Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5T/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010354
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7916010354.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa

25.10.2016

r o z h o d o l :

Obžalovaný H.j e v i n n ý, ž e

dňa 04.04.2016 v čase okolo 20.20 h. po slovnom upozornení od poškodenej, že spoločne s mladistvou
M. sa správajú nevhodne, spoločne prišli k oploteniu obývaného obytného bloku s popisným číslom XX/
XX na ulici Z., kde kopancami prelomili uzamknutú vstupnú kovovú jednokrídlovú bráničku v jej strednej
drevotrieskovej časti a kovový rám v oblasti zámku prehli smerom dovnútra, vytrhli ovládať zvončeka,

ktorá potom hodili do okien, tak sa dostali na pozemok rodinného domu, prišli k vstupným dverám,
do ktorých opakovane kopali nohami, búchali, vyzváňali, pričom v tom došiel k bráničke F., ktorý im
chcel v ďalšom konaní zabrániť, a to takým spôsobom, že obvineného H. násilím vytiahol z vedeného
pozemku, na základe čoho odišla z pozemku aj obvinená mladistvá M., avšak obvinení vniknutie na
uvedený pozemok a búchanie na vstupné dvere do bytu zopakoval trikrát, pričom svojím konaním
spôsobil poškodenej N. poškodením vstupnej kovovej bráničky a zvončeka škodu vo výške 35,- €,

t e d a

spoločnýmkonanímneoprávnenevnikoldoobydliainéhoaneoprávnenetamzotrvalatakýtočinspáchal
závažnejším spôsobom konania a to vlámaním,

č í m s p á c h a l

spolupáchateľstvo prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona.

Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní

1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr, zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia

Podľa 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2016 obžalovaný vyhlásil, po poučení, že je vinný zo
spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c,d,f,g,h, Tr. poriadku odpovedal
- že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že mu bola daná

možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a že sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,
- že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenia obžalovaného, preto súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku
prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného priadku, že dokazovanie v rozsahu uznania viny sa nevykoná.

Súd následne vykonal dokazovanie v súvislosti s uložením trestu a ochranného opatrenia.

Zo znaleckého posudku Y. odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na obžalovaného
vyplýva, že ten v čase skutku, ani toho času, netrpí na duševnú chorobu, u obžalovaného bola
zistená nevyrovnaná, emočne labilná osobnosť, pričom sa nejedná o duševnú chorobu ale ide o

poruchu osobnosti. V čase spáchania trestného činu u obžalovaného išlo o stredne ťažký stupeň
opilosti (1,65 promile), obžalovaný v čase spáchania skutku dokázal rozpoznal protiprávnosť svojho
konania ako aj mal schopnosť svoje konanie ovládať a táto schopnosť bola zmenšená len pod vplyvom
alkoholu. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a v čase spáchania skutku chápal
zmysel trestného konania. Znalec odporúčal uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou.

Zo správy o povesti mesta Trebišov na obžalovaného vyplýva, že je pravdepodobne v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, iné skutočnosti mesto neuvádza.

Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ dvakrát trestaný a to v roku
2012 pre prečin krádeže, kde mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným
odkladom na 15 mesiacov, pričom trest mu bol odpustený 02.01.2013 amnestiou prezidenta republiky
a hladí sa na neho akoby nebol odsúdený. Druhýkrát a naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/15/2016 zo dňa 24.02.2016, kde mu bol pre prečin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky uložený podľa § 289 ods. 1, §36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov v trvaní 18 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 09.03.2015.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, i vo vzájomnom súhrne a dospel k
záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil dňa 04.04.2016 všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože spoločne
s mladistvou M. neoprávnene vnikol do obydlia N. neoprávnene tam zotrval spoločne s mladistvou M. a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to vlámaním. Obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal

v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu. V prípravnom konaní zo spáchania skutku obžalovaného usvedčovali svedkovia U., ako
aj spoluobžalovaná mladistvá M.Vzhľadom k vyššie uvedenému súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Vina je preukázaná nielen
vyhlásením obžalovaného, ale aj ďalšími vyššie uvedenými dôkazmi, preto súd o vine obžalovaného
pochybnosti nemal.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa priznal
k spáchaniu skutku, do úvahy zobral aj jednu priťažujúcu okolnosť, a to že už bol v minulosti za trestný
čin odsúdený a pri vyrovnanom pomere poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti v zmysle § 38 ods. 2
neopravoval zákonom stanovenú trestnú sadzbu v trvaní 1 až 5 rokov a uložil obžalovanému trest
na celkom dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby domnievajúc sa, že takéto rozhodnutie

vzhľadom ku skutočnosti, že sa mu zároveň ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou, za postačujúce.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe
predchádzajúceho podmienečného odsúdenia uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov

sp. zn. 3T/15/2016, preto uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže spáchal
úmyselný trestný čin.

Keďže obžalovaný pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, pre výkon
trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,žeobžalovanýspáchalskutokpodvplyvomalkoholickýchnápojov,
znalec odporúčal uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, preto
súd uložil obžalovanému aj toto ochranné opatrenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.