Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121205986
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4121205986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Denisy Šaligovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: MED - ART, s.r.o., IČO: 34 113 924, so
sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, IČO: 40 495 931,
so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovaným: 1. O.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX/XX,
XXX XX F., 2. DABOLA, s.r.o., IČO: 46 533 583, so sídlom Štúrova 38, 949 01 Nitra, žalovaní v 1. a 2.
rade zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova
7, 949 01 Nitra, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 19C/20/2021-148 zo dňa 21. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu z a
m i e t a .

Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v
rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 14.5.2021 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako

kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, k. ú. H. U., parcely reg. C č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 - záhrady a parcely reg. C č. XXXX/
XX o výmere X XXX m2 - záhrady na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností
povolený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod V XXXXX/XX- XXXX/XX, je neplatná. Súčasne
sa domáhal priznania náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu
Nitra č. k. 14C/190/2014-121 zo dňa 28.9.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.
25Co/124/2020-312 zo dňa 16.12.2020 sa domohol určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej

medzi žalovaným v 1. rade na strane obdarovaného a E.. O. W., rod. S., nar. XX.X.XXXX a O.. D.
W., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom B. X, XXX XX F. ako darcami, predmetom ktorej bol bezodplatný
prevod vlastníckeho práva k vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam. V tomto konaní sa žalobca domáha
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade v roku
2018 prevedené na žalovaného v 2. rade. Na LV č. XXXX bola v čase sporného prevodu zapísaná
poznámka o konaní o návrhu žalobcu o určenie neúčinnosti právneho úkonu (konanie vedené Okresným
súdom Nitra pod sp. zn. 14C/190/2014). Žalovaný v 1. rade je výlučným spoločníkom a jediným

konateľom žalovaného v 2. rade. Podľa žalobcu je jednoznačné, že žalovaný v 2. rade nenadobudol
nehnuteľnosti dobromyseľne a o súdnom konaní mal vedomosť. Žalobca považuje prevod nehnuteľnosti
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade za neplatný, urobený účelovo s cieľom zmariť účel
odporovacej žaloby a z toho vyplývajúce uspokojenie pohľadávok žalobcu.2.Žalovanívovyjadreníkžalobepoukázalinaskutočnosť,žekúpnazmluvamedzižalovanýmv1.radea
žalovaným v 2. rade bola uzatvorená dňa 22.11.2018, teda až po právoplatnosti uznesenia odvolacieho

súdu, č. k. 25Co/73/2017-176, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa, č. k. 14C/190/2014-121 zo
dňa 28.6.2016 zrušený a konanie vedené pod sp. zn. 14C/190/2014 zastavené. Tvrdenia žalobcu, že
žalovanýv1.radepreviedolnehnuteľnostikúpnouzmluvounažalovaného2.radepočasprebiehajúceho
súdneho konania, sú preto nepravdivé. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v čase, kedy žalovanému v 1.
rade ako vlastníkovi nehnuteľností nič nebránilo v jeho dispozičnom práve nakladať s nehnuteľnosťami.

Výpis z listu vlastníctva predložený žalobcom už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným
v 1. rade a žalovaným v 2. rade nebol aktuálny, predmetná poznámka bola Okresným úradom Nitra,
katastrálnym odborom vymazaná. Žalovaní považujú žalobu za nedôvodnú.

3. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach o neplatnosti kúpnej zmluvy
jednak z dôvodu, že zmluva obchádza zákon ako aj z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade s úmyslom zabrániť exekúcii
predmetného majetku, ktorou by sa tento majetok dostal z jeho vlastníckeho práva. Takýmto spôsobom
mal záujem ponechať kontrolu a držbu nad nehnuteľnosťami práve tým, že ich previedol na žalovaného
2. rade, kde je jediným konateľom a spoločníkom, vediac, že vo veci bol podaný mimoriadny opravný
prostriedok - dovolanie. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade k dovolaniu žalobcu zo dňa 30.7.2017 je

zrejmé, že v čase prevodu nehnuteľnosti bolo toto podanie zo strany žalovaného v 1. rade vykonané.
Úmysel obchádzania zákona a rozpor s dobrými mravmi potvrdzuje fakt, že predmetné nehnuteľnosti
sa nachádzajú v extraviláne, nie je možné na nich zriadiť žiadnu stavbu na trvalé bývanie, pretože je
to záhradkárska oblasť a dokonca cez predmetné parcely je zriadené aj vecné bremeno a ochranné
pásmo v zmysle zákona o energetike. Kúpna zmluva ani nemohla nadobudnúť účinnosť, pretože došlo

k porušeniu ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého mal byť predmetný majetok
ocenený znaleckým posudkom a tento mal byť uložený do zbierky listín. Z predloženého výpisu zo
zbierky listín vyplýva, že takýto úkon a znalecký posudok vypracovaný nebol a nebol založený do zbierky
listín. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že vzhľadom na charakter nehnuteľností nemá prevod nijaký
ekonomický ani podnikateľský benefit pre žalovaného v 2. rade, čo potvrdzuje účelovosť uvedeného

prevodu.Právnyzástupcažalovanýchnapojednávanížiadalžalobuzamietnuťapriznaťmunáhradutrov
konania. Uviedol, že v čase prevodu nehnuteľností na liste vlastníctve nebola žiadna informatívna ani
obmedzujúca poznámka, konanie o neúčinnosť právneho úkonu bolo právoplatne zastavené. Vzhľadom
k tomu, že na Slovensku máme v občiansko-právnych konaniach dvojinštančné súdnictvo, nemožno
podaný mimoriadny opravný prostriedok brať za relevantný vo vzťahu k úmyslu prevádzajúcich strán. V

konaní o neúčinnosť právneho úkonu je podané už v poradí tretie dovolanie, čo dokazuje, že nie je daný
úmysel strán na tom, aby porušili dobré mravy alebo obchádzali zákon. Ustanovenie § 59a Obchodného
zákonníka je potrebné dočítať do konca, a potom by bolo zrejmé, že v odseku 5 a 6 sa píše, že povinnosť
predložil znalecký posudok sa vzťahuje iba na akciové spoločnosti. Pri nakladaní s vlastníctvom v
zmysle článku 20 Ústavy SR je predávajúcemu ako aj kupujúcemu priznané právo voľne nakladať so

svojím vlastníctvom, pričom nikomu nemusia vysvetľovať dôvody, prípadne obhajovať podnikateľskú
stratégiu. Aj osoby personálne a majetkovo prepojené so žalobcom kupovali pozemky, a preto rovnakou
logikou možno spochybňovať aj dôvodnosť tejto žaloby a možno konštatovať, že táto žaloba je podaná
v rozpore so zásadami CSP, kedy žalobcovi muselo byť od začiatku zrejmé, že nehnuteľnosť bola
prevedená v súlade so zákonom. Žalovaný v 1. rade vo výsluchu na pojednávaní na otázky právneho

zástupcužalobcuuviedol,žehlavnoupodnikateľskoučinnosťouspoločnostiDABOLAs.r.o.jeprevádzke
lekárne. Pozemky na spoločnosť DABOLA s.r.o. previedol z dôvodu, že mali záujem tieto pozemky ďalej
prenajímať a nechcel to riešiť ako fyzická osoba, chcel to riešiť cez firmu. Pozemky odo dňa prevodu
neprenajali, nepodarilo sa to. Nevedel uviesť, za akým účelom mal nájomca pozemky užívať, stavebné
pozemky to nie sú. Spoločnosť DABOLA s.r.o. o pozemkoch účtuje vo svojom účtovníctve. Kúpna cena

za pozemky bola uhradená prevodom na účet.

4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:

I. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade na strane predávajúceho a žalovaným v 2. rade
na strane kupujúceho, predmetom ktorej je prevod výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H. U., parcela reg. C č. XXXX/XX o výmere X XXX m2 , druh pozemku
záhrady a parcela reg. C č. XXXX/XX o výmere X XXX m2, druh pozemku záhrady na základe kúpnejzmluvy, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor
pod V XXXXX/XX- XXXX/XX je neplatná.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

5. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

5.1. Kúpnou zmluvnou zo dňa 22.11.2018 uzavretou medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a
žalovaným v 2. rade ako kupujúcim bolo na kupujúceho prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. H. U., obec F., okres F., vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor
na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/
XX - záhrada o výmere XXXX m2 za kúpnu cenu vo výške 8 300 eur. V bode 3.6 zmluvy sa konštatuje,
že podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 12.3.2018 vypracovaného O.. E. U. bola všeobecná

hodnota predmetu prevodu stanovená v sume 8 300 eur. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor povolil
na základe predmetnej zmluvy vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade dňa 7.12.2018
v konaní č. R

5.2. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa XX.X.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H. U., obec

F., okres F. súd zistil, že vlastníkom parciel CKN č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXXX m2 a č. XXXX/
XX - záhrada o výmere XXXX m2 v celosti je žalovaný v 2. rade. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho
práva je na tomto liste vlastníctva uvedené Kúpna zmluva R - XXXX/XX.

5.3. Z výpisu z LV č. XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H. U., obec F., okres F. ku dňu

12.12.2016 vyplýva, že ako vlastník parciel CKN č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXXX m2 a č. XXXX/
XX - záhrada o výmere XXXX m2 bol zapísaný žalovaný v 1. rade na základe Darovacej zmluvy. Na
LV bola zapísaná poznámka: „Poznamenáva sa návrh žalobcu MED - ART, spol. s r.o. Nitra (IČO: 34
113 924) o určenie neúčinnosti právneho úkonu, týkajúca sa nehnuteľností registra „C“ parc.č. XXX/XX,
XXXX/XX, vedený na Okresnom súde v Nitre č. k. 14C/190/2014, podľa P XXXX/XX - XXX/XX.“

5.4. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k 7.12.2018 bol ako vlastník predmetných vyššie
uvádzaných nehnuteľností zapísaný žalovaný v 1. rade. Poznámka o súdnom konaní na tomto liste
vlastníctva zapísaná nebola.

5.5. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti DABOLA s.r.o. mal súd preukázané, že jediným
konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je žalovaný v 1. rade.

5.6. Okresný súdu Nitra rozsudkom č. k. 14C/190/2014-121 zo dňa 28.9.2016 určil, že darovacia zmluva
uzatvorená medzi žalovaným R. I. na strane obdarovaného a E.. O. W. a O.. D. W. na strane darcov,

predmetom ktorej je bezplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: parcela reg. C číslo
XXXX/XX o výmere X XXX m2, druh pozemku záhrady, parcela reg. C číslo XXXX/XX o výmere X
XXX m2, druh pozemku záhrady, zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. H. U. je voči žalobcovi MED -
ART, spol. s r.o., IČO: 34 113 924, so sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, právne neúčinná (I.
výrok). O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu

žalovanému (II. výrok). Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že súd mal v predmetnom konaní
preukázané, že žalobca má voči E.. O. W. vymáhateľnú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná v súdnom
konaní, a to platobným rozkazom 9Ro/156/2014-13 zo dňa 18.6.2014, právoplatným dňa 25.11.2014.
Týmto platobným rozkazom bola E.. O. W. zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 40 435,165 eur s prísl.
Ďalšou vymáhateľnou pohľadávkou bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. M2R 1/3/2013 zo dňa 17.9.2013,

právoplatný dňa 20.9.2013, ktorým bola žalovaná E.. O. W. - A. na R. ul. zaviazaná na zaplatenie
sumy 9 775,78 eur s prísl. Súd mal v predmetnom konaní preukázané, že uzavretím darovacej zmluvy
medzi manželmi W. a žalovaným v 1. rade došlo k zmenšeniu majetku dlžníka tak, že tento má vplyv
na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, a to aj s poukazom na výšku dlhu dlžníčky, ktorý bol ku dňu
2.6.2016v exekúcii EX/150/2014 vyčíslený na sumu 48 520,95 eur.

5.7. Dňa 20.10.2016 Okresný súd Nitra vydal opravné uznesenie č. k. 14C/190/2014-146, ktorým opravil
II. výrok rozsudku zo dňa 28.9.2016 tak, že nárok na náhradu trov konania priznal v celom rozsahu
žalobkyni.5.8. Voči citovanému rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/190/2014-121 podali odvolanie obidve
sporovéstrany.KrajskýsúdvNitreuznesenímč.k.25Co/73/2017-176zodňa28.2.2018rozhodoltak,že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil, odvolacie konanie o odvolaní žalobcu
proti napadnutému rozsudku tiež zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2018.
Odvolací súd dospel k záveru, že pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu neboli splnené podmienky.
Vzhľadom na vyhlásenie konkurzu a oddĺženie dlžníčky O. W. súdom nie je možné pohľadávku,
ktorej veriteľom je žalobca, uspokojiť v rámci výkonu súdneho rozhodnutia, výkonu exekúcie. Podľa

odvolacieho súdu môže byť táto pohľadávka uspokojená iba v konkurze a veriteľ je oprávnený sa do
konkurzu prihlásiť. Uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 28.2.2018 bolo na základe dovolania žalobcu
uznesením zo dňa 29.5.2019 Najvyšším súdom SR zrušené a vec bola odvolaciemu súdu vrátená na
ďalšie konanie.

5.9. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 19.2.2020, č. k. 25Co/156/2019-236 napadnutý rozsudok

Okresného súdu Nitra zo dňa 28.9.2016 č. k. 14C/190/2014-121 v spojení s opravným uznesením č. k.
14C/190/2014-146 zo dňa 20.10.2016 potvrdil a žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Tento rozsudok odvolacieho súdu dovolací súd opäť zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd neoznámil právnemu
zástupcovižalovanéhotermínverejnéhovyhláseniarozsudku,vdôsledkučohodošlokodňatiumožnosti

účastníka konať pred súdom.

5.10. O odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28.9.2016 č. k.
14C/190/2014-121 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/190/2014-146 zo dňa 20.10.2016 Krajský
súd v Nitre rozhodol opäť, a to rozsudkom č. k. 25Co/124/2020-312 zo dňa 16.12.2020 tak, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie opäť potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vyjadrenia strán sporu, zistený skutkový stav
sporu, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších

predpisov - § 39, § 42a ods. 1 a 2 a § 42b ods. 4) a citované ustanovenia Obchodného zákonníka (ObZ
- zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - § 59a ods. 1 a 4), odôvodnil nasledovne:

6.1. Podstata právnej argumentácie žalobcu spočívala v odôvodňovaní neplatnosti kúpnej zmluvy tou
skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade nemohol byť pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľný. Žalobca

tvrdil, že k prevodu nehnuteľností medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade došlo v záujme
zmariť účel odporovacej žaloby, poukazoval i na porušenie ustanovenia § 59a Obchodného zákonníka
a v žalobe tiež uvádzal, že kúpna zmluva je neplatná, pretože bola uzavretá v čase, kedy bola na liste
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vyznačená poznámka o súdnom konaní.

6.2. Pokiaľ ide o posledné dva uvádzané dôvody neplatnosti zmluvy, a to porušenie ustanovenia §
59a Obchodného zákonníka a žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadom zápisu poznámky na liste
vlastníctva, z týchto nie je možné neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými vyvodiť.

6.3. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka sa do tohto kódexu dostalo v roku 2001 v rámci veľkej

novely Obchodného zákonníka (500/2001 Z. z.) a jeho účelom mala byť ochrana spoločnosti pred
odčerpávaním majetku osobami z vnútra spoločnosti tým, že bude kontrolovaná ekvivalencia majetku
spoločnosti, ktorý spoločnosť získala zmluvou od zakladateľov alebo od spoločníkov (akcionárov).
Ustanovenie má predísť tomu, aby spoločnosť nadobúdala od týchto osôb majetok, ktorý je v rámci
transakcie nadhodnotený. Toto ustanovenie sa podľa pôvodného znenia vzťahovalo tak na akciové

spoločnosti ako aj na spoločnosti s ručením obmedzeným. Novela Obchodného zákonníka (zákon č.
87/1995 Z. z.) účinná od 1.1.2016 dopad tohto ustanovenia významne zúžila a ustanovenie sa počnúc
účinnosťou novely vzťahuje už len na akciové spoločnosti, spoločnosť s ručením obmedzeným bola
vypustená (viď ods. 4 predmetného ustanovenia). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je
spoločnosťou s ručením obmedzeným a sporný prevod nehnuteľností bol vykonaný na základe kúpnej

zmluvy datovanej po 1.1.2016, ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka nie je pre tento prevod
relevantné.6.4. Pokiaľ ide o zápis obmedzujúcej poznámky na liste vlastníctva č. XXXX, mal súd z vykonaného
dokazovania (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, . k. ú. H. U. ku dňu 7.12.2018 na č. l. 88 spisu)
preukázané, že v čase, kedy Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní R rozhodoval o povolení

vkladu vlastníckeho práva na základe spornej kúpnej zmluvy, poznámka o súdnom konaní vedenom
Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 14C/190/2014 už na predmetnom liste vlastníctva zapísaná nebola.
K porušeniu ustanovení katastrálneho zákona preto nemohlo dôjsť a táto skutočnosť nemôže zakladať
ani neplatnosť spornej kúpnej zmluvy.

6.5. K neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade však
súd dospel z iných žalobcom uvádzaných dôvodov. Po vykonaní dokazovania mal súd preukázané, že
žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy na žalovaného
v 2. rade účelovo, v snahe zamedziť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Kúpnu zmluvu uzavretú medzi
žalovanými súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní síce vyplynulo, že žalovaní spornú kúpnu zmluvu

uzavrelivčase,kedykonanievedenéOkresnýmsúdomNitrapodsp.zn.14C/190/2014boloprávoplatne
skončené na základe uznesenia odvolacieho súdu, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie
zastavil(zastavujúceuznesenieodvolaciehosúdunadobudloprávoplatnosťdňa6.4.2018,kúpnazmluva
medzi žalovanými bola uzavretá dňa 22.11.2018), žalovaný v 1. rade však v čase uzavretia kúpnej
zmluvy musel mať vedomosť o tom, že vo veci vedenej Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 14C/190/2014

bolo podané dovolanie a v prípade jeho úspechu môže dôjsť k zrušeniu právoplatného rozhodnutia.
Žalovaný v 1. rade sa k podanému dovolaniu aj vyjadroval, a to dňa 30.7.2018 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Žalovaný v 1. rade tak musel mať vedomosť o argumentoch žalobcu v dovolacom
konaní a muselo mu byť zrejmé, že argumenty, ktoré žalobca v dovolacom konaní uviedol, nie sú celkom
bez významu. Napriek skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a zrušenie

rozhodnutia odvolacieho súdu nebýva pravidlom, ale je skôr výnimkou, v prípade, ak bolo dovolanie
podané a toto je aj riadne odôvodnené, možno počítať aj so zrušením napadnutého rozhodnutia.

6.6. Platný právny poriadok dáva zmluvným stranám značnú zmluvnú voľnosť v tom smere, aby medzi
sebou uzatvárali právne úkony. Podmienkou platnosti kúpnej zmluvy nie je, a to ani v prípade prevodu

nehnuteľnosti, aby bol takýto predaj odôvodnený. Dôvod právneho úkonu (jeho kauza) nemusí byť v
právnom úkone vyjadrená. Právny úkon ako kúpna zmluva sa považuje za platný, pokiaľ sa jej zmluvné
stranydohodnúnapodstatnýchobligatórnychnáležitostiach,takátozmluvajeuzavretáslobodne,vážne,
je zrozumiteľná, jasne vyjadruje vôľu zmluvných strán byť takouto zmluvnou viazaný a v neposlednom
rade je v súlade so zákonom, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Pokiaľ ale vzniknú

pochybnosti o skutočnom zámere zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu a previesť ňou vlastnícke
právo k predmetu kúpy z jednej zmluvnej strany na druhú, je potrebné poctivý zámer zmluvných strán
preukázať. V súdenej veci žalovaný v 1. rade nijaký racionálny dôvod, ktorým by odôvodnil, prečo
nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 2. rade, nepreukázal. Na pojednávaní síce žalovaný v 1. rade,
ktorý je zároveň konateľom spoločnosti žalovaného v 2. rade uvádzal, že nehnuteľnosti previedol z

dôvodu, že ich chcel prenajímať, neuviedol pritom, komu mal nehnuteľnosti prenajať a nevedel uviesť
ani účel, za akým mali byť nehnuteľnosti prenajaté. Žalobca pritom využitie nehnuteľností, ktoré podľa
jeho vyjadrení nie sú stavebnými pozemkami, namietal. Vyjadrenia žalovaného v 1. rade tak vyzneli
veľmi nepresvedčivo a tvrdenia žalobcu o účelovom uzavretí kúpnej zmluvy nespochybnili. Na druhej
strane mal súd preukázané, že v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 14C/190/2014 bolo

podané dovolanie a môže nastať situácia, že dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o zastavení
konania, čo sa napokon aj stalo.

6.7. Za situácie, kedy mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca aj napriek v tom čase
právoplatne skončenému konaniu vo veci neúčinnosti darovacej zmluvy, nadobudnutie nehnuteľností

žalovanýmv1.radeajnaďalejspochybňovalavyužilvšetkydostupnéprávneprostriedky,abybolprevod
nehnuteľností vo vzťahu k nemu považovaný za neúčinný, mohla podľa názoru súdu vzniknúť na strane
žalovaného v 1. rade obava, že v prípade, ak sa žalobca neúčinnosti spornej darovacej zmluvy vo vzťahu
k jeho osobe úspešne domôže, bude sa môcť domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z predmetu
tejtospornejdarovacejzmluvy.Zuvedenýchdôvodovžalovanýv1.radeúčelovopreviedolnehnuteľnosti

na žalovaného v 2. rade. Na tomto mieste súd pripomína, že to nie je prvý raz, kedy žalovaný v 1.
rade konal účelovo a špekulatívne. Nepoctivé konanie dlžníčky žalobcu E.. O. W. a okrem nej aj práve
žalovaného v 1. rade bolo preukázané v spomínanom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.
14C/190/2014. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní žalovaní nepreukázali akýkoľvek iný dôvod, prektorý by k spornému prevodu nehnuteľností medzi nimi došlo, je nutné konštatovať, že takýto prevod
bol uskutočnený účelovo, v snahe zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, takýto prevod je v rozpore
s dobrými mravmi a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.

6.8. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej vyhovel.

6.9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Nárok
na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovaným, ktorí úspech

nedosiahli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

7. Uvedený rozsudok včas podaným (spoločným) odvolaním napadli len žalovaní, domáhajúci sa jeho
zmeny tak, aby podaná žaloba bola zamietnutá a aby im bol priznaný (proti žalobcovi) nárok na náhradu
trov (celého) konania v plnom rozsahu. V dôvodoch poukázali na nesúhlas s vydaným rozsudkom, keď

v rámci odvolacích dôvodov uviedli (po citácii čl. 20 ods. 1 a 5 Ústavy SR, § 39 OZ a § 137 písm. c/ a
d/ Civilného sporového poriadku - zák. č. 160/2015 Z. z. - CSP) nasledovné:

7.1. Medzi žalovaným 1/ ako obdarovaným a E.. O. W., rod. S. a O.. D. W. ako darcami bola uzatvorená
darovacia zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H. U.,

parc. reg. ,,C“ a to parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/XX záhrady o výmere
XXXX m2, evidované Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor LV č. XXXX (ďalej len ,,darovacia
zmluva“). V konaní vedenom pod sp. zn. 14C/190/2014 sa žalobca - spoločnosť MED-ART, s.r.o.
domáhal odporovateľnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy z dôvodu neuhradenia pohľadávky, ktorú
mal voči dlžníčke O. W. a z dôvodu skrátenia jej majetku s tým, aby po vyslovení neúčinnosti darovacej

zmluvy voči veriteľovi- žalobcovi mohol v exekučnom konaní uplatniť svoju pohľadávku, prípadne ju
uspokojiť i z darovanej nehnuteľnosti.

7.2. Je pravdou, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“) pod
sp. zn. 14C/190/2014 súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14C/190/2014-121 zo dňa 28.09.2016 určil,

že darovacia zmluva je voči žalobcovi - spoločnosti MED-ART, s.r.o. právne neúčinná. Proti rozsudku
súdu prvej inštancie však podal odvolanie žalobca a tiež žalovaný 1/. Na tomto mieste žalovaní dávajú
do pozornosti, že Krajský súd Nitra (ďalej aj ,,odvolací súd“) rozsudkom č. k. 25Co/73/2017 -176
zo dňa 28.02.2018 vo výroku I. predmetného rozsudku zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, č. k.
14C/190/2014-121 v spojení s opravným uznesením, č. k. 14C/190/2014-146 a konanie vedené pod

sp. zn. 14C/190/2014 zastavil, a vo výroku II. predmetného rozsudku odvolacie konanie o odvolaní
žalobcu zastavil. Rozsudok odvolacieho súdu, č. k. 25Co/73/2017-196 zo dňa 28.02.2018 nadobudol
právoplatnosť dňa 06.04.2018.

7.3. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 22.11.2018, teda až

viac ako pol roka po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, č. k. 25Co/73/2017-176, ktorým bol
rozsudok súdu prvého stupňa, č. k. 14C/190/2014-121 zo dňa 28.06.2016 zrušený a konanie vedené
pod sp. zn. 14C/190/2014 zastavené. Z uvedeného vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo
v čase, kedy žalovanému 1/ ako vlastníkovi nehnuteľností nič nebránilo v jeho dispozičnom práve
nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Obsahom vlastníckeho práva
je neobmedzené panstvo nad vecou. Z absolútneho charakteru vlastníckeho práva vyplýva, že každý
vlastník veci môže s vecou nakladať akýmkoľvek spôsobom podľa svojej ľubovôle, pokiaľ mu to zákon
vyslovene nezakazuje. Medzi najvýznamnejšie dispozičné oprávnenia vlastníka patrí právo previesť vec
na iného. Kúpna zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bola uzatvorená v súlade so zákonom č.

40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“) a bola tiež riadne zavkladovaná
katastrom nehnuteľností na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V XXXXX/
XXXX zo dňa 07.12.2018. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a
je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam.
(ZSP, 2009, č. 47)

7.4. Napriek vyššie uvedenému súd mal za to, že z podaného dovolania mal žalovaný v 1. rade „musel
maťvedomosťoargumentochžalobcuvdovolacomkonaníamuselomubyťzrejmé,žeargumenty,ktoré
žalobca v dovolacom konaní uviedol, nie sú celkom bez významu. Napriek skutočnosti, že dovolanie jemimoriadnym opravným prostriedkom a zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu nebýva pravidlom, ale
je skôr výnimkou, v prípade, ak bolo dovolanie podané a toto je aj riadne odôvodnené, možno počítať
aj so zrušením napadnutého rozhodnutia“.

7.5. Aj pri dodržiavaní zásad zdržanlivosti a slušnosti vo vyjadrovaní sa advokáta vo vzťahu k súdu je
potrebné napísať, že právny názor súdu je absurdný a hraničiaci s ohýbaním práva. Podľa názoru súdu
mal žalovaný v 1. rade nahradiť dovolací súd a posúdiť po právnej stránke podané dovolania, zistiť
(pravdepodobne asi tarotovými kartami), že mu bude vyhovené a počkať kým nerozhodne dovolací súd,

a to napriek tomu, že to popiera akýkoľvek princíp právnej istoty a dvoj-inštančnosť konania.

7.6. Okresný súd v tomto smere opomenul, že aj žalovaný v 1. rade podal následne dovolanie, ktorému
bolo vyhovené, teda bolo rozhodnuté v jeho prospech a teraz je v konaní tretie dovolanie, o ktorom stále
nebolo rozhodnuté. Bude otázne ak dovolací súd vyhovie tomuto dovolaniu a žaloba o odporovacom
úkone bude zamietnutá. Či aj to má žalovaný 1. rade vedieť vopred?

7.7. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka možno posudzovať len
vzhľadom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Právny úkon, ktorý v čase urobenia
zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali
po jeho vzniku nemôže dodatočne stať neplatným. (Fekete, I. Občiansky zákonník, Veľký komentár. 1.

diel § 1 - § 459. Žilina: Eurokódex, 2011, s. 277. ZSP, 2010, č. 38).

7.8. Súd mal v napadnutom rozsudku za to, že žalovaný v 2. rade nemal žiaden racionálny dôvod,
prečo kupoval nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade. §39 ale neobsahuje „absenciu racionálneho
dôvodu“ ako podmienku neplatnosti právneho úkonu. Súd v napadnutom rozsudku nikde nezadefinoval,

kde v „absencii racionálneho dôvodu“ vidí rozpor s dobrými mravmi. Kúpna zmluva spĺňala všetky
zákonné podmienky a skúmanie kauzy tým, že ju musí jej existenciu musí preukázať žalovaný, napriek
dôkaznému bremenu žalobcu je bez opory v zákone a judikatúre. Súd konštatoval, že prevod bol robený
účelovovsnahezmariťuspokojeniepohľadávkyveriteľa.Súdmávšakpoznaťprávoamámaťvedomosť
o zákonnom postupe v prípade ak sa veriteľ nie je schopný uspokojiť z neúčinného úkonu. V žiadnom

prípade to preto nespôsobuje zmarenie uspokojenia veriteľa, iba zmenu jeho spôsobu. Žalobca však
chce cez prepojené osoby získať tento pozemok, ako to už urobil pri susediacich parc. č. XXXX/XX a č.
XXXX/XX, ktoré priamym predajom mimo dražby nadobudla na žalobcu prepojená osoba APOT invest
s.r.o.. Je len otázne prečo je tomuto súd taký nápomocný, keď v podstate súd vyhral žalobu za žalobcu,
ktorý išiel do konania bez vedomosti o tom, kedy a za akých podmienok bola nehnuteľnosť prevedená.

7.9. Opäť zdôrazňujeme, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy - viac ako pol roka po právoplatnom
zastavení konania o odporovanom úkone, neexistovali žiadne dôvody, ktoré by spôsobovali neplatnosť
zmluvy. Žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade, ktorý nebol účastníkom dovolacieho konania, nemohli
nahrádzať rozhodnutie dovolacieho súdu a vyveštiť si jeho výsledok. Rozhodnutie Krajského súdu v

Nitre bolo v tom čase zákonne odôvodnené a vyvstávalo z podania, ktoré urobil žalovaný v 1. rade.
Prečo následne by mal žalovaný v 1. rade prehodnotiť v mimoriadnom dovolacom konaní svoj právny
názor najmä, keď je zriedkavé aby bolo dovolaniu vyhovené, čo mimochodom uviedol aj okresný súd.

7.10. Vzhľadom na uvedené máme za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

7.11. Žalobca v podanej žalobe v čl. IV rozoberá naliehavý právny záujem, ktorý odvodzuje veľmi
kreatívne. Odhliadnuc od toho, že súd nikde neuviedol aký naliehavý právny záujem žalobcu na podaní

žaloby zistil, je zjavné, že nejde o žalobu podľa §137 písm. c/ ale o žalobu podľa písm. d/, nakoľko
žalobca nežiadal určiť právo ale žiadal určiť neplatnosť zmluvy, t. j. právnej skutočnosti. Nie je úlohou
žalovaných vysvetľovať súdu prvej inštancie rozdiel medzi právom a právnou skutočnosťou, nakoľko
mali za to, že súd pozná aspoň procesné právo.

7.12. V zmysle novej úpravy v CSP, s cieľom vyhnúť sa zbytočným žalobám, zákonodarca koncipoval
podmienku, že takáto žaloba môže byť podaná, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možno však
konštatovať,žezožiadnehoosobitnéhopredpisunevyplývamožnosťpodaťtakútožalobu.Tátomožnosť
musí byť pritom explicitne v zákone uvedená, nestačí ju len predpokladať. Ak by takáto možnosťexistovala, tak už sa neskúma naliehavý právny záujem, ale tento záujem je daný priamo zákonom
(napr. žaloba o určenie neplatnosti pracovného pomeru a pod.). Tento druh žaloby preto nie je možné za
súčasnej právnej úpravy podať a mala byť z procesných dôvodov automaticky zamietnutá. Súd napriek

tomu vykonal rozsiahle dokazovanie na dvoch pojednávaniach, čo nemožno racionálne vysvetliť.

7.13. Záverom je preto nutné z vyššie rozobratých dôvodov konštatovať, že neboli splnené procesné
podmienky na vyhovení žalobe, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny v plnom
rozsahu potvrdiť, nakoľko sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, keď požadoval aj priznanie náhrady trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. K podanému odvolaniu uviedol nasledovné:

8.1. V plnom rozsahu sa stotožňujeme s predmetným rozsudkom súdu prvej inštancie a sme toho
právneho názoru, že konajúci súd nepochybil v rámci svojej rozhodovacej činnosti a že konajúci súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

8.2. V plnom rozsahu poukazujeme na meritórny rozsudok súdu prvej inštancie, kde súd jednoznačným,
nespochybniteľnýmadostatočnezrozumiteľnýmspôsobomodôvodnilsvojerozhodnutieatozasplnenia
všetkých zákonných náležitostí. V zmysle príslušných ustanovení CSP, ale aj súdnej praxe, nie je

dôvodom odvolania nespokojnosť odvolateľa s rozhodnutím súdu, resp. že meritórne rozhodnutie nie
je v súlade s predstavami odvolateľa.

8.3. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalovanými dňa
22.11.2018, teda až po právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, č. k. 25Co/73/2017-176, ktorým bol

rozsudoksúduprvéhostupňa,č.k.14C/190/2014-121zodňa28.06.2016zrušenýakonanievedenépod
sp. zn. 14C/190/2014 zastavené. Žalovaní poukazujú na skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
došlo v čase, kedy žalovanému v I. rade ako vlastníkovi nehnuteľností nič nebránilo v jeho dispozičnom
práve nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.

8.4. Opakovane žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v I. rade, ako ja žalovaný v II. rade,
nakoľko jediným štatutárom a spoločníkom žalovaného v II. rade v čase prevodu bol žalovaný v
I. rade, mal vedomosť o uvedenom súdnom konaní vedenom okresným súdom Nitra pod sp. zn.:
14C/190/2014-121, v ktorom súd rozhodoval o neúčinnosti právneho úkonu (predmetnej darovacej
zmluvy),ktorousapôvodnídlžnícisnažilizosvojejmajetkovejpodstatybezprimeranejpeňažnejnáhrady

vyviesť svoj majetok, z ktorého by mohol žalobca uspokojiť svoje splatné pohľadávky.

8.5. Opakovane poukazujeme na ustanovenie § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého je neplatným právny úkon, „ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“. Absolútne

neplatným je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem),
alebo keď zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu
spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Pritom zákonom sa tu myslí nielen OZ,

ale aj ďalšie právne predpisy, ktoré majú právnu silu. O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník
koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami
ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi (subjektami).

8.6. Poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 29 Odo 732/2006 v zmysle
ktorého: „Ak žalovaný prevedie majetok získaný odporovateľným úkonom na ďalšiu osobu po tom, čo
bola proti nemu podaná odporovacia žaloba, teda zjavne v úmysle zmariť dosiahnutie účelu odporovacej
žaloby,ideoneplatnýprávnyúkon.Pretobolvdanejvecidanýudovolateľkynaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože to jej umožní viesť proti druhej žalovanej výkon
rozhodnutia alebo exekúciu predajom predmetného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.“.

8.7. Máme jednoznačne za to, čo potvrdzuje aj citované rozhodnutie, že predmetná Kúpna zmluva je
neplatným právnym úkonom. K prevodu Nehnuteľností a ich nadobudnutiu žalovaným v II. rade nedošlo
dobromyseľne, nakoľko žalovaný v II. rade mal jednoznačne vedomosť o prebiehajúcom súdnom
konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn.: 14C/190/2014 a naviac žalovaní mali vedomosť
aj o podanom mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní žalobcu v uvedenom súdnom konaní,

nakoľko žalovaná v I. rade sa svojím podaním zo dňa 30.7.2017 vyjadroval k podanému dovolaniu.
Z uvedeného vyplýva, že v čase prevodu nehnuteľností už bolo toto podanie zo strany žalovaného v
I. rade v spomenutom súdnom konaní vykonané. Ako správne konštatuje aj konajúci súd, žalovaný
v I. rade bol v spomenutom súdnom konaní a aj následnom dovolacom konaní právne zastúpený a
preto sme jednoznačne toho právneho názoru, že žalovaný v I. rade vedel jednoznačným spôsobom
odborne vyhodnotiť predpokladaný výsledok dovolacieho konania. Podľa nášho právneho názoru, na

základe takéhoto odborného zhodnotenia predpokladaného výsledku dovolacieho konania, pristúpil
žalovaný v I. rade k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, aby si tak ponechal
kontrolu, vlastníctvo a držbu nad predmetnými nehnuteľnosťami, nakoľko sa reálne obával, že o tieto
nehnuteľnosti by mohol prísť práve v dôsledku uspokojenia splatných pohľadávok žalobcu v exekučnom
konaní.

8.8. Sme jednoznačne toho právneho názoru, že v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy už existovali všetky
okolnosti, na základe ktorých je predmetná Kúpna zmluva absolútne neplatná a to z dôvodov uvedených
v tomto súdnom konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v tomto vyjadrení. Je nespochybniteľné,
že osoba žalovaného v I. rade, ktorý bol v čase prevodu vlastníckeho práva jediným spoločníkom

a štatutárom Žalovaného v II. rade ako kupujúceho, mal jednoznačne vedomosť o súdnom konaní
vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn.: 14C/190/2014 ako aj o reálnej hrozbe úspechu žalobcu
v uvedenom súdnom konaní v rámci podaného mimoriadneho opravného prostriedku. S ohľadom
na vyššie uvedené je podľa nášho právneho názoru nespochybniteľné, že k prevodu predmetných
Nehnuteľností a ich nadobudnutiu žalovaným v II. rade nedošlo dobromyseľne. Naviac žalovaný v I.

rade ako predávajúci, ale ako aj štatutár kupujúceho, konal s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti
podľa nášho právneho názoru zjavne v úmysle zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby a z toho
vyplývajúceho uspokojenia pohľadávok žalobcu.

8.9. Náš vyššie uvedený právny názor potvrdzuje aj skutočnosť, že na prevod vlastníckeho práva

na žalovaného v II. rade neexistoval žiaden racionálny dôvod, nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa
nachádzajú v extraviláne, teda na pozemkoch, ktoré nie sú v zmysle územného plánu určené na
individuálnu bytovú výstavbu, alebo podnikateľskú výstavbu, sa nachádzajú v záhradkárskej oblasti, bez
občianskej vybavenosti a bez podnikateľského využitia, sú zaťažené zriadeným vecným bremenom -
ochranným pásmom v zmysle zákona o energetike, žalovaný v II. rade podniká v oblasti poskytovania

lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni a preto nemajú predmetné nehnuteľnosti s ohľadom na svoj
vyššie uvedený charakter žiadne podnikateľské využitie pre žalovaného v II. rade.

8.10. Naviac poukazujeme aj na výsluch žalovaného v I. rade na pojednávaní dňa 21.02.2022,
kedy neuviedol žiaden zmysluplný a racionálny dôvod, pre ktorý nestavebné pozemky previedol na

žalovaného v II. rade ako podnikateľský subjekt. Jediný argument, ktorý uviedol bol, že mal záujem
pozemky prenajímať a tento prenájom nechcel riešiť ako fyzická osoba, ale ako podnikateľský subjekt.
Uvedený záver však nemá žiadne racionálne odôvodnenie, nakoľko ako podnikateľský subjekt by
žalovaný v II. rade nemohol predmetné pozemky odpisovať a nájomné by musel v celej výške zdaniť,
nakoľko by mu suma nájomného tvorila výnosy. Naopak pri fyzickej osobe nepodnikateľovi je daňovo

oslobodený príjem z prenájmu, pokiaľ nepresiahol takýto príjem sumu vo výške 500,- EUR za rok.
Preto je zrejmé, že prevod vlastníckeho práva k predmetným nestavebným pozemkom z fyzickej osoby
nepodnikateľa na právnickú osobu - podnikateľský subjekt, neprináša ani žiadne účtovné a ani daňové
výhody.

8.11. S ohľadom na vyššie uvedené je podľa nášho názoru nespochybniteľné, že úmyslom žalovaného
v I. rade bolo účelový prevod vlastníckeho práva s cieľom zmariť uspokojenie splatných pohľadávok
žalobcu z predmetných nehnuteľností. V tomto smere poukazujeme aj na odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa riadne zaoberal otázkou úmyslu žalovaných pri prevodevlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a podľa nášho právneho názoru dospel nielen
k správnym skutkovým zisteniam, ale svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil a jeho rozhodnutie
podľa nášho právneho názoru aj vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti

poukazujeme aj na odsek 32 napadnutého rozsudku, v ktorom konajúci súd poukazuje na nepoctivé,
účelové a špekulatívne konanie žalovaného v I. rade, ktoré bolo preukázané v súdnom konaní vedenom
Okresným súdom Nitra pod sp. zn.: 14C/190/2014. Na platnosť právneho úkonu má v ustanovenia §
39 OZ vplyv aj samotný obsah, resp. účel vykonania napadnutého právneho úkonu, ktorý je potrebné
nevyhnutne posudzovať pri napadnutej platnosti právneho úkonu. Práve citované ustanovenia má

zmysel a účel v situácii, ktorá je aj predmetom tohto súdneho konania.

8.12. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Kúpnej zmluvy žalobca v konaní riadne preukázal
a odôvodnil v ním podanej žalobe a ani jeden zo Žalovaných existenciu naliehavého právneho záujmu
v tomto súdnom konaní nespochybnili.

8.13. V zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.: 14C/190/2014-121 zo dňa
28.09.2016vspojenísprávoplatnýmrozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.:25Co/124/2020-312zodňa
16.12.2020 žalobca s úspechom odporoval Darovacej zmluve a preto má právo domáhať sa uspokojenia
svojich pohľadávok práve z nehnuteľností, nakoľko tieto nehnuteľnosti ušli odporovateľným úkonom z
dlžníkovho majetku. Nakoľko s úspechom

odporoval žalobca Darovacej zmluve, má právo sa uspokojovať z nehnuteľností, ktoré ušli z
dlžníkovho majetku a stali sa na základe Darovacej zmluvy výlučným vlastníctvom žalovaného v I. rade.
V rámci exekúcie má žalobca právo sa potom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia domáhať
uspokojenia svojich pohľadávok z uvedeného majetku za predpokladu, že tento majetok je vo vlastníctve
žalovaného v I. rade ako strany sporu žalovanej v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod

sp. zn.: 14C/190/2014. Prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorými žalovaný v I. rade tieto
previedolnaspriaznenúosobu(žalovanéhovII.rade,vktoromježalovanývI.radejedinýmspoločníkom
a konateľom), fakticky má neustále dispozíciu k predmetným Nehnuteľnostiam, avšak právne tieto nie
sú dosiahnuteľné v rámci uspokojovania pohľadávok Žalobcu. Máme za to, že týmto právnym úkonom
sledoval žalovaný v I. rade zmarenie uspokojenia pohľadávok žalobcu a preto tento právny úkon je v

zmysle ustanovenia § 39 OZ neplatným právnym úkonom.

8.14. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto
určeniaboloprávoŽalobcuohrozené,alebokdebybeztohtourčeniasastaloprávnepostaveniežalobcu
neistým. Dovoľujeme si poukázať na rozsudok NS SR, sp. zn.: 2 Cdo 42/94 v zmysle odôvodnenia

ktorého „Preto len za situácie, kedy aj určovacou žalobou sa môže predísť sporu na základe žaloby
podľa § 80 písm. b/ O.s.p., treba pripustiť, že aj v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a že takáto žaloba o určenie nie je samoúčelná.“.

8.15. Dávame do pozornosti aj Rozsudok NS ČR, sp. zn.: 3 Cdon 1338/96, v zmysle ktorého „Určovacia

žaloba podľa § 80 písm. c) OSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy,
keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v
ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je

zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daná naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou
o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha“.

8.16. S ohľadom na vyššie uvedené máme jednoznačne za to, že naliehavý právny záujem na tomto
súdnom konaní je daný a preto aj toto súdne konanie ako také je opodstatnené.

8.17. Žalovaní v nimi podanom odvolaní poukazujú na údajnú absurdnosť záveru konajúceho súdu
o výsledku dovolania podanom v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn.:

14C/190/2014.

8.18. Posúdenie úspechu alebo neúspechu v súdnom konaní je bežnou advokátskou praxou,
kedy advokát pri vyhodnocovaní prípadného úspechu alebo neúspechu posudzuje vo vzájomnejsúvislosti skutkové a aj právne okolnosti predmetu sporu, s ohľadom na individuálne okolnosti, ale aj
predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a právnu istotu strán sporu. Sme presvedčení o tom, že právny
zástupca žalovaných, ktorý zastupoval aj žalovaného v I. rade v konaní vedenom Okresným súdom Nitra

pod sp. zn.: 14C/190/2014, je dostatočne odborne erudovaný na to, aby prípadný výsledok dovolacieho
konania, s ohľadom na legislatívny rámec, zásady právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí,
ako aj odôvodnenie podaného dovolania a individuálne okolnosti posudzovania dovolacím súdom, vedel
zhodnotiť a svojmu mandantovi v rámci posúdenia úspešnosti alebo neúspešnosti súdneho konania
riadne vysvetliť.

8.19. Preto pokiaľ konajúci súd vo svojom meritórnom rozhodnutí poukazuje na istú dávku odbornosti
a erudovanosti s ohľadom na posúdenie a vyhodnotenie prípadného výsledku dovolacieho konania,
nejedná sa zo strany konajúceho súdu o svojvoľné a subjektívne konanie, pri ktorom je potrebné mať
znalosti z veštenia z tarotových kariet. Práve naopak, jedná sa zo strany konajúceho súdu o zákonnú
požiadavku na odbornú zdatnosť právneho zástupcu, práve s ohľadom na povinné právne zastúpenie

advokátom v dovolacom konaní, ako to vyžaduje samotné znenie ustanovenia § 429 CSP.

8.20. Preto v kontexte citovaného ustanovenia je práve zákonným postupom konajúceho súdu prvej
inštancie, ak poukázal na potrebu odborného posúdenia podaného dovolania v predmetnom konaní.
Naviac je potrebné poukázať aj na samotné ustanovenia odseku 30. a 31. napadnutého rozsudku, v

ktorých konajúci súdu iba poukázal na to, že žalovanému v I. rade, resp. aj jeho právnemu zástupcovi
muselo byť v rámci dovolacieho konania v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn.:
14C/190/2014 zrejmé, že argumenty žalobcu v danom konaní nie sú celkom bez významu a že preto
môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia napadnutého v dovolacom konaní, čo sa v konečnom dôsledku aj
stalo.

9. Žalovaní v spoločnom vyjadrení k vyjadreniu sa žalobcu k ich odvolaniu uviedli nasledovné:

9.1. Žalobca v podanom stanovisku opäť rozoberá neplatnosť právneho úkonu, ktorý mal byť urobený
po tom, čo bola proti nemu podaná odporovacia žaloba (NS ČR 29Obo/732/2006) a opäť poukazuje

na argumentáciu súdu o neplatnosti takéhoto úkonu v zmysle §39 Občianskeho zákonníka. V tomto
smere žalovaný odkazuje na svoju argumentáciu obsiahnutú v odvolaní, pričom len zdôrazňuje, že v
čase prevodu nehnuteľnosti bolo konanie o odporovacej žalobe právoplatne zastavené. Odhliadnuc od
faktu,ževtomtosmerevovecineplatnostiabsentujejudikatúraNajvyššiehosúduSR,takvsúčasnostije
vo veci podané tretie dovolanie, o ktorom nebolo ešte rozhodnuté. Popritom opäť zdôrazňujeme, že súd

v odôvodnení nezadefinoval také porušenie §39 OZ, ktoré by malo dostatočnú intenzitu na naplnenie
podmienok neplatnosti právneho úkonu.

9.2. Dovolíme si tiež poukázať na §42b ods. 4 OZ, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s
úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z

toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na
náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. (viď napr. aj NS SR sp. zn. 5 Cdo/101/2017). Inak
povedané nebolo preukázané, že žalovaný akýmkoľvek spôsobom zmaril uspokojenie veriteľa.

9.3. V bode 16 a nasl. svojho stanoviska žalobca opäť poukazuje na naliehavý právny záujem

nerozlišujúc medzi žalobou podľa §137 písm. c/ CSP a žalobou podľa písm. d/ citovaného ustanovenia.
Tak ako sme uviedli v podanom odvolaní, žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy je žalobou o určenie
právnej skutočnosti podľa §137 písm. d/ CSP, kde sa naliehavý právny záujem nepreukazuje. Je preto
irelevantné žalobcom citovaná judikatúra, ktorá sa vzťahuje k starej právnej úprave podľa OSP, kde
tieto dva druhy žalôb neboli rozdelené a naliehavý právny záujem sa musel preukazovať aj pri určení

právnej skutočnosti. Nie je úlohou žalovaného vysvetľovať súdu prvej inštancie a ani žalobcovi rozdiel
medzi právom a právnou skutočnosťou, nakoľko máme za to, že súd druhej inštancie pozná právo a
rozhodne podľa čl. 2 CSP a judikatúry NS SR (napr. sp. zn. 9Cdo/7/2021, 6 Cdo 30/2018 a 5
Obo 12/2018", sp. zn. 4 Cdo 17/2019)1. Je pritom nespochybniteľné, že pri žalobe žalobcu absentuje
ustanovenie osobitného predpisu, ktoré by umožňovalo podať takúto žalobu.

9.4. K ostatnej argumentácii žalobcu, ktorá sa venuje skôr osobe právneho zástupcu žalovaného ako
meritu veci, je nenáležité sa vyjadrovať, nakoľko je okrem iného v rozpore s §14 advokátskeho poriadku,
na čo bude právny zástupca upozornený písomne mimo tohto konania.10. Žalobca vo svojom vyjadrení (duplike) k uvedenej odvolacej replike žalovaných zotrval na svojom
vyjadrení ako aj na doterajších prednesoch, keď uviedol tiež nasledovné:

10.1. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)„Aksúdrozhodoloneplatnostiprávneho
úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom
alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou

právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.” Z
citovaného ustanovenia je zrejmé, že následkom právoplatného rozhodnutia konajúceho súdu o určení
neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy je práve zákonná povinnosť okresného úradu vyznačiť stav k
predmetným nehnuteľnostiam pred týmto právnym úkonom. Preto je zrejmé, že určenie neplatnosti
právneho úkonu, ktorej určenia sa žalobca domáha v tomto súdnom konaní, je nespochybniteľne
dostatočne vykonateľným právnym podkladom na to, aby došlo vyznačeniu zmeny v osobe vlastníka,

kde vlastníkom sa stane pôvodný vlastník (žalovaný v I. rade), ktorý predmetné nehnuteľnosti vlastnil
ešte pred uzatvorením napadnutej kúpnej zmluvy. Následne sa bude môcť žalobca uspokojovať z
uvedeného majetku, ktorý ušiel na základe odporovateľného právneho úkonu z majetku dlžníkov.

10.2. Nielen z vyššie citovaného, ale aj z podanej žaloby a písomných podaní a ústnych prednesov

žalobcu v tomto konaní je nespochybniteľné, že žalobca postupoval zákonne pri podaní tejto žaloby a
podaná žaloba spĺňa všetky zákonné náležitosti.

11. Krajský súd v Nitre (po doriešení zloženia senátu) výzvou zo dňa 27.01.2023 dal stranám sporu v
lehote 10 dní možnosť k vyjadreniu sa k ust. § 137 písm. d/ CSP súdom prvej inštancie nepoužitom a

pre rozhodnutie sporu (aj s ohľadom, že je tiež jedným z odvolacím dôvodom) rozhodujúcom (v zmysle
ust. § 382 CSP), ku ktorému sa obe strany vyjadrovali.

12. Žalovaní v spoločnom vyjadrení zotrvali na svojom vyjadrení o tom, že predmetnú žalobu je potrebné
považovať za žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP, pričom však v danej veci absentuje osobitný predpis,

ktorý by podanie takejto žaloby umožňoval, keď opakujú to, že žalobcom predložená rozhodovacia prax
súdov vychádza zo starej právnej úpravy OSP.

13. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu (nad rámec svojich doterajších vyjadrení) uviedol nasledovné:

13.1. V ustanovení § 137 CSP je upravený exemplifikatívny výpočet druhu žalôb. V zmysle písm. d)
citovaného ustanovenia sa možno žalobou domáhať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaní v priebehu konania namietali, že žalobca v tomto konaní
nemal preukazovať naliehavý právny záujem a domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, ale tento predmet sporu je sporom, ktorý spadá pod ustanovenia §

137 písm. d) CSP.

13.2. Považujeme za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalobca počas konania nikdy netvrdil,
že ním podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bola žalobou v zmysle ustanovenia § 137
písm. c) CSP. Toto začali v priebehu konania tvrdiť výlučne žalovaní. Účel preukazovania naliehavého

právneho záujmu, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 29 Odo
732/2006 alebo na rozsudok NS SR, sp. zn.: 2 Cdo 42/94, súvisel s dosiahnutím právnej istoty
žalobcu ako veriteľa, ktorému účelovým konaním žalovaných bolo odňaté nezákonným spôsobom právo
domáhať sa uspokojenia svojich legitímnych nárokov. Naviac žalobca v konaní preukázal naliehavý
právny záujem z dôvodov právnej opatrnosti nad rámec ustanovenia § 137 písm. d) CSP, čo nie je a

nemôže byť na škodu žalobcu v tomto konaní.

13.3. Neplatnosti právneho úkonu, hoc aj absolútnej, je možné sa domôcť s právnou istotou iba
rozhodnutím konajúceho súdu, pokiaľ je na základe neplatnosti právneho úkonu potrebné vykonať
ďalší úkon, napr. výmaz práva z katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti opakovane poukazujeme na

ustanovenie § 39 OZ v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, „ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“, v spojení s ustanovením §
34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) „Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnostidobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.”. V tejto súvislosti nad rámec

vyššie uvedeného v plnom rozsahu odkazujeme aj na naše prostriedky procesného útoku a použitú
právnu argumentáciu v konaní ako pred súdom prvej inštancie, tak aj pred odvolacím súdom.

13.4. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že sú splnené podmienky ustanovenia § 137 písm. d)
CSP a preto procesný postup žalobcu, ktorým sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy je v súlade

s procesnými ale aj hmotnoprávnymi predpismi. Citované znenie katastrálneho zákona predpokladá
súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu - v tomto prípade kúpnej zmluvy, teda domáhanie
sa neplatnosti právneho úkonu súdnou cestou, rovnako aj dobrovoľnej dražby. Preto práve citované
ustanovenie katastrálneho zákona je práve tým osobitným predpisom, na ktoré poukazuje ustanovenie
§ 137 písm. d) CSP, z ktorého vyplýva možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti súdnou cestou.
Poukazujeme na skutočnosť, že žalobca v priebehu celého konania poukazoval ako na ustanovenie §

39 OZ tak aj na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona.

13.5. Nad rámec uvedeného poukazujeme na ustanovenie § 216 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je
súd viazaný iba žalobným návrhom a poukazujeme na skutočnosť, že súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou strán sporu. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na určenie

neplatnosti ktorej sú splnené všetky zákonné predpoklady.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovaných dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ust. §

388 CSP zmeniť a podanú žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súčasne rozhodol aj o
trovách celého konania v zmysle ust. § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom a celom
konaní úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keď o výške trov bude následne konať a rozhodovať súd prvej inštancie.

15. V danej veci odvolacie dôvody obrany žalovaných smerovali jednak proti procesnej neprípustnosti
podanej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. d/ CSP a tiež aj z dôvodu jej vecnej nedôvodnosti, nakoľko
súd prvej inštancie daný zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil.

16. Čo sa týka ne/prípustnosti podanej žaloby s ohľadom na ust. § 137 písm. d/ CSP, ohľadom aplikácie

ktorého dal odvolací súd stranám sporu možnosť sa osobitne vyjadriť, dospel odvolací súd k záveru,
že táto odvolacia námietka žalovaných je opodstatnená, nakoľko žalobca nežiadal určiť, či tu právo je
alebo nie je, ale žiadal (právne zastúpený kvalifikovanou osobou advokáta) výslovne určenie neplatnosti
označenej kúpnej zmluvy, t. j. právnej skutočnosti, ktorá žaloba je však prípustná len za podmienky,
že to vyplýva z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva), ktorý možnosť podania takejto žaloby

na neplatnosť právneho úkonu výslovne upravuje a teda ak z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu
vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil platnosť/neplatnosť právnej skutočnosti (a nie
teda určenia existencie či neexistencie práva neplatnosťou právneho úkonu podmieneného). Žalobca
(až po výzve odvolacieho súdu) poukázal na to, že prípustnosť ním podanej žaloby vyvodzuje z ust. §
39 OZ v spojení s ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností

a o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) majúc za to, že na základe vyhovujúceho
súdneho rozhodnutia je možné vykonanie zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim
predmet napádanej kúpnej zmluvy v prospech žalovaného v 1. rade, teda že ním označené ustanovenie
Katastrálneho zákona je práve tým osobitným predpisom, na ktoré odkazuje uvedené ustanovenie CSP.
S uvedeným názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje, keď sa stotožňuje s právnym názorom

žalovaných, že z právneho predpisu musí vyplývať výslovne možnosť - zmocnenie domáhania sa =
podania žaloby na určenie právnej skutočnosti (akou je neplatnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy),
nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu označené ustanovenie Katastrálneho zákona (v znení už od
01.10.2013 bez zmeny, t. j. ešte pred novým CSP) je len úpravou o dôsledkoch súdneho rozhodnutia
pre stav zápisov v katastri nehnuteľností, nie je však úpravou o procesných podmienkach pre vydanie

súdneho rozhodnutia v zmysle § 137 písm. d/ CSP, teda že prípustnosť žaloby o neplatnosť právnej
úpravy musí byť v hmotnoprávnej úprave uvedená jednoznačne. Označené ustanovenie § 39 OZ je len
hmotnoprávnou úpravou prípadov, kedy je právny úkon (absolútne) neplatný, neobsahuje však zákonné
zmocnenie na (procesnú) možnosť podania žaloby o neplatnosť takéhoto úkonu, ktorá je vo vzťahu kžalobe podľa ust. § 137 písm. c/ CSP výnimkou, s ohľadom na čo podľa názoru odvolacieho súdu je
možná len (primárna) žaloba v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je - po
označenom právnom úkone, ktorý žalobca vzhliadol neplatným, samozrejme za podmienky preukázania

naliehavéhoprávnehozáujmunatakomtourčení.TotoustanovenieOZtedariešivýlučnelendefinovanie
prípadovneplatnostiprávnychúkonov,nievšakprocesnémožnosti/spôsobydovolaniasaichuplatnenia/
úpravy, resp. nápravy pred súdom; inak povedané zo samotnej úpravy o tom, kedy je právny úkon
neplatnýeštebezďalšiehonevyplýva,žejeprocesneprípustné(správne)žalovaťoneplatnosťprávneho
úkonu. Nemá sa teda určovať neplatnosť právneho úkonu ako podmienky existencie, resp. neexistencie

práva, ale dôsledok tohto právneho úkonu a teda či tu právo je alebo nie je. Opačný výklad by popieral
samotný zmysel nového ust. § 137 písm. d/ CSP a odporuje i komentáru k CSP a aplikačnej praxi
Najvyššieho súdu SR (6Cdo/48/2020, 7Cdo/268/2019).

17. Napriek súhlasu odvolacieho súdu s odvolateľmi v tom, že zvolenie procesne neprípustnej žaloby
automaticky znamená, že takáto žaloba musí byť zamietnutá, ako procesne neprípustná, zaoberal sa

odvolací súd i posúdením samotnej existencie dôvodov tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanými, teda naplnenia dôvodov pre tvrdenú neplatnosť. V danej veci podával žalobca
predmetnú žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami nie z dôvodu absencie
jej obsahových alebo formálnych náležitostí, ale z dôvodu, že bez určenia neplatnosti tejto zmluvy -
tohto právneho úkonu si nemôže voči žalovanému v 1. rade ako osobe obdarovanej jeho dlžníčkou

Mgr. O. W. - odporovateľným právnym úkonom vysúdeným v osobitnom súdnom konaní vedenom
na OS Nitra pod sp. zn. 14C/190/2014 - zabezpečiť exekučný výkon/uspokojenie svojej pohľadávky
voči uvedenej dlžníčke z majetku žalovaného v 1. rade získaného týmto odporovateľným úkonom,
teda pre realizáciu úspešne vysúdeného práva odporovateľnosti právneho úkonu jeho dlžníčky v
prospech žalovaného v 1. rade (právoplatne až po predmetnej kúpnej zmluve) potrebuje nehnuteľnosti

tvoriace predmet (následného) napádaného právneho úkonu medzi žalovanými dostať opätovne do
vlastníctva žalovaného v 1. rade. Cieľom podanej žaloby teda nebolo zo strany žalobcu dosiahnuť
opätovne zápis svojho vlastníckeho práva (spred namietaného právneho úkonu medzi žalovanými),
keďže jemu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tejto kúpnej zmluvy nikdy nepatrilo.
Podľa názoru odvolacieho súdu, ak s úspechom nemožno žalovať neplatnosť právneho úkonu dlžníka

ale len jeho odporovateľnosť - voči tomu, kto mal z tohto odporovateľného právneho úkonu prospech
- potom žalobca nemá/nemôže mať možnosť žalovať ani neplatnosť následného právneho úkonu
žalovaného v 1. rade, čo platí o to viac, ak mu v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu nič
v prevode svojho vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade nebránilo. Žalovaný v 1. rade
bol v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy dňa 22.11.2018 výlučným vlastníkom predmetných

nehnuteľností, jeho zmluvná voľnosť nebola ničím (zákonne/zmluvne) obmedzená a ani na liste
vlastníctva nemal vyznačenú žiadnu ťarchu alebo poznámku znemožňujúcu prevod. Podľa názoru
odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že v tom čase bolo zo strany žalobcu podané dovolanie v
jeho zhora označenom smere proti žalovanému v 1. rade o odporovateľnosť právneho úkonu bez
ďalšiehonespôsobovalazákonnúalebozmluvnúnemožnosťžalovanémuv1.radeuskutočniťakýkoľvek

vlastnícky/vlastníkovi prislúchajúci dispozičný právny úkon k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko
spor medzi nimi bol právoplatne rozhodnutý v neprospech žalobcu (procesné dôsledky právoplatnosti
rozhodnutia trvajú až do jeho zrušenia) a teda aj s ohľadom na princíp dôvery v platné právo účinky
právoplatného súdneho rozhodnutia vylučovali nedobromyseľnosť žalovaného v 1. rade pre akékoľvek
úkony; žalovaný až po uzatvorení kúpnej zmluvy nadobudol (právoplatné) súdne rozhodnutie o tom,

že v darovacej zmluve v prospech žalovanému v 1. rade úspešne odporoval, účinky (dôsledky) tohto
rozhodnutia však boli až do budúcnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu tiež treba prihliadať aj na
dôsledky ust. § 456 CSP o tom, že právne vzťahy niekoho iného než strany (sporu) nemôžu byť novým
rozhodnutím súdu - po vydanom rozhodnutí dovolacieho súdu - dotknuté, teda ani nové rozhodnutie
prvoinštančného/odvolacieho súdu - po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu - nemohlo privodiť

(spôsobiť) negatívny následok v neprospech žalovaného v 2. rade, teda nemohlo sa už dotknúť jeho
vlastníckeho práva nadobudnutého do rozhodnutia dovolacieho súdu v čase neexistencie akýchkoľvek
obmedzení prevodu, teda rozhodnutie dovolacieho súdu nemá/nemohlo mať vplyv na následnú zmenu a
na posudzovanie jeho skôr vykonaného právneho úkonu a na základe neho nadobudnutého vlastníctva.
Ak by bol vecne správny právny názor prvoinštančného súdu z napadnutého rozhodnutia, potom by -

až do skončenia aktuálne tretieho dovolacieho konania v zhora označenom spore o odporovateľnosť
(v neprospech žalovaných) - nebolo možné posúdenie a rozhodnutie o neplatnosti predmetného
úkonu medzi žalovanými, resp. aj pristúpenie k samotnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu voči
jeho dlžníčke z majetku získaného od nej žalovaným v 1. rade odporovateľným právnym úkonomtvoriacim predmet uvedeného sporu, nakoľko by bola stále otázna aktívna vecná legitimácia žalobcu
na tejto žalobe. Žalobcom označené súdne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky preto
neobstojí (okrem toho, že ide o názor súdu z iného štátu), nakoľko uvedené rozhodnutie vychádza

z právneho úkonu uskutočneného počas prebiehajúceho („živého“) súdneho sporu, avšak v tomto
konaní spor bol právoplatne ukončený neúspechom žalobcu pred predmetnou zmluvou a samotné
prebiehajúce dovolacie konanie ako mimoriadny opravný prostriedok právnym úkonom žalovaného v
1. rade nebránilo.

18. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).