Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 28, 2022

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 2Er/460/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410202994
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2022:8410202994.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Majetkový Holding, a.s., so sídlom Staromestská
3, 811 03 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinným: 1/ X. R., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX V. XXX,
2/U. R.S., K.. XX.X.XXXX, O. XXX XX V. XX, vedenej pod sp. zn. EX 1258/10 u súdneho exekútora
JUDr. Barbory Božíkovej Ághovej, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava o
vymoženie pohľadávky vo výške 4.188,55 eur s príslušenstvom a trov exekúcie

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 312,92 eur
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Povinným nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok poverením č. 5703 02724 zo dňa 14.09.2010 poveril pôvodného súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného
súdnemu exekútorovi dňa 30.04.2010. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie -
zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/654/2009-42 zo dňa 09.02.2010.

2. Oprávnený podaním doručeným súdu dňa 20.01.2016 predložil doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ku ktorému predložil kópiu zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 22.06.2007, kópiu
dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 22.06.2007, kópiu návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu z 09.11.2009, kópiu návrhu na pripustenie zmeny návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu z 21.12.2009. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie upozornil, že

základný zmluvný vzťah, zabezpečovaný zmenkou, nemá charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Zabezpečovaný úver je úverom spravujúcim sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka a zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a pri vystavení zmenky a jej prijatí veriteľom
neboli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach a ani
iné právne predpisy upravujúce obmedzenie alebo neprípustnosť zmenky. V nadväznosti na uvedené

navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní v exekúcií.

3. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplneníďalšíchzákonovvúčinnomznení,aktentozákonv§243iaž243kneustanovujeinak,exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplneníďalšíchzákonovvzneníúčinnomdo31.marca2017(ďalejlen"Exekučnýporiadok"),exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor

však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 30.04.2010, súd teda pri svojom rozhodovaní
postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.

6. V priebehu exekučného konania nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým
boli zmenené a doplnené niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, §
57 ods. 1 písm. m), § 58 ods. 5 a § 243f.

7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie

exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

8. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona
odkladajú.

9. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

10. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote

podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Z ustanovenia § 243f v spojení s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) a ustanovením § 39 ods. 4
Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie za
predpokladu, že ide o návrh na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti fyzickej
osobe. Oprávnený má preukázať, že v konaní nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvoualebožeideonárok,ktorývznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou,alevkonaní,vktorom
bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné
bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa predpokladá. Zákonodarca v
ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného

poriadku uvádza, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným
musia byť obsahom doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
oprávnený tieto skutočnosti opíše v návrhu na vykonanie exekúcie a pripojí dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú, podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku ich opíše v doplnení návrhu. Z toho
vyplýva, že oprávnený ich musí výslovne uviesť a musí k nim pripojiť aj dôkazy, ktoré ich osvedčujú.

14. V predmetnej exekučnej veci sa exekúcia vykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu,
ktorým je zmenkový platobný rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 3Zm/654/2009-42 zo dňa
09.02.2010. Zmenkový platobný rozkaz je rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa v skrátenom konanípriznal nárok zo zmenky. Z uvedeného dôvodu oprávnený po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 243f
ods.1Exekučnéhoporiadkudoručildoplnenienávrhunavykonanienasúdvzákonomstanovenejlehote
dňa 20.01.2016. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku

len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd
preto v prvom rade skúmal charakter uzavretej úverovej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na
predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 22.06.2007 (ďalej

len "Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

18. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v znení účinnom ku dňu 22.06.2007 zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
22.06.2007 (ďalej len ,,Občiansky zákonník") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

21. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Pokiaľ ide o právne posúdenie oprávneným uplatneného nároku, nemôžu byť žiadne pochybnosti
o tom, že zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2664578 4 02 a stavebnom úvere č. 2664578 7

01 uzavretá medzi bankou a povinnými 1/ a 2/ dňa 22.06.2007 (ďalej len ,,zmluva o úvere") je
spotrebiteľskou zmluvou, na čom nič nemení ani to, že samotná zákonná úprava zmluvy o úvere ako
zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere
patrí ako taká medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 Obchodného zákonníka). To, že ide nepochybne o
zmluvu o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter a je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1

Občianskeho zákonníka vyplýva z právneho postavenia zmluvných strán, pretože právny predchodca
oprávneného uzatvoril zmluvu ako banka a teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti vykonávanej v zmysle
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§2 ods. 1 písm. b)) apovinní 1/ a 2/ ako spotrebitelia v rámci definície uvedenej v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože
ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti. Súd zdôrazňuje a dáva za pravdu oprávnenému, že na zmluvu o úvere

nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, pretože zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
ktorý bol poskytnutý povinným 1/ a 2/, čo vyplýva z § 2 ods. 1 písm. a) predmetného zákona. Zmluva
o úvere predložená oprávneným má všetky podstatné náležitosti zmluvy úvere v zmysle § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka. Z ustanovení tejto zmluvy o úvere je nepochybne zrejmý záväzok banky
poskytnúť v prospech povinných 1/ a 2/ (v pôvodnom konaní žalovaných 1/ a 2/) peňažné prostriedky
a záväzok povinných 1/ a 2/ poskytnuté peňažné prostriedky banke vrátiť a zaplatiť úroky. Pretože
zmluva o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka má spotrebiteľský charakter, je nevyhnutné,
aby súd pri právnom posúdení zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal aj zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.), túto preskúmal a posúdil, či v nej bolo

prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky.

23. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu typovú a formulárovú,
ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú a všeobecné

zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Pre posúdenie, či sa jedná o
tzv. spotrebiteľský úver nie je v danom prípade rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver
poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za
odplatu.

24. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že bola uzatvorená medzi
spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335
004 ako veriteľom a povinným 1/ ako dlžníkom a povinnou 2/ ako spoludlžníkom. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 2664578 4 02 vo výške 3.319,39 eur (100.000,-
Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny

medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných
podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod
číslom 2664578 7 01 vo výške 1.991,63 eur (60.000,- Sk) s tým, že presná výška stavebného úveru
sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení. V súlade so zmluvou o stavebnom sporení a Všeobecnými obchodnými podmienkami sa

dlžník zaviazal pravidelne mesačne poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške
16,59 eur (500,- Sk) s tým, že výška úrokovej sadzby všetkých vkladov poukázaných na zmluvu o
stavebnom sporení je 2,00 % p.a ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z predloženej zmluvy zároveň vyplýva,
že úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola stanovená na 7,99 % ročne ku dňu uzatvorenia
zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru bol stanovený na 116,17 eur (3.500,- Sk), poplatok za

vydanie biankozmenky dlžníkom veriteľovi bol stanovený na sumu 16,59 eur (500,- Sk), veriteľ bol
oprávnený vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného sadzobníka
poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol stanovený vo výške 12,94 eur (390,- Sk).
Z predloženej zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník sa zaviazal do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať na
účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 16,59 eur (500,- Sk), súčasne

sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení splácať úroky z mimoriadneho
medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 22,10 eur (666,- Sk). Dlžník sa tiež zaviazal
uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 29,04 eur (875,- Sk).

25. V zmluve o úvere v článku II je uvedené, že za spracovanie medziúveru sa vyrubuje dlžníkovi
poplatok vo výške 116,17 eur (3.500,- Sk), a v prípade, ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje
sa mu poplatok 16,59 eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi
poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu bol
stanovený na sumu 12,94 eur (390,- Sk), a ktorý bol splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s

prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom
určené v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba
hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ - dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva,
za aké konkrétne služby poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Spracovaniemedziúveru zrejme predstavuje ponuku veriteľa za akých podmienok je ochotný spotrebiteľovi poskytnúť
úver, ale až jej akceptáciou dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o poplatku za
spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom ani nie je zrejmá

jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky
administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži
veriteľovilennaúhradujehoadministratívyazauplatnenúprotihodnotuniejespotrebiteľoviposkytovaná
žiadna služba, resp. benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania
o tomto poplatku tiež nie je možné zistiť aké činnosti, resp. služby poskytnuté dlžníkovi (spotrebiteľovi)

sú týmto poplatkom spoplatnené. Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a
vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky neboli individuálne dojednané, ale boli
veriteľom v zmluve dlžníkovi určené a čím tak spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku
za vydanie biankozmenky vo výške 16,59 eur (500,- Sk), ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že

mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti o tom, že vystavenie biankozmenky bolo v
prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru dlžníkovi predložil na podpis,
pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určil podmienky, za ktorých
je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník a jej
vystavením teda neposkytol veriteľ (oprávnený) dlžníkovi (povinnému) žiadnu službu, práve naopak,

vystavením biankozmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom
veriteľ mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd takéto zmluvné dojednania o uvedených poplatkoch
považuje za neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

26. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/654/2009 ďalej vyplýva, že

zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní iba z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a z
originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu
skúmal právny dôvod vystavenia zmenky (zmenkovú kauzu). Keďže zmenkový súd riadne neskúmal
spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné,
že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

27. Exekučný súd preto preskúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahuje nejaké neprijateľné zmluvné
podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol alebo či súd v základnom konaní neprihliadol
na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo či

plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

28. Spotrebiteľská zmluva o úvere tak podľa názoru súdu obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré
zmenkový súd vôbec neskúmal. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej

osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený. Nakoľko z listinných dôkazov predložených oprávneným,

ani z pripojeného zmenkového spisu nevyplýva, že by pri posudzovaní vymáhaného nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy bolo prihliadnuté na vyššie uvedené neprijateľné podmienky obsiahnuté v
spotrebiteľskej zmluve, súd má za to, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.

29. Podľa § 197 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

30. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.31. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

32. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže v danom prípade
oprávnený žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým boli priznané nároky zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň oprávnený doplnením
návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že vo veci nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z procesného hľadiska tak zavinil zastavenie exekúcie

oprávnený, a preto mu vznikla povinnosť zaplatiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie, ktoré vznikli
súdnemu exekútorovi.

33. Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v účinnom znení (ďalej len "vyhláška") touto vyhláškou sa ustanovuje
výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob

ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho exekútora a na náhradu jeho
hotových výdavkov za činnosť podľa osobitného zákona.

34. Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

35. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

36. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

37. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

38. S prihliadnutím na citované ustanovenia právnych predpisov súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu a náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu nasledovne:
" paušálna odmena za 69 úkonov exekučnej činnosti 229,08 eur

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- doručenie príkazu na začatie exekúcie
- doručenie upovedomenie o začatí exekúcie
- doručenie exekučného príkazu
- každé zisťovanie bydliska povinného 1x

- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 32x
-každé zisťovanie účtu povinného 25x
- každé zisťovanie majetku povinného 7x

" hotové výdavky

(§ 22 ods. 1 vyhlášky)
o poštovné 21,- eur
o poplatky za súčinnosť s bankami a dopr. inšpektorátom 10,68 eur" DPH 20 % 52,15 eur
Celkom spolu 312,91 eur

39. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná paušálna náhrada 3x za úkony pri doručovaní príkazu na
začatie exekúcie a ani 3x doručenie exekučného príkazu, ale len jeden krát. V tejto súvislosti treba
uviesť, že paušálnou sumou vo výške 3,32 eur sa odmeňujú úkony v zmysle § 15 ods. 1 písm. a -
j, avšak nie je možné túto paušálnu odmenu násobiť počtom adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Ak
by mal zákonodarca na mysli odmenu za každé jedno doručenie predmetných písomností, upravil by

výslovne tento svoj zámer v citovanom ustanovení podobne ako to upravil v § 15 ods. 1 písm. g) až j)
citovanej vyhlášky, kde je táto skutočnosť vyjadrená slovom "každé". Skutočnosť, že to isté rozhodnutie
sa doručuje viacerým subjektom sa prejaví v náhrade hotových výdavkov. Na rozdiel od položiek g) - j)
tohto ustanovenia, kde odmena patrí za každé zisťovanie tam uvedených skutočností.

40. V rámci náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor uplatnil náhradu poštových nákladov vo výške

21,- eur, náhradu za telekomunikačné výdavky vo výške 3,- eur, náhradu za administratívny materiál vo
výške 3,-eur, náhradu za zaplatené poplatky v sume 10,68 eur a náhradu za archiváciu v sume 12,- eur.
Nakoľko vynaloženie poštovného mal súd na základe spisu súdneho exekútora preukázané, uplatnenú
náhradu za poštovné priznal. Súd priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu za zaplatené poplatky za
súčinnosť s bankami a s dopravným inšpektorátom, ktoré súd považoval za účelné a preukázané v

súvislosti s výkonom exekučnej činnosti.

41. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu telekomunikačných výdavkov v sume 3,- eur, nakoľko
na základe obsahu predloženého spisu súdneho exekútora ich súd nemohol považovať za preukázané,
keďže tento neobsahuje žiadny doklad preukazujúci trvanie a cenu hovorov v uplatnenej výške. K

náhrade telekomunikačných nákladov súd dodáva, že ich účelné vynaloženie a odôvodnenosť ich výšky
mohol súdny exekútor preukázať napríklad predložením telefónneho účtu s výpisom hovorov. Náhrada
hotových výdavkov nemôže mať charakter akejsi paušálnej sumy, požadovanej v každom exekučnom
konaní. Hotové výdavky musia byť účelné, vzniknuté v danom exekučnom konaní a ich výška musí byť
preukázaná.

42. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za hotové výdavky - náhrada za administratívny
materiál vo výške 3,- eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky
materiál, rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého
vyplýva, že "bežný režijný kancelársky materiál" nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi

ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké
náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné
veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové
prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých

úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda
aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. S poukazom na § 25 vyhlášky
súd ďalej uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce.

43. Súdny exekútor si uplatnil aj náklady na archiváciu vo výške 12,- eur. Súd nepriznal exekútorovi
túto náhradu hotových výdavkov, pretože hotovými výdavkami v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky sú najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného
výpočtu je zrejmé, že ide o výdavky v súvislosti s vykonávaním exekúcie samotnej, ktoré sú potrebné

na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. na vymoženie vymáhanej povinnosti. Náklady na archiváciu súd
nepovažuje za takéto hotové výdavky, keďže ide o výdavky po skončení exekúcie, teda tieto nemôžu ísť
na ťarchu niektorého z účastníkov exekučného konania. Uvedené výdavky exekútor znáša z odmeny
za výkon exekučnej činnosti podobne ako náhradu za administratívne práce.

44. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patria mu v zmysle § 196 Exekučného
poriadku trovy exekúcie zvýšené o 20 %. Súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy v celkovej výške
312,91 eur, zvýšenie o DPH teda predstavuje sumu 52,15 eur.45. V predmetnej exekučnej veci znáša trovy exekúcie oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie vo výške 312,91 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného.

46. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej
len,,Civilnéhosporovéhoporiadku")akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradu
trov konania protistrane.

47. O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa zásady zavinenia stanovenej v § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku, pričom prihliadol aj na účelnosť vynaložených trov konania. Zastavenie
exekúcie zavinil oprávnený, preto nárok na náhradu trov konania majú povinní. Zo súdneho spisu
povinným žiadne účelne vynaložené trovy exekučného konania nevznikli, a preto o trovách konania súd
rozhodol tak, že povinným nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.