Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/125/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202314
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818202314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o.,

Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská
14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: N. W., G.. XX.XX.XXXX, K. G. I. Č.. XXX, XXX XX
G. I., o zaplatenie 248,95 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 248,95 eur spolu
s úrokom 9,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 248,95 eur od 26.08.2014 do zaplatenia, ako aj

náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od
pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.XX.XXXX. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu
bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na

základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov
dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby
a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby
spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej / ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXX XXX XXX. Na
základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného boli právnym predchodcom žalobcu
žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu
riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry,

ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu
spísania žaloby k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 248,95 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa
25.08.2014. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté
služby, ako aj nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % ročne.

3. Žalobca k žalobe doložil Oznámenie o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, zmluvná dokumentácia medzi právnym predchodcom veriteľa a žalovaným, doklad č.

XXXXXXXXXX, Všeobecné podmienky a Cenník pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom
mobilnej siete Slovak Telekom, a.s., Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok.4. Zo zmluvy o poskytovaní služieb, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a
žalovanýmakoúčastníkom,fyzickouosobounepodnikateľompodľazákonač.351/2011oelektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie O. A. Y.

XX.

5. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 04.09.2015
právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky vo výške 248,95 eur s
príslušenstvom na žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

8. Podľa § 42 ods. 2 Zákona, účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,
d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v

súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,
f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

9. Podľa § 42 ods. 4 Zákona, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

10. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti
žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

11. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o pripojení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách podľa §52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

17. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

18.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

19. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný v čase

uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom.

20. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien
poskytnutýchslužiebtak,akoboliúčtovanévjednotlivýchfaktúrach,žalobcapodalnatunajšísúdžalobu.

Súd zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur.

21. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, ktorú si uplatnil
vo faktúre č. XXXXXXXXXX, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja zrejme od skutočnosti, že
žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného záväzku, čím

porušil zmluvnú povinnosť a je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca právo na zmluvnú pokutu
odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú
uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o
zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako

spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je
priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na

základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku
Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Okresný súd Vranov nad Topľou dojednanie o zmluvnej pokute

posúdilzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuaztohtodôvoduzároveňajzaneplatnédojednanieohľadom
zmluvnej pokuty (§ 53 ods. 1 a nasl. Obč. zákonníka), a to rozsudkom č. k. 3C/184/2014 -62 zo dňa
30.06.2016.

22. S ohľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou

podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné. Žalobca nemá právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty v uplatnenej výške, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.23. Vyššie uvedený právny názor reflektuje judikatúru Krajského súdu v Prešove (napríklad rozhodnutie
z 29.6.2011 č. k. 2Co/137/2010, rozhodnutie z 9.5.2011 č. k. 18Co/136/2010). Vyslovenie klauzuly
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a

dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ a žalobca nesmie túto
neprijateľnú zmluvnú podmienku používať, a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto
neprijateľnej podmienky.

24. Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ,
čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ.

25. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

26. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorá sa týka iba zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. (Rozsudok Súdneho dvora ES zo 14. júna 2012 vo veci
C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino)

27. Súd nemohol pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne
neplatného zmluvného dojednania. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 Občianskeho

zákonníkaspoukazomnaustanovenie§494Občianskehozákonníkasamôžetýkaťibaplatneuzavretej
zmluvnej pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej podmienky do prijateľnej
podoby potvrdzuje aj vyššie cit. rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo,
že ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky

28. Súd naviac takto dojednanú zmluvnú pokutu nemohol považovať za prijateľnú ani vo svetle ustálenej
judikatúry. Je neplatné také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej
povinnosti, ale využitie práva (bola dojednaná zmluvná pokuta a jej dôsledky mohli nastúpiť len vtedy,
ak oprávnená osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo) (Ro NS SR z 30. 10. 2008, sp. zn. 32

Cdo 815/2007). Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je
neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty) (Ro NS ČR z 25. 6. 2002,
sp. zn. 25 Cdo 182/2001).

29. Nakoľko žalobca žiadal podanou žalobou, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo

výške 248,95 eur, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

30. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bezzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať
aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaný si
náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, preto súd rozhodol už v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.