Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200165
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4019200165.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: W. T., nar. XX. XX.
XXXX, H. XXXX/XX, C., IČO: 34 761 543, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Sovietskych
hrdinov 200/33, Svidník, IČO: 42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 30. 03. 2019 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 100267231/2019 zo dňa 22. 01. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal za zdaňovacie obdobie
február 2015 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty, v ktorom okrem iného uviedol základ dane pri
dodaní tovaru a služby v sume 12.917,96 eur, základ dane pri dodaní tovarov a služieb s oslobodením
od dane v sume 278.881,44 eur, daň celkom v sume 2.627,94 eur, odpočítanie dane celkom v sume
50.774,60 eur, z toho podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.) v sume 50.730,25 eur a uplatnil si nárok
na nadmerný odpočet na tejto dani v sume 48.146,66 eur.

2. Dňa 14. 05. 2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2015, a to na základe
oznámenia správcu dane zo dňa 30. 04. 2015. Správca dane dňa 14. 05. 2015 spísal zápisnicu o
ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil žalobca. Odpovedal na otázky zamestnancov správcu dane,

keď uviedol, že predmetom jeho podnikateľskej činnosti je nákup mrazeného mäsa od slovenských
dodávateľov a jeho následný predaj do Českej republiky. Zároveň žalobca predložil tam uvedené
doklady.

3. Správcovi dane boli okrem iného predložené faktúry, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane
z pridanej hodnoty. Jednalo sa o:
- faktúru vystavenú spoločnosťou ALFA-R s.r.o. pod č. 323150040 zo dňa 10. 02. 2015 na sumu

74.234,88 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 12.372,48 eur) s označením dodávky: Seara,
BR 2172, soľ, výr./spotr.: 11/2014 - 05/2016, O55-Kur.prsia 6x2kg v množstve 1.790,00 KAR, spolu s
dodacím listom zo dňa 10. 02. 2015, na ktorom je uvedené: BR 2170, spotr.: 5/2016, O55-Kur.prsia6x2kg, listinou zo dňa 10. 02. 2015 označenou ako „príjem cudzích ukladateľov“, na ktorej je uvedené:
palety 22 ks, Kur. prsia sol. SEARA, 1.790 KT a 21.480 kg,
-faktúruvystavenúspoločnosťouALFA-Rs.r.opodč.323150042zodňa11.02.2015nasumu75.313,15

eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 12.552,19 eur) s označením dodávky: zn. PERDIX, BR466,
výroba 24. 09. 2014, spotreba 17. 03. 2016, E71-Kur.prsia sol 8x2 kg v množstve 1.362 KAR, spolu s
dodacím listom zo dňa 11. 02. 2015, na ktorom je uvedené: Zn. PERDIX, BR466, výroba 24. 09. 2017,
spotreba 17. 03. 2016, E71-Kur.prsia sol 8x2kg v množstve 1.362 KAR, listinou zo dňa 11. 02. 2015
označenou ako „príjem cudzích ukladateľov“, na ktorej je uvedené: palety 19 ks, Kuracie prsia 8/2 sol.

Perdix, 1.362 KT a 21.792,- kg,
- faktúru vystavenú spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. pod č. 1501136 dňa 16. 02. 2015 na sumu
76.059,65 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 12.676,61 eur) s označením dodávky: kuracie
prsia solené BR (6x2kg), Značka: Seara, Šarža: BR 4202 BR 4202, šarža: 08122014T2, výr./spotr.: 08.
12. 2014 // 05. 06.2016 v množstve 22.008 spolu s dodacím listom zo dňa 16. 02. 2015 s totožným
označením dodávky v množstve 22.008, listinou zo dňa 16. 02. 2015 označenou ako „príjem cudzích

ukladateľov“, na ktorej je uvedené: palety 23 ks, Kur. prsia 6/2 sol. SEARA, 1.834 KT a 22.008 kg,
- faktúru vystavenú spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. ako dodávateľom pod č. 201500016 zo dňa 03.
02. 2015 na sumu 75.531,46 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 12.588,58 eur) s označením
dodávky: mrazené kurací prsia sol. 2kgx6, zn. aurora, miesto vykládky Mraziarne a.s. Sládkovičovo,
vodič Dostal, SPZ 5M70100, 5M70607, BR3125, šarža:1014110322, výr./spot.: 03. 11. 2014/26. 04.

2016, množstvo: 22.008, spolu s dodacím listom zo dňa 03. 02. 2015 s totožným označením dodávky
v množstve 22.008, potvrdením zo dňa 03. 02. 2015 o prijatí tovaru k faktúre, listinou zo dňa 03. 02.
2015 označenou ako „príjem cudzích ukladateľov“, na ktorej je uvedené: palety 28 ks, Kur. prsia 6/2
sol. AURORA, 1.834 KT a 22.008 kg,
- faktúru vystavenú spoločnosťou FRIGOLOG, s.r.o. pod č. 20150064 dňa 13. 02. 2015 na sumu 1.440,-

eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 240,- eur), predmetom ktorej bola fakturácia dopravy tovaru
vykonanej dňa 09. 02. 2015, 11. 02. 2015 a 12. 02. 2015 spolu so záznamom o prevádzke vozidla
nákladnej dopravy zo dňa 09. 02. 2015 (trasa Nové mesto nad Váhom - Sládkovičovo - Kunovice - Nové
Mesto nad Váhom), zo dňa 11. 02. 2015 (trasa Nové mesto nad Váhom - Sládkovičovo - Kunovice - Nové
Mesto nad Váhom) a zo dňa 12. 02. 2015 (trasa Nové mesto nad Váhom - Sládkovičovo - Kunovice -

Nové Mesto nad Váhom), listinou „výdaj cudzích ukladateľov“ zo dňa 09. 02. 2015 (palety 28 ks, Kur.
prsia 6/2 sol. AURORA, množstvo 1.834 KT a 22.008 kg), zo dňa 11. 02. 2015 (palety 20 ks, Kur. prsia
6/2 sol AURORA, množstvo 1.790 KT a 21.480 kg) a zo dňa 12. 02. 2015 (palety 19 ks, kuracie prsia
8/2 sol. Perdix, množstvo 1.362 KT a 21.792 kg) a dokladmi CMR zo dňa 09. 02. 2015, 11. 02. 2015 a
12. 02. 2015, na ktorých je v kolónke „tovar prevzal“ pečiatka spoločnosti inpost spol. s r. o. so sídlom

v Českej republike,
- faktúru vystavenú spoločnosťou Mraziarne a.s. Sládkovičovo pod č. 34150136 zo dňa 02. 03. 2015 na
sumu 1.214,18 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 202,36 eur), predmetom ktorej bola fakturácia
služby - skladovanie za mesiac február 2015 podľa priloženej prílohy.
Žalobca ako dodávateľ tiež predložil tri faktúry pre odberateľa: Conflans Energy, s.r.o. so sídlom v Českej

republike, a to pod č.:
- 150017 zo dňa 09. 02. 2015 v sume 70.425,60 eur s označením dodávky: Mraz. kur. prsia BK BR
3125 Aurora, 6x2 kg, soľ, BR 3125, výr./spotr.: 03. 11. 2014/26. 04. 2016, šarža: 1014110322, množstvo:
22.008 kg spolu s dodacím listom zo dňa 09. 02. 2015, dokladom CMR č. SK E 7642053 zo dňa 09. 02.
2015 a listinou zo dňa 09. 02. 2015 s označením „výdaj cudzích ukladateľov“,

- 150019 zo dňa 11. 02. 2015 v sume 68.736,- eur s označením dodávky: mraz. kur. prsia BK BR 2172
Seara, 6x2 kg, BR 2172, soľ, výr./spotr.: 27. 11. 2014/22. 05. 2016, šarža: 408149.171, množstvo: 21480
kg spolu s dodacím listom zo dňa 11. 02. 2015, dokladom CMR č. SK E 7642054 zo dňa 11. 02. 2015
a listinou zo dňa 11. 02. 2015 s označením „výdaj cudzích ukladateľov“,
- 150021 zo dňa 12. 02. 2015 v sume 69.734,40 eur s označením dodávky: mraz. kur. prsia BK BR

466 Perdix, 8x2 kg, soľ, BR 466, výr./spotr.: 26. 11. 2014/19. 05. 2016, šarža: 3124330B12, množstvo:
21.792 kg spolu s dodacím listom zo dňa 12. 02. 2015, dokladom CMR č. SK E 7642055 zo dňa 12. 02.
2015 a listinou zo dňa 12. 02. 2015 s označením „výdaj cudzích ukladateľov“.
Ďalej žalobca ako dodávateľ predložil faktúru pre odberateľa: Žouželka s.r.o. pod č.:
- 150022 zo dňa 17. 02. 2015 v sume 69.985,44 eur s označením tovaru: mraz. kur. prsia BK BR 4202

Seara, 6 x 2 kg, soľ, BR 4202, výr./spotr.: 08. 12. 2014/05. 06. 2016, šarža: 08/12/2014T2 v množstve
22008 kg, spolu s dodacím listom zo dňa 17. 02. 2015, dokladom CMR č. SK E 7642047 zo dňa 17. 02.
215 a listinou zo dňa 17. 02. 2015 s označením „výdaj cudzích ukladateľov“.Správcovi dane žalobca predložil i zoznam prijatých faktúr, zoznam vydaných faktúr, evidenciu DPH
dokladov a výpisy z účtov za február 2015.

4. Správca dane v máji 2015 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou žiadal o
informácie k prevereniu dodania tovaru daňovému subjektu Žouželka s.r.o. so sídlom v Českej republike,
pričom konkrétne okrem iného žiadal i o preverenie existencie tovaru, jeho skutočného dodania,
množstva, spotrebiteľa a pod. podľa pripojenej faktúry č. 150022 zo dňa 17. 02. 2015.

5. Dožiadaný Daňový úrad Banská Bystrica pobočka Žiar nad Hronom v podaní zo dňa 03. 06. 2015
(odpoveď na dožiadanie) oznámil zistené skutočnosti týkajúce sa dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti
A.P.P.I spol. s r.o. (podľa faktúry č. 201500016 zo dňa 03. 02. 2015) a zaslal i zápisnicu o ústnom
pojednávaní zo dňa 01. 06. 2015, na ktorom bola za prítomnosti žalobcu vypočutá konateľka spoločnosti
O. J..
Dňa 26. 06. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď dožiadaného Daňového úradu Trenčín

pobočka Nové mesto nad Váhom na jeho dožiadanie ohľadne spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o.
(podľa faktúry č. 1501136 zo dňa 16. 02. 2015) ako dodávateľa žalobcu spolu so zápisnicou o ústnom
pojednávaní zo dňa 18. 06. 2015 (na ktorom bol vypočutý konateľ uvedenej spoločnosti X.. S. I.) a s
faktúrou č. 21501079 zo dňa 12. 02. 2015 v sume 74.739,17 eur vystavenou spoločnosťou MARKET
CENTRUM, s. r. o. ako dodávateľom pre spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. ako odberateľa.

Dňa08.09.2015bolasprávcovidanedoručenáodpoveďdožiadanéhoDaňovéhoúraduTrnavapobočka
Galanta ohľadne daňového subjektu ALFA-R s.r.o. (dodávateľ žalobcu) spolu so zápisnicou o ústnom
pojednávaní zo dňa 11. 08. 2015, na ktorom bol ako svedok vypočutý N. K. (konateľ spoločnosti).

6. Správcovi dane bola dňa 14. 09. 2015 doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu

informácií, ktorá sa týkala spoločnosti Žouželka s.r.o. a v ktorej bolo okrem iného uvedené, že
odberateľom tovaru z faktúry č. 150022 (vystavenej žalobcom ako dodávateľom spoločnosti Žouželka
s.r.o.) bola spoločnosť Malec a Vavrik spol. s r.o.. Žiadosťou zo dňa 09. 11. 2015 správca dane žiadal o
doplnenie odpovede, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 29. 12. 2015.

7. Dňa 07. 10. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď dožiadaného Daňového úradu Bratislava
ohľadne daňového subjektu MARKET CENTRUM, s. r. o. spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo
dňa 25. 09. 2015, na ktorom bol vypočutý konateľ spoločnosti K. K..
Ďalšia odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 04. 12. 2015 spolu so zápisnicou o ústnom
pojednávaní zo dňa 26. 11. 2015, na ktorom bol opätovne vypočutý K. K..

Dňa 07. 12. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď dožiadaného Daňového úradu Prešov
pobočka Poprad zo dňa 01. 02. 2015 (týkajúca sa spoločnosti FEGA-FROST, s.r.o.) spolu so zápisnicou
o ústnom pojednávaní zo dňa 30. 11. 2015, na ktorom bol ako svedok vypočutý F. Z. (konateľ
spoločnosti).

8. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej
republiky, v ktorej správca dane žiadal o preverenie spoločnosti Conflans Energy, s.r.o. so sídlom v
Českej republike, ktorá bola odberateľom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období.

9. Správca dane predvolal na pojednávanie svedka K. Z. (v kontrolovanom zdaňovacom období konateľ

spoločnosti METAL MARKET s.r.o., ktorá bola vymazaná z obchodného registra v máji 2015) z adresy
jeho trvalého pobytu, pričom zásielka sa vrátila s poznámkou doručovateľa, že adresát je neznámy a
iná jeho adresa nebola zistená.

10. Dňa 16. 03. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď dožiadaného Daňového úradu Trenčín

pobočkaPartizánsketýkajúcasaspoločnostiSlovakiaFoodTrading,s.r.o.spolusozápisnicouoústnom
pojednávaní zo dňa 16. 02. 2016, na ktorom bol ako svedok vypočutý konateľ spoločnosti W. N..

11.Rozhodnutímzodňa17.03.2016správcadanevzmysleust.§61ods.1písm.b/zákonač.563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to od 22. 03. 2016 do získania informácií potrebných
pre správne určenie dane. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo zaslanie žiadosti o medzinárodnúvýmenu informácií č. 1779549/2016 (ohľadne spoločnosti Conflans Energy, s.r.o. so sídlom v Českej
republike). Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22. 03. 2016.
Odpoveď na túto žiadosť bola správcovi dane doručená dňa 21. 04. 2016 a v podaní zo dňa 25. 04.

2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 21. 04. 2016 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly
a pokračuje sa v jej výkone.

12. Následne správca dane zaslal ďalšie tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne
spoločností Twardzik CZ, s.r.o., MYO-FOOD, s.r.o. a SLOVPOS CZ a.s. (všetky so sídlom v Českej

republike). Rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2016 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať
ďalšie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to od 29. 04. 2016 do dňa získania potrebných
informácií pre správne určenie dane. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo zaslanie žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií č. 556077/2016, č. 557600/2016 a č. 557520/2016 (ohľadne vyššie
uvedených troch spoločností so sídlom v Českej republike). Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 29. 04. 2016.

Dňa 14. 06. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď týkajúca sa spoločnosti MYO-FOOD, s.r.o.,
dňa 12. 07. 2016 mu bola doručená odpoveď týkajúca sa spoločnosti Twardzik CZ, s.r.o. a dňa 19.
10. 2016 bola správcovi dane doručená odpoveď týkajúca s spoločnosti SLOVPOS CZ a.s. spolu s
prílohami.
Správca dane v podaní zo dňa 20. 10. 2016 oznámil žalobcovi, že dňa 19. 10. 2016 pominuli dôvody

prerušenia daňovej kontroly a pokračuje sa v jej výkone.

13. Dňa 24. 10. 2016 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisov z daňových kontrol
(v spoločnosti CORAL. spol. s r.o., u žalobcu a iných daňových kontrol) a do výsluchov na KÚFS,
pričom dokumenty, do ktorých nahliadol si pripojil k úradnému záznamu. Takto získal informácie od

Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta, (týkajúce sa spoločnosti N&Y s.r.o., J-ten
s. r. o., ktoré nie sú registrované na RVPS Galanta), Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Košice (o tom, že spoločnosť N&Y s.r.o. nebola registrovaná ako príjemca v mieste určenia a zásielky
potravín živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EÚ do SR nenahlasovala), Daňového úradu
Košice (týkajúce sa spoločnosti N&Y s.r.o.), Daňového úradu Trenčín pobočka Nové mesto nad Váhom

(týkajúce sa spoločnosti FRIGOLOG, s.r.o.), Kriminálneho úradu finančnej správy (ohľadne osoby K. Z.),
Daňového úradu Trenčín pobočka Partizánske, Daňového úradu Trenčín pobočka Prievidza (zápisnica
o ústnom pojednávaní zo dňa 01. 03. 2016 spísaná s K. C. - konateľom spoločnosti Access line s. r. o.
od 15. 12. 2014 do 15. 04. 2015), pričom z takto získaných informácií si vyhotovil fotokópie.

14. Následne správca dane zaslal ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne
spoločností Malec a Vavrik spol. s r.o. so sídlom v Českej republike a rozhodnutím zo dňa 24. 10.
2016 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že je potrebné získať ďalšie informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, a to od 26. 10. 2016 do dňa získania potrebných informácií pre správne určenie
dane. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly bolo zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií

č. 1643122/2016 (ohľadne vyššie uvedenej spoločností so sídlom v Českej republike). Predmetné
rozhodnutie bolo zaslané na adresu splnomocneného zástupcu žalobcu zapísanú v obchodnom registri,
ale zásielka sa vrátila správcovi dane s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote.
Dňa 09. 03. 2017 bola správcovi dane doručená odpoveď českej finančnej správy vo veci týkajúcej sa
daňového subjektu Malec a Vavrik spol. s r.o. so sídlom v Českej republike spolu s listinnými dokladmi

(výpisy z účtu, výdajové pokladničné doklady, faktúry).
V podaní zo dňa 13. 03. 2017 správca dane oznámil žalobcovi že dňa 09. 03. 2017 pominuli prekážky,
pre ktoré bolo daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.

15. V ďalšom podaní zo dňa 13. 03. 2017 správca dane oboznámil žalobcu so skutočnosťami

zistenými v rámci predmetnej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2015, súčasťou ktorého
bolo preverenie dodávateľov ako i preverenie odberateľov so sídlom v Slovenskej republike a v
Českej republike, ako aj vyhodnotenie nákupu a predaja mrazených kuracích pŕs vo februári 2015.
Oboznámenie (doručené zástupcovi žalobcu dňa 20. 03. 2017) obsahovalo okrem iného i poučenie, že
žalobca má právo sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich

zistenia a navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim s tým, že ak má žalobca nové
doklady, dôkazy, resp. vyjadrenia, ktoré chce predložiť, môže tak urobiť do 8 dní odo dňa doručenia
tohto oboznámenia.16. Dňa 27. 03. 2017 bol spísaný úradný záznam o nahliadnutí do spisu daňového subjektu CORAL,
spol. s r.o. (zdaňovacie obdobie august 2014, január 2015 a marec 2015) a RUGALA s.r.o., pričom si
vyhotovil fotokópie tam uvedených listín, ktoré sa stali súčasťou administratívneho spisu v predmetnej

veci.

17. Dňa 27. 03. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly, ktorý bol spolu s výzvou zo
dňa 27. 03. 2017 na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam doručený zástupcovi žalobcu dňa 29.
03. 2017. Zástupca žalobcu dňa 12. 04. 2017 nahliadol do administratívneho spisu, o čom bol spísaný

úradný záznam, v ktorom sú uvedené dokumenty, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu a dokumenty,
zktorýchsivyhotovilmobilnýmtelefónomkópie.Následnepodalžalobcavyjadrenie,ktorébolodoručené
správcovi dane dňa 14. 04. 2017.

18. Dňa 25. 05. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti zástupcu žalobcu,
predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa

27. 03. 2017.

19. Dňa 05. 06. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty v sume 50.189,86 eur za zdaňovacie obdobie február 2015. Na základe odvolania žalobcu zo
dňa 26. 06. 2017, doplneného v podaní zo dňa 14. 07. 2017, žalovaný rozhodnutím zo dňa 01. 12. 2017

zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 06. 2017 pre jeho nezákonnosť, spočívajúcu v porušení
relevantných ust. § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 3 písm. c/ a ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom ho zároveň inštruoval, ako má vo veci ďalej postupovať
(doplniť dokazovanie v zmysle preverenia skutočností viažucich sa k spoločnosti MRAZIARNE a.s.
Sládkovičovo, v ktorej mal mať prenajaté skladovacie priestory aj žalobca ako i dokazovanie vo vzťahu k

spoločnosti ALFA-R s.r.o. s tým, že bude potrebné, aby žalobca preukázal, aké rozumné opatrenia prijal,
aby sa uistil, že plnenia, ktoré uskutočnil, nevedú k podozreniu z jeho účasti na daňovom podvode a iné).

20. Dňa 22. 02. 2018 bol správcovi dane doručený mail od spoločnosti ALFA-R s.r.o. obsahujúci pohyby
zo skladu za obdobie od 10. 02 2015 do 12. 02. 2015.

21. Dňa 29. 03. 2018 správca dane nahliadol do spisu z výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 a marec 2014 u daňového subjektu TENDERFOOD AB,
s. r. o. a vyhotovil si fotokópie listín (zápisnice správcu dane, t.j. Daňového úradu Trenčín pobočka
Nové mesto nad Váhom o ústnom pojednávaní zo dňa 28. 09. 2015 a 29. 09. 2015 o výsluchu svedkov

- zamestnancov spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, a to V. W. - skladová evidentka, K. H. -
skladník, A. S. - skladník, K.. X. C. - hlavný účtovník, zápisnica spísaná na Kriminálnom úrade finančnej
správyBratislavadňa12.02.2015opodanívysvetleniazostranyriaditeľatejtospoločnostiX..T.E.),ako
i do spisu z vyrubovacieho konania vykonaného u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2015, odkiaľ si
taktiež vyhotovil fotokópie potrebných listín (zápisnica správcu dane, t.j. Daňového úradu Nitra o ústnom

pojednávaní zo dňa 27. 03. 2018 o výsluchu svedkov - zamestnancov spoločnosti MRAZIARNE a.s.
Sládkovičovo, a to V. W. - skladová evidentka, K. H. - vedúci skladu, J. I. - vodič vozíka).
Dňa 25. 06. 2018 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontrole dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015 u daňového subjektu NUBAKO s.r.o.,
v rámci ktorej bola spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo poskytnutá Kniha evidencie vjazdu a

výjazdu motorových vozidiel Sládkovičovo, ev. č. 2/V75, z ktorej si správca dane vyhotovil kópie tých
strán, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia február 2015.

22. V podaní zo dňa 25. 06. 2018 (doručenom zástupcovi žalobcu dňa 09. 07. 2018) správca dane vyzval
žalobcu, aby predložil dôkazy a preukázal, aké rozumné opatrenia prijal, aby sa uistil, že plnenia, ktoré

uskutočnil vo februári 2015 nevedú k podozreniu z jeho účasti na daňovom podvode, a to v lehote 8 dní
odo dňa doručenia výzvy. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 16. 07. 2018.

23. Dňa 02. 08. 2018 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisov z daňových kontrol
u dodávateľov žalobcu a vyhotovil si fotokópiu protokolu zo dňa 28. 03. 2018 z daňovej kontroly dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl až december 2014 a január až máj 2015 v spoločnosti
ALFA-R s.r.o., fotokópiu protokolu zo dňa 26. 05. 2016 z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január až marec 2015 v spoločnosti Slovakia Food Trading, s. r. o., fotokópiu
rozhodnutia zo dňa 18. 07. 2016, ktorým bol tejto spoločnosti vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnotyza zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 317.865,07 eur, fotokópiu protokolu zo dňa 07. 03. 2018
z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty v spoločnosti MARKET CENTRUM, s. r. o. za zdaňovacie
obdobie február až máj 2015, fotokópiu protokolu zo dňa 25. 05. 2018 z daňovej kontroly dane z pridanej

hodnoty A.P.P.I spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2015.
Dňa 02. 08. 2018 správca dane spísal úradný záznamom o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty v spoločnosti ALFA-R s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2014 až máj 2015 a
vyhotovil si fotokópiu potvrdenia zo dňa 12. 01. 2010 o registrácii prevádzkarne potravinárskeho podniku
pre potraviny živočíšneho pôvodu a jej činnosti (ktoré vydala Regionálna veterinárna a potravinová

správa Galanta) ako i ďalších listín, ktoré založil do administratívneho spisu.

24. Dňa 03. 08. 2018 správca dane spísal zápisnicu ústnom pojednávaní o priebehu a výsledkoch
dokazovania v predmetnej veci za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

25. Dňa 15. 08. 2018 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej

hodnoty v sume 50.189,86 eur za zdaňovacie obdobie február 2015, nepriznal mu nadmerný odpočet
v sume 48.146,66 eur a vyrubil mu daň v sume 2.043,20 eur (nadmerný odpočet uplatnený v daňovom
priznaní žalobcu v sume 48.146,66 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume
2.043,20 eur, rozdiel v sume 50.189,86 eur, rozdiel dane na úhradu v sume 2.043,20 eur).

26. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 17. 09. 2018 doplnené v podaní zo dňa
15. 10. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

27. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 22. 01.
2019 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 08. 2018 potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015. Správca dane sa pri výkone daňovej kontroly zameral aj

na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe predložených faktúr, na ktorých je
v pozícii dodávateľa uvedená spoločnosť:
- ALFA-R s.r.o. (uplatnené právo na odpočítanie dane spolu v sume 24.924,67 eur) na základe faktúry č.
323150040 zo dňa 10. 02. 2015 v sume 74.234,88 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 12.372,48
eur) a faktúry č. 323150042 zo dňa 11. 02. 2015 v sume 75.313,15 eur (z toho daň z pridanej hodnoty

v sume 12.552,19 eur), ku ktorým boli pripojené dodacie listy a doklady s označením „Príjem cudzích
ukladateľov“,
- TENDERFOOD AB, s. r. o. (uplatnené právo na odpočítanie dane v sume 12.676,61 eur) na základe
faktúry č. 1501136 zo dňa 16. 02. 2015 v sume 76.059,65 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume
12.676,61 eur), ku ktorej bol predložený dodací list a doklad „Príjem cudzích ukladateľov“

- A.P.P.I spol. s r.o. (uplatnené právo na odpočítanie dane v sume 12.588,58 eur) na základe faktúry č.
201500016 zo dňa 03. 02. 2015 v sume 75.531,46 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 12.588,58
eur), ku ktorej bol pripojený dodací list, potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 201500016 a doklad „Príjem
cudzích ukladateľov“.
Správca dane preveroval formálne deklarovanú realizáciu zdaniteľných plnení podľa predložených

dokladov a na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že zdaniteľné plnenia deklarované v
obchodnom reťazci tuzemských dodávok: Access line s. r. o. › Slovakia Food Trading, s. r. o. › FEGA
FROST, s.r.o. › ALFA-R s.r.o. › žalobca, v obchodnom reťazci tuzemských dodávok: METAL MARKET
s.r.o. › MARKET CENTRUM, s. r. o. › TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca a v obchodnom reťazci
tuzemských dodávok: N&Y s.r.o. › A.P.P.I spol. s r.o. › žalobca sa neuskutočnili tak, ako to vyplýva z

predmetných faktúr. Skutočné dodanie tovaru v súlade s ust. § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.) nebolo preukázané.
Ak nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., jednotlivým dodávateľom
nevznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 tohto zákona, a preto odberateľovi - žalobcovi
zapojenému v tomto obchodnom reťazci, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane spolu v sume

50.189,86 eur podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
Žalobca si ako platiteľ dane prijatými faktúrami od troch tuzemských dodávateľov uplatnil podľa ust. § 51
ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane z tovaru (mrazené kuracie mäso),
ktorý mal podľa ust. § 43 tohto zákona následne dodať do iného členského štátu (Česká republika)ako dodávky oslobodené od dane. Podľa zistení správcu dane bol však tento tovar využívaný na
deklarovanie dodaní typu tzv. „karusel“, so zapojením článkov charakteristických pre daňové podvody -
„zmiznutý obchodník“, „nárazník“ a „dodávateľ do iného členského štátu“. Tovar, ktorý bol v neustálom

fakturačnom kolobehu sa kupoval systémom „do skladu“, pričom krajina pôvodu a krajina konečnej
spotreby nebola ani rozsiahlym dokazovaním správcu dane preukázaná. Išlo o obchod bez reálneho
opodstatnenia s cieľom uplatniť odpočítanie dane a čerpať nadmerné odpočty v reťazci obchodníkov s
komoditou „kuracie mäso“, na ktoré sa pri správe daní v zmysle ust. 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) neprihliada. Jednotlivým dodávateľom žalobcu (ako aj ich dodávateľom)
nevznikla daňová povinnosť z reálneho dodania tovaru podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
a žalobcovi ako platiteľovi dane nevzniklo právo na odpočítanie dane z tohto tovaru podľa ust. § 49
ods. 1 tohto zákona. Dodávateľom (ako aj ich dodávateľom) vznikla povinnosť zaplatiť daň z dôvodu jej
uvedenia vo faktúre podľa ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z..

28. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v odvolaní.
S poukazom na ust. § 46 ods. 2, ods. 9 písm. a/, ods. 10 prvá a druhá veta, § 61 ods. 1 písm. b/, ods.
3 prvá a druhá veta, ods. 4, 5 zákona č. 563/2009 Z.z., na NARIADENIE RADY (EÚ) č. 904/2010 zo 7.
októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj nariadenie č. 904/2010) a obsah administratívneho spisu žalovaný konštatoval, že daňová kontrola u

žalobcu bola začatá dňa 14. 05. 2015 a dňa 29. 03. 2017 ukončená (dňom doručenia protokolu zo dňa
27. 03. 2017 spolu s výzvou zo dňa 27. 03. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole).
V priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy správca dane, vyhodnotil, že pre správne určenie
dane je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia č.
904/2010, a preto vypracoval žiadosti vo forme štandardizovaného formulára „SCAC“. Prostredníctvom

kontaktnej osoby pre medzinárodnú výmenu informácií u správcu dane bolo v štandardizovanej forme
žalovanému, oddelenie CLO zaslaných šesť žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, v súvislosti s
ktorými správca dane trikrát využil možnosť prerušenia daňovej kontroly, a to rozhodnutím zo dňa 17.
03. 2016 od 22. 03. 2016 do 21. 04. 2016, rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2016 od 29. 04. 2016 do 19. 10.
2016 a rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2016 od 26. 10. 2016 do 09. 03. 2017 . Podmienka určená v ust. § 61

ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. bola v posudzovanom prípade splnená. Dôvodom na prerušenie daňovej
kontroly bola skutočnosť, že správca dane potreboval podľa osobitného predpisu získať informácie a
podklady pre správne určenie dane. Ak má správca dane pokračovať v daňovom konaní (resp. v daňovej
kontrole) vtedy, keď pominú dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, môže v konaní pokračovať až
vtedy, keď od žalovaného (oddelenie CLO) sám obdrží informácie a podklady získané z medzinárodnej

výmeny informácií. V prípade prvého prerušenia bola daňová kontrola prerušená do 21. 04. 2016, v
prípade druhého prerušenia do 19. 10. 2016 a v prípade tretieho prerušenia do 09. 03. 2017, teda
vždy do dňa, v ktorom kontaktná osoba pre medzinárodnú výmenu informácií u správcu dane obdržala
odpoveďnazaslanéžiadostiomedzinárodnúvýmenuinformácií.Žalovanýboltohonázoru,žeodvolacia
námietka žalobcu o nezákonnom prerušení daňovej kontroly a na ňu nadväzujúce ďalšie námietky

ohľadne nezákonnosti samotnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania je bezdôvodná.
Medzinárodná výmena informácií v oblasti dane z pridanej hodnoty sa uskutočňuje podľa osobitného
predpisu a týmto predpisom je nariadenie č. 904/2010, ktoré obsahuje i vymedzenie pojmov (ústredný
kontaktný úrad, kontaktné oddelenie, príslušný úradník, žiadajúci orgán). Správca dane vyhodnotil, že
je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, t.j. nariadenia č. 904/2010 a ako

žiadajúci orgán vypracoval žiadosť o poskytnutie informácie (vyplnil formulár „SCAC“) a prostredníctvom
kontaktnej osoby túto žiadosť zaslal na ústredný kontaktný úrad (Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie
CLO), ktorý v rámci svojich kompetencií postúpil žiadosť príslušnému orgánu žiadaného štátu. Zaslanie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sa považuje za zákonný dôvod na prerušenie daňovej
kontroly, nakoľko bez potrebných informácií a podkladov, ktoré sa dajú zistiť len osobitným spôsobom,

správca dane nemôže správne určiť daň. V oddiele 2, čl. 10 nariadenia č. 904/2010 sú uvedené lehoty
na poskytovanie informácií pre žiadaný orgán, ktoré sa majú chápať ako maximálne lehoty a tieto sa
nemajú prekračovať. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť záver, že ak žiadaný orgán tieto lehoty
nedodrží,resp.sinesplnísvojepovinnosti,musížiadajúciorgánpokračovaťvdaňovejkontroleajnapriek
tomu, že odpoveď na zaslanú žiadosť neobdržal. To všetko najmä s ohľadom na skutočnosť, že vo

výrokovej časti rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly je získanie podkladov pre správne určenie dane
jedinou akceptovateľnou podmienkou na pokračovanie v daňovej kontrole. Dôsledky nedodržania lehoty
na odpoveď žiadaným orgánom nie sú stanovené a nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu,
že uvedený stav má za následok nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly u správcudane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 116/2013-11
zo dňa 28. 02. 2013, z ktorého vyplýva záver, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly
neplynú lehoty na jej vykonanie, ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania,

na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v
Nariadení rady (ES) č. 1798/2003, resp. v Nariadení rady (EÚ) č. 904/2010, pričom úprava lehôt na
poskytnutie informácii je uvedená v čl. 10 až 12 nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou
platnou do 31. 12. 2011. Prerušenia daňovej kontroly mali za následok, že lehoty podľa zákona č.
563/2009 Z.z. neplynuli a časový rámec na jej vykonanie prekročený nebol (samotný výkon daňovej

kontroly trval 340 dní).
K ďalšej námietke (upretie práva vyplývajúceho z ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z.)
žalovaný uviedol, že správca dane v podaní zo dňa 13. 03. 2017 oboznámil žalobcu so skutočnosťami
zistenýmivpriebehudaňovejkontrolyazároveňhopoučil,žemáprávosavyjadrovaťvpriebehudaňovej
kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené
jeho vyjadrenia k nim, pričom na podanie vyjadrenia mu určil lehotu osem dní odo dňa doručenia

oboznámenia. Oboznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené v priebehu daňovej
kontroly dňa 20. 03. 2017, a teda lehota ha predloženie vyjadrenia, dokladov a dôkazov uplynula dňa 28.
03. 2017. Žalobca v stanovenej lehote vyjadrenie nepodal. Z dôvodu, aby správca dane dodržal zákonnú
jednoročnú lehotu na výkon daňovej kontroly, vypracoval dňa 27. 03. 2017 protokol z daňovej kontroly,
ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k tam uvedeným zisteniam doručený splnomocnenému

zástupcovidaňovéhosubjektudňa29.03.2017.Týmboladaňovákontrolaukončenávsúladesust.§46
ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z.. Správca dane v protokole uviedol, že žalobca bol so zistenými
skutočnosťami oboznámený, ale do dňa vyhotovenia protokolu správcovi dane nebolo doručené žiadne
vyjadrenie k uvedenému oboznámeniu. Protokol z daňovej kontroly správca dane skutočne vypracoval
už dňa 27. 03. 2013, t.j. v siedmy deň lehoty na vyjadrenie sa k oboznámeniu, o čom však žalobca nemal

vedomosť do dňa 29. 03. 2017, kedy mu bol doručený protokol z daňovej kontroly. Lehota na vyjadrenie
sa k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly uplynula dňa 28. 03. 2017
a žalobca ani v posledný deň tejto lehoty nepodal svoje vyjadrenie, teda vedome sa zriekol svojho
práva vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo návrhov, aby v protokole
boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Zo strany správcu dane skutočne nebola dôsledne akceptovaná

ním určená plná lehota na podanie vyjadrenia k oboznámeniu, ale žalobca v čase plynutia poskytnutej
lehoty nemal vedomosť o ďalších krokoch správcu dane a mal možnosť využiť plnú poskytnutú lehotu
na vyjadrenie, no toto právo nevyužil. Žalovaný bol toho názoru, že táto skutočnosť nemá vplyv na
zákonnosť samotnej daňovej kontroly a na ňu nadväzujúcich daňových konaní.
K ďalším námietkam (neodstrániteľné vady zákonnosti daňovej kontroly, neumožnenie realizovať právo

v priebehu daňovej kontroly, nemožnosť správcu dane vykonávať dokazovanie vo vyrubovacom konaní,
ani po zrušení rozhodnutia správcu dane a vrátení veci na ďalšie konanie) žalovaný uviedol, že správca
dane vykonáva správu daní a vedie dokazovanie za účelom správneho zistenia dane. Tieto námietky
sú vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam právne irelevantné a nemajú vplyv na zákonnosť
rozhodnutia správcu dane. V zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.

rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dna 19. 04. 1994 vo
veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Mnohé námietky žalobcu smerovali proti odôvodneniu rozhodnutia

žalovaného zo dňa 01. 12. 2017, ktorým žalovaný zrušil prvé rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Žalovaný ďalej citoval ust. § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. a konštatoval, že
rozhodnutie správcu dane preskúmal vo vzťahu k ust. § 63 tohto zákona, pričom zistil, že bolo vydané
v súlade so zákonnými požiadavkami. Správca dane v rámci odôvodnenia uviedol, ktoré skutočnosti
boli podkladom jeho rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol, aké úvahy

ovplyvnili hodnotenie dôkazov a obhájil použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodol.
Knámietkenedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,nesprávnehoprávnehoposúdeniavecisprávcom
dane pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní, ako aj žalovaným v odvolacom konaní, žalovaný
uviedol, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o tom, kto vlastne tovar dodal, aký je jeho pôvod, odkiaľ bol
odoslaný, čo priznal v odvolaní a čomu nasvedčujú aj zistenia správcu dane:

V deklarovanom obchodnom reťazci: Access line s. r. o. › Slovakia Food Trading, s. r. o. › FEGA FROST,
s.r.o. › ALFA-R s.r.o. › žalobca, bol tovar žalobcovi dodaný v rámci areálu MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo
presunutím zo skladu spoločnosti ALFA-R s.r.o.. Ing. N. K. (konateľ spoločnosti ALFA-R s.r.o.) uviedol,
že tovar pre žalobcu bol objednaný v spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. a táto spoločnosť zabezpečila jehoprepravu do skladov spoločnosti ALFA-R s.r.o. v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Konateľ
FEGAFROST,s.r.o.F.Z.uviedol,žetovaruvedenýnafaktúrachpreALFA-Rs.r.o.nakúpilodspoločnosti
SlovakiaFoodTrading,s.r.o..PrepravutovaruzabezpečovaldodávateľspoločnostiFEGAFROST,s.r.o..

F. Z. uviedol, že tovar nebol fyzicky uskladnený v skladoch spoločnosti FEGA FROST, s.r.o., ale mal byť
priamo prepravený dodávateľom Slovakia Food Trading, s.r.o. k odberateľovi ALFA-R s.r.o. v spoločnosti
MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Za spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. všetky úkony vykonával jej
konateľ W. N., ktorý uviedol, že tovar nakupoval od spoločnosti Access line s. r. o.. Access line s. r. o.
zabezpečoval prepravu a tovar bol priamo dodaný odberateľovi FEGA FROST, s.r.o.. Tovar sa podľa W.

N. vykladal v priestoroch spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. v dedine Polské, kde má spoločnosť FEGA
FROST, s.r.o. mraziarenské sklady. Spoločnosť Access line s.r.o. uskutočňovanie ekonomickej činnosti
v danej oblasti nepreukázala. Pôvod tovaru je v danom prípade neznámy.
V deklarovanom obchodnom reťazci tuzemských dodávok: METAL MARKET s.r.o. › MARKET
CENTRUM, s. r. o. › TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca, bol tovar žalobcovi dodaný v rámci
areálu spoločnosti MRAZIARNE a.s, Sládkovičovo od TENDERFOOD AB, s. r. o.. Pre TENDERFOOD

AB, s. r. o. bol tovar naskladnený s dodacou podmienkou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Tovar si
TENDERFOOD AB, s. r. o. objednala v spoločnosti MARKET CENTRUM, s. r. o.. Konateľ spoločnosti
MARKET CENTRUM, s. r. o. K. K. sa pri ústnom pojednávaní vyjadril, že dodávateľom tovaru bola
spoločnosť METAL MARKET s.r.o.. Prepravu tovaru k TENDERFOOD AB, s. r. o. spoločnosť MARKET
CENTRUM, s. r. o. objednala u svojho dodávateľa, pričom zadala miesto vykládky MRAZIARNE a.s.

Sládkovičovo. Spoločnosť METAL MARKET s.r.o. uskutočňovanie ekonomickej činnosti v danej oblasti
nepreukázala. Pôvod tovaru je v danom prípade neznámy.
V deklarovanom obchodnom reťazci tuzemských dodávok: N&Y s.r.o. › A.P.P.I spol. s r.o. › žalobca,
bol tovar pre žalobcu dodaný priamo do skladu v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. O. J.
(konateľka A.P.P.I spol. s r.o.) uviedla, že preprava tovaru bola uskutočnená mraziarenskými vozidlami,

adresu nakládky nevedela a nemala vedomosť ani o tom, kto nakládku uskutočnil, nakoľko prepravu
tovaru zabezpečoval dodávateľ spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o.. Adresou vykládky bola spoločnosť
MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a tovar vykladali zamestnanci mraziarní, pričom ich mená nevedela
uviesť. Pri vykládke tovaru pre žalobcu nebol v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo za
spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. nikto prítomný. A.P.P.I spol. s r.o. nevlastní žiadne skladové priestory a ani

nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. V prípade potreby
skladovania tovarov sa toto uskutočňuje prostredníctvom spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o.. S
odvolávkou na obchodné tajomstvo O. J. uviedla názov svojho dodávateľa v neprítomnosti žalobcu.
Tovar objednala v spoločnosti N&Y s.r.o., pričom nemala vedomosť o tom, odkiaľ spoločnosť N&Y s.r.o.
nakúpila predmetný tovar. Spoločnosť N&Y s.r.o. uskutočňovanie ekonomickej činnosti v danej oblasti

nepreukázala. Pôvod tovaru a jeho skutočný odosielateľ je v danom prípade neznámy.
V súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru do areálu spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo
správca dane vyhodnotil ako dôkaz aj Knihu evidencie vjazdu a výjazdu motorových vozidiel
Sládkovičovo, ev. č. 2/V75 a zistené skutočnosti uviedol vo svojom rozhodnutí. Ani z týchto údajov nie
je zrejmé, kto je skutočným dodávateľom tovaru.

Žalovaný zdôraznil, že predmetom deklarovaných zdaniteľných plnení bola špecifická komodita, akou
je potravina živočíšneho pôvodu (zmrazené kuracie mäso) a bolo teda potrebné prihliadať na špeciálnu
legislatívu, a to najmä na zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 39/2007 Z.z.), zákon č. 52/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších
predpisov (ďalej aj zákon č. 52/1995 Z.z.) a VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 931/2011

z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (ďalej aj vykonávacie
nariadenie o požiadavkách na vysledovateľnosť), ktorú legislatívu sú povinné subjekty obchodujúce s
potravinami dodržiavať a riadiť sa ňou. Realizácia sporných zdaniteľných plnení si preto vyžadovala
vyššiu mieru opatrnosti zo strany žalobcu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného

kuracieho mäsa, a to i s ohľadom na potrebu preukázania nárokov vyplývajúcich v zmysle zákona
č. 222/2004 Z.z., ktorý v súvislosti s preukazovaním vecnej a materiálnej stránky deklarovaných
odpočítateľných zdaniteľných plnení neliberalizuje dobromyseľného nadobúdateľa. Vykonávacie
nariadenie o požiadavkách na vysledovateľnosť je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských
štátoch a vzťahuje sa na všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov vo všetkých fázach

výroby, spracovania a distribúcie potravín živočíšneho pôvodu vrátane prvovýrobcov, maloobchodu,
veľkoobchodu, sprostredkovateľov, skladovateľov a prepravcov potravín živočíšneho pôvodu, pričom
osobitne upravuje požiadavky na vysledovateľnosť pre sektor potravín živočíšneho pôvodu tak,
že prevádzkovatelia potravinárskeho podniku zabezpečia, aby prevádzkovateľom potravinárskehopodniku, ktorým sa potraviny dodávajú, boli k dispozícii konkrétne informácie o zásielkach potravín
živočíšneho pôvodu (okrem iného presný opis potraviny, objem alebo množstvo potraviny, údaje o
dávke, šarži, prípadne zásielke, dátum odoslania). Predpokladá sa, že informácie budú na obchodnom

doklade sprevádzajúcom potravinu alebo budú jeho prílohou. Dokazovaním správcu dane však bolo
zistené, že žalobca ani jeho obchodní partneri nevykonávali podnikanie v súlade s platnou legislatívou
pre obchodovanie s potravinami živočíšneho pôvodu. V celom deklarovanom reťazci nie je zrejmé, kedy
a prostredníctvom koho vstúpil tovar („údajne“ pôvodom z Brazílie) na územie európskeho spoločenstva
a ani to, kto zabezpečil jeho uvedenie na tuzemský trh. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal vedomosť

o tom, kto bol odosielateľom tovaru, potom je táto skutočnosť jasným znakom toho, že k výkonu svojej
ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou. V prípade dodávateľa A.P.P.I spol. s
r.o. bol tovar pre žalobcu dodaný priamo do skladu v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.
Skutočnosť, že žalobca nemal ani potrebu zistiť odosielateľa tovaru a napriek tomu s takýmto tovarom
obchodoval, nasvedčuje tomu, že predmetom sporných zdaniteľných plnení bola potravina neznámeho
pôvodu (potravina, pri ktorej podľa ust. § 2 písm. b/ zákona č. 52/1995 Z.z. nemožno dokladom

preukázať prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, alebo pri dovezenej potravine krajinu pôvodu
a prevádzkovateľa potravinárskeho podniku), ktorú legálne nenadobudol a ktorú nemá oprávnenie
používať na svoje zdaniteľné plnenia, pretože v zmysle ust. § 6 ods. 5 písm. c/ tohto zákona je zakázané
potraviny neznámeho pôvodu umiestňovať na trh. V tejto súvislosti žalovaný poukázal napr. na rozsudok
Súdneho dvora z 21. 02. 2008, Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG v. Finanzamt Malchin, C-271/06,

body24a25.Správcadanevpriebehudokazovaniapostupovaleurokonformnýmspôsobomavsúlades
názormieurópskychsúdnychdvorovzaslalžalobcovivýzvuzodňa25.06.2018napredloženiedôkazov,
ktorou ho vyzval na preukázanie skutočností, aké rozumné opatrenia prijal, aby sa uistil, že plnenia,
ktoré uskutočnil nevedú k podozreniu z jeho účasti na daňovom podvode. S ohľadom na vymenované
opatrenia a vyššie uvedené požiadavky veterinárnej a potravinovej legislatívy je zrejmé, že opatrenia,

ktoré žalobca v danom smere prijal, neboli dostatočné. Aj judikáty európskych súdnych dvorov prisvedčili
správcovi dane, ktorý nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane za predpokladu, že ako daňový
subjekt neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezapojil do obchodného
reťazca, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody. Existujú objektívne skutočnosti, že žalobca vedel,
mohol vedieť, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje nezákonného a účelového konania.

K identifikácii tovaru v predložených faktúrach v jasne definovanom obchodnom reťazci žalovaný ďalej
uviedol, že na faktúrach od dodávateľa ALFA-R s.r.o. pod č. 323150040 a č. 323150042 pre žalobcu sú
uvedené údaje o tovare, ale šarža výrobku nie je uvedená. Ani na priložených dokladoch nie je bližšia
špecifikácia tovaru. Až na faktúrach žalobcu č. 150019 a č. 150021 pre odberateľa Conflans Energy,
s.r.o. sa prvýkrát nachádza šarža a množstvo tovaru uvádzané v kg, pričom pri faktúre č. 150021 je

dátum výroby a spotreby definovaný odlišne od faktúry č. 323150042 a množstvo tovaru je uvádzané v
kg - 21.792 kg. Obdobné nedostatky (konkretizované v rozhodnutí žalovaného) v označení tovaru sú aj
na faktúre od spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. pre žalobcu a na faktúre žalobcu pre odberateľa
Žouželka s.r.o., ako i na faktúre od spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. pre žalobcu a na faktúre žalobcu pre
odberateľa Conflans Energy, s.r.o..

Ďalšie subjekty zapojené v obchodnom reťazci predmet fakturácie označujú všeobecne ako „dodanie
mrazených kuracích pŕs 2 kg balenie, sol.“ (N&Y s.r.o.), „HM231 - Kur. Prsia 6x2 kg“ (FEGA FROST,
s.r.o.), „Mraz, kuracie prsia seara sol,“ (MARKET CENTRUM, s. r. o.), „kuracie pršia sol. mr., značka
seara“ (METAL MARKET s.r.o.), „kuracie prsia brazil, 6x2 kg solené“ (Slovakia Food Trading, s. r. o.),
„kuřecí prsa 6x2 kg mr.“ (Žouželka s.r.o.), „kuřecí prsa solená aurora 6x2 kg“ (Conflans Energy, s.r.o.). Je

nesporné, že v skladových priestoroch žalobcu v objekte spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo sa
nachádzal, existoval tovar živočíšneho pôvodu - kuracie mrazené mäso. S ohľadom na vyššie uvedené
však nie je možné prisvedčiť tomu, že tovar na faktúrach, resp. v prílohách bol špecifikovaný tak
podrobne, aby bola možná jeho jednoznačná identifikácia, ktorá by vylučovala možnosť jeho zapojenia
do karuselového obehu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ten istý tovar je u jednotlivých článkov

reťazca dokonca špecifikovaný často rozdielne.
Ak existujú pochybnosti (a tie v danom prípade boli opodstatnené), je správca dane oprávnený
preverovať celý obchodný reťazec (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/24/2012
zo dňa 13. 11. 2012). Správca dane viedol skutočne rozsiahle dokazovanie a s využitím rôznych
informácií zistil, že tovar žalobca dodáva do iného členského štátu (Česká republika). Tovar je

privezený do skladu spoločnosti INPOST, spol. s r.o. v Kunovicích, resp. do skladu na adrese Horní
Počernice, Do Čertous. Služby týchto skladov využívajú viaceré spoločnosti, ktoré si medzi sebou
predaj kuracieho mäsa fakturujú v rámci Českej republiky, pričom sa tovar často dodáva bez prepravy
(len formálnou zmenou majiteľa v rámci skladu). Následne je tovar predávaný opäť slovenskýmodberateľom a je prevezený zo skladu v Českej republike na Slovensko, pričom miestom vykládky sú
aj sklady v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (zistené skutočnosti popísané v odôvodnení
rozhodnutia správcu dane). Služby spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, čo sa týka skladovania,

zmrazovania a skladovacích služieb, na základe zmluvného vzťahu využívala okrem žalobcu aj
spoločnosť ALFA-R s.r.o. a TENDERFOOD AB, s. r. o. K spôsobu, akým spoločnosť MRAZIARNE
a.s. Sládkovičovo poskytuje služby spojené so skladovaním, sa vyjadrili zamestnanci tejto spoločnosti,
ktorí sa zhodli, že uskladnenie a vyskladnenie tovaru pre cudzieho ukladateľa prebieha na základe
mailovej komunikácie. Ak prebieha presun tovaru pri predaji medzi ukladateľmi v skladových priestoroch

spoločnostiMRAZIARNEa.s.Sládkovičovo,potomnazákladeavízatýchtodvochspoločnostípapierovo
spracujú túto zmenu v systéme. Fyzicky sa tovar nepremiestňuje. Na sklade sa iba fyzicky preznačí,
pričom sa neznačí každé balenie, kartón, resp. paleta, ale len posledná paleta v rade. Rovnako sa
zhodli na tom, že nie je možné s určitosťou povedať, či sa jedná o opakovane dodávaný tovar. Nevedeli
potvrdiť ani vylúčiť, že sa jedná o ten istý dodávaný tovar, no v podstate skladujú tie isté množstvá.
Zamestnankyňa spoločnosti sa vyjadrila, že vidí príjem a výdaj tovaru, opakujúce sa objemy tovarov a

evidenčné lístky, čo znamená, že tovar bol viackrát v sklade a niektoré subjekty (medzi nimi i žalobca)
naskladňujú ten istý tovar, ktorý si predávajú medzi sebou, resp. ho vyvezú do iného štátu a následne
sa tovar po určitom čase znova objaví v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že boj proti podvodom je uznaným cieľom Smernice
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorú zákon

č. 222/2004 Z.z. transponuje. Ak finančné orgány v priebehu daňovej kontroly, či daňového konania
zistia objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva (umelý charakter transakcií, personálne
prepojenie platiteľov dane, nepreukázanie sídla ekonomickej činnosti, nekontaktnosť platiteľa dane,
nepodávanie daňových priznaní, neplatenie vlastnej daňovej povinnosti a mnohé ďalšie objektívne
skutočnosti), sú oprávnené tieto skutočnosti uviesť vo svojich rozhodnutiach, ako dôkazy nasvedčujúce

zneužitiu práva, ktoré vedú k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie. Za danej
dôkaznej situácie žalovaný konštatoval, že v danej veci ide o umelo vytvorené obchodné reťazce,
ktorých hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami
zapojenými v tomto reťazci, ale o neoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty
(uplatnením práva na odpočítanie dane uvedenej na faktúrach, resp. následným oslobodením dodávok

tohto tovaru od dane). Súčasťou reťazca je vždy tzv. „zmiznutý obchodník“ (Access line s. r. o., METAL
MARKET s.r.o., N&Y s.r.o.). Ide o spoločnosť, ktorá so správcom dane nekomunikuje, nespolupracuje,
ku kontrole nepredloží žiadne doklady, ani účtovnú evidenciu. V každej z uvedených spoločností došlo
k zásadným zmenám, ktorých výsledkom je niekoľko násobné zlúčenie, resp. ich výmaz „ex offo“.
Ani jedna z uvedených spoločností nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za

rok 2015, v ktorom by priznala akékoľvek vykonávanie ekonomickej činnosti. Spoločnosť Access line
s.r.o. podala posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok
2014 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2015 rovnako podané nebolo.
Zmiznutý obchodník fakturuje tovar „nárazníku“ (Slovakia Food Trading, s. r. o., FEGA FROST, s.r.o.,
MARKET CENTRUM, s. r. o., A.P.P.I spol. s r.o. a tie ďalej ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD AB, s.

r. o.,) sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje o predmetných
obchodoch, podáva daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a vykázanú daň zaplatí. Pravdivosť
tvrdení uvádzaných spoločnosťami Slovakia Food Trading, s. r. o., FEGA FROST, s.r.o., ALFA-R
s.r.o., MARKET CENTRUM, s. r. o., a A.P.P.I spol. s r.o. v podaných daňových priznaniach k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 bola miestne a vecne príslušnými správcami

dane preverovaná v priebehu daňových kontrol. Výsledkom týchto daňových kontrol je konštatovanie,
že obchodné reťazce, v rámci ktorých mal byť predmetný tovar dodaný, boli vytvorené umelo za účelom
získania daňovej výhody. Spoločnostiam v postavení „nárazník“ nevznikla daňová povinnosť z titulu
dodania tovaru v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ale z titulu jej uvedenia na daňovom
doklade - faktúre (ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.). Napokon „dodávateľ do iného členského

štátu“ (v danom prípade žalobca), ktorý deklaruje nákup tovaru od nárazníkovej spoločnosti (ALFA-R
s.r.o.,TENDERFOODAB,s.r.o.,A.P.P.Ispol.sr.o.),uplatňujesiprávonaodpočítaniedanevzmysleust.
§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., uskutočňuje dodávky tovaru do iných členských štátov EÚ
(Žouželka s.r.o., Conflans Energy, s.r.o.) s oslobodením od dane v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004
Z.z. a požaduje vrátenie nadmerného odpočtu. Skutočný pôvod, resp. dovozca tovaru do Európskej

únie, či prevádzkovateľ, ktorý prvý nadobudol dodávku mäsa v tuzemsku nie je známy a rovnako
nie je známy ani konečný spotrebiteľ. Všetky tieto obchodné reťazce nesú znaky reťazových, resp.
karuselových daňových podvodov. Túto skutočnosť podporujú aj závery správcu dane, ktorý vykonalrozsiahle dokazovanie a zistil, že tovar sa cez sklady v Českej republike vracia späť na Slovensko do
skladov spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.
Obchodné reťazce, ktorých súčasťou bol aj žalobca, nesú typické znaky konaní charakteru „reťazový

podvod“, či „karuselový podvod“. Žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou
starostlivosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity a legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť,
neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v danom obchodnom reťazci mohla považovať za
konanie v súlade s „dobrou vierou“. Za danej situácie bol správca dane plne oprávnený nepriznať
žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľov ALFA-R s.r.o.,

TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o. a rozhodnutím mu určiť rozdiel dane v sume 50.189,86
eur. Žalobca v odvolaní nepodal námietky, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu
dane a z toho dôvodu žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

29. Žalobou zo dňa 30. 03. 2019 sa žalobca domáhal toho, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie
žalovaného zo dňa 22. 01. 2019 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 08. 2018.
Namietal, že rozhodnutie žalovaného sa zakladá na nedostatočnom zistení skutkového stavu, na
nesprávnom právnom posúdení veci, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a týmto

rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach.

30. V II. časti žaloby žalobca poukázal na čl. 59 ods. 2, čl. 13 Ústavy SR a na rozhodnutia Ústavného
súdu SR (I. ÚS 241/07, I. ÚS 314/2015, I. ÚS 238/06, PL ÚS 36/95), časti ktorých i citoval a ktoré podľa
jeho názoru vytvárajú právny rámec ukladania daní. Ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR

(sp. zn. M-Sž doV 1/00, 6Sžf/13/2014, 3Sžfk/64/2017) a na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd z 20. 03. 1952 a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd.
V predmetnej veci sa daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015
začala dňa 14. 05. 2015 a v súlade s ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.

563/2009 Z.z.) mala byť ukončená dňa 14. 05. 2016. Rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2016 bola daňová
kontrola prerušená od 22. 03. 2016 do 15. 04. 2016, prerušenie trvalo spolu 24 dní, čo v súlade s ust.
§ 61 ods. 5 vyššie citovaného zákona znamenalo predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly do
07. 06. 2016. Daňová kontrola však bola ukončená doručením protokolu až dňa 29. 03. 2017, t.j. po
zákonom stanovenej lehote. Prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, uplynuli už dňa 15.

04. 2016 a nie dňa 21. 04. 2016.
Žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2017 k predmetnému protokolu vykonal právnu analýzu
ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. a bol toho názoru, že správca dane nemôže vydať
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly skôr, ako príslušný orgán zašle žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií na príslušný orgán iného členského štátu. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že v

prípade uplatnenia nároku na odpočítanie dane z faktúr vystavených jeho dodávateľmi ALFA-R s.r.o.,
TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o. neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by
preukazovali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojou účasťou na obchodoch s predmetnými
dodávateľmi podieľa na podvode s daňou z pridanej hodnoty. Žalobca tiež v tomto svojom vyjadrení
zdôraznil, že zo strany správcu dane došlo v priebehu daňovej kontroly k upretiu jeho práva upraveného

v ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z..
Správca dane na základe protokolu zo dňa 27. 03. 2017 vydal rozhodnutie zo dňa 05. 06. 2017, v
odôvodnení ktorého priznal, že neumožnil žalobcovi v priebehu daňovej kontroly realizovať jeho právo
uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z.. V odvolaní zo dňa 14. 07. 2017 proti
tomuto rozhodnutiu žalobca namietal, že pre správnu aplikáciu ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č.

563/2009 Z.z. musia byť splnené dve zákonné podmienky: 1/ žalovaným musí byť zaslaná žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií príslušnému orgánu iného členského štátu a 2/ táto žiadosť musí byť
podaná vo forme štandardného formulára prijatého Európskou komisiou. Druhou odvolacou námietkou
bola skutočnosť, že zo strany správcu dane neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by vo
vzťahu k dodávateľom žalobcu preukazovali, že došlo k podvodu na dani z pridanej hodnoty, resp.

že predmetné obchody boli poznačené podvodom s touto daňou. Svoju odvolaciu námietku podoprel
žalobca poukazom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp.
Žalovaný na základe vyššie uvedeného odvolania rozhodnutím zo dňa 01. 12. 2017 zrušil rozhodnutie
správcu dane, vec mu vrátil „na ďalšie konanie a rozhodnutie, pre jeho nezákonnosť spočívajúcu vporušení relevantných ustanovení daňového poriadku, konkrétne § 3 ods. 1, § 3 ods. 3, § 24 ods. 2,
§ 63 ods. 3 písm. c), ako aj § 63 ods. 5.“ V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa však žalovaný
žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení k protokolu týkajúcou

sa upretia práva kontrolovaného daňového subjektu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009
Z.z.. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu ust. § 63 ods. 5 tohto zákona. Vyrubovacie konanie po
takomto rozhodnutí žalovaného, ktoré preukázateľne nie je vykonané v súlade so zákonom, nemožno
považovať za zákonné.
Po vrátení veci na ďalšie konanie vydal správca dane dňa 15. 08. 2018 ďalšie rozhodnutie, v ktorom

opakovane priznal, že protokol vyhotovil pred uplynutím lehoty, ktorú sám stanovil žalobcovi, aby tento
v nej uplatnil svoje zákonné právo uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z.. Toto
flagrantné porušenie zákona priznal vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom bez bližšieho
odôvodnenia uviedol, že „daná skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť samotnej daňovej kontroly a na
ňu nadväzujúcich daňových konaní.“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR v
konaní pod sp. zn. III. ÚS 24/2010, v ktorom ústavný súd zdôraznil, že daňová kontrola, t.j. proces od jej

začatia až po jej ukončenie „predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej
sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy.“ Pre zákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane,
či určení jej rozdielu, je akékoľvek procesné pochybenie správcu dane v priebehu daňovej kontroly (t.j.
nedodržanie právnych predpisov upravujúcich daňovú kontrolu) vylúčené.
Žalobcaužvosvojomvyjadrenízodňa14.04.2017kprotokoluzdaňovejkontrolynamietalnezákonnosť

prerušenia daňovej kontroly správcom dane na základe rozhodnutí zo dňa 26. 04. 2016 a zo dňa 24.
10. 2016. Správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, ako príslušný orgán, t.j. Finančné riaditeľstvo SR,
Ústredný kontaktný orgán (CLO) zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému orgánu
iného členského štátu. Vo vyjadrení k protokolu ako i v odvolaniach zo dňa 14. 07. 2017 a 15. 10. 2018
žalobca podrobil ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. právnej analýze, pričom opakovane

zdôrazňoval, že za zákonný spôsob prerušenia daňovej kontroly možno považovať výlučne taký, kedy
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydané správcom dane nebude vyhotovené skôr, ako v deň,
kedy príslušný orgán t.j. Finančné riaditeľstvo SR zašle žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií
príslušnémuorgánuinéhočlenskéhoštátu.Vkonkrétnomprípadesataknestalo,apretovyššieuvedené
rozhodnutia o prerušení daňovej nemajú za následok neplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly,

čím zo strany správcu dane došlo k porušeniu ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z.. V zmysle
nálezu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. 06. 2010 je potrebné
protokol z predmetnej daňovej kontroly považovať za nezákonne získaný dôkaz. Žalobca zároveň
poukázal na ďalší nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16. 12. 2008, v
zmysle ktorého správca dane nesmie vykladať zákon extenzívnym spôsobom. Prax daňových úradov,

ktoré vydávajú rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly z dôvodu, že je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu, v deň predchádzajúci dňu zaslania žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií Finančným riaditeľstvom SR vo forme štandardného formulára prijatého Európskou
komisiou, je prejavom extenzívneho výkladu ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z..
V zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. sa medzinárodná výmena informácií

uskutočňuje podľa osobitného predpisu, t.j. mimo právny rámec tohto zákona. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR v konaní pod sp. zn. 9 Aps 5/2010 zo dňa
16. 11. 2010, ktorého časti citoval. Uviedol, že opakovane vo svojom vyjadrení k protokolu a tiež vo
svojich odvolaniach proti rozhodnutiam správcu dane zdôraznil, že pri vyhotovení rozhodnutí o prerušení
daňovej kontroly zo dňa 26. 04. 2016 a zo dňa 24. 10. 2016 nebola dodržaná zákonná podmienka na

prerušenie daňovej kontroly ustanovená osobitným predpisom, t.j. Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010
zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
(ďalej aj nariadenie č. 904/2010), ktorou je skoršie zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
príslušným orgánom, ako správca dane vyhotovil predmetné rozhodnutie.
Vysporiadanie sa žalovaného s touto odvolacou námietkou nepovažoval žalobca aj vzhľadom na vyššie

citovanýrozsudokNajvyššiehosprávnehosúduČRzaprávnepodstatné.NaúzemíSlovenskejrepubliky
platí vnútroštátne právo, ktoré však vzhľadom na článok 7 ods. 2 Ústavy SR priorizuje pri aplikácii
právne záväzné akty Európskej únie. Vo všetkých krajinách EÚ je povinnosťou tieto právne záväzné akty
jednotnevykladať,apretovžiadnomprípadenemožnovyššiecitovanýrozsudokNajvyššiehosprávneho
súdu ČR bez podrobenia dôkladnej analýzy ignorovať, resp. pri odlišnom právnom názore je potrebné

podať aj príslušné odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, prečo má slovenský finančný orgán iný právny
názor.
Ďalej žalobca poukázal na čl. 7, 9 a 10 nariadenia č. 904/2010 a na lehoty, ktoré sú v nich ustanovené
ako i na bod 25 preambuly predmetného nariadenia. V prípade prerušenia daňovej kontroly na základerozhodnutia zo dňa 26. 04. 2016 bola daňová kontrola prerušená od 29. 04. 2016 do 19. 10. 2016 a na
základe rozhodnutia zo dňa 24. 10. 2016 bola daňová kontrola prerušená od 26. 10. 2016 do 09. 03.
2017, čo je v oboch prípadoch viac, ako na medzinárodnú výmenu informácii stanovuje čl. 10 nariadenia.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 314/2015 (m.m. III. ÚS 226/06,
III. ÚS 283/2010) žalobca uviedol, že daňové orgány nemôžu svojvoľne vyhlásiť, že nedodržanie
lehoty uvedenej v č. 10 nariadenia č. 904/2010 nemá vplyv na zákonnosť vykonanej daňovej kontroly.
Nariadenia sú v zmysle čl. 249 Zmluvy o založení európskych spoločenstiev (ZES) záväzné pre všetky
členské štáty a sú priamo použiteľné.

Skutočnosť, že nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu potreby získania informácií
podľa čl. 10 nariadenia č. 904/2010 je právne podstatné pre posúdenie dĺžky výkonu daňovej kontroly,
nie je len názorom žalobcu, ale vychádza z doteraz zverejnených rozsudkov Krajského súdu v Trnave
v konaní pod sp. zn. 14S/2/2016 a Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. 5S/205/2016 (časti
ktorého žalobca v žalobe citoval) a pod sp. zn. 5S/207/2016.

31. V III. časti žaloby žalobca v súlade so svojimi odvolaniami zo dňa 14. 07. 2017 a 15. 10. 2018 a
tiež vyjadrením zo dňa 14. 04. 2017 k protokolu z daňovej kontroly poukázal na nedostatočne zistený
skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci správcom dane ako i žalovaným.
K daňovej kontrole predložil všetky doklady, ktoré príslušné právne predpisy považujú za podmienku
na uplatnenie nároku na odpočítanie dane pri nákupe tovaru (ust. § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o

dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.). Zároveň všetkým
dodávateľom žalobcu (ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o.) v súlade s ust. § 49
ods. 1 citovaného zákona vznikla daňová povinnosť titulom dodania tovaru žalobcovi, čo títo dodávatelia
i potvrdili.
Z daňového spisu ďalej preukázateľne vyplýva, že všetci dodávatelia potvrdili dodanie tovaru žalobcovi,

vystavené faktúry riadne zaúčtovali a priznali daňovú povinnosť k dani z pridanej hodnoty, tovar
bol reálne dodaný žalobcovi, dodanie tovaru do priestorov skladovateľa a jeho ďalšie skladovanie a
manipulácia s ním bolo skladovateľom bezvýhradne potvrdené, žalobca za dodaný tovar riadne zaplatil
a tovar preukázateľne ďalej predal.
Žalobca nikdy neprichádzal do kontaktu s dodávateľmi svojich dodávateľov. Nemal žiadnu vedomosť

o tom, ktorý dodávateľ dodal tovar jeho dodávateľovi. Keďže si osobne preveroval nakúpený tovar
nachádzajúci sa na sklade u skladovateľa, mal prehľad o jeho množstve a kvalite. V žiadnom prípade
nemal nielenže žiadnu vedomosť, ale nemal ani žiadnu pochybnosť o tom, že by nákup tovaru od jeho
dodávateľov mal byť poznačený podvodom.
Hmotnoprávnepodmienkynauplatnenieodpočítaniadanepodľaust.§49a§51zákonač.222/2004Z.z.

žalobca preukázateľne splnil a taktiež splnil podmienky, ktoré na uplatnenie odpočítania dane vyžaduje
SmernicaRady2006/112/ES,ktorámáprioritupredzákonomč.222/2004Z.z..Žalobcadaldopozornosti
súdu, že v celom daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, že by sa dopustil nejakého
podvodného konania na dani z pridanej hodnoty a ani sám správca dane, či žalovaný nepodali podnet na
začatietrestnéhostíhaniažalobcuzdôvodupodozreniazospáchaniatrestnéhočinudaňovéhopodvodu.

V tejto súvislosti žalobca upriamil pozornosť súdu na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod
sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa 27. 09. 2018, ktorým najvyšší súd riešil obdobný prípad, keď správca
dane nepriznal nárok na odpočítanie dane žalobcovi bez toho, aby zistil objektívne skutočnosti, ktoré
by preukazovali, že sa žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) dopustil podvodu alebo bol účastný na
podvode s daňou z pridanej hodnoty. Časti tohto rozsudku (s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu

SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011) žalobca v žalobe citoval.
Ďalej zdôraznil, že vo svojich odvolaniach zo dňa 14. 07. 2017 a zo dňa 15. 10. 2018 argumentoval
príslušnými rozsudkami Súdneho dvora na podporu svojich tvrdení, že nárok na odpočítanie dane mu
možno zamietnuť výlučne z dôvodu, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že vedel alebo
mal vedieť, že sa svojim konaním dopúšťa podvodu na dani z pridanej hodnoty. Žalovaný sa k týmto

námietkam žiadnym spôsobom nevyjadril, čím je jeho rozhodnutie vyhotovené v rozpore s ust. § 63 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z..
Pozornosť súdu žalobca sústredil na podľa jeho názoru podstatný rozsudok Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018, ktorým argumentoval vo svojom odvolaní zo
dňa 15. 10. 2018, pričom k tejto argumentácii a judikátom nezaujal žalovaný v napadnutom rozhodnutí

žiadne stanovisko. Napriek tomu je vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pre danú vec
právne relevantné, pretože sa týka priamo jedného z dodávateľov žalobcu, ktorý mu dodával tovar v
inom zdaňovacom období, a to spoločnosti Mima Market, s. r. o.. V danom prípade sa tiež jednalo o
nákup brazílskeho kuracieho mäsa, pričom správca dane neuznal kupujúcemu COSMO, s.r.o. nárokna odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Mima Market, s .r. o., pretože sa správcovi
dane nepodarilo preveriť u dodávateľa tejto spoločnosti, či dodal tovar spoločnosti Mima Market, s. r.
o. Už Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 13S/2/2017-78 zo dňa 14. 06. 2017 zrušil rozhodnutie

žalovaného zo dňa 08. 11. 2016, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 13.
07. 2016. Finančné riaditeľstvo SR podalo kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR vyššie citovaným
rozsudkom zamietol. Jedná o úplne identický prípad (stačí zmeniť názov spoločnosti COSMO, s.r.o. na
W. T. a názov spoločnosti Mima Market, s. r. o. na TENDERFOOD AB, s. r. o. alebo na A.P.P.P.I spol. s
r.o. alebo na ALFA-R s.r.o.), a preto je potrebné tomuto rozsudku venovať náležitú pozornosť.

V súvislosti s argumentáciou daňových orgánov ohľadom aplikácie zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov dal žalobca do pozornosti súdu bod 58 vyššie uvedeného
rozsudku Najvyššieho súdu SR.

32. V závere žaloby (IV. časť) žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2019 a jemu
predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 08. 2018 boli vydané v rozpore so zákonom,

pretože sa zakladajú na nedostatočnom zistení skutkového stavu, nesprávnom právnom posúdení veci,
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a týmito rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich
právach.
Žalobca navrhol, aby súd obe tieto rozhodnutia zrušil.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

33. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08. 08. 2019 k žalobe uviedol, že žalobca si v kontrolovanom
zdaňovacom období, okrem iného, uplatnil i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z konkrétnych

faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa uvedený daňový subjekt ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD AB,
s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o.. Prostredníctvom týchto faktúr žalobca deklaroval, že uvedení dodávatelia
mu v kontrolovanom zdaňovacom období dodali tovar - „mrazené kuracie mäso pôvodom z Brazílie“.
V priebehu rozsiahleho dokazovania, vedeného správcom dane a podrobne popísaného v odôvodnení
jeho rozhodnutia, skutočné dodanie tovaru v súlade s ust. § 8 ods. 1 č. 222/2004 Z.z. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.) nebolo preukázané.
Ak nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle ust. § 8 ods. 1 tohto zákona, jednotlivým dodávateľom nevznikla
daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto ani odberateľovi - žalobcovi,
zapojenému v tomto obchodnom reťazci, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ust. §
49 ods. 1 vyššie uvedeného zákona. Dodávateľom (ako aj ich dodávateľom) vznikla povinnosť zaplatiť

daň z dôvodu jej uvedenia vo faktúre podľa ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.. Správca dane
posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, s
ktorým sa v sklade spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo (ukladateľ tovaru) v rozhodnom období
disponovalo. Spochybnil však opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bolo deklarované
v jednotlivých obchodných reťazcoch. Tovar, ktorý bol v neustálom fakturačnom obehu, sa priviezol do

skladu spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde niekoľkokrát zmenil majiteľa. Daňové subjekty
nemali potrebu zisťovať odkiaľ a kým bol vlastne tovar do mraziarní odoslaný. Nie je známe, kto
potravinu uviedol na tuzemský trh, ani aká je vlastne krajina jej konečnej spotreby. Faktom je, že žalobca
nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity
a legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v

danom obchodnom reťazci mohla považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Za danej situácie bol
správca dane plne oprávnený nepriznať žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov
ALFA-R s.r.o., TANDERFOOD AB, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o. a rozhodnutím mu určiť rozdiel v sume
50.189,86 eur na dani z pridanej hodnoty.

34. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v žalobe.
Uviedol, že správca dane v danej veci vykonal rozsiahle dokazovanie. Všetky zistené skutočnosti,
spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a tieto skutočnosti
vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Správca dane na základe zistených skutočností
konštatoval, že žalobca na vyplatenie nadmerného odpočtu v uplatnenej sume nárok nemá a dokonca

bol povinný do štátneho rozpočtu zaplatiť daň. Množstvo objektívnych skutočností svedčí o tom, že
žalobca bol súčasťou obchodných reťazcov, ktorých cieľom bolo získanie daňovej výhody v podobe
práva na odpočítanie dane z vystavených faktúr, resp. uplatneného nároku na vyplatenie nadmerného
odpočtu. Rovnako objektívne skutočnosti (podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného)nasvedčujú tomu, že žalobca vedel, mohol, resp. mal vedieť, že je súčasťou takýchto reťazcov. Pri
svojej ekonomickej činnosti neprijal dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezúčastní
na obchodných transakciách, ktorých cieľom nie je riadne vykonávanie ekonomickej činnosti, ale

neoprávnené získanie daňovej výhody. Účasť žalobcu v danom obchodnom reťazci však jednoznačne
nie je možné považovať za konanie v súlade s ,,dobrou vierou“. Za daných okolností bol správca dane
oprávnený právo na odpočítanie dane žalobcovi zamietnuť.
K námietke v II. časti žaloby týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto bola
začatá dňa 14. 05. 2015 a dňa 29. 03. 2017 bola ukončená doručením protokolu zo dňa 27. 03.

2017. V priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy správca dane vyhodnotil, že pre správne
určenie dane je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa
Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z
pridanej hodnoty (ďalej aj nariadenie č. 904/2010), a preto vypracoval žiadosti o medzinárodnú výmenu
informáciívoformeštandardizovanéhoformulára„SCAC“atietozaslalžalovanému,ktorývrámcisvojich
kompetencií postúpil žiadosť príslušnému orgánu žiadaného štátu. V súvislosti so zaslanými žiadosťami

správca dane využil možnosť prerušenia daňovej kontroly trikrát. V prvom prípade bola daňová kontrola
prerušená rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2016 (ktoré bolo podľa údajov z informačného systému správcu
dane odovzdané na poštovú prepravu dňa 18. 03. 2016) od 22. 03. 2016 do 21. 04. 2016. V druhom
prípade bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2016 (ktoré bolo podľa údajov z
informačného systému správcu dane odovzdané na poštovú prepravu dňa 27. 04. 2016) od 29. 04. 2016

do 19. 10. 2016. V treťom prípade bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2016
(ktoré bolo podľa údajov z informačného systému správcu dane odovzdané na poštovú prepravu dňa 25.
10. 2016) od 26. 10. 2016 do 09. 03. 2017. Podmienka určená v ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) bola teda splnená vo všetkých prípadoch.

Ak má správca dane pokračovať v daňovom konaní, resp. v daňovej kontrole, podľa ust. § 61 ods. 4
zákona č. 563/2009 Z.z. tak môže urobiť až vtedy, keď pominú dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené,
t.j. keď od žalovaného, oddelenia CLO, sám obdrží informácie a podklady získané z medzinárodnej
výmeny informácií a tak tomu bolo aj v predmetnej veci. V prípade prvého prerušenia daňovej kontroly
kontaktná osoba u správcu dane obdržala od žalovaného odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu

informácií dňa 21. 04. 2016, v prípade druhého prerušenia to bolo dňa 19. 10. 2016 a v prípade tretieho
prerušenia to bolo dňa 09. 03. 2017.
Zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sa považuje za zákonný dôvod na prerušenie
daňovej kontroly, nakoľko bez potrebných informácií a podkladov, ktoré sa dajú zistiť len osobitným
spôsobom, správca dane nemôže správne určiť daň. Medzinárodná výmena informácií v oblasti dane

z pridanej hodnoty sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu a týmto predpisom je nariadenie č.
904/2010, v ktorom sú vymedzené pojmy (ústredný kontaktný úrad, kontaktné oddelenie, príslušný
úradník, žiadajúci orgán) ako i lehoty na poskytovanie informácií, ktoré sa majú chápať ako maximálne
lehotyprežiadanýorgán,ktorésanemajúprekračovať.Zuvedenéhovšakniejemožnévyvodiťzáver,že
akžiadanýorgántietolehotynedodrží,resp.sinesplnísvojepovinnosti,musížiadajúciorgánpokračovať

v daňovej kontrole aj napriek tomu, že odpoveď na zaslanú žiadosť neobdržal. Dôsledky nedodržania
lehoty na odpoveď žiadaným orgánom nie sú stanovené, a už vôbec nie je možné stotožniť sa s názorom
žalobcu, že uvedený stav má za následok nedodržanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly u
správcu dane. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na závery, ktoré vyslovil k tejto otázke Ústavný súd
SR vo svojom uznesení č.k. IV. ÚS 116/2013-11 zo dňa 28. 02. 2013. Z tohto uznesenia vyplýva záver, že

v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo
konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané organy príslušných
členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) č. 1798/2003, resp. v nariadení č.
904/2010, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií je uvedená v čl. 10 až 12 nového nariadenia
a je prakticky totožná s úpravou platnou do 31. 12. 2011. Po zohľadnení prerušenia daňovej kontroly,

časový rámec na jej vykonanie nebol prekročený a samotný výkon daňovej kontroly trval 340 dní.
K ďalšej námietke žalobcu v II. časti žaloby týkajúcej sa toho, že v priebehu daňovej kontroly došlo
k neodstrániteľnej vade zákonnosti, ktorá spočívala v upretí práva žalobcu podľa ust. § 45 ods. 1
písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný uviedol, že správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami
v priebehu daňovej kontroly v podaní zo dňa 13. 03. 2017, pričom ho zároveň poučil, že v zmysle

uvedeného ustanovenia zákona má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným
skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k
nim. Na vyjadrenie stanovil žalobcovi lehotu 8 dní odo dňa doručenia tohto oboznámenia, ktoré bolo
doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu v priebehu daňovej kontroly dňa 20. 03. 2017. Lehotana predloženie vyjadrení, dokladov a dôkazov uplynula dňa 28. 03. 2017. Žalobca na oboznámenie
nereagoval a svoje vyjadrenie v stanovenej lehote nepodal. Z dôvodu, aby správca dane dodržal
zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly, vypracoval dňa 27. 03. 2017 protokol z daňovej kontroly, ktorý

bol spolu s výzvou zo dňa 27. 03. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený
splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 29. 03. 2017. Doručením protokolu spolu s výzvou bola
daňová kontrola ukončená. Správca dane skutočne protokol z daňovej kontroly vypracoval, zaevidoval
a podal na poštovú prepravu už dňa 27. 03. 2013, t.j. v 7. deň lehoty na vyjadrenie sa k oboznámeniu
so zisteniami v priebehu daňovej kontroly. O tejto skutočnosti však žalobca nemal vedomosť do 29. 03.

2017, kedy mu bol protokol spolu s výzvou doručený. Ak teda lehota na vyjadrenie uplynula dňa 28. 03.
2017 a žalobca ani v posledný deň tejto lehoty nepodal svoje vyjadrenie, zriekol sa tak vedome svojho
práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
návrhov, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. V zákonom stanovenej lehote reagoval
žalobca na výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalovaný konštatoval, že zo strany
správcu dane skutočne nebola dôsledne akceptovaná plná lehota na podanie vyjadrenia, ktorá bola

žalobcovi priznaná v podaní správcu dane zo dňa 13. 03. 2017. Žalobca v čase plynutia poskytnutej
lehoty nemal vedomosť o ďalších krokoch správcu dane a mal možnosť využiť plnú poskytnutú lehotu na
vyjadrenie, no toto právo nevyužil. S touto skutočnosťou sa vysporiadal správca dane aj v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného daná skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť samotnej
daňovej kontroly a na ňu nadväzujúcich daňových konaní.

V III. časti žalobca namietal opätovne (rovnako ako v odvolaní) nedostatočne zistený skutkový stav
a nesprávne právne posúdenie veci tak správcom dane pri daňovej kontrole a v nasledujúcom
vyrubovacom konaní, ako aj žalovaným v odvolacom konaní. Bol toho názoru, že predložil všetky
doklady, ktoré príslušné právne predpisy považujú za podmienku na uplatnenie nároku na odpočítanie
dane pri nákupe tovaru, pričom tvrdil, že všetkým jeho dodávateľom v súlade s ust. § 49 ods. 1 zákona

č. 222/2004 Z.z. vznikla daňová povinnosť, čo všetci jeho dodávatelia ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD
AB, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o. potvrdili.
K tejto námietke žalovaný zaujal stanovisko vo svojom rozhodnutí a bol toho názoru, že správnosť
jeho záverov potvrdzuje predložený spisový materiál. Existujú objektívne skutočnosti, že žalobca vedel,
mohol vedieť, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje nezákonného a účelového konania,

ktorého cieľom je získanie daňovej výhody v podobe neoprávneného odpočítania dane, resp. čerpania
nadmerného odpočtu. Aj rozhodnutia európskych súdnych dvorov prisvedčili správcovi dane, ktorý
nepriznalžalobcoviprávonaodpočítaniedanezapredpokladu,žežalobcaneprijaldostatočnéopatrenia,
aby sa uistil, že sa svojím konaním nezapojil do obchodného reťazca, ktorého cieľom je získanie
neoprávnenej daňovej výhody.

Ďalej žalovaný k tejto námietke uviedol, že vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19.
septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu (ďalej aj vykonávacie nariadenie
o požiadavkách na vysledovateľnosť) právne zaistilo, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov
zabezpečia, aby prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorým sa potraviny dodávajú a na

požiadanie aj príslušnému orgánu boli k dispozícii názov a adresa prevádzkovateľa potravinárskeho
podniku, ktorý potravinu odoslal (čl. 3 ods. 1 písm. c/) a názov a adresa odosielateľa (vlastníka), ak
sa líši od prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý potravinu odoslal (čl. 3 ods. 1 písm. d/).
Podľa spôsobu, akým zamestnanci skladových priestorov popísali spôsob manipulácie s tovarom je
zrejmé, že žalobca pri jeho naskladnení a ani vyskladnení nebol vždy prítomný, nekontroloval jeho

označenie a ani kvalitu. Žalobca nemal ani potrebu zistiť pôvod tovaru, pričom túto skutočnosť priznal v
odvolaní, opakoval v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania a nasvedčovali tomu aj zistenia
správcu dane uvedené a vyhodnotené v jeho rozhodnutí. Žalobca nežiadal od svojich dodávateľov
informáciu, odkiaľ bol tovar odoslaný. Táto skutočnosť je zároveň jasným znakom toho, že k výkonu
svojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou.

Podľa žalovaného žalobca nepostupoval s potrebnou starostlivosťou ani pokiaľ išlo o potrebnú
špecifikáciu tovaru. Na faktúrach a dodacích listoch vystavených dodávateľmi je tovar špecifikovaný
veľmi stručne a všeobecne. Zo všetkých predložených dokladov nie je možné identifikovať údaje o
dávke, šarži, prípadne zásielke (čl. 3 ods. 1 písm. g/ vykonávacieho nariadenia o požiadavkách na
vysledovateľnosť) a vzhľadom na opakujúce sa množstvá a rovnaký druh tovaru je podľa názoru

žalovaného aj opis potraviny nedostatočne presný (č. 3 ods. 1 písm. a/ vyššie uvedeného nariadenia).
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011
zo dňa 15. 03. 2011. Je nesporné, že v skladových priestoroch žalobcu v objekte MRAZIARNE a.s.
Sládkovičovo sa nachádzal tovar živočíšneho pôvodu - kuracie mrazené mäso. S ohľadom na vyššieuvedené však nie je možné prisvedčiť tomu, že tovar na faktúrach, resp. v prílohách bol špecifikovaný tak
podrobne, aby bola možná jeho jednoznačná identifikácia, ktorá by vylučovala možnosť jeho zapojenia
do karuselového obehu.

Žalovaný poukázal na výpoveď K.. C., ktorú poskytla Kriminálnemu úradu finančnej správy dňa 12. 02.
2015. Uvedená výpoveď nie je dôkazom, na ktorom by správca dane založil výrok svojho rozhodnutia,
v danej veci však poskytuje obraz o danej situácii. Mgr. C. sa vyjadrila k opakovanému dodávaniu toho
istého tovaru, označila subjekty (medzi nimi i žalobcu a spoločnosť TENDERFOOD, AB s. r. o.), ktoré
naskladňujú ten istý tovar, medzi sebou si ho opakovane dokladovo dodávajú, následne vyvezú do

iného štátu a tovar sa následne po nejakom čase znova objaví v sklade spoločnosti MRAZIARNE a.s.
Sládkovičovo.
V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že daňové orgány v procese daňovej kontroly, následného
vyrubovacieho konania i odvolacieho konania postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009
Z.z., chránili záujmy štátu a obcí a dbali pri tom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov žalobcu a iných osôb. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí so závermi a obsahom rozhodnutí

je pochopiteľná z dôvodu, že v danej veci sleduje výhradne svoje záujmy (uplatnenie si práva na
odpočítanie dane). Pre zachovanie objektívnosti však daňové orgány mali v danej veci na zreteli aj
záujmy štátu, ktoré boli neoprávneným konaním žalobcu dotknuté.

35. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodne podanú.

V. Ďalší priebeh konania

36. V replike zo dňa 16. 09. 2019 žalobca uviedol, že v žalobe zo dňa 30. 03. 2019 uplatnil päť
konkrétnych žalobných námietok:

- nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane na základe rozhodnutia zo dňa zo dňa 26.
04. 2016 a zo dňa 24. 10. 2016, nakoľko správca dane prerušil daňovú kontrolu skôr, ako príslušný
orgán, t.j. Finančné riaditeľstvo SR, Ústredný kontaktný orgán (CLO) zaslal žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií príslušnému orgánu iného členského štátu, čo spôsobuje nedodržanie lehoty na
výkon daňovej kontroly,

- upretie práva žalobcovi uvedeného v ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
zákon č. 563/2009 Z.z.),
- porušenie ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., nakoľko žalovaný sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal s námietkou žalobcu o upretí práva vyplývajúceho z ust. § 45 ods. 1 písm.

f/ tohto zákona,
- nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010,
čo spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly,
- právna argumentácia rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžfk/49/2017, podľa
ktorého je povinnosťou správcu dane, ktorý neuzná nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených

jeho dodávateľom, zistiť objektívne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že odberateľ uplatňujúci si nárok
na odpočítanie dane vedel alebo mohol vedieť, že sa dopúšťa podvodného konania.
K nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly žalobca uviedol, že rozhodnutia správcu dane o prerušení
daňovej kontroly zo dňa 26. 04. 2016 a zo dňa 24.10.2016 nemožno považovať zákonné, pretože
v čase ich vydania nebola splnená zákonná podmienka, a to, že v deň vyhotovenia rozhodnutia o

prerušení daňovej kontroly nebola zaslaná príslušným orgánom t.j. Finančným riaditeľstvo SR žiadosť
o medzinárodnú výmenu daňových informácií príslušnému orgánu iného štátu. V prvom prípade bolo
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydané dňa 26. 04. 2016, ale príslušný orgán zaslal žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií až dňa 29. 04. 2016 a v druhom prípade bolo rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly vydané dňa 24. 10. 2016, ale príslušný orgán zaslal žiadosť o medzinárodnú

výmenu informácií až dňa 28. 11. 2016. Ak sa prerušuje daňová kontrola z dôvodu potreby získania
informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, potom je potrebné pre zákonnosť rozhodnutia o
prerušení daňovej kontroly dodržať spôsob podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ)
č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj nariadenie č. 904/2010). Toto nariadenie je záväzné pre všetky členské štáty a má prednosť pred

zákonmi Slovenskej republiky. Pre zákonnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu potreby získania
informácii z medzinárodnej výmeny je potrebné, aby boli dodržané podmienky uvedené v právnom
predpise upravujúcom medzinárodnú výmenu informácií a v predmetnej veci to tak nebolo. Tento svoj
právny názor žalobca oprel o novšie rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/3/2018zo dňa 21. 02. 2019 (bod 48) a sp. zn. 6Sžfk/62/2017 zo dňa 27. 02. 2019 (bod 74), v ktorých senáty
Najvyššieho súdu SR zhodne uvádzajú, že „pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal
správca dane prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému

orgánu cudzieho štátu a pokračovať dňom doručenia odpovede.“ Za zákonný spôsob prerušenia
daňovej kontroly je preto potrebné považovať také prerušenie, keď správca dane vyhotoví rozhodnutie
o prerušení daňovej kontroly najskôr v deň, kedy príslušný orgán, t.j. Finančné riaditeľstvo SR pošle
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému orgánu iného členského štátu, čo sa vo vyššie
uvedených prípadoch nestalo, a preto nemožno rozhodnutia zo dňa 26. 04. 2016 a zo dňa 24. 10.

2016 považovať za zákonné, ktoré by mali za následok prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej
kontroly v zmysle ust. § 563/2009 Z.z..
K porušeniu ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. žalobca uviedol, že sám žalovaný priznáva,
že správca dane vyhotovil protokol už dňa 27. 03. 2017, t.j. skôr, ako uplynula lehota určená správcom
dane na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane v priebehu daňovej kontroly. Žalobca teda nemohol
realizovať právo vyplývajúce z uvedeného ustanovenia, čo spôsobilo neodstrániteľnú vadu daňovej

kontroly a tým aj nezákonnosť vykonaného vyrubovacieho konania.
Ďalej žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nezaujal absolútne žiadne stanovisko
k žalobnej námietke, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 01. 12. 2017, ktorým zrušil „prvé“
rozhodnutie správcu dane, žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v jeho
vyjadrení k protokolu týkajúcou sa upretia práva podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z..

Žalovaný tak porušil ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., pretože odôvodnenie jeho rozhodnutia
neobsahuje jednu z podstatných náležitostí, ktorou je vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami
daňového subjektu. Vyrubovacie konanie po takomto rozhodnutí žalovaného, ktoré preukázateľne nie
je vyhotovené v súlade so zákonom, nemožno považovať za zákonné.
K žalobnej námietke, že prerušenie daňovej kontroly na dobu dlhšiu, ako to stanovuje čl. 10 nariadenia

č. 904/2010, spôsobilo nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uvedenej v ust.
§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „nie je možné
vyvodiťzáver,žeakžiadanýorgántietolehotynedodrží(lehotauvedenávčl.10nariadeniač.904/2010),
resp. si nesplní svoje povinnosti, musí žiadajúci orgán pokračovať v daňovej kontrole aj napriek tomu,
že odpoveď na zaslanú žiadosť neobdržal.“ Na argumentáciu žalobcu rozsudkami Krajského súdu v

Trnave v konaní pod sp. zn. 14S/2016 (správne malo byť zrejme sp. zn. 14S/2/2016) a Krajského súdu
v Bratislave pod sp. zn. 5S/205/2016 a 5S/207/2016 žiadnym spôsobom nereagoval. V tejto súvislosti
dal žalobca do pozornosti súdu aj jeden z novších rozsudkov Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02. 07. 2019, v ktorom Najvyšší súd SR výslovne uviedol, že „podľa názoru
kasačného súdu, dĺžka prerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je

determinovaná lehotou, v ktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov
7, 9 a 10 nariadenia č. 904/2010“, čím potvrdil právne závery uvedené v oboch vyššie označených
rozsudkoch krajských súdov.
V konkrétnom prípade daňová kontrola bola začatá dňa 14. 05. 2015 a v súlade s ust. § 46 ods.
10 zákona č. 563/2009 Z.z. mala byť ukončená najneskoršie dňa 14. 05. 2016. Predmetný protokol z

daňovej kontroly však bol žalobcovi doručený až dňa 29. 03. 2017. Zákonným spôsobom (rozhodnutím
zo dňa 17. 03. 2016, ktoré bolo vydané v súlade so zákonom) bola daňová kontrola prerušená od
22. 03. 2016 do 15. 04. 2016, nakoľko v tento deň bola žalovanému doručená odpoveď na žiadosť
o medzinárodnú výmenu daňových informácií (rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
Sžfk/3/2018 zo dňa 21. 02 .2019 a pod sp. zn. 6Sžfk/62/2017 zo dňa 27. 02. 2019). Prerušenie trvalo

spolu 24 dní, čo v súlade s ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. znamenalo predĺženie lehoty na
vykonanie daňovej kontroly do 07. 06. 2016.
V prípade prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia zo dňa 26. 04. 2016 bola daňová kontrola
prerušená od 29. 04. 2016 do 19. 10. 2016 a na základe rozhodnutia zo dňa 24. 10. 2016 bola daňová
kontrola prerušená od 26. 10. 2016 do 09. 03. 2017 (podľa tvrdenia žalovaného), čo je v oboch prípadoch

viac, ako na medzinárodnú výmenu informácii stanovil čl. 10 nariadenia č. 904/2010. V prípade
akceptovania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly, s prihliadnutím na
vyššie uvedené rozsudky správnych súdov v Trnave a Bratislave, no najmä na rozsudok Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžfk/62/2018 zo dňa 02. 07. 2019, by daňová kontrola mala byť ukončená
najneskôr dňa 07. 12. 2016 (do 14. 05. 2016 ročná zákonná lehota + 24 dní zákonného prerušenia na

základe rozhodnutia zo dňa 17. 03. 2016 + 3 mesiace na základe rozhodnutia zo dňa 26. 04. 2016 + 3
mesiace na základe rozhodnutia zo dňa 24. 10. 2016), pričom bola ukončená až dňa 29. 03. 2017. Zo
strany správcu dane tak došlo k zrejmému porušeniu ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z..Vzáverereplikyžalobca(rovnakoakovžalobe)poukázalnatúskutočnosť,žehmotnoprávnepodmienky
na uplatnenie odpočítania dane podľa ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov preukázateľne splnil. Taktiež splnil podmienky, ktoré na uplatnenie

odpočítania dane vyžaduje Smernica Rady 2006/112/ES, ktorá má prioritu pred uvedeným zákonom.
Žalobca vo svojich odvolaniach zo dňa 14. 07. 2017 a 15. 10. 2018 poukázal na judikatúru Súdneho
dvora, podľa ktorej nepriznať platiteľovi dane nárok na jej odpočítanie pri nákupe tovaru možno len
v jednom jedinom prípade, a to, keď sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že ten, kto
si uplatňuje odpočítanie dane z faktúr vystavených jeho dodávateľmi vedel alebo mal vedieť, že sa

zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty. V celom daňovom spise
sa nenachádza ani zmienka o tom, že by sa žalobca dopustil nejakého podvodného konania na dani
z pridanej hodnoty. Povinnosť správcu dane, ktorý sa rozhodne neuznať nárok na odpočítanie dane
z faktúr vystavených žalobcovi jeho dodávateľmi, preukázať účasť žalobcu na daňovom podvode,
jednoznačne vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžfk/49/2017. V tejto
súvislosti žalobca dal do pozornosti súdu materiál žalovaného pod č. 243952/2019 zo dňa 29. 04.

2019 označený ako Pracovná pomôcka č. 6/2019/1900202 k posudzovaniu daňových únikov pri daňovej
kontrole, v ktorom žalovaný upozornil kontrolných pracovníkov na rozsudok Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17. 10. 2017 (s odkazom na rozsudok Súdneho dvora v
spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel, Recolta Recycling) a uviedol, že na to, aby mohol
byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne

zodpovedané štyri konkrétne kumulatívne položené otázky (1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných
obchodov daňový únik ?, 2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?, 3/ Pokiaľ je
únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu
s týmto konaním spojené ?, 4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním,
vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt ?). V konkrétnom prípade nebola splnená ani

jedna z týchto podmienok. Z obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nedošlo k daňovému úniku.
DodávateliažalobcuALFA-Rs.r.o.,TENDERFOODAB,s.r.o.,A.P.P.Ispol.sr.o.apriznalidaňzpridanej
hodnoty z faktúr vystavených žalobcovi vo svojej účtovnej evidencii a daň odviedli (preukázateľné
vylúčeniedaňovéhoúniku).Žalobcasanedopustilžiadnehopodvodnéhokonaniavsúvislostisnákupom
predmetného tovaru od svojich dodávateľov a pri ďalšom predaji tohto tovaru postupoval v súlade so

zákonom.
Ak správca dane tvrdí, že došlo k daňovému úniku, je jeho povinnosťou preukázať, v ktorom prípade,
t.j. na ktorom stupni obchodného reťazca a v akej sume k daňovému úniku došlo. Ak správca dane má
len pochybnosti o vzniku daňového úniku a nevie zadefinovať stupeň, na ktorom k tomuto daňovému
úniku došlo, potom v žiadnom prípade nemôže byť prenášaná zodpovednosť za unesenie dôkazného

bremena na žalobcu. V rozsudku v konaní pod sp. zn. 3 Sžf/1/2011 Najvyšší súd SR poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky v konaní pod sp. zn. 5 Afs 131/2004 zo
dňa 25. 03. 2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na
preukázanievšetkých,resp.akýchkoľvekskutočností,tedaitých,ohľadnektorýchtakátopovinnosťstíha
úplne iný subjekt. Nemožno preto vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z

toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s
ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Najvyšší súd SR preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt
disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom
druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša

dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
V predmetnej veci nedošlo k daňovému úniku, bola zachovaná zásada neutrality dane z pridanej
hodnoty, pretože dodávatelia daň preukázateľne priznali pri vzniku svojej daňovej povinnosti a ani
správcom dane a ani žalovaným nebola preukázaná účasť žalobcu na nejakom podvodnom konaní s
daňou z pridanej hodnoty.

Žalobca konštatoval, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 08. 08. 2019 žiadnym spôsobom nespochybnilo
odôvodnenosť žaloby zo dňa 30. 03. 2019 vo všetkých v nej uvedených námietkach.

37. Uznesením č.k. 11S/1/2019-150 zo dňa 28. 07. 2021 správny súd prerušil konanie v predmetnej veci
do právoplatného skončenia prejudiciálnheo konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie

na návrh Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018.
O podanom návrhu Najvyššieho súdu SR vo vyššie označenom konaní rozhodol Súdny dvor Európskej
únie (desiata komora) rozsudkom zo dňa 30. 09. 2021 vo veci C-186/20 tak, že článok 10 nariadenia
Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblastidane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v

rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.
Následne tunajší súd vydal uznesenie č.k. 11S/1/2019-161 zo dňa 14. 12. 2021 o pokračovaní v
predmetnom konaní, nakoľko pominula prekážka, pre ktorú bolo konanie v predmetnej veci prerušené.

38. Na prejednanie žaloby správny súd na základe návrhu žalobcu (ktorý bol súčasťou žaloby) nariadil

pojednávanie na deň 27. 09. 2020 (ktoré nebolo ukončené z dôvodu, že v jeho priebehu bola nahlásená
bomba v budove súdu) a na deň 17. 01. 2023, pričom na oboch pojednávaniach sa vyjadril právny
zástupca žalobcu.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

39. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. 01. 2019 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. §

190 SSP rozsudkom zamietol.

40. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 06. 2015 (teda i v kontrolovanom zdaňovacom období február 2015), predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení

zdaniteľnej osoby,
Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby

vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom

zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie

faktúry,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti

pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom
štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov

zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať
a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia
osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po

dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,

41. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného),
pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu

a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, f/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy

dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 47 písm. i/ vyššie citovaného zákona, protokol musí obsahovať
i/ vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie

a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti
účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na
ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže

zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže
odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie
alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za
potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní

umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

42. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.) a to,
či žalobcovi ako odberateľovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2015 pri ním tvrdenom dodaní tovaru (mrazeného kuracieho mäsa) podľa

dvoch faktúr od dodávateľa ALFA-R s.r.o., jednej faktúry od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o. a
jednej faktúry od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o.. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil
všetky hmotnoprávne podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty pri dodaní tovaru od uvedených dodávateľov a na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri
dodaní tovaru dvom odberateľom (Conflans Energy, s.r.o., Žouželka s.r.o.) do iného členského štátu,

pričom v daňovom spise sa nenachádza ani zmienka o tom, že by sa dopustil podvodného konania na
dani z pridanej hodnoty. Taktiež v žalobe namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 563/2009 Z.z.) tvrdiac, že daňové orgány nerešpektovali
dĺžku prerušenia a trvania daňovej kontroly, postup pri prerušení daňovej kontroly, neumožnili mu

realizovať právo v zmysle ust. § 45 ods.1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. a nerešpektovali ani zákonné
rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu ako daňový subjekt a správcu dane.43. Vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu, týkajúcu sa dĺžky prerušenia a postupu pri prerušení
daňovej kontroly ako i dĺžky trvania jej prerušenia, sa súd v žalobcom namietanom rozsahu v
predmetnej veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie

daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie február 2015, nakoľko v prípade, ak by správca dane nerešpektoval maximálnu
dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil by tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke jej trvania, ale aj
zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola by v takom prípade nebola
vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej by nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného

prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že by takýto protokol použitý bol,
tak celé daňové konanie by bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rovnako tak by bolo nezákonné i
rozhodnutie (ktoré je vlastne zavŕšením celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania), pretože by
vychádzalo zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole z
takejto nezákonnej kontroly.
Z ust. § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. jednoznačne vyplýva, že lehota na vykonanie daňovej

kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade prerušenia daňovej kontroly sa
primerane použije ust. § 61 tohto zákona. Toto ustanovenie (§ 61 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného
zákona) dáva správcovi dane možnosť prerušiť daňové konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu, pričom je tu odkaz napr. na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri

správe daní a Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v zdaňovacom období február 2015 deklaroval v
daňovompriznaníkdanizpridanejhodnotydodanietovaruaslužbysozákladomdanevsume12.917,96
eur a s daňou v sume 2.583,59 eur, ako i dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v sume
278.881,44 eur, z toho podľa ust. § 43 ods. 1, 4 zákona č. 222/2004 Z.z. (dodanie tovaru do iného

členského štátu) v sume 278.881,44 eur. Ďalej uviedol daň celkom v sume 2.627,94 eur, odpočítanie
dane celkom v sume 50.774,60 eur (z toho podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v sume
50.730,25 eur) a uplatnil si nadmerný odpočet v sume 48.146,66 eur. Žalobca predložil i zoznam
vydaných faktúr za zdaňovacie obdobie február 2015, v ktorom sú uvedené i faktúry vystavené pre
odberateľov Conflans Energy, s.r.o. (tri faktúry) a Žouželka s.r.o. (jedna faktúra) so sídlom v Českej

republike.
Dňa 14. 05. 2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2015. Z faktúr vystavených
žalobcom pre odberateľov (Conflans Energy, s.r.o. a Žouželka s.r.o.) so sídlom v Českej republike,
predmetom ktorých bola fakturácia mrazeného kuracieho mäsa ako i z dokladov CMR, ktoré žalobca

predložil v rámci daňovej kontroly vyplynula potreba preverenia dodania tovaru do Českej republiky
deklarovaným odberateľom, a teda potreba požiadať finančnú správu dotknutého členského štátu
(Česká republika) o potvrdenie nadobudnutia dodávok tovaru od žalobcu v zdaňovacom období február
2015 v celkovej hodnote 278.881,44 eur. Žalobcom deklarované dodanie tovaru daňovým subjektom do
iného členského štátu má vplyv na daňovú povinnosť žalobcu na dani z pridanej hodnoty, a preto je len

logické, že v rámci daňovej kontroly uvedeného zdaňovacieho obdobia a správneho určenia daňovej
povinnosti žalobcu bolo potrebné preveriť tieto dodávky a v konečnom dôsledku i správnosť a pravdivosť
údajov v daňovom priznaní žalobcu k dani z pridanej hodnoty.
V máji 2015 správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (do Českej republiky
vo veci odberateľa tovaru Žouželka s.r.o.), pričom k žiadosti pripojil i faktúry (vrátane faktúry za

zdaňovacie obdobie február 2015), ktoré bolo potrebné preveriť. Je plne v kompetencii správcu dane v
odôvodnených prípadoch požiadať o poskytnutie medzinárodnej výmeny daňových informácií v zmysle
priamo aplikovateľného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie), ktoré sa
uplatňuje od 01. 01. 2012 (ďalej aj nariadenie č. 904/2010). Odpoveď českej finančnej správy bola

správcovi dane doručená dňa 14. 09. 2015, pričom v podaní zo dňa 09. 11. 2015 zaslal žalovanému
žiadosť o doplnenie odpovede formou zaslania dokladov a tieto boli doručené správcovi dane dňa 29.
12. 2015.
Ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (do Českej republiky vo veci odberateľa tovaru
Conflans Energy, s.r.o.), ku ktorej boli pripojené i faktúry za zdaňovacie obdobie február 2015, zaslal

správca dane v decembri 2015. Rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2016 správca dane predmetnú daňovú
kontrolu prerušil podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že je potrebné získať
ďalšie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to od 22. 03. 2016 do dňa, keď správca dane
získa informácie pre správne určenie dane. V odôvodnení tohto rozhodnutia správca dane uviedol, žedňa 16. 12. 2015 bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1779549/2016 (daňový
subjekt Conflans Energy, s.r.o.). Podľa názoru súdu bolo prerušenie daňovej kontroly dôvodné, a to
vzhľadom k potrebe preverenia žalobcom predložených dokladov. Odpoveď českej finančnej správy

bola doručená správcovi dane dňa 21. 04. 2016. Daňová kontrola bola v tomto prípade prerušená od
22. 03. 2016 do 21. 04. 2016 (vrátane), nakoľko v tento deň bola správcovi dane doručená odpoveď
českej finančnej správy. Správca dane v tento deň získal informácie (pokiaľ ide o odberateľa Conflans
Energy, s.r.o.) potrebné pre správne určenie dane a v zmysle ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
teda pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, čo bolo žalobcovi oznámené v podaní

zo dňa 25. 04. 2016 a daňová kontrola pokračovala od 22. 04. 2016. Nemožno sa stotožniť s tvrdením
a námietkou žalobcu v žalobe, že daňová kontrola bola prerušená do 15. 04. 2016. Tento dátum je
uvedený v odpovedi českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ako dátum
zaslania odpovede, z čoho nemožno vyvodiť, že v tento deň bola odpoveď aj doručená správcovi dane.
Česká finančná správa zaslala svoju odpoveď (dátum zaslania odpovede 15. 04. 2016) žalovanému ako
príslušnému orgánu (oddelenie CLO), ktorá bola po spracovaní preukázateľne doručená správcovi dane

dňa21.04.2016avnasledujúcideňdaňovákontrolapokračovala.Prerušeniedaňovejkontrolynemohlo
byť ukončené skôr (t.j. dňa 15. 04. 2015, ako to tvrdil žalobca), ako bola odpoveď českej finančnej správy
preukázateľne doručená správcovi dane, nakoľko dňa 15. 04. 2015 ešte správca dane nepoznal obsah
tejto odpovede, a teda trvali dôvody jej prerušenia.
Daňová kontrola teda po ukončení prerušenia pokračovala dňom 22. 04. 2016 a dňa 26. 04. 2016

správca dane zaslal žalovanému ďalšie tri žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktoré
sa týkali daňových subjektov (Twardzik CZ, s.r.o., SLOVPOS CZ a.s. a MYO-FOOD, s.r.o. - odberatelia
spoločnosti Conflans Energy, s.r.o.) so sídlom v Českej republike, pričom potreba získania ďalších
informácií a zaslania týchto žiadostí vyplynula z listinných dokladov, ktoré boli správcovi dane zaslané
ako príloha odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vo veci žalobcovho odberateľa

Conflans Energy, s.r.o. so sídlom v Českej republike. V ten istý deň, t.j. dňa 26. 04. 2016 správca dane
vydal rozhodnutie, ktorým predmetnú daňovú kontrolu opätovne (druhýkrát) prerušil podľa ust. § 61 ods.
1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že je potrebné získať ďalšie informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu, a to od 29. 04. 2016 do dňa, keď získa informácie pre správne určenie dane.
V odôvodnení tohto rozhodnutia správca dane uviedol, že dňa 26. 04. 2016 boli zaslané tri žiadosti o

medzinárodnú výmenu informácií č. 556077/2016 (daňový subjekt Twardzik CZ, s.r.o.), č. 557600/2016
(daňovýsubjektSLOVPOSCZa.s.)ač.557520/2016(daňovýsubjektMYO-FOOD,s.r.o.).Podľanázoru
súdu bolo aj v tomto prípade prerušenie daňovej kontroly dôvodné, a to vzhľadom k potrebe preverenia
dokladov, ktoré boli správcovi dane zaslané ako príloha odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií vo veci žalobcovho odberateľa Conflans Energy, s.r.o. so sídlom v Českej republike a ktoré

sa týkali odberateľov tejto spoločnosti, pričom žalobca v podanej žalobe dôvod tohto prerušenia ani
nenamietal. Odpoveď českej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 14. 06. 2016 (týkala
sa spoločnosti MYO-FOOD, s.r.o.), dňa 12. 07. 2016 (týkala sa spoločnosti Twardzik CZ, s.r.o.) a dňa
19. 10. 2016 (týkala sa spoločnosti SLOVPOS CZ a.s.). V podaní zo dňa 20. 10. 2016 správca dane
oznámil žalobcovi, že dňa 19. 10. 2016 pominuli prekážky prerušenia daňovej kontroly a táto pokračuje

ďalej. Uvedené v predmetnej veci znamená, že daňová kontrola bola prerušená od 29. 04. 2016 do 19.
10. 2016 (vrátane) a pokračovala od 20. 10. 2016.
Dňa 24. 10. 2016 správa dane zaslal žalovanému ďalšiu žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových
informácií, ktorá sa týkala daňového subjektu Malec a Vavrik spol. s r.o. (odberateľ spoločnosti Žouželka
s.r.o.) so sídlom v Českej republike, pričom potreba získania informácií a zaslania tejto žiadostí

vyplynula z listinných dokladov, ktoré boli správcovi dane zaslané ako príloha odpovede na žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií vo veci žalobcovho odberateľa Žouželka s.r.o. so sídlom v Českej
republike. V ten istý deň, t.j. dňa 24. 10. 2016 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým predmetnú
daňovú kontrolu opätovne (tretíkrát) prerušil podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z.z.
z dôvodu, že je potrebné získať ďalšie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, a to od 26.

10. 2016 do dňa, keď získa informácie pre správne určenie dane. V odôvodnení tohto rozhodnutia
správca dane uviedol, že dňa 24. 10. 2016 bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
1643122/2016 (daňový subjekt Malec a Vavrik spol. s r.o.). Podľa názoru súdu bolo aj v tomto prípade
prerušenie daňovej kontroly dôvodné, a to vzhľadom k potrebe preverenia dokladov, ktoré boli správcovi
dane zaslané ako príloha odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vo veci žalobcovho

odberateľa Žouželka s.r.o. so sídlom v Českej republike a ktoré sa týkali odberateľa tejto spoločnosti,
pričom žalobca v podanej žalobe ani v tomto prípade dôvod prerušenia daňovej kontroly nenamietal.
Odpoveď českej finančnej správy bola doručená správcovi dane dňa 09. 03. 2017 a v podaní zo dňa 13.
03. 2017 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 09. 03. 2017 pominuli prekážky prerušenia daňovejkontroly a táto pokračuje ďalej. V ust. § 61 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. je upravené pokračovanie v
daňovom konaní (teda i v daňovej kontrole s poukazom na ust. § 46 ods. 10 vyššie tohto zákona) tak, že
správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového

konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Uvedené v predmetnej veci znamená, že
daňová kontrola bola prerušená od 26. 10. 2016 do 09. 03. 2017 (vrátane) a správca dane v jej výkone
pokračoval od 10. 03. 2017 do 29. 03. 2017, kedy bol žalobcovi doručený protokol z predmetnej daňovej
kontroly, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, pričom tento úkon sa považuje za ukončenie daňovej
kontroly v zmysle ust. § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z..

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že predmetná daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 14. 05. 2015
a prerušená bola od 22. 03. 2016 do 21. 04. 2016 vrátane, od 29. 04. 2016 do 19. 10. 2016 vrátane a od
26. 10. 2016 do 09. 03. 2017 vrátane, teda prebiehala od 14. 05. 2015 do 21. 03. 2016 (vrátane, t.j. 313
dní), od 22. 04. 2016 do 28. 04. 2016 (vrátane t.j. 7 dní), od 20. 10. 2016 do 25. 10. 2016 (vrátane t.j. 6
dní) a od 10. 03. 2017 do 29. 03. 2017 (vrátane t.j. 20 dní). Výkon daňovej kontroly trval 346 dní (313 + 7
+ 6 + 20), čo znamená, že zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená.

44. V súvislosti s prerušeniami daňovej kontroly žalobca namietal postup správcu dane pri prerušení
daňovej kontroly tvrdiac, že „za zákonný spôsob prerušenia daňovej kontroly možno považovať výlučne
taký, kedy rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydané správcom dane nebude vyhotovené
skôr ako v deň, kedy príslušný orgán, t.j. Finančné riaditeľstvo SR zašle žiadosť o MVI príslušnému

orgánu iného členského štátu“, resp., že „nebola dodržaná podmienka na prerušenie daňovej kontroly
ustanovená osobitným predpisom, t.j. Nariadením Rady č. 904/2010, ktorou je skoršie zaslanie žiadosti
o MVI príslušným orgánom, ako správca dane vyhotovil predmetné rozhodnutie“.
Túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú a poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/44/2019 zo dňa 27. 10. 2021, v ktorom kasačný súd zaujal právny

názor, ktorý možno aplikovať i v predmetnej veci. Poukázal na znenie ust. § 61 ods. 1 písm. b/
zákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorého je to práve správca dane, ktorý je oprávnený prerušiť daňové
konanie(daňovúkontrolu),akjepotrebnézískaťinformáciespôsobompodľaosobitnéhopredpisu(týmto
predpisom je napríklad zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní
alebo nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010) a jednak na znenie ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009

Z.z., ktoré explicitne stanovuje deň, od kedy je konanie (daňová kontrola) prerušené. Týmto dňom je
deň uvedený v rozhodnutí o prerušení konania. Zákon č. 563/2009 Z.z. vo vzťahu k určeniu tohto dňa
stanovuje iba jedno (časové) kritérium, ktoré je závislé od spôsobu doručovania a to, že tento deň
nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané
elektronickými prostriedkami a v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane, tento

deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade, ak správca
dane, teda nie žalovaný a jeho oddelenie CLO, potrebuje pre správne určenie dane získať informácie
od príslušného orgánu členského štátu, je oprávnený prerušiť daňovú kontrolu, a to dňom uvedeným v
rozhodnutí o prerušení, pričom prirodzene v odôvodnení rozhodnutia správca dane uvedie skutočnosti,
pre ktoré daňovú kontrolu prerušil. Relevantným následkom prerušenia daňového konania (daňovej

kontroly) je, že počas prerušenia lehoty neplynú (ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.).
V priebehu daňovej kontroly správca dane vydal podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009
Z.z. tri rozhodnutia o prerušení konania. Všetky boli vydané dôvodne, čo správny súd uviedol v
predchádzajúcom (t.j. v 43.) bode tohto rozsudku, pričom dôvodnosť týchto prerušení daňovej kontroly
žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nenamietal.

Prvým rozhodnutím zo dňa 17. 03. 2016 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 22. 03. 2016,
pričom žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa spoločnosti Conflans Energy, s.r.o. zaslal
žalovanému dňa 16. 12. 2015 (čo aj uviedol v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly). Rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly zo dňa 17. 03. 2016 bolo doručené žalobcovi dňa 22. 03. 2016, čo znamená,
že bolo dodržané i ust. 61 ods. 3 zákona č. 563/2019 Z.z.. Deň prerušenia daňovej kontroly teda

nebol určený skôr, ako bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu, nakoľko ak bolo rozhodnutie
doručené žalobcovi dňa 22. 03. 2016, je nepochybné, že muselo byť už skôr podané na poštovú
prepravu. Samotná žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola príslušným orgánom
žalovaného(oddelenímCLO)zaslanápríslušnémuorgánuinéhočlenskéhoštátudňa19.01.2016,ktorá
skutočnosť vyplýva z odpovede českej finančnej správy doručenej správcovi dane dňa 21. 04. 2016.

Druhým rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2016 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 29. 04. 2016,
pričom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce sa troch spoločností so sídlom v Českej
republike zaslal žalovanému dňa 26. 04. 2016 (čo aj uviedol v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly).
Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 26. 04. 2016 bolo doručené žalobcovi dňa 29. 04.2016, čo znamená, že taktiež bolo dodržané ust. 61 ods. 3 zákona č. 563/2019 Z.z.. Deň prerušenia
daňovej kontroly teda nebol určený skôr, ako bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu, nakoľko
ak bolo rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 29. 04. 2016, je nepochybné, že muselo byť už skôr podané

na poštovú prepravu. Samotné žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií boli príslušným
orgánom žalovaného (oddelením CLO) zaslané príslušnému orgánu iného členského štátu dňa 29. 04.
2016, ktorá skutočnosť vyplýva z odpovedí českej finančnej správy doručených správcovi dane dňa 14.
06. 04. 2016, 12. 07. 2016 a 19. 10. 2016.
Tretím rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2016 správca dane prerušil daňovú kontrolu od 26. 10. 2016, pričom

žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa spoločnosti so sídlom v Českej republike zaslal
žalovanému dňa 24. 10. 2016 (čo aj uviedol v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly). Rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly zo dňa 24. 10. 2016 bolo podané na poštovú prepravu dňa 25. 10. 2016 (čo
vyplýva z pečiatky na zásielke, ktorá sa správcovi dane vrátila ako nedoručená s poznámkou, že nebola
prevzatá adresátom v úložnej dobe), čo znamená, že taktiež bolo dodržané ust. 61 ods. 3 zákona č.
563/2019Z.z..Deňprerušeniadaňovejkontrolytedanebolurčenýskôr,akobolorozhodnutieodovzdané

na poštovú prepravu (25. 10. 2016). Samotná žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola
príslušným orgánom žalovaného (oddelením CLO) zaslaná príslušnému orgánu iného členského štátu
dňa 28. 11. 2016, ktorá skutočnosť vyplýva z odpovede českej finančnej správy doručenej správcovi
dane dňa 09. 03. 2017.
Vo všetkých troch prípadoch bolo preukázané, že bol daný zákonný podklad na prerušenie daňovej

kontroly a správca dane stanovil deň jej prerušenia v súlade s ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.,
pričom tento deň bol určený až po odoslaní žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému
orgánu žalovanému (oddelenie CLO), čo sa odrazilo aj v odôvodneniach rozhodnutí o prerušení daňovej
kontroly. Prerušenia daňovej kontroly tak boli zákonné, daňová kontrola bola právoplatne prerušená
od 22. 03. 2016 do 21. 04. 2016 vrátane, od 29. 04. 2016 do 19. 10. 2016 vrátane a od 26. 10.

2016 do 09. 03. 2017 vrátane, pričom lehota počas obdobia týchto prerušení neplynula. S poukazom
na ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. a právny názor kasačného súdu v rozsudku v konaní
pod sp. zn. 5Sžfk/ 44/2019 je vo vzťahu k samotnému prerušeniu daňovej kontroly a s tým súvisiacej
celkovej dĺžky daňovej kontroly irelevantná skutočnosť, kedy bola správcom dane vyplnená žiadosť o
medzinárodnú výmenu daňových informácií preposlaná žalovaným (jeho oddelením CLO) príslušnému

orgánu členského štátu, a to v zmysle ust. § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.. Žalovaný (oddelenie
CLO) po doručení žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií, túto následne
zasiela do iného členského štátu, a nemá žiadnu úvahu, či tak urobí, alebo nie. Ak teda už došlo k
prerušeniu konania správcom dane, žalovaný (oddelenie CLO) toto prerušenie nemôže nijako zvrátiť a
vzhľadom na absenciu akejkoľvek úlohy oddelenia CLO v posudzovaní potrebnosti a dôvodnosti žiadosti

o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je možné o žiaden rozumný argument oprieť záver, že
by bolo možné prerušenie konania viazať až na len čisto administratívny, či technický úkon oddelenia
CLO u žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené a formuláciu ust. § 61 ods. 3 zákona č. 563/2009
Z.z. nemožno podľa názoru súdu ani zo žiadneho článku nariadenia č. 904/2010 vyvodiť dôvodnosť a
pravdivosť tvrdenia žalobcu, že správca dane by mal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vyhotoviť

až potom, ako žalovaný (oddelenie CLO) zašle žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému
orgánu iného členského štátu.
Najvyšší správny súd SR vo svojom vyššie uvedenom rozsudku v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/44/2019 zo
dňa 27. 10. 2021 zaujal stanovisko i k rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. 6Sžfk/62/2017
zo dňa 27. 02. 2019 (na ktorý poukazoval žalobca v replike zo dňa 16. 09. 2019), keď po oboznámení sa

s jeho odôvodnením konštatoval, že „nejde o rozhodnutie, ktorým by kasačný súd výslovne zaujal právny
názor, že správca dane má prerušovať daňovú kontrolu až dňom, kedy príslušný orgán - oddelenie CLO
odošle žiadosť o poskytnutie informácie príslušnému orgánu (rovnako Ústrednému kontaktnému orgánu
CLO)ažedocelkovejlehotynavykonaniedaňovejkontrolyjepotrebnézapočítaťajobdobieplynúceodo
dňa určeného v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly do dňa odoslania žiadosti príslušným orgánom

- oddelením CLO, tak ako tvrdí sťažovateľ. Toto rozhodnutie tak neobsahuje právny názor, od ktorého
by sa kasačný súd v danej veci odklonil“.
45. K namietanému nedodržaniu lehoty na prerušenie daňovej kontroly a dĺžke trvania jej prerušenia
správny súd uvádza, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27. 09. 2020 uviedol,
že žalobca na tejto námietke netrvá. Napriek tomu správny súd k tejto námietke uvádza, že v čl. 10

nariadenia č. 904/2010 (na ktorý poukazoval žalobca) je stanovená lehota na poskytnutie informácií,
pričom čl. 12 tohto nariadenia uvažuje i so situáciou a postupom v prípade, keď žiadaný orgán nebude
môcť dodržať stanovenú lehotu a v takom prípade informuje žiadajúci orgán o dôvodoch a o tom, kedy
bude pravdepodobne schopný odpovedať, čo v predmetnej veci nebolo naplnené. Český správca danetakto nepostupoval, čo ale nemožno pričítať na ťarchu správcu dane vykonávajúceho u žalobcu daňovú
kontrolu, pretože nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť dodržanie týchto lehôt, resp. iným spôsobom
urýchliť poskytnutie žiadaných informácií. Už skutočnosť, že samotné nariadenie č. 904/2010 počíta s

možnosťou nedodržania lehoty pre dožiadaného správcu dane v inom členskom štáte na poskytnutie
informácií, je podľa názoru správneho súdu dôkazom toho, že lehota na poskytnutie informácií je
procesnou lehotou a jej prípadné dodržanie alebo nedodržanie správca dane nemôže relevantným
spôsobom ovplyvniť. Nedodržanie trojmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií podľa čl. 10 nariadenia č. 904/2010 nespôsobuje nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly,

pretože sa jedná o procesnú lehotu určenú pre dožiadaného správcu dane v inom členskom štáte, ktorej
nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní. Podstatné je to, že
daňová kontrola bola v tomto čase (teda v čase, keď dožiadaný orgán českej finančnej správy poskytoval
správcovi dane potrebné informácie) prerušená a správcovi dane neplynula lehota na jej vykonanie. Po
prerušení daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu ako daňového
subjektu, neuplatňoval voči nemu žiadne svoje práva a ani nepožadoval od neho plnenie povinností

vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly.
Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa dĺžky prerušenia daňovej
kontroly. Potreba správcu dane v predmetnej daňovej kontrole preveriť údaje v daňovom priznaní
žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 o dodaní tovaru do iného
členského štátu spôsobom podľa nariadenia č. 904/2010 a zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu

daňových informácií českej finančnej správe boli podľa názoru správneho súdu jednoznačne zákonným
dôvodomnaopakovanéprerušeniedaňovejkontroly.Žalobcaboloboznámenýsinformáciamizískanými
na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií v podaní správcu dane zo dňa 13. 03.
2017, ktoré bolo doručené jeho zástupcovi dňa 20. 03. 2017.
Je potrebné vychádzať z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej

kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti
alebo uplatneného odpočítania dane a zároveň mať na zreteli, že zákon č. 563/2009 Z.z. úpravou dĺžky
trvania daňovej kontroly a úpravou jej prerušenia (ktoré nie je v zákone konkrétne časovo ohraničené)
nespája žiadne právne účinky s prekročením procesných lehôt stanovených v čl. 10 nariadenia č.
904/2010 na uskutočnenie medzinárodnej výmeny daňových informácií. Z ust. § 61 ods. 4 zákona

č. 563/2009 Z.z. nie je možné vyvodiť ani to, že po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v čl. 10
uvedeného nariadenia pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Rovnako tak tento zákon nespája
žiadne účinky s takým postupom správcu dane, resp. žalovaného, aký bol v konkrétnej veci, keď daňové
orgány v súvislosti s vybavením odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a nedodržaním
stanovených maximálnych lehôt na ich poskytnutie, neurgovali príslušný dožiadaný orgán v Českej

republike.
V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ (desiata komora)
vo veci C-186/20 zo dňa 30. 09. 2021, ktorý sa týkal práve slovenského daňového subjektu, t.j. HYDINA
s.r.o. c/a Finančné riaditeľstvo SR. Súdny dvor rozhodol tak, že „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane

z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“
Postup správcu dane v súvislosti so žiadosťami pre českú finančnú správu, opakovanými prerušeniami

daňovej kontroly a ich ukončením bol podľa názoru správneho súdu v súlade so zákonom. S námietkou
žalobcu týkajúcou sa prerušení daňovej kontroly, dĺžky trvania týchto prerušení a dĺžky trvania samotnej
daňovej kontroly sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho, žalobou
napadnutého, rozhodnutia. Opakované poukazovanie žalobcu na nález Ústavného súdu SR v konaní
pod sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. 06. 2010 je v predmetnej veci podľa názoru súdu nedôvodné,

nakoľko v náleze v konaní pod sp. zn. III. ÚS 24/2010 bola riešená iná skutková situácia (pokiaľ ide o
dĺžku trvania daňovej kontroly), ako je v tejto veci.
Záverom k tejto námietke správny súd uvádza, že medzinárodná výmena informácií týkajúca sa
zisťovania a preverovania daňových údajov u daňových subjektov (v danom prípade odberateľov
žalobcu) v inom členskom štáte Európskej únie predstavuje administratívne aj časovo zdĺhavý proces,

ktorý správca dane nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, v dôsledku čoho správca dane potom podľa
názoru súdu daňovú kontrolu v predmetnej veci dôvodne opakovane prerušil, nakoľko v prípade jej
neprerušenia reálne hrozilo nedodržanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. V súvislosti s
možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľaosobitného predpisu, teda z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií súd
poukazuje na konštantnú judikatúru súdov, napr. i na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp.
zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. 10. 2016, uznesenie v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 116/2013 zo dňa 28.

02. 2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/97/2015 zo dňa 28. 09. 2016, sp. zn. 8Sžf
51/2016 zo dňa 23. 08. 2018, sp. zn. 3Sžfk/12/2018 zo dňa 12. 12. 2018 a sp. zn. 8Sžfk/31/2017 zo
dňa 12. 12. 2018, v ktorom je okrem iného uvedené „z rozhodovacej a judikatúrnej činnosti Najvyššieho
súdu SR je zrejmé, že podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii odôvodňuje prerušenie
výkonu daňovej kontroly do dňa prijatia odpovede, pretože informácie z tejto medzinárodnej výmeny

informácií sú rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane a pre vydanie rozhodnutia a bez
tejto informácie nie je možné ukončiť daňovú kontrolu“.
Na aplikovateľnosti právneho názoru vo veci dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly a dĺžky jej
prerušenia vyjadreného v uvedených rozhodnutiach i na prejednávanú vec nemôže nič meniť ani
skutočnosť, že v niektorých uvedených rozhodnutiach bola posudzovaná situácia, keď správca dane
daňovú kontrolu prerušil podľa zákona č. 511/1992 Zb., resp. požiadal o poskytnutie informácií daňovú

správu iného členského štátu v zmysle Nariadenia Rady (ES) zo dňa 7. 10. 2003 č. 1798/2003 o
administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01.
01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. 10. 2010, ktoré sa uplatňuje od 01. 01.
2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v čl.
10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31. 12. 2011.

46. Ďalšia procesná námietka žalobcu spočívala v tom, že správca dane spísal protokol z predmetnej
daňovej kontroly dňa 27. 03. 2017, teda v priebehu lehoty, ktorá žalobcovi plynula na podanie vyjadrenia
k oboznámeniu zo dňa 13. 03. 2017, v ktorom ho správca dane oboznámil so zisteniami v priebehu
daňovej kontroly, pričom žalobca tvrdil, že týmto postupom mu bolo znemožnené realizovať právo v

zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. (teda právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej
kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené
jeho vyjadrenia k nim).
K tejto námietke správny súd uvádza, že žalobca mal v priebehu daňovej kontroly možnosť nazerať do
spisu správcu dane a vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane. Možnosť nazretia do spisu

žalobca i využil, a to dňa 15. 07. 2016 a 04. 08. 2016 (o čom boli spísané zápisnice o vykonaní úkonu
a žalobca potvrdil, že mu boli predložené všetky vyžiadané dokumenty týkajúce sa predmetnej daňovej
kontroly), pričom v tento deň si vyhotovil fotografie do mobilného telefónu. Po nazretí do spisu žalobca
žiadne vyjadrenie nepodal, ani nepredložil ďalšie listiny, resp. dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
v daňovom priznaní, ani nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. V podaní zo dňa 13. 03. 2017

správca dane podrobne oboznámil žalobcu s úkonmi (a ich obsahom), ktoré vykonal v priebehu daňovej
kontroly pri preverovaní dodávateľov a odberateľov žalobcu. V tomto podaní správca dane žalobcovi
jednoznačne oznámil, že má pochybnosti o správnosti a pravdivosti predložených dokladov. Ďalej
identifikovalreťazce,súčasťouktorýchbolžalobcaaktoréobchodovalispredmetnýmtovarom(mrazené
kuracie mäso z Brazílie), pričom konkrétne uviedol, že má pochybnosti o tom, že žalobca nakúpil tovar

na základe ním predložených faktúr od deklarovaných dodávateľov a že nebolo preukázané, ktorým
daňovým subjektom bol tovar nadobudnutý a akým spôsobom bol dodaný na územie SR. Správca dane
žalobcovitaktiežoznámilsvojezistenieoporušeníust.§51ods.1písm.a/,ust.§49ods.1vnadväznosti
ust. 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. Zároveň ho poučil v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č.
563/2009 Z.z., teda o jeho práve vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k

spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim s tým, že pokiaľ
má žalobca v predmetnej veci k dispozícii nové doklady, dôkazy, resp. vyjadrenia, ktoré chce predložiť
správcovi dane, môže tak urobiť do 8 dní odo dňa doručenia oboznámenia. Oboznámenie bolo doručené
zástupcovi žalobcu dňa 20. 03. 2017, teda lehota na vyjadrenie k oboznámeniu začala plynúť dňa 21.
03. 2017 a jej koniec pripadol na 28. 03. 2017, pričom žalobca v tejto lehote nepodal žiadne vyjadrenie

a lehota márne uplynula, čo znamená, že žalobca nevyužil svoje právo vyplývajúce mu z ust. § 45 ods.
1 písm. c/, f/ zákona č. 563/2009 Z.z..
Dňa27.03.2017,tedavlehotenavyjadreniesažalobcukzisteniamuvedenýmvoboznámenízodňa13.
03.2017,správcadanevyhotovilprotokolzdaňovejkontroly,ktorýbolspolusvýzvouzodňa27.03.2017
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený zástupcovi žalobcu v daňovom konaní

dňa 29. 03. 2017, čo znamenalo ukončenie daňovej kontroly. Žalobca nemohol mať a ani nemal dňa 28.
03. 2017 (teda v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa k oboznámeným zisteniam v priebehu daňovej
kontroly)žiadnuvedomosťotom,žesprávcadaneuždňa27.03.2017vydalprotokol,pretoževtomčase
nebol nahliadnuť do spisu. Z uvedeného vyplýva, že vydanie protokolu s dátumom 27. 03. 2017 nemohlobyť dôvodom, pre ktorý žalobca ani v posledný deň určenej lehoty, t.j. 28. 03. 2017 nevyužil svoje právo v
zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 563/2009 Z.z. a nepodal vyjadrenie k oboznámeniu zo dňa 13.
03. 2017, v dôsledku čoho je logické, že nemohol ani požiadať o to, aby jeho vyjadrenie bolo obsiahnuté

v protokole z daňovej kontroly, ktorý potom objektívne nemôže obsahovať vyjadrenie žalobcu v zmysle
ust. § 47 písm. i/ tohto zákona.
S poukazom na uvedené, potom správny súd túto námietku posúdil najmä z toho hľadiska, či takýto
postup správcu dane (spočívajúci v tom, že v priebehu plynutia lehoty na podanie vyjadrenia k
oboznámeniu so zisteniami z daňovej kontroly vydal protokol bez toho, aby uplynula lehota na podanie

vyjadrenia k oboznámeným zisteniam) v spojení so skutočnosťou, že žalobca nepodal vyjadrenie k
oboznámeným zisteniam ani do skončenia lehoty na jeho podanie (t.j. do 28. 03. 2017, pričom v tento
deň nemohol vedieť a ani nevedel, že správca dane už vydal protokol s dátumom 27. 03. 2017),
bol spôsobilý podstatným spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu, či priamo ovplyvnil
princíp spravodlivého konania a či spôsobil žalobcovi odňatie možnosti riadne konať pred správcom
dane. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel v danej veci k záveru, že vydanie

protokolu z predmetnej daňovej kontroly s dátumom 27. 03. 2017 (teda v lehote na vyjadrenie žalobcu k
oboznámeniu zo dňa 13. 03. 2017), nepredstavuje také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly
a následne aj vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. také podstatné porušenie, v
dôsledku ktorého došlo k odňatiu možnosti žalobcu riadne konať v daňovom konaní. Dôvodom pre

zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy nebude akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len
také, ktoré je podstatné a mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia
vo veci samej.
Žalobca túto svoju námietku založil na procesnom pochybení správcu dane, ktoré však podľa názoru
súdu nespôsobilo podstatné porušenie jeho subjektívnych práv. Procesné pochybenie správcu dane

spočívalo v tom, že nevyčkal na uplynutie lehoty na vyjadrenie žalobcu k oboznámeným zisteniam v
priebehu daňovej kontroly, ale protokol z predmetnej daňovej kontroly vydal v predposledný deň lehoty
na vyjadrenie žalobcu k oboznámeniu so zisteniami v priebehu daňovej kontroly. Žalobca však mal
možnosť pokračovať v konaní pred správcom dane vo vyrubovacom konaní, v ktorom mal možnosť
navrhnúť a predložiť dôkazy (napriek tomu tak neurobil), ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly

z dôvodu, že protokol z nej bol vydaný dňa 27. 03. 2017, teda ešte predtým ako žalobcovi uplynula
lehota na vyjadrenie sa k oboznámeniu zo dňa 13. 03. 2017. V súvislosti s touto námietkou správny
súd poukazuje na konštatovanie žalobcu v žalobe, že „pri ukladaní (vyrubovaní) dane nie je možné
rozlíšiť menšiu, či väčšiu závažnosť procesného pochybenia správcu dane“. S týmto jeho konštatovaním
sa správny súd stotožnil a procesné pochybenie správcu dane neposudzoval z hľadiska „menšej, či

väčšej závažnosti procesného pochybenia správcu dane“, nakoľko takéto posudzovanie nemá ani oporu
v zákone.
Ako už súd uviedol vyššie, žalobca nereagoval na oboznámenie zo dňa 13. 03. 2017, ale splnomocnený
zástupca žalobcu nazrel do spisu dňa 12. 04. 2017, o čom bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu a
zároveň si mobilným telefónom vyhotovil fotokópie z tam uvedených dokladov. Vyjadrenie k protokolu

podal žalobca v podaní zo dňa 14. 04. 2017, v ktorom nenamietal skutkové zistenia správcu dane,
nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie, ani nepredložil žiadne dôkazy, ale namietal dĺžku trvania daňovej
kontroly a procesné pochybenia správcu dane pri prerušení daňovej kontroly tvrdiac, že správca dane
mu svojim postupom neumožnil navrhnúť, aby jeho vyjadrenie k oboznámeniu bolo uvedené v protokole.
O toto právo sa však podľa názoru súdu pripravil sám žalobca, keď žiadnym spôsobom nereagoval na

oboznámenie správcu dane zo dňa 13. 03. 2017 a vyjadrenie k oboznámeniu nepodal ani v posledný
deň lehoty na to určenej (ani po jej uplynutí) a je len logické, že nemohol potom ani žiadať, aby jeho
vyjadrenie bolo uvedené v protokole.
Iná situácia by samozrejme nastala v prípade, ak by žalobca podal písomné vyjadrenie k oboznámeniu
zo zisteniami v priebehu daňovej kontroly, a to napr. v posledný deň plynutia správcom dane určenej

lehoty(t.j.dňa28.03.2017),vktorombynavrhol,abyjehovyjadreniebolouvedenévprotokole.Ktakejto
situácii však nedošlo, pretože žalobca vyjadrenie nepodal vôbec, pričom lehota mu márne uplynula dňa
28. 03. 2017.
V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu
SR v konaní pod sp. zn. 1Sžfk/57/2018 zo dňa 28. 04. 2020, v ktorom bola riešená obdobná právna

problematika, a to zásah do práv daňového subjektu, ak správca dane vydal protokol v čase plynutia
lehoty na vyjadrenie sa daňového subjektu k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly.
V tomto rozsudku kasačný súd okrem iného konštatoval, že porušenie práva na spravodlivý proces
nie je možné konštatovať pri každom nesprávnom procesnom postupe zasahujúcom do určitéhoprocesného práva účastníka, ale zásah do procesného práva musí dosahovať ústavnoprávnu intenzitu
zásahu do práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Pochybenie správcu dane pri vydaní protokolu s dátumom 27. 03. 2017

takúto intenzitu podľa názoru správneho súdu nedosiahlo, nakoľko žalobca mohol podať vyjadrenie vo
vyrubovacom konaní, rovnako tak mohol navrhnúť doplnenie, resp. vykonanie ďalšieho dokazovania,
čo ale neurobil.
Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu je konajúcemu senátu známe, že iný senát tohto súdu v
rozsudku č.k. 15S/24/2019-128 zo dňa 08. 11. 2022, ktorý je súčasťou tohto súdneho spisu, posúdil

obdobnú námietku žalobcu ako dôvodnú. V uvedenej veci ale bola preukázaná iná skutková situácia
(oboznámenie správcu dane zo dňa 21. 04. 2017 s výsledkami daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi
dňa 28. 04. 2017 a lehota 15 dní na podanie vyjadrenia mala plynúť do 15. 05. 2017 vrátane, pričom
protokol správcu dane zo dňa 24. 04. 2017 bol doručený žalobcovi dňa 02. 05. 2017, čo znamenalo
ukončenie daňovej kontroly v čase, keď žalobcovi do 15. 05. 2017 plynula lehota na podanie vyjadrenia),
ako v tejto veci, teda veci pod sp. zn. 11S/1/2019, a preto nebolo možné v tejto veci postupovať

rovnakým spôsobom, ako vo veci vedenej pod sp. zn. 15S/24/2019 a zrušiť rozhodnutie žalovaného ako
i rozhodnutie správcu dane.
K rozhodnutiam Ústavného súdu SR, na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe, súd uvádza,
že ústavný súd v nich poukázal na jednu zo základných zásad daňového konania, ktorou je zásada
zákonnosti, v zmysle ktorej daňové orgány postupujú v daňovom konaní v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, chránia záujmy štátu a obcí a dbajú pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
V žiadnom z uvedených rozhodnutí Ústavný súd SR neriešil totožnú skutkovú vec a neuvádzal, že
porušenie ustanovenia ako v uvedenom prípade by malo za následok podstatné porušenie predpisov
o konaní pred orgánom verejnej správy a následné vydanie nezákonného rozhodnutia. V žalobcom

označených rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky riešil podmienky preukázateľnosti
daňového výdavku (I. ÚS 241/07), zákonnosť dôkazov v daňovom konaní, a to zákaz opakovanej
daňovej kontroly okrem prípadov, kedy dôjde k splneniu zákonnom stavených podmienok na jej
vykonanie (I. ÚS 314/15), nevykonanie prvostupňového vyrubovacieho konania, v ktorom by mohol
účastník daňového konania vykonať svoje práva a povinnosti, teda absencia výzvy na predloženie

všetkých dôkazov vo vyrubovacom konaní (I. ÚS 238/06), dĺžku trvania daňovej kontroly (III. ÚS
24/2010), princíp právnej istoty a predvídateľnosti práva (PL. ÚS 36/95).

47. K námietkam žalobcu ohľadne neuznania nároku na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2015 správny súd uvádza, že zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 222/2004 Z.z.) stanovil pre dokazovanie
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto
podmienky sú uvedené i v ust. § 49 ods. 1, 2 ako i v ust. § 51 ods. 1 tohto zákona. Jedná sa o hmotno-
právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane,

ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že
zdaniteľnéobchodybolireálneuskutočnenétak,akosúdeklarovanévdaňovýchdokladoch,tedavtomto
prípade na faktúrach uvedených v 3. bode tohto rozsudku vystavených spoločnosťami ALFA-R s.r.o.,
TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o. ako dodávateľmi tovaru pre žalobcu. Z ust. § 49 ods.
1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že
žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť od
ním deklarovaných a vyššie uvedených dodávateľov len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla týmto
dodávateľom daňová povinnosť.

48. Odpočítanie dane však nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s
dôkaznou povinnosťou k preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca
dane oprávnený preveriť daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na
odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, presne

odrážajú skutočne realizované plnenia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že daňový doklad (faktúra)
je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálneplnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a
teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,
prípadne rozhodujúci dôkaz.

49. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane
v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným daňovým orgánom,
ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné

bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt
je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle ust. § 24 ods. 1 zákona
č. 563/2009 Z.z.:
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania;
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

50. Judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne
pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla svojim
vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že
nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach pod sp. zn. 3Sžfk/40/2017,
4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, l Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR vo
veci pod sp. zn. II. ÚS 705/2017).
Z novšej judikatúry správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 2Sžfk/9/2019 zo dňa 27. 05. 2022, týkajúci sa obchodu s kuracím mäsom, z ktorého

vyplýva,žesťažovateľova(t.j.vtejtokonkrétnejvecižalobcova)námietkaprotijehozaťaženiudôkazným
bremenom je nedôvodná už z dôvodu jeho mylnej predstavy o tom, že správca dane nemôže
pri vyhodnocovaní preukaznosti dokladov vychádzať z odôvodnených pochybností (k tomu postačí
odkázať na odôvodnenia napadnutých rozsudkov, ale aj bohatú judikatúru kasačného súdu viď citované
rozhodnutia vyššie).

51. Uvedené je možné subsumovať na daný prípad, kedy v priebehu daňovej kontroly žalobca predložil
správcovi dane faktúry špecifikované v 3. bode tohto rozsudku. Predloženie uvedených dokladov
(opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z
pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože

technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie
deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho
preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
Nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly získal pochybnosti o tom, že zdaniteľné plnenia
boli realizované tak, ako je uvedené na predložených faktúrach, oprávnene preveroval skutkový

stav s cieľom odstrániť vzniknuté pochybnosti. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti
s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi spoločností ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD AB, s. r. o. a
A.P.P.I spol. s r.o., ako dodávateľov a žalobcu ako odberateľa, predmetom ktorých malo byť dodanie
tovaru (mrazeného kuracieho mäsa - kuracích pŕs) žalobcovi podľa ním predložených faktúr od vyššie
uvedených dodávateľov, správca dane podľa názoru súdu vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie,

ktoré podrobne opísal v odôvodnení svojho rozhodnutia, a to vyžiadaním listinných dokladov od žalobcu
a jeho bezprostredných dodávateľov, vrátane výsluchu konateľov týchto dodávateľov. Taktiež preveril i
ďalšie spoločnosti, nakoľko bolo nesporne preukázané, že s predmetným tovarom sa malo obchodovať
v obchodných reťazcoch, ktoré správca dane riadne zistil a identifikoval, vychádzajúc i z informácií
získaných od subjektov (resp. ich konateľov) tvoriacich jednotlivé články obchodných reťazcov, pričom

využil i protokoly z daňových kontrol dane z pridanej hodnoty v spoločnostiach, ktoré v kontrolovanom
zdaňovacom období tvorili obchodné reťazce na obchodovanie s mrazeným kuracím mäsom (protokol
zo dňa 28. 03. 2018 z daňovej kontroly v spoločnosti ALFA-R s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl až
december 2014 a január až máj 2015, protokol zo dňa 26. 05. 2016 z daňovej kontroly dane v spoločnostiSlovakia Food Trading, s. r. o. za zdaňovacie obdobie január až marec 2015, protokol zo dňa 07. 03.
2018 z daňovej kontroly v spoločnosti MARKET CENTRUM, s. r. o. za zdaňovacie obdobie február
až máj 2015 a protokol zo dňa 25. 05. 2018 z daňovej kontroly v spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za

zdaňovacieobdobiejanuáraždecember2015),resp.iďalšielistiny,ktorésúsúčasťouadministratívneho
spisu. Správca dane využil i poznatky získané od dožiadaných správcov dane, poznatky získané
v rámci medzinárodnej výmeny informácií, poznatky získané výsluchom zamestnancov spoločnosti
MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, poznatky získané nahliadnutím do spisov daňových subjektov: J-ten
s.r.o., N&Y s.r.o. a CORAL, spol. s r.o., ako i poznatky získané z informácií Štátnej veterinárnej a

potravinovej správy, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trnava a Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Šaľa.

52. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry od dodávateľov, a to dve faktúry
od spoločnosti ALFA-R s.r.o. (spolu s dodacími listami a dokladmi označenými ako „príjem cudzích
ukladateľov - s dátumom 10. 02. 2015 a 11. 02. 2015), jednu faktúru od spoločnosti TENDERFOOD AB,

s. r. o. (spolu s dodacím listom a dokladom označeným ako „príjem cudzích ukladateľov“ - s dátumom
16. 02. 2015) a jednu faktúru od spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. (spolu s dodacím listom, potvrdením
o prijatí tovaru a dokladom označeným ako „príjem cudzích ukladateľov - všetky s dátumom 03. 02.
2015). Doklady označené ako „príjem cudzích ukladateľov“ mala vyhotoviť spoločnosť MRAZIARNE a.s.
Sládkovičovo a sú opatrené pečiatkou tejto spoločnosti.

Predloženie uvedených dokladov (opatrených pečiatkou a podpisom) je však len jednou z podmienok
pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia
obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek
plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda
akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité

plnenie bolo i reálne uskutočnené.

53.Zaúčelomzisteniaskutkovéhostavuvsúvislostisdeklarovanýmizdaniteľnýmiobchodmispoločnosti
ALFA-R s.r.o. (dodávateľa) a žalobcu (odberateľ) v zdaňovacom období február 2015, predmetom
ktorých malo byť dodanie tovaru (kuracích pŕs) žalobcovi, a to podľa faktúry pod č. 323150040 zo dňa

10. 02. 2015 v sume 74.234,88 eur (s označením dodávky: Seara, BR 2172, soľ, výr./spotr.: 11/2014 -
05/2016, O55-Kur. prsia 6x2kg v množstve 1.790 KAR) a faktúry pod č. 323150042 zo dňa 11. 02. 2015
v sume 75.313,15 eur (s označením dodávky: zn. PERDIX, BR466, výroba 24. 09. 2014, spotreba 17.
03. 2016, E71-Kur, prsia sol 8x2 kg v množstve 1.362 KAR) správca dane vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie a okrem iného požiadal i miestne príslušného správcu dane (Daňový úrad Trnava pobočka

Galanta) pre vyššie uvedenú spoločnosť o preverenie obchodov na základe týchto faktúr. Daňový úrad
Trnava pobočka Galanta spísal dňa 11. 08. 2015 zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako
svedok vypočutý N. K. - konateľ spoločnosti ALFA-R s.r.o., ktorý uviedol, že tovar nakúpili od spoločnosti
FEGA-FROST, s.r.o. ako dodávateľa a zároveň predložil faktúry vystavené touto spoločnosťou pre
spoločnosť ALFA-R s.r.o. ako odberateľa pod č. 5515108721 zo dňa 09. 02. 2015 v sume 72.688,35

eur s predmetom fakturácie „HM231-Kur.prsia 6x2kg“ v počte 10.740,00 ks a 1.790 kart. a faktúru pod
č. 5515109390 zo dňa 10. 02. 2015 v sume 73.744,13 eur s predmetom fakturácie „HM231-Kur.prsia
6x2kg“ v počte 10.896,- ks a 1.816 kart.. Uviedol, že tovar bol naskladnený do ich skladu v Sládkovičove
a z tohto skladu aj vyskladnený, pričom prepravu tovaru si zabezpečoval žalobca ako odberateľ.
NáslednesprávcadanepožiadalDaňovýúradPrešovpobočkaPopradakomiestnepríslušnéhosprávcu

dane pre spoločnosť FEGA-FROST, s.r.o. o vykonanie preverenia. Dožiadaný správca dane spísal
zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 30. 11. 2015, na ktorom bol ako svedok vypočutý F. Z.
(konateľ uvedenej spoločnosti). Uviedol, že tovar, ktorý pochádzal z Brazílie, nakúpili ako odberateľ od
spoločnosti Slovakia Food Trading, s. r. o.. Zároveň predložil dve faktúry vystavené touto spoločnosťou
ako dodávateľom, a to faktúru pod č. 10412015 zo dňa 09. 02. 2015 (predmet fakturácie: kuracie prsia

Brazil, 6x2kg solené v množstve 21.480 kg a faktúru pod č. 10432015 zo dňa 10. 02. 2015 (predmet
fakturácie: kuracie prsia Brazil, 8x2kg solené v množstve 21.792 kg) pre odberateľa FEGA-FROST,
s.r.o.. Táto spoločnosť nakúpený tovar ako dodávateľ mala predať spoločnosti ALFA-R s.r.o. (odberateľ)
na základe faktúry č. 5515108721 a č. 5515109390 a bol vyskladnený v prenajatých priestoroch v
spoločnosti v MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Prepravu tovaru zabezpečoval ich dodávateľ (Slovakia

Food Trading, s. r. o.).
Na základe tohto zistenia správca dane požiadal Daňový úrad Trenčín ako miestne príslušného správcu
daneprespoločnosťSlovakiaFoodTrading,s.r.o.ovykonanieprevereniavtejtospoločnosti.Dožiadaný
správcadane(DaňovýúradTrenčínpobočkaPartizánske)spísalzápisnicuoústnompojednávanízodňa16. 02. 2016, na ktorom bol ako svedok vypočutý konateľ uvedenej spoločnosti W. N., ktorý uviedol, že
hlavným dodávateľom spoločnosti bola spoločnosť Access line s.r.o., ktorá zabezpečovala aj prepravu
tovaru a jej cena bola v cene tovaru. Tovar (mrazené kuracie prsia) nakúpili od uvedenej spoločnosti na

základe faktúry č. 150011 zo dňa 09. 02. 2015 a č. 150013 zo dňa 10. 02. 2015 (žiadna nebola správcovi
dane predložená) a následne predali odberateľovi, t.j., spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. na základe faktúr
pod č. 10412015 zo dňa 09. 02. 2015 a č. 10432015 zo dňa 10. 02. 2015, ktoré vystavil ako konateľ.
Uviedol, že tovar bol prepravený priamo od ich dodávateľa (Access line s.r.o.) k ich odberateľovi (FEGA
FROST, s.r.o.), kde bol vyložený v depe v obci Ploské.

Dožiadaný správca dane zároveň predložil správcovi dane zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 01.
03. 2016, na ktorom vypočul ako svedka K. C. - konateľa spoločnosti Access line s.r.o., v súvislosti s
preverovaním podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti. K. C. bol podľa výpisu z obchodného registra
konateľom spoločnosti od 15. 12. 2014 do 15. 04. 2015. Uviedol, že sa ním stal cez internet za finančnú
odplatu 150,- eur, keď sa na telefonické požiadanie dostavil k právnikovi a tam podpísal predložené
listiny. V sídle spoločnosti nikdy nebol, žiadnu osobu na nič nesplnomocnil, ako konateľ nič nerobil, (či

robil niekto iný, nevedel), žiadne doklady nevystavoval, ani ich nemal k dispozícii a na väčšinu otázok
správcu dane nevedel odpovedať.
Na základe vyššie uvedených zistení (tvrdenia konateľov, resp. bývalých konateľov uvedených
spoločností a doklady, ktoré predkladali) možno dôvodne konštatovať existenciu reťazca spoločností:
Access line s.r.o. › Slovakia Food Trading, s. r. o. › FEGA FROST, s.r.o. › ALFA-R s.r.o. › žalobca,

ktoré mali obchodovať s deklarovaným tovarom, pričom reálne obchodovanie v rámci tohto reťazca
na základe predložených faktúr nebolo preukázané. S tovarom mali jednotlivé subjekty obchodovať
v sklade spoločnosti MRAZIARNE, a.s. Sládkovičovo, pričom vôbec nebolo preukázané, kedy, ako,
akým spôsobom sa tento tovar do skladu dostal a ktorý subjekt ho tam dodal. Preprava tovaru do
skladu nebola žiadnym spôsobom preukázaná, pričom konatelia daňových subjektov (okrem K. C. -

konateľa spoločnosti Access line s.r.o. ako prvého zisteného daňového subjektu v reťazci, ktorý tvrdil,
že o žiadnom obchode nevie a N. K. - konateľa spoločnosti ALFA-R s.r.o., ktorý tvrdil, že dopravu
zabezpečoval žalobca), ktoré mali takto obchodovať tvrdili, že prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ
tovaru. V neposlednom rade je potrebné poukázať na rozdiely v označení tovaru a jeho množstva na
vyššie uvedených faktúrach vystavených v rámci reťazca, z čoho nemožno vyvodiť záver o totožnosti

tovaru a jeho množstva, s ktorým mali spoločnosti v reťazci obchodovať, pričom na tieto zistenia
poukazoval i žalovaný vo svojom rozhodnutí.
Z vyššie uvedených zistení potom daňové orgány vyvodili záver, že v priebehu daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem dvoch faktúr vystavených
spoločnosťou ALFA-R s.r.o. v mesiaci február 2015, dodacích listov a dokladov označených ako „príjem

cudzích ukladateľov“) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou ALFA-
R s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil
odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri dvoch deklarovaných dodávkach od tejto spoločnosti.
Dodanie predmetného tovaru žalobcovi spoločnosťou ALFA-R s.r.o. nie je preukázané ani dodacími
listami zo dňa 10. 02. 2015 a 11. 02. 2015, ani listinami označenými ako „príjem cudzích ukladateľov“

a „výdaj cudzích ukladateľov“.
Na konštatovaní, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou ALFA-
R s.r.o., a teda nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty pri
ním deklarovaných dvoch dodávkach od uvedenej spoločnosti, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť,
že tovar (mrazené kuracie prsia) žalobca dodal odberateľovi Conflans Energy s.r.o. do Českej

republiky s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, čo nespochybnili ani daňové orgány. Uvedené
intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho preprava odberateľovi (Conflans Energy s.r.o.) do Českej
republiky nie je dôkazom toho, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť ALFA-R s.r.o. a že tejto vznikla
daňová povinnosť. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu a dodanie tovaru odberateľovi
do Českej republiky, čo ale nie je dôkazom toho, že sa jedná o tovar, ktorý podľa predložených listinných

dokladov (faktúr) mala žalobcovi dodať spoločnosť ALFA-R s.r.o..
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zistenie žalovaného uvedené v jeho rozhodnutí, a to, že
žalobca predložil faktúru č. 323150040 zo dňa 10. 02. 2015, s označením dodávky: Seara, BR 2172,
soľ, výr./spotr.: 11/2014 - 05/2016, O55-Kur. prsia 6x2kg v množstve 1.790 KAR, bez označenia šarže
tovaru. Na preukázanie dodania tohto tovaru odberateľovi Conflans Energy s.r.o. do Českej republiky

žalobca predložil faktúru č. 150019 zo dňa 11. 02. 2015 (s označením dodávky Mraz. kur. prsia BK BR
2172 Seara, 6x2 kg BR 2172, soľ výr./spotr.: 27. 11. 2014/22. 05. 2016 šarža: 408149.171 v množstve
21.480 kg) spolu s dodacím listom zo dňa 11. 02. 2015 (na ktorom je uvedené množstvo 21.480 kg) a
CMR č. SK E 7642054 zo dňa 11. 02. 2015 (na ktorom je okrem iného uvedené palety 20 x, kartón 1.790x, hmotnosť 21.480 kg a označenie tovaru: mraz. kuracie prsia soľ Seara BR 2172). Ďalej poukazuje
na zistenie, že žalobca predložil i faktúru č. 323150042 zo dňa 11. 02. 2015, s označením dodávky:
zn. PERDIX, BR466, výroba 24. 09. 2014, spotreba 17. 03. 2016, E71-Kur.prsia sol 8x2 kg v množstve

1.362 KAR, bez označenia šarže tovaru. Na preukázanie dodania tohto tovaru odberateľovi Conflans
Energy s.r.o. do Českej republiky žalobca predložil faktúru č. 150021 zo dňa 12. 02. 2015 (s označením
dodávky Mraz. kur. prsia BK BR 466 Perdix, 8x2 kg, soľ, BR 466, výr./spotr.: 26. 11. 2014/19. 05. 2016
šarža: 3124330B12 v množstve 21.792 kg) spolu s dodacím listom zo dňa 12. 02. 2015 (na ktorom
je uvedené množstvo 21.792 kg) a CMR č. SK E 7642055 zo dňa 12. 02. 2015 (na ktorom je okrem

iného uvedené palety 19 x, kartón 1.362 x, hmotnosť 21.792 kg a označenie tovaru: mraz. kuracie
prsia soľ, BR 466, Perdix). Všetky tieto zistenia v nejednotnom označení tovaru, neoznačení, resp. až
následnom označení šarže, dátume výroby a spotreby, ako i v rôznom označení jeho množstva (kg,
kartóny, palety) na predložených dokladoch vyvolávajú pochybnosti o tom, či žalobca dodal odberateľovi
Conflans Energy s.r.o. do Českej republiky ten tovar, ktorý mal podľa predložených dokladov nakúpiť od
svojho dodávateľa ALFA-R s.r.o. a ktorý mal byť predmetom obchodovania v reťazci tvorenom daňovými

subjektami Access line s.r.o. › Slovakia Food Trading, s. r. o. › FEGA FROST, s.r.o. › ALFA-R s.r.o. ›
žalobca.

54. V súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r .o.
(dodávateľ) a žalobcu (odberateľ) v zdaňovacom období február 2015, predmetom ktorého malo byť

dodanie tovaru žalobcovi, a to podľa faktúry pod č. 1501136 zo dňa 16. 02. 2015 v sume 76.059,65
eur (s označením dodávky: kuracie prsia solené BR, 6x2 kg, v množstve 22.008, značka Seara, šarža:
BR 4202 BR 4202, šarža: 08122014T2, výr./spotr.: 08. 12. 2014 // 05. 06. 2016), ku ktorej žalobca
predložil dodací list zo dňa 16. 02. 2015 (v ktorom je tovar zhodne označený ako na faktúre) a listinu
označenú ako „príjem cudzích ukladateľov“ s dátumom 16. 02. 2015 (v ktorom sú uvedené palety 23

ks., tovar kuracie prsia 6/2 sol. SEARA 1.834 KT a množstvo 22.008,- kg), správca dane za účelom
zistenia skutkového stavu vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a okrem iného požiadal i miestne
príslušného správcu dane (Daňový úrad Trenčín pobočka Nové Mesto nad Váhom) pre vyššie uvedenú
spoločnosť o preverenie obchodu na základe tejto faktúry.
Daňový úrad Trenčín pobočka Nové Mesto nad Váhom spísal dňa 18. 06. 2015 zápisnicu o ústnom

pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý Ing. S. I. - konateľ spoločnosti TENDERFOOD AB, s.
r. o., ktorá mala byť dodávateľom žalobcu podľa vyššie uvedenej faktúry. Uviedol, že predmetný tovar
brazílskeho pôvodu (s výrobným č. BR 4202, šaržou 08122014T2) nakúpili od spoločnosti MARKET
CENTRUM, s. r. o. ako dodávateľa. Doprava bola v réžii dodávateľa, ktorý bol povinný dodať tovar na
sklad spoločnosti TENDERFOOD AB, s.r.o. v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, tzv. dodacia

podmienka DDP. Tovar bol naskladnený a vyskladnený do a zo skladu spoločnosti TENDERFOOD AB,
s. r. o. v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo a následne vyskladnený na sklad žalobcu tiež v
spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, pričom toto prebehlo 16. 02. 2015 a jednalo sa o vnútro-
skladový presun medzi subjektami, ktoré využívajú služby skladovania v spoločnosti MRAZIARNE a.s.
Sládkovičovo. Tovar dodali žalobcovi na základe faktúry č. 1501136 zo dňa 16. 02. 2015, ktorú predložil

spolu s dodacím listom k nej a listinou označenou ako „výdaj cudzích ukladateľov“ s dátumom 16. 02.
2015 (v ktorej sú uvedené palety 23 ks., tovar kuracie prsia 6/2 sol. a množstvo 22.008,- kg). Ďalej
predložil faktúru vystavenú spoločnosťou MARKET CENTRUM, s. r. o. ako dodávateľom pre spoločnosť
TENDERFOOD AB, s.r.o ako odberateľa pod č. 21501079 zo dňa 12. 02. 2015 v sume 74.739,17 eur
s predmetom fakturácie „mraz. kuracie prsia Seara sol. v množstve 22.008 kg a listinu označenú ako

„príjem cudzích ukladateľov“ s dátumom 16. 02. 2015 (v ktorom sú uvedené palety 23 ks., tovar kuracie
prsia sol. 6/2 kg a množstvo 22.008,- kg).
Následne správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušného správcu dane pre
spoločnosť MARKET CENTRUM, s. r. o. o vykonanie preverenia v tejto spoločnosti. Dožiadaný správca
dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 25. 09. 2015, na ktorom bol ako svedok vypočutý

K. K. (konateľ uvedenej spoločnosti). Uviedol, že okrem iného obchodovali i s kuracím mäsom pôvodom
z Brazílie, taktiež obchodovali so spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. ako odberateľom a potvrdil
vystavenie faktúry č. 21501079 pre tohto odberateľa. Uviedol, že tovar objednávajú u dodávateľa,
ktorému zadajú miesto vykládky a vodič tam dovezie tovar, kde mu odberateľ potvrdí jeho prevzatie.
Ďalšiu zápisnicu o ústnom pojednávaní spísal dožiadaný správca dane dňa 26. 11. 2015, na ktorom K.

K. uviedol, že tovar nakúpili od dodávateľa, (t.j. spoločnosti METAL MARKET s.r.o.), ktorý zabezpečil
prepravu priamo spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o., ktorá podľa neho má prenajaté priestory v
spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. V tento deň predložil i dobropis č. 21501438 zo dňa 25.
02. 2015 vystavený spoločnosťou MARKET CENTRUM, s. r. o. (na ktorom je okrem iného uvedené:hmotnosť - 24,00, množstvo: - 2 bal. - 24,- kg, k úhrade - 81,50 eur) pre TENDERFOOD AB, s. r. o. k
faktúre č. 21501079 zo dňa 12. 02. 2015. Taktiež predložil i zálohovú faktúru vystavenú dodávateľom
METAL MARKET s.r.o. pre odberateľa MARKET CENTRUM, s. r. o. pod č. 15080001 zo dňa 12. 02.

2015 (s dátumom vzniku daňovej povinnosti 12. 02. 2015) s predmetom fakturácie „kuracie prsia sol. MR
značka SEARA“ v množstve 22.008 kg v cene 72.362,30 eur ako i faktúru č. 15010001 zo dňa 24. 02.
2015 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 24. 02. 2015 (vystavenú k zálohovej faktúre č. 15080001) s
predmetom fakturácie „kuracie prsia sol. MR značka SEARA“ v množstve 21.984,- kg v cene 72.283,39
eur. K zálohovej faktúre č. 15080001 zo dňa 12. 02. 2015 bola vystavená i príjemka č. PP/975 zo dňa

17. 02. 2015.
V súvislosti s dodávkou tovaru od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o. pre žalobcu ako odberateľa
bola správcovi dane dňa 04. 12. 2015 predložená i listina CV/804/15 zo dňa 16. 02. 2015 s označením
„výdaj cudzích ukladateľov“, vystavená spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde má sklad i
spoločnosťTENDERFOODAB,s.r.o.. Ďalejmubolpredloženýdoklad„CVED“vystavenývRotterdame
s dátumom 21. 07. 2015 (ktorý sa teda evidentne netýka dodávok deklarovaných v mesiaci február 2015)

ako i doklad CMR T11826 s dátumom 13. 02. 2015, v ktorom je ako odosielateľ uvedený subjekt so
sídlom v Dánsku a príjemca (empfanger) je uvedená spoločnosť MARKET CENTRUM, s. r. o. s adresou
I. C. XX, D. a v kolónke XX na tomto doklade je pečiatka spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo
s nečitateľným podpisom a bez uvedenia dátumu. Pečiatka spoločnosti TENDERFOOD AB, s. r. o. je
mimo rámca tohto vyplneného dokladu, ktorý sám osebe spochybnil dodanie tovaru v množstve 22.008

kg spoločnosťou METAL MARKET s.r.o. ako dodávateľom pre spoločnosť MARKET CENTRUM, s. r.
o. ako odberateľa, nakoľko ako dodávateľ tejto spoločnosti je v ňom uvedený dodávateľ so sídlom v
Dánsku.
Ako už bolo vyššie uvedené, spoločnosť METAL MARKET s.r.o. mala byť podľa zálohovej faktúry č.
15080001 zo dňa 12. 02. 2015 a faktúry č. 15010001 zo dňa 24. 02. 2015 dodávateľom spoločnosti

MARKET CENTRUM, s. r. o., čo tvrdil aj konateľ tejto spoločnosti K. K.. Z toho dôvodu správca dane
považoval za potrebné preveriť tento dodávateľsko-odberateľský vzťah aj u K. Z., ktorý bol v období
od 14. 01. 2015 do 28. 05. 2015 konateľom spoločnosti METAL MARKET s.r.o. a ktorého predvolal
na pojednávanie z adresy A. ulica 1, I., pričom zásielka s predvolaním sa správcovi dane vrátila s
poznámkou, že adresát je neznámy. Preverovaním bolo zistené, že táto osoba má trvalý pobyt na

uvedenej adrese (A. ulica XXX/X, I.). Ďalej bolo príslušníkmi KÚFS operatívno-pátracou činnosťou
zistené, že na udanej adrese nebýva asi 7 rokov, asi pred 3 rokmi bol vídaný v Slovenskej Ľupči, ale v
databázach obce neboli o tejto osobe žiadne informácie. Nebolo teda zistené, kde sa K. Z. zdržiava.
Na základe uvedených zistení možno dôvodne konštatovať, že v obchodnom reťazci METAL MARKET
s.r.o. › MARKET CENTRUM, s. r. o. › TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca nebolo preukázané reálne

obchodovanie s deklarovaným tovarom v zmysle predložených faktúr. S tovarom mali jednotlivé subjekty
obchodovaťvskladespoločnostiMRAZIARNE,a.s.Sládkovičovo,pričomnebolopreukázané,kedy,ako,
akým spôsobom sa tento tovar do skladu dostal a ktorý subjekt ho tam dodal. Preprava tovaru do skladu
nebola žiadnym spôsobom preukázaná, pričom konatelia daňových subjektov (okrem K. Z. - konateľa
prvého daňového subjektu v reťazci, ktorého nebolo možné vypočuť, nakoľko ani príslušníci KÚFS

nezistili, kde sa aktuálne zdržiava), ktoré mali takto obchodovať tvrdili, že prepravu tovaru zabezpečoval
dodávateľ tovaru. Pochybnosti o dodávke tovaru v uvedenom reťazci vyvoláva aj listina (CMR T11826)
predložená K. K. - konateľom spoločnosti MARKET CENTRUM, s. r. o. dňa 26. 11. 2015, podľa ktorej
mal tovar (kuracie mäso) tejto spoločnosti dodať dodávateľ z Dánska, pričom tovar mal byť prijatý
(gut empfangen) spoločnosťou MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. K tomuto však nebol správcovi dane

spoločnosťou MARKET CENTRUM, s. r. o. predložený žiadny doklad (faktúra, dodací list) a konateľ tejto
spoločnosti K. K. tvrdil, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť METAL MARKET s.r.o..
Z vyššie uvedených zistení potom daňové orgány vyvodili záver, že v priebehu daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúry vystavenej
spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. v mesiaci február 2015 a dodacieho listu) a ani neoznačil

žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o., napriek tomu, že
táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej
hodnoty práve pri deklarovanej dodávke od tejto spoločnosti. Dodanie predmetného tovaru žalobcovi
spoločnosťou TENDERFOOD AB, s. r. o. nie je preukázané ani dodacím listom zo dňa 16. 02. 2015, ani
listinami označenými ako „príjem cudzích ukladateľov“ a „výdaj cudzích ukladateľov“,

Na konštatovaní, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou
TENDERFOOD AB, s. r. o., a teda nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z
pridanej hodnoty pri ním deklarovanej dodávke od uvedenej spoločnosti, nemôže nič zmeniť ani
skutočnosť, že tovar (mrazené kuracie prsia) žalobca dodal odberateľovi Žouželka s.r.o. do Českejrepubliky s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, čo nespochybnili ani daňové orgány. Uvedené
intrakomunitárne dodanie tovaru a jeho preprava odberateľovi (Žouželka s.r.o.) do Českej republiky nie
je dôkazom toho, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o. a že tejto vznikla

daňová povinnosť. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu a dodanie tovaru odberateľovi
do Českej republiky, čo ale nie je dôkazom toho, že sa jedná o tovar, ktorý podľa predložených listinných
dokladov (faktúr) mala žalobcovi dodať spoločnosť TENDERFOOD AB, s. r. o..
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zistenie žalovaného uvedené v jeho rozhodnutí, a to, že
žalobca predložil faktúru od dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o. pod č. 1501136 zo dňa 16. 02.

2015 s označením dodávky: kuracie prsia solené BR, 6x2 kg, v množstve 22.008 bez uvedenia mernej
jednotky, značka Seara, šarža: BR 4202 BR 4202, šarža: 08122014T2, výr./spotr.: 08. 12. 2014 // 05.
06.2016). Na preukázanie dodania tohto tovaru odberateľovi Žouželka s.r.o. do Českej republiky žalobca
predložil faktúru č. 150022 zo dňa 17. 02. 2015 (s označením dodávky Mraz. kur. prsia BK BR 4202
Seara, 6x2 kg, soľ, BR 4202, výr./spotr.: 08. 12. 2014/05. 06. 2016 šarža: 08/12/2014T2 v množstve
22.008 kg) spolu s dodacím listom zo dňa 17. 02. 2015 a CMR č. SK E 7642047 zo dňa 17. 02. 2015

(na ktorom je okrem iného uvedené: palety 23 x, kartón 1.834 x, označenie tovaru: mraz. kuracie prsia,
soľ, BR 4202 Seara a hmotnosť 22.008 kg.). Všetky tieto zistenia v označení tovaru ako i v rôznom
označení jeho množstva (kg, kartóny, palety) a v čísle šarže na predložených dokladoch vvyvolávajú
pochybnosti o tom, či žalobca dodal odberateľovi Žouželka s.r.o. do Českej republiky ten tovar, ktorý
mal podľa predloženého dokladu - faktúry nakúpiť od svojho dodávateľa TENDERFOOD AB, s. r. o. a

ktorý mal byť predmetom obchodovania v reťazci METAL MARKET s.r.o. › MARKET CENTRUM, s. r.
o. › TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca.

55. V súvislosti s deklarovaným zdaniteľným obchodom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. (dodávateľ) a
žalobcu (odberateľ) v zdaňovacom období február 2015, predmetom ktorého malo byť dodanie tovaru

žalobcovi, a to podľa faktúry pod č. 201500016 zo dňa 03. 02. 2015 na sumu 75.531,46 eur (s označením
dodávky: mrazené kuracie prsia sol., 2kg x 6, zn. aurora, miesto vykládky Mraziarne a.s. Sládkovičovo,
vodič Dostal, SPZ 5M70100, 5M70607, BR3125, šarža:1014110322, výr./spot.: 03. 11. 2014/26. 04.
2016), ku ktorej žalobca predložil dodací list zo dňa 03. 02. 2015 (v ktorom je tovar zhodne označený
ako na faktúre), potvrdenie o prijatí tovaru k faktúre č. 201500016 vystavené dňa 03. 02. 2015 a listinu

označenú ako „príjem cudzích ukladateľov“ s dátumom 03. 02. 2015 (v ktorom sú uvedené palety 28
ks., tovar kuracie prsia 6/2 sol. AURORA 1.834 KT a množstvo 22.008,- kg), správca dane za účelom
zistenia skutkového stavu vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a okrem iného požiadal i miestne
príslušného správcu dane (Daňový úrad Banská Bystrica pobočka Žiar nad Hronom) pre vyššie uvedenú
spoločnosť o preverenie obchodu na základe tejto faktúry.

Daňový úrad Banská Bystrica pobočka Žiar nad Hronom spísal dňa 01. 06. 2015 zápisnicu o ústnom
pojednávaní, na ktorom bola ako svedkyňa vypočutá O. J. - konateľka spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o.,
ktorá mala byť dodávateľom žalobcu podľa vyššie uvedenej faktúry. Potvrdila vystavenie faktúry č.
201500016 zo dňa 03. 02. 2015 a dodanie tovaru pre žalobcu ako odberateľa. Spoločnosť A.P.P.I spol. s
r.o. nadobudla tovar na základe faktúry č. 0452015 zo dňa 03. 02. 2015, ktorú odovzdala KÚFS pobočka

Nitra, a preto ju nemôže predložiť. Dodávku tovaru zabezpečoval dodávateľ, preto nevedela uviesť
miesto nakládky a tovar bol vyložený v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo na sklade žalobcu. V
neprítomnosti žalobcu svedkyňa uviedla, že dodávateľom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. bola spoločnosť
N&Y s.r.o. pričom jednala s konateľom tejto spoločnosti S. H. (s ktorým sa však osobne nestretla)
a s obchodným zástupcom spoločnosti S. C.. Nakládka a preprava tovaru bola zahrnutá v nákupnej

cene. Svedkyňa predložila potvrdenie o zaistení veci zo dňa 13. 03. 2015 vystavené KÚFS Bratislava, v
ktorom je okrem iného uvedený aj „Šanón: 2015, bez označenia, počet listov 170“. Predložený dokument
teda jednoznačne nepreukazuje zaistenie faktúry vystavenej spoločnosťou N&Y s.r.o. v mesiaci február
2015 ako dodávateľom pre spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. ako odberateľa, napriek tomu ju svedkyňa
nepredložila.

Potvrdila však vystavenie faktúry č. 201500016 zo dňa 03. 02. 2015 a dodanie tovaru žalobcovi v zmysle
tejto faktúry. Podľa vyjadrenia konateľky spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. dodávateľom predmetného tovaru
prespoločnosťA.P.P.Ispol.sr.o.bolaspoločnosťN&Ys.r.o.nazákladedodávateľskejfaktúryč.0452015
zo dňa 03. 02. 2015 (originál faktúry podľa jej tvrdenia odovzdala KÚFS), pričom preprava tovaru
bola riešená touto spoločnosťou a bola zahrnutá v nákupnej cene, adresu nakládky nevedela, miestom

vykládky boli MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Jednala s S. H. (konateľ spoločnosti N&Y s.r.o.), nikdy sa
s ním ale nestretla, alebo s pánom C., ktorý bol obchodným zástupcom spoločnosti N&Y s.r.o..
Dňa 24. 10. 2016 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisov z daňovej kontroly v
spoločnostiCORAL,spol.sr.o.azadovážilsizápisnicuopodanívysvetleniazodňa13.03.2015spísanúnaKÚFSBratislavasS.H.vovecipodozreniazporušeniadaňovýchpredpisovvsúvislostisobchodnými
transakciami medzi spoločnosťami N&Y s.r.o. a CORAL spol. s r.o.. S. H. nemal o činnosti spoločnosti
N&Y s.r.o. (ktorej bol podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I konateľom do 24. 03.

2015 a ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o. a dňa 25. 03. 2015 bola
vymazaná z obchodného registra) žiadne informácie. Podľa jeho tvrdenia mu povedali, že predmetom
činnosti spoločnosti bol dovoz kuracích pŕs z Poľska, žiadne doklady nevystavoval, ani nepodpisoval, o
obchodovaní s uvedeným tovarom nemal žiadne vedomosti. Do ďalšej zápisnice zo dňa 13. 03. 2015
spísanej na KÚFS Bratislava S. H. uviedol, že K. D. (kamarát zo školy, ktorý býva v rómskej osade v

Merašiciach) mu za konateľstvo v spoločnosti sľúbil 2.000,- eur mesačne. Bol tzv. „biely kôň“ a jeho
úlohou bolo založiť účet na jeho meno, podpísať disponentské práva a dať vyrobiť pečiatku s jeho
podpisom.
Na základe uvedených zistení možno dôvodne konštatovať, že v obchodnom reťazci N&Y › A.P.P.I.
spol. s r.o. › žalobca nebolo preukázané reálne obchodovanie s deklarovaným tovarom v zmysle
predložených faktúr. Aj v tomto prípade mali jednotlivé subjekty s tovarom obchodovať v sklade

spoločnosti MRAZIARNE, a.s. Sládkovičovo, pričom nebolo preukázané, kedy, ako, akým spôsobom sa
tento tovar do skladu dostal a ktorý subjekt ho tam dodal. Preprava tovaru do skladu nebola žiadnym
spôsobom preukázaná, pričom konateľka spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. tvrdila, že prepravu tovaru
zabezpečoval dodávateľ tovaru, t.j. spoločnosť N&Y s.r.o., čo však vzhľadom na tvrdenia konateľa tejto
spoločnosti S. H. nebolo žiadnym spôsobom preukázané.

Z vyššie uvedených zistení potom daňové orgány vyvodili záver, že v priebehu daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúry vystavenej
spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. v mesiaci február 2015, dodacieho listu, potvrdenia o prijatí tovaru k
faktúre č. 201500016) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I
spol. s r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil

odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovanej dodávke od tejto spoločnosti. Dodanie
predmetného tovaru žalobcovi spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. nie je preukázané ani dodacím listom
zo dňa 03. 02. 2015, ani listinou označenou ako „príjem cudzích ukladateľov“, ktorú mala vystaviť
spoločnosť MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo.
Na konštatovaní, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I

spol. s r.o., a teda nepreukázal ani dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty pri ním
deklarovanej dodávke od uvedenej spoločnosti, nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že tovar (mrazené
kuracie prsia) žalobca dodal odberateľovi Conflans Energy s.r.o. do Českej republiky s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty, čo nespochybnili ani daňové orgány. Uvedené intrakomunitárne dodanie
tovaru a jeho preprava odberateľovi (Conflans Energy s.r.o.) do Českej republiky nie je dôkazom toho,

že tovar žalobcovi dodala spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. a že tejto vznikla daňová povinnosť. Správca
dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu a dodanie tovaru odberateľovi do Českej republiky, čo ale
nie je dôkazom toho, že sa jedná o tovar, ktorý podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mala
žalobcovi dodať spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o..
Aj v tejto súvislosti správny súd opätovne poukazuje na zistenie žalovaného uvedené v jeho rozhodnutí,

a to, že žalobca predložil faktúru od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. pod č. 201500016 zo dňa 03. 02.
2015 s označením dodávky: mrazené kuracie prsia sol., 2kg x 6, zn. aurora, miesto vykládky Mraziarne
a.s. Sládkovičovo, vodič Dostal, SPZ 5M70100, 5M70607, BR3125, šarža:1014110322, výr./spot.: 03.
11. 2014/26. 04. 2016 v množstve 22.008 bez mernej jednotky. Na preukázanie dodania tohto tovaru
odberateľovi Conflans Energy s.r.o. do Českej republiky žalobca predložil faktúru č. 150017 zo dňa 09.

02. 2015 (s označením dodávky Mraz. kur. prsia BK BR 3125 Aurora, 6x2 kg, soľ, BR 3125, výr./spotr.:
03. 11. 2014/26. 04. 2016 šarža: 1014110322 v množstve 22.008 kg) spolu s dodacím listom zo dňa 09.
02. 2015 a CMR č. SK E 7642053 zo dňa 09. 02. 2015 (na ktorom je okrem iného uvedené: palety 28
x, kartón 1.834 x, označenie tovaru: mraz. kuracie prsia, soľ, Aurora, BR 3125 a hmotnosť 22.008 kg.).
Všetky tieto zistenia v označení tovaru ako i v rôznom označení jeho množstva (kg, kartóny, palety) na

predložených dokladoch vyvolávajú pochybnosti o tom, či žalobca dodal odberateľovi Conflans Energy
s.r.o. do Českej republiky ten tovar, ktorý mal podľa predloženého dokladu - faktúry nakúpiť od svojho
dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. a ktorý mal byť predmetom obchodovania v obchodnom reťazci N&Y ›
A.P.P.I. spol. s r.o. › žalobca.

56. Žalobca si v zdaňovacom období február 2015 uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr
vystavených dodávateľom ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P.P.I spol. s r.o., pričom
predmetom fakturácie bolo dodanie mrazeného kuracieho mäsa žalobcovi. Správca dane pri
preverovaní predmetných obchodných transakcií zistil, že obchod s predmetným kuracím mäsom bolrealizovaný v obchodných reťazcoch, ktoré vypátral (na základe tvrdení konateľov vyššie uvedených
spoločností ako i nimi predložených dokladov) a detailne opísal vo svojom rozhodnutí. Na základe
týchto zistení a deklarovaných obchodov, bolo potom právom a povinnosťou správcu dane preveriť celý

obchodný reťazec, nakoľko reálnosť deklarovaného obchodu, vznik daňovej povinnosti u dodávateľa
a následne i právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u odberateľa musí byť preukázané v
každom článku reťazca dodávateľov a odberateľov. Správca dane v danom prípade po vykonaní
rozsiahleho dokazovania správne konštatoval, že v jednotlivých obchodných reťazcoch obchodujúcich
s kuracím mäsom síce konatelia priamych dodávateľov žalobcu ústne potvrdili zrealizovanie obchodu

a predložili i faktúry (okrem konateľky spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o.), ale pri preverovaní jednotlivých
článkov obchodných reťazcov vznikli pochybnosti o dodaní tovaru tak, ako je toto dodanie deklarované
na faktúrach, ktoré boli správcovi dane postupne predkladané jednotlivými konateľmi pri preverovaní
daňových subjektov zapojených do reťazcov. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru, jeho
reálnu existenciu, spôsob jeho prepravy do skladu v spoločnosti Mraziarne a.s. Sládkovičovo, ako aj
doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi napovedať,

akým spôsobom mal (okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov
rozsiahleho dokazovania spochybnená vo vzťahu k ich obsahu) preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že
s deklarovaným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že
predmet obchodu skutočne existoval a že obchod prebiehal skutočne tak, ako ho deklaroval. V súvislosti
s oprávnením správcu dane v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec transakcií,

ak zistil, že ide o fakturačné obchodné transakcie s tovarom v reťazci dodávateľov a odberateľov,
ktorého súčasťou je (bol) aj kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) správny súd poukazuje na rozsudok
NajvyššiehosúduSRvkonanípodsp.zn.8Sžf/78/2015zodňa25. 05.2017,akoirozsudokNajvyššieho
správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžfk/54/2020 zo dňa 27. 10. 2022.

57. V preukázanom obchodnom reťazci: Access line s.r.o. › Slovakia Food Trading, s. r. o. › FEGA
FROST, s.r.o. › ALFA-R s.r.o. › žalobca, v obchodnom reťazci METAL MARKET s.r.o. › MARKET
CENTRUM, s. r. o. › TENDERFOOD AB, s. r. o. › žalobca a v obchodnom reťazci N&Y s.r.o. › A.P.P.I.
spol. s r.o. › žalobca, nebol primárne preukázaný pôvod tovaru, jeho nákup a dodanie na prvom
zistenom článku každého reťazca, t.j. v spoločnosti Access line s.r.o., METAL MARKET s.r.o. a N&Y,

s.r.o.. Nebol teda preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z.z. u týchto daňových subjektov. Konateľ spoločnosti Access line s.r.o. K. C. uviedol, že konateľom sa
stal cez internet za finančnú odplatu 150,- eur a o činnosti spoločnosti nemal žiadne informácie. Konateľ
spoločnosti METAL MARKET s.r.o. K. Z. je v mieste svojho trvalého pobytu neznámy, nebýva tam asi 7
rokov a nebolo zistené, kde sa aktuálne zdržuje. Konateľ spoločnosti N&Y s.r.o. S. H. nemal o činnosti

spoločnosti žiadne informácie, pričom sám sa označil za tzv. „bieleho koňa“, ktorého úlohou bolo založiť
účet na jeho meno, podpísať disponentské práva a dať vyrobiť pečiatku s jeho podpisom. Jednoznačne
tak nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u prvého zisteného článku obchodného reťazca, na ktorú
následne nadväzovala daňová povinnosť ďalších v reťazcoch figurujúcich dodávateľov a v konečnom
dôsledku žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane.

58. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z predmetného plnenia, musí preukázať nielen
jeho použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ, ale tiež to, že toto plnenie bolo skutočne dodané
spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v
zmysle ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.. Skutočnosť, že žalobca vlastní daňové doklady od svojich

dodávateľov, t.j. od spoločnosti ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD AB, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o., že jeho
dodávatelia predmetné obchody potvrdili, vystavené faktúry riadne zaúčtovali, zaplatili a priznali daňovú
povinnosť k dani z pridanej hodnoty ešte nedokazuje, že im v súvislosti s týmito dodávkami v súlade
so zákonom č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť aj vznikla. Predloženie dokladov je totiž len jednou
z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti

daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná
oprávnene a v súlade so zákonom.
Splnenie podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust.
§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie a
predloženiedokladov,alepodstatnéje,abyformálnedeklarovanéúkonymalisvojreálnyapreukázateľný

základ. Nárok na odpočítanie dane je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok
zakotvených vo vyššie uvedených ustanoveniach zákona č. 222/2004 Z.z., pričom ich nesplnenie nie
je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu (napr. v predmetnej veci
nejednotné označenie tovaru, s ktorým sa malo obchodovať, jeho množstva v paletách, kartónoch,kg, dátumu výroby, spotreby, šarže a pod.) a ani pri dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu)
prijímajúceho zdaniteľné plnenie.

59. Za danej dôkaznej situácie s poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane
je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným uvedeným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová
povinnosť na dani z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 19 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto nemohlo
ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28. 06. 2012 ako i na ďalší jeho rozsudok

v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR v
konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23. 02. 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z
pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok

uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet
dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

60. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z vykonaného dokazovania vo
vzťahu k jednotlivým zdaniteľným obchodom správca dane zistil tri reťazce dodávateľov, v ktorých mali
byť tieto obchody realizované, pričom preveroval jednotlivé články reťazcov a vyvodil správny právny
záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach

tovaru od svojich dodávateľov. V rámci jednotlivých obchodných reťazcov obchodujúcich s kuracím
mäsom nebol preukázaný pôvod tohto tovaru a ani to, ako sa tento dostal na územie SR, napriek tomu,
že ide o potravinu živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorou upravuje špeciálna legislatíva, najmä
zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 152/1995 Z.z.
o potravinách v znení neskorších predpisov a vykonávacie nariadenie komisie (EU) č. 931/2011 z 19.

09. 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 178/2002. Subjekty obchodujúce s potravinami živočíšneho pôvodu sú povinné dodržiavať tieto
predpisy a riadiť sa nimi, pričom žalobca v tomto smere nepristupoval k svojim obchodným partnerom
dostatočne zodpovedne.

61. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového
subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr.
uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť

deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej
núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného
obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi tovaru. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

62. Žalobca v III. časti žaloby tvrdil, že predložil všetky doklady, ktoré sú v zmysle príslušných právnych
predpisov podmienkou uplatnenia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, že dodávatelia mu

tovar dodali do priestorov skladovateľa (ktorý skladovanie a manipuláciu s tovarom potvrdil) a dodanie aj
potvrdili, vystavené faktúry zaúčtovali, priznali daňovú povinnosť, pričom žalobca za tovar zaplatil a ďalej
ho predal. Bol toho názoru, že splnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty.
Ako už správny súd uviedol vyššie (58. bod tohto rozsudku), splnenie podmienok na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty v zmysle ust. 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z.z. nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie a predloženie dokladov, ale podstatné je,
aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Práve tento základ podľa
názoru súdu v predmetnej veci vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania absentuje. Bolo právoma povinnosťou správcu dane v predmetnej veci bolo preveriť hodnovernosť žalobcom predložených
dokladov, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom o výsledkoch
vykonaného preverovania a teda i dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane

podrobne oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, čo žalobca neurobil, keď k oboznámeným
zisteniam nepodal vyjadrenie, ani nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. V daňovom konaní
správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp.
predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou
prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu,

resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje
s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné. V predmetnej veci však
žalobca ani po oboznámení s výsledkami daňovej kontroly neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal
správcadanevykonaťnapreukázaniedôvodnostinímuplatnenéhoprávanaodpočítaniedanezpridanej
hodnoty. V tomto oboznámení pritom správca dane jednoznačne v prípade všetkých troch dodávateľov
žalobcu deklaroval, že nebolo preukázané, akým spôsobom bol tovar na územie SR dodaný, ktorým

subjektom bol nadobudnutý a má teda pochybnosti, či žalobca nadobudol tovar uvedený na základe
ním predložených faktúrach od tam uvedených dodávateľov práve na základe týchto faktúr. Rovnaké
konštatovanie vyplýva i z protokolu zo dňa 27. 03. 2017, v ktorom správca dane okrem iného uviedol, že
nie je preukázané skutočné dodanie tovaru dodávateľmi na prvom článku zistených reťazcov (Access
line s.r.o., METAL MARKET s.r.o. a N&Y s.r.o.), a teda jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová

povinnosť, v dôsledku čoho potom ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle
ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004. Z.z.. Tieto zistenia žalobca nenamietal ani vo vyjadrení zo dňa 14.
04. 2017 k protokolu z daňovej kontroly a jeho námietky mali výlučne procesný charakter.
V rozhodnutí zo dňa 15. 08. 2018 správca dane opakovane pri každom reťazci konštatoval, že nebolo
preukázané skutočné dodanie tovaru medzi dodávateľmi v zistených reťazcoch, nebol preukázaný vznik

daňovej povinnosti na jednotlivých článkoch reťazcov, a teda ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Tým, že si žalobca na základe faktúr od svojich dodávateľov toto
právo nedôvodne uplatnil, porušil ust. § 49 ods. 1 ust. ako i ust. § 51 ods. 1 písm. a/ a v nadväznosti
na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.. S týmto sa stotožnil i žalovaný, keď vo svojom rozhodnutí
zo dňa 22. 01. 2019 s poukazom na zistenia v priebehu daňovej kontroly konštatoval, že jednotlivým

dodávateľom žalobcu a ich dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z reálneho dodania tovaru podľa
ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa
ust. § 49 ods. 1 tohto zákona. Jednotlivým daňovým subjektom však vznikla povinnosť zaplatiť daň z
dôvodu jej uvedenia na faktúre podľa ust. § 63 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z..
V III. časti žaloby žalobca ďalej tvrdil, že nikdy neprichádzal do kontaktu s dodávateľmi svojich

dodávateľov a nemal vedomosť o tom, ktorý dodávateľ dodal tovar jeho dodávateľovi. Toto ale
nebolo povinnosťou žalobcu a ani daňové orgány toto žalobcovi nevytýkali a nepovažovali to za jeho
pochybenie. Ďalej však uviedol, že si osobne preveroval nakúpený tovar nachádzajúci sa na sklade
u skladovateľa a mal prehľad o jeho množstve a kvalite. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia však
nepredložil, ani neoznačil žiadny dôkaz. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že konatelia spoločností

ALFA-R s.r.o. (N. K.), TENDERFOOD AB, s. r. o. (X.. S. I.) a A.P.P.I spol. s r.o. (O. J.), ktoré mali žalobcovi
dodať tovar, boli vypočutí dožiadanými správcami dane, pričom ani jeden z nich neoznačil žalobcu ako
osobu, ktorá bola prítomná pri dodaní tovaru (nakládke alebo vykládke tovaru), resp. vnútroskladovom
dodaní tovaru v rámci skladov spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Rovnako tak zamestnanci
tejto spoločnosti, ktorých výpovede si správca dane zadovážil z vyrubovacieho konania v súvislosti

s daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2015 (vypočutí
boli v prítomnosti žalobcu a jeho zástupcu dňa 27. 03. 2018) popísali úkony, ktoré vykonávali v rámci
svojej pracovnej pozície. Vedúci skladu sa vyjadril, že v prípade, ak sa jednalo o predaj tovaru medzi
spoločnosťami, ktoré skladovali tovar v skladoch spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, tak tovar
sa fyzicky v sklade nepresúval, len sa menil názov vlastníka tovaru na paletovom lístku podľa pokynov

ukladateľa, pričom komunikácia so žalobcom prebiehala telefonicky a mailom. Ani jeden neoznačil
žalobcu ako osobu prítomnú pri deklarovaných obchodoch s tovarom v rámci skladov spoločnosti.
Nebolo teda preukázané tvrdenie žalobcu o preverovaní tovaru v sklade, pričom k jeho presunu v
rámci skladu ani nedochádzalo, len sa menilo označenie vlastníkov tovaru na paletách. Žalobca potom
nemôže ani tvrdiť, že obchody prebehli tak, ako je to deklarované na dodávateľských a odberateľských

faktúrach. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu dôvodné položiť si otázku, čo bolo účelom takéhoto
„obchodovania s tovarom v sklade“, keď sa len menilo označenie vlastníkov tovaru na paletách, tovar
ostával na rovnakom mieste v sklade a následne bol vyvezený do iného členského štátu s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty, aby bol neskôr opätovne dodaný k odberateľom v SR, čo preukazujú zisteniaz medzinárodnej výmeny informácií. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov,
nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania.
V III. časti žaloby žalobca taktiež namietal, že „v celom daňovom spise sa nenachádza ani zmienka

o tom, že by sa dopustil nejakého podvodného konania na dani z pridanej hodnoty“, pričom s týmto
tvrdením žalobcu sa možno stotožniť. V súvislosti s touto námietkou správny súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžfk/8/2020 zo dňa 26. 10. 2022,
v ktorom kasačný súd konštatoval, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním
splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, resp.

podmienok na oslobodenie od tejto dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového
subjektu na ňom na strane druhej (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 36). Platí pritom, že právo na odpočítanie dane možno odmietnuť priznať vtedy,
ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné)
splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane, a súčasne sa na základe objektívnych

skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľala, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa
dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v
reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, body 45 - 49).
Daňové orgány v predmetnej veci vo svojich rozhodnutiach nepriznanie odpočítania dane z pridanej

hodnoty primárne odôvodnili tým, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie tejto dane a nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní deklarovaného
tovaru. Konkrétne nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, ktorá je spätá s dodaním deklarovaného
tovaru - mrazeného kuracieho mäsa. V dôsledku uvedeného nenastalo naplnenie podmienky v zmysle
ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto

zákona. Až následne (potom ako žalovaný zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 06. 2017)
bola doplňujúco posudzovaná aj otázka, aké opatrenia prijal žalobca, aby sa uistil, že plnenia, ktoré
uskutočnil vo februári 2015 nevedú k podozreniu z jeho účasti na daňovom podvode.
Skutočnosť, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na podvode, resp., či prijal dostatočné
opatrenia, aby sa účasti na podvode vyhol, by sa však stala relevantnou z hľadiska nepriznania

odpočítania dane z pridanej hodnoty až v prípade, keď by bolo konštatované naplnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočítania tejto dane, čo v predmetnej veci nenastalo. Uvedený záver vyplýva z judikatúry
Súdneho dvora EÚ, napríklad v rozsudku vydaného v konaní v spojených veciach SGI a Valériane
C-459/17 a C-460/17: „Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o
odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru v zmysle článku 10

ods. 2 šiestej smernice. V súlade s cieľom tejto smernice, ktorým je zriadenie spoločného systému DPH
založeného okrem iného na jednotnej definícii zdaniteľných plnení, má totiž pojem „dodanie tovaru“
podľa článku 5 ods. 1 uvedenej smernice objektívny charakter a musí sa uplatňovať nezávisle od cieľov
a výsledkov dotknutých plnení, a to bez toho, aby boli daňové orgány povinné vykonať vyšetrovanie
zamerané na stanovenie úmyslu zdaniteľnej osoby alebo zohľadňovať úmysel iného subjektu ako

tejto zdaniteľnej osoby, ktorý tvorí súčasť rovnakého dodávateľského reťazca.“ Samotné uskutočnenie
zdaniteľného plnenia má objektívny charakter a teda jeho absencia je sama o sebe predpokladom
odmietnutia odpočítania dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ by daňový subjekt nesplnil hmotnoprávnu
podmienku odpočítania dane z pridanej hodnoty, tak by správca dane ani nemusel na odmietnutie tohto
odpočítania preukazovať jeho účasť na podvode, resp. zneužívajúcom konaní, ako tomu bolo aj v

prejednávanej veci. Konštatovanie žalovaného v závere jeho rozhodnutia, že všetky obchodné reťazce
nesú znaky reťazových, resp. karuselových daňových podvodov nemá vplyv na posúdenie zákonnosti
jeho rozhodnutia, čo do výrokovej časti.
Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že žalovaný sa žiadnym
spôsobom nevyjadril k rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžfk/49/2017 zo dňa

27. 09. 2018 a sp. zn. 3Sžfk/52/2017 zo dňa 08. 08. 2018. To, že daňové orgány nereagujú na úplne
každý argument alebo rozhodnutie, na ktoré účastník konania odkáže, nie je možné automaticky chápať
ako ich pochybenie. Podstatou odôvodnenia rozhodnutia je, aby bolo presvedčivé. Žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného je podľa názoru správneho súdu riadne, vyčerpávajúco a logicky odôvodnené,
pričom žalovaný sa systematicky vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil

z nich vecne správny záver.
Ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/52/2017 je potrebné dodať, že sa týkal
spoločnosti COSMO, s.r.o., ktorej dodávateľom v tam uvedenom kontrolovanom zdaňovacom období
bola spoločnosť Mima Market s. r. o.. V uvedenom rozsudku kasačný súd konštatoval, že zo stranydaňových orgánov nedošlo k zisteniu (v spise sa nenachádzal žiaden doklad, ktorý by takúto skutočnosť
preukazoval alebo naznačoval), že by sa žalobca vedome podieľal na podvodnej činnosti svojich
dodávateľov alebo, že by mal vedomosť o zneužívaní princípov v systéme DPH týmito subjektami,

pričom ani pochybnosti správcu dane o fiktívnosti predmetnej dodávky do dispozície žalobcu, sa
nezakladajú na jeho zisteniach. Toto však nie je možné subsumovať na daný prípad, v rámci ktorého
daňové orgány vo svojich rozhodnutiach zhodne konštatovali, že nebol preukázaný pôvod tovaru a
absentoval aj subjekt, ktorý tovar uviedol na trh. V predmetnej preskúmavanej veci nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. na jednotlivých článkoch

reťazca, v dôsledku čoho neboli splnené zákonnom stanovené podmienky na uplatnenie odpočítania
dane z pridanej hodnoty, a preto ani žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v zmysle ust. § 49 ods. 1 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Naviac spoločnosť
Mima Market s. r. o. v zdaňovacom období február 2015 nebola priamym dodávateľom žalobcu, ale bola
súčasťou jedného obchodného reťazca, v rámci ktorého sa malo v sklade spoločnosti MRAZIARNE a.s.
Sládkovičovo obchodovať s kuracím mäsom.

Nedôvodné je aj poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn.
3 Sžf/1/2011, ktorý bol už prekonaný judikatúrne ďalšou rozhodovacou činnosťou tohto súdu, napr.
rozsudkom v konaní pod sp. zn. 8Sžf/26/2014, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že pre odpočítanie
dane z pridanej hodnoty je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované
účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne

preukázané (rozsudok Najvyššieho správneho súdu v konaní pod sp. zn. 10Sžfk/8/2020 zo dňa 26. 10.
2022). Zákon č. 222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak
materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, na základe
ktorých si uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými
plneniami.

Pochybnosti správcu dane o tom, či spoločnosti ALFA-R s.r.o., TENDERFOOD AB, s. r. o. a A.P.P.I
spol. s r.o. boli skutočnými dodávateľmi tovaru uvedeného na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil
odpočítanie dane, neboli v daňovom konaní vyvrátené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Predmetom
pochybností bol nedostatočne a nejednoznačne označený predmet fakturácie na jednotlivých článkoch
reťazca, nepreukázanie jeho pôvodu, nepreukázanie toho, ako sa tovar do reťazca dostal, resp.

toho, kto tovar uviedol na tuzemský trh. Na preukázanie pôvodu tovaru v predmetnej veci nebolo
postačujúce označenie na tovare, že ide o brazílske kuracie mäso. Išlo o komoditu živočíšneho pôvodu,
teda špecifickú komoditu, pri obchodovaní s ktorou je potrebné prihliadať na špeciálnu legislatívu.
Zisťovanie pôvodu mäsa nebolo možné považovať za obchodné tajomstvo, a preto žalobca mal
zákonné právo, ako aj povinnosť, zisťovať tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť

obchodného reťazca, v rámci ktorého bol zapojený. Okrem formálnych daňových a účtovných dokladov
žalobca nepredložil hodnoverné dôkazy o tom, že uvedené spoločnosti neboli do obchodných reťazcov
zahrnuté len „na papieri“, za účelom uplatňovania odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Na základe
skutočností vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu sa možno stotožniť so závermi žalovaného,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že od svojich dodávateľov skutočne prijal tovar

deklarovaný na predložených faktúrach. Žalobca v žalobe poukazoval na rozhodnutia krajských súdov
ako i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ich časti i citoval. Pre ich aplikáciu v predmetnej veci však
bolo potrebné poukázať aj na obdobné skutkové, či procesné situácie, ktoré si v záujme právnej istoty
vyžadujú aplikáciu týchto rozhodnutí, čo v danom prípade naplnené nebolo.

63. S poukazom na uvedené súd po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním v predmetnej veci
a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v
zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 15. 08. 2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2015 v sume 50.189,86 eur s tým, že mu nepriznal nadmerný odpočet
v sume 48.146,66 eur a vyrubil mu daň v sume 2.043,20 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď

rozhodnutie správcu dane zo dňa 15. 08. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Z
obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a
v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Skutkový stav
zistený správcom dane vychádza z daňových dokladov predložených žalobcom, ktorým ale absentuje
materiálny podklad. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,

zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č.
222/2004 Z.z..
Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho aspravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd

dávadopozornostižalobcu,ževzmyslekonštantnejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.
rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994
voveciVandeHurkprotiHolandsku)aÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.voveciachvedených
pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení

rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto
postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok
uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004
Z.z., pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

64. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách dôvodov
podanej žaloby, ktorými bol v predmetnej veci viazaný, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

65. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, správny súd rozhodol tak, že žalovanému,
ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu opätovne zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s
poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov
konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci
nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalobcovi v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy

konania vznikli.

66. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.