Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200041
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6023200041.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Združenie domových
samospráv,o.z.,sosídlomRovniankova1667/14,85102Bratislava,IČO:31820174,právnezastúpený:
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929
691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám.
Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/ Slovenská správa

ciest, Investičná výstavba a správa ciest, so sídlom Miletičova 2, 820 05 Bratislava, 2/ Mesto Lučenec, so
sídlom Novohradská 1, 984 01 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OOP3-2022/030125-002 zo dňa 01.12.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-
OOP3-2022/030125-002 zo dňa 01.12.2022, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie
Okresného úradu Lučenec, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-LC-OSZP-2022/004339-018
zo dňa 11.07.2022, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol tak, že predložené oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti „I/71 Holiša - most cez železničnú trať ev č. 71-002“ predložený
navrhovateľom - Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest sa v zmysle zákona č.

24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov posudzovať nebude, potvrdil.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok.
Uvedený návrh žalobca odôvodnil poukazom na právnu zásadu bdelosti, ako aj tým, že konanie

žalovaného voči žalobcovi má znaky šikanózneho výkonu práva, nakoľko svojím postupom žalovaný
smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia vystupujú
do popredia princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré je nevyhnutné prepojiť s inštitútom
odkladného účinku správnej žaloby. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma
na životnom prostredí. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade vecí životného prostredia sa
v praxi často stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí

rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, avšak toto
bolo už medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že v danom prípade musí správny súd okrem uvedených princípov posudzovať
aj princíp právnej istoty a princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré však
inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje. Žalobca ďalej poukázal na
rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky. Formalistické bazírovanie správnych súdov

na princípe prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje v slovenskej aplikačnej
praxi nedostatky, a to v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie. Ďalejžalobca uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia
vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho
nenapraviteľného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP. Žalobca naviac poukázal na § 189 SSP

a tvrdí, že ak správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa, ďalšieho
účastníka 1 na realizáciu zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia
vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný
účinok. Naopak nepriznanie odkladného účinku by znamenalo nezvratný zásah do životného prostredia
a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného

prostredia. Žalobca preto žiada správny súd, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím
na záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich
zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokonforným
spôsobom, ako aj
ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov nakoľko okamžitým výkonom

žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR
na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku
nemaria účastníkovi konania 1 žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá, a to až do doby
rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva definitívne
vyrieši.

3. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním
na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie

nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 7. februára 2023 vyzval
žalovaného a ďalšieho účastníka 1/ a 2/, aby sa písomne vyjadrili k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku uviedol, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je nutné, nakoľko žalobca
nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy a iného vážneho

nenapraviteľného následku je nekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila
závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a
odôvodniť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo. V tomto prípade žiadna závažná ujma a iný vážnynenapraviteľný následok na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská dotknutých orgánov
predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie
posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Vzhľadom na uvedené žalovaný správnemu súdu navrhol, aby návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku zamietol.

9. Ďalší účastník konania 1/ k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej

žalobe. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy na životnom prostredí je nekonkretizované a
nepreukázané. Nestačí len všeobecne konštatovať, že by hrozila ujma na životnom prostredí, ale túto
hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť. Vzhľadom k tomu, že všetky stanoviská dotknutých
orgánov počas zisťovacieho konania boli kladné a tieto orgány nepožadovali ďalšie posudzovanie
navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona o EIA, žiadna ujma na životnom prostredí nepriznaním
odkladného účinku žalobe nehrozí.

10. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k ním nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože
žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu
subjektívnychpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinností,ktorúbymohloposkytnúťrozhodnutie
správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

12. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami
o možných dôsledkoch existujúceho preskúmavaného opatrenia žalovaného, ktorého právne účinky
by neboli pozastavené priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca sa obmedzil len na
konštatovanie,žetakýmtopostupomžalovaného,priktoromsaneriadilprincípmiprevencieapredbežnej

opatrnosti, by nielenže došlo k ohrozeniu životného prostredia, ale aj subjektívnych práv žalobcu a
prílišné zakladanie si správnych súdov na princípe správnosti rozhodnutí správnych orgánov spôsobuje
v aplikačnej praxi nedostatky v podobe porušovania práva verejnosti na priaznivé životné prostredie,
čo je verejným záujmom a dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade ak
správnysúdnepriznásprávnejžalobeodkladnýúčinok,budetoznamenaťnezvratnýzásahdoživotného

prostredia.

13. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy na životnom prostredí žalobca podložil len jeho
neurčitými úvahami o možných následkoch, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žalobca svoj návrh ničím
konkrétnym vo vzťahu k životnému prostrediu neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku

predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená,
pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného
rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom
účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje

právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré
zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej
ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom
osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto
súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.

14. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný
dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladnéhoúčinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

15. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených

v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, resp. nepozastavenia
účinkov napadnutého rozhodnutia/opatrenia.

16. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí
uviesťkonkrétnerozhodnéskutočnosti,zktorýchjemožnédospieťkzáveru,žetvrdenýnásledokvýkonu

napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného a orgánu
verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú
ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

17. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť
že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).