Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/133/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5021200306.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej

a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej
veci žalobcu: Solárny východ, s.r.o., so sídlom Prešovská 59, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov,
IČO: 36 843 440, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom Krížna 26, 811 07 Bratislava, IČO: 35 947 381, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 100663940/2021 zo dňa 21.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.

II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101932458/2020 zo dňa
08.12.2020 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume 53.116,30 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2018. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.10.2018 predstavovala 12.290,52
eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní sumu 65.406,82 eur a rozdiel dane sumu
53.116,30 eur. Uvedený rozdiel dane je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia na účet správcu dane vedený v Štátnej pokladnici. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,
že preukázané kontrolné zistenia boli predmetom protokolu z daňovej kontroly č. 100707253/2020
zo dňa 20.03.2020. Žalobca si v zdaňovacom období september 2018 uplatnil odpočítanie dane od
daňového subjektu ALAMER s. r. o., a to v zmysle faktúry č. 180100864, č. 180100883 a č. 180100878.
Za účelom preverenia reálnosti uskutočnených predmetných zdaniteľných plnení medzi dodávateľskou
spoločnosťou a žalobcom vykonal správca dane viacero úkonov. Správca dane predvolal konateľa
spoločnosti ALAMER s. r. o., pričom zásielka sa vrátila s poznámkou „nedoručené“. Na pojednávanie

sa nedostavil ani splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu a svoju neúčasť nijako
neospravedlnil. Z odpovede Sociálnej poisťovne mal správca dane zistené, že spoločnosť ALAMER
s. r. o. nie je evidovaná v registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Ku dňu
04. júna 2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava neevidovala nedoplatky poistného na sociálnom
poistení. Konateľ spoločnosti ALAMER s. r. o K. I. G., bol vypočutý na základe žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií. Z odpovede bolo zistené, že pán K. I. G. nezískal od zahraničnej spoločnosti žiaden
príjem, dividendy alebo iný benefit. Nemal záujem o zahraničné spoločnosti a nevykonáva podnikateľskú

činnosťvzahraničí,nezaložilspoločnosťvzahraničíanemalžiadnyvzťahsozahraničnouspoločnosťou.
V posudzovanom období nemal bankový účet v Maďarsku ani v zahraničí. V januári 2018 odišiel na
lyžovačku na Slovensko do Lučenca. Nie je v kontakte so spoločnosťou ALAMER s. r. o., nevedel,
že je od dátumu 05.04.2018 jediným generálnym riaditeľom spoločnosti ALAMER s. r. o. Nevedel,ako sa stal konateľom a členom spoločnosti, nepodpísal zmluvu v mene spoločnosti ALAMER s. r. o.
v roku 2018 na Slovensku. Nemá k dispozícii dokumentáciu spoločnosti ALAMER s. r. o., nepozná
spoločnosť Solárny východ, s.r.o., nedal nikomu oprávnenie konať v mene spoločnosti ALAMER s. r. o.

Nevystavil označené faktúry, nepozná pečiatku a vyjadril sa, že podpisy na dokladoch (faktúry, dodacie
listy, plnomocenstvo) nie sú jeho. Nemal žiadne informácie o platbe faktúr. Nedal poverenie C.. G. H. v
súvislosti so spoločnosťou ALAMER s. r. o. Dňa 04.07.2019 vykonali zamestnanci správcu dane miestne
zisťovanie na adrese sídla spoločnosti ALAMER s. r. o. Preverením bolo zistené, že na uvedenej adrese
sa v čase fyzickej obhliadky nachádzala viacpodlažná budova, pri vchode do budovy sa nachádzali

poštové schránky, pričom ani na jednej z nich nebol uvedený názov spoločnosti ALAMER s. r. o. Na
zvonenie správcu dane nikto nereagoval. Vchod do budovy bol uzamknutý. Spoločnosť ALAMER s. r.
o. na uvedenej adrese nemá materiálne ani personálne zázemie na vykonávanie ekonomickej činnosti.
Správca dane konštatoval, že spoločnosť ALAMER s. r. o. v období, keď boli vystavené predmetné
faktúry, nedisponovala potrebnými zamestnancami a hmotnými prostriedkami. Konateľ spoločnosti
ALAMERs.r.o.pánK.I.G.,ktorýbolvypočutý,savyjadril,ženiejevkontaktesospoločnosťouALAMER

s. r. o. Nemal vedomosť, že je jej konateľom. Vzhľadom na jeho vyjadrenie správca dane považoval
predložené doklady na CD nosiči za nedôveryhodné dôkazné prostriedky. Z uvedených zistení vyplýva,
že preverovaním sa nepotvrdilo, že zdaniteľný obchod uvedený na predložených faktúrach vystavených
spoločnosťou ALAMER s. r. o. bol touto spoločnosťou reálne uskutočnený, že tovar a služby boli dodané
touto zdaniteľnou osobou. Na základe uvedeného správca dane konštatoval, že žalobcovi nevzniklo

právo na odpočítanie dane z faktúr uvedených v rozhodnutí od dodávateľa ALAMER s. r. o., čím porušil
ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“), keďže faktúry za nákup tovarov a služieb od spoločnosti ALAMER s. r. o., na
základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 22.406,30 eur, nepreukazujú
existenciu a nákup tohto tovaru a služieb. Predloženie samotných faktúr nie je dôkazom toho, že sa

dodávka uskutočnila tak, ako je deklarovaná faktúrami. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že
je na žalobcovi, aby akýmkoľvek dôkazmi preukázal, že zaevidovanie predmetných faktúr vychádzalo
z reálneho základu a že služby a tovar uvedené na predmetných faktúrach boli aj reálne dodané. V
písomnom vyjadrení k uvedeným zisteniam splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že daňový úrad
nebral do úvahy, že žalobca konal so splnomocneným zástupcom spoločnosti, obchodným riaditeľom

pán K., ktorý predložil aj doklady, aj potvrdil dodanie tovaru uvedeného vo faktúrach. Čo sa týka konateľa
spoločnosti, pána I. G., nikdy netvrdil, že by s ním rokoval. Pri obchodných rokovaniach vystupoval
pán K. X. ako obchodný riaditeľ spoločnosti ALAMER s. r. o., predložil aj oprávnenia a doklady, že
spoločnosť je v tom čase zaregistrovaná na DPH, čo bolo preverené aj cez portál daňového úradu.
Nemal dôvod preverovať osobu, s ktorou vykonal obchody - nákup tovaru uvedeného vo faktúrach s

prílohami - dodacími listami. Spoločnosť ALAMER s. r. o. bola zaregistrovaná na DPH, podala aj daňové
priznanie k DPH za uvedené obdobie, tovar bol dodaný a ďalej predaný, takže žalobca nevidel dôvod
na neuznanie údajov uvedených vo faktúrach a následne na neuznanie údajov v daňovom priznaní za
uvedené obdobie. To, že konateľ tvrdil, že nikdy nemal nič s firmou, že nie je konateľom v uvedenej
spoločnosti, nemá vplyv na osobné stretnutia splnomocneného zástupcu žalobcu s pánom K. X. -

obchodným riaditeľom spoločnosti ALAMER s. r. o., ktorý mu tovar predal, riadne bolo zaň zaplatené,
čo potvrdili obe spoločnosti, keď podali daňové priznanie k DPH. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené
všetky potrebné náležitosti na uznanie predaja tovaru označenými faktúrami zahrnutými v daňovom
priznaní k DPH za obdobie september 2018. Správca dane v reakcii na uvedené vyjadrenia zopakoval
svoje závery vo vzťahu k spoločnosti ALAMER

s. r. o. a pokiaľ ide o osobu pána K. X., k nemu uviedol, že neeviduje žiadne splnomocnenie na
zastupovanie spoločnosti ALAMER s. r. o. a tiež neeviduje ani ročné hlásenie dane zo závislej činnosti
za obdobie roku 2018, čo by preukazovalo, že bol zamestnancom spoločnosti ALAMER s. r. o. Správcovi
dane bolo oznámené v odpovedi od Sociálnej poisťovne, že táto spoločnosť nie je evidovaná v
registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne. Nebolo preukázané, že by osoba menom K. X. bola

v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom, splnomocneným zástupcom alebo zamestnancom
dodávateľskej spoločnosti ALAMER s. r. o. Správca dane zdôraznil, že každý daňový subjekt pri svojom
podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, čo žalobca v danom prípade nebol, keď mu
v čase dodania služby podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti ALAMER s. r. o. muselo byť
zrejmé,ktojekonateľomtejtospoločnosti,alenapriektomunežiadal,abyosoba,ktorázatútospoločnosť

konala, predložila doklad oprávňujúci ju na konanie. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, a to
poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti, z čoho plynie
očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu
činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Správca dane mal za to, že všetkyzískanéinformácieapokladysúvisiacespreverovanímuskutočneniazdaniteľnéhoplnenia,žekdodaniu
skutočne došlo, popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou ALAMER s. r.
o. pre kontrolovaný daňový subjekt Solárny východ, s. r. o., z ktorých si ako platiteľ dane uplatnil

odpočítane dane z pridanej hodnoty na základe vzniku daňovej povinnosti. Daňový subjekt nepredložil
relevantný dôkaz o tom, že služby a tovar fakturovaný predmetnými faktúrami bol dodaný uvádzanou
spoločnosťou ako dodávateľom, čím nebola splnená podmienka podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o
DPH. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období september 2018 na základe faktúr
č. 18092101 a č. 18092802 vystavených spoločnosťou FIXAN s. r. o. Za účelom preverenia reálnosti

uskutočnenia predmetných zdaniteľných plnení (služby) medzi dodávateľskou spoločnosťou a žalobcom
vykonal správca dane v súlade so zásadami daňového konania viacero úkonov. Výzva adresovaná N.
Y., ktorý bol na základe údajov zo systému ISFS splnomocnený na elektronické doručovanie v období od
23.04.2018 do 21.06.2018 bola vrátená s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne
bola zaslaná výzva na adresu spoločnosti FIXAN s. r. o. s tým, že zásielka sa vrátila späť s poznámkou
„adresát je neznámy“. Jediným konateľom spoločnosti FIXAN s. r. o. je Z. I., bytom v Maďarsku, ktorému

bola zaslaná výzva na predloženie dokladov spoločnosti FIXAN s. r. o. Výzva bola prevzatá adresátom,
avšak požadované doklady neboli v lehote predložené. Správca dane zistil, že spoločnosť FIXAN s. r.
o. má od 21.06.2018 registrovanú ako zástupkyňu pre elektronické doručovanie Y. G.. Z uvedeného
dôvoduzaslalvýzvunapredloženiedokladovuvedenejosobe,ktorátútoprevzala.Y.G.vreakciiuviedla,
že nemá prístup k účtovným dokladom spoločnosti FIXAN s. r. o., je len splnomocnená na podávanie

výkazov elektronickou poštou, ktoré dostáva prostredníctvom e-mailov spracované v súbore xml. a tie
následne preposiela na finančnú správu. Podklady dostáva z e-mailu [email protected] Následne správca dane
zaslal výzvu na predloženie dokladov e-mailom na označenú e-mailovú adresu. Požadované doklady
predložené neboli. Vo veci bol nariadený výsluch svedka, konateľa spoločnosti FIXAN s. r. o. Z. I., v
súvislosti s čím bolo nariadené ústne pojednávanie na 20.06.2019, na ktoré sa označený svedok ani

splnomocnený zástupca žalobcu nedostavili. Na základe informácie od Sociálnej poisťovne bolo zistené,
že spoločnosť FIXAN s. r. o. nie je evidovaná v registri zamestnávateľov Sociálnej poisťovne. V súvislosti
spotrebouvýsluchukonateľaspoločnostiFIXANs.r.o.Z.I.zaslalsprávcadanežiadosťomedzinárodnú
výmeru informácií. Miestne príslušný správca dane zaslal označenej osobe predvolanie, táto si však
zásielku neprebrala. Správca dane konštatoval, že preverovaním sa nepotvrdilo, že zdaniteľný obchod

uvedený na predložených faktúrach vystavených spoločnosťou FIXAN s. r. o. bol touto spoločnosťou
reálne uskutočnený, že služby boli dodané touto zdaniteľnou osobou. Spoločnosť FIXAN s. r. o. so
správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza, doklady k preverovaniu
neboli predložené správcovi dane, konateľ spoločnosti Z. I. nespolupracoval so správcom dane, na
ústne pojednávanie sa nedostavil. Spoločnosť FIXAN s. r. o. v relevantnom období ani nedisponovala

potrebnými zamestnancami. Z uvedených zistení vyplýva, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane z faktúr od dodávateľa FIXAN s. r. o., čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH. Predložené faktúry za nákup služieb od spoločnosti FIXAN s. r. o., na základe
ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane spolu v sume 15.600,00 eur
nepreukazujú existenciu a nákup týchto služieb. K zisteniam správcu dane sa žalobca vyjadril písomne,

pričomuviedol,žeprirokovaniachsospoločnosťouFIXANs.r.o.rokovalisriaditeľomspoločnostipánom
K. o spolupráci v subdodávkach v zmysle rámcovej zmluvy pre spoločnosť DWC SLOVÁKIA, a. s. Išlo
o podporné programátorské a hlavne testovacie služby, ktoré boli špecifikované v objednávkach
č. 13/2018 a č. 15/2018. Pri preberaní prác bol spísaný protokol za prítomnosti vedúceho projektanta
zo spoločnosti DWC SLOVÁKIA, a. s. Práce boli vykonané k spokojnosti zákazníka a po odsúhlasení

oboch faktúr boli tieto faktúry prevodom na účty uhradené a zahrnuté do daňových priznaní k DPH aj
u dodávateľa, aj u odberateľa. To, že sa konateľ spoločnosti nedostavil na pojednávanie neznamená,
že uvedené fakturované práce neboli vykonané. Správca dane v reakcii na uvedené uviedol, že
každý daňový subjekt je povinný pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti viesť účtovné evidencie
tak, aby mal v každej situácii dostatočné dôkazy na relevantné preukázanie zdaniteľných plnení.

Keďže obchodný prípad je dvojstranný právny akt, v prípade jeho uskutočnenia disponujú obchodní
partneri, tak dodávateľ, ako aj odberateľ, rovnakými účtovnými dokladmi. Ich predložením obchodní
partneri preukazujú, že služby alebo tovar boli dodané. Daňový subjekt je povinný správcovi dane
predložiť akékoľvek dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, rovnako musí byť opatrný pri výbere svojich
obchodných partnerov, aby potom v prípade daňovej kontroly nemal so splnením si dôkaznej povinnosti

problém. Nie je povinnosťou správcu dane preukazovať, že dodávateľ tovar nedodal, ale práve
naopak, je povinnosťou daňového subjektu relevantným spôsobom preukázať, že k dodaniu tovaru
došlo. V tomto smere dôkazná povinnosť spočíva jednoznačne na daňovom subjekte. Vyjadrenie
splnomocneného zástupcu žalobcu, že dodávateľom služieb bola spoločnosť FIXAN s. r. o. bezkonkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch, nie je splnením dôkaznej povinnosti o existencii
zdaniteľnýchobchodovazdaniteľnáosobasinemôžeodpočítaťdaňzpridanejhodnoty,ktorájeuvedená
na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa preukáže, že v skutočnosti nebolo dodanie vykonané

ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom. Ani skutočnosť, že žalobca uhradil faktúry bezhotovostne
na účet dodávateľa ešte nie je dôkazom o reálne uskutočnenom dodaní služieb. Ďalej z rozhodnutia
vyplýva, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane od daňového subjektu WASARI s. r. o. v zmysle
faktúr č. 28090318 a 28090518. Predmetom prvej faktúry boli výpomocné sezónne práce - klčovanie
nerodiaceho vinohradu v Malých Kozmálovciach v období 08 - 09/2018 pre spoločnosť Víno Levice

- zmluva z 23.07.2018. Predmetom druhej označenej faktúry sú služby vo vinohrade Devičany v
mesiaci 09/2018 podľa zmluvy z 23.07.2018 - strihanie, viazanie a oberanie hrozna, odvoz hrozna.
Za účelom preverenia reálnosti uskutočnenia predmetných zdaniteľných plnení medzi dodávateľskou
spoločnosťou a žalobcom vykonal správca dane viacero úkonov, spoločnosti WASARI s. r. o. bola
zaslanávýzvazaúčelompredloženiajednotlivýchdokladov.Uvedenáspoločnosťnavýzvunereagovala.
Aktuálnym konateľom tejto spoločnosti je osoba s bydliskom v Maďarsku - Z. I.. Y. G. - splnomocnená

na elektronickú komunikáciu so správcom dane zaslala v reakcii na výzvu vyjadrenie, kde uviedla,
že pre spoločnosť WASARI s. r. o. zabezpečuje len preposielanie elektronických dokumentov vo
formáte xml. na portál finančnej správy na svojom ID, túto činnosť vykonáva ako zamestnanec a
priamy kontakt na vedenie firmy, ako aj dosah na účtovné doklady nemá, podklady na elektronické
podávanie sú jej zasielané v elektronickej forme z e-mailovej adresy [email protected] Výzvu na predloženie

účtovných dokladov následne zaslal správca dane aj na uvedenú e-mailovú adresu. Následne dňa
07.05.2019 boli správcovi dane doručené požadované doklady so sprievodným listom odôvodňujúcim
omeškanie s odoslaním odpovede. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na 20.06.2019, na
ktorom sa predvolaný svedok Z. a splnomocnený zástupca žalobcu nezúčastnili. Na základe informácie
od Sociálnej poisťovne správca dane zistil, že spoločnosť WASARI s. r. o. nebola registrovaná v

Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ a v období september 2018 spoločnosť neodvádzala poistné za
zamestnancov do Sociálnej poisťovne. Správca dane vykonal pokus o výsluch Z. aj na základe žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií s tým, že predvolanie zaslané poštou na registrovanú adresu tejto
osoby sa vrátilo ako „nevyžiadané“. Ďalej správca dane uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná aj
u daňového subjektu WASARI s. r. o., a to za zdaňovacie obdobie september 2018. Splnomocnenec

uvedenej spoločnosti I. Y. vo veci uviedol, že v zdaňovacom období september 2018 nijakým spôsobom
za spoločnosť WASARI s. r. o. nekonal. Podľa jeho vyjadrenia predmetom činnosti tejto spoločnosti
malo byť obchodovanie s drevom. I. Y. ako splnomocnená osoba nepredložil za spoločnosť WASARI
s. r. o. ku kontrole žiadne doklady, do zápisnice o ústnom pojednávaní sa vyjadril, že nevie, kto má
doklady a evidencie spoločnosti, kto za spoločnosť vyvíja činnosť. Uviedol, že so spoločnosťou WASARI

s. r. o. komunikoval len e-mailami, ale nevedel potvrdiť, že komunikoval s konateľom spoločnosti. Z
rozhodnutí ďalej vyplýva, že daňový subjekt WASARI s. r. o. si v zdaňovacom období september 2018
uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa EKT-STAV s. r. o., pri ktorej bolo konštatované, že
ide o nekontaktný daňový subjekt, rovnako je nekontaktná aj spoločnosť LOREM fashion s.r.o., ktorá
vykonáva likvidáciu spomínanej spoločnosti. Na základe týchto zistených skutočností správca dane

konštatoval záver, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami vystavenými spoločnosťou EKT-STAV
s. r. o. neboli uskutočnené. Daňový subjekt WASARI s. r. o. si v zdaňovacom období september 2018
uplatnil tiež odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa ALAMER s. r. o. V prípade tejto spoločnosti,
ako už bolo uvedené, bolo konštatované, že táto nemá na svojej adrese žiadne skladovacie priestory,
kancelárske priestory ani žiadnych zamestnancov. Na uvedenej adrese nemá materiálne ani personálne

zázemie na vykonávanie ekonomických činností. Podľa e-mailovej komunikácie sa konateľ spoločnosti
ALAMER s. r.o. nachádza v zahraničí a k dokumentom spoločnosti má prístup len konateľ. V zmysle
uvedeného správca dane konštatoval, že spoločnosť WASARI s. r. o. si nemohla odpočítať daň
na základe faktúr vystavených dodávateľom spoločnosťou ALAMER s. r. o. Prvostupňový správny
orgán zhrnul, že spoločnosť WASARI s. r. o. so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla sa

nenachádza, doklady k preverovaniu neboli predložené konateľom spoločnosti. Konateľ spoločnosti
Z. I. nespolupracoval so správcom dane, na ústne pojednávanie sa nedostavil. Spoločnosť WASARI
s. r. o. v období, keď boli vystavené predmetné faktúry nedisponovala potrebnými zamestnancami a
vykonanou daňovou kontrolou v tejto spoločnosti sa nepreukázalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov
deklarovaných predmetnými faktúrami. Z uvedených dôvodov nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie

faktúr od dodávateľa WASARI s. r. o., čím porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/
zákona o DPH. Splnomocnený zástupca žalobcu sa k zisteniam z daňovej kontroly vyjadril na ústnom
pojednávaní dňa 20.02.2020, kedy uviedol, že chodil tieto práce kontrolovať vo vinohradoch, boli to
občania maďarskej alebo rumunskej národnosti. Práce boli vykonané, vinohrady sú ošetrené. Tiežuviedol, že si je istý, že to boli ľudia z firmy WASARI s. r. o., je to 80 ha, to mohli robiť len ľudia.
V písomnom vyjadrení, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 02.03.2020 splnomocnený zástupca
žalobcu uviedol, že dodávateľom služieb výpomocných sezónnych prác vo vinohradoch Devičany,

Ludanice a Malé Kozmálovce bola spoločnosť WASARI s. r. o. Práce zabezpečovala na ploche 90 ha
pracovníkmi zo zahraničia, z Maďarska. Práce kontrolovali, fakturácia bola odsúhlasená a úhrady boli
vykonané prevodom na účet dodávateľa. Na základe Zmluvy o výkone prác viedol rokovanie a práce
zabezpečoval cez splnomocneného zástupcu - riaditeľa firmy WASARI s. r. o. pána W. K uvedenému
správca dane uviedol, že nespochybňuje, že žalobcovi boli práce dodané, ale nebolo preukázané,

že zdaniteľné obchody uskutočnila spoločnosť WASARI s. r. o. tak, ako je na faktúrach deklarované.
VykonalpreverovanieajpostaveniepánaW.vspoločnostiWASARIs.r.o.,nazákladeakéhooprávnenia
konal v mene tejto spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že jediným spoločníkom
spoločnosti WASARI s. r. o. je Z. I.. Správca dane neevidoval žiadne splnomocnenie udelené osobe
menom W. D. a tiež neevidoval ani ročné hlásenie dani zo závislej činnosti za obdobie roku 2018, čo
by preukazovalo, že bol zamestnancom spoločnosti WASARI s. r. o. Správcovi dane bolo oznámené

v odpovedi od Sociálnej poisťovne, že spoločnosť WASARI s. r. o. nebola registrovaná v Sociálnej
poisťovni ako zamestnávateľ a v období september 2018 neodvádzala poistné za zamestnancov do
Sociálnej poisťovne. Z uvedeného teda vyplýva, že nebolo preukázané, že by osoba menom W. bola
v kontrolovanom zdaňovacom období konateľom, splnomocneným zástupcom alebo zamestnancom
dodávateľskej spoločnosti WASARI s. r. o. Správca dane zopakoval, že každý daňový subjekt musí byť

pri svojom podnikaní dostatočne predvídavý a obozretný, čo žalobca nebol, keď mu v čase dodania
služby podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti WASARI s. r. o. muselo byť zrejmé, kto je
konateľom tejto spoločnosti a napriek tomu nežiadal, aby osoba, ktorá za túto spoločnosť konala,
predložila doklad oprávňujúci ju na konanie. Správca dane konštatoval, že dokazovaním sa nepotvrdilo,
že zdaniteľné obchody v zmysle faktúr vystavených spoločnosťou WASARI s. r. o. boli vykonané

týmto dodávateľom a rovnako sa nepotvrdilo ani že by boli vykonané subdodávateľom, keďže samotný
splnomocnený zástupca žalobcu vo vyjadrení uviedol, že ostatné spoločnosti uvedené v zápisnici
(EKT-STAV s. r. o. a ALAMER s. r. o.) nepozná a obchody s nimi nikdy nerealizoval. K vyjadreniu
splnomocneného zástupcu žalobcu, že dodávateľom služieb bola spoločnosť WASARI s. r. o. bez
konkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch nie je splnením dôkaznej povinnosti o existencii

zdaniteľnýchobchodovazdaniteľnáosobasinemôžeodpočítaťdaňzpridanejhodnoty,ktorájeuvedená
na faktúrach vystavených dodávateľom, ak sa preukáže, že v skutočnosti nebolo dodanie vykonané ani
dodávateľom ani jeho subdodávateľom.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100663940/2021 zo dňa 21.04.2021 napadnuté rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prijaté závery
správcu dane vychádzajú z dostatočne objektívne zisteného skutkového stavu, pričom odôvodnenie
rozhodnutia je podložené postačujúcimi dôkazmi o porušení ustanovení zákona o DPH a daňového
poriadku. Námietka žalobcu, že správca dane neuznal predložené doklady na CD nosiči od dodávateľa
spoločnosti ALAMER s. r. o., že neskúmal zaúčtovanie predložených dodávateľských faktúr, či sú

zahrnuté v podanom daňovom priznaní zo septembra 2018 u dodávateľa aj odberateľa a že neuznal a
spochybnil výpoveď svedka K. ako obchodného riaditeľa spoločnosti ALAMER s. r. o., ktorý potvrdil pri
ústnom pojednávaní dodanie tovaru aj vyhotovenie faktúr v mene dodávateľa ALAMER
s. r. o. ako tretia osoba, je podľa žalovaného nedôvodná. Žalovaný odkázal na zistenia správcu dane,
že podľa výpisu z obchodného registra bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ALAMER s.

r. o. v čase vystavenia faktúr pán K. Menovaná osoba sa na základe medzinárodnej výmeny informácií
vyjadrila, že nemá vedomosť o tom, že je od 05.04.2018 konateľom spoločnosti ALAMER s. r. o.
Uvedená osoba sa tiež vyjadrila, že nedala nikomu oprávnenie konať v mene spoločnosti ALAMER
s. r. o., a že faktúry nevystavila, a že podpisy nie sú jej. Správca dane rovnako nezistil, že by osoba
menom K. bol v relevantnom čase splnomocnený na konanie pred daňovým úradom. Správca dane

tiež neevidoval ročné hlásenie dane zo závislej činnosti za obdobie roku 2018, čo by preukazovalo,
že pán K. X. mohol byť zamestnancom spoločnosti ALAMER s. r. o. Túto skutočnosť neevidovala za
spoločnosť ALAMER s. r. o. ani Sociálna poisťovňa. Zavádzajúce je aj tvrdenie žalobcu, že doklady
na CD nosiči boli predložené osobou menom K. X., pretože v zaevidovanom podaní so sprievodným
listom je uvedené meno K. I. G., konateľ spoločnosti ALAMER s. r. o., zároveň aj ich predloženie a

komunikácia z e-mailovej adresy [email protected] oprávnene vzbudzujú pochybnosti správcu dane. Žalovaný
tiež poukázal na skutočnosť, že z uvedenej adresy bolo správcovi dane doručené aj oznámenie, kde
osoba pán F. K. oznámil, že požadované doklady budú zaslané po 20.04.2019, pretože konateľ bol
pracovnevČíne,návratbolplánovanýna20.04.2019ahlavnáúčtovníčkajemomentálnePN.Vyjadreniesplnomocneného zástupcu žalobcu, že konal so zástupcom spoločnosti ALAMER s. r. o., obchodným
riaditeľom pánom K. X., ktorý predložil oprávnenia, doklady a potvrdil dodanie tovaru, nie je možné
podľa žalovaného bez predloženia vierohodných dôkazov k tomuto tvrdeniu, považovať za splnenie

podmienok k možnosti oprávneného uplatnenia odpočtu dane. Podľa predloženého spisu fakturovaný
tovar mal byť na základe predložených objednávok dodávaný na konkrétne miesta, preto aj jeho
prepravu na určené miesto, jeho vyloženie a prevzatie konkrétnou osobou by mal žalobca preukázať,
resp. navrhnúť správcovi dane vykonať ďalšie úkony k preukázaniu svojich tvrdení. Žalobca však
žiadne ďalšie úkony okrem predloženia faktúr, objednávok, dodacích listov správcovi dane nenavrhol

a nepredložil ani iné dôkazy. Argumentácia žalobcu, že s konateľom spoločnosti K. I. G. nerokovali,
ale že pri obchodných rokovaniach vystupoval K. X. ako obchodný riaditeľ spoločnosti ALAMER s. r.
o., ktorý predložil aj oprávnenie a doklady, a pretože bola spoločnosť v tom čase zaregistrovaná na
DPH, nemali dôvod ďalej preverovať osobu, s ktorou vykonávali obchody, je nepostačujúca. Tvrdenie,
že osoba, s ktorou rokovali, predložila oprávnenie aj doklady, žalobca bližšie nešpecifikoval a svoje
tvrdenie nijak nepreukázal. Je na daňových subjektoch, akou formou uzatvárajú obchody a preverujú

si obchodných partnerov i ako sa vysporiadajú so skutočnosťou, že obchodujú s oprávnenou osobu.
Žalobca k nim však mal pristupovať s odbornou starostlivosťou a zadovážiť si dostatok vierohodných
dôkazov, že vykazované obchody boli vykonané s oprávnenou osobou, aby nemuseli niesť riziko z
nedostatku dôkazov, ktoré správca dane pri preverovaní obchodov požadoval. Správca dane získal
dostatok dôkazov, ktoré spochybnili vykonanie deklarovaných obchodov spoločnosťou ALAMER s. r. o.,

ktoré žalobca žiadnym dôveryhodným spôsobom nevyvrátil a nenavrhol a ani nepredložil žiadne návrhy
a relevantné dôkazy, že fakturovaný tovar skutočne dodala spoločnosť ALAMER s. r. o. Nedôvodná je
aj námietka žalobcu, že správca dane neoprávnene neuznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti
FIXAN s. r. o. z dôvodu, že konateľ tejto spoločnosti Z., občan Maďarska, napriek prevzatiu výzvy
správu dane na ňu neodpovedal a požadované doklady nepredložil v určenej lehote. Žalovaný poukázal

nielen na nesúčinnosť konateľa spoločnosti FIXAN s. r. o., ale aj splnomocneného zástupcu spoločnosti,
pani Y. G., ktorá aj po prevzatí výzvy na predloženie dokladov, tieto správcovi dane nepredložila.
Rovnako ani Sociálna poisťovňa nepotvrdila, že spoločnosť FIXAN s. r. o. bola evidovaná v registri
zamestnávateľov. V preverovaných obchodoch sa malo jednať o vykonanie pomocných testovacích
služieb v zmysle Rámcovej zmluvy 2018 zo dňa 15.07.2018 a následných objednávok s miestom

vykonania u objednávateľa. Podľa Rámcovej zmluvy 2018 v článku 6 bod 2 objednávateľ je povinný
odovzdať dodávateľovi veci a podklady, ako aj zabezpečiť technické zariadenia potrebné pre vykonanie
činnosti tak, aby dodávateľ mohol vykonávať svoju činnosť riadne podľa príslušnej objednávky. Žalobca
v prípade, že boli naplnené tieto dojednania mohol aj sám navrhnúť správcovi dane vykonať ďalšie
úkony k potvrdeniu svojich vyjadrení, čo v uvedenom prípade žalobca nevykonal. Rovnako mohol byť

nápomocný k zabezpečeniu výpovede osôb, s ktorými preverované obchody mal uzatvárať, prípadne s
ktorými on jednal, a od ktorých práce preberal. Žalovaný tiež poukázal na ďalší podporný dôkaz správcu
dane, ktorý zistil, že majiteľom účtu, na ktorý mali byť poukázané platby pre spoločnosť FIXAN s. r. o.,
otvoreného od 12.09.2018 do 10.04.2019, bol I. D. a na účte nebol uvedený žiaden disponent, pričom
splnomocnený zástupca žalobcu osobu menom I. D. nepoznal. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že

správca dane mu neoprávnene neuznal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti WASARI s. r. o., ktorá
so správcom dane nespolupracovala, na adrese sídla sa nenachádzala a doklady k preverovaniu boli
predložené neoprávnenou osobou. Pokiaľ mala v mene spoločnosti WASARI s. r. o. vystupovať osoba
menom W., v konaní nebolo preukázané, že by táto skutočnosť bola pravdivá. Závery správcu dane
potvrdzujú aj podporné dôkazy týkajúce sa dodávateľských vzťahov medzi spoločnosťami EKT-STAV s.

r. o. a ALAMER s. r. o. a spoločnosťou WASARI s. r. o. Žalovaný poukázal aj na spôsob, ako žalobca
pristupoval k zisteniam správcu dane, keď ani po upovedomení o vypočutí svedkov a oboznámení,
že deklarovaný dodávateľ so správcom dane nespolupracuje, sa na pojednávanie nedostavil a taktiež
neprejavil žiadnu súčinnosť k zabezpečeniu predvolávaných svedkov. Rovnako nenavrhol správcovi
dane vykonať žiadne ďalšie úkony k potvrdeniu preverovaných obchodov. Podľa Zmluvy o výkone

prác zo dňa 23.07.2018 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou WASARI s. r. o. v zmysle článku V
bod 2 sa objednávateľ zaväzuje odovzdať poskytovateľovi všetky potrebné materiály, náradie, stroje,
zariadenia, materiál a informácie, ktoré sú nevyhnuté pre uskutočňovanie činnosti poskytovateľa podľa
tejto zmluvy. Avšak ani tieto skutočnosti neboli nijak preukázané. Podľa názoru žalovaného zistenia
správcu dane dostatočne spochybnili tvrdenia žalobcu o tom, že predmetný tovar, resp. služba, bola

dodaná obchodnou spoločnosťou, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ. Žalovaný uviedol, že
doklady a písomnosti predložené žalobcom bez možnosti preverenia ich reálneho opodstatnenia aj
na strane deklarovaného dodávateľa ešte nepreukazujú skutočné plnenia a dodanie dodávateľom
uvedeným na faktúrach. Pochybnosti správcu dane k reálnosti dodania tovaru a služieb spoločnosťamiALAMER s. r. o., FIXAN s. r. o. a WASARI s. r. o. žalobca a ani deklarovaný dodávatelia žiadnymi
ďalšími dôkazmi ani návrhmi na vykonanie dokazovania neodstránili. Podľa žalovaného správca dane
neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 daňového poriadku a vytvoril mu dostatočný

priestornapreukázanieskutočnostívpodanomdaňovompriznanídanikpridanejhodnotyzazdaňovacie
obdobie september 2018, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Rovnako umožnil žalobcovi a jeho
obchodným partnerom počas celého priebehu výkonu daňovej kontroly dokazovanie nimi uvádzaných
skutočností, o čom boli spísané úradné záznamy a zápisnica o ústnom pojednávaní v zmysle § 19
daňového poriadku, s obsahom ktorých bol žalobca oboznámený a ich obsah potvrdil svojím podpisom.

Podľa názoru žalovaného správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v
zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku. V prípade, že daňový doklad vyhotovený iným platiteľom dane
nie je podložený reálnym dodaním tovaru na ňom uvedeným, nezakladá právo na odpočítanie dane
na nej uvedenej. Uskutočnenie dodania tovaru a služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo
odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke predložením faktúry, ale aj po obsahovej,
t. j. reálnym preukázaním dodania tovaru a služby. Až splnenie oboch podmienok zakladá právo na

odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že závery žalovaného,
ako aj správcu dane, napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane a ich odôvodnenie

sú nesprávne, správca dane ani žalovaný neobjasnili dostatočne a správne skutkový stav veci,
keďže nevykonali všetky potrebné zistenia a žalobcom ako daňovým subjektom navrhnuté dôkazy,
pričom na vykonané dôkazy vôbec neprihliadli a nezaoberali sa nimi, resp. ich vyhodnotili nesprávne,
správca dane ani žalovaný nevyužili a nepoužili v rámci ich zákonom zverenej právomoci všetky im
dostupné prostriedky na zistenie a objasnenie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti a

pre preukázanie uskutočnenia dodania tovaru a služieb zo strany ALAMER s. r. o., FIXAN s. r. o. a
WASARI s. r. o. pre žalobcu. Žalobca konštatoval, že zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci. K plneniu od spoločnosti ALAMER s. r. o. žalobca poukázal, že žalovaný sa stotožnil

so závermi správcu dane o tom, že nebolo preukázané reálne dodanie plnenia podľa kontrolovaných
faktúr a tieto zistenia považoval za dostatočné a zákonné napriek tomu, že aj výpoveďou svedka -
obchodného riaditeľa spoločnosti ALAMER s. r. o. bolo potvrdené, a teda aj preukázané, že došlo k
dodaniu materiálu a prác podľa kontrolovaných faktúr, ako aj k vyhotoveniu označených faktúr, zo strany
spoločnosti ALAMER s. r. o. boli tiež správcovi dane predložené požadované daňové doklady týkajúce

sa kontrolovaných deklarovaných obchodov (na CD nosiči), na čo však správca dane ani žalovaný
neprihliadli. Žalovaný ani správca dane tiež neprihliadli na skutočnosť, že spoločnosť ALAMER s. r. o.
podáva daňové priznanie k DPH aj za daň z príjmov a na bankové účty spoločnosti sa posielajú peňažné
prostriedky v zmysle ňou vystavených faktúr. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaný ani správca dane navyše neskúmali zaúčtovanie predložených dodávateľských faktúr, ani či

sú zahrnuté v podanom daňovom priznaní za september 2018 u dodávateľa aj odberateľa a ani sa
nezaoberali skutočnosťou, že dodané plnenie bolo použité za účelom ďalšieho predaja odberateľovi
žalobcu, ktorý za toto zaplatil na bankový účet žalobcu a tieto následné plnenia boli riadne vykázané v
daňovom priznaní k DPH. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť ALAMER
s. r. o. má v predmete podnikania aj sprostredkovanie v oblasti obchodu, služieb a výroby, a teda

má za to, že je irelevantné, že nemala v uvedenom čase svojich zamestnancov a práce pre žalobcu
nevykonala prostredníctvom nich, keď ich mohol vykonať sprostredkovane jej dodávateľ. K plneniu od
spoločnostiFIXANs.r.o.žalobcapoukázalnaskutočnosť,žetátospoločnosťmávpredmetepodnikania
sprostredkovanie v oblasti obchodu, služieb a výroby, a teda aj v tomto prípade je irelevantné, že
nemala v uvedenom čase svojich zamestnancov a práce pre žalobcu nevykonala prostredníctvom

nich, keď ich mohol vykonať sprostredkovane jej dodávateľ. Reálne dodanie služieb žalobcovi je
preukázané predloženou Rámcovou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a spoločnosť DWC SLOVÁKIA
a. s., ako aj kontrolovanými faktúrami a tiež preberacím protokolom a pokynmi k testovacím službám.
Žalovaný ani správca dane sa však podrobnejšie, resp. vôbec nezaoberali uvedenými skutočnosťami
a neprihliadli na ne, pričom v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetlili a nijako neodôvodnili, z akého

dôvodu a prečo bližšie u spoločnosti DWC SLOVÁKIA a. s. neskúmali preukázanie zdaniteľných
plnení (vyžiadaním si ďalších podkladov, preverením výpisov z účtu, výsluchom jej zamestnancov).
K plneniu od spoločnosti WASARI s. r. o. žalobca uviedol, že si tohto dodávateľa overil všetkými
jemu dostupnými spôsobmi, pričom nemal žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti tejto spoločnosti, čopotvrdzuje fakt, že služby - práce na vinohradoch boli skutočne vykonané. Ak by tomu tak nebolo,
spôsobilo by to žalobcovi nemalé škody, keďže o vinohrady je potrebné sa starať priebežne a pravidelne,
čo si žalobca zabezpečil aj prostredníctvom prác dodaných spoločnosťou WASARI s. r. o. Uvedená

spoločnosť má v predmete podnikania sprostredkovanie v oblasti obchodu, služieb a výroby, a teda
aj v tomto prípade je irelevantné, že práce nevykonala prostredníctvom jej zamestnancov, keď ich
mohol vykonať sprostredkovane jej dodávateľ. Správca dane, ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí
konštatuje, že spoločnosť WASARI s. r. o. nepredložila správcom dane požadované doklady (str. 8),
avšak niekoľko odsekov vyššie výslovne uvádza (str. 7), že doklady boli doručené dňa 07.05.2019.

Žalovaný ani správca dane na tento dôkaz vôbec neprihliadli. Správca dane a žalovaný teda zjavne
zámerne neprihliadajú a ignorujú preukázané skutočnosti a predložené dôkazy a vyzdvihujú a hľadajú
len tie skutočnosti, ktorými môžu vzbudiť pochybnosti a neoprávnene nimi odôvodňujú nepriznanie
odpočtuavyrubeniedanežalobcovi.Ďalejžalobcauviedol,žeskutočnostiakonapríklad,žesasprávcovi
dane nepodarilo skontaktovať s konateľom dodávateľa alebo že sa dodávateľ nezdržuje v mieste sídla
tiež neznamenajú, že takéto spoločnosti sú neaktívne a už vôbec to nepreukazuje, že by k zdaniteľnému

plneniu podľa kontrolovaných faktúr v rozhodujúcom čase nedošlo. Správca dane mal vykonať ďalšie
potrebné a nevyhnutné dôkazy pre riadne zistenie dane, a to napríklad aj dopyty na príslušné banky
a preveriť finančné operácie spoločnosti ALAMER s. r. o., FIXAN s. r. o. a WASARI s. r. o., či daň v
rozhodujúcom zdaňovacom období odviedli. Žalobca mal za to, že správca dane, ako orgán štátnej
správy v oblasti daní, mal uvedené dôkazy (dopyty na príslušné banky) vykonať, keďže má právomoc

takéto informácie získať a použiť na účely správneho a úplného zistenia dane a daňovej povinnosti,
t. j. aj správneho zistenia skutkového stavu a vyhodnotenia zistení v rámci daňovej kontroly. Žalobca
namietal, že jediným nedostatkom podľa správcu dane a žalovaného je nekonanie dodávateľov žalobcu,
čo žalobca objektívne bez svojej viny nevie nijako ovplyvniť. Žalovaný ani správca dane teda neprihliadli
na skutočnosť, že daňový subjekt nevie sám bez svojej viny niektoré dôkazy predložiť, teda tie, ktoré

objektívne nemá a ani nikdy nemal k dispozícií (napríklad účtovné doklady svojich dodávateľov). Z
uvedeného je zrejmé, že zistenia správcu dane a žalovaného sú založené na nedostatočných zisteniach
z dôvodu nevykonania všetkých potrebných dôkazov a zároveň z dôvodu neprihliadnutia na všetky už
vykonané dôkazy, z ktorých je zrejmé, že k dodaniu plnení podľa kontrolovaných faktúr pre žalobcu
skutočne došlo. Žalobca považoval závery a skutočnosti zistené v napadnutom rozhodnutí, ako aj

rozhodnutí správcu dane za nezákonné, keďže závery v nich obsiahnuté sú nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP jedným z dôvodov na zrušenie napadnutého
rozhodnutia, ako aj na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Žalobca odkázal na ust. § 49 ods. 1, 2 a §
51 ods. 1 zákona o DPH. Mal za to, že uvedené ustanovenia v spojení so zistenými skutočnosťami a
vykonanými dôkazmi žalovaný, ako aj správca dane nesprávne právne posúdili. Jedinými zákonnými

podmienkami v zmysle citovaných zákonných ustanovení sú, že DPH bolo voči dodávateľovi uplatnené
iným platiteľom pri dodávke tovaru/služby, dodávateľ je platiteľom DPH, k dodávke tovaru skutočne
preukázateľne došlo, ide o dodávku tovarov, ktoré platiteľ použil na ďalšiu dodávku tovarov alebo služieb
ako platiteľ a platiteľ má faktúru, ktorú vystavil jeho dodávateľ a táto faktúra zodpovedá požiadavkám
§ 71 zákona o DPH. Žalobca mal za to, že všetky tieto podmienky boli splnené, okrem kontrolovaných

faktúr a dodacích listov boli predložené aj ďalšie dokumenty preukazujúce nakladanie s tovarom, resp.
službami. Pri hodnotení predložených dokladov správca dane preto nemohol objektívne dôjsť k záveru
zakladajúceho pochybnosť o osobe dodávateľa. Žalobca odkázal na § 24 ods. 1 daňového poriadku a
konštatoval,žesprávcadane,resp.žalovanýmôžeodžalobcupožadovaťlentakédôkazy,kuktorýmmal
zákonnú povinnosť nimi disponovať. Ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku neznamená absolútne

dôkazné bremeno daňových subjektov, ale iba vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti. Nie je možné
ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie takých skutočností, na ktoré sa vzťahuje dôkazná
povinnosť iných subjektov, prípadne ktoré objektívne preukázať nie je možné. Žalobca v priebehu
daňovej kontroly zaujal svoje stanovisko k zisteniam správcu dane a správcovi dane predložil všetky
účtovné doklady, ktoré správca dane požadoval a poskytol všetku súčinnosť a vysvetlenia, ktoré mal k

dispozícii. Vo vzťahu k nadobudnutiu a použitiu kontrolovaného plnenia žalobca predložil všetky jemu
dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými musel a zároveň mohol disponovať,
čím si svoju dôkaznú povinnosť v celom rozsahu splnil. Správca dane, resp. žalovaný však naopak
požadujú od daňového subjektu dokazovanie nad rámec týchto dokladov, avšak aj bez označenia, o
aké dôkazy má ísť, navyše požadujú doklady, ktoré patria inému daňovému subjektu a žalobca nimi

nedisponuje, nemá ich objektívne k dispozícií a nemá na to ani žiaden legitímny dôvod. Je teda zrejmé,
že zo strany žalovaného a správcu dane ide len o účelovo vyhľadávané a vytvárané pochybnosti pri
preukazovaní splnenia nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Správca dane aj žalovaný mali
na základe uvedeného a v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku sami potrebnédoplňujúce dokazovanie dôkladne vykonať v rámci všetkých im dostupných zákonných a právnych
prostriedkov a zákonom zverenej právomoci, keďže daňový subjekt nemá právomoc vykonať kroky za
účelom zistenia účtovných dokladov iných daňových subjektov. Žalobca mal za to, že nie je možné

podmieňovať splnenie dôkaznej povinnosti pri predkladaní dôkazov nesplnením predloženia účtovníctva
dodávateľských spoločností, keďže takéto dôkazy nemá daňový subjekt priamo v držbe a nevie ich preto
sám predložiť a zabezpečiť. Argumentácia žalobcu je podporená aj početnou judikatúrou Najvyššieho
súdu SR, ako aj Európskeho súdneho dvora. Žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že „ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia

a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa,
potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie
je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho
subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane“. Z rozhodnutí
Európskeho súdneho dvora C-354/3, C-355/03 a C-484/03 vyplýva, že právo platiteľa dane spočívajúce
v odpočítaní DPH na vstupe nemôže byť zmarené tým, že v reťazci dodávok na inom predchádzajúcom

alebo nasledujúcom stupni obchodu bol spáchaný daňový podvod, o ktorom platiteľ nevedel alebo
nemohol vedieť. Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 daňový orgán
nemá zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítania dane na vstupe z dôvodu, že osoba na faktúre
sa dopustila nezákonnosti bez toho, aby daňový orgán preukázal, že samotná zdaniteľná osoba sa
dopustila nezákonnosti alebo vedela, alebo mohla vedieť, že ide o podvod. Daňový orgán nemá

zamietnuť zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z dôvodu, že táto zdaniteľná osoba
sa neubezpečila, či osoba na faktúre napríklad je platiteľom dane, disponuje tovarom, je schopná
tovar dodať, splnila si povinnosť podať daňové priznanie, uhradila daň. Daňový orgán nemá zamietnuť
zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane na vstupe z nakúpeného tovaru z dôvodu, že zdaniteľná
osoba nemá iné dokumenty ako tie, ktoré zo zákona musí mať. Vec sa týkala zamietnutia práva na

odpočet dane v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovary a
služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto práva. Súdny dvor rozhodol, že odpočítanie DPH
v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonnosti, ktorej sa dopustil vystaviteľ faktúry. Odpočet
DPH však môže byť zamietnutý, ak zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje odpočet, je súčasťou daňového
podvodu. Dôkazné bremeno však nesú daňové orgány a od zdaniteľnej osoby, ktorá si uplatňuje odpočet

DPH môže byť požadovaná iba obozretnosť primeraná okolnostiam. Žalobca na základe uvedených
skutočností považoval závery a skutočnosti zistené v napadnutom rozhodnutí ako aj rozhodnutí správcu
dane za nesprávne a nezákonné, keďže závery v nich obsiahnuté vychádzajú nielen z nedostatočného
zistenia skutkového stavu veci, ale aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a príslušnej právnej
úpravy, čo je v zmysle

§ 191 ods. 1 písm. c) SSP jedným z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj na
zrušenie rozhodnutia správcu dane. V nadväznosti na uvedené námietky žalobca považoval napadnuté
rozhodnutie aj za nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca v predloženej

žalobe bližšie nekonkretizuje a nešpecifikuje, na ktoré dôkazy ním predložené, správca dane
neprihliadal, resp. sa nimi nezaoberal a aké ďalšie zistenia nevykonal. Argumentácia žalobcu, že
spoločnosti ALAMER s. r. o., FIXAN s. r. o. a WASARI s. r. o. mali v predmete podnikania aj
sprostredkovanievoblastiobchodu,služiebavýrobyažejeirelevantné,žekeďnemalivuvedenomčase
svojich zamestnancov a práce pre žalobcu samé nevykonali, mohol ich vykonať sprostredkovane ich

dodávateľ, je v posudzovanom prípade nepostačujúca, pretože žalobca tieto tvrdenia nijak nepreukázal.
Námietka žalobcu, že správca dane aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí sporne uviedli, že spoločnosť
WASARI s. r. o. nepredložila správcovi dane požadované doklady (str. 8) a o niekoľko odsekov
vyššie na str. 7 uviedol, že doklady boli doručené dňa 07.05.2019, na čo neprihliadol, je podľa
žalovaného zavádzajúca. V uvedenom prípade sa jednalo o výkon kontroly iným správcom dane

v spoločnosti WASARI s. r. o., pričom závery tohto správcu boli prevzaté do spisu žalobcu ako
podporný dôkaz, že obchody medzi spoločnosťou WASARI s. r. o. a ALAMER s. r. o. sa pri daňovej
kontrole nepotvrdili. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať
s konateľom dodávateľa alebo, že sa dodávateľ nezdržuje v mieste sídla, čo neznamená, že takéto
spoločnosti sú neaktívne a k zdaniteľnému plneniu podľa kontrolovaných faktúr v rozhodujúcom čase

nedošlo. Vykonanými úkonmi správcom dane k zabezpečeniu dokladov a iných dôkazov preukazujúcich
deklarované obchody, ktoré si nebol schopný zabezpečiť žalobca pri uzatváraní a možnej realizácii
obchodov, správca dane naplnil ust. § 24 daňového poriadku, pretože dokazovanie viedol so zámerom,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazanýiba návrhmi daňového subjektu. Správca dane vykonanými úkonmi a získanými dôkazmi uvedenými
v rozhodnutí dostatočne spochybnil vykazované obchody so spoločnosťami ALAMER s. r. o., FIXAN
s. r. o. a WASARI s. r. o., pretože žalobca a rovnako ani deklarovaní dodávatelia žiadnymi ďalšími

dôkazmi pochybnosti o ich vykonaní neodstránili. Námietka, že správca dane nevykonal ďalšie potrebné
anevyhnutnédôkazypreriadnezisteniedane,atodopytomnapríslušnébankyspreverenímfinančných
operácií spoločnosti ALAMER s. r. o., FIXAN s. r. o. a WASARI s. r. o., či v rozhodujúcom období odviedli
daň,jepodľažalovanéhonedôvodná.Žalovanýodkázalnaúkonysprávcudane,ktorýzistil,žemajiteľom
účtu, na ktorý mali byť poukázané platby pre spoločnosť FIXAN s. r. o., otvoreného od 12.09.2018 do

10.04.2019, bol I. D.. Na účte nebol vedený žiaden disponent, pričom splnomocnený zástupca žalobcu
osobu menom I. D. nepoznal. Žalovaný tiež odkázal na zistenie správcu dane, ktorý na základe výpisu z
Obchodného registra SR zistil, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti ALAMER s. r. o. v čase
vystavenia faktúr bol K. I. G., ktorý nemal vedomosť o tom, že je konateľom danej spoločnosti, že nedal
nikomu oprávnenie konať v mene tejto spoločnosti a ani nevystavil sporné faktúry. V prípade spoločnosti
WASARI s. r. o. boli spochybnené aj dodávateľské vzťahy tejto spoločnosti so spoločnosťami EKT-STAV

s. r. o. a ALAMER
s. r. o. Aj keď žalobca prehlásil, že fakturované práce si osobne preberal, mal možnosť navrhnúť aj ďalšie
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo podľa žalovaného nevykonal. Rovnako nijak nepreukázal ani
reálne naplnenie Zmluvy o výkone prác zo dňa 23.07.2018 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou
WASARI s. r. o., keďže v zmysle článku V bod 2 sa objednávateľ zaväzuje odovzdať poskytovateľovi

všetky potrebné materiály, náradie, stroje, zariadenia, materiál a informácie, ktoré sú nevyhnutné pre
uskutočňovanie činnosti poskytovateľa podľa tejto zmluvy. Žalobca takéto konanie, t. j. odovzdanie
všetkých potrebných materiálov poskytovateľovi nepreukázal. Žalobca v prípade, že boli naplnené
tieto dojednania, mohol aj sám navrhnúť správcovi dane vykonať ďalšie úkony k potvrdeniu svojich
vyjadrení, čo v uvedenom prípade nevykonal. Rovnako mohol byť nápomocný k zabezpečeniu výpovedí

osôb, s ktorými preverované obchody mal uzatvárať, prípadne s ktorými o nich jednal a od ktorých
práce preberal. Námietka žalobcu, že správca dane požadoval nad rámec kontroly doklady, ktoré
patria inému daňovému subjektu, a že nie je možné podmieňovať splnenie dôkazných povinností
pri predkladaní dôkazov nesplnením predloženia účtovníctva dodávateľských spoločností, je podľa
žalovaného nedôvodná. V spise nie je žiadna zmienka o požiadavke správcu dane, aby žalobca

predkladal dôkazy za iný daňový subjekt, prípadne jeho účtovníctvo. Podľa názoru žalovaného správca
dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 43 ods. 1 daňového poriadku a vytvoril mu
dostatočný priestor na preukázanie skutočností v podanom daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2018, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Rovnako umožnil
žalobcovi a jeho obchodným partnerom počas celého priebehu výkonu daňovej kontroly dokazovanie

nimi uvádzaných skutočností, o čom boli spísané úradné záznamy a zápisnice o ústnom pojednávaní
v zmysle § 19 daňového poriadku, s obsahom ktorých bol žalobca oboznámený a ich obsah potvrdil
svojím podpisom. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade so všeobecne záväznými
predpismi v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil
záujmy štátu a obcí a pritom dlbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového

subjektu a ostatných osôb zúčastnených pri správe daní. Správca dane nebral u žalobcu do úvahy
len samotný fakt existencie faktúr, prípadne iných dokumentov a ich zaevidovanie v účtovníctve, ale
preveroval predovšetkým skutočnosť, či došlo k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a 9 zákona o
DPH, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania, resp. nákupu tovarov a služieb od deklarovaných
dodávateľov a následného práva na odpočet dane. Za skutočnosti uvedené v daňovom priznaní

zodpovedá daňový subjekt, preto bolo povinnosťou žalobcu spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek
pochybnosti preukázať, že daňové doklady ním predložené k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať
deklarované plnenia a skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, ktoré oprávnene vedú k splnenie
zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu dane. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ uplatňujúci odpočet dane preukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to

práve osobou uvedenou na faktúre. Zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje,
aby štatutárny orgán podnikateľa mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými naplnil
znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. V daňovom konaní platí
zásada prejednávacia, nie vyšetrovacia, preto je na daňovom subjekte predložiť správcovi dane také
dôkazy, ktorými môže hodnoverne preukázať svoje tvrdenia a oprávnenosť uplatneného odpočtu dane.

V prípade, že daňový subjekt uplatňuje právo na odpočet DPH, musí od počiatku dbať na preukaznosť
a obhájenie tohto práva i v prípade jeho spochybnenia správcom dane a následnom spore. Pritom v
nadväznostinauvedenébysimaldaňovýsubjektzdôvoduobjektívnejipožadovanejobozretnostitakýtoobchod patrične zdokumentovať a zabezpečiť dostatok hodnoverných dôkazov na jeho preukázanie
správcovi dane.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že toto vyjadrenie neobsahuje žiadne nové
skutočnosti, všetky tvrdenia uvádzané žalovaným boli už obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. S
poukazom na uvedené žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, na podanej žalobe trvá a
pridržiava sa dôvodov žaloby.

6. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorým
predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183
SSP), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z
nasledovných dôvodov.

7. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

8. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

9. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

10. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,

a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

11. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie
alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo

vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový
subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

12. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa
§ 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

13. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

15. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.16. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

17. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

18. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti:

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

21. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

22.Vovzťahukukvalitejednotlivýchžalobnýchnámietokpovažujesprávnysúdzapotrebnépoukázaťna

závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa
ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť
žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému
právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom

správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom
úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom
znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené.
Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“

23. Keďže správny súd bol vo veci viazaný žalobnými bodmi, v reakcii na formulované námietky žalobcu
je nutné uviesť, že argumentácia v podanej žalobe týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci
vykazuje znaky formálnosti. Žalobca uvedené námietky formuloval zopakovaním zákonnej dikcie §
191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP (umožňujúcej zrušiť administratívne rozhodnutie v správnom súdnom

konaní), avšak bez označenia konkrétneho pochybenia - individualizované žalobné námietky boli
formulované v ďalšej časti žaloby a správny súd sa k nim vyjadrí nižšie. Napokon argumentácia
týkajúca sa nesprávnych právnych záverov žalovaného i prvostupňového správneho orgánu vychádza
zo zrozumiteľne formulovaných skutkových a právnych východísk, ktoré boli hlavným dôvodom pre
podanie správnej žaloby v posudzovanej veci. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že rozhodnutie

žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa spĺňajú kritériá v zmysle § 63 ods. 3 daňového
poriadku a jasne zhodnocujú skutkový a právny stav, ktorý je zachytený v administratívnych spisoch.24. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane
je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým
dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na

faktúre je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj ďalších listinných dôkazov, napr. dokladov o zaplatení alebo dodacích listov, nie je predpokladom pre
odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa
dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.

Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako
aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na
základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. Faktúra je
relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,
že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o
účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie

dane z tohto dokladu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf 26/2014). Uvedené rozhodnutie uvádza
správny súd najmä v reakcii na odkaz žalobcu na iné skoršie rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011,
ktorého obsah treba vnímať v kontexte novšej judikatúry najvyšších súdnych inštancií.

25. Vzhľadom na to, že daňový doklad - faktúru je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s

tlačiarňou, jeho vierohodnosť je potom podporená osobou vystaviteľa, ktorý ho spravidla podpisuje,
ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú
tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté
informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami môže
dôvodne spochybniť, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených

faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným
dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým
konkrétnym spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

26. Vo vzťahu k spoločnosti ALAMER, s. r. o. považoval správny súd za potrebné pripomenúť, že
z napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane vyplývajú jasne pomenované pochybnosti o
uskutočnenom obchode, majúce svoj základ vo výsluchu konateľa označenej spoločnosti, ktorý nemal
žiadne informácie o aktivitách spoločnosti, v mene ktorej mal vystupovať, nevedel, že je jej konateľom
alebo že by podpísal konkrétne faktúry či iné dokumenty súvisiace s obchodnou činnosťou so žalobcom.

Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že pri uzatváraní zmlúv konal s obchodným riaditeľom spoločnosti
K. okolnosti spolupráce s touto osobou neboli nijako preukázané, naviac existenciu vzťahu K. X. so
spoločnosťou ALAMER, s. r. o. nepotvrdzuje žiaden dôkaz. Pri tak zásadnom zistení, že konateľ
spoločnosti v nej pravdepodobne figuruje len formálne a zároveň sa nezistila aktivita spoločnosti ani
pri miestnom zisťovaní, je namieste konštatovať záver, že bolo na žalobcovi aby produkoval dôkazy

o reálnosti dodávok tovaru v zmysle faktúr 180100864, č. 180100883 a č. 180100878. Argumentácia
žalobcu o tom, že správne orgány mali skúmať finančné toky medzi dotknutými spoločnosťami, či
zaoberať sa zaúčtovaním daných faktúr a skúmať z hľadiska predmetu konania spoločnosti ALAMER,
s. r. o. možnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu formou subdodávky, bola neopodstatnená.
Formálne splnenie podmienok pre uznanie práva na odpočítanie DPH totiž nestojí nad potvrdením

existencie materiálneho plnenia, na preukázanie ktorého bol povinný žalobca, a to najmä pri zistení
tak závažných pochybností, ako to bolo formulované žalovaným i správcom dane. Navyše námietky
žalobcuformulovanévrámcižalobnýchbodovbolivšeobecnéanevytýkalisprávnymorgánomkonkrétne
pochybenia, resp. neoznačili zrozumiteľne, čo navyše malo byť v administratívnom konaní objasnené.

27. Obdobne možno konštatovať aj v prípade spoločnosti FIXAN, s. r. o., že žalobca predložením
faktúr č. 18092101 a č. 18092802 síce preukázal naplnenie formálnych predpokladov pre odpočítanie
dane, avšak následne neprodukoval žiadne dôkazy na potvrdenie ich materiálneho obsahu, k čomu
správny súd odkazuje na výklad uvedený vyššie. Aj v tomto prípade konateľ dodávateľskej spoločnosti
nekomunikoval, pričom žalobca v reakcii na zistenia správcu dane odkázal na skutočnosť, že pri

uzatváraní obchodu komunikoval s riaditeľom spoločnosti „pánom K.“, ktorého postavenie nebolo nijako
objasnené, v relevantnom čase nemala spoločnosť FIXAN, s. r. o. podľa údajov Sociálnej poisťovne
žiadnych zamestnancov. Nepreukázanie materiálneho plnenia vo vzťahu dodávateľskej spoločnosti a
žalobcu potom viedlo k obdobnému záveru, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku - že žalobcovinevzniklo právo na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Pokiaľ
žalobca argumentoval tým, že správca dane sa mal zaoberať ďalším vzťahom - medzi žalobcom ako
dodávateľom a odberateľskou spoločnosťou DWC SLOVÁKIA, s. r. o., predloženie zmluvy a odkaz na

jej obsah je opätovne len preukázanie formálnych podmienok pre odpočítanie dane, nie potvrdenie, že
materiálne plnenie sa uskutočnilo.

28. Napokon si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr č. 28090318 a 28090518
vystavených spoločnosťou WASARI s. r. o., vo vzťahu ku ktorej obdobne žalobca nepredlžil žiadne

doklady o reálnosti deklarovaného plnenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozpory v napadnutom
rozhodnutí - konkrétne že sa tu raz uvádza, že konateľ označenej spoločnosti nereagoval a zároveň v
tomistomrozhodnutíjeodkaznadoručenieodpovededňa07.05.2019,idevskutočnostionepochopenie
obsahu rozhodnutia, keď správca dane jednak vykonával vlastné dokazovanie vo veci žalobcu a zároveň
vychádzal aj zo spisu týkajúceho sa spoločnosti WASARI s. r. o. (čo sa výslovne v napadnutom
rozhodnutí uvádza na strane 7). Pre uznanie odpočítania dane nebolo ani v tomto prípade postačujúce

predloženie listinných dokladov, keďže tieto samé o osebe nepotvrdzujú vykonanie prác vo vinohrade,
ako sa uvádza v daných faktúrach. Dodávateľská spoločnosť nedisponovala v relevantnom čase
žiadnymizamestnancami,pričomakmalitietoprácevykonaťpracovnícizMaďarska,bolovmožnostiach
žalobcu, aby produkoval návrhy na vykonanie dôkazov v súvislosti s týmto tvrdením.

29.Vovzťahuknámietkamtýkajúcimsanutnostiskúmaniapodvodnéhokonaniasprávnysúdpripomína,
že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže daňový
orgán neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich
zneužitie práva alebo účasti na daňovom podvode; iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená

ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností,
podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo
dňa 17.10.2017). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v
zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno na daňovom orgáne. Pokiaľ tento dospeje po
vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom či spáchaní daňového podvodu,

je nutné uvedené skutočnosti v daňovom konaní preukázať.

30. Z vyššie uvedených záverov plynie, že správca dane k ďalším úvahám o možnom podvodnom
konaní daňového subjektu môže dôjsť len za predpokladu, že je preukázané samotné dodanie služby
(tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. V prejednávanej veci však tak žalovaný, ako aj správca

dane dospeli k záveru, že dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom
nebolo.Zuvedenéhovyplýva,ženásledneniesúodôvodnenéďalšieúvahyžalobcuohľadnedôkazného
bremena správcu dane vo vzťahu k podvodnému konaniu žalobcu.

31. Žalobca tvrdil, že pre rozhodnutie nemohlo byť relevantné zistenie nekontaktnosti dotknutých

subjektov, s čím nemožno súhlasiť. Správca dane totiž vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či
predložené účtovné doklady majú aj reálny podklad; nedostupnosť dodávateľských spoločností bola
jedným z dôvodov pre ďalšie zisťovanie s cieľom objasniť spôsob dodania tovaru a služby uvedených
na sporných faktúrach. Žalobca v tomto smere neponúkol správcovi žiadne informácie s cieľom objasniť
kreovanie a obsah jednotlivých zmluvných vzťahov. Uvedené okolnosti mal z pohľadu správneho súdu

objasniť žalobca, nie daňový orgán. Najvyšší súd vo svojej judikatúre opakovane vysvetlil podstatu
poctivého obchodného styku v kontexte zabezpečenia relevantných informácií o obchodnom partnerovi.
Napríklad v rozsudku 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017 sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto
mieste poukazuje nielen na zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú
skutočnosť, že súčasne zákonným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že

štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými
podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka),
ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva
v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane o

pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. 3 ods.
6 daňového poriadku oprávnené.“ Žalobca poukazoval v konaní na nejasné vzťahy s obchodnými
riaditeľmi dotknutých dodávateľských spoločností, ktorých skutočné postavenie v štruktúre týchto
spoločností nebolo preukázané, tak ako nebolo preukázané dodanie jednotlivých plnení.32. Správny súd mal za to, že správne orgány postupovali v danej veci v súlade so zásadami
formulovanými v § 3 daňového poriadku, pričom skutkové a právne závery boli zrozumiteľne vysvetlené

v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd stotožniac sa s
konštatovaním o nepreukázaní reálnosti obchodov na základe vyššie uvedených faktúr dospel k záveru
o zamietnutí žaloby podanej žalobcom.

33. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario

tak, že mu súd náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal. Rovnako súd nepriznal
náhradu trov žalovanému v zmysle ustanovenia § 168 SSP a contrario.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote

30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.