Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/346/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202744
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8515202744.4

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
R. D. XXX, XXX XX R. D., v konaní o vymoženie 988,26 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
7Er/346/2015 - 67 zo dňa 1.2.2023 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 7Er/346/2015 - 67 zo dňa 1.2.2023 Okresný súd Stará Ľubovňa prvým výrokom
zastavil exekučné konanie a druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi
trovy exekučného konania. Toto uznesenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 9.2.2023.

2. Proti uvedenému uzneseniu bola súdu dňa 23.2.2023 v zákonnej lehote doručená sťažnosť súdneho

exekútora. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že súdny exekútor namieta výrok II. napadnutého uznesenia,
ktorým súd exekútorovi nepriznal trovy exekučného konania. Podľa názoru súdneho exekútora je
napadnuté uznesenie arbitrárne a nemá oporu v zákone. Poukázal na § 196 Exekučného poriadku a
vyjadril svoj právny názor, že odmena súdneho exekútora nie je viazaná na udelenie poverenia, resp.
neexistuje žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré by pojednával o tom, že odmeny exekútora
je viazaná na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odmena patrí za výkon exekučnej činnosti.

Rovnako neexistuje ustanovenie Exekučného poriadku o tom, že exekútor nemá voči oprávnenému
nárok na odmenu, ale iba na hotové výdavky. Exekučnú činnosť považuje za širší pojem ako výkon
exekúcie.Exekučnáčinnosťzačínauždoručenímnávrhunavykonanieexekúcie,pričomsúdnyexekútor
musí konať, čím mu vznikajú náklady. Podľa jeho názoru by bolo nespravodlivé, aby tieto náklady znášal
exekútor a tak nepriamo financoval činnosť verejnej moci. Na základe uvedených skutočností navrhol,
aby súd sťažnosti vyhovela priznal mu trovy tak, ako si ich uplatnil podaním zo dňa 26.1.2023.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až § 243 k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.7. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ

domáha.

8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12.Súdpopreskúmanívčaspodanejsťažnostisúdnehoexekútora,akoajtoutosťažnosťounapádaného
uznesenia vydaného vyšším súdny úradníkom, dospel k záveru, že sťažnosť súdneho exekútora je
nedôvodná, pričom súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, keďže v konaní o sťažnosti
toto tvorí jednotný celok s rozhodnutím, ktorým sa o proti nemu podanej sťažnosti rozhoduje.

13. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na
vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

15. Len pre doplnenie súd uvádza, že z Exekučného poriadku je zrejmé, že výkon exekučnej činnosti
je výkonom verejnej moci a že exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov.
Na druhej strane je potrebné uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať
vynaloženiehotovýchvýdavkov.Zároveňjepritompotrebnérozlišovaťdvačasovémomenty,atozačatie

exekučného konania a moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína
doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie
exekúcie však môže exekútor začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže
vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Uvedené je
dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný

poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V
danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď cit. § 44 ods. 4 EP), nie však samotná exekúcia,
keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.

16. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia

súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje
za prvou vetou, ktorá upravuje výšku trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného
dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty
na podanie námietok. Trovy exekúcie vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným

neplnením uloženej povinnosti donútil oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však
upravuje aj výnimky z tohto pravidla, a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky
použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri zastavení exekučného konania. Ustanovenie § 47 ods. 3 EP v
znení účinnom do 31.3.2017 priamo upravuje iba otázku výšky trov exekúcie, resp. exekučného konania,
neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného

konania hradiť. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná,
teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo
exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie
analogicky použiť v každom takomto prípade.17. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi
nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do

zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je
osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov.
Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie je zrejmé,
že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené
poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi

odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal.

18. Pokiaľ ide o hotové výdavky, exekútor má právo na ich náhradu v skutočne a účelne vynaloženej
výške, ktorú musí súdu preukázať. Exekútor si uplatnil náhradu poštovného za doručenie žiadosti o
udelenie poverenia vo výške 1,15 eur bez DPH a náhradu za kancelársky materiál vo výške 1,- eur
bez DPH. Vo vzťahu k žiadosti o udelenie poverenia súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého

uznesenia, keďže podľa názoru súdu nedošlo k žiadnej zmene skutkových zistení, z ktorých by súd
vyvodil iný právny záver, na základe čoho by bolo potrebné zmeniť sťažnosťou napadnuté uznesenie
vydané vyšším súdnym úradíkom.

19. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál vo výške

1,- eur, súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z
ktorého vyplýva, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa,
medziktorézákondemonštratívnezaraďujecestovné,poštovnéatelekomunikačnévýdavky,čiznalecké
náhrady a poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti
s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to

náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov,
prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského
úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace
potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t. j. výdavky
na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner

do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou
v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a
náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spotrebný materiál, na ktoré
poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie, súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit.

vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada
patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd záverom poukazuje na uznesenie Krajského súdu

v Prešove v obdobnej veci 3CoE/48/2021 zo dňa 11.10.2021.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd sťažnosť súdneho exekútora ako nedôvodnú podľa § 250
ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.