Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814206925
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5814206925.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v právnej veci žalobcov: 1/ G. E., rod.

U., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXX/XX, H., obaja práv. zast.: JUDr.
Dušan Serek, advokát so sídlom Nová Doba 489/15, Nižná, proti žalovaným: 1/ Z.. N. E., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, H., 2/ P.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 3/ G. N., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H., 4/ Z.. G. Q., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Q., všetci práv.
zast.: Mgr Gabriel Vons, advokát so sídlom Komenského 497, Námestovo, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ až 4/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ rade a v 2/ rade žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu
dňa 31. 10. 2014 žiadali: 1. Zrušiť podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1/ a 2/ a žalovaných v
1/ až 4/ rade k stavbe - rodinnému domu so s. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela č.
1391/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú. a obec H.
pod B2 na žalobkyňu v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B3 na žalobcu v 2/ rade v
spoluvlastníckom podiele 3/8-iny, pod B4 na žalovanú v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina,

pod B5 na žalovaného v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B6 na žalovanú v 3/ rade v
spoluvlastníckom podiele 1/8-ina a pod B7 na žalovanú v 4/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina. 2.
Byt č. 1 umiestnený na prízemí rodinného domu s. č. XXX pozostávajúci z dvoch obytných miestností,
kuchyne, WC a chodby spolu s príslušenstvom bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného domu
pozostávajúcom z dvoch miestností označených ako práčovňa a kotolňa ako budú špecifikovane v
znaleckom posudku prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ až 4/ rade, pre každého
v spoluvlastníckom podiele po 1-ine. Byt č. 2 umiestnený na prvom poschodí rodinného domu so súp. č.

XXXpozostávajúciz3obytnýchmiestností,kuchyne,WCskúpeľňou,chodbouavnútornýmschodiskom
spolu s príslušenstvom bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného domu pozostávajúcom z dvoch
miestnosti využívaných ako garáž a špajza tak ako budú špecifikované v znaleckom posudku prikazuje
do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 2/8-iny a žalobcu v 2/
rade v spoluvlastníckom podiele 6/8-in. 3. Sporové strany sú povinná strpieť vykonávanie stavebných
úprav v popísanom rozsahu a na celkových nákladoch sú povinní podieľať sa: žalobkyňa v 1/ rade v
podiele 1/8-ina, žalobca v 2/ rade v podiele 3/8-iny, žalovaná v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaný v 2/

rade v podiele 1/8-ina, žalovaná v 3/ rade v podiele 1/8-ina a žalovaná v 4/ rade v podiele 1/8-ina. 4.
Zároveň žiadali, aby žalovaným v 1/ až 4/ rade bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania na účet
právneho zástupcu.2. Podanie žaloby odôvodnili tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľností - rodinnému domu so s. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela č. 1391/1,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú. a obec H. žalobkyňa v 1/

rade v podiele 1/8-ina, žalobca v 2/ rade v podiele 3/8-iny, žalovaná v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaný
v 2/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaná v 3/ rade v podiele 1/8-ina a žalovaná v 4/ rade v podiele 1/8-ina.
Rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia - rozhodnutia o prípustnosti stavby sp. zn.
1443/1973-327-A-10-1548/76-328-V-5 z 4.11.1976 vydanom Radou MsNV Námestovo pre stavebníkov
E. E. s manželkou a Z. E., a to ako dvojbytovka s tým, že byt na prízemí bude užívať E. E. s manželkou a

byt na poschodí bude užívať Z. E.. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti označených
stavebníkov z 2. 11. 1976 doručenej MsNV Námestovo dňa 4. 11. 1976, na základe ktorej žiadali o
zmenu projektu rodinného domu tak, že tento bude prevádzkovaný ako dvojbytový s tým, že na prízemí
bude byt pre E. E. a na poschodí byt pre Z. E.. Na základe žiadosti bola do pôvodného projektu stavby
rodinného domu zakreslená dňa 4. 11. 1976 zmena spočívajúca vo vybudovaní priečky na prízemí
rodinného domu oddeľujúca bytovú jednotku užívanú E. E. s manželkou od schodiska vedúceho do

bytovej jednotky na poschodí užívanej Z. E.. Súdu boli predložené kópie pôvodných výkresov projektovej
dokumentácie, pričom obe bytové jednotky mali mať vybudovaný samostatný vchod. Dňa 1. 3. 1979
MsNV Námestovo vydal kolaudačné rozhodnutie sp. zn. 207/1979-327-A/21 na rodinný dom s dvoma
bytmi s uvedením, že stavba sa stala užívania schopnou dňa 1. 3. 1979. Po skolaudovaní bol rodinný
dom užívaný tak, že bytovú jednotku na prízemí užíval E. E. a bytovú jednotku na prvom poschodí

Z. E.. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú právnymi nástupcami po neb. Z. E. (pozostalá manželka a syn),
ktorí jeho spoluvlastnícky podiel 1- ica rodinného domu, nadobudli dedením - osvedčenie sp. zn,. 5D
314/2005 a ostali obývať bytovú jednotku nachádzajúcu sa na prvom poschodí. Žalovaní v rade 1/ až
4/ nadobudli spoluvlastnícky podiel 1-ica rodinného domu na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod sp. zn. V2622/13 od darkyne E. E., rod. L., ktorá v 1 -ici predmetný rodinný dom

vlastnila titulom zaniknutého BSM v 1 -ine a dedením po neb. E. E. v 1-ine, ktoré dedičské konanie
bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 591/96. Žalovaní 1/ až 4/ bytovú jednotku
na prízemí neobývajú, prízemie obýva E. E. - pozostalá manželka po neb. E. E., zároveň matka
žalovaných 1/ až 4/ a stará matka žalobcu v 2/ rade a svokra žalobkyne v 1/ rade. Následne je podpísané
dispozičné riešenie rodinného domu: v suteréne sa nachádza schodisko s prepojovacou chodbou, z

ktorej ústia nebytové priestory - garáž, ktorá je v užívaní žalobcov v 1/ a 2/ rade a práčovňa v užívaní
E. E. a priestory predstavujúce špajzu, kotolňu a prepojovaciu chodbu užívajú žalobcovia v 1/ a 2/
rade s E. E. spoločne. Na prízemí rodinného domu sa nachádzajú bytová jednotka v užívaní E. E.
pozostávajúca z dvoch obytných miestností, kuchyne, chodby a WC s vlastným vchodom z ľavej bočnej
časti rodinného domu. Zo zadnej strany rodinného domu je vybudovaný ďalší vchod, ktorí využívajú

žalobcovia v 1/ a 2/ rade na prístup do bytovej jednotky na poschodí. Pri tomto vchode sa nachádza
bytová jednotka v užívaní žalobcov 1/a 2/ rade pozostávajúca z kuchyne, WC s kúpeľňou, 3 obytných
miestností a prepojovacej chodby. Rodinný dom je napojený na prípojku vody, elektrickej energie,
plynu a verejnú kanalizáciu s tým, že tieto prípojky sú spoločné pre obe bytové jednotky. Kúrenie oboch
bytových jednotiek je zabezpečené z kotolne nachádzajúcej a v suteréne rodinného domu. Ako príloha

boli predložené situačné výkresy suterénu, prízemia aj prvého poschodia s vyznačením jednotlivých
bytových jednotiek, vrátane súčasných existujúcich priečok vrátene vyznačenia oboch vchodov do
rodinného domu. S poukazom na § 142 žalobcovia uviedli, že nemajú záujem zotrvávať v podielovom
spoluvlastníctve so žalovanými, žalovaní sa odmietajú spolupodieľať na nákladoch spojených s opravou
a rekonštrukciou rodinného domu. Medzi účastníkmi domu vznikajú nezhody ohľadom spoločného

užívania rodinného domu taktiež aj nezhody ohľadom platieb zo dodávané energie do rodinného
domu. V júli 2008 žalobcovia realizovali nevyhnutnú rekonštrukciu strechy rodinného domu s tým, že
E. E., ako predchádzajúca spoluvlastníčka nemala záujem sa na týchto nákladoch podieľať, rovnaká
situácia sa opakovala aj pri vykonaní drenáže okolo domu, ktorú žalobcovia realizovali výlučne na
svoje náklady. Vertikálne delenie nie je možné a pripadá preto do úvahy jeho reálne rozdelenie na

jednotlivé bytové jednotky, čo je podľa judikatúry súdov možné ( napr. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo
204/2010 z 23. 3. 2011. Žalobcovia sa pokúsili o mimosúdne vysporiadanie, na čo žalovaní 1/ až 4/
s ich navrhnutou alternatívou rozdelenia nesúhlasili a navrhli vybudovať externé schodisko napojením
na existujúce vonkajšie schodisko vedúce k existujúcemu vchodu na prízemí až do medziposchodia s
vybudovaním priečky na tomto medziposchodí a nového vchodu so súčasným zamurovaním jedného

existujúceho vchodu na prízemí domu. Zároveň sa vyjadrili, že sa odmietajú podieľať na nákladoch
v súvislosti s vybudovaním nevyhnutných stavebných úprav v rodinnom dome. Návrh žalovaných na
vybudovanie externého schodiska nepovažujú za účelný, najmä na náklady, ktoré by si vyžadovalo
jeho vybudovanie a cena stavebných úprav by bola oveľa vyššia k alternatíve, ktorú navrhli oni, tiež bysa de facto znefunkčnilo schodisko a žalovaným by sa vytvoril priestor z jedného ramena schodiska
bez využitia a je neefektívne budovať nové schodisko, keď už v dome je schodisko vybudované.
Žalobcoviasúdupredložiliajgrafickéznázornenierozdeleniarodinnéhodomunadvesamostatnébytové

jednotky spolu s príslušenstvom. Navrhli v tomto konaní ustanoviť znalca pre odbor stavebníctvo - na
posúdenie rozdelenia rodinného domu na jednotlivé bytové jednotky spolu s príslušenstvom, vrátane
vyhotovenia rozpočtu nevyhnutných stavebných úprav a potrebnej technickej dokumentácie tak, aby
prípadne rozhodnutie súdu s o znaleckým posudkom mohlo byť podkladom pre zápis do katastra
nehnuteľností.

3. Na nariadenom pojednávaní dňa 6.10.2015 právny zástupca žalobcov zotrval na podanom návrhu
a jeho skutkovom zdôvodnení.

4. Žalovaní v1/ až 4/ rade sa k žalobe vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu priamo do zápisnice
na nariadenom pojednávaní dňa 6. 10. 2015, že v rodinnom dome, ktorý je predmetom sporu žije ich

matka E. E., ktorá v čase pojednávania mala 89 rokov, pričom s manželom stavili predmetný rodinný
dom, prežila tam prevažnú časť života a má k nemu vytvorenú citovú väzbu. Aj s poukazom na jej
zdravotný stav ide o dôvod hodný osobitného zreteľa. Tiež spôsob vyporiadania navrhnutý žalobcami
v 1 /a 2/ rade nezodpovedá veľkostiam spoluvlastníckych podielov a je neúčelný, rovnako nie je
vysporiadaná otázka spoločných pozemkov, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. H..

5.Napojednávanídňa6.10.2015a3.12.2015bolivypočutížalobcoviaakoajžalovaní,bolorozhodnuté
vykonaní znaleckého dokazovania z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2017 z 3.3.2017, ktorý vypracoval Ing. Magdaléna
Hutirová vyplynulo, že vertikálne a ani horizontálne rozdelenie stavby nie je možné.

6. Vzhľadom na to, že do účinnosti od 1.7.2016 vošiel nový procesný kódex Zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“, súd bol povinný pri svojom ďalšom postupe aplikovať
tento nový procesný kódex (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky doterajších procesných úkonov ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Súd na pojednávaní dňa 10. 8. 2017 vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne Ing. Magdalény
Hutirovej, ktorá v podstate zotrvala na svojich záveroch znaleckého posudku a vyjadrila sa, že je
možné rozdeliť predmetnú nehnuteľnosť na dve samostatné bytové jednotky za podmienky určenia
spoločných častí domu s určením prístupu alebo dohodou o prístupe k týmto častiam. Aby boli

vyhotovenédvesamostatnébytovéjednotky,jepotrebnévybudovaťosobitnéprípojkyinžinierskychsieti,
riešiť samostatné vykurovanie pre jednotlivé byty, keďže užívatelia momentálne užívajú jednu spoločnú
kotolňu a spoločné inžinierske prípojky. Je možné vybudovať osobitné vykurovanie pre jeden a druhý
byt, dalo by sa to riešiť plynovým kotlom, ale opäť je to spojené s väčšími finančnými nákladmi. Nie je
zrejmé, ako je to riešené s vykurovaním, musela by sa vyhotoviť projektová dokumentácia. Aby mohlo

dôjsť k rozdelenie nehnuteľnosti na dve samostatné bytové jednotky, musela by sa dať vypracovať nová
projektová dokumentácia vzhľadom na stavebné úpravy a tiež projektovú dokumentácia technického
zariadenia budov. Ak bude treba riešiť aj osobitné vykurovanie, vodu, elektriku, plyn a kanalizáciu na
všetko je potrebné vypracovať osobitnú projektovú dokumentáciu, poprípade revízne správy. Pri zápise
do katastra bude potrebný odborný posudok pre výpočet podlahových plôch jednotlivých bytov, určenie

podielov spoločných častí a zariadenia, po prípade podielov na pozemkoch. Nie je zrejmé, či všetky
domovéprípojkyvyúsťujúvnejakejspoločnejmiestnostiatiežsanevievyjadriť,čijemožnézvyúsťujúcej
spoločnej prípojky vytvoriť dve samostatné.

8. Právny zástupca žalobcov dodatočne predložil odborný posudok Ing. arch. Júliusa Facuna zo dňa

25.10.2017 č. 8/2017 založený na č. l. 163-176 a v nadväznosti naň, požiadal o pripustenie zmeny
žaloby o ktorej súd rozhodol dňa 25. 1. 2018 uznesením č. k. 8C/138/2014-182 tak, že zmenu žaloby
pripustil v nasledovnom znení: „I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov v rade 1/ a 2/ a
žalovaných v rade 1/ až 4/ k stavbe - rodinnému domu so súp. č. XXX, postavenom na pozemku KN-
C parcela č. 1391/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú.

a obec H. pod B2 na žalobkyňu v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B3 na žalobcu v
rade 2/ v spoluvlastníckom podiele 3/8-iny, pod B4 na žalovanú v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele
1/8-ina, pod B5 na žalovaného v rade 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B6 na žalovanú
v rade 3/ v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina a pod B7 na žalovanú v rade 4/ v spoluvlastníckompodiele 1/8-ina. II. Byt č. 1 vo vchode č. 1 umiestnený na prízemí rodinného domu so súp. č. XXX
pozostávajúci z 2 bytových miestností, zádveria, kúpeľne, chodby, obytnej kuchyne, špajzy spolu s
príslušenstvom tohto bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného domu pozostávajúcom z dvoch

miestností označených ako práčovňa a kotolňa a ďalej z chodby o celkovej podlahovej ploche 114,20
m2 tak, ako je tento byt s príslušenstvom špecifikovaný v odbornom posudku Ing. Júliusa Facunu
č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017 prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaných v rade 1/ až 4/,
pre každého v spoluvlastníckom podiele po 1-ine. III. Byt č. 2 vo vchode č. 2 umiestnený na prvom
poschodí rodinného domu so súp. č. XXX pozostávajúci z 3 obytných miestností, kuchyne, kúpeľne,

špajze, spolu chodbou a schodmi, ďalej z kotolne, zádveria spolu s chodbou a schodmi nachádzajúcimi
sa na prízemí rodinného domu a spolu s príslušenstvom tohto bytu nachádzajúcom sa v suteréne
rodinného domu pozostávajúcom z troch miestnosti označených ako garáž, pivnica a sklad a ďalej
z chodby a schodov o celkovej podlahovej ploche 154,30 m2 tak, ako je tento byt s príslušenstvom
špecifikovaný v odbornom posudku Ing. Júliusa Facunu č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017 prikazuje do
podielového spoluvlastníctva žalobkyne v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele 2/8-iny a žalobcu v rade

2/ v spoluvlastníckom podiele 6/8-in. IV. Súd prikazuje spoločné časti rodinného domu so súp. č.
XXX, ktorými sú základy, pultová strecha, obvodové múry, priečelia, dva vchody, vonkajšie schodiská,
vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie a spoločné zariadenia rodinného
domu so súp. č. XXX, ktorými sú komín, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka,
elektrická prípojka, a to aj v tom prípade, ak sú umiestnené mimo rodinného domu a slúžia výlučne

tomuto rodinnému domu do podielového spoluvlastníctva vlastníkom bytu č. 1 v podiele 11420/26850-
ín a vlastníkom bytu č. 2 v podiele 15430/26850-ín. V. Odborný posudok Ing. Júliusa Facunu, znalca z
odboru stavebníctvo, odhad pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. VI. Sporové strany sú povinné strpieť vykonanie stavebných úprav
na rodinnom dome so súp. č. XXX spočívajúcich vo vybudovaní jednej deliacej priečky v suteréne a

dvoch deliacich priečok na prízemí rodinného domu, ďalej vo vybúraní priečky v kúpeľni v byte č. 1 spolu
s predĺžením kúpeľne a jej dobudovaním spočívajúcom vo vybudovaní sprchovacieho kúta a taktiež
vo vybudovaní samostatného vchodu do kotolne v suteréne bytového domu tak, ako sú tieto stavebné
úpravy špecifikované v odbornom posudku Ing. Júliusa Facunu č. 8/2017 zo dňa 25.10.2017 s tým, že
na celkových nákladoch spojených s týmito stavebnými úpravami sú sporové strany povinné podieľať sa

nasledovne: žalobkyňa v rade 1/ v podiele 1/8-ina, žalobca v rade 2/ v podiele 3/8-iny, žalovaná v rade
1/ v podiele 1/8-ina, žalovaný v rade 2/ v podiele 1/8-ina, žalovaná v rade 3/ v podiele 1/8-ina a žalovaná
v rade 4/ v podiele 1/8-ina. VII. Žalovaní v rade 1/ až 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcom v rade 1/ a 2/ trovy konania v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti rozsudku ich zaplatením
na bankový účet ich právneho zástupcu.“

9. Právny zástupca žalovaných v l až 4/ sa k odbornému vyjadreniu a návrhu vyjadril, že v odbornom
vyjadrení nie je absolútne zohľadňovaná výška spoluvlastníckych podielov, tiež podľa navrhovaného
rozdelenia, by žalovaným mal byť prikázaný dvojizbový byt č. 1 vchod 1 na prízemí (teda nie trojizbový,
akosauvádzavovyjadrenížalobcovz10.11.2017),scelkovouvýmerou114,20m2,čozcelkovejvýmery

podlahovej plochy domu predstavuje cca 42,5 %. Naproti tomu do výlučného vlastníctva žalobcov by
mal byť prikázaný trojizbový byt č. 2 vchod 2 (teda nie dvojizbový, ako sa uvádza vo vyjadrení žalobcov z
10.11.2017), s celkovou výmerou 154,30 m2, čo z celkovej výmery podlahovej plochy domu predstavuje
cca 57,5 %. Rozdiel v podlahovej ploche výmery bytu č. l a bytu č. 2 je 40,10 v prospech žalobcov,
pričom žalobcom by mal byť prikázaný trojizbový byt a žalovaným dvojizbový byt. Túto disproporciu

vyplývajúcu z rozdelenia žalobcovia nijakým spôsobom neriešia. Žalobcovia vychádzali pri vypracovaní
odborného posudku len z pôvodnej projektovej dokumentácie z r. 1976 a nezohľadňoval sa skutkový
stav ohľadom dlhodobého predošlého užívania nehnuteľnosti, ktorá z procesných strán a v akom
rozsahu rodinný dom užívala. Týmito postupom bolo možné zosúladiť skutkový užívací stav so stavom
vlastníckym. resp. sa k tomuto pokiaľ možno čo najviac priblížiť a vyhnúť sa aj značnej disproporcii

vo výmere jednotlivých bytových jednotiek. Návrh nerieši možnosť vybudovania samostatných prípojok
inžinierskych sietí k jednotlivým bytom, tieto sú len jednoducho uvedené ako spoločné zariadenia.
Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhovaný žalobcami si vyžaduje nasledovné stavebné
úpravy: vybudovanie deliacej priečky v suteréne, vybudovanie deliacej priečky na prízemí, vybúranie
priečky v kúpeľni, vybudovanie priečky pre predĺženie kúpeľne, vybudovanie samostatného vchodu

do kotolne patriacej k bytu č. 1. Jedná sa o rozsiahle stavebné úpravy, výsledkom ktorých je o.i.
aj skutočnosť, že žalobcovia ako vlastníci bytu č. 2 by mali zabezpečený prístup k miestnostiam v
suteréne domu (garáž, pivnica, chodba, schody, sklad) prostredníctvom chodby a schodov na prízemí,
t.j. prestupom po uvedenej chodbe a schodoch do suterénu - bez nutnosti opustenia domu. Naprotitomu však žalobcovia ako vlastníci bytu č. 1 nemajú priamy prechod do priestorov v suteréne (kotolňa,
chodba, práčovňa), ale len cez navrhovaný vonkajší vchod do kotolne, t.j. napriek tomu, že ich priestory
v suteréne sú bezprostredne pod ich bytom č. 1, museli by vychádzať z domu a tento obísť po vonkajšom

obvode. Takéto rozdelenie bytu č. 1 na dve samostatné jednotky (bytovú a nebytovú) medzi ktorými
navzájom nie je možný prechod priamo (bez nutnosti opustenia domu) značne znevýhodňuje byt č. 1
oproti bytu č. 2, ktorý síce je s bytovou časťou umiestnený na 1. poschodí, ale má priamy vstup aj do
nebytovejčastivsuteréne.Vzhľadomnauvedené,sažalovaným navrhovanýspôsobrozdeleniajavíako
nelogický, nezohľadňujúci výšku spoluvlastníckych podielov účastníkov, a tým vyvolanú nevyhnutnosť

vytvorenia v zásade dvoch porovnateľných a rovnocenných bytových jednotiek. Zároveň navrhli spôsob
rozdelenia bytového domu na dve samostatné bytové jednotky, (s nepomerne menšou a jednoduchšou
potreboustavebnýchúprav),pritombytč.1bybolprikázanýdopodielovéhospoluvlastníctvažalovaných
v 1 až 4 rade a byt č. 2 do podielového spoluvlastníctva žalobcov (v príslušných spoluvlastníckych
podieloch) Bvt č. 1:Suterén spolu 40,23 m2: pivnica 12,3 m2, chodba 5,16 m2, práčovňa 9,85 m2,
schody a chodba 10,12 m2, sklad pod schodmi 2,8 m2. Prízemie spolu 88,06 m2: zádverie 6,2 m2,

kúpeľňa 3,38m2, chodba 5,25 m2, kuchyňa 19,79 m2, špajza 2,42 m2, spálňa 15,17 m2, obývačka 24,3
m2, chodba a schody 9 m2, schody, kotolňa 2,55 m2. Výmera bytu č.1 celkom 128,29 m2. Byt č. 2:
Suterén spolu 46,87 m2: garáž 24,19 m2, kotolňa 22,68 m2. Prízemie spolu 1,59 m2: medziposchodie
1,59 m2, 1. poschodie spolu 90,04m2: chodba a schody 15,28 m2, izba 14,55 m2, kuchyňa 8,2 m2,
izba 14,14 m2, obývačka 24,2 m2, kúpeľňa 9,99 m2, špajza 3,6 m2. Výmera bytu č. 2 spolu 138,5 m2.

Uvedeným rozdelením by vznikli dve samostatné bytové jednotky so samostatnými vchodmi pre každé
poschodie. Taktiež by za tohto stavu bolo možné jednoducho riešiť medzi stranami sporu aj rozdelenie
priľahlých pozemkov. Byt č.1 by mal (z pohľadu od prístupovej komunikácie) pravú časť pozemku, so
zadnou časťou a byt č. 2 by mal prednú časť pozemku pred domom s ľavou stranou. Nimi navrhnuté
rozdeleniebyvyžadovaliomnohonižšienákladynastavebnéúpravy, keďžebybolopotrebnévybudovať

nasledovné: v suteréne zamurovať dvere (netreba stavať priečku), na prízemie zamurovať vchodové
dvere na ľavej stane domu (netreba stavať priečku), na l. poschodí dobudovať k existujúcim schodom
na ľavej strane domu 5 schodov s podestou, namiesto sklobetónu na medziposchodí osadiť vchodové
dvere do bytu č.2, na medziposchodí vybudovať priečku na schodoch. Dodatočne bol súdu predložený
odborný posudok Ing. Jána Kaderu č. 50/2018 z 14. 4. 2018.

10. Právny zástupca žalobcov v 1/ a 2/ rade v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že zotrváva na
doterajších vyjadreniach, vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený užívací stav vychádzajúc aj
z výsluchu sporových strán, na pôvodné stavebné povolenie aj kolaudačné rozhodnutie z ktorých
vyplýva, že stavba bola vybudovaná a skolaudovaná ako rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami a

aj vzhľadom na vôľu a ochotu žalobcov vykonať na vlastné náklady nimi navrhované stavebné úpravy
potrebné k rozdeleniu na dve samostatné bytové jednotky žiada, aby žalobnému návrhu súd vyhovel a
vysporiadal spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej stavbe spôsobom, ako to navrhujú žalobcovia a
ako bol popísaný v odbornom posudku Ing. arch. Júlisa Facuna č. 8 /2017. Keďže navrhované bytové
jednotky nemajú rovnakú podlahovú plochu, celková výmera podlahovej plochy domu predstavuje v

zmysle posudku 268,5 m2 a podiely a obe strany sporu sa majú právo podieľať na tejto ploche výmerou
134,25 m2 a rozdiel v porovnaní s bytovou jednotkou č 1. ktorú navrhujú žalobcovia v 1/ a 2/ rade
prikázať žalovaným 1/ až 4/ rade predstavuje výmeru 20,05 m2 navrhujú, aby súd rozhodol o výške
peňažnej náhrady v prospech žalovaných v 1/ až 4/ rade. Nimi navrhovaný spôsob vyporiadania je
aj účelný, nakoľko sa neznefunkční funkčné vnútorné schodisko a zároveň ide o spôsob rozdelenia,

ktorý v podstate vychádza aj z pôvodnej projektovej dokumentácie rodinného domu, podľa ktorej bola
na prízemí vybudovaná oddeľujúca priečka, ktorá len vzhľadom na vtedajšie dobré rodinné vzťahy
vybudovaná nebola. Navrhujú, aby súd žalobnému návrhu v zmysle poslednej pripustenej zmeny petitu
žaloby vyhovel s tým, že na nákladoch týkajúcich sa stavebných uprav sa budú žalobcovia v 1/ a 2/
rade podieľať v rozsahu 100%. Následne na ďalšom pojednávaní predložili znalecký posudok ohľadom

stanovenia primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený
vpeniazoch,keďženiminavrhovanýspôsobvyporiadaniastriktnenekopírovalveľkosťspoluvlastníckych
podielov na súdenej nehnuteľnosti.

11. Právny zástupca žalovaných v 1/ až 4/ rade v rámci svojej záverečnej reči uviedol, že predmetom

konania je zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva a nie užívacieho práva, a preto rozsah
užívania zmluvnými stranami je irelevantný. Zo zákona vyplýva povinnosť pri vyporiadaní zachovať
podiely účastníkov a spôsob vyporiadania navrhovaný žalobcami by vytvoril stav, že žalobcovia by boli
obmedzovaní vo výkone vlastníckeho práva, pričom časť nehnuteľností, ktorú by užívali aj žalobcovia,by mala byť vo vlastníctve žalovaných. Stavebné úpravy, ktoré uvádzali žalobcovia predstavujú len
nepatrný zlomok vo vzťahu k všeobecnej hodnote tej časti bytu, o ktorú výmeru žiadajú žalobcovia
viac, to je o 40,10 m2. Pri všeobecnej hodnote porovnateľných bytov v Námestove, predstavuje cca

1.000 € na 1 m2 podlahovej plochy, čo by výška náhrady predstavovala cca 4. 000,- €, ktorú sumu
žalobcovia vzhľadom na ich finančnú situáciu nie sú schopní zaplatiť. Vo zvyšnej časti sa pridržiavajú
predchádzajúcichvyjadrení.Návrhpovažujúzanedôvodnýanezákonnýapretohonavrhujúzamietnuťv
celom rozsahu, aj vzhľadom na skutočnosť, že užívanie nehnuteľnosti v súčasnosti nespôsobuje žiadne
problémy.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav, ktorý bol preukázaný
a nevyvrátiteľný predloženými listinnými dôkazmi:Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľností - rodinnému domu so s. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela
č. 1391/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú. a obec H.
žalobkyňa v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalobca v 2/ rade v podiele 3/8-iny, žalovaná v 1/ rade v podiele

1/8-ina, žalovaný v 2/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaná v 3/ rade v podiele 1/8-ina a žalovaná v 4/
rade v podiele 1/8-ina. Rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia - rozhodnutia o
prípustnosti stavby sp. zn. 1443/1973-327-A-10-1548/76-328-V-5 z 4.11.1976 vydanom Radou MsNV
Námestovo pre stavebníkov E. E. s manželkou a Z. E., a to ako dvojbytovka s tým, že byt na prízemí
bude užívať E. E. s manželkou a byt na poschodí bude užívať Z. E.. Predmetné rozhodnutie bolo vydané

na základe žiadosti označených stavebníkov z 2. 11. 1976 doručenej MsNV Námestovo dňa 4. 11.
1976, na základe ktorej žiadali o zmenu projektu rodinného domu tak, že tento bude prevádzkovaný ako
dvojbytový s tým, že na prízemí bude byt pre E. E.a a na poschodí byt pre Z.a E.a. Medzi sporovými
stranami nebolo sporným, že rodinný dom je užívaný tak, že bytovú jednotku na prízemí užíval E. E. s
manželkou, po smrti E.a E.a iba jeho manželka a bytovú jednotku na prvom poschodí žalobcovia (právni

nástupcovia po neb. Z. E.), ktorí spoluvlastnícky podiel v 1- ici rodinného domu, nadobudli dedením sp.
zn,. 5D 314/2005. Žalovaní v rade 1/ až 4/ nadobudli spoluvlastnícky podiel v 1-ici rodinného domu na
základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 2622/13 od darkyne E. E., rod. L.,
ktorá v 1 -ici predmetný rodinný dom vlastnila titulom zaniknutého BSM v 1 -ine a dedením po neb. E. E. v
1-ine,ktorédedičskékonanieboloukončenévydanímosvedčeniaodedičstvesp.zn.D591/96.Žalovaní

1/ až 4/ bytovú jednotku na prízemí neobývajú, prízemie obýva E. E. - pozostalá manželka po neb. E.
E., zároveň matka žalovaných 1/ až 4/ a stará matka žalobcu v 2/ rade a svokra žalobkyne v 1/ rade.

13. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov.

14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

16. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

17. Pri zrušení spoluvlastníctva súdom ide o jeho zrušenie konštitutívnym rozhodnutím, pričom

spoluvlastníka nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.
Tento spôsob zrušenia spoluvlastníctva je praktický najmä vtedy, keď sa iné spôsoby jeho
zrušenia, prevodom spoluvlastníckeho podielu (podľa § 140 Občianskeho zákonníka) alebo dohodou
spoluvlastníkov (podľa § 141 Občianskeho zákonníka) nedajú zrealizovať preto, že nie je možné
dosiahnuť súhlasné prejavy vôle. Spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania

spoluvlastníkov, ak medzi nimi nedošlo k dohode upravuje ustanovenie 142 Občianskeho zákonníka.
V ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravené záväzné poradie spôsobov vyporiadania
spoluvlastníctva, pričom na prvom mieste je uvedené reálne rozdelenie veci.18. Prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva je rozdelenie veci,
čoho sa domáhali aj žalobcovia, ktorí sa však domáhali vyporiadania nehnuteľnosti - rodinného
domu, výlučne spôsobom, ktorí navrhovali oni a razantne odmietli návrh na vyporiadnie zrušeného

spoluvlastníctva k predmetnému rodinnému domu, ktorí preniesli žalovaní. V súdenej veci súd dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnej
nehnuteľnosti bolo zrušené a vyporiadané. V prvom rade je namieste uviesť, že obe sporové strany sa
vo svojej podstate zhodli, že by súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho následnom
vysporiadaní, ale len za predpokladu, že by súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

nimi navrhovaným spôsobom podľa nimi predložených odborných posudkov. Zároveň sa však odmietli
finančne podieľať na stavebných úpravách navrhnutých protistranou. Žalobcovia v závere navrhli súdu,
že v prípade vyhovenia ich návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej stavbe, budú sa
na nákladoch týkajúcich sa stavebných uprav podieľať v rozsahu 100%, následne však opätovne
prehodnotili svoje vyjadrenie a uviedli, že by takýto spôsob vyporiadania, že by sa len oni finančne
podieľali na stavebných úpravách v rozsahu 100%, považovali za nespravodlivý a žiadali, aby sa

na stavebných úpravách podieľali všetci spoluvlastníci podľa výšky podielov. Podľa súdnej judikatúry,
pokiaľ by rozdelenie spoločnej veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, na
ktorých by sa odmietali finančne podieľať spoluvlastníci, jednalo by sa o vec reálne nedeliteľnú.
Keďže žalobcovia sa vyjadrili, že nie sú ochotní znášať všetky náklady spojené s vynaložením
stavebných úprav, a žalovaní sa odmietli podieľať na stavebných úpravách v prípade vyporiadnia

podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovanými žalobcami, keďže
podľa ich spôsobu vyporiadania by boli značne znevýhodnený oproti žalobcom a rovnako žalobcovia
odmietali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovanými
žalovanými a finančne sa na takýchto stavebných úpravách podieľať, pričom finančný ekvivalent
stavebných úprav, možno aj vzhľadom k oceneniu nehnuteľnosti za m2 na sumu (podľa odborného

vyjadrenia) považovať za nákladné, súd predmetnú nehnuteľnosť z pohľadu navrhovaného delenia
oboma navrhovaným spôsobmi považoval vec za reálne nedeliteľnú.

19. K návrhu žalobcov súd dodáva, že musí dať za pravdu žalovaným, že v prípade zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa návrhu žalobcov, novovzniknutá bytová jednotka, ktorá

by bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalovaných, by bola zjavne znevýhodnená oproti
novovzniknutej bytovej jednotke, ktorá by bola prikázaná do podielového spoluvlastníctva žalobcom,
a to napriek tomu, že podiel žalovaných a žalobcov na predmetnej nehnuteľnosti je rovnaký ( 1) ,
čím by mali vzniknúť dve zhruba rovnocenné bytové jednotky, čo by v danom prípade nebolo
zachované. Z hľadiska povahy a funkčného využitia jednotlivých novovzniknutých bytových jednotiek

by vznikol vážny nepomer. Spôsob vyporiadania nehnuteľností navrhnutý žalobcami znevýhodňuje
žalovaných vo viacerých aspektoch. V prvom rade nezodpovedá kritériu vyžadovaného zákonom, že pri
vyporiadaní nehnuteľností je povinný súd zachovať spoluvlastnícke podiely strán a v prípade, ak by tieto
spoluvlastnícke podiely aj neboli zachované, reálnou deľbou vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych
podielov mali by vzniknúť zhruba dve rovnocenné bytové jednotky. Spôsob vyporiadania podielového

spoluvlastníctva navrhovaný žalobcami by vytvoril stav, že žalobcovia by boli vlastníkmi trojizbového
bytu s vnútorným prístupom do všetkých priestorov, pričom žalovaní by boli vlastníkmi len dvojizbového
bytu, s priestorovo nevyhovujúcim sociálnym zariadením, aj vzhľadom na potrebu rekonštrukcie kúpeľne
a tiež nevyužiteľnosť priestoru pod schodiskom, ktoré zaberá rozlohu v m2 a tiež znevýhodnený
vonkajším prístupom do priestorov suterénu. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že pri skúmaní

možnosti reálnej deľby nehnuteľností je podľa názoru súdu okrem vyššie spomínaných „technických
parametrov“ týkajúcich sa rozdelenia stavby na samostatné bytové jednotky potrebné zohľadniť aj
„ľudský faktor“, a to i v podobe reálneho očakávania vzájomnej koexistencie potenciálne budúcich
vlastníkov novovzniknutých bytových jednotiek - ak totiž títo nemajú medzi sebou optimálne vzťahy
ako spoluvlastníci, je len málo pravdepodobné (i keď nie vylúčené úplne), že sa ich vzťahy zlepšia, ak

budú musieť byť pri výkone svojho vlastníckeho práva v pozícii susedov. Súdne rozhodnutie má spory
riešiť, resp. eliminovať, a nie byť podkladom pre ich potenciálne vytváranie, a to o to viac, že žalobný
návrh nerieši možnosť vybudovania samostatných prípojok inžinierskych sietí k jednotlivým bytom a
spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti, na ktorej je stavba umiestnená, čo by mohlo byť jedným z
dôvodov hodných osobitného zreteľa.

20. Keďže prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania - rozdelenie nehnuteľností súd nepovažoval za
možný, autoritatívne do úvahy prichádzali ďalšie spôsoby vyporiadania, a to prikázanie nehnuteľnosti
za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, prihliadajúc na účelné využitie, prípadnepredaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku. V zmysle konštantnej judikatúry (Rc 37/2012 - uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 33/2010) v konaní o návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za

primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v §
142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. Vzhľadom na to, že

sporovéstrany(žalobcovianajednejstraneažalovanínadruhejstrane)súspoluvlastníkmipredmetných
nehnuteľností v ideálnom podiele (v 1-ici) kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu nesvedčí žiadnej
z nich. V prejednávanej veci za rozhodujúce považoval kritérium účelného využitia veci a pri úvahe
o účelnom využití veci prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že predmetom sporu je obývaný
rodinný dom, stavaný ako dvojbytovka, ktorý je aj reálne od svojho vybudovania užívaný a rozdelený
na dve samostatné bytové jednotky a dalo by sa povedať, že užívaný je resp. bol dotknutými

stranami sporu, ktoré sa aj podieľali na jeho výstavbe či už finančne, alebo osobne, ale predovšetkým
predmetnú nehnuteľnosť považujú za svoj domov, pričom reálnou užívateľkou prízemia tohto domu,
ako samostatnej bytovej jednotky je E. E. (matka žalovaných v rade 1/ až 4/ a zároveň testina a stará
matka žalobcov a 1/ a v 2/ rade), ktorá je reálne aj jeho stavebníčkou a tiež je osobou vyššieho veku a
strany sporu tak žalobcovia ako aj žalovaní majú k predmetnej nehnuteľnosti vybudovanú citovú väzbu.

Pre úplnosť súd uvádza, že v posudzovanom prípade by tak bolo súdne rozhodnutie ďalšími spôsobmi
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti upraveného zákonom v rozpore s dobrými
mravmi, priečilo by sa účelu tohto zákona a ani jedna zo strán takýto návrh nepodala a razantne ho
odmietli.

21. Vzhľadom na skutočnosti pod bodmi 17, 18 a 19 súd považoval žalobu žalobcov za nedôvodnú a
v celom rozsahu ju ako nedôvodnú zamietol.

22. Pri rozhodovaní o trovách konania súd však prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa
vychádzajúc z ustanovenia § 257 CSP, ktoré spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že

žalobcovia nemali inú možnosť, ako sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
so žalovanými inak ako cestou súdu a podať tak predmetnú žalobu, pričom žalovaní v priebehu konania
taktiež deklarovali, že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a predniesli svoj návrh
na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom podpísaného súdu.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 62 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať
až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.