Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, August 14, 2022

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722010089
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Štubniaková Kochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2022:6722010089.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej
veci obžalovaného X. Z.H., J.. XX.XX.XXXX, stíhaného pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa §
242 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. zákonov, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
15.08.2022 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

X. Z. nar. XX.XX.XXXX I. X., trvale bytom O. XX, adresa na doručovanie písomností M. XX, S., občan SR

j e v i n n ý ,

v presne nezistených dňoch, v presne nezistenej dobe po mesiaci M. V. XXXX najneskôr do
XX.XX.XXXX, opakovane, na fare vo farnosti v obci N.Á., Q. L., sexuálne zneužíval, v tom čase
maloletého S.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mu bol zverený do jeho starostlivosti a to tým spôsobom,

že po tom, ako získal dôveru maloletého, nadväzoval s ním konverzáciu o sexualite, následne pod
zámienkou kontroly zdravotného stavu jeho pohlavných orgánov, po tom, čo sa maloletý obnažil,
najskôr pohľadom, bez hmatu, sa vyjadroval k jeho pohlavným orgánom, vysvetľoval mu ako dbať na
hygienu a tiež, že sa na pohlavných orgánoch môžu vyskytnúť všelijaké kožné anomálie, ktoré chcel
skontrolovať, neskôr ho hladkal, najprv na chrbte, potom aj pod tričkom, pričom takto v objatí si spolu
ľahli na posteľ, pokračovali v čoraz intímnejšom hladkaní sa, už aj pod nohavicami na zadku, pričom

maloletému povedal, že ho môže tiež pohladiť na intímnych miestach a následne mu navádzal ruku na
intímne miesta, sám mu pomohol rozopnúť nohavice, potom už vyzlečení vzájomne masturbovali, ktoré
konanie nazval „mojkaním", čo sa opakovalo niekedy viackrát za týždeň, inokedy s niekoľkotýždňovým,
či niekoľkomesačným odstupom, kde minimálne pri dvoch takýchto stretnutiach došlo aj ku orálnemu
styku, pričom sa staval do úlohy psychológa a svoje konanie odôvodňoval záujmom o dospievanie
maloletého, jeho formáciu počas dospievania a zdôvodňoval tým svoju erudovanosť odpovedí na otázky
maloletého ohľadom sexuality, kde v rámci poúčania o dospievaní často uvádzal príklady „pederastie"

v rôznych primitívnych afrických kmeňoch, prípadne v helénskom A. a zdôrazňoval dôležitosť takéhoto
uvádzania dospievajúcich chlapcov medzi dospelých sexuálnym stykom, pričom zvlášť obhajoval hnutie
ľudí s názvom „." a takto konal zneužívajúc závislosť vtedy maloletého S.. Z. K., ktorý bol zverený
do jeho dozoru, a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že v danom čase maloletý nedovŕšil
fyzický vek 15 rokov, čím týmto svojím konaním poškodenému S.. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
N., W. N. XXX/XX, adresa na doručovanie XXX XX J., K. XX, podľa záverov znaleckého posudku S..

V. X. č. XXX/XXXX z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie psychiatria, spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví - posttraumatickú stresovú poruchu, recidivujúcu depresívnu poruchu a akcentovanú osobnosť,
ktoré poruchy zdravia u poškodeného vznikli v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom a ktoré ho
v obvyklom spôsobe života obmedzovali od doby spáchania skutku až do súčasnosti, predovšetkým v
pracovnej oblasti (neschopnosť uplatniť sa primerane svojmu vzdelaniu), v sociálnej oblasti (izolácia,
fungovanie s obmedzenými sociálnymi vzťahmi, uzavretosť) a v osobnej oblasti (narušenie partnerského
života, nezaloženie rodiny) jeho osobného života,t e d a

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a spáchal čin na osobe, ktorá bola

v jeho starostlivosti a výchove a na osobe zverenej jeho dozoru, zneužívajúc jej závislosť a spôsobil
činom ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 242 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona číslo
140/1961 Zbierky zákonov v znení zákona číslo 227/2005 Zbierky zákonov

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 242 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005, § 40 ods. 1, ods. 3 písm.
c) zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 39a odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005
obžalovaného zaraďuje na výkon tohto trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny, t. č. ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona.

Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31.12.2005 sa
obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti - pastoračnej a akejkoľvek inej činnosti s osobami mladšími
ako 18 (osemnásť) rokov v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.zákona súd ukladá obžalovanému nahradiť K. S.. Z. K., J.. XX.XX.XXXX,

trvale bytom, ul. N. XXX/XX, N., t.č. H. O. S., K. XX, XXX XX J. škodu titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 7.926,-Eur (sedemtisíc deväťstodvadsaťšesť eur).

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde Zvolen bola dňa 11.02.2022 podaná obžaloba na obžalovaného na tom skutkovom
základe ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2022. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku
uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,
g/, h/Tr. poriadku odpovedal kladne (áno), preto súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora, obhajcu

a splnomocnenca poškodeného vyjadrenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal a v
zmysle§257ods.8Tr.poriadkudokazovanievrozsahu,vakomsapriznalkspáchaniuskutkunevykonal
avykonalibadôkazysúvisiacesvýrokomotresteanáhradeškody.Nahlavnompojednávanísúdprečítal
znalecký posudok MUDr. Renáty Lóškovej č. 101/2021 (č.l. 433-518), zápisnicu o výsluchu znalkyne
MUDr. Renáty Lóškovej (č.l. 519-525), pracovné hodnotenie obvineného( č.l. 150), správa starostu Q.

H. (č.l. 151), vyrozumenie starostu Q. H. Rímskokatolickou cirkvou (č.l. 152), suspenzia obvineného (č.l.
166), ukončenie pracovného pomeru (č.l. 167), kongregácia pre náuku viery (č.l. 293-244, 247-248),
správa ÚPSVaR Poprad (č.l. 364-365, 544-548, 549-560), výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV
SR (č. l. 366, 571), odpis registra GP SR (č. l. 367, 572, 651), správa ÚPSVaR Levoča (č.l. 542-543,
561), uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 584-585, 591), správa starostky Obce N. S.. F. E. (č.l.

596), doklad o úhrade prvej časti škody (č.l. 597), doklad o náhrade škody (čl. 641, 647), lekárske
potvrdenie(čl.642,648,663),čestnéprehlásenie(čl.643-644,649-650,661-662),psychologickáspráva
na poškodeného (čl. 652-653), doklad o náhrade škody (čl. 658), správa ÚPSVaR Poprad (čl. 659-660).

Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaného a to výsluch S.. F. E., starostky obce N. a

výsluch matky obžalovaného Q. Z. súd odmietol podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku, nakoľko považovalna hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy za postačujúce na rozhodnutie vo veci samej, keďže súd sa
na hlavnom pojednávaní už oboznámil s listinnými dôkazmi, ktorými boli aj čestné prehlásenie matky
obžalovaného,lekárskesprávyohľadomzdravotnéhostavumatkyobžalovanéhoakoajsprávastarostky

obce N. S.. F. E..

Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. zákonov účinného do 31.12.2005, kto vykoná súlož s
osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potresce
sa odňatím slobody na jeden rok až osem rokov.

Podľa § 244 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb. zákonov účinného do 31.12.2005 odňatím slobody na dva
roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na blízkej osobe alebo
osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, alebo na osobe zverenej jeho dozoru, zneužívajúc
jej závislosť.

Podľa § 244 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. zákonov účinného do 31.12.2005 odňatím slobody na päť
až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 89 ods. 6 písm. ch) zákona č. 140/1961 Zb. zákonov účinného do 31.12.2005 ťažkou ujmou
na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie. Za týchto podmienok je ťažkou

ujmou na zdraví dlhší čas trvajúca porucha zdravia.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako
pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Objektívna stránka tohto
trestného činu rozlišuje dva prípady: a) vykonanie súlože a b) iný spôsob sexuálneho zneužitia, ktorý

spočíva v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry poškodenej osoby. Ide o úmyselný trestný čin.
Úmysel sa musí vzťahovať aj na vek poškodenej osoby.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku,
kde sa ku skutku doznal, tento úprimne oľutoval. Spáchanie skutku je preukázané tiež aj výpoveďou

poškodeného, ktorého vierohodnosť je podporená ostatnými zabezpečenými dôkazmi a to výpoveďou
svedka S.. K. K. a skutočnosťou, že sa obžalovaný ku skutku priznal pred biskupom Y.. S. U. a
svedkom F.. Z. H.. Výpoveď poškodeného podporuje aj výpoveď svedka K. G., listová dokumentácia
medzi obžalovaným a poškodeným, závery znaleckého dokazovania k osobe obvineného ako aj
poškodeného. Konaním vymedzeným v obžalobe obžalovaný spôsobil poškodenému podľa záverov

znaleckého posudku znalkyne S.. V. X. ťažkú ujmu na zdraví a to postttraumatickú stresovú poruchu,
recidivujúcu depresívnu poruchu a akcentovanú osobnosť, ktoré poruchy zdravia u poškodeného vznikli
v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom a ktoré ho v obvyklom spôsobe života obmedzovali
od doby spáchania skutku až do súčasnosti, predovšetkým v pracovnej oblasti (neschopnosť uplatniť
sa primerane svojmu vzdelaniu), v sociálnej oblasti (izolácia, fungovanie s obmedzenými sociálnymi

vzťahmi, uzavretosť) a v osobnej oblasti (narušenie partnerského života, nezaloženie rodiny) jeho
osobného života, pričom ťažkou ujmou na zdraví je podľa § 89 ods. 6 písm. ch) Tr. zákona účinného do
31.12.2005 dlhší čas trvajúca porucha zdravia.

Obžalovaný v evidencii priestupkov MV SR nemá žiadny záznam. Žiadny záznam nemá ani v odpise

registra trestov.

Za spáchaný skutok súd ukladal obžalovanému trest podľa § 242 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005 a to podľa ustanovení toho zákona, ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší,
tak ako to súdu ukladá ustanovenie § 2 Trestného zákona účinného od 01.01.2006, podľa ktorého sa

trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak však
v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa uvedeného ustanovenia § 242 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005

bolo možné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v rozmedzí 5 - 12 rokov. Pri ukladaní trestu
súd u obžalovaného zohľadnil štyri poľahčujúce okolnosti a to, že viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu, tým, že v čase vyhlásenia rozsudku nahradil poškodenému už škodu vo výške17.000,-Eur (z vyčíslenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24.926,-Eur), trestný
čin úprimne ľutoval, pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom, t.j. na
hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, čoho dôsledkom bolo,

že sa na hlavnom pojednávaní nemuselo vykonávať rozsiahle dokazovanie. Priťažujúcu okolnosť pri
ukladaní trestu vzhliadol súd jednu a to podľa § 34 písm. ch) Tr. zákona, a to, že trestný čin páchal alebo
v ňom pokračoval po dlhší čas.

Následne pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj ustanovenie § 40 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, ktoré

súdu umožňuje ukladať trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom pri ukladaní trestu sa riadil
judikatúrou Najvyššieho súdu a to stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 podľa ktorého „ak možno páchateľovi trestného činu
pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/,
ods. 4/ Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho

k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku
(po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom
nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť

vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v
tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy
len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne
rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a

treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného
priaznivého)rozhodnutiaotreste,možnosťmimoriadneznížiťtrestjetueštedôvodnejšia.Ideoprocesnú
logikuvzdaniasaprávana(kompletné)súdnekonanie,vrámciktorejjevhodnéavecnesprávneumožniť
mimoriadne zmiernenie trestu.“

K uvedenému súd ešte dodáva, že na dotknuté priznanie (uznanie viny), ak je spojené s úprimným
oľutovaním činu, je možné prihliadnuť aj ako na poľahčujúcu okolnosť, a to napriek mimoriadnemu
zníženiu trestu. Z vyššie uvedeného dôvodu súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody znížený o
jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, tak ako to má na mysli už skôr spomenuté stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky t.j. vo výmere 40 mesiacov - 3 roky a

4 mesiace. Pri použití ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu zároveň zohľadnil časového hľadisko,
to znamená odstup času od spáchania skutku, t.j. v čase rozhodovania súdu to bolo 17 rokov od času,
kedy bol trestný čin spáchaný (dokončený), t.j. od 12.06.2005, pričom počas tohto času sa obžalovaný
nedopustil žiadneho ďalšieho priestupku ani trestného činu. Tiež je zo spisu zrejmé, že obžalovaný
sa ku skutku doznal aj na cirkevnej úrovni, pred biskupom Y.. S. U., v ktorom konaní rovnako nebolo

potrebné dokazovanie a zároveň prijal aj trest - suspenziu, voči ktorému nepodal opravný prostriedok a
rovnako voči rozhodnutiu o laicizácii tiež nepodal rekurz (odvolanie). Pri výmere trestu súd tiež prihliadol
na to, že tento trest je ukladaný ako trest nepodmienečný, keď podľa § 58 ods. 1 Tr. zákona účinného
do 31.12.2005, súd môže podmienečne odložiť len výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
dva roky. Takto uložený trest považoval súd za primeraný a spravodlivý vzhľadom na individuálnu

ako aj generálnu prevenciu pred páchaním obdobných trestných činov. Zároveň vyjadruje aj morálne
odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, tak ako to má na mysli Trestný zákon.

Obžalovaného súd zaradil na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny podľa § 39a ods. 2
písm. a) Tr. zákona, t.č. ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,

keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Obžalovanému súd uložil tiež trest
zákazu činnosti - pastoračnej a akejkoľvek inej činnosti s osobami mladšími ako 18 rokov, nakoľko sa
trestného činu dopustil na osobe mladšej ako 15 rokov, ktorá bola zverené jeho dozoru a tiež vzhľadom
nazáveryznaleckéhoposudkuznalcaS..F.M.,K..,S.,S.,ktorýuobžalovanéhozistildeviantnésexuálne

správanie a to homosexuálnu pedofíliu, ktorá sa zreteľne manifestovala v období jeho aktívnej kňazskej
služby. Ochranné liečenie obžalovanému neukladal, nakoľko znalec ochranné liečenie u obžalovaného
ani nenavrhoval z dôvodu, že nepovažoval jeho pobyt na slobode za nebezpečný pre spoločnosť,
nakoľkosexuálnadeviácianemusímaťuobžalovanéhocharaktertrvalého,pevnezakotvenéhoodklonu,obžalovaný už žije v iných podmienkach, nie je „pod tlakom celibátu“ a zároveň v súčasnosti disponuje
dostatočnými predpokladmi a možnosťami k tomu, aby sa nezákonným prejavom v sexuálnej oblasti
vyhol.

Obžalovanému uložil tiež povinnosť nahradiť poškodenému S.. Z. K. škodu titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 7.926,-Eur, pričom poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody
pôvodne vo výške 24.926,-Eur v zmysle záverov znaleckého posudku znalkyne S.. V. X.Š. č. XXX/XXXX.
Obžalovaný však ku dňu hlavného pojednávania uhradil poškodenému škodu celkom vo výške 17.000,-

Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Tr. poriadku.)
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.