Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/527/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208908
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2021:1714208908.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobkyne: Z. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XB, X. K., zastúpenej JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová
35, Bratislava proti žalovanému 1/ : V.. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XB, X. K. a žalovanému
2/ : MURAT, s.r.o., IČO: 31 431 852 so sídlom Bratislavská 87, Pezinok, zastúpeného JUDr. Tomášom
Dopitom, advokátom, so sídlom Bratislavská 87, Pezinok, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ súd priznáva v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 06.10.2014 sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhala, aby súd určil, že

vyhlásenie žalovaného 1/ zo dňa 11.03.2013 (Vyhlásenie ručiteľa podľa § 546 Občianskeho zákonníka)
je neplatné a žalovaný 1/ nie je ručiteľom žalovaného 2/ a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutkovými tvrdeniami podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C.s.p.“) pričom uviedla, že so žalovaným 1/ sú manželia, pričom sporné ručiteľské vyhlásenie zo
dňa 11.03.2013 vykonal žalovaný 1/ bez jej súhlasu (písomného ani ústneho), z ktorého dôvodu je s
poukazom na § 145 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 40a Občianskeho zákonníka neplatné,

nakoľko by sa bezpodielové vlastníctvo manželov prijatím takéhoto ručiteľského záväzku zaťažilo dlhom
50.479,87 euro, čo nie je možné považovať za bežnú vec. Ďalej uviedla, že po tom, čo sa dozvedela
o vyhlásení žalovaného 1/ zo dňa 11.03.2013, že uspokojí pohľadávku žalovaného 2/ voči spoločnosti
MC-J., s.r.o., IČO: XX XXX XXX v sume 50.479,87 euro, ktorej bol žalovaný 1/ konateľom, v prípade,
že túto pohľadávku neuspokojí sám dlžník, tzn. spoločnosť MC-J., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, oznámila
ústne žalovanému 1/ a písomne listom z 03.10.2014 žalovanému 2/, že sa dovoláva neplatnosti tohto
ručiteľského vyhlásenia zo dňa 11.03.2013.

3. Po právnej stránke žalobkyňa odôvodnila žalobu odkazom na ustanovenia § 40a v spojení s § 145
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

4. Žalobkyňa na preukázanie uvedených skutkových tvrdení k žalobe pripojila ako listinný dôkaz oznam
o neplatnosti právneho úkonu a výzva zo dňa 03.10.2014.

5. K žalobe sa dňa 20.05.2015 písomne vyjadril žalovaný 1/ (manžel žalobkyne), ktorý k veci uviedol, že
skutočnosti uvedené v žalobe sú pravdivé a s tvrdeniami žalobkyne súhlasí, z ktorého dôvodu žiada, aby
mu bolo umožnené vec ukončiť súdnym zmierom podľa zásad v tom čase platného § 99 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).6. Dňa 12.05.2015 sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že so žalobou nesúhlasí,
žiada žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa nepreukázala

žiadne relevantné dôvody, ktoré by napadnuté ručiteľské vyhlásenie jej manžela zo dňa 11.03.2013
robilo neplatným. Poukázal na zákonnú úpravu podľa § 40a OZ a k veci ďalej uviedol, že potvrdzuje
skutočnosť, že dňa 11.03.2013 žalovaný 1/ ako fyzická osoba vyhlásil, že pohľadávku žalovaného 2/
voči dlžníkovi - spoločnosti MC-J., s.r.o. (ďalej aj „dlžník“), vo výške 50.479,87 eur s príslušenstvom ku
dňu 11.03.2013, ako ručiteľ uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Z toho vyplýva, že žalovaný 1/ ako ručiteľ

urobil uvedené vyhlásenie na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku a pri plnom vedomí
jeho právnych následkov. Žalovaný 2/ ďalej konštatoval, že dlžník svoj dlh nesplnil, pričom na návrh
dlžníka uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.07.2013, č. k. 2K/20/2013, právoplatným
a vykonateľným dňa 31.07.2013, bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Vzhľadom na to, že ani
dlžník a ani ručiteľ (žalovaný 1/) veriteľovi (žalovaný 2/) dlh nesplnil, žalovaný 2/ podal dňa 23.06.2014
na príslušnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa voči žalovanému 1/ ako ručiteľovi

domáhal zaplatenia dlžnej sumy 50.479,87 eur s príslušenstvom. Súd vydal v tejto veci dňa 03.09.2014
platobný rozkaz, č. k. 10Ro/197/14, voči ktorému podal žalovaný 1/ odpor. Zároveň žalovaný 2/ uviedol,
že mu nie je známe, že by sa žalovaný 1/ domáhal vyslovenia neplatnosti svojho ručiteľského vyhlásenia
z 11.03.2015. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že sporným ručiteľským vyhlásením žalovaného 1/ si právne
prípustným spôsobom zabezpečil svoju pohľadávku voči dlžníkovi, pričom žalovaný 1/ ako ručiteľ, je

jediným spoločníkom a konateľom dlžníka. Ohľadom samotného ručiteľského vyhlásenia žalovaný 2/
uviedol, že žalovaný 1/ ako ručiteľ, ho urobil dňa 11.03.2013 dobrovoľne, slobodne a vážne, je urobené
v predpísanej forme a má všetky vyžadované náležitosti, tzn. sú v ňom riadne identifikované subjekty
veriteľa, dlžník a ručiteľa, presne definovaná výška splatnej pohľadávky veriteľa, ručenie je dostatočne
špecifikované, je nezameniteľné, atď., pričom prejav vôle žalovaného 1/ je zrozumiteľný a určitý tak,

ako to predpokladá § 37 OZ a ručiteľský záväzok svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu
ani zákon neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom, ako to má na mysli § 39 OZ. Vzhľadom na
uvedené ručiteľský záväzok žalovaného 1/ vznikol platne, keď na seba dobrovoľne prevzal záväzok
uspokojiť pohľadávku žalovaného 2/ voči dlžníkovi, ak ju neuspokojí dlžník. Žalovaný 2/ voči žalobe ďalej
namietal, že žalobkyňa nepreukázala zákonnú podmienku podania určovacej žaloby, keď nepreukázala

svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorého sa domáha, v zmysle v tom čase
platného § 80 písm. c) O.s.p.. Poukázal na to, že žalobkyňa považuje sporné ručiteľské vyhlásenie
žalovaného 1/ ako svojho manžela za neplatné z dôvodu, že k nemu ako manželka nedala súhlas v
zmysle § 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ, pričom platí, že podpisom ručiteľského zväzku jedným z
manželov vzniká tento záväzok iba tomuto manželovi a veriteľ v prípade, že dlžník jeho pohľadávku

neuspokojil, sa môže domáhať jej splnenia od ručiteľa, avšak nie od ručiteľovho manžela/manželky.
Tzn. že prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý by bolo
možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných vecí
oboch manželov. Ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne a
týmto úkonom sa nezakladajú druhému manželovi žiadne práva a povinnosti. Týmto právnym úkonom,

ktorým jeden z manželov na seba preberá ručiteľský záväzok, nevzniká spoločný ručiteľský záväzok
oboch manželov, ale dotyčný manžel sa stáva samostatným, individuálnym ručiteľom a záväzok vzniká
len tomuto manželovi. To znamená, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je
potrebný súhlas druhého manžela a preto sa nedá pri absencii takéhoto súhlasu, uvažovať o neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia podľa § 40a OZ. Žalovaný 2/ uviedol, že preto ani v danom prípade nejde o

neplatný právny úkon a na určení jeho neplatnosti nie je naliehavý právny záujem. Žalovaný 2/ napokon
vo vyjadrení vyslovil podozrenie, že žalobkyňa mohla podať žalobu zo špekulatívnych dôvodov a jej
konanie je v rozpore s § 3 OZ, nakoľko má vážne pochybnosti o tom, že žalovaný 1/, ju ako svoju
manželku, aspoň ústne neinformoval o prevzatí sporného ručiteľského záväzku. Podľa žalovaného
2/ žalobkyňa mohla byť plne informovaná o nelichotivej finančnej situácii dlžníka - spoločnosti MC-

J., s.r.o., ktorá napokon vyústila do jej konkurzu v júli 2013, o to viac, že žalobkyňa so žalovaným
1/ ako manželia, ad (a) darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 09.04.2013, V XXX/XX,
previedli bezplatne svoje nehnuteľnosti v X. K. (byt a garáž), vedené na LV. č. XXXX, na svojho syna
(v tejto súvislosti žalovaný 2/ podal voči obdarovanému odporovaciu žalobu podľa § 42a OZ, ktoré
konanie je vedené na OS Pezinok pod sp. zn. 19C/199/2014 a na návrh žalovaného 2/ Krajský súd

v Bratislave, predbežným opatrením, č. k. 14Co/615/2014 zakázal obdarovanému nakladať s týmito
nehnuteľnosťami); ad (b) kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 10.06.2013, V XXXX/XXXX,
odplatne previedli nehnuteľnosti v I. (rodinný dom súp. č. XXX a pozemky parcely X. č. XXXX/X a č.
XXXX/X). Okrem toho žalovaný 2/ uviedol, že pred OR PZ Bratislava III, OO PZ Nové Mesto - východ jevedené proti žalovanému 1/ konanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zvýhodňovania veriteľa,
ktoré vychádza zo sporeného ručiteľského vyhlásenia žalovaného 1/.

7. Žalovaný 1/ a 2/ k svojim písomným vyjadreniam k žalobe nepripojili a ani nenavrhli žiadne dôkazy.

8. Podľa § 80 písm. c / Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom a účinnom do 30.06.2016),
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či právny vzťah, alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

9. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného
konania pred súdom, okrem iných do účinnosti vstúpil aj zákon č. XXX/XXXX Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 C.s.p. sa nová právna úprava civilného konania použila aj na konanie začaté pred účinnosťou
tohto právneho predpisu, teda aj na toto súdne konanie s tým, že právne účinky úkonov súdu a aj strán

sporu, ktoré nastali predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, zostali zachované.

10. Podľa § 1 C.s.p civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana") a
osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa § 177 ods. 1 C.s.p, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

13. Podľa § 137 písm. c) a d) C.s.p, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.

14. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15.Súdvecprejednalnapojednávanívprítomnostistránsporuaichprávnychzástupcov,pričomvykonal
dokazovanie výsluchom žalovaného 1/ a konateľa žalovaného 2/, oboznámením podstatného obsahu
pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava III, č. ORP-XXXX/NMV-BX-XXXX a predloženými
listinnými dôkazmi: vyhlásenie ručiteľa z 11.03.2013, uznanie dlhu z 11.03.2013, oznam o neplatnosti

právneho úkonu a výzva zo dňa 03.10.2014, vyhlásenie správcu z 10.10.2019, notárska zápisnica
z 09.02.2012, N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, T. XXXX/XXXX s kvitanciou k 31.05.2012, výpis z
obchodného registra žalovaného 2/, na základe ktorého mal skutkový stav, rozhodujúci pre právne
posúdenie dostatočne preukázaný a preto súd podľa § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a
vyhlásil vo veci rozsudok (§ 219 ods. 2 prvej vety C.s.p.).

16. Z výsluchu žalovaného 1/ vyplývalo, že sporné ručiteľské vyhlásenie urobil v období, keď spoločnosť
MC-J., s.r.o., IČO XX XXX XXX, v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, mala z rôznych dôvodov
finančné problémy, a aj voči žalovanému 2/ (MURAT, s.r.o.) mala nevysporiadané dlhy. V tejto súvislosti
žalovaný 1/ asi pol roka komunikoval s konateľom žalovaného 2/, V.. R., s ktorým mali dlhšiu spoluprácu

a boli priatelia, výsledkom čoho bolo, že dňa 11.03.2013 V.. R. trval na tom, že je pohľadávku voči MC-
J., s.r.o. potrebné riešiť. Na základe toho sa žalovaný 1/ stretol s menovaným konateľom žalovaného
2/, pričom tento mal pripravené k podpisu dokumenty a to : písomné uznanie dlhu, ručiteľské vyhlásenie
a podklady týkajúce sa neuhradenej pohľadávky vo výške 50.479,87 eur, ktorá vznikla neuhradením
faktúr splatných v roku 2012. Žalovaný uviedol, že tieto listiny uvedeného dňa 11.03.2013 podpísal s

tým, že podľa dohody mal ísť spolu aj s manželkou ohľadom predmetného uznania dlhu a ručiteľského
vyhlásenia notárke spísať o tom notársku zápisnicu, ktorú mal neskôr žalovaný 1/ doručiť aj V.. R..
Žalovaný 1/ uviedol, že si to však medzičasom rozmyslel, nakoľko vedel ako bude reagovať manželka,
že s tým nebude súhlasiť a preto k notárke nešiel. Neskôr v konaní žalovaný 1/ však odmietal tvrdenia,že by konal za chrbtom svojej manželky, zároveň tvrdiac, že v danom čase a aj predtým v minulosti mal
opakovane finančné problémy, pričom vedel aký postoj má k tomu jeho manželka, preto ju o svojich
krokoch neinformoval. Uviedol, že už v predchádzajúcom období mu V.. R. požičal 100.000 eur a hoci

táto pôžička bola bezúročná, žalovaný 1/ jej podmienky považoval za úžernícke, pretože obsahovala
veľmivysokésankciepriomeškanísplnením polehotejejsplatnosti,ktorébolispísanéformounotárskej
zápisnice, pričom bola podpísaná oboma manželmi, tzn. žalovaným 1/ a žalobkyňou, ktorá síce napokon
s pôžičkou súhlasila, ale pôvodne nechcela a hnevala sa za to. Žalovaný 1/ uvádzal, že podpisoval
rôzne papiere bez ohľadu na to, že sa často krát jednalo o zjavnú úžeru. K samotnému uznaniu dlhu a

ručiteľskému vyhláseniu zo dňa 11.03.2013, žalovaný 1/ potvrdil, že tieto dokumenty podpísal, nakoľko
vedel, že spoločnosť MC-J., s.r.o. má voči spoločnosti MURAT s.r.o. dlh v sume 50.479,87 eur a preto
tento dlh ako konateľ spoločnosti písomne uznal a ako fyzická osoba dal ručiteľské vyhlásenie, že túto
pohľadávku spolu s príslušenstvom uhradí, ak ju neuhradí dlžník. Zároveň však žalovaný 1/ uviedol,
že si nemyslel, že ak podpíše toto uznanie dlhu a ručiteľské prehlásenie, V.. R. to takýmto spôsobom
zneužije. Neskôr v rámci konania žalovaný 1/ zopakoval, že nikdy nespochybňoval dlh spoločnosti MC

- J., s.r.o. voči žalovanému 2/, práve naopak, všetko uznal a mal úmysel aj všetko uhradiť, ak by predal
dom za viac ako 450.000 eur, k čomu však neprišlo. Preto v súčasnosti žije z dôchodku, nemá žiadne
prostriedky, v súvislosti so svojimi dlhmi musel pod cenu predať rodinný dom a zadlžil sa. Preto žalovaný
1/ nečakal, že žalovaný 2/ takto zneužije voči nemu predmetné ručiteľské vyhlásenie, ktoré obsahuje
jeho vyhlásenie, že osobne ručí za v ňom uvedenú pohľadávku dlžníka - MC-J., s.r.o. a vyhlásenie,

že ju uhradí v prípade, ak ju neuspokojí dlžník, pričom až v tomto konaní si žalovaný 1/ uvedomil, že
žalovaný 2/ si chce túto pohľadávku vymôcť na ňom. Poukazoval na listinu - vyhlásenie správcu úpadcu
MC-J., s.r.o. zo dňa 10.10.2019, v prebiehajúcom konkurznom konaní, z ktorého vyplýva, že žalovaný
2/ si prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 53.046,74 eur a mohol si 25 % pohľadávky uplatniť
ako daňový výdavok pri výpočte dani z príjmov, čo neurobil a to považuje žalovaný 1/ za šikanovanie

zo strany žalovaného 2/, preto by súd mal preveriť jeho daňové povinnosti. Za nehorázne lži označil
tvrdenia, že sa s manželkou zbavovali majetku, pretože naopak si od banky ako fyzická osoba vzal úver,
nakoľko spoločnosti MC-J., s.r.o., ktorá nemala žiaden majetok, by banka úver neposkytla, pričom všetky
peniaze vložil do podnikania a do tejto spoločnosti. Potvrdil, že byt s manželkou darovali spoločnému
synovi,abyhoochrániliodrôznychrodinnýchšpekulácii,pričomvbytemajúprávodožitia.Argumentoval

aj tým, že ponúkal konateľovi žalovaného 2/, aby uspokoj dlh zo zásob stavebného materiálu, nakoľko
podnikal v rovnakej oblasti, čo však odmietol a chcel peňažnú hotovosť. Žalovaný 1/ takéto konanie
konateľa žalovaného 2/ považoval za nátlak, pretože žalovaný 2/ chcel vrátiť tovar, ktorý žalovaný 1/
odobral a nezaplatil, ale keďže už ho na sklade nemal, ponúkol žalovanému 2/ podobný tovar, čo on
odmietol. Napokon žalovaný 1/ uviedol, že s manželkou nikoho neokradli a zachránilo ich len to, že sú

poberateľmi dôchodkov, na rozdiel od žalovaného 2/, ktorý je bohatá firma, pričom konateľ žalovaného
2/ ho opakovane tyranizoval vymáhaním pohľadávok, tým, že na neho podával trestné oznámenia,
rozhlasoval v podnikateľskom prostredí, že rozkradol firmu a po vyhlásení konkurzu na spoločnosť MC-
J., s. r. o., poslal do domu žalovaného 1/ výpalníkov vymáhať pohľadávku.

17. Konateľ obchodnej spoločnosti - žalovaného 2/, V.. R., k veci ohľadom sporného ručiteľského
záväzku pred súdom uviedol, že so žalovaným 1/ sa poznajú 40 rokov, pozná aj manželku žalovaného
z minulej práce a to, že sú manželia so žalovaným 1/ vie cca 20 rokov. Uviedol, že žalovaný 1/ v
minulosti ako konateľ obchodnej spoločnosti MC-J. s. r. o., odkúpil od žalovaného 2/ tovar, ktorý mu
žalovaný 2/ aj dodal a vystavil mu zaň na úhradu faktúry, ktoré však spoločnosť MC-J. s. r. o. v

lehote splatnosti a ani neskôr ich neuhradila. V tom čase už konateľ žalovaného 2/ z počutia vedel o
rôznych podlžnostiach žalovaného 1/, ktorý mu následne, po urgencii na úhradu faktúry, asi vo februári
2013 ohľadom neuhradených faktúr za rok 2012 prisľúbil, že tieto pohľadávky cca v sume 50.000
eur vyplatí z predaja rodinného domu. Nakoľko k tomu nedošlo, konateľ žalovaného 2/ v marci 2013
požiadal žalovaného 1/, ako konateľa dlžníka - spoločnosti MC- J. s.r.o., aby mu podľa § 558 OZ

podpísal uznanie dlhu uvedenej pohľadávky, čo žalovaný 1/ urobil a zároveň prisľúbil, že ak to neuhradí
obchodná spoločnosť MC-J. s.r.o., tak pohľadávku uhradí ako fyzická osoba, čo žalovaný 1/ podpísal
dňa 11.03.2013 aj formou ručiteľského vyhlásenia. Samotnú písomnosť ručiteľského vyhlásenia pripravil
advokátN..R.,ktorý25rokovrobížalovanému2/právnehozástupcu.Uviedol,žetopovažujezakorektné
riešenie, pričom takto postupuje aj viac krát do roka, voči ďalším dlžníkom, ktorí včas neuhradia svoj

záväzok. Napriek tomu dlžník a ani žalovaný 1/ svoj dlh nezaplatili, avšak konateľ žalovaného 2/ a
jeho právnik, sa dozvedeli o predaji rodinného domu žalobkyne a žalovaného 1/ manželom U., ktorým
oznámili, že podajú voči tomuto predaju odporovaciu žalobu, aby si mohol žalovaný 2/ uplatniť voči
žalovanému 1/ pohľadávku z titulu nezaplateného dlhu, pričom vysvitlo, že okrem kúpnej ceny za dompodľa zmluvy, vyplatili kupujúci žalobkyni a žalovanému 1/ navyše 90.000 eur. Konateľ žalovaného 2/
vylúčil, že by okrem sporného ručiteľského vyhlásenia uzatvoril so žalovaným 1/ a žalobkyňou akýkoľvek
iný dvojstranný právny úkon na zabezpečenie predmetnej pohľadávky spoločnosti MURAT, s. r. o. voči

spoločnosti MC J., s. r. o. s tým, že nevidel dôvod obťažovať rodinných príslušníkov žalovaného 1/, ktorý
dlh spôsobil.

18. Z predloženej listiny - „Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka“, podpísanej dňa
11.03.2013 za spoločnosť MC-J., s. r. o. žalovaným 1/ ako jej konateľom, vyplývalo, že „Obchodná

spoločnosť MC-J., s. r. o. so sídlom 831 04 Bratislava, Stará Vajnorská cesta 17, IČO: XX XXX XXX
(kupujúci) týmto neodvolateľne potvrdzuje a uznáva, že z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za tovar v
hodnote 50.479,87 eur (súpis faktúr ku dňu 11.03.2013 v prílohe) je obchodnej spoločnosti MURAT,
s. r. o. so sídlom v Pezinku, Batislavská 87, IČO: 31 431 852 (predávajúci) povinná zaplatiť za tento
tovar jeho kúpnu cenu alebo peňažnú náhradu za tovar vo výške kúpnej ceny 50.479,87 eur.“ Okrem
toho uznanie dlhu obsahuje potvrdenie konateľa o prevzatí tovaru a vyhlásenie o tom, že uvedený dlh

50.479,87 eur uznáva čo do základu, dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho splatiť spolu s príslušenstvom
a tiež vyhlásenie, že toto uznanie urobil na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku a pri
plnom vedomí si jeho právnych následkov.

19. Z predloženej listiny - „Vyhlásenie ručiteľa podľa § 543 Občianskeho zákonníka“, podpísanej

dňa 11.03.2013 žalovaným 1/ ako fyzickou osobou dňa 11.03.2013, vyplývalo označenie ručiteľa -
žalovaného jeho menom, dátumom narodenia, rodným číslom, adresou bydliska a informáciou, že je
konateľom obchodnej spoločnosti MC-J., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, ktorá ku dňu 11.03.2013 je dlžná
obchodnej spoločnosti MURAT s.r.o., IČO: 31 431 852, z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za odobratý
tovar (súpis faktúr ku dňu 11.03.2013 v prílohe) sumu vo výške 50.479,87 eur a následné prehlásenie

žalovaného 1/ v znení : „ Ja dolupodpísaný V.. Z. Q., narodený 15.11.1949, r.č.,,,, bytom I., Y. XXX/XX
týmto ako ručiteľ vyhlasujem, že pohľadávku veriteľa MURAT, s.r.o. k 11.03.2013 vo výške 50.479,87
eur voči dlžníkovi MC-J., s.r.o., titulom nezaplatených dodávateľských faktúr uspokojím v plnej aktuálnej
výške spolu s príslušenstvom, ak ju neuspokojí sám dlžník. Pohľadávku veriteľa uspokojím na jeho
plnú výzvu.“ Nasleduje potvrdenie žalovaného 1/, že uvedené „vyhlásenie ručiteľa“ urobil na základe

vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku a pri plnom vedomí si jeho právnych následkov, t. j. § 546
a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Z predloženej listiny - „Oznam o neplatnosti právneho úkonu a výzva“, datovanej dňa 03.10.2014 a
podpísanej žalobkyňou vyplývalo, že obchodnej spoločnosti - žalovanému 2/, ako manželka žalovaného

1/ oznamuje, že sa dozvedela o tom, že dňa 11.03.2013 jej manžel podpísal listinu - „Vyhlásenie ručiteľa
podľa § 543 Občianskeho zákonníka“, podľa ktorej vyhlásil, že uspokojí v plnej aktuálnej výške spolu
s príslušenstvom pohľadávku spoločnosti MURAT, s.r.o. v sume 50.479,87 eur, ktorú má voči MC-
J., s.r.o., ak ju neuspokojí táto spoločnosť. Zároveň žalobkyňa oznamuje, čo je v zmysle § 143 OZ
v bezpodielovom vlastníctve manželov a že podľa § 145 OZ bežné veci môže vybavovať každý z

manželov, pričom v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Listina ďalej obsahuje konštatovanie žalobkyne, že „...Je zrejmé, že k podpísaniu listiny označenej ako
„Vyhlásenie ručiteľa podľa § 543 Občianskeho zákonníka“ došlo nad rámec bežných vecí týkajúcich sa
spoločných vecí, ktoré môže vybavovať každý z manželov samostatne. Vzhľadom ba rozsah prijatej
platobnej povinnosti sa mal zabezpečiť súhlas oboch manželov a teda aj môj. Ja osobne som súhlas na

prijatie ručiteľského záväzku, ktorý má predstavovať povinnosť zaplatiť dlh iného v rozsahu 50.479,87
eur s prísl. nedala a to v žiadnej forme, ani ústne ani písomne. Uzatvorený úkon je teda v zmysle ust.
§ 40a v spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka platný len dovtedy, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Vzhľadom na vyššie uvedené oznamujem,
že sa dovolávam neplatnosti listiny „Vyhlásenie ručiteľa podľa § 543 Občianskeho zákonníka“ zo dňa

11.03.2013.“

21. Podľa listiny - „XK/XX/XXXX G Vyhlásenie správcu „ zo dňa 10.10.2019, N.. N. Y. ako správca
úpadcu MC-J., s.r.o. v konkurze, IČO: XX XXX XXX, vyhlásenom podľa rozhodnutia OV XXX/XXXX z
30.07.2013 oznámil súdu, že veriteľ MURAT, s.r.o., IČO: 31 431 852 si v lehote prihlásil svoju pohľadávku

v sume 53.046,74 eur, u ktorej možno predpokladať, že bola veriteľom daňovo uplatnená s tým, že dňa
03.06.2019 bol predložený konkurznému súdu návrh na zrušenie konkurzu.22. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti MC-J., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, spoločnosť dňa
15.06.2021 ex offo vymazaná z obchodného registra, pričom od jej vzniku do jej zániku bol jediným
spoločníkom a konateľom spoločnosti žalovaný 1/.

23. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti MURAT, s.r.o., IČO: 31 431 852, je aktuálne jediným
konateľom spoločnosti V.. I. R..

24. Žalobkyňa po prvom pojednávaní vo veci samej, podaním zo dňa 12.05.2017 vzala späť svoju

žalobu voči žalovanému 2/ bez uvedenia dôvodu a súčasne sa žalovaný 1/ v písomnom podaní z
12.05.2017 vyjadril, že sporné ručiteľské vyhlásenie zo dňa 11.03.2013 považuje za neplatné, tvrdenia
navrhovateľky považuje za pravdivé a preto za stavu, že nie je ručiteľom spoločnosti MURAT, s.r.o., v
záujme usporiadania veci so žalobkyňou uzavrie súdny zmier. Žalovaný 2/ so späťvzatím žaloby vyjadril
v zmysle § 146 ods. 1 C.s.p. svoj nesúhlas a žiadal, aby súd konanie voči nemu nezastavil, odôvodňujúc
to objektívnym záujmom na autoritatívnom rozhodnutí súdu o veci, keď vzhľadom na predmet sporu je

späťvzatie žalobkyne len voči žalovanému 2/ zjavne účelové s poukazom na negatívny na jeho právne a
faktické postavenie vo veci platnosti/neplatnosti ručiteľského záväzku žalovaného 1/ zo dňa 11.03.2013
v prípade zastavenia konania a zákonite aj jeho postavenie žalobcu v ďalších, doposiaľ prerušených
konaniach. Následne, ešte pred rozhodnutím súdu o späťvzatí žaloby voči žalovanému 2/, predložili dňa
04.07.2017 žalobkyňa a žalovaný 1/ súdu písomnú dohodu o uzatvorení zmieru, ktorú žiadali podľa §

148 C.s.p. schváliť súdom v nasledovnom znení : „I. Právny úkon žalovaného označený ako „Vyhlásenie
ručiteľa podľa ust. § 546 Občianskeho zákonníka“ zo dňa 11.03.2013 je neplatný. II. Žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov konania.“

25. Súd o oboch procesných návrhoch rozhodol uznesením zo dňa 22.03.2019, sp. zn.

16C/527/2015-75, ktorého I. výrokom konanie voči žalovanému 1/ nezastavil podľa ustanovení § 146
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 77 ods. 1 C.s.p. a II. výrokom neschválil zmier žalobkyne a žalovaného
1/ uzatvorený dňa 03.07.2021 ktorým sa dohodli na tom, že vyhlásenie ručiteľa z 11.03.2013 podľa
§ 546 OZ je neplatné, a to z dôvodu nesúhlasu žalovaného 2/ z vážnych dôvodov, keď vzhľadom
aj na predmet konania, je potrebné aby sa konania zúčastnili všetci, ktorých sa namietaný právny

úkon, resp. právna skutočnosť týka (vytvárajú podľa § 77 C.s.p. nerozlučné procesné spoločenstvo), čo
rovnako platí aj pre prípad skončenia súdneho sporu zmierom. Preto zastavenie konania pre späťvzatie
žaloby žalobkyňou voči žalovanému 2/, by bránilo žalovanému 2/ uplatniť svoje právo, ktoré je doposiaľ
sporné a to aj v nadväznosti na následnú dohodu žalobkyne a žalovaného 1/ o neplatnosti sporného
ručiteľského vyhlásenia, ktorú žiadali schváliť formou súdneho zmieru. K neschváleniu zmieru žalobkyne

a žalovaného 1/ okrem uvedeného pristúpil súd aj z dôvodu, že navrhnutý zmier bol v rozpore s
kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, resp. ich obchádzal, keď by bolo v rozpore so zákonom
a jeho účelom, pokiaľ by súd schválil zmier, ktorý neuzatvorili všetci účastníci daného právneho vzťahu,
ktorého sa zmier týka. V danom prípade by bola dohoda ručiteľa a dlžníka o tom, že ručiteľské
vyhlásenie voči veriteľovi je neplatné, v rozpore s ustanovením § 546. Súd preto predloženú dohodu

(zmier) žalobkyne a žalovaného 1/, ktorú žiadali schváliť formou súdneho zmieru, neschválil, nakoľko
ad (a) nerieši sporný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, ktorým je platnosť/neplatnosť
ručiteľského vyhlásenia jej manžela (žalovaného 1/) a ad (b) navrhovaný zmier žalobkyne a žalovaného
1/ je v rozpore z hmotným právom a obchádza ho (§ 546 OZ).
24. Právny zástupca žalobkyne v rámci konania k veci ešte uviedol, že sa v danom prípade nejedná

o realizáciu bežných vecí a preto nemôže byť ručiteľské vyhlásenie platné, nakoľko žalobkyňa o ňom
nevedela a nedala naň súhlas. Uviedol, že dopad predmetného ručiteľského vyhlásenia sa významnou
mierou dotýka a zasahuje práva žalobkyne, nakoľko so žalovaným 1/ má majetok v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Podľa právneho zástupcu žalobkyne žalovaný 2/ neštandardne vymáha
uspokojeniesvojejpohľadávky,pričomsijunavýšilo100%tým,žesajejdomáhaajvrámcikonkurzného

konania a aj voči žalovanému 1/ z titulu ručiteľského záväzku. Žalobkyňa pritom nemá inú možnosť
ako ochrániť svoj majetok a svoje práve, ako podaním predmetnej žaloby, keďže nebola konateľom
žalovaného 2/ ohľadom sporného ručiteľského vyhlásenia kontaktovaná a o tomto úkone nevedela.
Podľa advokáta žalovaného 1/, konateľ žalovaného 2/ ako dlhoročný známy žalovaného 1/ vedel, že
má manželku a aby zabezpečil jej práva, si mal zabezpečiť minimálne informovanie žalobkyne o tomto

úkone žalovaného 1/. Týmto je aj daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaný
1/ vyhotovil „Vyhlásenie ručiteľa podľa § 546 OZ“ bez vedomia žalobkyne ako svojej manželky práve
z dôvodu, že vedel, že by s takýmto úkonom nesúhlasila, pričom je táto okolnosť nesporná keďže ju
potvrdil aj žalovaný 1/. Preto uvedené konanie žalovaného 1/ ako manžela žalobkyne a žalovaného 2/,zakladá právo žalobkyne domáhať sa neplatnosti predmetného ručiteľského vyhlásenia v zmysle § 40a
OZ v spojení s § 145 OZ.

26. V rámci záverečnej reči advokát žalobkyne zopakoval uvedenú argumentáciu o neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia žalovaného 1/ z dôvodu, že nebol k nemu daný súhlas žalobkyne ako jeho
manželky, odkazujúc na § 40a v spojení s § 145 OZ. Doplnil tvrdenie o cielenom využití/zneužití
postupu žalovaného 2/ (podľa § 558 a § 543 OZ) voči žalovanému 1/, poznajúc názor žalobkyne
vyplývajúci z konkrétneho prípadu v minulosti, ktorá by súhlas s ručiteľským vyhlásením v žiadnej forme

nedala. Konkretizoval, že sa jednalo zmluvu o pôžičke z XX.XXX.XXXX, na základe ktorej V.. R. ako
veriteľ poskytol žalovanému 2/ ako dlžníkovi, peňažnú pôžičku v sume 100.000 eur, na úhradu dlhov
jeho spoločnosti MC-J., s.r.o., pričom pre prípad omeškania so splatnosťou pôžičky si zmluvné strany
dohodli „vynútenú“ zmluvnú pokutu 1 % denne z dlžnej sumy. Na zabezpečenie uvedenej pohľadávky
si žalovaný 2/ „vynútil“ od žalobkyne a žalovaného 1/ vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlas s exekúciou
vo forme notárskej zápisnice. Podľa advokáta žalobkyne týmto úkonom došlo k úžere podľa § 39a OZ,

pričom poukázal aj na ust. § 235 ods. 1 Tr. zákona s tým, že je potrebné sa zaoberať ako základnou
skutkovou okolnosťou, otázkou zákonnosti výšky úroku z omeškania v predmetnej zmluve o pôžičke.
Ďalej sa advokát žalobkyne v rámci záverečného vyjadrenia, obsiahlo venoval všeobecným teoretickým
úvahám súvisiacej problematiky pôžičiek fyzických osôb, sankcií pri omeškaní a úžery a odkazom
a citáciám súvisiacej judikatúry slovenských a českých súdov, týkajúcej sa najmä spotrebiteľských

pôžičiek, výkladových pravidiel a aplikácii zákona orgánmi verejnej moci, rozhodovacej činnosti súdov
a požiadavkám odôvodnenia súdnych rozhodnutí. V závere skonštatoval, že je nesporné, že v danom
prípadedošloknaplneniupodmienkyúžery,nakoľko„sidalžalovaný2/sľúbiťplnenie,ktoréhomajetková
hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere“ podľa § 39a OZ tvrdiac, že konateľ
žalovaného 2/ tak urobil cielene, zneužijúc tieseň žalovaného 1/, ktorý sa zaviazal uhradiť dlh svojej

spoločnosti voči žalovanému 2/ v plnej aktuálnej výške s príslušenstvom, ak ju neuhradí sám dlžník. Ešte
poukázal všeobecne na rozpor s dobrými mravmi takýmto postupom konateľa žalovaného 2/, citujúc § 3
OZ a tiež znenie § 39 ods. 1 OZ o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, s odkazom na ktoré advokát
žalobkyne konštatoval, že žalovaný 2/ cestou štatutárneho zástupcu túto právnu úpravu prehliadli a
vytvorili dojem bezvadného právneho úkonu, voči ktorému sa však žalobkyňa podľa § 40a OZ dovolala.

27. Právny zástupca žalovaného 2/ pred súdom k veci ešte uviedol, že konateľ žalovaného 2/ je v spore
vykresľovaný v negatívnom svetle, avšak predmetné „Uznanie dlhu“ a „Vyhlásenie ručiteľa“ z 11.03.2013
sú listiny, ktoré pripravil advokát žalovaného 2/ a v podnikateľskej sfére sa bežne používajú za účelom
ochrany pohľadávok veriteľov, napr. aj pred premlčaním a dokonca bývajú aj súčasťou rámcových zmlúv.

Poukazoval na to, že ide o legálne právne inštitúty a konateľ žalovaného 2/ sa iba zákonným spôsobom
snaží vymôcť svoje splatné pohľadávky. Poukázal na fakt, že žalovaný 2/ nespôsobil finančné problémy
žalovaného 1/, resp. jeho spoločnosti MC-J., s.r.o. a ani potrebu predaja rodinného domu žalobkyne a
žalovaného 1/, ktorý súvisel s pohľadávkami menovaných manželov voči Tatra banke, a. s., poukazujúc
na to, že tieto dlhy a pohľadávky nie sú predmetom sporu. Naopak zdôraznil, že v danom prípade

skutkové tvrdenia ohľadom uznania dlhu a ručiteľského vyhlásenia nie súd sporné, pričom sporným
je právne posúdenie veci a to medzi žalobkyňou, žalovaným 1/ na jednej strane a žalovaným 2/ na
druhej.Advokátžalovaného2/poukázalnato,žežalobkyňamohlazvoliťinýspôsobochranyspoločného
majetku manželov, pričom sa žalovaný 2/ v konaní pred OS v Pezinku nedomáha svojej pohľadávky
voči obom manželom, ale iba voči žalovanému 1/ s tým, že predovšetkým si predmetnú pohľadávku

uplatňoval voči spoločnosti MC-J., s.r.o., ktorá je však predlžená a preto podal žalobu voči žalovanému
1/ ako ručiteľovi. K samotnej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia advokát žalovaného 2/ predovšetkým
namietal, že absencia súhlasu manželky s týmto vyhlásením nespôsobuje jeho neplatnosť, pretože sa
nejedná o vec, ku ktorej je potrebný súhlas druhého manžela v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.Napodporuuvedenéhoprávnehonázorupoukazovalajnaustálenúsúdnuprax(napr.nálezy

Ústavného súdu SR č. 26/2010, I. 311/2016, rozhodnutie NS SR 2Cdo 99/2009, rozhodnutie NS ČR
29Odo/398/2009 a ďalšie), kedy je opakovane judikované, že pre ručiteľské vyhlásenie nie je potrebný
súhlas druhého manžela. K tvrdeniu, že si bol žalovaný 2/ povinný zabezpečiť súhlas žalobkyne ako
manželky žalovaného 2/, resp. ju informovať o ručiteľskom vyhlásení manžela uviedol, že nie je zrejmé,
prečo si súhlas od manželky nevyžiadal žalovaný 1/ pokiaľ bol názoru, že je k takémuto úkonu potrebný.

Advokát žalovaného 2/ namietal aj procesný postup žalobkyne a žalovaného 1/, ako obštrukčný, keď
po odročení pojednávania za účelom predloženia záverečných vyjadrení predložili procesné návrhy -
späťvzatie voči žalovanému 2/ a návrh zmieru medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktoré súd následne
zamietol. Označil ho za v rozpore s princípmi právneho štátu a s dobrými mravmi, pretože sa množstvomprávnych úkonov snažili v konečnom dôsledku ukrátiť žalovaného 2/. Advokát žalovaného poukázal
aj na to, že bol podaný návrh na zrušenie konkurzu z dôvodu, že nedošlo k uspokojeniu žiadneho z
veriteľov, tzn. nie je pravdou, že by si žalovaný 2/ uplatňoval svoju pohľadávku dvakrát a tiež na to, že

uplatnenie prihlásenej pohľadávky ako daňový výdavok neznamená, že došlo k jej úhrade. Odmietol
tvrdenie žalovaného 1/, že žalovaný 2/ žalobkyňu šikanoval, keď sa iba právnymi prostriedkami domáha
svojho nároku.

28. Advokát žalovaného 1/ v záverečnej reči zhrnul, že nie je sporné, že žalovaný 1/ dňa 11.03.2013 ako

fyzická osoba písomne vyhlásil, že pohľadávku žalovaného 2/ voči dlžníkovi - jeho spoločnosti MC-J.,
s.r.o.vovýškeevidovanejvsvojomúčtovníctvekudňu11.3.2013vsume50.479,87eurspríslušenstvom
ako ručiteľ uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník a z ručiteľského vyhlásenia žalovaného vyplýva, že ručiteľ
toto vyhlásenie urobil na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku, pri plnom vedomí si
právnych následkov, pričom predmetná pohľadávka vznikla z obchodného styku na základe Rámcovej
kúpnej zmluvy č.XXXX/XX zo dňa 24.10.2007 medzi spoločnosťami MURAT, s.r.o. (predávajúci) a MC-

J., s.r.o. (kupujúci), v ktorej od začiatku jej vzniku pôsobí ako jediný spoločník a konateľ žalovaný 1/,
ktorá neuhradila kúpnu cenu za prevzatý tovar. Rovnako nebolo sporný a spochybnený aktuálny dlh
spoločnosti MC-J., s.r.o. voči žalovanému 2/ vo výške 50.479,87 eur čo do základu, dôvodu i výšky, ktorý
žalovaný 1/ ako konateľ uvedenej spoločnosti dňa 11.03.2013 písomne uznal, kde rovnako vyhlásil, že
uznanie urobil na základe vlastného rozhodnutia, bez tiesne a nátlaku a pri plnom vedomí sa právnych

následkovstýmspojených,tzn.žedlžníkuznaldlhvovýške50.479,87eurvočižalovanému2/asúčasne
sa konateľ dlžníka ako fyzická osoba (vlastnej obchodnej spoločnosti) za tento dlh zaručil. Poukázal na
to, že konkurzný súd uznesením zo dňa 13.05.2013 sp. zn. 2K/30/2013 začal na návrh dlžníka MC-J.,
s.r.o konkurzné konanie; uznesením zo dňa 24.07.2013, právoplatným dňa 31.07.2013 vyhlásil konkurz
na majetok dlžníka, pričom konkurz súd zrušil pre nedostatok majetku úpadcu (dlžníka) uznesením zo

dňa 07.09.2020, ktoré bolo zverejnené v OV č. XXX/XXXX z 18.9.2020. Ešte pred vyhlásením konkurzu
dňa 24.07.2013 sa žalobkyňa a žalovaný 1/ ako manželia hromadne zbavili svojho nehnuteľného
majetku, keď a) darovacou zmluvou V XXX/XXXX z 09.04.2013 previedli svoje nehnuteľnosti (byt č.XX
a garáž č.X-GX) zapísané na LV č.XXXX v kat. území X. K. na svojho syna; b) kúpnou zmluvou V
XXXX/XXXX z 10.06.2013 previedli svoje nehnuteľnosti (rodinný dom súpisné č.XXX s pozemkami)

zapísané na LV č. XXXX, kat. územie I. a zo získanej kúpnej ceny uspokojili iných veriteľov. Žalovanému
2/ tak sťažili príp. znemožnili uspokojenie jeho existujúcej pohľadávky, pričom sa žalobkyňa predmetnou
žalobou z 06.10.2014 domáha určenia neplatnosti ručiteľského vyhlásenia svojho manžela - žalovaného
v 1/, pričom dlžník - obchodná spoločnosť MC-J., s.r.o. svoj dlh ani sčasti nesplnil. Preto považuje za
nepravdepodobné, že by žalobkyňa a žalovaný 1/ ako manželia nekonali v zhode a to znamená, že je

nepravdepodobné, že by žalobkyňa o ručiteľskom vyhlásení svojho manžela nemala vedomosť. Podľa
advokáta žalovaného 2/ žalobkyňa porušuje zásadu zákazu zneužitia subjektívneho práva a jej konanie
je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a preto by nemala požívať právnu ochranu. Uviedol, že keďže
ani ručiteľ dlh veriteľovi nesplnil ani sčasti, domáha sa svojho práva voči ručiteľovi aj v súdnom konaní na
OS Pezinok, sp. zn. 6C/86/2016, ktoré je prerušené do právoplatného skončenia predmetného konania

a rovnako je prerušené do právoplatného skončenia predmetného konania aj iné súdne konanie vedené
na OS Bratislava III, sp. zn. 19C/199/2014, v ktorom sa žalovaný 2/ domáha voči synovi žalobkyne
a žalovaného 1/ (Z. Q.) určenia neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy o prevode bytu a
garáže v X. K. v čase existencie dlhu žalovaného 1/. Zopakoval, že žalovaný 2/ si sporným ručiteľským
vyhlásením žalovaného 1/ právne prípustným spôsobom zabezpečil svoju nespornú pohľadávku voči

dlžníkovi - spoločnosti MC-J., s.r.o., v ktorej je (bol) žalovaný 1/ jediným spoločníkom a konateľom,
pričom svoje ručiteľské vyhlásenie dňa 11.03.2013 žalovaný 1/ urobil dobrovoľne, slobodne a vážne,
v predpísanej forme so všetkými náležitosťami vyžadovanými k jeho platnosti zákonom, keď sú v ňom
riadne identifikované subjekty veriteľa, dlžníka a ručiteľa, je v ňom presne definovaná výška splatnej
pohľadávky veriteľa, ručenie je dostatočne špecifikované, nezameniteľné, atď., tzn. že tento prejav vôle

žalovaného 1/ je zrozumiteľný a určitý, ako to predpokladá § 37 OZ. Ručiteľský záväzok žalovaného
1/ svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu ani zákon neobchádza a neprieči sa ani dobrým
mravom v zmysle § 39 OZ. Preto ručiteľský záväzok žalovaného 1/ zo dňa 11.3.2013 ako právny úkon
vznikol platne a na základe neho žalovaný 1/ dobrovoľne prevzal na seba záväzok uspokojiť pohľadávku
žalovaného 2/ voči dlžníkovi, ak ju neuspokojí dlžník (tzn. jeho obchodná spoločnosť). Ďalej uviedol,

že súhlas manželky k ručiteľskému vyhláseniu manžela sa nevyžaduje, nakoľko platí, že podpisom
ručiteľského záväzku jedným z manželov vzniká tento záväzok iba tomuto manželovi a veriteľ v prípade,
že dlžník jeho pohľadávku neuspokojil, sa môže domáhať jej splnenia od ručiteľa - nie od ručiteľovej
manželky. Tzn. že prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov nie je právnym úkonom, ktorý bybolo možné charakterizovať ako dispozíciu so spoločnou vecou alebo vykonávanie správy spoločných
vecí oboch manželov; ide o úkon spadajúci do výlučnej dispozičnej sféry každého z manželov osobitne;
týmto úkonom sa druhému manželovi nezakladajú žiadne práva ani povinnosti; nevzniká spoločný

ručiteľskýzáväzokobochmanželov,aledotyčnýmanželsastávasamostatným-individuálnymručiteľom
a záväzok vzniká len tomuto manželovi. Nakoľko na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov
nie je potrebný súhlas druhého manžela, žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom
dôvodnosť žaloby a nepreukázala, že ručiteľské vyhlásenie manžela z 11.03.2013 (žalovaného 1/)
je neplatné v zmysle §§ 40a, 145 ods.1 OZ. Advokát žalovaného vyjadrenia v súvislosti s notárskou

zápisnicou N XX/XXXX zo dňa 09.02.2012 označil za nanajvýš účelové, keď uvedená listina bola
spísaná v roku 2012, jej predmetom a obsahom bol právny úkon - bezúročná a bezúčelová pôžička
vo výške 100.000,00 eur, ktorá bola dňa 04.06.2012 v celosti vrátená a žalobkyňa so žalovaným 1/
nezaplatili ani cent navyše. Listina bola spísaná pred notárom, ktorý by si nedovolil spísať listinu s
osobou, ktorá koná pod zjavným nátlakom a v tiesni, tzn. že argumentácia o nátlaku a tiesni prichádza
po rokoch a navyše je nepravdivá. Pre dané konanie je naviac uvedený vzťah bezpredmetný, s

vecou nesúvisiaci, ani časovo nenadväzuje a preto ďalšie tvrdenia o úžere nie sú relevantné. Advokát
žalovaného pripomenul, že ručiteľský záväzok vznikol ako zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2/
voči obchodnej spoločnosti MC-J., s.r.o. v ktorej je žalovaný 1/ jediným spoločníkom a konateľom a
v prípade, že dlžník riadne a včas plní svoje záväzky, by ručenie ako zabezpečovací prostriedok,
vzhľadom na svoju akcesorickú povahu, zaniklo. Práve z dôvodu, že v danom čase žalovaný 2/ vedel

o zlej ekonomickej situácii uvedenej spoločnosti, došlo medzi žalovanými 1/ a 2/ k dohode, že za
záväzok svojej spoločnosti prevezme ručenie žalovaný 1/. Ide o štandardný postup v prípade vzniku
obavy o možnostiach dlžníka uspokojiť pohľadávku svojho veriteľa a takéto prevzatie ručiteľského
záväzku štatutára spoločnosti dlžníka nemožno pokladať za „anomáliu“. K meritu veci - spornej platnosti
právneho úkonu - prevzatia ručiteľského záväzku, advokát žalovaného uviedol, že je ustálený právny

názor na to, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov, nie je súhlas druhého manžela
podľa § 145 ods. 1 OZ potrebný, a to z dôvodu, že tento právny úkon (ručiteľské vyhlásenie) nemá
charakterdispozíciesospoločnouvecoualebocharaktersprávyspoločnýchvecí,aleideoosobitnýúkon
vo výlučnej dispozičnej sfére každého z manželov (R XX/XXXX podporené okrem iného Uznesením
Najvyššieho súdu ČR č. 29 Odo 398/2005 zo dňa 30.08.2005, „ak sa právny úkon, ktorým jeden z

manželov prevzal ručiteľský záväzok, netýka spoločných vecí, nevzťahuje sa naň ustanovenie § 145
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v dôsledku čoho nemožno uvažovať ani o neplatnosti
takéhoto úkonu (z dôvodu absencie súhlasu druhého manžela) podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník). Prevzatím ručiteľského záväzku nevzniká spoločný ručiteľský záväzok oboch
manželov, ale ide o samostatný záväzok zaručujúceho sa manžela a preto sa súhlas druhého manžela

nevyžaduje. Ako podstatnú advokát žalovaného označil skutočnosť, že i keď nie sú manželia ručiteľmi
spoločne, je žalobkyňa ako manželka ručiteľa povinná v zmysle § 147 ods. 1 OZ strpieť, aby bola
veriteľova pohľadávka (tzn. žalovaného 2/) uspokojená i z majetku, ktorý majú žalobkyňa a žalovaný
1/ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), pričom na rozdiel od zabezpečenia pohľadávky
záložným právom je v prípade ručenia, pohľadávka veriteľa zabezpečená celým majetkom ručiteľa

(žalovaného 1/) a teda aj tým, ktorý má v BSM so žalobkyňou. Preto v nadväznosti na uvedené je
zrejmé, že tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s ustálenou judikatúrou a akékoľvek tvrdenia o obchádzaní
zákona, neplatnosti právneho úkonu a snahe poškodiť žalobkyni a žalovanému 1/ nemajú relevantný
právny základ a sú len bezúspešnou snahou vyhnúť sa uspokojeniu záväzku voči žalovanému 2/, ktorý
je nateraz predmetom na toto konanie naviazaných a prerušených súdnych konaní. Na základe toho

žiadal advokát žalovaného 2/ žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

29. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), občianskoprávne vzťahy vznikajú z
právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a , XXX , § 145 ods. 1 , § 479 , § 589 a § 701 ods. 1 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonomdotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám
spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40 ). Ak je právny úkon v rozpore so

všeobecnezáväznýmprávnympredpisomocenách,jeneplatnýibavrozsahu,vktoromodporujetomuto
predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

32. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

33.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať

každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

34. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

35. K ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela. Prevzatím
ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský záväzok obidvoch manželov (R
61/1973 Sb., rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 18.05.1973, 1 Cz 43/73)

36. V prejednávanej veci neboli rozhodujúce skutkové okolnosti sporné, sporným bolo právne posúdenie
veci, tzn. otázka platnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného 1/ zo dňa 11.03.2013 vykonaného bez
súhlasu manželky (žalobkyne), s ohľadom na právnu úpravu dispozičných úkonov manželov ako
bezpodielových spoluvlastníkov podľa § 145 ods. 1 OZ v nadväznosti na § 40a OZ.

37. Zo skutkového hľadiska bolo nesporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú manželia, pričom žalovaný
1/ ako fyzická osoba v písomnej forme dňa 11.03.2013 podpísal vyhlásenie, ktorým prevzal na seba
záväzok, že pohľadávku žalovaného 2/ vo výške 50.479,87 eur s príslušenstvom, voči dlžníkovi -
spoločnosti MC-J., s.r.o., v ktorej bol od jej vzniku do jej zániku jediným spoločníkom a konateľom (ďalej

aj „dlžník“), ako ručiteľ uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník (odseky 16. a 19. rozsudku). Rovnako bolo
nesporné,žežalobkyňasadomáhalaurčenianeplatnostitohtoprávnehoúkonuzdôvodu,ktorýskutkovo
vymedzila nedostatkom svojho súhlasu k týmto úkonom, v zmysle § 145 ods. 1 OZ.

38. Súd pri právnom posúdení veci z hľadiska existencie takto tvrdeného dôvodu neplatnosti

napadnutého právneho úkonu, vychádzal pri aplikácii § 145 ods. 1 OZ z ustálenej rozhodovacej
praxe súdov a nasledovných záverov. Právna úprava vzájomných vzťahov manželov a tretích osôb
s ohľadom na ich dispozičné úkony ako bezpodielových spoluvlastníkov, tzn. právne úkony, ktorými
manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, zakladá
podľa ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 OZ vo vzťahu k týmto tretím osobám, aktívnu alebo pasívnu

solidaritu manželov z platných právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva
bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja
manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. Na platnosť právneho
úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov sa súhlas druhého manžela
vyžadujelenakideoinú,nežbežnúzáležitosťanedostatoksúhlasumázanásledokrelatívnuneplatnosť

právneho úkonu v zmysle § 40a OZ, tzn. že takýto právny úkon uskutočnený iba jedným z manželov bez
súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ dotknutý manžel/-ka nedovolá jeho neplatnosti.

39. Z citovaného ustanovenia § 145 OZ je zrejmé, že základným predpokladom jeho použitia na
konkrétny prípad je, že ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí a len pokiaľ je táto podmienka

naplnená, možno uvažovať o tom, či v konkrétnom prípade ide o bežnú alebo nie bežnú záležitosť
a v nadväznosti na to, či bol alebo nebol potrebný k právnemu úkonu súhlas druhého manžela
alebo či je založená aktívna, príp. pasívna solidarita manželov. Platí, že za právne úkony týkajúce sa
spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielovéhospoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy, pričom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 OZ) môžu byť
týmto predmetom iba veci v právnom zmysle, tzn. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné
sily, ktoré slúžia potrebám ľudí a ktoré môžu byť predmetom vlastníctva. Za predmet vlastníctva, tzn.

aj bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré
sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Pritom je bezpredmetné to, že sa pri
zániku bezpodielového spoluvlastníctva vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov
manželov podľa platných zásad (§ 150 OZ), nakoľko majú dopad len na vzťah medzi manželmi a nie
na ich vzťah k tretím osobám.

40. Ako bolo uvedené, takéto závery vyplývajú z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej sa za právne úkony
týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje ručiteľský záväzok jedného z manželov (R XX/XXXX), rovnako
ako napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov alebo zmluva o výpožičke uzavretá len
jedným z manželov (R XX/XXXX), pričom pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Pre uvedené právne úkony,

je z hľadiska ustanovenia § 145 OZ charakteristické, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového
spoluvlastníctva, tzn. spoločných vecí a preto je aj aplikácia tohto ustanovenia pri nich vylúčená.

41. Potom vychádzajúc z uvedených záverov a výkladu § 145 OZ, že ručiteľský záväzok jedného z
manželov nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, keďže sa bezprostredne nedotýka

predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd posúdením zisteného skutkového stavu
dospel k právnemu záveru, že predmetným ručiteľským vyhlásením žalovaného 1/ zo dňa 11.03.2013
nevznikol spoločný záväzok manželov, nakoľko nejde o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí a z
tohto dôvodu k nemu nebol ani potrebný súhlas žalobkyne a aplikácia ustanovenia § 145 OZ je vylúčená.

42. V nadväznosti na tento právny záver súdu je vylúčená aj aplikácia ustanovenia § 40a OZ (relatívna
neplatnosť právneho úkonu) a z tohto pohľadu súd námietky vznesené žalobkyňou považoval za
bezpredmetné. Pre úplnosť súd podotýka, že napokon ani súhlas manžela/-ky s právnym úkonom
druhéhomanželatýkajúcimsaspoločnejvecivinej,nežbežnejzáležitosti,nechránitohotomanželapred
dôsledkami ustanovenia § 147 ods. 1 OZ, ale len pred dôsledkami dispozície druhého manžela s vecou

(nie bežnou) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Veriteľ je oprávnený na základe exekučného
titulu vydanému aj proti len jednému z manželov, domáhať sa bez ďalšieho uspokojenia tohto záväzku z
majetkupatriacehodobezpodielovéhospoluvlastníctvaaajvprípade,ženejdeospoločnýdlhmanželov,
na ktorý sa nevzťahuje § 145 OZ a druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, je povinný strpieť, aby veriteľova
pohľadávka bola uspokojená z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov.

43. Zároveň súd preskúmal napadnutý právny úkon žalovaného 1/ - vyhlásenie ručiteľa z 11.03.2013,
aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o právnych úkonov (ustanovenia § 34 až §
51 OZ), na ktoré odkazoval advokát žalobkyne v rámci záverečnej reči, i keď z rovnakého skutkového
dôvodu, tzn. z dôvodu absencie súhlasu žalobkyne a jej neinformovanosti o tomto úkone, keď iný

skutkový dôvod z konania nevyplýval. Nie je úlohou súdu svojvoľne dopĺňať skutkové tvrdenia, resp.
vymedzené dôvody žaloby žalobkyňou (dominus litis), ktorá sa domáhala určenia neplatnosti vyhlásenia
ručiteľa z dôvodu, skutkovo vymedzeného nedostatkom svojho súhlasu k nemu v zmysle § 145 ods. 1
OZ. Súd potom, posúdil predmetné ručiteľské vyhlásenie na základe vymedzeného skutkového opisu,
z hľadiska toho, či bolo urobené slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), či jeho

predmetom je možné plnenie (§ 37 ods. 2 OZ), či žalovaný 1/ disponoval spôsobilosťou na právne úkony
(§ 38 ods. 1 OZ) alebo či nekonal v duševnej poruche (§ 38 ods. 2 OZ), či jej obsah a účel neodporoval
zákonu, neobchádzal alebo sa nepriečil dobrým mravom (§ 39, § 3 OZ) alebo či bol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, alebo či konajúca osoba nekonala v omyle (§ 49a OZ),
tzn. dôvodov absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že nie je skutkovo

naplnený žiaden z citovaných zákonných ustanovení.

44. Podľa zistení súdu na základe vykonaného dokazovania (odseky 15. až 23. rozsudku), najmä
z výsluchu žalovaného 1/, ktorý neuviedol žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú by mal súd čo i len
pochybnosť o tom, že svoje písomné ručiteľské vyhlásenie, ktoré podpísal dňa 11.03.2013 a zaviazal

sa ním uhradiť pohľadávku žalovaného 2/ v sume 50.479,87 eur s prísl. za dlžníka (svoju obchodnú
spoločnosť) v prípade, že ju dlžník neuhradí, dospel k záveru, že tento úkon urobil žalovaný 1/
ako fyzická osoba dobrovoľne, slobodne a vážne, v predpísanej forme so všetkými predpísanými
náležitosťami tohto právneho úkonu v zmysle § 546 Občianskeho zákonníka (dostatočne zrozumiteľnýa určitý prejav vôle, identifikované osoby veriteľa, dlžníka a ručiteľa, dostatočne špecifikovaná výška a
dôvod splatnej pohľadávky veriteľa, listina je datovaná a vlastnoručne podpísaná ručiteľom). Uvedené
vyhlásenie jednoznačne predstavujúce ručiteľský záväzok žalovaného v 1/, ktorý svojim obsahom

alebo účelom neodporuje zákonu ani zákon neobchádza, keď ide o zákonom aprobovaný právny
inštitút zabezpečenia záväzku podľa piateho oddielu, ôsmej časti Občianskeho zákonníka, upravujúcej
záväzkové občianskoprávne vzťahy.

45. Súd nemal preukázané ani žiadne také okolnosti daného prípadu, pre ktoré by mohol konštatovať,

že tento právny úkon sa prieči dobrým mravom v zmysle § 3 OZ. Tvrdenia o šikane a zneužití tiesne
žalovaného 1/ mali vyplývať len z toho, že žalovaný 2/ žiadal v marci 2013, žalovaného 1/ ako konateľa
spoločnosti MC-J., s.r.o., o úhradu faktúr za odobratý tovar splatných v roku 2012 a nakoľko uvedená
spoločnosť dlh neuhradila, pričom podala návrh na konkurz, žalovaný 2/ ako veriteľ predložil za účelom
zabezpečeniasisvojejsplatnejpohľadávkyžalovanému1/akokonateľovidlžníka,písomnéuznaniedlhu
podľa§558OZ,ktorýžalovanýuznalapodpísalatiežsasožalovaným1/dohodolvzmysle§546OZ,že

žalovaný prevezme na seba povinnosť dlžníka uspokojiť uvedenú pohľadávku, ak ju dlžník neuspokojí
(ručenie), o čom podpísal dňa 11.03.2013 písomné vyhlásenie. Uvedené konanie žalovaného 1/ a
žalovaného 2/ je však rovnako zákonom predpokladaný postup zabezpečenia záväzkov podľa citovanej
právnej úpravy, pričom nebolo opísané žiadne iné konanie na strane žalovaného 2/ a ani ohľadom
pomerov žalovaného 1/, ktoré by malo charakterizovať tieseň alebo šikanu, resp. iné vážne okolnosti

spochybňujúce slobodnú vôľu žalovaného 1/ k uvedenému písomného prejavu (právnemu úkonu). Z
uvedených dôvodov súd nemohol konštatovať porušenie dobrých mravov pri spornom právnom úkone
žalovaného 1/.

46. Napokon v súvislosti s argumentáciou advokáta žalobkyne o úžere podľa § 39a OZ, súd dáva do

pozornosti, že uvedené ustanovenie sa stalo súčasťou právnej úpravy až s účinnosťou od 01.06.2014,
tzn. neskôr ako bola spísaná spomínaná notárska zápisnica z 09.02.2012, naviac nesúvisiaca s
predmetom sporu a neskôr, ako bolo urobené žalovaným 1/ ručiteľské vyhlásenie z 11.03.2013, a
bola prijatá najmä s ohľadom na nežiadúcu prax subjektov (právnických osôb) podnikajúcich v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov, vo vzťahu k dlžníkom (fyzickým osobám). Takýto právny vzťah

nebol predmetom daného sporu a ide zjavne o nesúvisiace právne úvahy, vrátane odkazov na rôzne
súdne rozhodnutia. Ručiteľské vyhlásenie je zabezpečovací inštitút k hlavnému záväzku, ktorý vznikol
z podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti žalovaného 1/ so žalovaným 2/ (nejde o spotrebiteľský
vzťah), pričom v konaní neboli žalobkyňou uvedené žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a súvislosti,
ohľadom možnej aplikácie ustanovenia § 39a OZ o civilnej úžere na sporné ručiteľské vyhlásenie.

Ako už bolo uvedené, pokiaľ toto vyhlásenie dobrovoľne, zrozumiteľne a predpísaným spôsobom
vykonala fyzická osoba, pričom nie je pre jeho platnosť potrebný súhlas jej/jeho manžela/-ky a nevzniká
ním solidárny záväzok manželov, ani v tejto súvislosti prípadná možnosť exekučného postihu celého
majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na vymoženie pohľadávky len jedného z manželov,
rovnako nezakladá rozpor tohto právneho úkonu s dobrými mravmi (§ 3 OZ), keďže tiež ide o výslovne

zákonom predpokladanú možnosť podľa § 147 ods. 1 OZ. Prípadné nepriaznivé dopady, vyplývajúce
z tohto ustanovenia pre toho manžela, voči ktorému nemá veriteľ pohľadávku, sú dôsledkom existencie
bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu
manželov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Zároveň právna úprava poskytuje za
účelom eliminovania týchto nepriaznivých dopadov zákonné riešenie zmenou rozsahu bezpodielového

spoluvlastníctva alebo jeho zánikom (§ 143a, § 148a ods. 2 OZ), ktoré však v tomto prípade žalobkyňa
nevyužila.

47.Zovšetkýchtýchtodôvodov,pretopodľanázorusúdujeručiteľskýzáväzokžalovaného1/,nazáklade
jeho písomného vyhlásenia zo dňa 11.03.2013, platným právnym úkonom, ktorým na seba dobrovoľne

prevzal záväzok uspokojiť pohľadávku žalovaného 2/ voči dlžníkovi, ak ju neuspokojí dlžník, keď nebol
v konaní preukázaný žiadny iný dôvod neplatnosti toho právneho úkonu, či už relatívnej v zmysle § 40a
v spojení s § 145 ods.1 OZ alebo absolútnej v zmysle § 37 až § 40 a § 49a OZ a preto žalobu ako
nedôvodnú zamietol (I. výrok rozsudku). Súd v danom spore vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu
pre právne posúdenie veci, ktoré strany navrhli a ktoré súd považoval za potrebné a tieto vyhodnotil v

písomnom vyhotovení rozsudku.

48. V súvislosti s ďalšou argumentáciou súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 Cdo 158/2010 z 30. 11. 2011, v ktorom súd konštatuje, že „...súd v odôvodnení svojho rozhodnutianemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“

49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok

sporového konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/ a 2/, ako plne úspešnej strane sporu,
priznal voči žalobkyni, v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. (II.
výrok rozsudku). O samotnej výške tohto nároku rozhodne súd samostatným rozhodnutím, vydaným
vyšším súdnym úradníkom až po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.