Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122314739
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:6122314739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,

s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
811 05, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 762,96 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 404,60 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy

od 31.1.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica 10.5.2022 a následne
po odpore žalovaného postúpenou na Okresný súd Martin, sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 762,96 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 31.1.2022 do

zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 30.6.2021 došlo v Martine k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky A. B. C.: D., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bola spoločnosť PANACEA, s.r.o., IČO: 36 374 512, so sídlom: Prielohy 693/3, 010
07 Žilina (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla E. F., EČV:

G., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného.

Žalovaný uvedenú poistnú udalosť eviduje pod č. 8810729529. Poškodený nechal poškodené motorové
vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo
uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 73/2021 zo dňa 15.7.2021, na základe ktorej
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky H. X I., EČV: D. za nájomné vo

výške 41,67 € bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške
25 € bez DPH. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 73/2021 bolo náhradné vozidlo
dané do užívania poškodenému dňa 15.7.2021. Nájom náhradného vozidla trval od 15.7.2021 do
10.8.2021 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručeniakrycieho listu, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom
náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej

zárobkovej činnosti.

Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1092021
zo dňa 16.8.2021, splatnú dňa 31.8.2021 na sumu 1.150,09 € bez DPH za dobu užívania náhradného

vozidlaod15.7.2021do10.8.2021,t.j.27dní.Vofakturovanejsumebolzahrnutýajjednorazovýpoplatok
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom
náhradného vozidla, na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Vynaložením
predmetných nákladov na nájom náhradného vozidla poškodenému vzniká voči žalovanému nárok na
ich náhradu.

Poškodený dňa 16.8.2021 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške
1.150,09 € bez DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním
pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči

poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. 1092021 v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 16.8.2021 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.150,09 € bez DPH, ktorej postúpenie
poškodený oznámil žalovanému.

Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla,
ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným, listom zo dňa 16.8.2021.

Žalovaný listom zo dňa 14.1.2022 oznámil žalobcovi, že dňa 13.1.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti

a že poistné plnenie predstavuje suma 387,13 €. Žalovaný uviedol, že náklady na zapožičanie vozidla
boli priznané do 2.8.2021, t.j. jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla a že po
tomto dátume poškodenému nevzniká nárok na preplatenie náhradného vozidla. Okrem toho žalovaný
krátil poistné plnenie o odpočet prevádzkových nákladov poškodeného vozidla počas nájmu vo výške
515,52 €. Dňa 17.1.2022 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového

vozidla poškodeným vo výške 387,13 €. Žalovaný tak svojvoľne a bezdôvodne na základe individuálnych
výpočtov zamestnanca, či likvidátora žalovaného, krátil poistné plnenie, a teda konal v rozpore so svojimi
zákonnými povinnosťami.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné
vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v
dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný
na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 762,96 €

predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 1.150,09 € a poskytnutým
poistným plnením vo výške 387,13 €. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch
ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a
poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524
Obč. zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky

ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody,
ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentusúčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za
odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére
žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.3.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 25.7.2019 sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.9.2019 sp. zn.
13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.5.2019 sp. zn. 9Co/300/2018).

K postupovanej pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si
prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej
poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma
poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k
zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil
a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje

poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od
poškodenéhonemožnospravodlivoočakávať,žepodobu,poktorúsajehopoškodenévozidlonachádza
v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom,
aleboprostriedkamihromadnejdopravyapretomunemožnovytknúť,žesiodžalobcuprenajalnáhradné
vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla po celkovú dobu od 15.7.2021 do 10.8.2021, t.j. do

ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1Cob/85/2015).

Dojednané nájomné vo výške 1.150,09 € bez DPH, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej
bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn.

13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.9.2019, sp. zn.: 11Co/187/2019); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený
fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa po nevyhnutnú dobu nachádzalo
v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc
v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 6.6.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
5.5.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.:
13Cob/116/2018).

S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo
výške762,96€žalobcoviakopostupníkovi,atokudňu31.1.2022,nakoľkobolpovinnýposkytnúťpoistné
plnenie žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 13.1.2022.

Preprípadvznikupochybnostíohľadomnárokužalobcunazaplatenieúrokovzomeškaniapoukazujeme
na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu

zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd

SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy a to zmluvu o nájme č. 73/2021 zo dňa 15.7.2021 medzi
žalobcom a nájomcom PANACEA, s.r.o., so sídlom v Žiline, IČO: 36 374 512 zo dňa 15.7.2021,

protokol o prenájme náhradného vozidla k tejto zmluve, čestné prehlásenie spoločnosti PANACEA,
s.r.o., potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 10.8.2021, faktúru
č. 1092021 vystavenú žalobcom nájomcovi PANACEA, s.r.o., so sídlom v Žiline, zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.8.2021 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PANACEA, s.r.o., list
obchodnej spoločnosti PANACEA, s.r.o. zo dňa 16.8.2021 nazvaný Oznámenie o postúpení pohľadávky,

list žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 16.8.2021 Vec uplatnenia náhrady škody z postúpenej
pohľadávky, list žalovanej poisťovne zo dňa 14.1.2022 nazvaný Oznámenie o poistnom plnení, výpočet
výšky poistného plnenia a detail pohybu na účte žalobcu zo dňa 17.1.2022.

Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 10.6.2022, ktorým

súd v upomínacom konaní najskôr rozhodol. Tvrdil, že žalobca odôvodnil svoj uplatňovaný nárok
skutočnosťou, že dňa 30.6.2021 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle značky A. B. C.: D., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť
PANACEA, s.r.o., IČO: 36374512, so sídlom: Prielohy 693/3, 010 07 Žilina. K vzniku spôsobenej škody
malo dôjsť prevádzkou motorového vozidla E. F., EČV: G., v danom čase povinne zmluvne poisteným u

žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne
nadväzovalouzavretieZmluvyonájmedopravnéhoprostriedkuč.73/2021zodňa15.7.2021,nazáklade
ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky H. X I., EČV: D. v čase
od 15.7.2021 do 10.8.2021. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 1092021 zo dňa 16.8.2021, splatnú dňa 31.8.2021 na sumu 1.150,09 € bez

DPH za dobu užívania náhradného vozidla od 15.7.2021 do 10.8.2021, t.j. 27 dní, vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený
mal zároveň dňa 16.8.2021 postúpiť pohľadávku z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla na žalobcu, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.8.2021.
Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.1.2022 zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že došlo k

skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné
plnenie za prenájom náhradného vozidla vo výške 387,13 €.

Žalovaný si v prvom rade k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného vozidla uviedol, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda
ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V tejto súvislosti uviedol, že tento nárok nevyplýva zo zákona č.
381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“)
ani zo Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky

zákonník“). Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej
legitimácie na strane žalovaného.

Zároveň žalovaný mal za to, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z

uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom)
vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného
potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje
žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený
a nie žalovaný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 Obč. zákonníka vyplýva,
že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu
o postúpení pohľadávky. Uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený
žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými
slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkomk postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka.

K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného
zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej Zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo
žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa jeho názoru

neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.
Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenémunazaplatenieodplatyzapostúpenie,ktorúnáslednežalobcamienilpoužiťnazapočítanie.
Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na
strane žalobcu v predmetnom konaní.

Žalovaný pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/20/2007 zo dňa 29.1.2008
a uviedol, že s poukazom na vyššie uvádzanú argumentáciu v tomto rozhodnutí považuje žalovaný
právny úkon postúpenia neexistujúceho predmetu – neexistujúcej pohľadávky na žalobcu za absolútne

neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka. Naviac mal za to, že zmluvu o postúpení pohľadávky
podpisovala za poškodeného neoprávnená osoba a poukázal tiež na to, že zmluva o nájme dopravného
prostriedku vyžaduje písomnú formu.

Ďalej tvrdil, že žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo
nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 16.8.2021 síce poškodený uviedol, že
mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v
autoserviseaždodoručeniakrycieholistupoisťovňouanemalkdispozíciižiadneinévozidlo,aprenájom
náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti, avšak

tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho
považuje za zjavne účelový. Žalovaný mal za to, že žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné
bremeno. Zároveň mal za to, že moment doručenia krycieho listu autoservisu (na ktorý sa poškodený
odvoláva vo svojom čestnom prehlásení) je absolútne irelevantný a účelový, keďže autoservis nie je
žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného (ako predmet

jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu
poisťovne (napokon aj faktúra vystavená autoservisom má lehotu splatnosti).

Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným sa žalovaný odvoláva na

odôvodnenie v Oznámení o poistnom plnení, v zmysle ktorého boli priznané náklady na prenájmom
náhradného vozidla do 2.8.2021, t.j. jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu motorového
vozidla poškodeného. S poukazom na uvedené má za to, že prenájom náhradného vozidla po reálnej
oprave poškodeného motorového vozidla poškodeného bol zjavne neúčelný.

Žalobca zároveň od uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neodrátal
prevádzkové náklady vo výške 515,52 €, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho
motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. V danej súvislosti žalovaný poukázal na konštantnú
judikatúru (napr. R7/1992), v zmysle ktorej je nevyhnutné od vynaložených nákladov na vypožičanie

osobnéhomotorovéhovozidlaodpočítaťnáklady,ktorébypoškodenýinakvynaložilnaprevádzkusvojho
motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia.

Žalovaný zároveň mal za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov

z omeškania. Žalovaný mal za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v §
11 ods. 8 zákona o PZP, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v ustanovení
§ 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa
pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacovpoškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Žalovaný pritom v lehote troch mesiacov
ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, oznámil
a vyplatil výšku poistného plnenia, a k neposkytnutej časti uplatňovaného nároku poskytol vysvetlenie

jeho dôvodov. V zmysle uvedeného, tak povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať
až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody.

Keďže žalovaný považoval uplatnené nároky žalobcu za nepreukázané, žiadal žalobu zamietnuť.

K odporu žalovaný pripojil faktúru č. 52100520 vystavenú servisom AUTO BECCHI, s.r.o., so sídlom
v Žiline poškodenému na sumu 1.959,65 €, výpočet prenájmu náhradného motorového vozidla.

K odporu sa vyjadril žalobca replikou datovanou z 28.6.2022, ktorou súčasne navrhol, aby konanie
pokračovalo na miestne príslušnom súde.

V tomto podaní žalobca uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený
a obrana žalovaného nemá oporu v skutkovom ani v právnom stave. V súvislosti s námietkou
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukazuje na skutočnosti ohľadom danosti aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, uvedené v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o PZP“), ani z Občianskeho zákonníka, toto je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú
hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok
na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného
zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP.

Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú
príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa
toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla
podľa ustanovenia § 427 Obč. zákonníka, alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 Obč. zákonníka.

Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže
vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 Obč. zákonníka (t. j.
objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu

zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 Obč. zákonníka (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla
založená na princípe zavinenia).

S poukazom na ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení a vzhľadom na ust. § 442

ods. 1 Obč. zákonníka je podľa názoru žalobcu daná pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného.
Žalobca ďalej uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa
nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo.
Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla

je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v
autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodenýna ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od
svojho zaužívaného spôsobu fungovania.

Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním
nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia
odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a

svojvoľné konanie žalovaného, pričom žalobca mal za to, že takýto postup nemožno akceptovať. V
tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.:
13Cob/116/2018 a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019.

Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom Auto Becchi, s.r.o. zo dňa

30.7.2021. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle dňa
30.7.2021, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova
zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady
škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s
promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Žalovaný si

podľa názoru žalobcu svojvoľne určil dobu trvania nájmu práve do 2.8.2021, pričom žalobca mal za to,
že takýto postup nemožno akceptovať.

Ažposkytnutímpeňažnéhoplnenia,ktorézosféryvplyvupoisťovneprejdedosféryvplyvupoškodeného,

resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry
za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po
pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného
vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva.

Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie
aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej
dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému žalobca poukázal na Rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol

žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie
v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného
vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané
autoservisom.

Argumentácia žalovaného je irelevantná, a to s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania
opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované
zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlo, a to celkom v súlade so zákonom, a to až do
momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia

poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky
dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom
neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho
spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou
hotovosťou (finančnými prostriedkami) na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby

skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla.

V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 15.7.2021 do 10.8.2021,
t.j. 27 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z

predloženého potvrdenia autoservisu, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre
poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik
nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť
až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Okrem toho žalobca predložil súdu výpis z elektronickéhosystému žalovaného, z ktorého vyplýva, že na základe požiadavky zo dňa 30.7.2021 autoservis vložil
faktúruzaopravuvozidladopredmetnéhosystémudňa2.8.2021.Užvtentodeňmoholžalovanývystaviť
krycí list a zaslať ho autoservisu, v dôsledku čoho by poškodený získal späť svoje vozidlo a ukončil by

nájomný vzťah so žalobcom. Pokiaľ žalovaný napriek tomu vystavil krycí list autoservisu a uhradil tak
náklady na opravu až dňa 10.8.2021, ako to vyplýva zo systému žalovaného, ako aj z predloženého
potvrdenia autoservisu, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného, resp. žalobcu.

Náhradanákladovspojenýchsnájmommotorovéhovozidlajepodľanázoružalobcu súčasťouskutočnej
škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Súčasťou
skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním, resp. zmiernením škodových dôsledkov
na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením
pravidielcestnejpremávky,čímdošlokpoškodeniuvozidlaprávnehopredchodcužalobcu.Kebynedošlo
k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné

vozidlo a vynaložiť náklady v celkovej výške 1.150,09 EUR bez DPH.

Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013. S námietkami žalovaného ohľadom uplatneného nároku žalobcu

na zaplatenie úrokov z omeškania nie je možné súhlasiť. V tejto súvislosti odkázal na svoje tvrdenia
v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu a poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021,
ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. V
odôvodnení predmetného nálezu sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP, kde
skonštatoval, že: „na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa
dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na
náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na
šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým

však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na
náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné štandardné odškodnenie
na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,
že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval
zvýhodnenie škodcu do takej miery, že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa

viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie
oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že
„čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného
plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v
záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia

príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z
ublíženia na zdraví. Výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného
plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu
s racionálnym účelom právnej úpravy.“

Ústavný súd SR zároveň poukázal na obsah Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/ES o
poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielaokontrole,ktorúdovolací
súd nezohľadnil a pri výklade ustanovení zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom Európskej
únie. V dôsledku uvedeného dospel k záveru, že právny názor Najvyššieho súdu SR je postavený na

zjavnej chybe v právnom posúdení. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach
sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.

Vzhľadom k uvedenému je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s

plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal
do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP t. j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v §
11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná.
Na základe uvedených skutočností žalobca mal za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia vprípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti, alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať
už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa
dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej

výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná, alebo neprizná žalobcom
uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko
pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o
poskytnutíkrátenéhopoistnéhoplnenia.Súdsúčasnestanovívosvojomrozhodnutídodatočnúlehotuna
doplatenie priznaného poistného plnenia. Žalobca je teda toho názoru, že mu vznikol nárok na uplatnený

úrok z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP.

K tomuto podaniu potom žalobca pripojil výpis z elektronického systému žalovaného, ktorý ešte potom
predložil v čitateľnom vyhotovení na pojednávaní.

Na toto vyjadrenie žalobcu už žalovaný meritórne nereagoval. Podaním zo dňa 30.8.2022 ospravedlnil
svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní a uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach.

Dňa 31.8.2022 súd vykonal pojednávanie len v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti
právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie čítaním listín pripojených
do súdneho spisu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na svojej predchádzajúcej
argumentácii.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 30.6.2021 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky A. B. C.: D., ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bola spoločnosť PANACEA, s.r.o., IČO: 36374512, so sídlom: Prielohy 693/3, 010 07 Žilina.
K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla E. F., EČV: G., v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného.

Poškodené motorové vozidlo obchodnej spoločnosti PANACEA, s.r.o., Žilina bolo opravované
v autoservise AUTO BECCHI, s.r.o., so sídlom v Žiline, ktorý servis vyúčtoval vykonanú opravu
poškodenej obchodnej spoločnosti faktúrou č. 52100520, vystavenou 30.7.2021, splatnou 13.8.2021,

spolu vo výške 1.959,65 €. Z faktúry vyplýva, že služba opravy bola poskytnutá 30.7.2021.

Žalobca do spisu pripojil potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu, ktoré
dňa 10.8.2021 vystavil autoservis AUTO BECCHI, s.r.o., so sídlom v Žiline a podľa ktorého bolo po

poistnej udalosti č. 8810729529 zo dňa 30.6.2021 (pod ktorým číslom eviduje poistnú udalosť žalovaná
poisťovňa) prevzaté do ich autoservisu za účelom opravy dňa 15.7.2021 motorové vozidlo a to po
ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group bolo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 10.8.2021. Dňa 15.7.2021 žalobca uzavrel
s obchodnou spoločnosťou PANACEA, s.r.o., so sídlom v Žiline zmluvu o nájme č. 73/2021 zo dňa

15.7.2021 na prenájom motorového vozidla H. XAT bielej farby, tam uvedeného VIN, ev. číslo: D. na
obdobie od 15.7.2021 do 10.8.2021 za zmluvné nájomné 50 € a poplatok za pristavenie a odobratie
vozidla 30 €. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla vyplýva, že zapožičané náhradné vozidlo
bolo odovzdané 10.8.2021 a prevzaté 15.7.2021. Poškodená obchodná spoločnosť PANACEA, s.r.o.,
so sídlom v Žiline prehlásila dňa 16.8.2021, že požičané náhradné vozidlo H. XAT, ev. číslo: D. mala

zapožičané od 15.7.2021 do 10.8.2021, čiže v trvaní 27 dní z dôvodu, že jej poškodené vozidlo bolo
po poistnej udalosti č. 8810729529 zo dňa 30.6.2021 v autoservise až do doručenia krycieho listu
poisťovňou. V uvedenom období nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradné vozidla
bol pre ňu nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Žalobca vyúčtoval faktúrou č.1092021, vyhotovenou 16.8.2021 a splatnou 31.8.2021, prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy
o nájme č. 73/2021, kde za 27 dní prenájmu účtoval sumu 1.350,11 € a súčasne účtoval aj poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 €, čiže celkovo účtoval 1.380,11 € s DPH. V ten istý deň

žalobca ako postupník s obchodnou spoločnosťou PANACEA, s.r.o. ako postupcom uzavreli zmluvu
o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka, z ktorej vyplynulo, že postupca má peňažnú
pohľadávku voči žalovanej poisťovni, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom E. F., ev. číslo: G. vo výške
1.150,09 € bez DPH z titulu nároku poškodeného voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z..
Postupca, teda poškodená obchodná spoločnosť PANACEA, s.r.o., touto zmluvou postúpila žalobcovi

túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal uhradiť za postúpenie odplatu podľa bodu 4. a 5. zmluvy, teda
odplatu vo výške 1.150,09 € bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 1092021 vystavenej žalobcom ako
prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla H..

Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky

a nárok na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom náhradné
vozidlo si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dňa
16.8.2021 postupca potom žalovanej poisťovni oznámil postúpenie pohľadávky listom z rovnakého
dátumu a 16.8.2021 z rovnakého titulu, teda titulom uplatnenia nároku na náhradu škody z postúpenej
pohľadávky si uplatnil nárok na poistné plnenie žalobca vo vzťahu k poisťovni. Listom zo 14.1.2022

oznámila poisťovňa žalobcovi vo veci poistnej udalosti č. 8006945589 hlásenej 16.9.2021, ktorá vznikla
30.6.2021 poškodenému PANACEA, s.r.o., so sídlom v Žiline, že dňa 13.1.2022 ukončila šetrenie
poistnej udalosti, na základe ktorej poskytuje žalobcovi poistné plnenie v sume 387,13 €. V tomto
liste poisťovňa uviedla, že náklady na zapožičanie náhradného vozidla boli priznané do 2.8.2021, t.j.
jeden pracovný deň po vystavení faktúry za opravu vozidla. Po tomto dátume podľa názoru poisťovne

nevzniká poškodenému nárok na preplatenie náhradného vozidla. List obsahoval aj prílohu – Výpočet
výšky plnenia, z ktorej vyplynulo, že poisťovňa od nákladov na použitie náhradného vozidla, ktoré boli
vyúčtované faktúrou č. 1092021 vo výške 1.380,11 € odpočítala neprimerané náklady na náhradné
vozidlo v rozsahu 8 dní, spolu v sume 400,03 € a prevádzkové náklady poškodeného vozidla počas
nájmu v sume 515,52 €. Spolu priznala poistné plnenie v sume 464,56 €, avšak po odpočte DPH vo

výške 77,43 € poskytla sumu 387,13 €.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964
Zb.) a ustanovení Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením veci.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokomna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vzhľadom na citované zák. ustanovenia a zistený skutkový stav, súd dospel k presvedčeniu, že žalobe
nie je možné vyhovieť v celom rozsahu.

Súdsanestotožnilsnámietkamižalovanejstrany,ktorébolivyslovenévodporevočiplatobnémurozkazu
a ktoré spočívali v tvrdení, že zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 73/2021 nebola podpísaná
oprávnenou osobou za nájomcu - PANACEA, s.r.o., so sídlom v Žiline, ako aj s tvrdením, že zmluvou
o postúpení pohľadávky obchodná spoločnosť PANACEA, s.r.o. žalobcovi poskytla neexistujúcu

pohľadávku, nakoľko tieto námietky nemali oporu v zistenom skutkovom stave. Je zrejmé, že poisťovňa
čiastočne uznala nároky žalobcu, ktoré vychádzali z nároku poškodenej firmy na náhradu za prenájom
náhradného motorového vozidla a z pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu, pretože čiastočne
žalobcovi plnila ako to nakoniec vyplýva z listu poisťovne zo dňa 14.1.2022, ktorý bol súčasťou súdneho
spisu. Preto námietky v tomto smere súd považoval za účelovú argumentáciu, ktorá nezodpovedala

skutočnému postupu poisťovne pred začatím súdneho sporu.

Z oznámenia o poistnom plnení bolo zrejmé, že poisťovňa namieta, resp. má výhrady len voči dĺžke
prenájmu a že poistné plnenie kráti o tzv. neprimerané náklady na náhradné motorové vozidlo. Súd

nespochybňuje skutočnosť, že poškodená obchodná spoločnosť využívajúca poškodené motorové
vozidlo potrebovala na plnenie svojej podnikateľskej činnosti počas doby opravy ho užívať nemohla,
a preto je odôvodnené, že po dobu opravy si prenajala u žalobcu náhradné motorové vozidlo. Náklady,
ktoré vznikli poškodenej obchodnej spoločnosti pri prenájme náhradného motorového vozidla, je nutné
považovať za skutočnú škodu, za ktorú má poistený z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla právo na náhradu, avšak je nutné konštatovať, že náklady, ktoré
vzniklipoškodenejobchodnejspoločnostiprenájmomnáhradnéhomotorovéhovozidla,musiabyťúčelne
vynaložené a poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vynaložením týchto nákladov
len v rozsahu ich účelného vynaloženia.Súd dospel k presvedčeniu z dokazovania, ktoré bolo stranami navrhnuté a súdom vykonané, že

dôvodný prenájom náhradného motorového vozidla je možné vidieť len za obdobie od odovzdania
poškodeného motorového vozidla servisu, teda od 15.7.2021 do doby, keď bolo poškodené motorové
vozidlo opravené a teda, keď ho poškodená obchodná spoločnosť mohla znova objektívne využívať.
Z faktúry, ktorú vystavil servis poškodenej obchodnej spoločnosti je zrejmé, že motorové vozidlo bolo
opravené 30.7.2021, čo pripadlo na piatok, 31.7.2021 pripadol na sobotu, 1.8.2021 pripadol na nedeľu

a 2.8.2021, teda najbližší pracovný deň po ukončení opravy si mohla poškodená obchodná spoločnosť
PANACEA, s.r.o., so sídlom v Žiline opravené motorové vozidlo prevziať z opravy. Zo žiadneho
dôkazu, ktorý produkovala žalujúca strana nevyplýva, že by z dohody medzi poškodenou obchodnou
spoločnosťou PANACEA, s.r.o. a autoservisom AUTO BECCHI, s.r.o., so sídlom v Žiline, vyplývalo,
že poškodené motorové vozidlo po oprave autoservis zadržuje až do vystavenia a doručenia krycieho
listu poisťovňou, resp. do zaplatenia ceny opravy – na zaplatenie faktúry, napr. autoservis stanovil dobu

dvoch týždňov, čo vyplýva z dátumu zročnosti vo faktúre č. 52100520. Zo žiadneho dokumentu, ktorý
predložila žalujúca strana, nevyplýva príčinná súvislosť medzi vystavením krycieho listu, ktoré malo
byť uskutočnené poisťovňou dňa 10.8.2021 a vydaním opraveného motorového vozidla servisom v ten
istý deň. Pokiaľ žalujúca strana predložila výpis z elektronického systému žalovanej, tu vyplýva, že
písomné uplatnenie nároku na náhradu škody (poškodeným) bolo požadované 10.8.2021 a v ten istý

deň bolo prijaté. Predkalkulácia nákladov na opravu bola požadovaná 2.8.2021 a 2.8.2021 bola prijatá
a hlásenie poisteného bolo prijaté až 30.7.2021. Originál faktúry za opravu vozidla bol požadovaný
30.7.2021, predložený bol však až 2.8.2021. Z predložených dôkazov a z informácií, ktoré poskytol
žalobcom predložený dôkaz – výpis z elektronického systému žalovaného, nie je možné nepochybne
usúdiť, že výlučne zavinením žalovanej poisťovne došlo k omeškaniu s vystavením krycieho listu pre

servis, v ktorom prebiehala oprava a že bez vystavenia tohto krycieho listu autoservis odmietal opravené
motorové vozidlo v najbližší pracovný deň – 2.8.2021 – po dokončení jeho opravy vydať poškodenej,
ako aj nebolo preukázané, že poškodená nemala možnosť opravu uhradiť z vlastných prostriedkov
a následne si ju dať preplatiť poisťovňou.

Z takto preukázaného skutkového stavu súd vyvodil záver, že poškodená mala možnosť objektívne
používať opravené motorové vozidlo od 2.8.2021, kedy si ho mohla prevziať z autoservisu a preto len
do tohto dátumu je odôvodnený prenájom náhradného motorového vozidla od žalobcu.

Spravujúc sa týmito úvahami súd dospel k presvedčeniu, že poškodenej obchodnej spoločnosti
PANACEA, s.r.o. vznikla pohľadávka titulom účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla len za obdobie od 15.7.2021 do 2.8.2021, to znamená za 19 dní. Náklady na
prenájom motorového vozidla za toto obdobie potom predstavujú, vychádzajúc z faktúry vystavenej

žalobcom pre nájomcu PANACEA, s.r.o. pri cene 41,67 € bez DPH na sumu 791,73 € bez DPH
a po odpočítaní poistného plnenia poskytnutého bez DPH (platiteľovi DPH žalobcovi) potom rozdiel
predstavujesumu 404,60€.Lenvtakomtorozsahusúduznalnákladynaprenájommotorovéhovozidla
u poškodeného za účelne vynaložené a v správnej výške na žalobcu postúpené a preto len v takomto
rozsahu súd žalobcovi plnenie proti žalovanému ako postupníkovi a novému veriteľovi postúpenej

pohľadávky proti žalovanému priznal. Vo zvyšku uplatneného nároku na istinu a k nej prislúchajúci úrok
z omeškania potom súd žalobu zamietol.

Súd sa stotožnil s názorom žalobcu na nárok na úroky z omeškania tak, ako ich žalobcu zdôvodňoval

v pôvodne podanej žalobe s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa
14.10.2021.

Poisťovňa nebola v omeškaní s plnením svojich povinností podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ,

ale bola v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Poisťovňa sa
vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. s plnením peňažného dostala do
omeškaniapouplynutí15dníodrozhodnutiapoisťovneolikvidáciipoistnejudalosti,ktorejšetreniepodľa
listu zo dňa 14.1.2022 ukončila 13.1.2022. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a 16.dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiadal úroky
z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 31.1.2022, žiadal ich v súlade s ust. § 517
ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., keďže žiadna zo strán nebola
vzhľadom na požadované plnenie výrazne úspešnejšia ako tá druhá, súd rozhodol o trovách konania
tak, že ich pomerne nekrátil, ale žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.