Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106232289
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1106232289.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: G.. P.. F. P., nar.
XX.XX.XXXX, U. X. X, W., proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava,
IČO:31364501,ovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,naodvolaniežalobcuprotiuzneseniuOkresného
súdu Bratislava I č. k. 24C/7/2007-675 zo dňa 6.novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) potvrdzuje.

Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (výrok I). Zároveň rozhodol, že štát - Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania

voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok II).

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 09.02.2012, sp. zn.
24C/7/2007, a to tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 60.243,80 € s
príslušenstvomavozvyškusúdžalobuzamietol.Protiuvedenémurozsudkupodaliobestranyodvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5Co/181/2012 zo dňa 25.03.2014

tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu zamietol, vo
zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti potvrdil. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie, o
ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. 7Cdo/352/2014 zo dňa 24.06.2015
a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/181/2012 zo dňa 25.03.2014 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vec opätovne preskúmal a rozhodol rozsudkom sp.
zn. 7Co/451/2015 zo dňa 10.01.2018 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v prisudzujúcom výroku

zmenil a žalobu zamietol, vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Proti
uvedenému rozsudku podal žalobca dovolanie, ktoré však bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/241/2018 zo dňa 26.06.2019 odmietnuté a žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania
nepriznala.
1.2. Uznesenie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 470 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p., § 255
ods. 1 a ods. 2 C.s.p., § 396 ods. 3 C.s.p., § 453 ods. 3 C.s.p., § 262 ods. 2C.s.p. Žalovaný mal

síce nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
avšak z dôvodov, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli a zároveň žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V konaní vznikli trovy konania aj
štátu titulom úhrady znaleckej odmeny znalkyni G.. O. O., vo výške 194,05 € uhradené zo štátnych
finančnýchprostriedkov.Súdvychádzalzprávoplatnéhorozsudkusp.zn.24C/7/2007zodňa09.02.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/751/2015 zo dňa 10.01.2018, kde mal

plný úspech v spore žalovaný, a preto súd rozhodol, že štátu priznal plný nárok na náhradu trov konania
od neúspešného žalobcu.2. Proti výroku II. tohto uznesenia podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia uznesenia v
napadnutej časti a zároveň žiadal, aby odvolací súd rozhodol, že žalovaného súd prvej inštancie zaviaže

spoločne a nerozdielne znášať a uhradiť trovy konania.

2.1. Súd v napadnutom uznesení nijakým spôsobom nevysvetlil za akým účelom bolo potrebné
vypracovanie znaleckého posudku, nevysvetlil načo znalecký posudok v konaní využil a konečne
vonkoncom nevysvetlil ani akým spôsobom znalecký posudok ovplyvnil právoplatné rozhodnutie vo veci

samej. Napadnuté uznesenie nespĺňa atribúty kladené na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 234 ods.
2 v spojení s § 220 C.s.p.

2.2. Znalecký posudok bol podľa žalobcu vypracovaný neodborne, nekvalitne a neprofesionálne, v
rozpore s právnymi predpismi i v rozpore s dobrými mravmi a dokonca aj bez rešpektovania lehoty
na jeho vypracovanie. Takéto vyplatenie odmeny považuje žalobca za prejav arogancie moci. Voči

uzneseniu o vyplatení znalečného však žalobca nepodal, aby nespôsobil prieťahy.

2.3. Záverom vo svojom odvolaní uviedol, že považuje za vrchol nespravodlivosti a diametrálny rozpor
s elementárnymi zásadami spravodlivosti, morálky a dobrých mravov a zároveň aj za bezprecedentný
prejav súdnej diskriminácie a arogancie moci, ak náklady na nehospodárne vedenie súdneho konania

má ako žalobca znášať len preto, že v konaní neuspel, a to aj napriek tomu, že od samého začiatku
konania neustále a dôrazne poukazoval na to, že znalecké dokazovanie je absolútne zbytočné a preto
prostriedky na jeho vykonanie budú vynaložené nehospodárne. V tejto súvislosti osobite zdôraznil
skutočnosť, že vznik zbytočných trov na znalecké dokazovanie nijakým spôsobom nezavinil ani
nespôsobil, ale na ich nehospodárne vynaloženie neustále poukazoval, pričom doterajšie súdne konanie

ho už stálo 10.000,-€ eur, z čoho viac ako polovicu tvorili súdne poplatky, a tieto peniaze mu dodnes
chýbajú.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril a uviedol, že žalobca je názoru, že jedine
ním predložené dôkazy súd musí akceptovať bez toho, aby vypočul argumenty protistrany, a zároveň

protistrana nemá mať právo na argumenty žalobcu reagovať a navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie.
Žalovaný sa v konaní nestotožňoval s požiadavkou žalobcu, nie len čo sa týkalo jeho dôvodu, ale ani
jeho výšky a preto využil všetky zákonné prostriedky, aby sa voči tvrdeniam žalobcu bránil, medzi ktoré
patria aj prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zmysle C.s.p. Žalovaný nemohol predvídať
ako sa bude konanie uberať, preto svoje argumenty smeroval nielen voči samotnému bezdôvodnému

obohateniu, ale aj voči výške nároku žalobcu. Preto žalovaný navrhol znalecké dokazovanie ako
spôsob, ktorý by najlepšie objektívne zhodnotil výšku požadovaných náhrad zo strany žalobcu. Návrh
na znalecké dokazovanie bol legitímnym prostriedkom procesnej ochrany žalovaného proti tvrdeniam
žalobcu o výške náhrady, nakoľko žalovaný sa s požadovanou výškou náhrady zo strany žalobu
nestotožňoval a teda tvrdenie o obštrukcii žalovaného sú nezmyselné. Podľa rozhodnutia súdu v spore

bol plne neúspešný žalobca a teda aj na základe uvedených argumentov je žalovaný presvedčený o
tom, že uznesenie súdu o trovách konania je správne.

4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu

podaného odvolania (výrok II.) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie v napadnutej časti
je potrebné potvrdiť.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.1. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.7.2. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

7.3. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia vo veci samej (právoplatným rozsudkom sp. zn. 24C/7/2007 zo dňa

09.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/451/2015 zo dňa 10.01.2018
bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá) dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v konaní
bol žalobca neúspešný a úspech v konaní je daný na strane žalovaného. Rovnako správne vzhľadom
na ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p. a skutočnosť, že trovy konania štátu vznikli ešte za účinnosti O.s.p.
o týchto rozhodoval s odkazom na úspech strán sporu. O náhrade takýchto trov konania štátu, ktoré
vznikli za účinnosti O.s.p., je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnúť po 1.7.2016 podľa

výsledku konania podľa ustanovení § 255 alt. 256 C.s.p. v spojení § 470 ods. 2 C.s.p. keďže v prípade
rozhodovania o náhrade trov konania štátu, má štát v takomto prípade postavenie strany sporu s tým,
že o ich výške v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8.1. Problematike rozhodovania o nároku na náhradu trov konania štátu, ktoré vznikli v konaní za
účinnosti O.s.p. sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
dospel k záveru, Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase
platnou procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na
ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava C.s.p. analogické ustanovenie neobsahuje.

Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 C.s.p. s použitím ustanovenia § 253 ods.
1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a § 470 ods. 2 C.s.p. je možné štátu náhradu trov
konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku (Pozri
R č. 75/2018 uverejnené Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). Ak vzhľadom na
vyššie uvedené súd inštancie priznal štátu voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania

voči v plnom rozsahu jeho záverom nie je čo vytknúť.

9. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, náležite sa vysporiadal so
vznikom nároku štátu na náhradu trov konania a jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo má štát nárok

na náhradu trov konania práve voči žalobcovi, v dôsledku čoho námietka o arbitrárnosti uznesenia
je nedôvodná. Argumentácia žalobcu o kvalite a efektivite znaleckého posudku posudzuje súd prvej
inštancie v rámci rozhodnutia o veci samej, kedy hodnotí dôkazné prostriedky. Ak žalobca namieta, že
znalkyni nemala byť priznaná žiadna odmena, alebo odmenu považoval za neprimerane vysokú mal
možnosť podať voči uzneseniu o priznaní znalečného odvolanie, možnosť ktorú nevyužil. V napadnutom

uznesení zo strany súdu je riešená len otázka nároku na náhradu trov konania strán sporu a nároku na
náhradu trov konania štátu, ktoré štátu bez pochyby vznikli v priebehu konania.

10. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
(výrok II.), ktorým súd vzhľadom na úspech strán sporu priznal štátu proti žalobcovi náhrada trov konania

v plnom rozsahu ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto by mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na

základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového

poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.
zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanému v odvolacom
konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradutrov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).