Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/37/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119414315
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6119414315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: LRHJ, a.s., Ľ. Fullu 9/A, 841
05 Bratislava, IČO: 52 168 361, práv. zast. Dragon Legal, s. r. o., Vysoká 14, 811 06 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 54 670 926, CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava,
IČO: 36 707 856, proti žalovanému: GIANRESOLE SK s.r.o., Moyzesova 933/8, 811 05 Bratislava, IČO:
46 787 071, o zaplatenie 4.820 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/28/2020-324 zo dňa 19. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/28/2020-324 zo dňa 19.

novembra 2021 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal
žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.820 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,00 % ročne zo sumy 950 EUR od 31.08.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 %

ročne zo sumy 835 EUR od 31.08.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 500 EUR od 31.08.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo
sumy 250 EUR od 31.08.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy
950 EUR od 01.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 835
EUR od 01.10.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 500 EUR
od 01.10.2019 do zaplatenia. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom určil, že
žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil

s poukazom na ust. § 269 ods. 2, § 365 ods. 2, § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ust. ObZ (ďalej len „nariadenie“), § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.820 EUR s príslušenstvom a

náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe dohody medzi stranami sporu poskytoval
žalovanému administratívne a poradenské služby. Za poskytnuté služby vystavil faktúru č. 6/2019
znejúcu na sumu 950 EUR a splatnú 15.08.2019, faktúru č. 7/2019 znejúcu na sumu 835 EUR a
splatnú 15.08.2019, faktúru č. 8/2019 znejúcu na sumu 500 EUR a splatnú 15.08.2019, faktúru č. 9/2019znejúcu na sumu 250 EUR a splatnú 15.08.2019, faktúru č. 13/2019 znejúcu na sumu 950 EUR a splatnú
15.09.2019, faktúru č. 14/2019 znejúcu na sumu 835 EUR a splatnú 15.09.2019 a faktúru č. 15/2019
znejúcu na sumu 500 EUR a splatnú 15.09.2019. Žalovaný dlžné sumy neuhradil ani čiastočne, a preto

si žalobca uplatnil nárok súdnou cestou. K návrhu pripojil vyššie identifikované faktúry a predžalobnú
výzvu z 25.10.2019 spolu s podacími lístkami.

Okresný súd Banská Bystrica vydal 21.11.2019 platobný rozkaz sp. zn. 35Up/1561/2019, ktorým návrhu
v plnom rozsahu vyhovel, po podaní odporu zo strany žalovaného bola vec postúpená na Okresný súd

Bratislava I.

Konajúci súd posúdil, že je sporné, či vznikol medzi stranami sporu právny vzťah a z neho vyplývajúce
práva a povinnosti, teda či boli zo strany žalobcu žalovanému dodané služby, za ktoré mal žalovaný
povinnosť zaplatiť. Sporným je aj dodanie faktúr spôsobom „osobne“ a ich odovzdanie účtovníčke F..
L. J..

V prvom rade mal súd za preukázané, že strany sporu medzi sebou 01.04.2019 uzatvorili Zmluvu o
dodávke administratívnych služieb, ktorú posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Vychádzajúc z úpravy
nepomenovaných zmlúv (bod 10. rozsudku) možno konštatovať, že podstatné časti zmluvy nie sú
podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-ktorý zmluvný typ a zmluvné

strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné typy právne upravené;
pôjde o zmluvy inominátne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5Cdo/39/2003.

Za podstatné potom považoval, že strany sporu sa dohodli, že žalobca pre žalovaného bude v období

od 01.04.2019 do 31.12.2019 dodávať administratívne služby (článok I zmluvy), za ktoré žalovaný
uhradí odmenu (článok III zmluvy). Zmluva o dodávke administratívnych služieb nie je samostatným
zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku. Súd preto vychádzal z toho, že strany sporu
medzi sebou uzavreli zmluvu nepomenovanú. Žalovaný síce namietal, že ide o antedatovaný dokument,
ale toto tvrdenie nemožno vyvodiť zo žiadneho vykonaného dôkazu. Zmluva bola uzavretá medzi

stranami sporu, pričom za žalobcu ju podpísal X. V., v tom čase predseda predstavenstva žalobcu, a za
žalovanéhoZ.E.,vtomčasekonateľkažalovaného.Z.E.uvedenépotvrdilaajvrámcisvojhovýsluchu,a
síce, že zmluvu podpísala v sídle žalobcu za prítomnosti X. V., a to 01.04.2019. X. V. vo svojom Čestnom
vyhlásení zo 06.07.2021 rovnako potvrdil uzatvorenie zmluvy 01.04.2019 so žalovaným, v mene ktorého
konala vtedajšia konateľka Z. E.. Zmluva tak bola riadne uzatvorená, pretože v mene strán sporu konali

na to oprávnené štatutárne orgány. Je právne irelevantné, či na uzatvorenie dal alebo nedal pokyn terajší
konateľ (v tom čase spoločník) A. A.. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva
alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Terajší konateľ
žalovaného ani len netvrdil, že by Z. E. prekročila svoje konateľské oprávnenia. Zmluva tak podľa súdu
bola riadne uzavretá, pričom za strany sporu konali oprávnené štatutárne orgány a dohodli medzi sebou

dostatočne určito predmet záväzkov. Riadne uzatvorená zmluva potom strany sporu zaväzuje k plneniu
práv a povinností z nej vyplývajúcich.

Na základe tejto zmluvy boli poskytované služby, za ktoré boli vystavené faktúry č. 06/2019, č. 07/2019,
č 08/2019, č. 09/2019, č. 13/2019, č. 14/2019 a č. 15/2019. Žalovaný namietal spôsob dodania faktúr

„osobne“, pretože v čase vystavenia faktúr 31.07.2019 a 31.08.2019 bol už konateľom A. A. (podľa
Obchodného registra od 28.06.2019), ktorý takéto faktúry nedostal a sídlil už na inej adrese. Podľa
výpisu z Obchodného registra žalovaný sídli na adrese Moyzesova 8 od 11.10.2019, a do 10.10.2019
sídlil na adrese Timravina 9. Vyššie uvedené tvrdenia žalovaného - ničím bližšie nepodporené, sú
preto v rozpore s údajmi uvedenými v Obchodnom registri. Faktúry teda uvádzajú v tom čase správnu

adresu - Timravina 9. Je potrebné zdôrazniť, že faktúra predstavuje iba účtovný doklad pre daňové a
účtovné účely podnikateľov. Údajné nedoručenie faktúry neznamená, že žalovaný nemá na základe
čoho uhradiť žalobcovi predmetný nárok. Nedoručenie faktúr nemá za následok zánik povinnosti
úhrady. Žalovaný vedel na základe zmluvy v akej sume, v akých intervaloch a komu má odmenu
za poskytnuté služby uhrádzať, napriek uvedenému tak neurobil ani počas súdneho konania, keď sa

faktúry už preukázateľne dostali do jej dispozičnej sféry. Okrem toho svedkyňa (vtedajšia účtovníčka
strán sporu) potvrdila, že faktúry, ktorých úhrada je predmetom tohto sporu, sú riadne zaevidované v
účtovníctve strán sporu, o čom predložila aj listiny - náhľady obrazovky účtovného programu, v ktorom
sú tieto faktúry evidované. Uvedené potvrdila F.. L. J. aj vo svojom vyhlásení z 31.01.2020, ako aj velektronickej komunikácii z 28.01.2020. Konateľ žalovaného síce tvrdil, že o týchto faktúrach nevedel,
ale po tom, čo všetky doklady odovzdal pôvodnému účtovníkovi a údajne s ním dal účtovníctvo do
poriadku a uhradil dlhy, ostali tieto v účtovníctve zaevidované faktúry, stále neuhradené. Ak bolo dané

účtovníctvo do poriadku, konateľ A. A. musel mať o týchto faktúrach vedomosť, pretože tieto sú riadne v
účtovníctve evidované (nespochybniteľne to preukazuje náhľad účtovného programu) a aj napriek tomu
ich neuhradil. Za predpokladu, že s nimi nesúhlasil je otázne, prečo potom tieto faktúry evidované v jeho
účtovníctve žalobcovi nevrátil - žalovaný pritom tvrdil, že žiadne podklady účtovníčke nedal. Ak v rámci
výsluchu tvrdil, že vzniesol proti nim námietky, toto tvrdenie ničím nepreukázal. Zároveň sú vyjadrenia

konateľa žalovaného rozporuplné, pretože na jednej strane tvrdil duplicitnú fakturáciu služieb žalobcu a
spoločnosti renea a zároveň, že všetky úkony, ktoré mali byť predmetom poskytovania služieb si robil
sám a neexistoval žiadny tretí subjekt, ktorý by žalovanému takéto služby v spornom období poskytoval.
Ak za rovnaké služby účtovala odmenu aj spoločnosť renea, a teda má ísť o duplicitnú fakturáciu, toto
tvrdenie nebolo ničím preukázané. Zároveň, ak neexistoval tretí subjekt poskytujúci v rozhodnom období
žalovanému služby, sú tvrdenia o duplicitnej fakturácii v celom kontexte výpovede konateľa žalovaného

nepochopiteľné a podľa názoru súdu účelové.

Skutočnosť, že Jana Hassane, ako konateľka v období mesiacov júl a august 2019 vykonávala úkony,
ktoré sa zhodujú s úkonmi, ktoré mali byť poskytnuté zo strany žalobcu, nespôsobuje žiadnu duplicitu
a ani neoprávnenosť jeho nároku. Zmluva medzi stranami sporu, ako uviedla Z. E. bola uzavretá, aby

špecifikovala rozsah poskytovaných prác. Článok I zmluvy hovorí o úkonoch potrebných pre riadne
vedenie žalovaného. Toto potvrdila aj Z. E., keď uviedla, že poskytované služby zabezpečovali priamy
chod žalovaného, keďže disponovali až 120 autami. Tak veľký vozový park nevylučuje, aby externá
spoločnosť poskytovala žalovanému potrebné služby na zabezpečenie jej chodu, pričom tieto úkony
zároveň vykonával aj konateľ žalovaného. Námietka žalovaného je v tomto smere neopodstatnená.

Podľa názoru súdu je irelevantné, kto účtovníčke (ktorá si na toto nevedela spomenúť) odovzdával
dokumenty. Z. E. uviedla, že pracovný pomer so žalovaným trval do 31.08.2019, a pri preberaní
dokumentov bola prítomná ona, D. G. a X. V.. Účtovníčka si chodila po dokumenty osobne na Timravinu
9 alebo jej ich doniesla Z. E. v sprievode X. V. alebo D. G.. Presná osoba tak vykonaným dokazovaním

zistená nebola, ale podstatné v tomto spore nie je, kto odovzdal účtovníčke podklady, ale či boli
poskytnuté služby, za ktoré má žalovaný zaplatiť. Poskytovanie služieb potvrdila v rámci výsluchu Z. E. a
v písomných vyjadreniach D. G. a X. V.. X. V. uviedol, že služby poskytoval on, prípadne iní zamestnanci
žalobcu. Zo strany žalobcu bola predložená elektronická komunikácia, ktorá potvrdzuje poskytovanie
služieb za júl a august 2019. Tvrdenie konateľa žalovaného o tom, že všetko robil sám a tieto služby

nevyužíval je preto nepravdivé a zo strany žalobcu popreté predloženou elektronickou komunikáciou.
Elektronickou komunikáciou medzi X.J. V. a konateľom žalovaného z 28.08.2019 boli riešené otázky
zrušenia poistenia na Slovensku. E-mailom z 27.08.2019 sa X. V. dopytoval konateľa žalovaného otázky
k 9 poisteniam a v rovnaký deň X. V. uviedol konateľovi žalovaného, aby uhradil platby za poistenia.
Dňa 28.08.2019 konateľ žalovaného opätovne s X. V. riešili zaplatenie poistného. Elektronická pošta

má ako prijímateľa uvedenú aj osobu M..D., pričom toto si vyžiadal sám konateľ žalovaného, keď X. V.
28.08.2019 napísal e-mail, aby interné komunikácie žalovaného boli dávané na vedomie aj M. K.. Dňa
30.08.2019 X. V. a konateľ žalovaného riešili nezrovnalosti závierky daňového roku 2018, v rámci e-
mailu X. V. uviedol, aby bol dodaný kompletný materiál týkajúci sa roku 2018, ktorý bude posunutý F.. I. a
vec bude uzavretá v záujme žalovaného. Dňa 19.08.2018 spomenuté osoby medzi sebou komunikovali

otázku storna faktúr. V rovnaký deň bolo riešené zaúčtovanie faktúr rubiconu. E-mailom z 29.07.2019
bola medzi X. V. a konateľom žalovaného komunikovaná informácia o procese po predaji áut. Dňa
25.07.2019 bola riešená otázka platieb, v rovnaký deň bola poskytnutá informácia X. V. ako zobraziť
transakcie, pokiaľ ide o pos. a napokon riešená aj pokuta za dopravný priestupok. Z časti elektronickej
komunikácie (táto nebola predložená celá z dôvodu jej rozsiahlosti, ako aj hospodárnosti) jednoznačne

vyplýva komunikácia medzi X. V. a konateľom žalovaného, pričom išlo o záležitosti spadajúcie pod
poskytované služby a ktoré súvisia s chodom žalovaného. Z. E. k tomu uviedla, že sa riešili platby,
asistenčné služby, vzťahy s poisťovňami, dokladovanie. X. V., ktorý tieto služby poskytoval, v Čestnom
vyhlásení zo 06.07.2021 rovnako uviedol asistenčné služby, optimalizáciu poistení, komunikáciu so
žalovaným, poisťovňami a klientmi, fakturácia klientov a pod.. Ide teda o činnosti, ktoré spadajú do

obsahu vyššie uvedených elektronických správ. Pre úplnosť súd považoval za potrebné doplniť, že
niektoré elektronické správy boli odosielané z adresy X. V. končiacej na renea.sk. Uvedené ale bez
ďalšieho neznamená, že služby poskytovala renea, pretože X. V. bol spoločníkom tejto spoločnosti. V
tomto smere, ak žalovaný tvrdil duplicitnú fakturáciu, mal svoje tvrdenia preukázať. X. V. a D. G. zhodnevo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že od 01.04.2019 došlo k zmene poskytovateľa služieb zo
spoločnosti renea na žalobcu. Spoluprácu strán sporu podporne potvrdzuje aj e-mail zo 07.08.2019, v
ktorom D. G. oznamuje konateľovi žalovanej zmenu ekonomických podmienok od 01.09.2019, t.j. strany

sporu museli spolupracovať pred týmto dňom (keďže ide o zmenu ekonomických podmienok a nie ich
dohadovanie), a teda je opätovne vyvrátené tvrdenie konateľa žalovaného o tom, že si záležitosti riešil
sám a nemal povinnosť komunikovať s X. V., či D. G..

Procesná obrana žalovaného bola založená na tvrdeniach o neexistencii a popretí okolností uvádzaných

žalobcom, pričom, podľa názoru súdu, žalobca uniesol dôkazné bremeno a predložil listinné dôkazy,
ktoré jeho nárok dostatočným spôsobom preukazujú, pričom okolnosti vyplývajúce z listinných dôkazov
boli potvrdené aj výsluchmi Z. E. a F.. L. J..

V spore tak bolo zo strany žalobcu dostatočným spôsobom preukázané poskytovanie služieb
žalovanému. Za tieto služby je preto žalovaný povinný zaplatiť v zmysle uzavretej zmluvy sumu 4.820

EUR, ktorá pozostáva zo sumy 950 EUR (2x) predstavujúcu základnú sadzbu, zo sumy 835 EUR (2x)
predstavujúcu službu za väčšiu flotilu áut, zo sumy 500 EUR (2x) predstavujúcu správu databázy áut
a zo sumy 250 EUR, ako poplatku za asistenčné služby. Tieto položky majú základ v článku III zmluvy
a žalovaný sa za poskytnutie týchto služieb zaviazal žalobcovi tieto sumy zaplatiť. Súd preto žalobe
vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 4.820 EUR žalobcovi.

Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne (v súlade s nariadením uvedeným v
bode 14. rozsudku) zo sumy 950 EUR od 31.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 835 EUR od 31.08.2019
do zaplatenia, zo sumy 500 EUR od 31.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 250 EUR od 31.08.2019 do
zaplatenia, zo sumy 950 EUR od 01.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 835 EUR od 01.10.2019 do

zaplatenia a zo sumy 500 EUR od 01.10.2019 do zaplatenia. Súd ale určil iný deň (neskorší), od
ktorého priznal uplatnený úrok z omeškania, pretože splatnosť jednotlivých faktúr je určená v rozpore
so zmluvou. Zmluva v článku III bode 2. ustanovuje, že suma za administratívne služby a ich úhrada sú
splatné na základe riadne vystavenej faktúry, platba má byť poukázaná na bankový účet klienta do 30
dní odo dňa vystavenia faktúry, v opačnom prípade dôjde k okamžitému zrušeniu zmluvy. Strany sporu

sa tak medzi sebou dohodli na splatnosti faktúr 30 dní odo dňa ich vystavenia, čiže faktúry č. 06/2019, č.
07/2019,č.08/2019ač.09/2019sdňomvystavenia31.07.2019súsplatné30.08.2019anie15.08.2019,
a faktúry č. 13/2019, č. 14/2019 a č. 15/2019 s dňom vystavenia 31.08.2019 sú splatné 30.09.2019 a nie
15.09.2019. K omeškaniu tak mohlo dôjsť až od 31.08.2019, resp. 01.10.2019. Takto určená splatnosť je
potom aj v súlade s ObZ (bod 11. rozsudku), pretože deň doručenia faktúr je neistý (žalovaný rozporoval

doručenie faktúr osobne), a preto je žalovaný v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia
veriteľom - plnenie bolo poskytnuté podľa dátumu dodania uvedeného vo faktúrach 31.07.2018, resp.
31.08.2019.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak že žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný

(z hľadiska žalovanej istiny), súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom
rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva v celom rozsahu, z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).

Nesprávne skutkové zistenia súdu videl v ods. 20 odvolaním napadnutého rozsudku, konkrétne v
nesprávnom závere súdu, že „skutočnosť, že Z. E., ako konateľka žalovaného, v období mesiacov júl a
august 2019 vykonávala úkony, ktoré sa zhodujú s úkonmi, ktoré mali byť poskytnuté zo strany žalobcu,

nespôsobuje žiadnu duplicitu, ani neoprávnenosť nároku žalobcu.“ Táto duplicita dokazuje skutočnosť,
že zmluva je antedatovaná, a s ňou súvisiace fakturácie boli vyfabrikované až dodatočne, ako pomsta za
to, že žalovaný prestal mať záujem o služby spoločností, riadených D. G., X. V. a Z. E.. Spoločník, neskôr
konateľ žalovaného, o zmluve nikdy nebol informovaný ani zo strany uvedených osôb a ani zo strany
žalujúcej spoločnosti, o ktorej existencii sa dozvedel až z platobného rozkazu, ktorý mu bol doručený

súdom.

Súd mal dospieť k správnemu záveru, že zmluva a s ňou súvisiaca fakturácia boli antedatované a
žalobcovi preto nevznikol nárok na uhradenie sporných faktúr. Všetky činnosti, ktoré mal podľa zmluvyúdajne podávať žalobca, boli totiž v kompetencii a pracovnej náplni vtedajšej konateľky žalovaného Z.
E., ktorá za to dostávala mzdu. Tá to sama uviedla vo svojej výpovedi dňa 07.12.2020.

Na základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému
prizná náhradu trov konania.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom.
K spochybneniu hodnovernosti zmluvy o poskytovaní služieb uviedol, že skutočnosť, že zmluva o

poskytovaní služieb nebola antedatovaná, bola preukázaná výsluchom osôb, ktoré zmluvy podpísali,
resp. inými dôkazmi. Bolo nepochybne preukázané, že predmetná zmluva bola podpísaná dňa
01.04.2019tak,akojevnejuvedené.Žalovanýpritomnenavrholvykonaťakýkoľvekdôkaznapreverenie
tejto skutočnosti. V tejto súvislosti poukázal na čl. 8 CSP.

Uviedol tiež, že predmetom tohto sporu je dlh žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvy o dodávke

administratívnych služieb zo dňa 01.04.2019. Ide o samostatnú zmluvu so samostatným subjektom,
ktorý je odlišný od pani Z. E.. Považoval za ad absurdum tvrdenie žalovaného, že nie je oprávnený
uzatvoriť žiadnu zmluvu, nakoľko podľa jeho tvrdení len konateľ je povinný vykonávať všetky činnosti.
Takéto tvrdenie je neudržateľné a takýto výklad v celom rozsahu považuje za nesprávny.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.

6.Odvolacísúdsavzmysle§387ods.2CSPvcelomrozsahustotožňujesozistenýmskutkovýmstavom
a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi
žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku

odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

7. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

9.Podľa§365ods.2ObZ,dlžník,ktoréhozáväzokspočívavpeňažnomplnení,jevomeškaní,aknesplní
riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia
veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak

je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia
veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom.

10. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

11. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celéhotohto kalendárneho polroka omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

15. Odvolací súd má zo spisu vedeného súdom prvej inštancie preukázané, že právnym titulom
uplatňovanej žalovanej istiny s príslušenstvom je inominátna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu,
predmetom ktorej boli administratívne a poradenské služby poskytované žalovaným, za ktoré žalobca

nezaplatil. Súd prvej inštancie spor posúdil tak, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že zo strany
žalobcu boli žalovanému poskytované služby, súd preto vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 4.820 EUR žalobcovi. Súd priznal aj úroky z omeškania, no s neskorším
dátumomichvzniku,akožiadalžalobca,zdôvodu,žežalovanýjevsúladesObZvomeškanísuplynutím
30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom - plnenie bolo poskytnuté podľa dátumu dodania vo

faktúrach 31.07.2018, resp. 31.08.2019. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, ktorým
namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolateľa mal súd dospieť k
záveru, že zmluva a s ňou súvisiaca fakturácia je antedatovaná, a preto žalobcovi nevznikol nárok na
uhradenie faktúr a žalobu je potrebné zamietnuť.

16. Po preskúmaní dokladov tvoriacich obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací
súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a

uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na predmetný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazochaprijatéskutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany

ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné

pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej
strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

17. Odvolací súd preto preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie faktúr a rovnako tak aj inominátnej zmluvy, a keďže v celom rozsahu

zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade
preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a
právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani sprihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť.

18. Ako nosný dôvod odvolania žalovaný uviedol, že nesprávne skutkové zistenia vidí v bode 20.
odôvodnenia rozsudku. Namietal predovšetkým záver súdu, že skutočnosť, že Z. E., ako konateľka
žalovaného v období mesiacov júl a august 2019 vykonávala úkony, ktoré sa zhodujú s úkonmi, ktoré
mali byť poskytnuté zo strany žalobcu, nespôsobuje žiadnu duplicitu ani neoprávnenosť nároku žalobcu.
Podľa názoru žalovaného, táto duplicita dokazuje skutočnosť, že zmluva bola antedatovaná a s ňou

súvisiace fakturácie boli vyfabrikované až dodatočne. Odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej
inštancie konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že ide o antedatovaný dokument a toto tvrdenie
nemožno vyvodiť zo žiadneho vykonaného dôkazu. Odvolací súd pripomína, že v sporovom konaní sú
strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranyniejepreukázané(vtomzmysle,žesúdhonepovažuje
za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu

je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok neunesenie dôkazného
bremena.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, neobstojí tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že zmluva
bola antedatovaná a s ňou súvisiace fakturácie boli vyfabrikované až dodatočne, ako pomsta za to,

že žalovaný prestal mať záujem o služby spoločností riadených D. G., X. V. a Z. E.. Žalovaný tieto
svoje tvrdenia nepreukázal, neuviedol, v čom súd prvej inštancie zistený skutkový stav a dôkazy
nesprávne právne posúdil a rovnako tak ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
bez svojho zavinenia nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 38/2015, podľa ktorého „Dôkazné

bremeno týkajúce sa skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností
tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní
skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na
zhodnom tvrdení účastníkov.“

20. Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý je v súdnej praxi
vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191

CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, tento odvolací dôvod uplatnený žalovaným nebol v konaní

preukázaný, pretože žalovaný bližším spôsobom nekonkretizoval ním tvrdené skutočnosti, rovnako tak
neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť právnych záverov súdu prvej inštancie a ktoré jeho zistenia
nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.

22. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom
zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého inštancie potvrdil.

24. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam prerozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).