Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Silvia Gandelová
Legislation area – Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/90/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316206375
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2023:1316206375.14
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobkyne
v 1.rade : B. T., A. X.XX.XXXX, W. Č. XX, T. D. a žalobcu v 2.rade : P. T., A. XX.XX.XXXX, W. Č.B. XX,
T. D., obaja zastúpení JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, so sídlom Tuhovská 1, Bratislava, proti
žalovanému v 1.rade : B. I., A. XX.XX.XXXX, W. Q. XXXX/XXB, T. D. a žalovanému v 2.rade : D. I. X.,
A.Á. XX.X.XXXX, W. Q. XXXX/XXB, T. D., obaja zastúpení JUDr. Ľuboslavom Kašubom, advokátom, so
sídlom Na vŕšku 1, Bratislava, o zaplatenie 2.327,50 eur takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní v 1.rade a v 2.rade majú voči žalobcom v 1.rade a v 2.rade nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 15.4.2016, sa žalobcovia domáhali zaplatenia
sumy 2.327,50 eur, z titulu zľavy z kúpnej ceny (2.000 eur) a z titulu náhrady škody (327,50 eur).
2. V žalobe tvrdili, že ako kupujúci so žalovanými, ako predávajúcimi, uzavreli dňa XX.XX.XXXX
kúpnu zmluvu, predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v
okrese X., obec T. D., katastrálne územie U.Š., zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom
X., katastrálny odbor, a to pozemky parcely registra „I.“ evidované na katastrálnej mape ako parc.
č. XXX/XXX o výmere 247 m2, druh pozemku záhrady, parc.č. XXX/XXX, o výmere 126 m2, druh
pozemku zastavené plochy a nádvoria, stavba so súpisným číslom XXXX, popis stavby rodinný
dom, postavená na CKN parcele č. XXX/XXX (ďalej len „nehnuteľnosti"). Kúpna cena podľa článku
IV kúpnej zmluvy predstavovala 153.000 eur. Rozhodnutím Okresného úradu X., katastrálny odbor
zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu Q. XXXX/XX, bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech
žalobcov, ktorí sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností každý v 1/2. Dňa X.X.XXXX došlo na
základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu k odovzdaniu nehnuteľností, vrátane kľúčov, žalovaní
však žalobcom neodovzdali dokumenty súvisiace s nehnuteľnosťami (projektová dokumentácia,
kolaudačné rozhodnutie, revízne správy, iné dokumenty súvisiace s nehnuteľnosťami). Podľa nich
vlastník stavby je povinný mať predmetnú dokumentáciu k dispozícii a jej absencia ich obmedzuje,
absenciou predmetných dokumentov sa znižuje hodnota nehnuteľností. Podľa žalobcov im žalovaní pri
prevode nehnuteľností zamlčali skutočnosť, že nepodali návrh na zápis zriadenia vecného bremena na
základe zmluvy o zradení vecného bremena uzatvorenej medzi spoločnosťou Ekato s.r.o. ako povinným
z vecného bremena a žalovanými ako oprávnenými. Predmetom zmluvy o zriadené vecného bremena
bolo právo vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez parc. č. XXX/XXX o výmere
1856 m2, druh pozemku orná pôda, ktorá tvorí prístupovú cestu k nehnuteľnostiam a v tom čase bola
vo vlastníctve spoločnosti Ekato s.r.o., avšak v súčasnosti už nie je. Žalobcovia tak boli nútení učiniťkroky k tomu, aby sa im podarilo získať predmetné vecné bremeno, nemajú zlegalizovaný prístup k ich
nehnuteľnostiam. V bod 5. kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásili, že nie sú v úpadku a vo vzťahu k ich
osobe alebo k prevádzaným nehnuteľnostiam neexistujú ani nehrozia žiadne súdne spory, exekučné
konania a ani iné obdobné konania, ktoré by bránili v prevode vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam a užívaniu prevádzaných nehnuteľností. Z tohto ustanovenia žalobcovia odvodzujú,
že žalovaní pri prevode nehnuteľností im zamlčali skutočnosť o právnych prekážkach brániacich im v
riadnom užívaní. Na pravde sa nezakladalo ani vyhlásenie v článku V bod 6. kúpnej zmluvy, nakoľko
žalovaný v 2. rade si ku dňu podpisu nezrušil trvalý pobyt. Listami zo dňa 5.4.2016 si žalobcovia u
žalovaných uplatnili zľavu z kúpnej ceny a to v celkovej výške 7.000 eur, v spore si uplatňujú len sumu
2.000 eur. Dňa XX.X.XXXX sa žalobcom podarilo uzatvoriť so súčasnými podielovými spoluvlastníkmi
tejto parcely zmluvu o zriadení vecného bremena, práva vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými
vozidlamicezparc.č.XXX/XXX.Stýmtoúkonomimvzniklinákladyvcelkovejvýške327,50eur(podacie
lístky 12 eur, odplata za vecné bremeno 200 eur, návrh na vklad do katastra 66 eur, poplatok za overenie
podpisov 49,50 eur) a túto sumu si žalobcovia uplatňujú z titulu náhrady škody.
3. Ako dôkazy predložili LV č. XXXX, kúpnu zmluvu zo dňa XX.X.XXXX, listy zo dňa X.X.XXXX, zmluvu
o zriadení vecného bremena zo dňa XX.X.XXXX, návrh na vklad zo dňa XX.X.XXXX, odovzdávajúci a
preberací protokol zo dňa X.X.XXXX, doklad o platbe zo dňa XX.X.XXXX, pokladničný doklad zo dňa
XX.X.XXXX, pokladničný doklad zo dňa XX.X.XXXX, návrh na zápis zriadenia vecného bremena zo
dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o zriadení vecného bremena, SMS komunikáciu strán sporu a žalobkyne s
realitným agentom.
4. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.9.2021 žalobcovia rozšírili žalobu a žiadali zaplatenie
sumy 2.407,50 eur. Na pojednávaní dňa 8.2.2022 súd zmenu žaloby pripustil.
5. Žalovaní sa k žalobe písomne vyjadrili a navrhli ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Potvrdili, že odpredali žalobcom nehnuteľnosti, prístup k nim viedol cez pozemok parc.č. XXX/XXX, druh
pozemku orná pôda, na ktorom sa nachádza komunikácia. Pokiaľ si žalobcovia uplatňujú zľavu z kúpnej
ceny, musel by mať predmet prevodu vady, či už právne, alebo faktické, čo nemá a opak žalobcovia
nepreukázali. Ku náhrade škody uviedli, že na parcele sa nachádza komunikácia, nie je im známy jej
právny stav, nevedia kto je vlastníkom, je nepochybne samostatnou stavbou, povolená a skolaudovaná.
V prípade, ak by bola komunikácia skolaudovaná ako neverejná, žalobcovia by museli mať uzatvorenú
zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu po tejto komunikácii a
niepoornejpôdeakomajúuzatvorenú.Kuzmenežalobyuviedli,žezmluvuozriadenívecnéhobremena
zo dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalobcovia so spoluvlastníkmi pozemku parc.č. XXX/XXX dobrovoľne, zo
zmluvy vyplýva, že ide o dobrovoľný príspevok, týmto dobrovoľným príspevkom znášajú náklady na
zachovanie a opravy predmetu vecného premena. Poukázali na skutočnosť, že predmetom vecného
bremena bol pozemok (orná pôda) a nie komunikácia, ktorej vlastníctvo nie je v konaní preukázané.
Žalobcovia si nemôžu riadne uplatniť akýkoľvek nárok, ktorý vznikol či už z titulu neinformovanosti alebo
nevedomosti o tých skutočnostiach, ktoré sú zistiteľné z verejných zdrojov, t.j. o informáciách, ktoré sú
verejne prístupné, ako napr. údaje z katastra nehnuteľnosti, z obchodného registra a podobne. V tomto
prípade sa jedná o zjavnú neopatrnosť žalobcov, ktorá nepožíva právnu ochranu, žalobcovia si mali
možnosť zistiť právny stav pozemkov susediacich s predmetom prevodu.
6. Súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o
zodpovednosti za škodu a vady.
7. V zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
8. Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,
že škodu nezavinil.
9. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to čo
poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.10. Podľa ustanovenia § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dodatočne vyjde najavo vada, na
ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo
od zmluvy odstúpiť.
11. V zmysle ustanovenia § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez
svojej viny pripojiť. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí
s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné
bremeno na žalobcovi. To znamená, že žalobcovia boli povinní označiť, respektíve predložiť všetky
dôkazy, ktorými by sa preukázali nimi tvrdené skutočnosti osvedčujúce žalovaný nárok.
12. Súd považoval v spore za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísanýchnaLVč.XXXX,ktorénadobudlinazákladekúpnejzmluvyzodňaXX.X.XXXXodžalovaných.
Na LV je uvedený titul nadobudnutia kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX.
13. Dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená zmluva o zriadení vecného bremena medzi žalovanými ako
oprávnenými a firmou Ekato s.r.o., ako povinným, predmetom ktorej bola dohoda strán na zriadení
vecného bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu pešia prejazdu motorovými vozidlami cez
pozemok parc.č. XXX/XXX o výmere 1856 m2, orná pôda. Dňa XX.XX.XXXX bol podaný návrh na vklad
predmetného vecného bremena.
14. Dňa 9.6.2014 bol stranami sporu podpísaný odovzdávajúci a preberací protokol týkajúci sa domu.
15.DňaXX.XX.XXXXjedatovanáprílohapodpísanážalobkyňou,vktorejsauvádzajújejúdaje(obdobne
u žalobcu) potrebné na uvedenie návrhu na vklad do katastra týkajúci sa príjazdovej cesty na Č. J..
Dňa XX.X.XXXX bol doručený Okresnému úradu X. návrh na vklad vecného bremena, ale účastníkom
zmluvy neboli žalobcovia, ale vlastníci ostatných domov na ulici.
16. V priebehu decembra prebehla komunikácia medzi stranami sporu, v zmysle ktorej žalovaný
ubezpečoval žalobkyňu, že nikto nebude montovať rampu na ceste. Obsahom komunikácie s realitným
maklérom bola výčitka žalobkyne, že ju mal informovať v akom stave je cesta a keď sa pýtala, ubezpečil
ju, že nie je žiadny problém a z troch strán sa dá chodiť.
17. Dňa XX.X.XXXX žalobcovia uzatvorili zmluvou o zriadení vecného bremena, na základe ktorej získali
právo vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez nehnuteľnosť parc.č. XXX/XXX o
výmere 1856 m2, orná pôda a to za dohodnutú odplatu vo výške 200 eur.
18. Listom zo dňa X.X.XXXX si žalobcovia uplatnili zľavu z kúpnej ceny a náhradu škody.
19. Žalobkyňa v 1.rade vo výpovedi uviedla, že keď sa pri predaji pýtali na komunikáciu, bolo im
povedané, že sú štyri vjazdy a túto skutočnosť potvrdil aj maklér, brali to ako čestné vyhlásenie, že k
domu je prístupová cesta. K domu viedla cesta a bola NAOZAJ prístupná zo štyroch strán. Ďalej uviedla,
že žalovaní komunikovali s firmou Ekato s.r.o. do januára 2014, zmluvu uzavreli XX.XX.XXXX, teda v
čase, keď už bola uzavretá kúpna zmluva medzi stranami sporu, nie je jej zrejmé, prečo uzavreli zmluvu
o zriadení vecného bremena po uzavretí kúpnej zmluvy. Na otázku či si preverovala údaje z katastra
uviedla, že dom kupovali cez realitnú kanceláriu a pri prvej ohliadke sa pýtala na cestu, pričom bola
uistená zo strany žalovaného aj realitnej kancelárie, že cesta je a je prístupná zo štyroch strán. Na otázku
či zisťovala, či je cesta skolaudovaná a v koho vlastníctve je, uviedla, že nakoľko boli uistení cez realitnú
kanceláriu, nevedela zistiť, čo všetko je kolaudované a žiadne podklady im neboli odovzdané.
20. Žalovaný v 1.rade vo výpovedi uviedol, že komunikoval s firmou Ekato s.r.o., aby dal veci do
správneho stavu, oslovil ich, bolo to na jeho osobu a podklady odovzdal žalobkyni. Cesta prechádzala
do osobného vlastníctva ľudí, ktorí tam bývali za euro, žalobkyni dal 66 eur na poplatok za vklad do
katastra, ale nevedel, že to musí byť na jej meno. Možnosť odkúpenia cesty za 1 euro bola ponúknutáaj žalobcom, aby sa stali majiteľmi časti cesty, tí to odmietli, zrejme sa nechceli podieľať na poplatku za
údržbu vo výške 20 eur. Mal dokument od firmy, ktorá staval dom, listinu, ktorá zabezpečovala právo
prechodu, aby sa dostal k domu, opečiatkovanú od notára a mal za to, že to je práve ten doklad, ktorý
oprávňuje používať cestu, v tej dobe nevedel, že to treba zavkladovať a to isté povedal aj žalobcom,
keď boli na obhliadke.
21. Žalovaná v 2.rade vo výpovedi uviedla, že prístup k ceste nikdy nebol blokovaný, nikto nič
nezakazoval, prístup k domu bol, nemali s tým problém, ani susedia.
22. Svedok G.. W. M., realitný maklér, uviedol, že žalovaní predávali nehnuteľnosť, žalobkyňa bola
záujemkyňa. Boli tam nejaké pripomienky k zmluve, riešila sa banka, znalec nehnuteľnosti tam bol,
na katastri to prešlo bez problémov nebol náznak, že by bolo niečo v neporiadku. Nehnuteľnosť bola
predávaná prostredníctvom realitnej kancelárie, v tom čase to bol REMAX, on mal s nimi zmluvu o
spolupráci, jeho úlohou bolo sprostredkovanie predaja. Na prístupovú cestu si nespomína, prístupová
cesta bola, prístup k domu bol, viac si nepamätá. Bola to celá ulica, nie samota kde by sa riešila cesta,
ľudia tam už bývali.
Zľava z kúpnej ceny
23. Žalobcovia si žalobou uplatnili zľavu z kúpnej ceny vo výške 2.000 eur z dôvodu, že žalovaní ich pri
prevode nehnuteľností ubezpečili, že prístup k nim je zabezpečený, podľa nich im zamlčali právne vady,
ktoré bránia v riadnom užívaní nehnuteľností.
24. Ustanovenie § 597 Občianskeho zákonníka upravuje právo kupujúceho na zľavu z kúpnej ceny za
predpokladu, že dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil.
25. Podľa § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno
zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže
scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
26. V prejednávanom prípade vlastnícke práva k príjazdovej ceste boli údajmi, ktoré možno zistiť z
evidencie nehnuteľností, žalobcovia mali možnosť zistiť kto je vlastníkom parcely č. XXX/XXX, druh
pozemku orná pôda, na ktorom sa nachádza príjazdová komunikácia k domu, kto je oprávnený z
vecného bremena a či je vecné bremeno vôbec zriadené v prospech predávajúcich, ako vlastníkov
domu. Práve v takom prípade nie je možné totiž uplatniť nároky zodpovednosti za vady, nakoľko
od každej zmluvnej strany je rozumné očakávať určitý stupeň ostražitosti pri uzatváraní zmluvy,
bolo teda na žalobcoch, aby túto mieru ostražitosti, opatrnosti pri uzatváraní zmluvy zachovali. V
zmysle katastrálneho zákona môže do katastrálneho operátu nahliadať každý, údaje o právach k
nehnuteľnostiam a ich vlastníkoch sú v katastri hodnoverné, žalobcovia ich nezisťovali, ak áno mali
by vedomosť, že k predmetnej parcele žalovaní nemali zriadené vecné bremeno, že prístupová
cesta právne nie vysporiadaná a prístup ku nehnuteľnosti po zriadenej ceste je závislý od dobrej
vôle vlastníka pozemku. Ak by sme aj pripustili, že nevyriešený prístup k nehnuteľnosti, neexistencia
vlastníckeho práva k priľahlému pozemku, alebo neexistencia vecného bremena, ktoré by vlastníkom
domu umožňovalo prístup cez pozemok, ktorý nie je v ich vlastníctve, je vadou, v zmysle ustanovenia §
500 Občianskeho zákonníka, ani tak nie je možné uplatniť zodpovednosť za vady.
27. Žalovaní by zodpovedali za vady iba v prípade, ak by žalobcov výslovne ubezpečili, že predmet
prevodu netrpí konkrétnymi vadami. Žalobcovia tvrdili, že im žalovaní zamlčali skutočnosť o právnych
prekážkach brániacich im v riadnom užívaní nehnuteľnosti. V spore nebolo preukázané, že by žalovaní
vedome zamlčali nejakú skutočnosť, ktorá by žalobcom bránila v riadnom užívaní predmetných
nehnuteľností. V spore nebolo preukázané, že by žalobcom niekto bránil ku prístupe k nehnuteľnosti,
nebolo preukázané, že príjazdová cesta bola pre žalobcov uzatvorená, že sa ku dome nemali možnosť
dostať. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo prevádzané za asistencie realitnej kancelárie, pričom podľa
vyjadrenia vypočutého svedka, realitného agenta, neboli pri prevode žiadne problémy, prístupová cesta
bola, ani v banke nebol problém. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že im žalovaní pri prevode nehnuteľností
zamlčali skutočnosť, že nepodali návrh na zápis zriadenia vecného bremena na základe zmluvy o
zradení vecného bremena uzatvorenej medzi spoločnosťou Ekato s.r.o. ako povinným z vecného
bremena a žalovanými ako oprávnenými. V spore bolo preukázané, že kúpna zmluva medzi stranamisporu bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX, zmluva o zriadení vecného bremena medzi žalovanými a firmou
Ekato s.r.o. dňa XX.X.XXXX, pričom návrh na vklad bol podaný až XX.XX.XXXX. V súvislosti s návrhom
na vklad sami žalobcovia tvrdili, že oni podali návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
po tom, ako im listiny doručil realitný maklér, vypočutý svedok W. M. a čo vyplýva aj z sms komunikácie
s týmto realitným maklérom. Ani z týchto skutočností nemožno uzavrieť, že by žalovaní pri prevode
nehnuteľností zamlčali, že nepodali návrh na zápis zriadenia vecného bremena. Žalobcovia v spore
nepreukázali, že by im žalovaní výslovne uviedli, že prístupová cesta je v ich vlastníctve, alebo, že
je v prospech vlastníka domu zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu po
pozemku, ktorý tvorí prístupovú cestu.
28. Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX obsahovala dojednania článok V ods. 1 posledná veta,
v zmysle ktorého predávajúci vyhlasujú a podpisom tejto zmluvy potvrdzujú, že na prevádzaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne iné dlhy, vecné bremená a iné ťarchy, právne vady a/alebo práva
tretíchosôb,najmäprávobývaniatretíchosôb.ČlánokVods.3kúpnejzmluvy,podľaktoréhopredávajúci
vyhlasujú, že neuzavreli a neuzavrú žiadne písomné alebo ústne zmluvy a dohody, ktoré by mohli
obmedziťaleboovplyvniťvýkonbudúcichvlastníckychprávkupujúcichkprevádzanýmnehnuteľnostiam,
budúcu držbu a užívanie prevádzaných nehnuteľností alebo prevod vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam z predávajúcich na kupujúcich. Článok V ods. 4 kúpnej zmluvy, podľa ktorého
predávajúci vyhlasujú, že vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam nepodpísali a nepodpíšu kúpnu
zmluvu, resp. zmluvu o prevode vlastníckeho práva, nájomnú zmluvu, zmluvu o záložnom práve alebo
zmluvu o vecnom bremene so žiadnou treťou osobou. A článok V ods. 5 kúpnej zmluvy, podľa ktorého
predávajúci vyhlasujú, že nie sú v úpadku a vo vzťahu k ich osobe alebo prevádzaným nehnuteľnostiam
neexistujú ani nehrozia žiadne súdne spory, exekučné konania a ani iné obdobné konania, ktoré
by bránili v prevode vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam a užívaniu prevádzaných
nehnuteľností. Ani tieto ustanovenia zmluvy neumožňujú vysloviť záver súdu, že žalovaní ubezpečili
žalobcov, že prevádzaná nehnuteľnosť má zabezpečenú prístupovú cestu formou zriadeného vecného
bremena. Takéto ubezpečenie z uzatvorenej zmluvy nevyplýva, preto žalobcovia nemôžu odvodzovať
nárok na zodpovednosť za vady ani z uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníckych práv, preto súd žalobu
v tejto časti zamietol.
Náhrada škody
29. Žalobcovia si žalobou uplatnili aj náhradu škody vo výške 427,50 eur, ktorá predstavuje náklady nimi
vynaložené za účelom zriadenia vecného bremena, práva prechodu a prejazdu cez parcelu č.XXX/XXX
o výmere 1856 m2, ktorá tvorí prístupovú cestu vo výške 327,50 eur a udržiavania vecného bremena
vo výške 100 eur, ktoré predstavujú poplatky do fondu opráv a údržby prístupovej komunikácie.
30. Nárok odôvodnili tým, že žalovaní mali možnosť uzatvoriť s vtedajším vlastníkom prístupovej cesty,
firmou Ekato s.r.o. zmluvu o zriadení vecného bremena, avšak o tejto možnosti ich neupovedomili, ale
naopak po uzavretí kúpnej zmluvy uzatvorili so spoločnosťou Ekato s.r.o. zmluvu o zriadení vecného
bremena, ktorej vklad nemohol byť povolený, pričom v zmysle zmluvy malo byť vecné bremeno zriadené
bez časového obmedzenia, bez obmedzenia rozsahu užívania prístupovej cesty, bezodplatne a bez
povinnosti prispievať na náklady na zachovanie, údržbu a opravy prístupovej cesty. Podľa žalobcov
žalovaníporušilisvojupovinnosťinformovaťichomožnostiuzavrieťzmluvuozriadenívecnéhobremena
sospoločnosťouEKATOs.r.o.,nezabezpečilijejuzavretie,zmluvuuzatvorilivrozporeskúpnouzmluvou,
pričom ich zároveň ubezpečili, že prístup k nehnuteľnostiam je zabezpečený, v dôsledku čoho im vznikla
škoda, lebo už nemali inú možnosť iba zabezpečiť si právo prechodu uzavretím zmluvy o zriadení
vecného bremena s novými vlastníkmi prístupovej cesty, za zriadenie vecného bremena už museli
zaplatiť odplatu 200 eur, museli uhradiť aj poplatok za podanie návrhu na vklad vecného bremena do
katastra nehnuteľností vo výške 66 eur, poplatok za overenie podpisov všetkých povinných z vecného
bremena spolu vo výške 49,50 eur, poštovné za zaslanie zmlúv o zriadení vecného bremena povinným
z vecného bremena vo výške 12 eur, pričom túto zmluvu o zriadení vecného bremena nebolo možné
uzavrieť inak ako s povinnosťou každoročne prispievať poplatkom vo výške 40 eur do fondu údržby a
opráv.
31. Predpoklady zodpovednosti za škodu Občiansky zákonník vyslovene neustanovuje, sú definované
právnou teóriou a ich obsah je naplňovaný judikatúrou. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú
nimi porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnejpovinnosti a vznikom škody a zavinenie. Existencia predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v
prejednávanom prípade skúmaná a preukazovaná.
32. Porušenie právnej povinnosti, protiprávny úkon, je konanie v rozpore s objektívnym právom,
pričom sa nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo
zo zmluvy. Nebolo sporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, ale žalobcovia netvrdili, ani nepreukazovali konkrétne porušenie povinnosti zo zmluvy.
Tvrdili, že žalovaní porušili povinnosť informovať ich o možnosti uzavrieť zmluvu o zriadení vecného
bremena so spoločnosťou EKATO s.r.o., ale takáto povinnosť nevyplývala ani zo zmluvy, ani zo žiadneho
zákona. Ďalej tvrdili, že žalovaní ich ubezpečili, že prístup k nehnuteľnostiam je zabezpečený. Prístup
zabezpečený bol, ale žalobcovia sa neinformovali akým spôsobom, či je to dobrá vôľa vlastníka
pozemku, alebo právo vyplývajúce zo zmluvy.
33. Ďalším predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu je existencia, vznik škody, škodou
sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
všeobecnýmekvivalentom,peniazmi.Žalobcoviazaškoduoznačilivšetkyvýdavkyspojenésozriadením
vecného bremena, čo aj v spore preukázali.
34. Tretím predpokladom je objektívna existencia príčinnej súvislosti, kauzálneho nexu, medzi
porušením právnej povinnosti, protiprávnym úkonom ako príčinou a škodou ako následkom. Príčinná
súvislosť je rozhodujúcim momentom, ktorým zakladá zodpovednosť za škodu, pričom nestačí
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale naopak príčinnú súvislosť treba vždy dokazovať. Ak by súd
aj pripustil porušenie povinnosti zo zmluvy (konkrétne porušenie článku V ods. 4, podľa ktorého
predávajúci vyhlásili, že vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam nepodpíšu zmluvu o vecnom
bremene) konkrétne konanie žalovaných, korí po podpise zmluvy o prevode vlastníctva podpísali zmluvu
o zriadení vecného bremena s firmou Ekato s.r.o., neexistuje príčinná súvislosť medzi týmto porušením
povinnosti a vznikom škody tak ako ju vyčíslili žalobcovia. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy prístupová
cesta k domu bola síce vybudovaná, ale žalobcovia sa nezaujímali kto je jej vlastníkom. Skutočnosť, že
žalobcovia podpísali zmluvu o zriadení vecného bremena nemá žiaden vplyv na výdavky, ktoré museli
žalobcovianeskôrvynaložiťnato,abyoni,niežalovaní,získaliprávozodpovedajúcevecnémubremenu.
35. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, žalobcovia sa dostali do
dôkaznej núdze, pretože neponúkli alebo nevedeli súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by
sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu. Žalobcovia nepreukázali predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, ani zodpovednosti za vady, súd preto žalobu zamietol.
36. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaní boli v spore úspešní, preto im súd
priznal nárok sa náhradu trov konania v plnej výške.
37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.