Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200439
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4022200439.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: C. U., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným
menom C. U. Y., miesto podnikania Q. XX, XXX XX E. I., IČO: 36 952 320, zastúpený: HALADA
advokátska kancelária s.r.o., sídlo Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102052183/2022 z 20.07.2022 na základe

správnej žaloby, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako
správnemu súdu [§ 19 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP")] dňa 05.10.2022, domáhal zrušenia

rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, spolu so zrušením rozhodnutia Daňového úradu Nitra
číslo 100462725/2022 z 11.03.2022 a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie.
2. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra číslo 100462725/2022 z 11.03.2022. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím

správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019 v sume 38.566,57 eur tak, že daň vyrubenú podaným
daňovým priznaním v sume 389,07 eur zvýšil daňovému subjektu (žalobcovi) na sumu 38.955,64 eura.
3. Žalobca v rámci správnej žaloby zároveň navrhol tejto priznať odkladný účinok podľa § 184 a nasl.
SSP. Vo svojom návrhu uviedol, že vzhľadom na značnú výšku sumy (vyrubený rozdiel dane v zmysle
napadnutého rozhodnutia a ostatných rozhodnutí je spolu až 405.411,32 eura), ktorú by bol žalobca

v dôsledku napadnutého rozhodnutia ako aj ostatných rozhodnutí za rok 2019 povinný zaplatiť vo
veľmi krátkej lehote (len 15 dní) reálne hrozí, že žalobcovi vznikne okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia (v spojení s obsahovo podobnými ostatnými rozhodnutiami za rok 2019) závažná ujma,
keďže žalobca nebude mať dostatok finančných prostriedkov súčasne aj na úhradu predmetnej dane
aj na úhradu svojich vlastných (súkromných) nákladov na život (a život jeho rodiny). Uviedol, že
nemá voľné peňažné prostriedky na úhradu predmetnej dorubenej dane a nedisponuje ani majetkom

v takej hodnote a likvidite, ktorý by mu umožnil uhradiť predmetnú dorubenú daň. Poznamenal, že na
predmetných obchodoch (dodávkach ojazdených áut) sa žiadnym spôsobom neoprávnene neobohatil
na úkor štátneho rozpočtu, neuplatňoval si žiadny odpočet dane (ani tak spraviť nemohol vzhľadom na
osobitný režim zdaňovania prirážky). Na strane žalobcu teda nemohla vzniknúť žiadna neoprávnená
daňová výhoda. Žalobca predával predmetné ojazdené automobily s minimálnou prirážkou (vo výške
XXX eur/automobil). Ak by teda mal z každého jedného dodaného automobilu odviesť daň z hodnoty

celého automobilu (ako mu napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím bola dorubená), bol by na
každom jednom obchode v obrovskej strate, ktorú reálne nemá z čoho vykryť. Predmetná daňovákontrola a na ňu nadväzujúce daňové konania mali za následok to, že úplne prestal s podnikateľskou
činnosťou, aktuálne má pozastavené aj príslušné živnostenské oprávnenie. Predložil tiež výpis zo svojho
bankového účtu, s tým, že aktuálne nedisponuje dostatočnými zdrojmi na úhradu predmetnej dorubenej

dane. Poukázal tiež na skutočnosť, že v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia (v spojení s obsahovo
obdobnými ostatnými rozhodnutiami) správca dane začne daňovú exekúciu, v rámci ktorej okrem iného
žalobcovi zablokuje disponibilné prostriedky na bankovom účte, prípadne zaistí iný likvidný majetok, čím
žalobcoviajdobudúcnostidefactoúplneznemožnívýkonjehoakejkoľvekďalšejpodnikateľskejčinnosti.
Zároveň, vzhľadom na svoju finančnú kondíciu, si žalobca nevie prostriedky na úhradu dane zabezpečiť

napr. prostredníctvom osobitného úveru, nakoľko za týchto okolností mu žiadna štandardná finančná
inštitúcia akýkoľvek ďalší úver neposkytne. Predmetné rozhodnutie je pritom výsledkom nesprávnych
záverov správcu dane a žalovaného, v dôsledku čoho existuje dôvodný predpoklad budúceho zrušenia
napadnutého rozhodnutia. Dodal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore
s verejným záujmom. Hoci je nepochybné, že plnenie fiškálnych záujmov štátu predstavuje verejný
záujem, správcovi dane ani v prípade priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe nič nebráni

v tom, aby v zmysle ust. § 81 ods. 1 v spojení s ods. 4 Daňového poriadku zriadil na príslušnom majetku
žalobcu záložné právo aj v čase, kedy ešte nie sú rozhodnutia o vyrubení dane vykonateľné, teda
žalovaný má možnosť zabezpečiť si formou zriadenia záložného práva aj budúce pohľadávky na daňové
nedoplatky.
4. Správny súd uznesením č. k. 26S/19/2022 - 50 zo dňa 4. januára 2023 vyzval žalovaného, aby sa v

lehote 60 dní od doručenia uznesenia inter alia vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a aby predložil administratívny spis.
5. Žalovaný na výzvu predložil správnemu súdu administratívny spis a doručil vyjadrenie k žalobe, v
rámci ktorého uviedol, že správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty na základe
objektívnych skutočností, rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného a je teda

právoplatnéavykonateľné,nasvojichzáverochtrvá.Žalobcovivznikolnedoplatok,ktorýjesprávcadane
oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Za daných okolností návrh
žalobcu považoval za argumentačne nepodložený a právne neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúd,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,môženanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo

opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi

uvedenými v odsekoch 2 až 12.
11. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.

12. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať
úkony v lehote určenej správnym súdom.
13. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti
spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba
určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky

predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej
žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie
odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu
spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobenímsúdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie
zákonnosti správnych rozhodnutí.

14. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že
podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Súčasne
žiadny osobitný predpis vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nevylučuje. Za týchto okolností môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd,
a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom v § 185 ustanovených podmienok.

15. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny
súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.
16. V prejednávanej veci prichádza do úvahy priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §
185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. b) SSP
je vylúčené totiž už tým, že žalobca ani len netvrdí, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného malo
podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, čo

je primárnym predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP.
17. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie
odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a
2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia
hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom

prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným
záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z
nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia
návrhu žalobcu.
18. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci

splnené.
19. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku
správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či/prípadne/alebo iný vážny nenapraviteľný
následok“).
20. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná
zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný
správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - § 5

ods. 1 SSP v spojení s čl. 8 základných zásad Civilného sporového poriadku), ale predovšetkým nimi
predložených konkrétnych dôkazov preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného
vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere preto potrebné, aby hrozba
závažnýchnásledkov,naktoréodkazujeustanovenie§185písm.a)SSP,vyplývalaztakýchkonkrétnych
tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd

mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.
21. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku založil primárne na tom, že nemá dostatočnú
ekonomickú silu potrebnú na úhradu vyrubenej dane a zároveň zabezpečenie základného živobytia jeho
rodiny a že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia mu vznikne závažná ujma.
22. K týmto tvrdeniam žalobcu správny súd uvádza, že sú vedené iba vo všeobecnej rovine. V

prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci logicky dochádza k
negatívnymnásledkomvovzťahukpodnikateľskejčinnostiakéhokoľveksubjektuatietonásledkymožno
všeobecne predpokladať. Žalobca však dostatočne neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky
skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na jeho hospodárenie a činnosť,
nakoľko podnikateľskú činnosť prestal vykonávať ešte pred výkonom napadnutého rozhodnutia. Výpis

z bankového účtu za obdobie od 01.08.2022 do 04.10.2022, ktorý žalobca predložil, tiež nemôže slúžiť
ako dostatočný podklad pre posúdenie žalobcových aktív a pasív a v ich súhrne potenciálne žalobcove
existenčné finančné ohrozenie.
23. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne
aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa

domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred
uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho
inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila žalobcovi konkrétna závažnáujma,značnáškodačiinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,
ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento
inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

24. Správny súd dodáva, že v prípade, ak by rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej, potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného
účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP.
25. Teda napriek uvedeným skutkovým tvrdeniam, z ktorých žalobca vyvodzuje, že by mu okamžitým

výkonomsprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutiahrozilinenapraviteľnéekonomickénásledky,ktoré
tvrdenia mali pritom v sebe nepochybne potenciál v prípade ich preukázania žalobcom predloženými
dôkazmi naplniť uvedenú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe,
žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil
žiadne relevantné dôkazy, ktoré by správny súd mohol vykonať a následne vyhodnotiť a na základe
ktorých by dospel k záveru minimálne o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej

hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorý žalobcovi v prípade
okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnejsprávyhrozí.Preukázanie,resp.minimálneosvedčenieexistencietakejtohrozbyjepritompodľa
§ 185 písm. a) SSP z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa v konaní o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe jedinou právne významnou skutočnosťou, za existencie ktorej (popri ostatných

procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej
žalobe odkladný účinok.
26. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol, že by v danej veci už bolo
začaté exekučné konanie a k návrhu ani nepriložil rozhodnutie o začatí exekučného konania na
podkladeexekučnéhotitulu-prvostupňovéhorozhodnutia,protiktorémužalobcapodalodvolanieaktoré

bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté. Ak preto žalobca zakladá svoj návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe iba na skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak
dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný.
Obiter dictum však správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez
toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania

odkladného účinku správnej žalobe.
27. Teda napriek tomu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, že
okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami
mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda alebo iný vážne nenapraviteľný
následok, žalobca toto dôkazné bremeno absolútne neuniesol (keď za účelom jeho unesenia žiadny

relevantný dôkaz ani len nepredložil).
28. Správny súd z týchto dôvodov, keď - ako uviedol už vyššie - nebolo preukázané splnenie jednej
z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii
hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [§ 185 písm. a/
SSP]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.

29. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).