Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Juraj Šteffel
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413202407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8413202407.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdKežmaroksudcomJUDr.JurajomŠteffelomvsporežalobcu:Slovenskýmliekarenskýzväz,
so sídlom Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava, IČO: 17314402, právne zastúpeného: JUDr. Ivan Jánošík,
advokát so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, P.O.BOX 2, 810 05 Bratislava 15, proti žalovanému:
Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, o zaplatenie
53.503,01 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 53.503,01 eur s úrokom z omeškania vo výške:
- 8,5 % ročne zo sumy 4.228,56 eur od 20.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 4.140,29 eur od 15.10.2008
do zaplatenia,
- 7,5 % ročne zo sumy 3.852,64 eur od 04.11.2008 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 3.711,78 eur od 10.12.2008 do zaplatenia
- 9 % ročne zo sumy 3.598,33 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.783,99 eur od 10.02.2009
do zaplatenia, zo sumy 2.969,39 eur od 17.03.2009 do zaplatenia, zo sumy 2.729,66 eur od 07.04.2009
do zaplatenia, zo sumy 3.058,54 eur od 09.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.136,71 eur od 10.06.2009
do zaplatenia, zo sumy 3.415,71 eur od 11.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.407,42 eur od 05.08.2009
do zaplatenia, zo sumy 3.294,07 eur od 09.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.303,77 eur od 09.10.2009
do zaplatenia, zo sumy 3.075,81 eur od 05.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.058,24 eur od 08.12.2009
do zaplatenia, zo sumy 2.922,51 eur od 12.01.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Návrh žalovaného na prerušenie konania sa z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou z 9.10.2010 prihliadnuc na viacnásobné zmeny žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
uvedenejvozáhlavítohtorozsudkuvrátanepríslušenstva,náhradytrovkonaniaanáhradytrovprávneho
zastúpenia.
2. Žalobu dôvodil tým, že 8.11.2007 podľa zásad upravených ustanovením § 11 zákona č. 274/2006 Z.
z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka uzavrel Odvetvovú dohodu so Slovenským zväzom
prvovýrobcov mlieka.
3. Zákon č. 274/2006 Z. z. bol zrušený zákonom č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy
pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.4. V zmysle § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka je odvetvová
dohoda záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku,
pričom záväznosť odvetvovej dohody je zakotvená i v § 13 zákona č. 543/2007 Z. z.
5. Podľa článku 9, bodu 9.7 Odvetvovej dohody z 8.11.2007 je žalobca oprávnený za obdobie
príslušného kalendárneho mesiaca uplatniť nárok na poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a
mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky v rozsahu 0,000664 eur/0,02 Sk za každý kilogram
skutočne nakúpeného mlieka od výrobcu, pričom základom poplatku je množstvo nakúpeného mlieka.
6. Žalovaný je nákupcom mlieka v zmysle ust. Čl. 3 písm. c/ Odvetvovej dohody a platobná povinnosť
mu vzniká v zmysle čl. 9, bodu 9.4. Odvetvovej dohody vo výške 0,000332 eur/0,01 Sk za každý
kilogram mlieka, ktorý nakúpi od výrobcu. Žalovaný je podľa žalobcu v zmysle ust. Čl. 9, bodu 9.8.
Odvetvovej dohody oprávnený mesačne fakturovať výrobcovi poplatky na podporu spotreby a odbytu
mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v rozsahu 0,000332 eur/0,01 Sk za každý kilogram skutočne
nakúpeného surového kravského mlieka.
7. Žalovaný je nákupcom mlieka. Údaje o množstve nakúpeného mlieka poskytujú nákupcovia mlieka
pri nahlasovaní do rezortného výkazu Ministerstva pôdohospodárstva SR.
8. Podľa ust. Čl. 10, bodu 10.1. Odvetvovej dohody je odvetvová dohoda záväzná pre výrobcov mlieka
a nákupcov dňom jej podpísania zo strany Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu
prvovýrobcov mlieka.
9. Žalobca predložil i účtovné doklady, faktúry, ktorými boli žalovanému vyúčtované dlžné sumy.
10. Žalovaný namietal platnosť medziodvetvovej dohody uzatvorenej podľa zákona č. 274/2006 Z.z.,
nakoľko pôvodná právna úprava neumožňovala uloženie poplatkovej povinnosti pre účastníkov trhu,
skutkový stav uvedený žalobcom vo zvyšnej časti nerozporoval.
11. 1.1.2008 bola táto zákonná úprava v celom rozsahu zrušená, a preto uloženie poplatkovej povinnosti
pre všetkých účastníkov trhu Odvetvovou dohodou uzavretou 08.11.2007 tak nemá oporu v zákone.
12. Žalovaný má za to, že nárok žalobcu je vo vzťahu k nečlenom účastníkov odvetvovej dohody
(Slovenskému zväzu prvovýrobcov mlieka a Slovenskému zväzu spracovateľov mlieka) nezákonný.
Žalovaný nebol členom ani jedného z týchto zväzov, a preto neexistuje platná právna úprava najmenej
do 1.1.2008, ktorá by ho zaväzovala k plateniu poplatkov do mliečneho fondu.
13. Žalovaný poukázal, že § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. a § 13 zákona č. 543/2007 Z. z. sú v ods.
1 až 3 identické, avšak § 11 zákona č. 274/2006 Z. z. neobsahuje ods. 4, a je teda zrejmé, že až
zákon č. 543/2007 Z. z. vytvoril legislatívne podmienky pre uzavretie takej odvetvovej dohody, ktorá
by umožňovala od účastníkov dohody vyberať poplatky, a len v prípade, ak účastníkom dohody je štát
(ods. 4 § 13 zákona č. 543/2007 Z. z.: "Ak je stranou odvetvovej dohody štát zastúpený ministerstvom,
možno určiť pre všetkých účastníkov trhu poplatok podľa osobitného predpisu").
14. Namietal, že ust. § 11 zákona č. 274/2006 Z. z., resp. neskôr § 13 zákona č. 543/2007 Z. z. je
potrebné vykladať analogicky a v spojitosti s Čl. 183 nariadenia (ES) č. 1234/2007. Jeho podstatou je
zabezpečiť reprezentatívnosť podielu na adekvátnom trhu s konkrétnou komoditou, pretože v opačnom
prípade by mohlo dôjsť k svojvôli a už dvaja účastníci trhu so zanedbateľným trhovým podielom by mohli
uzatvoriť odvetvovú dohodu, prostredníctvom ktorej by mohli vyberať poplatky.
15. Krajský súd v Prešove v uznesení č.k.: 2Cob/94/2014-376 z 18.11.2015 vyjadril záväzný právny
názor, v zmysle ktorého uzatváranie odvetvových dohôd bez jeho reálneho dopadu na osoby, ktoré z
tejto dohody majú byť zaviazané, by znamenala vágnosť a nadbytočnosť takejto zákonnej úpravy, ak by
nemala priamy dopad na účastníkov, ktorým je taká odvetvová dohoda určená. Tí, čo dohodu rešpektujú
by boli znevýhodňovaní voči tým, ktorí by dohodu nerešpektovali a poplatky neplatili. Aj sám žalovaný
priznal neochotu platiť tieto poplatky len z hľadiska toho, že jeden z jeho dodávateľov mlieka, ktorý
by mal takisto takúto povinnosť, odmieta žalovanému platiť poplatky. Žalobca pritom priamo inštruuje
žalovaného o práve uplatnenia si refundácie u prvovýrobcom mlieka.16. Keď žalovaný poukazuje na to, že tieto odvetvové dohody sa týkajú združenia podnikateľov
a že žalovaný nie je v združení podnikateľov, tak je nesporné, že žalovaný je účastníkom na
organizovanom trhu s výrobkami - mliečnymi výrobkami, pričom je nákupcom mlieka od prvovýrobcov, z
hľadiska neobmedzeného množstva zástupcov nákupcom mlieka, pri takýchto dohodách - odvetvových
dohodách bude zástupcov nákupcov mlieka zastupovať Slovenský mliekarenský zväz so záväznosťou
pre všetkých nákupcov mlieka v SR.
17. Odvetvová dohoda z 8.11.2007 neodporuje ani európskej legislatíve vzhľadom k Nariadeniu Rady
ES č. 1234/2007 Z.z. z 22.10.2007 o možnosti uložiť svojím výrobcom poplatok za podporu v závislosti
od množstva alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh.
18. Súd po vykonaní dokazovania prihliadnuc na právne záväzný názor Krajského súdu v Prešove ustálil
nasledovný právny a skutkový stav:
19. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka účinného
k 8.11.2007, uplatňovanie niektorých opatrení na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením
písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na
uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku.
20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
účinného k 8.11.2007, odvetvová dohoda podľa ods. 2 uzavretá medzi orgánmi záujmovej samosprávy
podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo,
termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v
rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca.
21. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 274/2006 Z. z. o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka
účinného k 8.11.2007, ak nedôjde k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje
dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto
dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60% celkového množstva dodávok
určených pre kupujúcich.
22. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ak je stranou odvetvovej dohody štát zastúpený
ministerstvom,možnourčiťprevšetkýchúčastníkovtrhupoplatokpodľaosobitnéhopredpisu,sodkazom
na ust. Čl. 183 Nariadenia (ES) č. 1234/2007 (Ú.v. EÚ L 299) v platnom znení.
23. Podľa čl. 39 nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s
mliekom a mliečnymi výrobkami, bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov 87, 88 a 89 zmluvy,
môže členský štát s cieľom financovania opatrení na podporu spotreby v spoločenstve, rozširovania
trhov pre mlieko a mliečne výrobky a zlepšovania kvality vyrubiť svojim výrobcom mlieka propagačný
poplatok, zodpovedajúci objemu predaja mlieka alebo mliečnych ekvivalentov.
24. Podľa čl. 183 Nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie
poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky
(nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov), bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie článkov
87, 88 a 89 zmluvy, ako sa ustanovuje v článku 180 tohto nariadenia, môže členský štát s cieľom
financovania opatrení na podporu spotreby v Spoločenstve, na rozširovanie trhov s mliekom a mliečnymi
výrobkami a na zlepšovanie kvality uložiť svojim výrobcom mlieka poplatok za podporu v závislosti od
množstva mlieka alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh.
25. V zmysle zákona č. 274/2006 Z.z. došlo medzi Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka a
Slovenským mliekarenským zväzom 8.11.2007 k uzatvoreniu medziodvetvovej dohody. Po zmene
právnejúpravydošlopodľazákonač.543/2007Z.z.30.11.2009kuzatvoreniudruhejOdvetvovejdohody.
OkremSlovenskéhozväzuprvovýrobcommliekaaSlovenskéhomliekarenskéhozväzuboloúčastníkom
druhej Odvetvovej dohody i Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.26. Existenciu odvetvových dohôd predpokladajú už vyššie citované nariadenia Rady ES č. 1255/1999
z 17.5.1999 a č. 1234/2007 z 22.10.2007, vrátane možnosti uložiť svojim výrobcom poplatok za podporu
v závislosti od množstva alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh.
27. Žalovaný takto opísaný skutkový stav nenamietal. Namietal však platnosť medziodvetvovej dohody
uzatvorenej podľa zákona č. 274/2006 Z.z., nakoľko pôvodná právna úprava neumožňovala uloženie
poplatkovej povinnosti pre účastníkov trhu.
28. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalovaný svoje záväzky voči zmluvným partnerom vyplývajúcich
z Odvetvovej dohody uzavretej 30.11.2009 plnil. Nakoľko popieral platnosť prvej medziodvetvovej
dohody, neuznával z nej vyplývajúce povinnosti prvej medziodvetvovej dohody z 8.11.2007.
29. Zákonom č. 284/2006 Z.z. sa upravuje uplatnenie niektorých opatrení na organizovanie trhu
a uzatváranie písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je
záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobkov. Ak v zmysle
§ 11 ods. 4 zákona č. 284/2006 Z.z. nedôjde k uzavretiu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa
považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcimi za podmienok,
že k tejto dohode pristúpi predávajúci, ktorých dodávka predstavuje najmenej 60 % z celkového
množstva dodávok určených pre kupujúcich.
30. Žalovaný nemusel byť priamo účastný odvetvovej dohody, nakoľko s prihliadnutím na znenie zákona
takúto odvetvovú dohodu za zástupcov nákupcov mlieka uzatvára Slovenský mliekarenský zväz -
žalobca.
31. Táto právna úprava bola od 1.1.2008 nahradená zákonom č. 543/2007 Z.z.., ktorý priamo v § 13 ods.
1 až 4 riešil otázku písomnej odvetvovej dohody medzi združením podnikateľov, pričom ak je stranou
odvetvovej dohody štát zastúpený ministerstvom, možno určiť pre všetkých účastníkov trhu poplatok
podľa osobitných predpisov.
32. Aj napriek tomu, že účastníkom prvej medziodvetvovej dohody nebol štát, táto o jeho účasť,
prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva, bola dohoda rozšírená už od 1.12.2009, a to v zmysle
§ 13 ods. 4 zákona č. 390/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z.z..
33. Od účinnosti zákona č. 543/2007 Z.z., teda od 1.1.2008 je možné stanovovať poplatky na podporu
spotreby odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, čím vzniká aj povinnosť žalovanému
platiť takýto poplatok a poplatky je rovnako tak možné stanovovať i podľa dohôd uzatvorených pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, od 1.12.2009.
34. Žalobca svoje právo na platenie poplatkov žalovaných odvodzuje z Odvetvovej dohody z 8.11.2007,
ktorá žiadnym spôsobom neodporuje priamo účinným právne záväzným aktom Európskej únie, resp.
predtým Európskych spoločenstiev (citovaných v bode 23 a 24 tohto odôvodnenia). Tieto právne
predpisy umožnili členským štátom - Slovenskej republike s cieľom financovania opatrení na podporu
mlieka v spoločenstve na rozširovanie trhov s mliekom a mliečnych výrobkov a na zlepšovanie kvality,
uložiť svojim výrobcom mlieka poplatok za podporu v závislosti od množstva mlieka alebo ekvivalentu
mlieka uvedeného na trhu.
35. Nemožno sa teda stotožniť s názorom žalovaného, podľa ktorého nie je pre vyberanie poplatku daný
žiadny právny rámec a jeho vyberanie je v rozpore s právnymi predpismi.
36.Vzmyslečl.9,bodu9.3Odvetvovejdohodyz8.11.2007,Výrobcoviamliekasúčinnosťouod1.1.2008
sú povinní prispievať do mliečneho fondu na podporu spotreby odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na
území Slovenskej republiky vo výške 0,01 Sk (0,000332 eur) za každý kilogram mlieka, ktorý predajú
nákupcovi.
37. V zmysle čl. 9, bodu 9.4 3 Odvetvovej dohody z 8.11.2007, Nákupcovia sú s účinnosťou od 1.1.2008
povinní prispievať do mliečneho fondu poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych
výrobkov na území Slovenskej republiky vo výške 0,01 Sk (0,000332 eur) za každý kilogram mlieka,
ktorý nakúpia od výrobcu.38.Vzmyslečl.9bodu9.73Odvetvovejdohodyz8.11.2007,Slovenskýmliekarenskýzväzjeoprávnený
za obdobie príslušného kalendárneho mesiaca uplatniť nárok za poplatok na podporu spotreby a odbytu
mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky v rozsahu 0,02 Sk (0,000664) za každý
kilogram skutočne nakúpeného mlieka od výrobcu.
39. Žalobca na základe uzavretej Odvetvovej dohody z 8.11.2007 požadoval platenie poplatkov podľa
§ 11 zákona č. 284 za jednotlivé mesiace od júla 2008 do novembra 2009 v rozsahu 53.503,08 eur.
40. Údaje o množstve nakúpeného mlieka poskytujú nákupcovia mlieka pri nahlasovaní do rezortného
výkazu Ministerstva pôdohospodárstva SR, Tie sú premietnuté v jednotlivých faktúrach, ktoré tvoria
prílohy žaloby a žalovaný ich vyčíslenie, teda i objem nakúpeného mlieka žiadnym spôsobom
nespochybnil , a preto ich súd považuje za nesporné.
41. Neplatenie poplatku žalovaným znamená získanie nedôvodnej výhody, nakoľko práve z finančných
prostriedkov Mliečneho fondu dochádzalo k propagácii mlieka a mliečnych výrobkov, ktorých účinok vo
forme zvýšeného záujmu o dané produkty pociťoval i žalovaný.
42. Faktúry predložené žalobcom s prihliadnutím na zmeny žaloby, najmä na späťvzatie žaloby
z 14.8.2013 s poukazom na osobitné znenie medziodvetvovej dohody vrátane vyššie citovaných
zákonných ustanovení a ustanovení právnych aktov Európskej únie (ES) súd považuje za dostatočný
dôkaz dôvodnosti nároku žalobcu, a preto žalobe vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto
rozsudku.
43. Podaním z 4.10.2017 žalovaný navrhol prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru EÚ. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ navrhol, aby súd za účelom prejdiciálneho
riešenia otázky účinnosti článku 39 Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 a článku 183 Nariadenie Rady ES
č. 1234/2007 požiadal Súdny dvor EÚ o vyriešenie prejudiciálnej otázky, ktorú v danom prípad považuje
za rozhodujúcu pre právne posúdenie sporu.
44.PrávnymzákladomsporujeotázkatýkajúcasapriamejúčinnostivyššieuvedenýchNariadenívrámci
vnútroštátneho práva na právne subjekty SR a možnosť priameho účinku nariadení - to znamená, či
bolo možné na základe prvej odvetvovej dohody uzatvorenej medzi Slovenským mliekarenským zväzom
a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka vyberať poplatky, keďže zákon č. 274/2006 Z. z. možnosť
vyberania poplatkov nepoznal vôbec a táto možnosť bola uvedená iba v Nariadení 1255/1999 v prípade
implementácie tejto možnosti do vnútroštátnych predpisov.
45. Navrhol vyriešenie otázok, či ustanovenia nariadení čl. 39 Nariadenia Rady ES č. 1255/1999 a čl.
183 Nariadenia Rady ES č. 1234/2007 môžu byť aplikované priamo bez implementácie do vnútorného
štátneho poriadku SR s priamou účinnosťou na subjekty vnútroštátneho slovenského práva a či možno
vyberať poplatky od účastníkov trhu s mliekom podľa Nariadenia Rady ES č. 1255/1999, keď účastníkom
odvetvovej dohody nie je štát a táto časť Nariadenia Rady ES nebola implementovaná do vnútroštátneho
práva SR.
46. Za účelom predloženia vyššie uvedených otázok Súdnemu dvoru EÚ navrhol konanie s poukazom
na ustanovenie § 162 ods. 1 písm. e) prerušiť.
47. Žalobca k návrhu žalovaného uviedol, že ide o otázky účelovo formulované, ktoré predpokladane
majú za úlohu oddialiť rozhodnutie vo veci, a ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu Súdnym dvorom
EÚ. Prvá otázka položená žalovaným vyplýva priamo z čl. 288 ZFEÚ. Priama aplikovateľnosť nariadenia
nevyvoláva žiadne pochybnosti, keďže samotný čl. 288 ZFEÚ explicitne ustanovuje, že nariadenie má
všeobecnú platnosť, a že je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských
štátoch. Takto formulovaná otázka je bezpredmetná, keďže pôvod práv vyplýva v oboch prípadoch
priamo z nariadení.
48. Vo vzťahu k druhej otázke žalovaného uviedol, že komunitárne právo nebolo jediným východiskom
pre vymedzenie práv a povinností pre vnútroštátne subjekty. Komunitárne právo v danom prípade
predstavovalo základný právny ráme, ktorý zabezpečoval minimálny štandard práv a povinností prečlenské štáty a ich subjekty, pričom vnútroštátna právna úprava tieto práva upravila extenzívne, rozšírila
a delegovala práva a povinnosti na vnútroštátne subjekty. K stanoveniu poplatku na podporu spotreby a
odbytumliekamohlodôjsťdvomarôznymispôsobmi,atobuďbypoplatkyvyberalpriamoštátnazáklade
komunitárneho práva a zmluvy uzatvorenej so svojimi výrobcami, alebo v druhom prípade na základe
zákonnej delegácie a vnútroštátnej právnej úpravy prostredníctvom záujmových združení podnikateľov,
ktorí uzatvorili odvetvovú dohodu. Možnosť uzatvorenia takejto dohody neodporuje komunitárnemu
právu a jej účastníkom nemusí byť štát. Pokiaľ záujmové združenia podnikateľov uzatvorili odvetvovú
dohoduvrámcizákonnejdelegáciepodľa§11zákonač.274/2006Z.z.,bolioprávnenénaorganizovanie
trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami v záujme zabezpečenia propagácie podpory spotreby a odbytu
mlieka stanoviť aj poplatok, takéto dojednanie bolo v kompetencii týchto združení.
49. Z uvedených dôvodov je potrebné i druhú otázku považovať za účelovú. Ani jedna z otázok nie
je nevyhnutná pre rozhodnutie vo veci, pričom v oboch prípadoch sa otázky týkajú priamej účinnosti
nariadení a následkov nevykonania ich transpozície, čo podľa čl. 288 ZFEÚ ani nie je možné.
50. Vo veci nie je daný predpoklad a nie sú splnené podmienky na konanie o prejudiciálnej otázke, a
preto nie sú dané ani podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP.
51. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.
52. Prerušením konania je dôsledkom prekážky postupu v konaní, v prípade iniciovania prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom EÚ je presušenie konania jeho obligatórnym následkom, o ktorom súd
rozhodne i bez návrhu strany a trvá do odpadnutia prekážky. Je povinnosťou súdu zvážiť jednoznačné
splnenie zákonných podmienok na prerušenie konania.
53. Úniové právo má prednosť pred právom vnútroštátnym, akékoľvek nejasnosti vyplývajúce z jeho
aplikácie nemôže záväzným spôsobom vykladať vnútroštátny (národný) súd. Ak v konaní pred
vnútroštátnym súdom vznikne otázka výkladu aplikácie úniového práva, o týchto otázkach rozhoduje
Súdny dvor EÚ a jeho závery aplikuje na konkrétny prípad vnútroštátny súd.
54. Vnútroštátny súd môže položiť otázku, ktorá sa týka platnosti a výkladu sekundárneho úniového
práva (nariadení a smerníc) v prípade, ak dospeje k pochybnostiam o ich platnosti či výklade. Výklad
danej otázky musí byť rozhodujúcim pre reálne rozhodnutie vo veci samej.
55. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentmi a právnym posúdením žalobcu v jeho vyjadrení
z 18.12.2017, nakoľko v ňom dôsledne a logicky zdôvodňuje, prečo prerušenie konania a predloženie
prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ nie je potrebné, v ďalšom odôvodnení súd naň v celom
rozsahu odkazuje pričom len zdôrazňuje priamu aplikovateľnosť nariadení vydaných ako záväzných
právnych aktov bez potreby ich ďalšej implementácie. Predloženie takto formulovaných otázok formou
prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie preto súd nepovažuje za potrebné ani nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.
56. Zároveň je nevyhnutné poukázať na právny názor odvolacieho súdu, Krajského súdu v Prešove,
vyjadrený v uznesení č.k.: 2Cob/94/2014-376 z 18.11.2015, v zmysle ktorého nie je v prípade daná
žiadna pochybnosť o tom, že nariadenia vydané Európskou úniou, resp. Európskym spoločenstvom sú
priamo aplikovateľné na území Slovenskej republiky, ako členského štátu EÚ.
57. S poukazom na uvedené dôvody a na to, že súd nezistil potrebu predloženia prejudiciálnej otázky
Súdnemu dvoru EÚ, návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.60. Nakoľko bol žalobca v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v plnej miere.
61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.