Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8422010456
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8422010456.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2023,
v trestnej veci obvineného A. B. a spol. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
ods.1písm.b)Tr.zákonaosťažnostiokresnéhoprokurátoraprotiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarok
sp. zn. 2T/98/2022 zo dňa 30.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Kežmarok podľa § 241 ods. 1 písm. f) Tr. poriadku
odmietol obžalobu Okresnej prokuratúry Kežmarok sp. zn. Pv 412/22/7703-7 podanú dňa 08.11.2022 na
obvinených 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. D. XXX, E. C. a 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom C. D. XXX, E. C. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.

1 písm. b) Tr. zákona, ktorý mali spáchať tak, že

- ako zákonní zástupcovia - rodičia maloletých D. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX,
žiakov Špeciálnej základnej školy na ul. G. XX D. H. I., okr. C., si voči nim zanedbávali svoje zákonné
povinnosti rodičov tým, že počas školského roka 2021/2022 v dobe od 02.09.2021 do 30.06.2022
umožnili ich synovi maloletému D. B., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať

133 vyučovacích hodín, a ich synovi maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX, umožnili bezdôvodne a
bez ospravedlnenia vymeškať 121 vyučovacích hodín, pričom napriek upozorneniam školy k náprave
nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich detí do školy sa nestarali,

a vec vrátil prokurátorke z dôvodu závažných procesných chýb.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátorka okresnej
prokuratúry, ktorú odôvodnila tak, že sa nestotožnila s napadnutým uznesením, keď okresný súd
poukázal na to, že obvinený A. B. pri svojom výsluchu dňa 21.09.2022 vyjadril, že nevie čítať, vie sa len
podpísať, z čoho má byť zrejmé, že obvinený A. B. je osobou negramotnou, nakoľko tento nevie vôbec
čítať a z jeho vyjadrenia zároveň možno implicitne vyvodiť, že nevie ani písať. Obvinený z hľadiska
dosiahnutého vzdelania podľa jeho slov vychodil špeciálnu základnú školu v H. I., okresný súd má za

to, že za stavu kedy obvinený je osobou negramotnou, navyše v spojení s faktom, že tento absolvoval
základnú školu špeciálnu, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov
pre žiakov s mentálnym postihnutím, vznikol dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku. Na
uvedenom podľa názoru okresného súdu nič nemení ani vyjadrenie obvineného obsiahnuté v zápisnici
o jeho výsluchu, kedy po prečítaní zápisnice a zopakovaní výsluchu uviedol, že obhajcu nežiada, lebo
všetkému rozumie v plnej miere. K záveru okresného súdu, že postupom orgánov činných v trestnom

konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu, pretože obvinenému nebolo umožnené v plnom rozsahu
uplatniť práva vyplývajúcemu z Trestného poriadku, poukázala prokurátorka na ustanovenie § 37 ods. 2Tr. poriadku z ktorého vyplýva, že je na zváženie súdu a v prípravnom konaní prokurátora alebo policajta,
aby vyhodnotil, že aj v iných prípadoch, ako sú uvedené v ods. 1 tohto ustanovenia je nevyhnutné, aby
obvinený mal obhajcu na uplatnenie svojho práva na obhajobu. Ak v takomto prípade pri posúdení, či

je obvinený spôsobilý náležite sa obhajovať zostanú v tomto smere pochybnosti, musí mať obvinený
obhajcu už v prípravnom konaní. V tomto konkrétnom prípade boli súdom vzaté do úvahy údaje zistené
len preskúmaním spisového materiálu, konkrétne len zo zápisnice o výsluchu obvineného A. B. zo dňa
21.09.2022, na základe čoho bol vyvodený jednoznačný záver o pochybnosti o spôsobilosti obvineného
náležite sa obhajovať. Pri tomto hodnotení bolo však podľa názoru prokurátorky potrebné vziať do úvahy,

že aj v priebehu prípravného konania príslušný orgán činný v trestnom konaní, ktorý realizoval skrátené
vyšetrovanie, posudzoval osobu obvineného A. B., pričom zistené údaje boli zaznamenané v zápisnici
o výsluchu obvineného zo dňa 21.09.2022, pričom prokurátorka poukázala na to, že policajt riadne
zaznamenal vyjadrenie obvineného k veci, taktiež postoj samotného obvineného k pochopeniu zmyslu
trestného konania, pričom z vyjadrenia obvineného zaznamenaného v zápisnici o jeho výsluchu vyplýva,
že aj keď nevie čítať, vie sa podpísať, plne chápe zmysel trestného konania, zápisnica mu bola prečítaná

so všetkými poučeniami, bol mu zopakovaný aj jeho výsluch, obhajcu si nežiadal, nakoľko všetkému
rozumel v plnej miere. Poukázal aj na to, že výsluch viedol poverený príslušník PZ, ktorý bol v priamom
kontaktesobvinenýmatýmtomalmožnosťajsámvyhodnotiťosobuobvinenéhoato,čirozumiedanému
procesnému úkonu i samotnému trestnému konaniu, pričom je zrejmé, že nedospel k záveru, aby
u obvineného A. B. bolo odôvodnené konštatovať pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

Vyhodnotiac zistené údaje k osobe obvineného A. B. v kontexte realizácie celého prípravného konania
a jeho hodnotenia príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní v danom štádiu konania nebolo, podľa
názoru prokurátorky, odôvodnené spochybňovať zákonnosť a správnosť tohto konania, neboli zistené
také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ustanovenia § 37 ods. 2 Tr. poriadku, teda aby bol
u A. B. daný dôvod povinnej obhajoby. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a vec

vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie,
ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného A. B. z prípravného konania plynie, že tento pri svojom výsluchu
dňa 21.9.2022 uviedol, že nevie čítať, vie sa len podpísať. Poverený príslušník OO PZ napriek uvedenej
skutočnosti obvinenému neustanovil obhajcu a vo veci ďalej konal bez obhajcu, následne prokurátorka
podala vo veci na Okresnom súde Kežmarok obžalobu.

Podľa § 37 ods. 1 Tr. poriadku po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom
konaní, ak
a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d) ide o konanie proti mladistvému,
e) ide o konanie proti ušlému.

Podľa § 37 ods.2 Tr. poriadku obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom

konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné, najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti
obvineného náležite sa obhajovať.

Toto ustanovenie Trestného poriadku upravuje povinnú obhajobu ako dôležitú súčasť práva na obhajobu
zakotvenú v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, taktiež v článku 6

ods. 3 písm. b), c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napokon aj v § 2 ods. 9
Tr. poriadku. Povinná obhajoba je stanovená predovšetkým v tých prípadoch, kedy obvinený nemôže
svoju obhajobu vzhľadom k určitým objektívnym okolnostiam vykonávať sám (napríklad je vo väzbe či
vo výkone trestu odňatia slobody, nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, trpí závažnými telesnými či
duševnými ochoreniami a podobne).

Pochybnosti o spôsobilosti náležite sa obhajovať môžu vzniknúť napríklad u obvinených hluchých,
hluchonemých, nemých, slepých, s vadami reči alebo ťažko chorých (napríklad u osôb s organickým
ochorením mozgu, silným kornatením a podobne), alebo u osôb, ktoré nevedia čítať alebo písať.Problematika práva na obhajobu, teda právo obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu, je
jedným zo základných práv a ide o problematiku súdnou praxou dlhodobo ustálenú, pretože ju upravujú
zjednocujúce stanoviská a rozhodnutia platné viac ako štyridsať rokov (R27/77, R65/78, B 1/77-9 , R ČR

20/94), ktoré naďalej platia, pretože k zmene právnej úpravy v tomto smere nedošlo a v demokratickom
a právnom štáte k nej ani dôjsť nemôže.

K argumentácii prokuratúry, že vo veci konajúci policajt obvinenému prečítal zápisnicu, že obvinený
všetkému porozumel, je treba uviesť známu skutočnosť, že obvinený, ktorý nevie čítať, predsa nemôže

posúdiť, či policajt naozaj číta, čo je uvedené v zápisnici, nie je zrejmé, ako môže osoba, ktorá nevie
čítať a písať, prečítať uznesenie o vznesení obvinenia, obžalobu, ako môže preštudovať vyšetrovací
spis a ako môže navrhnúť vykonanie dôkazov a označiť dôkazy, ako môže sama napísať opravný
prostriedok. Práve na takéto situácie pamätá Trestný poriadok v ustanovení § 37 ods. 2 Trestného
poriadku. Neobstojí ani dôvodenie, že konajúci policajt a prokurátor usúdili, že daná osoba je schopná
sa sama obhajovať napriek tomu, že uviedla, že nevie čítať a písať, vie sa len podpísať.

Krajský súd konštatuje, že právo na obhajobu v jeho najzákladnejšej podobe znamená nevyhnutnosť
zabezpečiť práva obvineného tak, aby v konaní boli objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace
v prospech obvineného.

V danom prípade nie je zrejmé, ako po subjektívnej stránke zanedbali obvinení ako rodičia svoje
povinnosti vo vzťahu k štrnásťročnému či trinásťročnému synovi, pokiaľ otec uviedol, že bol v čase,
keď deti išli do školy v práci, matka uviedla, že synov riadne posadila na autobus a svedkovia učitelia
potvrdili,žematkaajtelefonovaladoškoly,čisynoviadoškolyprišli,napredvolaniesadoškolydostavila,
teda len na základe doteraz zabezpečených dôkazov nie je možné jej vyčítať, aby predvolania zo

školy na riešenie situácie matka ignorovala, a teda so školou vôbec nespolupracovala. Zo spisu nie
je zrejmé, či vymeškané hodiny predstavujú vymeškanie už od prvej vyučovacej hodiny, alebo či žiaci
odišli z vyučovania. Krajský súd konštatuje, že posúdenie týchto otázok je kľúčové pre rozhodnutie, či
obvinení mohli naplniť pojmové znaky prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr.
zákona. Pre objektívne posúdenie tohto prípadu sa javí postup orgánov činných v trestnom konaní ako

formalistický, spočívajúci v zásade len na skúmaní, koľko vyučovacích hodín žiaci vymeškali. Zo správy
obce Krížová Ves plynie, že manželia sa starajú o šesť maloletých detí, z uvedeného plynie, že obžaloba
v uvedenom prípade neskúmala vek ďalších detí, či matka prípadne mohla cestovať s deťmi ráno do
školy a osobne ich do školy odprevadiť. V prípade, pokiaľ deti nerešpektujú rodičov, je namieste zvážiť
použitie výchovných opatrení vo vzťahu k maloletým deťom, trestné právo by malo byť prostriedkom

ultima ratio.

Keďže sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom vyjadreným v uznesení okresného
súdu, sťažnosť prokurátorky ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.