Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200759
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200759.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobkyne I.. R.
Y., bytom T. U. č. XXX, právne zastúpenej KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská
2317/32, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22.11.2018
číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa
05.06.2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 z.z. o správe daní (Daňový poriadok) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2018 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa ustanovenia § 155
ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2
Daňového poriadku bola žalobkyni (daňovému subjektu) uložená pokuta vo výške 450,00 EUR za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 nižšej ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní

uviesť.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré
vydal správca dane v nadväznosti na výkon daňovej kontroly a to rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 24.11.2016 o určení rozdielu dane vo výške 4 500,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2013.

3. Ďalej žalovaný poukázal na § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a to v súvislosti s odvolacími
námietkami daňového subjektu, že napriek nezrovnalostiam súvisiacim s existenciou obchodných
partnerov daňového subjektu, kedy správca dane nepreukázal jednoznačne tvrdené skutočnosti, na
základe ktorých zmenil základ dane, nepreukázal ani v záveroch svojho rozhodnutia, že bolo v úmysledaňového subjektu krátiť, prípadne sa vyhýbať zákonnej daňovej povinnosti. Daňový subjekt tiež
namietal, že správca dane má informáciu o prebiehajúcich súdnych konaniach na správnom súde,
ktorýchpredmetomjepráveposúdenieobchodnýchtransakciíprispoločnostiachHYDINASLOVENSKO

s.r.o., Podtatranská hydina a.s., HYDINA SK s.r.o. a iných. Daňový subjekt uviedol, že rozhodnutie
o uložení pokuty je predčasné, neprimerane zasahuje do majetkovej sféry, pretože je možné ho prijať
aj po skončení týchto súdnych konaní. Takýto zásah by mal byť spôsobilý naplniť svoj účel, avšak z
pohľadu princípu proporcionality by sa očakávaným a spravodlivým javil postup správcu dane, v rámci
ktorého by konanie o uložení sankcie prerušil až do právoplatného rozhodnutia súdu. Na základe týchto

skutočností daňový subjekt žiadal zrušenie rozhodnutia správcu dane.

4. Žalovaný pri preskúmaní rozhodnutia zistil, že správca dane začal u daňového subjektu daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2013 - december 2013, vyhotovil z nej protokol č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 09.02.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole
bol doručený daňovému subjektu 29.02.2016. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane

rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016 určil rozdiel dane 4 500,00 EUR na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013. Na základe toho vydal rozhodnutie dňa
05.06.2018 podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v
nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku a uložil daňovému subjektu pokutu 450,00 EUR za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, teda za uvedenie v daňovom priznaní

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 nižšej ako daň, ktorú mal daňový subjekt
v daňovom priznaní uviesť. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane sa daňový subjekt odvolal. Žalovaný
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 3 ods. 1, § 154 ods. 1 písm. e), § 155 ods. 1
písm. f) bod 1, ods. 4, ods. 6, § 165e ods. 2 Daňového poriadku, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia
vychádzal. Žalovaný po preskúmaní veci zistil, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty

je právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016 o určení
rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty v sume 4 500,00 EUR za zdaňovacie obdobie máj 2013, t.j.
zvýšil daň z pridanej hodnoty uvedenú v daňovom priznaní zo sumy 4 371,51 EUR na sumu 8 871,51
EUR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2017. Keďže bolo preukázané uvedenie nižšej dane
daňovým subjektom ako tej, ktorú mal zaplatiť, dopustil sa správneho deliktu, a preto správca dane

uložil daňovému subjektu pokutu, pričom postupoval v súlade s § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, ods. 4, 6
Daňového poriadku. K námietke o prebiehajúcich súdnych konaniach žalovaný uviedol, že toto nemá
za následok, že správca dane nemá povinnosť uložiť pokutu za správny delikt. Uložiť pokutu podľa
§ 155 ods.1 písm,f) Daňového poriadku je obligatórnou povinnosťou správcu dane. Ak by výsledkom
súdneho konania bolo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel dane upravil, podľa § 155

ods. 12 Daňového poriadku by došlo z úradnej moci k zrušeniu uloženia pokuty. Záverom uviedol,
že námietkami smerujúcimi k porušeniu ustanovení Daňového poriadku pri výkone daňovej kontroly,
porušeniu ustanovení hmotnoprávneho predpisu zákona o dani z pridanej hodnoty sa nezaoberal,
lebo nesúvisia s preskúmaním napadnutého rozhodnutia a pri ukladaní pokuty správcom dane nezistil
nezákonnosť.

II.

Žalobné dôvody

5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.11.2018 a
rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 05.06.2018, vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie
a priznania práva na náhradu trov konania.

6. V žalobe citovala čl. 2 ods. 2, 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, 2, § 33
ods. 1, 2, § 34 ods. 1, 5, § 46, § 47 ods. 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Ďalej ust. § 3, § 24 ods.
1, § 27 ods. 1, § 61 ods. 1, 3, 4, § 63 ods. 2, 5, § 155 ods. 1 písm. f), ods. 4, ods. 5 a § 165e ods. 2
Daňového poriadku.

7. V prvom rade namietla nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, označila ich postup v
rozpore s daňovým poriadkom, nakoľko boli porušené ustanovenia v časti doručovania, a vydané
rozhodnutie o určení rozdielu dane je v súčasnej dobe neprávoplatné.8. Poukázala na nezákonnosť všetkých rozhodnutí, ktoré boli v daňových konaniach pre žalobkyňu
vydané, a ktoré boli doručované daňovému subjektu prostredníctvom bývalého splnomocneného
právneho zástupcu splnomocneného na základe generálnej plnej moci, a to V.. I. Y., a to z dôvodu,

že spôsob doručovania daňového subjektu nebol v súlade so zákonom. Toto tvrdenie odôvodnila
skutočnosťou, že za splnomocneného právneho zástupcu preberala osoba - p. K., ktorá nemala na
preberanie zásielok za a v mene V.. I. Y. platný titul, ktorý by ju k takej činnosti oprávňoval. Na základe
informácií daňového subjektu mala p. K. ako zamestnankyňa poštového doručovateľa preberať zásielky
za splnomocneného zástupcu V.. I. Y., avšak po uplynutí platnosti zmluvy, ktorá ju na takéto úkony

oprávňovala.Osobapreberajúcapoštovézásielkyzasplnomocnenéhozástupcudaňovéhosubjektu-V..
I. Y., p. K., je uvedená a podpísaná na každej jednej doručenke k zásielke, ktorá bola V.. I. Y. adresovaná
zo strany správcov dane alebo iných orgánov verejnej správy. Nakoľko osoba p. K. nemala platný základ
pre výkon činnosti spočívajúci v preberaní poštovej a inej korešpondencie za a v mene V.. I. Y. ako
splnomocneného právneho zástupcu daňového subjektu, došlo ku konaniu v rozpore s príslušnými
ustanoveniami upravujúcimi doručovanie v zmysle Daňového poriadku, a v konečnom dôsledku tak k

nezákonnému doručovaniu.

9. Takáto situácia nastala rovnako v prípade rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Stará
Ľubovňa č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016, ktorým správca dane určil rozdiel dane 4 500,00
EUR za zdaňovacie obdobie (DPH) október 2013.

10. Nakoľko zásielku prevzala neoprávnená osoba, ktorá ju nepostúpila právnemu zástupcovi daňového
subjektu na potrebné úkony, takýmto postupom je predmetom konania o určení pokuty neprávoplatné
rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará
Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.11.2016, ktorým správca dane určil rozdiel dane 4 500,00

EUR. Žiadala súd o dôkladné preverenie skutočností v časti doručovanie V.. I. Y. prostredníctvom
osoby p. K., nakoľko táto nezákonnosť doručovania má fatálne a absolútne následky v každom jednom
daňovom konaní, v ktorom bola zásielka touto osobou prevzatá, čo spôsobuje nezákonnosť vedenia
príslušného daňového konania. Vo vzťahu k vadám doručovania poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vo veci spis. zn. 3 Sžo/13/2011, v zmysle ktorého s doručovaním sa v

práve spájajú významné dôsledky. Doručovanie rozhodnutí v správnom konaní má vplyv na splnenie
procesných podmienok odvolacieho konania, ako aj konania následného súdneho prieskumu správnych
rozhodnutí v správnom súdnictve. Ak nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov,
s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na
podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie

rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Kvalifikovanou
formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže prevziať len adresát a
možnosťdoručiťpísomnosťnáhradnémuprijímateľovijevylúčená,okremsplnomocnencanapreberanie
zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti
určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe,

nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do
rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán, spravidla doručenkami.

11. Nakoľko poštovú zásielku prevzala neoprávnená osoba, poštová zásielka sa nedostala do
dispozičnej sféry splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý z daného dôvodu nemohol realizovať

procesné práva, a to podať odvolanie proti doručenému rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu tak
rozhodnutie o určení rozdielu dane nemôže požívať vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti.

12. Ďalej žalobkyňa argumentovala s oporou v ust. § 24 ods. 4 , § 72 ods. 1, 3, § 31 ods. 3 Daňového
poriadku, ktoré citovala, že rozhodnutie o určení rozdielu dane prevzala osoba, ktorá nebola oprávnená

na preberanie zásielok, rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Uplatnenie práva na
súdnu a inú právnu ochranu garantované článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, aby sa
každý účastník daňového konania mohol procesne brániť proti rozhodnutiu, ktorým mu v tomto konaní
bola uložená povinnosť. Úprava daňového konania neprejudikuje správnosť rozhodnutí správcu dane.
Z tohto dôvodu právne predpisy obsahujú úpravu inštitútov, ktorých účelom je zákonom predpísaným

spôsobom dosiahnuť nápravu skutkových alebo právnych pochybení správcu dane. Daňový subjekt,
žalobca možnosti opravných prostriedkov nemohol využiť, nakoľko nesprávnym doručovaním mu bola
odňatá možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Konštatovala, že vydanie rozhodnutia
o uložení pokuty predstavuje závislé rozhodnutie v daňovom konaní, ktoré je závislé výlučne naprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Pri výkone správy daní zvyknú správcovia dane
sledujúc napĺňanie fiškálnych záujmov štátu a napĺňanie štátneho rozpočtu ukladaním pokút vydať tzv.
predčasné rozhodnutia. Predčasné rozhodnutia sú vydané za situácie, keď na základe výsledku daňovej

kontroly obsiahnuté v protokole vydá správca dane rozhodnutie v rámci vyrubovacieho konania, ktorým
rozhodne o vyrubení dane, z dôvodu, že podľa názoru správcu dane daňový subjekt má zaplatiť vyššiu
daň alebo nemá nárok na vrátenie dane. Postup správcu dane, ktorým vydá rozhodnutie o uložení
pokuty na základe neprávoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane je v rozpore s Daňovým
poriadkom. Rozhodnutie o uložení pokuty nemôže byť vydané skôr, ako nadobudne právoplatnosť

rozhodnutie o povinnosti zaplatiť rozdiel dane, ktorý bol daňovou kontrolou zistený. Protokol z daňovej
kontroly nie je rozhodnutím v daňovom konaní, tento dokument je v podstate prameňom dôkazu, ktorý
zachytáva výsledok šetrenia daňovou kontrolou a ktorý je následne použitý ako dôkazný prostriedok vo
vyrubovacom konaní. Následne na vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia o uložení pokuty v
daňovom konaní sa vyžaduje, aby bolo vydané rozhodnutie o určení rozdielu dane v daňovom konaní,
ktoré musí nadobudnúť vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia.

13. Rozhodnutie o určení rozdielu dane, na základe ktorého správca dane vydal rozhodnutie o
uložení pokuty, takúto vlastnosť nenadobudlo. Výsledkom vyrubovacieho konania, ktoré nasleduje
bezprostredne po skončení daňovej kontroly je teda rozhodnutie správcu dane, ktoré má obsahovať
všetky zákonné náležitosti požadované § 63 Daňového poriadku a proti ktorému má možnosť daňový

subjekt podať v rámci svojej procesnej obrany odvolanie. Ako už bolo vyššie uvedené, táto možnosť
bola žalobkyni nesprávnym doručením odňatá. Podstatným je v tomto smere ustanovenie § 63 ods. 1
Daňového poriadku, v zmysle ktorého: „Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona,
ak tento zákon neustanovuje inak.“ Po skončení vyrubovacieho konania musí byť najprv doručené

daňovému subjektu rozhodnutie, v ktorom určí správca dane rozdiel, pričom až po právoplatnosti tohto
rozhodnutia môže nasledovať rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt. Je právne neprípustné,
aby bez právoplatného rozhodnutia, z ktorého sa daňový subjekt dozvie o dôvodoch, pre ktorý správca
dane odmietol priznať nárok v uplatnenej výške, resp. určil rozdiel v uplatnenej sume (dorubil daň)
bolo rozhodnuté o udelení pokuty. Je potrebné a nevyhnutné zdôrazniť, že ukladať povinnosti v

daňových konaniach možno výlučne rozhodnutím, teda nie protokolom, ktorý nemá povahu a náležitosti
rozhodnutia a nemožno sa proti nemu ani odvolať, prípadne podať iný opravný prostriedok. Pokiaľ
správca dane nevydá rozhodnutie so všetkými zákonnými náležitosťami, vrátane odôvodnenia a
nedoručí ho spôsobom, aký určuje Daňový poriadok a predovšetkým oprávnenej osobe, nie je možné
hovoriť o rozhodnutí právoplatnom, v ktorom správca dane ukladá povinnosť a proti ktorému je prípustné

odvolanie ako procesný nástroj obrany daňového subjektu, a teda z uvedených vád rozhodnutia je
rozhodnutie o uložení pokuty potrebné považovať za predčasné.

14. Správca dane je povinný rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú
vzájomnepodmienenévnáslednomporadítak,žerozhodnutieopokute(tzv.závislérozhodnutie)možno

vydať najskôr po právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti (tzv. základné rozhodnutie). Vlastnosť
závislých rozhodnutí vyplýva zo skutočnosti, že povinnosti v daňovom konaní možno ukladať výlučne
len a iba rozhodnutiami, ktoré majú konštitutívny charakter. Správca dane preto nebol oprávnený na
vydanie rozhodnutia o určení pokuty, ale naopak, konanie o určení pokuty mal jednoznačne prerušiť až
do momentu, kým rozhodnutie v rámci vyrubovacieho konania nenadobudne právoplatnosť.

15. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie
daňového konania. Daňové konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly.
Správca dane následne pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet
kontrolovaného daňového subjektu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Citovala § 61

ods. 1 písm. b), ods. 3, ods. 4 Daňového poriadku. Z uvedeného právneho predpisu vyplýva možnosť
správcu dane prerušiť konanie v prípade, ak sa buď začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej
na vydanie rozhodnutia, alebo v prípade, ak v rámci daňového konania je potrebné a nevyhnutné
získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Daňový poriadok presne nešpecifikuje
ani nedefinuje čo je potrebné považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Z

uvedeného dôvodu je teda potrebné danú skutočnosť chápať ako skutočnosť, od ktorej je závislé
vydanie na predmetnú skutočnosť nadväzujúce rozhodnutie. Predmetná skutočnosť teda predstavuje
podstatnú, relevantnú a významnú skutočnosť pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, a teda v rámci
predmetného konania. Z vyššieho uvedeného však vyplýva, že nakoľko pre vydanie rozhodnutia ourčení pokuty daňovému subjektu je nevyhnutné právoplatné rozhodnutie o určení rozdielu dane,
správca dane nemal iniciatívne a nezákonne pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o určení rozdielu dane,
ale mal jednoznačne prerušiť daňové konanie a počkať kým nebude vydané právoplatné rozhodnutie

o určení rozdielu dane. Aj napriek skutočnosti, že Daňový poriadok rozlišuje dôvody pre prerušenie
daňového konania na fakultatívne a obligatórne, pričom prerušenie daňového konania z dôvodu
skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia predstavuje fakultatívny dôvod na prerušenie daňovej
kontroly, je potrebné daný dôvod v záujme spravodlivého daňového konania považovať skôr za
obligatórny dôvod, aj napriek skutočnosti, že Daňový poriadok uvedený dôvod ako ho ako obligatórny

neuvádza. Žalobkyňa namietla, že žalovaný sa s námietkou neprerušenia daňového konania absolútne
nevysporiadal, neprerušenie daňovej kontroly nijakým spôsobom neodôvodnil a ani sa len nezamyslel
nad oprávnenosťou, opodstatnenosťou a spravodlivosťou prerušenia daňového konania, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

16. Žalobkyňa tiež argumentovala tým, že Správny poriadok pre rozhodnutia vydávané v správnom
konaní určuje základný právny rámec zákonných náležitostí, ktoré musia takéto rozhodnutia spĺňať.
V rámci týchto kritérií sa osobitný dôraz kladie na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
musí byť predovšetkým jasné, zrozumiteľné, musí sa opierať o vykonané dôkazy, ktoré sú v ňom
zhodnotené a následne ich musí subsumovať pod príslušnú normu hmotného práva. Správny orgán je

tak povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia
a vyrovnať sa s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkom správneho konania.
Rozhodnutie žalovaného je príliš všeobecné a príliš široko koncipované a neodráža konkrétnu situáciu
žalobcu. V zmysle ust. § 155 ods. 4 Daňového poriadku, „Správca dane pri určovaní výšky pokuty
prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.“ Uvedené predstavuje obligatórnu

náležitosť rozhodnutia o uložení pokuty, bez ohľadu na to, za aký daňový delikt sa pokuta ukladá.
Dôvod, na základe ktorého musí každé rozhodnutie obsahovať predmetnú úvahu aj v prípade, ak
ustanovenia príslušných právnych predpisov ustanovujú taxatívne výšku pokuty, a teda neumožňuje
uplatniť správnu úvahu, je predovšetkým ten, aby správca dane bližšie konkretizoval akými úvahami
sa správca dane viedol pri rozhodovaní o uložení pokuty, nie o jej výške, a rovnako aj aby adresát

pokuty nadobudol pocit vyššej miery spravodlivosti a oprávnenosti predmetného rozhodnutia. Uvedené
odôvodnenieaprihliadnutienazávažnosť,trvanieanásledkyprotiprávnehostavutakmusíbyťvkaždom
odôvodnení rozhodnutia bez ohľadu na druh uloženej pokuty aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
uvedené ustanovenia predstavuje taxatívne ustanovenie Daňového poriadku.

17. Správca dane a rovnako ani žalovaný teda nemôžu opomenúť prihliadnuť a odôvodniť závažnosť,
trvanie a následky protiprávneho stavu a nemôžu sa svojvoľne rozhodnúť, že z dôvodu taxatívne určenej
výšky pokuty neuvedú posúdenie závažnosti, trvania a následkov protiprávneho stavu. Dané posúdenie
však v rozhodnutí správcu dane absentuje. Absenciou obligatórnej náležitosti rozhodnutia o uložení
pokuty, napadnuté rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou z dôvodu nesúladu výroku a odôvodnenia.

Prihliadnutie na uvedené náležitosti predstavuje úvahu, resp. myšlienkový proces, v rámci ktorého
má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho
následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny
účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny
orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Žalovaný tieto

skutočnosti pri ukladaní sankcie nebral do úvahy. Nie je zrejmé, ako žalovaný a správca dane vyhodnotil
závažnosť protiprávneho konania žalobcu, resp. v čom videl protiprávnosť konania žalobcu. Závažnosť
porušenia povinností treba posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému
záujmu, ktorý sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia
správcu dane nie je zrejmé ani bolo zobraté do úvahy trvanie protiprávneho stavu, ani to aké malo

porušenie povinností následky. V odôvodneniach správcu dane a žalovaného absentujú dôvody, prečo
správny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške, a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil
závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti. Rozhodnutia sú preto podľa
žalobcu nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.

18. Povinnosť uvedená v § 155 ods. 4 Daňového poriadku predstavuje pre správcu dane a žalovaného
absolútnupovinnosť,ktorúsúdanéorgánypovinnézohľadniťanaplniťprikaždomrozhodovaníouložení
pokuty. Správca dane bol povinný úvahu o závažnosti, trvaní a následkoch protiprávneho stavu uviesť
len pokiaľ rozhodoval o pokutých podľa presne špecifikovaných daňových deliktov.19. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na

odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je
nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Záverom žalobkyňa zosumarizovala, že vzhľadom na
vadný postup žalovaného, ako aj Správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov
pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v
tejtosúvislostisanedostatočnevysporiadalisozákonomustanovenýmipredpokladmiaskutočnosťamia

vyvodili o nich nesprávny právny záver, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a Správca dane: - rozhodli
na základe neprávoplatného základného rozhodnutia, - neobstarali dostatok potrebných podkladov
pre rozhodnutia vo veci, - spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, - vydané
rozhodnutie obsahuje rozpory v podstatných otázkach, - prekročili medze zákonom dovolenej správnej
úvahy, - nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, -
nevydali rozhodnutí obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, - procesne nepostupovali v súlade s

platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať taký názor, že správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie Správcu dane malo byť žalovaným zrušené a vrátené Správcovi dane na ďalšie
konanie z dôvodov, že: - vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, - je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, - skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých
rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, - došlo k podstatnému porušeniu

ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

20. V bode VI. žaloby žalobkyňa podala návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žaloby.

III.

Vyjadrenie žalovaného

21. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 11.03.2019 vyjadril žalovaný, a to k jednotlivým
žalobným námietkam. K otázke nezákonného doručovania písomností uviedol, že rozhodnutie o uložení
pokuty bolo doručené na adresu žalobkyne, v čase doručovania nemala splnomocneného zástupcu.
Generálneplnomocenstvoboložalovanémudoručenéaž28.08.2018,pretožalovanýsvojepotvrdzujúce

rozhodnutie doručoval už tomuto zástupcovi. Zdôraznil, že žalobca nesprávne uviedol osoby V.. Y. a
pani K., pretože títo nikdy neboli a nie sú splnomocnení zástupcovia žalobkyne. K žalobnému dôvodu
ohľadom vydania napadnutého rozhodnutia bez právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane
uviedol, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo žalobkyni doručené dňa 15.11.2017 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.11.2017. Vzhľadom na to, že v daňovom priznaní bola uvedená nižšia daň, než tá,

ktorú mala žalobkyňa uviesť, uloženie pokuty správcom dane bolo v súlade so zákonom. V súvislosti s
požadovaným prerušením konania žalovanému nebolo zrejmé, ktoré konkrétne konania mala žalobkyňa
na mysli, avšak dodal, že ak by aj prebiehali súdne konania, nemalo by to za následok neuloženie
pokuty žalobkyni, pretože táto povinnosť je pre správcu dane obligatórnou, navyše ak by bolo následkom
súdneho konania vydané nové rozhodnutie o určení rozdielu dane z úradnej moci by došlo k zrušeniu

rozhodnutia o pokute. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne, navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

22. S návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalovaný nesúhlasil a v
zmysle § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) žiadal, aby súd vo veci

nariadil pojednávanie.

IV.

Závery správneho súdu23.Uznesenímzodňa08.04.2019 sp.zn.6S/111/2018-39správnysúdpriznalsprávnejžalobe odkladný
účinok a odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného aj správcu dane s poukazom, že
boli splnené podmienky uvedené v § 185 SSP.

24.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlenSSP).

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

28. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane, preskúmal konanie, ktoré im
predchádzalo, vypočul právneho zástupcu žalobkyne, konal a rozhodol v súlade s § 114 SSP v
neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov a ich

postup sú v súlade so zákonom.

32. Predmetom tohto konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane, ktorým bola podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku
žalobkyni uložená pokuta vo výške 450,00 EUR za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového

poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013
nižšej ako daň, ktorú mala uviesť v daňovom priznaní.

33. Podľa § 3 ods.1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

34. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo

je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (napr. zákon č. 442/2012 Z.z. o
medzinárodnejpomociaspolupráciprisprávedaní,NariadenieRady(EÚ)č.904/2010oadministratívnej
spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH).

35. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v

daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.36. Podľa § 63 ods.3 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať
b) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

c) číslo a dátum rozhodnutia,
d) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
e) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý

má byť suma zaplatená,
f) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
g) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a

odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

38. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v
daňovom priznaní uviesť.

39. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015, správca dane
uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň
uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných

predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

40. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa
uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa
uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a
sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

41. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku účinného do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa odseku

1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia
rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.

42. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 28.11.2017 predstavovala 0,00%.
Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky

nedosiahol 10%, pokuta bola uložená vo výške 10% zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím
vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní.

43. Podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu
dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci

pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
44. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku v znení v čase doručovania predmetného rozhodnutia,
písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je
oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchtopísomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí
ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude
nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom

vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia,
považujesaposlednýdeňtejtolehotyzadeňdoručenia,ikeďsaprávnickáosobaouloženínedozvedela.

45. V predmetnej právnej veci bol podľa názoru správneho súdu presne a dostatočne zistený skutkový
stav, na základe ktorého mohol správca dane a žalovaný v súlade so zákonom konštatovať spáchanie

správneho deliktu žalobkyňou, a takto zistený skutkový stav má oporu v administratívnom spise.

46. Žalovaný ako odvolací orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými
relevantnými námietkami žalobkyne v odvolaní, a to pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu
veci, zistenia protiprávneho konania zo strany žalobkyne, preskúmania tvrdení o procesných vadách v
postupe správcu dane.

47. K námietke neprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa
24.11.2016 a procesných vád v postupe správcu dane, ktorý nezákonne (neúčinne) doručoval
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Z administratívneho
spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie prevzala osobne žalobkyňa dňa 15.11.2017,

ktorej podpis je na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o doručovanie teraz
napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného tie boli doručené až po tom, čo dňa 28.08.2018
bolo zo strany žalobkyne predložené generálne plnomocenstvo pre splnomocnenca na zastupovanie
v konaní, a boli aj prevzaté na adrese žalobkyne splnomocnencom. Z uvedených dôvodov tvrdenia
žalobkyne o nezákonnosti doručovania a preberania rozhodnutí osobami V.. Y. a pani K., nie sú dôvodné.

48. K námietke predčasnosti rozhodnutia a povinnosti rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých
rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí správny súd uvádza, že nie je
opodstatnená. Správny súd poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 zo dňa 24.11.2016, a to s poukazom

na § 155 ods. 12 Daňového poriadku, podľa ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu
dane novým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Táto zákonná eventualita
pri postupe správcu dane dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu práv daňového subjektu pred
rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu, ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane
strácajú svoj materiálny podklad. Z týchto dôvodov námietka žalobkyne o potrebe prerušiť konania

zo strany správcu dane, nie je dôvodná. Pri existencii materiálneho podkladu (teda právoplatného
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt,
nie je ani prípadné prebiehajúce súdne konania prekážkou v ďalšom postupe správcu dane, ktorý
má byť zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Preto úvaha žalobkyne,
že daňové konanie malo byť prerušené, pretože aj keď išlo o fakultatívnu možnosť prerušenia, s

poukazom na princíp spravodlivosti daňového konania sa naň malo hľadieť ako na obligatórny dôvod
prerušenia,jenesprávna.Správnysúddávadopozornostiskutočnosť,žeanipodanieústavnejsťažnosti
proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane,
nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prerušiť konanie o ukladaní sankcie za tento
správny delikt ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Asan 8/2017).

49. Ani námietka žalobkyne týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam
rozhodujúcim pre uloženie pokuty, podľa názoru správneho súdu nebola spôsobilá privodiť zrušenie
rozhodnutia žalovaného. Z obsahu rozhodnutia správcu dane zo dňa 04.06.2018 je zrejmé, že je v
ňom označenie ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, aké konanie žalobkyne je správnym deliktom -

§ 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku spolu so skutkovou podstatou tohto deliktu, ďalej ustanovenie
zákona,podľaktoréhobolaukladanápokutazasprávnydelikt(§155ods.1písm.f)Daňovéhoporiadku),
uvedená je konkrétna výška pokuty. V odôvodnení potom správca dane vysvetlil na základe čoho
dospel k záveru o spáchaní deliktu žalobkyňou, k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to
právoplatné rozhodnutie zo dňa 24.11.2016 o určení rozdielu dane z priadnej hodnoty v konkrétnej výške

za konkrétne zdaňovacie obdobie, a v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho
predpisu v nadväznosti na zistenia úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Následne sa žalovaný s
týmto rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom správcu dane stotožnil, považoval ho súladný so
zákonom a s odvolacími námietkami žalobkyne sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Správnysúd na základe toho považoval argument žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu ich
náležitostí za neopodstatnený. Absencia precízneho vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty
ešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných, ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto,

že výška pokuty vyplýva z až matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať
dopad na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia tak netrpia vadou nepreskúmateľnosti,
či nezrozumiteľnosti.

50. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť

právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp.
„pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom
súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov,
ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale
súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu
a rozhodnutia tohto orgánu (napr. I.ÚS 217/2015).

51. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v
rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené
v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne

posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné
vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad
trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

52. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR
rozsudkoch sp.zn. 3Asan/12/2019, 3Asan/13/2019 a 3Asan/14/2019 zo dňa 07.augusta 2019 týkajúci
sa zhodnej právnej problematiky - uloženia pokuty inému daňovému subjektu za totožný správny delikt
podľa § 154 písm.e) Daňového poriadku.

53. Správny súd zdôrazňuje, že ustanovenia Správneho poriadku, na ktoré žalobkyňa poukazovala v
žalobe sú v daňovom konaní neaplikovateľné, nakoľko podľa § 163 Daňového poriadku, na daňové
konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Daňový poriadok v štvrtej časti má
osobitnú úpravu pod názvom Daňové konanie.

54. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci
VandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedenýchpodsp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná

odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

55. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne
uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový

stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími
námietkami žalobkyne odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú

zamietol.

57. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa

pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia
možno priznať len výnimočne. Žalobkyňa nebola úspešná a neboli splnené ani podmienky § 168 SSP,
preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.58. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;

ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).