Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 19, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821200919
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:3821200919.15

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcov: v rade 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX
XX D., právne zastúpená: JUDr. Michaela Šteiningerová, advokátka so sídlom Záhradnícka 24, 971 01
Prievidza, v rade 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX G., proti žalovanej: G. H. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX G., právne zastúpená: Mgr. Peter Toma, advokát so sídlom
Bôrová 446/36, 971 01 Prievidza, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o návrhu

žalobkyne v rade 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia proti: Okresné stavebné bytové družstvo
Martin, so sídlom Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne v rade 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa 26.02.2021 sa žalobcovia domáhajú, aby súd
určil, že špecifikované nehnuteľnosti a pohľadávka žalovanej vo výške 30.000,- € patria do dedičstva po

poručiteľovi J. E. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX/XX, XXX XX G..

2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.11.2022
sa žalobkyňa v rade 1/ domáhala, aby súd uložil žalovanému v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom žaloby, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Martin pod sp. zn. 5C/17/2021. Svoj návrh odôvodnila tým, že kúpna zmluva uzavretá medzi
poručiteľom a žalovanou v konaní, že nehnuteľnosti patria do dedičstva je absolútne neplatným
právnym úkonom, a že špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby ako neodkladného
opatrenia patria do dedičstva po poručiteľovi. Dňa 15.11.2022 boli na dotknutých listoch vlastníctva
č. XXXX K. B. XXXX, k. ú. G. vykonané zápisy o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu
na dražbe. V danom smere ide o záložné právo vyplývajúce zo zákona č. 182/1993 Z. z. z dôvodu,

že žalovaná neuhrádzala riadne poplatky, týkajúce sa správy predmetných nehnuteľností a platby
spojené s nimi. Žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe, avšak
žalobkyňa v rade 1/ má za to, že predmetné nehnuteľnosti nepatria žalovanej. Svoj návrh odôvodnila
aj tým, že pokiaľ by došlo k predaju nehnuteľností na dražbe, stratila by sa podstata celého súdneho
konania, pričom ak by súd žalobe vyhovel, žalovaná by nebola vlastníkom zálohu, čo je jedna zo
základných podmienok dobrovoľnej dražby a teda by bolo celé dražobné konanie nezákonné a došlo

by k závažnému porušeniu práv žalobkyne v rade 1/. Má za to, že neodkladným opatrením je potrebné
upraviť pomery do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, pretože žalovaný reálne podniká kroky
k predaju nehnuteľností, o ktoré sa vedie súdne konanie. Žalovaná v konaní o určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva neuhradila kúpnu cenu v celom rozsahu za predmetnú nehnuteľnosť, čo podložila
ďalšími skutočnosťami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je

možné nariadiť neodkladné opatrenia aj voči inej osobe, nielen voči sporovej strane konania s poukazom
na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17Csp/78/2016 ako aj odkaz na internetový portálMinisterstva spravodlivosti SR. Vzhľadom na uvedené má žalobkyňa v rade 1/ za to, že pri reálnych
krokoch žalovaného, ktorými sa snaží predať uvedené nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, je tu
v súčasnosti naliehavá potreba a nutnosť dočasnej úpravy pomerov, nakoľko je potrebné bezodkladne

upraviť súčasné pomery k nehnuteľnostiam.

4. Žalobkyňa v rade 1/ na podporu svojich tvrdení predložila súdu Kúpnu zmluvu zo dňa 13.06.2018,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/4/2021 zo dňa 19.02.2021, Výpis z LV č. XXXX,
Výpis z LV č. XXXX, Zápisnicu o výsluchu podozrivého zo dňa 09.05.2019 a zo dňa 02.05.2019, Výpis

z OR SR.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
nevykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. V zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to
v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade existencie obavy, že
exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní

o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo
veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť
osvedčený. Miera osvedčenia sa vždy riadi konkrétnou situáciou. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia
byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku

alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami.
Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného neodkladného opatrenia nevznikla niekomu
neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením neodkladného opatrenia súdu možno iného
obmedziť pri výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho
cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory,

rešpektujúce vymedzené zákonné a ústavné limity. Nariadenie neodkladného opatrenia tak bude
namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy,
najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej

procesnej ochrany okrem iného aj či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami. Procesné zabezpečenie, ktoré neodkladné opatrenie poskytuje, musí mať vždy nevyhnutne
vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy samotného inštitútu neodkladného
opatrenia ako prostriedku poskytujúceho procesnú ochranu vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho

podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k
slobodným a autonómnym právnym subjektom. Osobitnou náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností,
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez
osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.
(M. Števček, a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k § 326). Z uvedeného

teda možno konštatovať, že práve existencia právneho vzťahu, z ktorého pre navrhovateľa, vyplýva
hmotnoprávny nárok, ktorého ochrany sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, je
primárnou základnou podmienkou, ktorá musí byť splnená na to, aby súd mohol nariadiť neodkladné
opatrenie. Preto sú skúmal, či medzi žalobkyňou v rade 1/ a žalovaným je osvedčená existenciaprávneho vzťahu, z ktorého by žalobkyni v rade 1/ vyplýval hmotnoprávny nárok, ktorého ochrany sa
domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

12.Súdpopreskúmanínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniadospelkzáveru,ženiesúsplnené
všetky podmienky pre jeho nariadenie. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti, a to bytu č. XX so súp. č. XXXX, vchod X, poschodie X, zapísaný na LV
č. XXX, k. ú G., obec D., okres D., vedené na Okresnom úrade D. katastrálny odbor je H. G., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je rovnako tak aj vlastníčkou nehnuteľnosti s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 385 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú G., obec D., okres
D., vedené na Okresnom úrade D. katastrálny odbor v podiele XXXX/XXXXXX. Z predložených listov
vlastníctva súd zistil, že v časti poznámky je uvedené oznámenie o začatí výkonu záložného práva
predajom zálohu na dražbe, ktorý bol vykonaný dňa 15.11.2022. Žalobkyňa v rade 1/ sa žalobou vo veci
samej domáha, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, avšak konanie doposiaľ nebolo
právoplatne skončené. Z predložených listov vlastníctva je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľností, ktoré

sú predmetom neodkladného opatrenia je G. H. G., ktorá je vlastníčkou predmetných nehnuteľností
a zároveň záložcom, teda žalobkyňa v rade 1/ nie je vo vzťahu k žalovanému jeho dlžníkom ani
záložcom a rovnako ani vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené, sa súd zaoberal
aktívnou legitimáciou žalobkyne v rade 1/ v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to
s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009, v zmysle

ktorého sa aktívnou vecnou legitimáciou rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu

a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej
legitimáciinevysloví,neznamená,žesaňouvkonanínezaoberal.Potomspoukazomnavyššieuvedené
skutočnosti je súd toho názoru, že žalobkyňa v rade 1/ nie je aktívne vecne legitimovaná na to, aby
sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k uvedeným
nehnuteľnostiam, nakoľko súd nemal osvedčenú existenciu právneho vzťahu, z ktorého by žalobkyni

v rade 1/ vyplýval hmotnoprávny nárok, ktorého ochrany sa domáha, nakoľko vlastníčkou predmetných
nehnuteľností a teda aj samotným dlžníkom a záložcom je iná osoba ako žalobkyňa v rade 1/.

13. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ ide pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia túto mal preukázanú, nakoľko je toho názoru, že Civilný sporový

poriadok takisto nevylučuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenia vo vzťahu k inej osobe, ako
je sporová strana v konaní o žalobe, pričom zároveň platí, že neodkladným opatrením by nemalo
dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru, pričom takúto tretiu osobu je možné považovať
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za stranu sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.