Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Ľubica Chmelanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4Cb/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3821204671
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2022:3821204671.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanej: T. Q.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, F., zastúpenej JUDr. Máriom Patakym, advokátom so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 200, Námestovo, o zaplatenie 7.058,07 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou podanou dňa 6.12.2021 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 7.058,07 eur spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.058,07 eur od 15.12.2017 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. V žalobe uviedol, že žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 25.4.2017 Zmluvu o úvere č.
242976, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.600,- eur. Poskytnutý úver sa
žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 227,27 eur, v termínoch
splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Podnikateľský subjekt ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 28.04.2018. Žalovaná sa dostala
do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z priloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa
3.12.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 5, 6, 7. Súčasne jej oznámil,
že dňa 14.12.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
Žalovaná neuhradila v danom čase dlhované splátky, a preto sa k uvedenému dňu 14.12.2017 všetky
splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10,
ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového
kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok
a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti, a to ku dňu uvedenom v oznámení o
uplatnení tohto práva. Celková suma dlhu žalovanej predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli
zosplatnené, čo je 7.058,07 eur. Žalovaná zaplatila sumu 3.850,89 eur. Úrok z omeškania si žalobca
uplatnil podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
2. Vo veci bol tunajším súdom vydaný dňa 11.1.2022 platobný rozkaz pod č.k. 4Cb/10/2021-22, proti
ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením. V ňom uviedla, že neuznáva žalobcom uplatnenú
sumu čo do dôvodu a výšky a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Má za to, že
predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a podmienky tejto zmluvy musia byť podrobené súdnej
kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Poukázala na to, že pre posúdenie zmluvy ako zmluvy
spotrebiteľskej podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je rozhodujúci účel, pre ktorý osoby vstupujú
do zmluvného vzťahu, a nie iba ich status v čase uzatvorenia zmluvy (§ 52 ods. 4 Občianskehozákonníka). S odkazom na aplikačnú prax je irelevantné, keď veriteľ fyzickú osobu formálne označí
identifikačným číslom (IČO) alebo číslom konkrétneho povolenia prípadne živnostenského oprávnenia,
pretože platí zásadný záver judikovaný Ústavným súdom ČR v náleze z 10. januára 2012, I.ÚS
1930/11, podľa ktorého, ak by samotný štatút podnikateľa vylučoval spotrebiteľskú ochranu, nemohla
by osoba, ktorá podniká zabezpečovať žiadne tovary alebo služby pre vlastnú spotrebu alebo pre
potreby členov svojej domácnosti. Druhým a tretím kumulatívnym znakom definovania spotrebiteľa je
konanie spotrebiteľa pri uzatváraní a aj následnom plnení spotrebiteľskej zmluvy charakter a vecné
zameranie konania, ktoré sa spája s osobným štatútom fyzickej osoby ako spotrebiteľa. Zákonodarca
vecné zameranie konania spotrebiteľa vyjadril negatívne slovami nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Výkladom slovného spojenia nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti možno dospieť oprávnene k záveru, že spotrebiteľom
nebude len taká fyzická osoba, ktorá bude v súvislosti so zmluvou uzatváranou s dodávateľom
vystupovať a túto uzavierať a plniť striktne v rámci predmetu výkonu svojej obchodnej činnosti.
Dôkazná povinnosť dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo podnikateľskej činnosti (ak je spochybňovaný štatút spotrebiteľa) plynie z povinnosti odbornej
starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda dodávateľ. Žalovaná
potom uzavrela, že má za to, že úver, ktorý jej bol zo strany žalobcu poskytnutý, a ktorého zaplatenia
sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, je úverom zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu,
pretože v tejto veci nekonala v rámci výkonu podnikateľskej činnosti, povolania či zamestnania.
Samotná skutočnosť, že zmluva o úvere je obchodno-právny vzťah nevylučuje aplikáciu ustanovení
spotrebiteľského práva. Následne žalovaná vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu
poukázala na to, že v predmetnej úverovej zmluve chýbajú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (uvedenie sadzby ročného úroku, uvedenie RPMN úveru), v
dôsledku čoho je potrebné považovať takúto úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov; pričom v
takom prípade je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi len sumu, ktorá jej bola skutočne poskytnutá. Z
tvrdení a dokladov predložených žalobcom spolu so žalobou vyplýva, že žalovaná už žalobcovi uhradila
viac ako výšku istiny, keďže žalovaná uhradila podľa žaloby žalobcovi sumu vo výške 3.850,89 eur,
ktorá suma však nezohľadňuje platby vykonané žalovanou po podaní žaloby, a to vo výške 50,- eur
dňa 15.11.2021, vo výške 50,- eur dňa 13.12.2021 a vo výške 50,- eur dňa 13.01.2022. Žalovaná v
odpore ďalej uviedla, že požiadala žalobcu o poskytnutie úveru z dôvodu potreby riešenia súkromných
finančných problémov z jej partnerského vzťahu, kedy jej vtedajší životný partner C. sa dostal do
náhlych finančných problémov najmä z dôvodu zameškaného výživného, potreby opravy pokazeného
motorového vozidla a iných, s čím chcela svojmu partnerovi pomôcť. Finančné prostriedky, ktoré získala
z poskytnutého úveru tak použila primárne na splatenie finančných problémov jej partnera, kedy tieto
prostriedky svojmu, dnes už nebohému, partnerovi aj poskytla, teda poskytnuté prostriedky nepoužila
ani len čiastočne na výkon podnikateľskej činnosti, zamestnania či povolania, a na tento účel ich ani
nepožadovala. Samotná skutočnosť, ktorá je uvedená v zmluve predloženej žalobcom, a síce, že žiada
o poskytnutie finančných prostriedkov za účelom „kúpy zariadenia kancelárie na podnikanie“ jej bola
formálne podsunutá pri vypracovaní žiadosti o úver zo strany obchodného zástupcu žalobcu s tým, že
len takýmto spôsobom jej úver schvália a poskytnú. Skutočnosť, že vykonáva podnikateľskú činnosť
vyplynula zo zisťovania príjmu na účely poskytnutia úveru. Nebol jej vysvetlený rozdiel medzi zmluvou
bežnou spotrebiteľskou a zmluvou na podnikateľské účely. Žiadala o úver na súkromný nepodnikateľský
účel a pokiaľ by jej nebol zo strany obchodného zástupcu podsunutý úver na podnikanie, tak by o
tento sama nežiadala a uspokojila by sa so zamietavým stanoviskom. Pri podpise zmluvy nemohla
predpokladať, že podpisom takejto zmluvy zhorší svoje postavenie, mohla len akceptovať podmienky
žalobcu. Bol jej predložený na podpis návrh zmluvy o úvere, v ktorom nemala možnosť ovplyvniť
akékoľvek zmluvné dojednania a vyhlásenia, čo je charakteristické pre spotrebiteľské vzťahy, v ktorých
kontraktačný proces ovláda dodávateľ (žalobca). V tomto prípade podpis predložených zmluvných
formulárov trval len niekoľko minút, bez ďalšieho vysvetlenia zmluvných dojednaní a ich následkov.
Žalovaná ďalej uviedla, že podnikateľský účel úveru nebol vzhľadom na ňou vykonávanú činnosť
ani realizovateľný, už vôbec nie v požadovanom rozsahu výšky úveru, nakoľko nikdy nemala žiadnu
vlastnú, zdieľanú či domácu kanceláriu (ani nájom či podnájom), či akúkoľvek prevádzku, ktorú by
potrebovala zariadiť. Podnikateľská činnosť, ktorú vykonávala, spočívala vo vyhľadávaní zákazníkov
(sprostredkovaní), ktorí mali záujem o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy o úvere pre spoločnosť
TELERVIS PLUS a.s., pričom výkon tejto činnosti si nevyžadoval potrebu akýchkoľvek obchodných
priestorov, pretože zabezpečovala len osobný kontakt so záujemcom, spravidla u neho doma, a to v
lokalite Prievidza. Nepotrebovala akékoľvek vybavenie kancelárie. Jej jediné výdavky, ktoré v súvislosti
so svojim podnikaním mala, boli výdavky na zdravotné a sociálne odvody, prípadne drobné výdavkyna verejnú dopravu. Inú podnikateľskú činnosť nevykonávala. V danom čase mala podnikateľské
oprávnenie len preto, že uvedenú činnosť nemohla vykonávať v pracovnom alebo obdobnom pomere.
Naviac nedisponovala ani osobitným podnikateľským účtom, nakoľko toto podnikanie vykonávala popri
práci za účelom zvýšenia svojho príjmu. Žalovaná ďalej poukázala na to, že predmetná zmluva
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
uvedenie príslušnej RPMN, priemernej RPMN, ako aj uvedenie ročnej percentuálnej sadzby úroku z
úveru a odplaty podľa osobitného predpisu. Ročná percentuálna miera nákladov v prípade predmetného
úveru predstavuje 101,58%, pričom najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru za 4. štvrťrok 2016, t.j. platná pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. februára
2017 do 15. mája 2017, bola vo výške 22,78 %. Odplata podľa osobitného predpisu vypočítaná pre
predmetný úver je vo výške 50,76 %, t.j. je vyššia ako je maximálna prípustná výška odplaty. Žalovaná
ďalej poukázala na to, že odplata žalobcu z poskytnutého úveru vo výške 3.600,- eur predstavuje sumu
vo výške 7.308,96 eur, t.j. odplata žalobcu predstavuje 203,027 % poskytnutej istiny. Takto nastavená
odmena z úveru pre žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi, a to ani v prípade obchodnoprávneho
záväzku, a mnohonásobne prekračuje bežné úrokové miery bánk v danom období (vo výške 10,87 %
ročne za I. štvrťrok 2017). Napokon žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že úver je potrebné posudzovať
ako úver spotrebiteľský, vzniesla aj námietku premlčania, keďže k zosplatneniu úveru malo dôjsť k
14.12.2017 a žaloba na súd bola podaná až pred koncom roka 2021, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej
lehoty.
3. Žalobca sa k odporu napriek výzve súdu nevyjadril.
4. Súd pojednával v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalobcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnili.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výsluchom svedkov P. H., Q. J., listinami -
Žiadosťou o úver zo dňa 24.4.2017, Zmluvou o úvere č. 242976 - 53029 zo dňa 25.4.2017, Splátkovým
kalendárom k tejto zmluve, Prehľadom platieb ku dňu 21.10.2021, Oznámením o okamžitej splatnosti zo
dňa3.12.2017, poštovýmipoukážkami,výpisomzoŽRtýkajúcimsažalovanej,výpisomzúčtužalovanej
za mesiac apríl 2017, Žiadosťou o úver zo dňa 30.6.2017, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
6. Podľa výpisu zo ŽR týkajúceho sa žalovanej, žalovaná zapísaná v ŽR pod obchodným menom:
X.X.XXXX,r Q., IČO: 42274010, s miestom podnikania Prievidza, Mojmírova ulica 199/1, ukončila
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 28.4.2018. Jej predmetnom
podnikania s dňom vzniku oprávnenia od 9.3.2016, resp. od 10.3.2016 do zániku oprávnenia: 28.4.2018
bola: 1. Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb a 2.Sprostredkovateľská činnosť v oblasti
obchodu.
7. Zo žiadosti o úver zo dňa 24.4.2017 bolo zistené, že žalovaná dňa 24.4.2017 požiadala žalobcu o
úver. V predtlačenej formulárovej žiadosti, v jej článku I. Žiadateľ je pod obchodným menom uvedená
„T. Q.“, IČO: „42274010“, DIČ: „1043496740“. V tomto článku sú ďalej vyplnené údaje: adresa sídla/
miesta podnikania: „ P. XXX/X, F.“, PSČ, okres. V článku I. A Fyzická osoba - podnikateľ sú predtlačené
a vypísané identifikačné údaje osoby žiadateľa o úver: priezvisko: „O. meno: „T.“, rodné číslo, dátum
narodenia, pohlavie, miesto narodenia, číslo a platnosť OP, rodinný stav, počet nezaopatrených detí,
typ bývania, dátum pobytu na určenej adrese, trvalá adresa. V článku II. Kontaktné, identifikačné a
ekonomické údaje žiadateľa o úver sú predtlačené a vyplnené údaje: číslo mobilu, bankové spojenie,
meno majiteľa účtu, typ účtu: „osobný“, dátum začatia podnikania: „1.7.2010“, počet zamestnancov: „0“.
V článku IV. Údaje o požadovanom úvere sú predtlačené a vypísané údaje takto: suma úveru: „3.600
eur“,splatnosťúveru(vmesiacoch):„48“,výškamesačnejsplátky:„227,57eur“,celkovásumanaúhradu
(úver a úroky): „10.908,96 eur“, požadovaný dátum splatnosti splátky:„30“. Z predtlačených možností
účelu čerpania úveru (investičný, prevádzkový, splátka záväzkov, reklama, marketing) je vyznačený
krížikom účel: „investičný“ a ako jeho bližšia špecifikácia: „kúpa zariadenia kancelárie na podnikanie“.
Ako predtlačené pripojené prílohy sú z predpísaných príloh označené: Daňové priznanie za rok 2015,
Živnostenský list.
8. Dňa 25.4.2017 žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. 242976 -
53029. Žalovaná je v zmluve označená menom, priezviskom sídlom a IČO. Podľa článku 1. (Predmet
zmluvy) odseku 1.1. veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver vdohodnutej výške 3.600 eur. Podpisom tejto Zmluvy dlžník žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej
výške a za podmienok tejto Zmluvy na vyššie uvedený účet, ktorý určil pre poskytnutie úveru. Podľa
odseku1.2.tohtočlánkudlžníkpriuzatváraníaplnenítejtoZmluvyvystupujeakopodnikateľskýsubjekta
poskytnutý úver využije na nasledovný účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti:
A - Investícia (nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtová technika atď.); kúpa zariadenia kancelárie na
podnikanie. Podľa článku 2. (Splatnosť úveru), odseku 2.1. dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi úver a
úroky za úver na vyššie uvedený bankový účet veriteľa v 48 mesačných splátkach vo výške 227,27
eur splatných podľa splátkového kalendára. Splátkový kalendár je uvedený v Prílohe č. 1, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy. Podľa článku 3. (Zmluvná odmena), odseku 3.1. za poskytnutie
úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie
úveru. Zmluvná odmena predstavuje 152,27 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu
jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Podľa článku 10. (Porušenie zmluvy a sankcie), odseku 10.4.
písm. b) v prípade, že dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do
75 kalendárnych dní od dňa jej splatnosti a/alebo v prípade, že dlžník je v omeškaní s úhradou iného
peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy a/alebo v prípade, že poruší niektoré ustanovenia tejto Zmluvy,
najmä ustanovenia odseku 15.1. tejto Zmluvy (okrem 15.1. písm. a) a/ alebo v prípade, že ktorékoľvek z
prehlásení dlžníka uvedené v tejto Zmluve či v Žiadosti o poskytnutie úveru je alebo sa stane nepravdivé:
b) je veriteľ oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať
splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia.
9. V Splátkovom kalendári k tejto zmluve zo dňa 25.4.2017 je uvedených 48 splátok s uvedením
dátumu tej ktorej splátky a jej výšky, s dátumom splatnosti prvej splátky: 25.5.2017 a poslednej splátky:
25.4.2021, každej vo výške 227,27 eur.
10. Podľa Prehľadu platieb ku dňu 21.10.2021 žalovaná čerpala úver vo výške 3.600 eur dňa
26.4.2017. Splátky vo výške 227,27 eur vykonala v dňoch 19.5.2017, 26.6.2017, 12.7.2017, 25.10.2017,
15.12.2017, 15.2.2018. Následne vykonávala splátky nepravidelne a v nižšej ako dohodnutej výške, s
výnimkou platby dňa 25.4.2018. Celkom uhradila sumu 3.850,89 eur.
11. Oznámením o okamžitej splatnosti zo dňa 3.12.2017 žalobca oznámil žalovanej, že je ku dňu
3.12.2017 v omeškaní s úhradou splátok č. 5,6,7, a že dňom 14.12.2017 sa v dôsledku porušenia
zmluvných povinností žalovanej stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy, ktorých aktuálna
celková výška je v sume 681,81 eur.
12.Žalovanápredloženýmipoštovýmipoukážkamipreukázalaňouvykonanéplatbyztitulupredmetného
úveru po 21.10.2021, a to dňa 15.11.2021 vo výške 50,- eur, dňa 13.12.2021 vo výške 50,- eur, dňa
13.1.2022 vo výške 50,- eur, dňa 15.2.2022 vo výške 50,- eur, dňa 15.3.2022 vo výške 50,- eur, dňa
14.4.2022 vo výške 50,- eur, dňa 13.5.2022 vo výške 50,- eur.
13. Zo žiadosti o úver zo dňa 30.06.2017, (ktorý je predmetom sporu vo veci sp.zn. 9Csp/79/2021),
vyplýva, že účel úveru uvedený v tejto zmluve je obdobný s účelom úveru uvedeným v predmetnej
žiadostioúver.Vžiadostioúverz30.06.2017jeuvedenýúčelúveru:kúpazariadeniadokanc.priestorov
na podnikanie.
14. Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že skutočnosti týkajúce sa jej osoby, podnikania, poskytnutia
predmetného úveru a ktoré sú uvedené v odpore, zodpovedajú skutočnosti. Žalovaná v súvislosti so
žiadosťou o úver zo dňa 24.04.2017 uviedla, že v danom čase ju požiadal o pomoc jej vtedajší priateľ,
pretože sa dostal do problémov v súvislosti so zameškaným výživným, potrebou opravy motorového
vozidla a nemal peniaze. Potreboval sumu okolo 5.000,- eur. Chcela mu pomôcť. Priateľ medzičasom v
roku 2017 zomrel. U žalobcu mala úver ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorý splácala, preto požiadala
žalobcu o predmetný úver. Až dodatočne zistila, o koľko sa predmetný úver má preplatiť. Keď sa obrátila
na žalobcu so žiadosťou o úver, bolo jej povedané, že už má úver a teda, že ďalší úver jej žalobca môže
poskytnúť len ako SZČO. Pracovníčka kancelárie žalobcu pani XX.XX.XXXXjej povedala, že žalobca
jej môže dať ďalší úver ak má IČO, na čo jej povedala, že IČO má a ona jej povedala, že sa musí uviesť
pri žiadosti o úver, na čo sa peniaze z úveru použijú. Účel úveru uvedený v žiadosti zo dňa 24.04.2017 -
kúpazariadeniakancelárienapodnikanienavrhlapaniW..Včasepodaniažiadostioúver,t.j.24.04.2017
bola fyzickou osobou - podnikateľom. V tom čase vykonávala prácu pre spoločnosť TELERVIS PLUS,
ktorá sa zaoberá poskytovaním úverov. Jej práca pre túto spoločnosť spočívala v tom, že chodila pozákazníkoch, do ich domácnosti, za účelom vypisovania predbežných údajov pre uzatvorenie zmlúv
o úvere, vykonávania splátok - splátky sa vykonávali z ruky do ruky. Živnosť si zakladala výlučne pre
túto uvedenú prácu, čo TELERVIS PLUS od nej vyžadoval. Teda nebola zamestnancom TELERVIS
PLUS, ale prácu pre neho vykonávala ako SZČO. Pre TELERVIS PLUS pracovala dva roky a živnosť
ukončila vtedy, keď pre nich prestala pracovať. Pre potreby výkonu tejto práce nepotrebovala žiadnu
kanceláriu, žiadne zariadenie, nábytok apod.. Potrebovala pero. Za klientami cestovala autobusom.
Uviesť do žiadosti o úver účel čerpania úveru - kúpa zariadenia kancelárie na podnikanie - bol nápad
pani N. Žiadosť o úver - tlačivo vypisovala paniF. Ak je v žiadosti o úver účel čerpania úveru označený
krížikom „investičný“, v danom čase nepotrebovala nič investovať. Je pravdou, že k žiadosti o úver
doložila DP a živnostenský list. V prípade, že by nebola SZČO a že by nemala u žalobcu predchádzajúci
úver, ktorý splácala, nebola by uzatvárala Zmluvu o úvere ako SZČO. Nevedela, aký je rozdiel, keď
si berie úver ako SZČO alebo ako fyzická osoba. V čase podanej žiadosti o úver mala svoj jediný
osobný účet v Poštovej banke, a.s., nemala podnikateľský účet. Zo svojho osobného účtu platila svoje
osobné potreby, nemala dôvod platiť z neho nič v súvislosti s podnikaním, napríklad pomôcky, materiál,
nábytok, dopravu, apod.. Na tento osobný účet jej prichádzala odmena za sprostredkovateľskú činnosť
od TELERVIS PLUS. Na tento účet jej bol poukázaný úver vo výške 3.600,- eur. Žalovaná svoje tvrdenie
preukázala výpis zo svojho účtu za apríl 2017, z ktorého vyplýva že dňa 27.04.2017 bola pripísaná na
tento účet suma 3.600,- eur. Žalovaná doplnila, že ak je vo výpise uvedené, že na tento účet prišla
platba z ÚPSVaR, tak ide o rodinné prídavky. Na tento účet jej chodila aj odmena z TELERVIS PLUS a
zrejmesuma338,15eurjeodmenouzaprácupreTELERVISPLUS.Žalovanáďalejuviedla,žekrátkopo
podaní žiadosti bola uzavretá Zmluva o úvere, ktorú uzatvárala s pani W. za PROFI CREDIT. Predmetnú
Zmluvu uzatvárala tak, že táto bola vopred pripravená žalobcom, pred podpisom Zmluvy do nej nijako
nezasahovala, takú príležitosť ani nemala, keď pani XX. „ťahala“ Zmluvu z počítača a hneď jej ju dala na
podpis. Predmetnú Zmluvu si nečítala. Zopakovala, že účelom predmetného úveru nebolo jeho použitie
v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti, teda účelom predmetného úveru neboli skutočnosti
uvedené v článku 1. odseku 1.1 predmetnej Zmluvy. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca nepýtal od nej
podnikateľský plán, že pani XX-XX povedala, že chce pomôcť svojmu priateľovi, ktorý potrebuje finančné
prostriedky, na čo jej pani T.povedala, že toto do žiadosti sa nemôže uviesť, že do žiadosti sa musí
uviesť iné a sama povedala slová zariadenie do kancelárie. Žalobca od nej nežiadal preukázať, na čo
použila finančné prostriedky z úveru. V danom čase vykonávala činnosť ako SZČO len pre TELERVIS
PLUS. V danom čase nemala žiadne výdavky z podnikania, ktoré by musela riešiť úverom. Ani časť z
poskytnutého úveru nepoužila na podnikanie. Celú sumu úveru dala pánoviI.. Celý proces uzatvárania
predmetnej zmluvy trval 15-20 minút. Do Daňového priznania neuvádzala ako záväzok predmetný úver,
do DP uvádzala len paušálne výdavky.
15. Z výsluchu svedkaP., bez pomeru a záujmu k žalobcovi, brata žalovanej, bolo zistené, že svedok vie,
žalovaná si brala úver pre priateľa P., na ktorého priezvisko si nespomína, aby mu pomohla. Bol pri tom,
keď na návšteve u žalovanej pred 5,6 rokmi žalovaná dávala peniaze F.a pamätá si, že povedala, že už
vybavila peniaze, že ich vybrala. Svedok videl, ako tieto peniaze žalovaná dávala P., ktorý ich prijal. Bolo
to 3.600,- eur, čo vie tak, že ich P. pred ním rátal. Z toho celého pochopil, že žalovaná dávala peniaze
S.na to, aby si povyplácal veci. V danom čase bol medzi P. a žalovanou družský vzťah.
16. Z výsluchu svedkyne S. bez pomeru a záujmu k žalobcovi, poznajúcu žalovanú ako bývalú
zamestnankyňu TELERVIS PLUS, bez príbuzenského vzťahu k žalovanej, bolo zistené, že svedkyňa
bola v roku 2017 manažérkou obchodného tímu TELERVIS PLUS. Žalovaná v tom čase na základe
sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej s TELERVIS PLUS vykonávala pre TELERVIS PLUS činnosť,
a to sprostredkúvala poskytovanie pôžičiek. TELERVIS PLUS mal svojich zamestnancov, ale len na
úrovni manažérov a administratívy. Medzi tieto činnosti žalovaná nespadala. Pokiaľ niekto vykonával pre
TELERVISPLUSsprostredkovanieposkytovaniapôžičiek,taktútoprácunevykonávalakozamestnanec
TELERVIS PLUS, ale buď ako SZČO alebo na DIČO. Myslí, že žalovaná vykonávala túto prácu ako
SZČO. Popri tejto činnosti mohla vykonávať aj niečo iné. TELERVIS PLUS nevyžadoval na výkon
práce otvorenie živnosti, ale nechal na voľbe príslušnej osoby, či bude pracovať na živnosť alebo na
DIČO. TELERVIS PLUS nemal kancelárie, mal len pobočky, kde sa stretávali manažéri. Žalovaná pre
výkon svojej činnosti pre TELERVIS PLUS nepotrebovala vlastnú kanceláriu, pretože TELERVIS PLUS
vyžadoval aby žalovaná a ostatní, ktorí vykonávali to, čo žalovaná, spisovala žiadosti o poskytnutie
pôžičky výlučne v domácnosti žiadateľa o pôžičku. Žalovaná pre svoju činnosť potrebovala tlačivá na
žiadosť o pôžičku, ktoré dostala od TELERVIS PLUS. Žalovaná chodievala do domácností dlžníkov
vyberať splátky, pre čo nepotrebovala nič, snáď peňaženku, pero. Potvrdenie o splátke sa zapisovalodo knižiek, ktoré žalovaná mala k dispozícii od TELERVIS PLUS. Žalovaná si musela platiť vlastnú
dopravu. Pri sprostredkovateľoch sa prihliadalo na to, z akého regiónu pochádza, a teda ak žalovaná
bola z Prievidze, mala klientov z Prievidze.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťah, ktorých
je účastníkom spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
21. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písmeno a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
24. Nesporné v konaní bolo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 242976
dňa 25.4.2017. Žalobca uzatváral túto zmluvu ako veriteľ, právnická osoba. Žalovaná ako dlžník
je v zmluve identifikovaná svojím menom, priezviskom, sídlom a IČO, s odkazom na zápis v ŽR.
Ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy definuje dodávateľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je nesporné, a žalobca to nenamietal,
že v jeho prípade ide o osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná od začiatku namietala, že zmluvný
vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou nie je obchodnoprávnym vzťahom, ale vzťahom
spotrebiteľským, založeným predmetnou zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná už v
odpore tvrdila, že pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Vzhľadom na obranu žalovanej sa súd zaoberal otázkou, či vzťah strán sporu založený predmetnou
zmluvou o úvere je obchodnoprávnym alebo spotrebiteľským vzťahom.
26. Skutočnosťou je, žalovaná požiadala o úver žiadosťou o úver dňa 24.4.2017, pričom v žiadosti je
označená pod obchodným menom s IČO a ako fyzická osoba - podnikateľ. Treba však tiež uviesť, že
žalovaná nie je identifikovaná len obchodným menom, miestom podnikania a IČO, ale aj údajmi fyzickej
osoby, ako sú rodné číslo, dátum narodenia, trvalá adresa, či rodinný stav. Aj v samotnej Zmluve o
úvere je žalovaná označená svojím menom, priezviskom sídlom a IČO. Z obsahu zmluvy vyplýva, že
predmetnom zmluvy o úvere je poskytnutie úveru na účely výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej,ktorého účelom je kúpa zariadenia kancelárie na podnikanie. Skutočnosťou tiež je, že v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy o úvere bola žalovaná SZČO podnikajúca pod obchodným menom Dagmar Vargová,
s miestom podnikania Prievidza, P. XXX/X (totožne s adresou bydliska žalovanej) a pod IČO: 42274010
od 9.3.2016, resp. od 10.3.2016 do 28.4.2018, čo spadá do obdobia uzatvorenia predmetnej zmluvy
o úvere.
27. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2019, sp. zn. 4
Cdo 106/2018, v ktorom súd konkretizoval, čo je kľúčové pre posúdenie záväzkového vzťahu na to, aby
mohol byť považovaný za spotrebiteľský, a teda, že významné je posúdiť povahu subjektov tohto vzťahu
z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa a dodávateľa, ale aj prihliadať na predmet daného
vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo k jeho uzavretiu, z čoho vyplýva, že nestačí formálne posúdiť vzťah
medzizmluvnýmistranamilennazákladetoho,akosatentojavívzmysleoznačeniastrán,čiúčeluúveru
uvedeného v zmluve, ale je potrebné tento vzťah posudzovať aj materiálne z hľadiska ďalších okolností
za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, súd vo veci vykonal všetky žalovanou navrhované dôkazy. Po
zhodnotenívýsledkovdokazovaniavýsluchomžalovanej,svedkovXXH.,Q.J.,výpisomzúčtužalovanej,
súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase jej uzatvorenia. Na tomto závere
súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené aj údaje žalovanej ako fyzickej
osoby podnikateľa.
28. Žalovaná nie len v odpore tvrdila, ale vo svojej výpovedi (výsluchu) podrobne popísala a logicky
vysvetlila skutočnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere, od podania žiadosti
o úver až po samotné uzatvorenie zmluvy o úvere. Tvrdila, že úver si vzala, aby pomohla finančne
jej vtedajšiemu priateľovi. Predmetnú zmluvu uzatvorila na „radu“ žalobcu, že keďže má už úver,
ďalší úver jej žalobca môže poskytnúť len ako SZČO. Žiadosť o úver i samotnú Zmluvu o úvere vo
forme vopred pripraveného formuláru vypisovala pracovníčka žalobcu a účel úveru - kúpa zariadenia
kancelárie na podnikanie navrhla táto pracovníčka. V čase podania žiadosti o úver i v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy o úvere bola fyzickou osobou - podnikateľom, vykonávala činnosť pre TELERVIS
PLUS, ale pre výkon tejto činnosti nepotrebovala žiadnu kanceláriu a jej zariadenie. Ani nemala žiadnu
kanceláriu, na výkon podnikateľskej činnosti ju nepotrebovala. Nemala žiaden podnikateľský účet,
naopak mala svoj osobný účet v Poštovej banke, a.s.. Na tento účet jej bol zaslaný predmetný úver
a na tento účet jej boli poskytované nielen odmena za sprostredkovateľskú činnosť od TELESERVIS
PLUS, ale aj rodinné prídavky. Nie je znalá rozdielu medzi podnikateľským a spotrebiteľským úverom.
Výpoveď žalovanej o účele predmetného úveru (poskytnutie finančnej pomoci priateľovi) potvrdil svedok
MiroslavH..ŽalovanoutvrdenýspôsobvýkonučinnostisprostredkovateľavpozíciiSZČOprespoločnosť
TELESERVIS PLUS potvrdila svedkyňa Vlasta Urbanová. Svedkyňa potvrdila, že žalovaná pre výkon
svojej činnosti pre TELERVIS PLUS nepotrebovala vlastnú kanceláriu.
29. Súd uzavrel, že žalovaná pri uzatvorení a plnení predmetnej zmluvy o úvere nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bola spotrebiteľom v zmysle
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a súčasne spotrebiteľom - fyzickou osobou nekonajúcou v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Súd dodáva, že k tvrdeniam žalovanej o jej postavení spotrebiteľa pri
uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy o úvere sa žalobca nijako nevyjadril a neoznačil, nepredložil
žiadne dôkazy svedčiace o opaku tvrdení žalovanej.
30. Žalovaná v spore vzniesla aj námietku premlčania. Vzhľadom na skutočnosť, že súd predmetnú
zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, a teda uzavrel, že vzťah medzi stranami je z hmotno-
právneho hľadiska občiansko-právnym vzťahom, pri posudzovaní premlčania aplikoval príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Súd majúc na zreteli aj ustanovenie § 54a veta prvá
Občianskeho zákonníka (účinného od 5.12.2018, podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté)
skúmal, či uplatnené právo žalobcu je alebo nie je premlčané.
31. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.32. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
33. V danom prípade žalobca v žalobe tvrdil, že predmetný úver zosplatnil dňa 14.12.2017. Premlčacia
doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz,
keď vznikne možnosť podať na jeho základe návrh a kedy sa mohol domáhať súdnou cestou svojho
nároku. V tomto prípade začala plynúť premlčacia doba 15.12.2017 a skončila 15.12.2020, resp. s
prihliadnutím na neplynutie lehoty od 27.3.2020 do 30.4.2020 (podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii) o 35 dní neskôr, rozhodne však pred 6.12.2021. Potom, ak žalobca podal žalobu
v tejto veci dňa 6.12.2021, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Jeho nárok je
v celom rozsahu premlčaný. Keďže právo žalobcu je premlčané, súd mu ho nemohol priznať, a preto
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd, majúc na zreteli zásadu hospodárnosti konania, po
zistení, že právo žalobcu je premlčané, sa ďalšou obranou žalovanej nezaoberal.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaná mala vo veci úspech v plnom rozsahu, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v plnom rozsahu, v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.