Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212666
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4118212666.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: T.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX
bytom M. XXX/XX, G., zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovaným:
1.) B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, G., zast.: Advokátska kancelária STOKLASA &
STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, 2.) O.. M. M. O.., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Q.

I. XXX/XX, XXX XX G., zast.: Advokátska kancelária KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova
57, Nitra, o určenie, že dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi, na odvolanie
žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.11.2021 č.k. 18C/123/2018-488 ,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku m e -n í takto:
Súdurčuje,žeporučiteľC.C.,nar.XX.XX.XXXX,zomr.XX.X.XXXX,r.č.XXXXXX/XXX,naposledybytom
Sv. K. XXX/XX, G. - J., za svojho života poskytol dcére B. Z., rod. C., nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,

trvale bytom G.-J., Z. XXX/X, peňažný dar vo výške 12.447,72 eura na kúpu rodinného domu v Nitre a
peňažný dar vo výške 3.319,39 eura a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
V napadnutom výroku, týkajúceho sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania, rozsudok súdu prvej
inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že poručiteľ C. C., nar. XX.XX.XXXX, zom.
XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Sv. K. XXX/XX, XXX XX G. - J., za svojho života
poskytol dcére B. Z., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom G.-J., Z. XXX/
X peňažný dar vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu v G., peňažný dar vo výške 6.638,78 eura
a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšku žalobu zamietol. Tiež
zamietol návrh na prerušenie konania. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po C. C., (nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.X.XXXX), prebieha dedičské konanie, vedené na Notárskom úrade JUDr. Aleny Motyčkovej, notárky
pod sp. zn. 13D/132/2017. Počas života poručiteľa došlo k darovaniu v prospech žalovanej v 1. rade,
na ktoré žalobkyňa poukázala v rámci dedičského konania. Predmetom žaloby žalobkyne je určenie,
že poručiteľ za svojho života poskytol dcére B. Z. peňažné dary vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu
v Nitre, na letnú dovolenku vo výške 597,49 eura a peňažný dar vo výške 13.277,- eur, poskytnutý v
rokoch2002až2004aosobnémotorovévozidloP.E.EČ:NRXXXBCvovýške2.721,-euradetoxikačnú

vaničku vo výške 986,- eur a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Po
právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c) a d) CSP a ustanovením § 460, §
484 OZ a § 473 ods. 2 OZ. V prvom rade sa zaoberal tým, či je daný naliehavý právny záujem nadanej žalobe a mal naliehavý právny záujem za preukázaný, a to s poukazom na uznesenie vydané
notárkou JUDr. Alenou Motyčkovou v konaní 13D/132/2017, ktorá odkázala strany sporu na civilné
konanie s uplatnením si nárokov. Teda žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, či došlo k darovaniu, resp. poskytnutiu finančných prostriedkov, pretože táto skutočnosť ovplyvní
hodnotu zákonného dedičského podielu. Žalovaná v 1. rade namietala, že dary a finančné prostriedky, jej
mali byť poskytnuté za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, poručiteľa a jeho manželky.
Žalobkyňa si v rámci dedičského podielu po matke neuplatňovala žiadny nárok titulom započítania na
podiel žalovanej v 1. rade, a preto mal za to, že žalobkyňa si môže uplatňovať to, čo bolo za života

poručiteľa darované žalovanej v 1. rade. Ak boli žalovanej v 1. rade poskytnuté za života poručiteľa
prostriedky, ktoré pochádzali z BSM, nemá táto skutočnosť žiadny vplyv na uplatnený nárok v rámci
tohto konania, a to ani v súvislosti s tým, že žalobkyňa si v rámci dedičského konania po svojej matke,
tento nárok neuplatnila. Zo strany žalobkyne bola predložená zvuková nahrávka zo dňa 06.09.2017 a
zo strany žalovanej v 1. rade bol tento dôkaz namietaný ako nezákonný. Základným kritériom, ktorý má
viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru, zaznamenaného súkromnou

osobou, bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkaz v príslušnom konaní, je pomer chránených práv
a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim
o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie
použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných
noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť

"materiálne" právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Ak sa súd ocitne v pozícii, že strana
sporu predloží nezákonný dôkaz, nemôže ho automaticky stroho odmietnuť, ale musí v zmysle čl. 3 a
čl. 16 CSP pristúpiť k tzv. testu proporcionality. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie
vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany. Súd mal za to, že žalobkyňa, ktorá
takúto nahrávku vyhotovila, nemala k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy, ktoré mohla použiť na miesto

nahrávky, keď napríklad navrhnutý svedok B. A. zomrel. Zohľadnil i tú skutočnosť za akých okolností
bola nahrávka vykonaná, keď predmetom nahrávky nebola súkromná konverzácia, ale úkon súdneho
komisára a prihliadol na vzťahy medzi stranami sporu a v neposlednom rade i na spravodlivý proces. Pri
rozhodovaní prihliadol na zvukovú nahrávku, a to pri rozhodovaní o započítaní do dedičstva peňažného
daru vo výške 24.895,43 eura (750.000,- Sk), ktorú sumu mala žalovaná v 1. rade obdržať od poručiteľa

na kúpu nehnuteľnosti, ako i peňažný dar vo výške 6.638,78 eura, ktoré finančné prostriedky boli
poskytnuté na rekonštrukciu a nadstavbu nehnuteľnosti nebohým poručiteľom. Vo zvukovej nahrávke
zo dňa 06.09.2017 boli potvrdené skutočnosti, že žalovaná v 1. rade dostala od rodičov finančný dar na
kúpu domu a taktiež finančné prostriedky na rekonštrukciu - nadstavbu nehnuteľnosti vo výške 200.000,-
Sk. Súd vyhodnotil, že nie je splnená definícia obvyklého darovania, a preto určil, že tieto peňažné

dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi a vo zvyšku žalobu ako nepreukázanú
zamietol. Žalobkyňa žiadala započítať dar vo výške 597,49 eura na letnú dovolenku, pričom mal za to,
že žalobkyňa nad všetky pochybnosti nepreukázala svoje tvrdenia, pričom pri rozhodovaní prihliadol na
čestné vyhlásenie M.. P. C., ktorá potvrdila, že žalovaná v 1. rade vybrala z účtu sumu na dovolenku.
Čo sa týka osobného motorového vozidla P. E., mal za preukázané, že T.. B. Z. zaplatil poručiteľovi

sumu 60.000,-Sk, a preto zo strany poručiteľa nešlo o dar. Žalobkyňa žiadala započítať aj detoxikačnú
vaničku. Tiež mal za to, že nejde o dar. Táto vanička bola zakúpená manželom žalovanej v 1. rade,
ktorý vypovedal ako svedok a uviedol, že kúpil vaničku ako dar svojej manželke k narodeninám. Preto
i v tejto časti žalobu zamietol. Právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal, aby súd konanie prerušil
do skončenia konania ČVS-ORP-376/NR-2021. Poukázal na ust. § 164 CSP a návrh na prerušenie

konania zamietol, nakoľko mal za to, že rozhodnutie v tejto veci nemôže význam pre rozhodnutie, a to
predovšetkým s poukazom na vykonané dokazovanie vo danej veci. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná v 1. rade a domáhala
sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch

svojho odvolania uviedla, že žalobu podáva v časti, týkajúcej sa určenia, že peňažný dar vo výške
24.895,44 eura na kúpu domu a peňažný dar vo výške 6.638,78 eura sú predmetom započítania do
dedičstva po poručiteľovi, v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania a v časti vo
výroku o trovách konania. Ako dôvod odvolania uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a g) CSP. Ako
vyplývaznapadnutéhorozsudku,rozhodujúcouskutočnosťou preto,abysúdvyhovelprvejčastivýroku,

bolo pripustenie dôkazu, nezákonne vyhotovenej nahrávky, ktorú konajúca sudkyňa vyhodnotila v rámci
tzv. testu proporcionality, ako dôkaz, ktorý v konaní pripustila. Súd vyhodnotil, že žalobkyňa, ktorá
nahrávku vyhotovila, nemala k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy. V spise sa však nachádza čestné
vyhlásenie B. A., ako aj M. Z. a T. Z., pričom porovnaním týchto čestných vyhlásení je na prvý pohľadzrejmé,žeideokoordinovanévyhlásenie,ktoréboloúčelovovypracované,vprospechžalobkyne.Pokiaľ
ide o samotnú nahrávku zo dňa 6.9.2017, namietala jej autentičnosť, pretože ide o výrazný rozdiel
medzi nahrávku a obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 6.9.2017. Súd sa vo svojom odôvodnení

vôbec nevyporiadal v rámci testu proporcionality s tým, že postup žalobkyne je v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje tiež za nepreskúmateľný. Ďalej namietala,
že ak by aj boli poskytnuté nejaké dary, tak tieto dary boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, a preto nie je možné hodnotu prípadného daru automaticky započítať v rámci dedičstva
po poručiteľovi C. C.. Považovala za potrebné upozorniť, že v rámci dedičského konania po nebohej

matke N. C., žiadne dary mimo obvyklého darovania neboli predmetom konania, a ani s touto otázkou
sa súd vo svojom rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal. Ako vyplýva z výroku súdu, nielenže
určil, že poručiteľ poskytol dcére B. dary, ale zároveň určil, že tieto dary sú predmetom započítania do
dedičstva po poručiteľovi. Podľa jej názoru, súd takýmto rozhodnutím vstúpil do spôsobilosti zápočtu
daru do výlučnej právomoci súdneho komisára, a preto takto formulovaný rozsudok je vydaný v rozpore
so zákonom, nakoľko súd nemá právo rozhodovať o tom, čo bude predmetom započítania do dedičstva

po poručiteľovi, táto právomoc prináleží výlučne konajúcemu súdnemu komisárovi. Súd môže rozhodnúť
len o tom, aké dary a v akej výške poskytol poručiteľ za života mimo obvyklého darovania a komu. Tiež
žiadala súd, aby konanie prerušil do ukončenia trestného konania, vedeného na Obvodnom oddelení
PZ Nitra a je toho názoru, že súd nesprávne vyhodnotil túto situáciu, pretože v prípade, ak by orgány
činné v trestnom konaní a následne po tom súd vyhodnotil i konanie žalobkyne ako spáchanie trestného

činu, musel by súd v rámci testu proporcionality k tejto situácii prihliadnuť a súd by na dôkaz, ktorý
bol vyhodnotený na základe spáchania trestného činu nemohol prihliadať a takýto dôkaz by nemohol
pripustiť, čo by v konečnom dôsledku malo za následok zamietnutie žaloby v plnom rozsahu.
3.K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdiť. K bodu 1. odvolania žalovanej uviedla, že v podstate len

konštatovala, že súd pripustil ako dôkaz zvukovú nahrávku z dedičského pojednávania a konštatuje, že
ide o rozhodujúci dôkaz, ktorý zmenil celú skutkovú situáciu v danom konaní. Sú to však len domnienky
žalovanej v 1. rade, ktoré nemajú žiadny reálny zákaz, a preto nie je dôvod hodnotiť, ako by dopadlo
konanie, ak by do konania nebol predložený iný dôkaz, ako predloženie zvukovej nahrávky. Príde jej
zvláštne porovnávať čestné prehlásenie aj B.j, pričom len konštatuje uvedený stav, avšak tieto tvrdenia

nedáva do kontextu, v čom by táto skutočnosť mala napĺňať niektorý z odvolacích dôvodov, uplatnených
žalovanou v 1. rade. Uvedení svedkovia podali pravdivé svedectvo o všetkých skutočnostiach a daroch,
poskytnutých žalovanej v 1. rade za života rodičov a vedia to takisto potvrdiť viacerí najbližší rodinní
príbuzní a známi. Zvukovú nahrávku vyhotovila prostredníctvom svojho mobilného telefónu, pretože na
dedičské konanie dňa 6.9.2017 šla sama, bez právneho zástupcu, a keďže mala predtým zlé skúsenosti

so žalovanou v 1. rade, spravila si nahrávku pre seba. Žalovaná na zvukovej nahrávke jednoznačne sa
vyjadrila, že sumu 200.000,- Sk dostala od svojich rodičov, titulom daru. Je preto toho názoru, že súd
správne posúdil ňou uplatnený nárok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Čo sa
týka námietky, že finančné prostriedky boli poskytnuté z BSM, súd sa s problematikou BSM vyporiadal
bode 25. rozsudku a vyporiadal sa s ňou po právnej stránke správne. Argumentáciu, uvedenú v bode

7. odvolania, ponechala na zváženie odvolacieho súdu, pretože práve súdny komisár prerušil súdne
konanieaodporučilzúčastnenýchdedičovnapodaniežalobynasúd,kvôlispornýmdarom.Malaďalejza
to, že akékoľvek prerušovanie prvostupňového konania v dôsledku prebiehajúceho trestného konania,
by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti.
4.K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie vykonal
rozsiahle dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
vyjadreniami, čestnými prehláseniami, príjmovým pokladničným dokladom, kolaudačným rozhodnutím,
akoajďalšímidôkazmi,uvedenýmivbode11.odôvodneniarozsudku.Žalovanáv1.radespochybňovala
prípustnosť dôkazu, a to zvukovej nahrávky, vykonanej dňa 6.9.2017 v rámci dedičského konania,

pričom v otázke prípustnosti dôkazu sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, ktorá poukázala na ust. § 34
CMP. V rámci dedičského konania sa neuplatní žiadne ustanovenie, ktoré by vyhotovenie zvukového
záznamu podmieňovalo uskutočnením akéhokoľvek úkonu vo forme predchádzajúceho upovedomenia
o zámere vyhotoviť zvukový záznam. Predmetom vyhotovenej nahrávky nebola súkromná konverzácia,
ale úkon súdneho komisára - pojednávanie pred notárom, pri ktorom boli sporové strany oprávnene

účastné. Súd postupoval správne, keď predložený dôkaz v zmysle ustanovením článku 3 a 16, podrobil
testu proporcionality a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že právo
na ochranu subjektu je v danej veci proporčne slabšie oproti ústavnému právu, ktorého porušenie sa
má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať. Rozsah vykonaného dokazovania považuje zadostatočný a je toho názoru, že obsah nahrávky, spolu s informáciami získanými výsluchmi svedkov
preukázali tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovanej bol poskytnutý peňažný dar na kúpu domu, ako aj
peňažný dar na jeho rekonštrukciu, na základe čoho, tieto majú byť predmetom započítania do dedičstva

po poručiteľovi.
5.K vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že je zrejmé, že tento sa
stotožňuje so znením rozsudku súdu prvej inštancie, a preto nie je potrebné sa bližšie zaoberať z jej
strany s týmto vyjadrením, nakoľko by len opakovala argumenty, uvedené vo vyjadrení k odvolaniu
žalovanej v 1. rade.

6.Dňa 20.9.2022, žalovaná v 1. rade zaslala odvolaciemu súdu doplnenie odvolania, v ktorom uviedla,
že v dedičskej veci po poručiteľovi C. C., bolo vydané uznesenie, na základe ktorého bola notárka
JUDr. Alena Motyčková ako súdna komisárka z konania a rozhodovania tejto dedičskej veci vylúčená.
V uvedenom uznesení súd konštatoval, že nezákonné konanie dedičky T.. V. Z., dôvodne narušilo
dôveru s notárom ako súdnym komisárom a dedičkou. Z uvedeného je zrejmé, že súd v predmetnej
veci konštatoval postup dedičky ako nezákonný. Vzhľadom k tomu, že ide vo veci 13D 132/2017 o

právoplatné uznesenie, a takýto záver je odlišný od záveru, ktorý urobil súd prvej inštancie, je žalovaná
v 1. rade toho názoru, že právoplatný právny názor súdu, by mal krajský súd rešpektovať a návrhu
odvolateľky v plnom rozsahu vyhovieť.
7.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých častiach, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), doplnil dokazovanie
podľa § 204 CSP oboznámením uznesenia OO PZ Nitra zo dňa 29.7.2022 ČVS: ORP-376/KA-NR-2021
a uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 11.10.2022 sp. zn. 3Pv/220/21/4403-19 a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

8.V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie určil, že poručiteľ C. C. za svojho života poskytol svojej
dcére B. Z. peňažný dar vo výške 24.895,44 eura na kúpu domu a peňažný dar vo výške 6.638,78 eura a
tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva po poručiteľovi. Vo zvyšku žalobu zamietol a zamietol
taktiež návrh na prerušenie konania a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Rozsudok súdu
prvej inštancie bol napadnutý len v určujúcej časti, v časti návrhu na zamietnutie návrhu na prerušenie

konania a v trovách konania, preto predmetom odvolacieho konania bola len táto časť rozsudku súdu
prvej inštancie a rozsudok vo zvyšnej časti, kde bola žaloba zamietnutá v dôsledku absencie odvolania
nadobudol právoplatnosť.
9.V konaní nebolo sporné, že pri prejednaní dedičstva po zomrelom C. C., dedičský súd uznesením
odkázal žalobkyňu v 1. rade na určenie, že poručiteľ C. C., daroval za svojho života svojej dcére B. Z.

peňažné dary, tak ako sú vyššie uvedené, ako aj ešte finančné prostriedky na letnú dovolenku, osobné
motorové vozidlo P. E. a detoxikačnú vaničku. Spory medzi dedičmi o existenciu daru, rozsahu daru
a podobne, sú spormi o dedičské právo, ktoré je potrebné riešiť postupom podľa § 194 CSP. Ak je
medzi účastníkmi dedičského konania sporné, či dedič dostal od poručiteľa za jeho života určitú vec
bezodplatne, alebo za odplatu, ide tiež o spor, ktorý má skutkovú povahu, a preto v tomto prípade

postupuje podľa § 194 ods. 1 CSP.
10.Právnická literatúra zastáva názor, že za spor o dedičské právo je potrebné považovať nielen spor,
ktorý má vplyv na dedičské právo určitej osoby, t. j. v tom zmysle, či podľa výsledku tohto sporu je alebo
nie je táto osoba dedičom, ale aj spor, ktorý sa týka iba rozsahu dedičského práva t. j. otázky, od riešenia
ktorej závisí, či určitému dedičovi prislúcha z dedičstva väčší, či menší dedičský podiel (napríklad či v

konkrétnom prípade išlo alebo nešlo o darovanie, alebo či ide o obvyklý alebo neobvyklý dar), pretože
od toho závisí rozsah dedičského práva obdarovaného dediča a tým aj ostatných dedičov. Zápočet na
dary môže v konečnom dôsledku viesť až k tomu, že v jeho dôsledku obdarovaný dedič nenadobudne
z dedičstva nič, čo by sa vlastne blížilo k sporu o existencii dedičského práva.
11.Žaloby, vyvolané sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, sú žalobami

o určenie právnej skutočnosti a ich procesná prípustnosť vyplýva z ust. § 194 CMP. Odvolací súd
sa preto nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo potrebné skúmať, či
žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem, pretože v danom prípade nejde o žalobu v
zmysleust.§137písm.c)CSP,aleožalobunaurčenieprávnejskutočnostipodľa§137písm.d)CSP.Ak
rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia sporných skutočností, odkáže dedičský súd

uznesením toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
podal žalobu na určenie spornej právnej skutočnosti. Žalobný návrh je v týchto prípadoch vymedzený
uznesením dedičského súdu. Uznesenie dedičského súdu podľa § 194 CMP by malo (v zásade)
vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka skutková, a nie otázka, ktorázahŕňa aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie sa má totiž vykonať v konaní o dedičstve (v
mimosporovom konaní). Žalobkyňa v danom prípade postupovala presne podľa pokynov dedičského
súdu, v ktorom bola odkázaná na podanie žaloby v takom znení, ako ju aj následne na súd podala, a

preto nemožno prisvedčiť žalovanej v 1. rade, že petit žaloby nie je správne formulovaný. Aj keď sa súd
prvej inštancie nezaoberal vo svojom rozhodnutí tým, či táto žaloba bola podaná v zmysle ust. § 194 ods.
1 CSP a § 194 ods. 3 CSP, odvolací súd konštatuje, že táto bola podaná v lehote 30 dní od doručenia
uznesenia dedičského súdu, keď uznesenie právny zástupca žalobkyne prevzal dňa 28.9.2018, žaloba
bola podaná na súd dňa 29.10.2018, avšak posledný deň lehoty t. j. 28.10.2018, pripadol na nedeľu,

potom v zmysle ust. § 121 ods. 4 CSP posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň,
teda deň 29.10.2018. V tejto súvislosti ešte odvolací súd zdôrazňuje, že žalobkyňa mohla podať žalobu,
len na ktorú bola odkázaná v dedičskom konaní, pretože v prípade, ak by podala žalobu iného znenia,
nemohla by byť v konaní úspešná, pretože nešlo by o žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP.
12. Po vyriešení týchto procesných otázok odvolací súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
Ako prvý odvolací dôvod žalovaná v 1. rade uvádzala ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a to

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva, je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo
na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou
predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany, vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj

rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. IV.ÚS 252/04, III.ÚS 50/04, I.ÚS 97/97, II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).
13.Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR,
vydaných do 30.6.2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcačinnosť,alebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(toakosúdviedol
spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej

účasti na konaní (porovnaj R 129/199 a tiež rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015,
5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne, jeho vzťahovaním sa na
faktickú, meritórnu rozhodovaciu činnosť. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh
konania,nievšakkonečnérozhodnutiesúdu,posudzujúceopodstatnenosťžalobouuplatnenéhonároku.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom

sporovom, či v mimosporovom konaní, potom už „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia -
jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou
ktorej je vysvetliť dôvody so zreteľom, na ktoré súd rozhodol. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu
treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať tak aj za právnej úpravy účinnej od 1.7.2016.
14. Za závadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, žalovaná v 1. rade označila tú skutočnosť,

že súd prvej inštancie pripustil ako dôkaz zvukovú nahrávku, ktorá bola vyhotovená dňa 6.9.2017
na dedičskom pojednávaní, bez súhlasu prítomnej notárky, ako aj ostatných účastníkov. Súd prvej
inštancie sa vo svojom rozhodnutí v bode 26. rozsudku vysporiadal s tým, prečo takýto dôkaz pripustil
a odvolací súd sa s jeho postupom plne stotožňuje. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že
ustanovenie článku 16 ods. 2 CSP, je teda nevyhnutné vykladať a aplikovať systematicky, v spojení

s ustanovením článku 3 ods. 1 CSP, ktoré normuje, že každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať
ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ, t. j. v súlade
s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon s medzinárodnými
záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú

nimi chránené. Procesné právo na zistenie „pravdy“ (skutkového stavu, resp. právo na spravodlivý
proces), v ktorom bude umožnené žalobcovi uniesť dôkazné bremeno pripustením nezákonného
dôkazu, nebude mať a priori prednosť pred právom, ktoré bolo porušené získaním nezákonného
dôkazu - jeho „váha“ bude závisieť od práva, ktorého porušenie sa má v konaní preukázať, na úkor
osobnostných strán protistrany. Za účelom hľadania pravdy (aspoň tej formálnej) v súdnom konaní, by

mal byť záujem na zistení skutkového stavu, povýšený nad ochranou osobnosti druhej strany konania.
Je potrebné vychádzať z toho, že žalobca nezasahuje do hmotnoprávneho postavenia žalovaného
celkom bezúčelne (nelegitímne), ale z dôvodu zabezpečenia takej dôkaznej situácie, ktorá mu umožňuje
úspešné uplatňovanie prostriedkov procesného útoku v súdnom konaní.15.Súd prvej inštancie správne posudzoval, či zvuková nahrávka zo dňa 6.9.2017 bude procesne
prípustná,atoajnaúkorporušeniaprávaprotistranyapodrobiljuskúmaniuvrámcitestuproporcionality.
Pri posudzovaní vhodnosti skúmal otázku, či je daný dôkaz skutočne vhodný (spôsobilý) na zistenie

skutočnosti,ktorýje predmetomdokazovania,keďvyslovilnázor,žebeztaktozískanéhodôkazunemala
žalobkyňa k dispozícii iné prostriedky, či dôkazy, ktoré mohla použiť, keďže jej navrhnutý svedok B.
zomrel. Tým bolo naplnené aj kritérium potrebnosti, pretože žalobkyňa bola v dôkaznej núdzi. Taktiež
bolo splnené aj kritérium primeranosti, pretože pri tomto kritériu sa posudzuje závažnosť a intenzita
zásahu, ako aj to, či miera zásahu do práva je primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom

dosiahnuť. To znamená, že opatrenia obmedzujúce základné ľudské práva a slobody nemôžu svojimi
negatívnymi dôsledkami prevažovať pozitíva, ktoré predstavujú verejný záujem na týchto opatreniach.
16.K splneniu prvej podmienky testu proporcionality odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom
prvej inštancie nebol žiaden iný priamy dôkaz, ktorý by mohla žalobkyňa použiť na preukázanie svojich
tvrdení, ohľadne skutočne prijatých darov. Zvuková nahrávka, predložená žalobkyňou tak predstavuje
významný spôsob ako dospieť k zisteniu skutkového stavu veci. Aj keď je namietaná neprípustnosť

uvedenej nahrávky v konaní o započítanie daru do dedičstva, je to práve žalobkyňa, ktorá sa domáha
ochranyjejprávanaspravodlivýprocesmávdanomprípadeprevážiťnadochranouosobnostižalovanej.
17.Aj odvolací súd sa stotožňuje, že miera zásahu do práva žalovanej v 1. rade bola primeraná
cieľu, ktorý sa mal týmto dôkazom dosiahnuť. Treba podotknúť, že zvukový záznam bol vykonaný
v rámci dedičského konania, na pojednávaní, ktoré bolo vedené notárkou ako súdnou komisárkou a

na tomto pojednávaní boli prítomní len dedičia, spolu s ich právnymi zástupcami. Nešlo o priestor
prístupný verejnosti a na nahrávke boli zachytené len prednesy dedičov. Záznam, ktorý bol vyhotovený v
dedičskom konaní zaznamenáva dedičské konanie, v ktorom sú uvádzané známe fakty, a nie súkromné
prejavy a tieto neboli poskytnuté inej tretej osobe, ale len ako dôkaz do súdneho konania. Preto
nemožno konštatovať, že by došlo k neprimeranému zásahu na ochranu osobnosti žalovanej v 1. rade.

Z uvedeného nevyplýva, že by súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
18.Ďalšia námietka žalovanej v 1. rade smerovala k tomu, že ak by aj boli poskytnuté nejaké dary, tak
tieto dary boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto nie je možné hodnotu

prípadného daru automaticky započítať v rámci dedičstva po poručiteľovi C. C..
19.V preskúmavanom prípade bolo určenie, že poručiteľ za svojho života poskytol svojej dcére B. Z.
dary, a tieto dary sú predmetom započítania do dedičstva. Predmetom započítania na dedičský podiel
je to, čo dedič dostal bezodplatne od poručiteľa za jeho života, nad rámec obvyklého darovania, t.
j. napríklad mimo rámca príležitostných darov (možno spomenúť napr. obvyklé dary k narodeninám,

meninám, Vianociam, rodinným výročiam, ukončeniu štúdia, svadbe, narodeniu dieťaťa a podobne).
Pri dedení zo zákona prichádza do úvahy započítanie na dedičský podiel u všetkých dedičov bez
rozdielu. V prípade darovania ako predmetu započítania, podľa § 484 OZ, má zákon na zreteli venovanie
bez zodpovedajúceho prípadného protiplnenia zo strany neskoršieho dediča, pričom takéto darovanie
svojou povahovou a výškou prekračuje obvyklé darovanie, zodpovedajúce zárobkovým a majetkovým

pomerom darcu. Napokon z možnosti započítania, sú ďalej vylúčené plnenia, na ktoré bol poručiteľ
povinný zo zákona.
20.Odvolací súd na odvolacom pojednávaní vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k vyslovenému
právnemu názoru odvolacieho súdu k tejto veci. Žalobkyňa sa v tejto časti stotožnila s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a žalovanú v 1. rade žiadala, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že darované finančné

prostriedky patrili do BSM. Keďže tieto neboli uplatnené po smrti matky, logicky, v tomto konaní si môže
žalobkyňa uplatniť iba 50%. K tomu odvolací súd uvádza, že započítanie na dedičský podiel sa vzťahuje
iba na dar, ktorý poskytol darca na úkor svojho majetku. Ak dary poskytli poručiteľ a jeho pozostalý
manžel z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má sa za to, že ide o dar dvoch darcov, pričom
predmetom zápočtu je iba tá časť daru, ktorá pripadá na poručiteľa. Z uvedených dôvodov preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil, že poručiteľ poskytol svojej dcére
(žalovanej v 1. rade) za svojho života finančné prostriedky, ktoré sú predmetom započítania len v takej
časti, ktorá v rámci BSM pripadá na poručiteľa a vo zvyšku žalobu zamietol.
21.Žalovaná v 1. rade podala odvolanie aj v časti, v ktorej bol jej návrh na prerušenie konania zamietnutý.
Odvolací súd sa i v tomto smere zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, pretože v prejednávanej veci

mal dostatok dôkazov, aby vo veci mohol rozhodnúť. Z uvedených dôvodov preto i v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Napokon trestné stíhanie pre prečin porušovania
dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy podľa § 377 ods. 1 Trestného zákona bolo
zastavené, nakoľko skutok nebol trestným činom, a nebol ani dôvod na postúpenie veci.22.Len v závere odvolací súd podotýka, že žalovaná v 1. rade predložila doplnenie odvolania dňa
20.9.2022, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania, pričom žalovaná rozsudok súdu prvej inštancie prevzala dňa 11.11.2021 a doplnenie
odvolania podala až dňa 20.9.2022, teda po uplynutí odvolacej lehoty. Preto na dôvody doplnenia
odvolania odvolací súd neprihliadal. I napriek tomu je však potrebné konštatovať, že v rámci dedičského
konania, ktorú vec prejednávala ako súdna komisárka notárka JUDr. Alena Motyčková, táto bola
uznesením zo dňa 12.9.2022 č.k. 13D/132/2017-241 vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto

dedičskej veci, avšak z tohto uznesenia nevyplýva pre odvolací súd, že by mal byť viazaný týmto
rozhodnutím v zmysle ust. § 193 CSP. Podľa ust. § 193 druhá veta CSP pretože je síce viazaný
rozhodnutím príslušných orgánom, že by bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt,
postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal.
23.O trovách konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, keďže každá

strana v konaní mala úspech len čiastočný.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).