Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 72C/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522206699
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Mikuš
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2022:1522206699.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V, v právnej veci žalobcov: X/JUDr. S.. P.. A. Z., S.., Z., nar. XX.X.XXXX, T. L.
XXXX/XXB, C., X/Hugo Z., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, C., zastúpený matkou: T. K., nar. XX.XX.XXXX, T.
L. XXXX/XXB, C., obaja zastúpení: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Mostová 2, Bratislava,
IČO:35724111,protižalovaným:1/C.Z.,nar.XX.X.XXXX,T.XXX/XX,C.,X/ĽubomírZ.,nar.X.X.XXXX,
T. XXX/XX, C., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcom uplatnenej na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp.
zn. 72C/65/2022. Žiadajú zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k stavbe a pozemkom vo vlastníctve
žalovanej 1/ a k osobnému motorovému vozidlu vo vlastníctve žalovaného 2/. Svoj nárok odôvodňujú

z titulu hmotnoprávneho postavenia dedičov, ktorým svedčí nárok na adekvátnu peňažnú pohľadávku
z dôvodu porušovania zákonného spoluvlastnícke práva žalobcov k majetku po poručiteľovi, čím sa
žalovaní obohacujú nad zákonný rozsah ich predpokladaných dedičských podielov. Výška pohľadávky
náhrady škody, ktorá bola uplatnená v civilnom konaní bez úrokov z omeškania je voči žalovanej 1/ vo
výške 43 306,50 Eur a voči žalovanému 2/ vo výške 14 435,52 Eur. Bez nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia existuje reálna hrozba, že v prípade prevodu alebo prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam

žalovanej 1/ a OMV žalovaného 2/ by žalobcovia reálne nemali z akého majetku žalovaných uspokojiť
svoju pohľadávku uplatnenú v civilnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie, ktoré je predmetom návrhu
teda bude mať nielen zabezpečovací, ale aj preventívny charakter v tom smere, že zabráni pokusu o
účelový prevod majetku žalovaných, ktorého cieľom bude vyhnúť sa úhrade nárokov žalobcov. Tým
sa môže zabrániť nezvratnému stavu, kedy by už po právoplatnom rozhodnutí súdu v civilnom konaní
stav majetku žalovaných neumožňoval skoré uspokojenie pohľadávky žalobcov. Ďalšou podstatnou

skutočnosťou je, že voči žalovaným bolo zároveň tunajším súdom v konaní pod sp. zn. 41C/54/2022
nariadené uznesenie sp. zn. 41C/54/2022-20 zo dňa 19. 10. 2022, ktorým súd uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zložiť finančné prostriedky vo výške 212 000 Eur k rukám notárky A..
Z. O., ktorá je poverená vedením dedičského konania po poručiteľovi. Táto suma predstavuje aktívum
po poručiteľovi náležiace do dedičského konania po poručiteľovi, ktoré však prijali iba žalovaní, bez
vedomia poverenej notárky a zvyšných do úvahy pripadajúcich dedičov, pričom túto sumu žalovaní

podľa informácie žalobcov doposiaľ neoprávnene zadržiavajú, teda nesplnili si zatiaľ povinnosť uloženú
predmetným neodkladným opatrením. Žalobcovia ďalej poukazujú na neexistenciu iného bonitného
majetku žalovaných než toho, ku ktorému žiadajú zriadiť zabezpečovacie opatrenie.

2. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.3. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

13.Súdprerozhodnutieozabezpečovacomopatrení,vychádzalzobsahunávrhuazoskutočností,ktoré
žalobcovia tvrdia a ktoré majú osvedčiť v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Svoj ohrozený nárok žalobca 1/ odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaní užívajú majetok po poručiteľovi

v miere presahujúcej ich (možný) budúci podiel na dedičstve po poručiteľovi. K uvedenému má súd
vedomosť (a žalobca to aj sám v žalobe vo veci samej uvádza), že neodkladným opatrením v konaní
vedenom pod sp. zn. 2D/237/2021 bolo žalobcovi 1/ zakázané vstupovať do rodinného domu a na
priľahlý pozemok až do právoplatného skončenia dedičského konania. Od užívania tohto rodinného
domu odvodzujú žalobcovia svoj nárok voči žalovaným.

Žalobcovia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia relevantným spôsobom osvedčiť
obavu z budúceho zmarenia exekúcie ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP. Nepostačuje samotná existencia sporu v ktorom si
žalobcovia voči žalovaným uplatňujú pohľadávku. Rovnako správanie sa žalovaných, ktoré viedlo súd k
uloženiu povinnosti vydať majetok do dedičského konania nie je spôsobilé vyvolať obavu zo správania

sa žalovaných k svojmu majetku takým spôsobom, ktoré by ohrozilo prípadnú budúcu exekúciu.
Hypotetická možnosť prevodu, zaťaženia či prechodu vlastníckeho práva k majetku žalovaných je
prítomná v každom jednom vzťahu dlžník-veriteľ. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však
potrebné osvedčenie ohrozenia exekúcie, ktoré je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu
žalovaných, a teda či vykonávajú nejaké kroky alebo sa správajú tak, že tento postup môže u žalobcov

vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť
len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaných,
ktoré by takúto obavu u žalobcov vyvolalo, nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia
exekúciezasplnenú.Žalobcovianeuviedlitakésprávaniežalovaných,ktorébyboloobjektívnespôsobilévyvolať hrozbu ohrozenia exekúcie. K neexistencii iného bonitného majetku žalovaných ako okolnosti
osvedčujúcej hrozbu ohrozenia exekúcie súd uvádza, že stále nie je ukončené dedičské konanie, z
ktorého existuje možnosť nadobudnutia majetku po poručiteľovi pre žalovaného 2/, ale aj žalovanú

1/. Samotná existencia majetku je jeden z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
nenahrádza však potrebu opísania reálnosti hrozby ohrozenia exekúcie.

14.Vzhľadomnato,žežalobcovianeosvedčilireálnosťhrozbyohrozeniamožnejexekúcievychádzajúcu
zo správania žalovaných, ktoré by objektívne a najmä neodkladne odôvodňovalo obavu, že prípadná

exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia podali v rámci prebiehajúceho konania
o veci samej, a tak o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie
skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/

a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).