Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 22, 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010744
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2119010744.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD. a

prísediacich PhDr. Gabriely Brestovanskej a JUDr. Petra Mikuláša na hlavnom pojednávaní v Trnave,
dňa 23.06.2022, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

G. V., nar. XX.XX.XXXX v Trnave,
trvale bytom ul. R. R. č. XXXX/XX, O.,
t. č. ÚVTOS Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

1. dňa 28.06.2018 v čase okolo 11.43 hod. v meste O. na ulici X. č. 28 v predajni TETA drogéria
z predajnej plochy odcudzil 8 ks Elseve šampón 250 ml, 11 ks Elseve balzam 200 ml, 14 ks Nivea

sprchový gél 250 ml, 7 ks Dove Deo/SG hodváb a 4 ks Dove Men Deo/SG Clea tým spôsobom, že
tento tovar si schoval do igelitovej tašky a pravého vrecka a následne s týmto prešiel bez zaplatenia cez
pokladničnú zónu smerom k východu a z predajne utiekol na neznáme miesto, čím uvedeným konaním
spôsobil spoločnosti PEMAS plus spol. s r.o., IČO: 35 694 254, so sídlom P. 1, 951 41 I., škodu v celkovej
výške 109,36 €, hoci mu bola dňa 29.11.2017 rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ Trnava uložená
pokuta vo výške 30,- €, a to blokom na pokutu nezaplatenú na mieste e.č.: 12099896, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.11.2017 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu

Trnava, sp. zn. 15T/5/2018 zo dňa 05.02.2018, právoplatným dňa 17.02.2018, bol uznaný vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa§ 212 ods. 1 Trestného zákona,

2. dňa 02.08.2018 v čase o 11.53 hod. v Trnave na Trojičnom námestí č. 9 v O. v obchodnom dome Y.
na prízemí pri výťahoch pristúpil k tam stojacej L. S., nar. v roku XXXX a následne jej z krku strhol zlatú
retiazku neznámej značky so zlatým krížikom a pozláteným medailónom Panny Márie, ktorú si prisvojil,
čím poškodenej L. S. spôsobil škodu vo výške 50,- Eur a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že

bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.02.2018, sp. zn. 15T/5/2018, právoplatným
dňa 17.02.2018 odsúdený pre pokračovací prečin krádeže, podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov
a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/184/2018 zo dňa 30.07.2018, toho istého dňa
právoplatným bol odsúdený pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa§ 20 § 212 ods. 2 písm. f),
ods. 3 písm. b) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do
ústavu so stredným stupňom stráženia,teda

obžalovaný G. V.

v bode 1

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich

mesiacoch postihnutý, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

v bode 2

prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci ktorú mal iný na sebe, a taký čin spáchal,
hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal na

chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchal

v bode 1

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. (v znení do 31.07.2019)

v bode 2

zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na § 139 písm. e) Trestného zákona (v znení do 31.07.2019)

a za to sa odsudzuje:
v bode 1

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného
súduR.zodňa09.09.2020,sp.zn.:1T/130/2018,právoplatnýdňa09.09.2020,ktorýmbolobžalovanému
uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať)mesiacov, na výkon ktorého
bol obžalovaný zaradený do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a, pretože trest uložený týmto

skorším rozhodnutím je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

v bode 2

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona (v znení do 31.07.2019) s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona,

§ 36 písm. l) Trestného zákon, § 37 písm. m) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky
a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd sa obžalovanému ukladá uhradiť poškodenej Pavlíne S.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom: X. 120, škodu vo výške 5,- eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd sa obžalovanému ukladá uhradiť poškodenej Teta drogérie
SR s. r.o. (predtým PEMAS plus, spol. s.r.o.), so sídlom V. 6, 951 41 I., N.: 35 694 254, škodu vo výške

109,36 eur.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

***Skutok 1***

Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obžalovaný
vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o
mladistvého obvineného, takéto vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu a zástupcu
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor
ako aj obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania, tento písomný rozsudok neobsahuje

odôvodnenie.
***Skutok 2***
Výrok o vine
Podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku tento rozsudok neobsahuje odôvodnenie v rozsahu výroku o
vine, nakoľko prokurátor a obžalovaný sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie a

obžalovaný zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými
v § 308 ods. 2 Trestného poriadku.
Výrok o treste
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že priznáva spáchanie skutku, ľutuje jeho spáchanie a
žiada, aby mu súd uložil najnižší možný trest. Momentálne ukončuje výkon nepodmienečného trestu

odňatia slobody a chce sa vrátiť k svojej rodine a starať sa o svoje nezaopatrené deti.
V rámci rozhodovania o treste súd prihliadol najmä na obsah nasledovných listinných dôkazov, ktoré
vykonal v zmysle § 269 Tr. por.:
- lustrácia CDB,
- rozsudok OS TT, sp. zn. 1T/24/2006 zo dňa 09.05.2007,

- uznesenie OS TT, sp. zn. 30Nt/151/2013,
- podanie obhajcu zo dňa 25.10.2021 a 26.10.2021 predložené krátkou cestou počas HP,
- podanie z č.l. 232-233,
- odpoveď od MUDr. R. z č.l. 238,
- Pripojený spis 10Nt/38/2021 OS Trnava,

- Odpis RT,
- Lustrácia GP,
- Lustrácia CEZDAB.

Na HP bola z dôvodu vhodnosti predvolaná znalkyňa MUDr. T., ktorej ZP z č.l. 76-80 bol následne

vykonaný v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. (pričom z tohto ZP vyplynulo dôvodnosť uloženie ústavnej
formy protitoxikomanického liečenia) . Na tomto HP vykonaný výsluch znalkyne, resp. na základe návrhu
obhajoby bola k aktuálnosti ZP vypočutá znalkyňa, ktorá súdu po zákonnom poučení uviedla, že u
obžalovaného je zistená závislosť od OPL trvalá, je to podobné ako napr. potreba používania inzulínu pri
diabetes. Pri obžalovanou je len otázka, či je schopný abstinovať alebo nie. Obžalovaný bol na slobode

schopný abstinovať len čiastočne, a to pri liečbe suboxonom, ktorý mu podával lekár, aby nemusel
užívať opiáty. Akonáhle stratil kontakt s lekárom nastala recidíva, u obžalovaného išlo o zavinené
prerušenie liečby. Z pohľadu znalkyne je liečba stále dôvodná, a to z dôvodu, že bez substitučnej
liečby nebol schopný abstinencie. Vo všeobecnosti nariadená ústavná liečba trvá, až kým ju súd nezruší,
v zásade 2-3 mesiace. C. v súčasnosti abstinuje v ÚVTOS, abstinencia obžalovaného je vynútená,

táto sa označuje ako abstinencia v chránenom prostredí. Je možné, že by obžalovaný bol schopný
abstinovať na slobode, ale nepovažuje za vhodné, aby abstinoval za súčasnej substitučnej liečby,
ako v minulosti. Abstinencia bola vynútená to považuje znalkyňa za nepopierateľné. Či je obžalovaný
schopný abstinencie v nechránenom prostredí, to je otázka , na ktorú nevie odpovedať, ale závislý je
a závislosť je ťažká a kombinovaná. V prípade protitoxikomanickej liečby ambulantnou formou, o tejto

je možné uvažovať, ale aká je perspektíva k tomu sa vyjadriť nevie. Obž. nebol schopný abstinovať
na slobode a je predpoklad, že pokiaľ by bol ZP vypracovaný ku dňu konania HP, jeho záver by s
vyššou mierou pravdepodobnosti svedčil v prospech nariadenia protitoxikomanickej liečby ambulantnou
formou. Fyzické prejavy u obžalovaného neboli zistené. Na otázku, či mohol mať dlhodobý pobyt v
ÚVTOS rovnaký účinok ako ochranné liečenie ústavnou formou, znalkyňa uviedla, že v psychiatrii to

nie je možné vylúčiť, ale nedokáže predvídať vývoj stavu obžalovaného na slobode, ale viem zotrvaťna tom, že u neho bola zistená dlhoročná a ťažká závislosť. V súčasnosti to vyzerá tak na 52% : 48 %
k dôvodnosti ,,len“ ambulantnej liečby.

Z obsahu odpisu RT vyplynulo, že obžalovaný má v odpise RT vykázaných 11 záznamov s absolútnou
prevahou majetkovej trestnej činnosti s najčastejším výskytom prečinu krádeže. Z lustrácie odpisu RT
možno u osoby obžalovaného pozorovať špeciálnu recidívu vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti.
Obžalovaný je osobou, opakovane súdne trestaná a to najmä nepodmienečnou formou, pričom u osoby

obžalovaného sa účinku minul aj uložený podmienečný trest, resp. podmienečné prepustenie z VT a
uložený probačný dohľad (viď 3 záznam v RT), či uložené ochranné liečenie (viď 2., 4. a 5. záznam v RT).
Pripojení spisu OS Trnava, sp. zn.: 10Nt/38/2021 bolo zistené, že u obž. došlo k zahladeniu odsúdenia
v konaní pred OS Trnava, sp. zn.: 1T/24/2006, teda odsúdenia za zločin, ktorý by inak zakladal aplikáciu
§ 38 ods. 5 Tr. zák.
V prípade obžalovaného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného

zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Vzhľadom na zistené
odsúdenia neprichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. Pokiaľ ide o
priťažujúce okolnosti, súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže odsúdený
už bol (dokonca opakovane) za trestný čin odsúdený, preto konštatoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák.
neutrálny pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.

Pozornosti súdu neuniklo, že v momente spáchania trestného činu v bode 2 a aj v momente podania
obžaloby na tunajší súd bol trestný čin spáchaný ako recidíva v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák., teda
išlo o opätovné spáchanie zločinu (vzhľadom na odsúdenie OS Trnava, sp. zn.: 1T/24/2006 zo dňa
09.05.2007, právoplatného rovnaký deň). Následne v priebehu súdneho konania došlo k zahladenia
tohto odsúdenia uznesením OS Trnava sp. zn.: 10Nt/38/2021 zo dňa 25.04.2021, pričom je nepochybné,

že uznesenia nadobudlo právoplatnosť pred ukončením dokazovania na HP. Predmetný stav v
judikatúre rieši predovšetkým rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. februára 2012, sp. zn. 2To/5/2011
uverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej
republikyč.1/2013podč.11,vzmyslektorého,akjepodľaustanoveníTrestnéhozákonaprirozhodovaní
potrebné posúdiť, či u predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného nastali účinky zahladenia, posudzuje

tieto účinky odvolací súd podľa stavu v čase svojho rozhodovania (pozn. predmetná judikatúra expressis
verbis pojednáva o odvolacom konaní, je však len logické [minimálne na základe argumentum a
minori ad maius], že tento princíp, t.j. viazanosť právnym stavom v momente rozhodovania súdu pri
rozhodovaní o treste platí aj pre prvostupňové konanie). Z tohto titulu musel súd dodatočne prihliadnuť
nazahladenieodsúdeniaakonštatovať,žepredpokladypreaplikáciu§38ods.5Tr.zák.niesúvprípade

obžalovaného splnené.
Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch :
1) 36 - 120 mesiacov (základná sadzba).
2) 24-120 mesiacov (sadzba po aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.).
Súd prihliadol na osobu odsúdeného, na skutočnosť, že tento má doposiaľ vykázaných 11 záznamov

v RT, ako aj na fakt, že obžalovaný sa ku skutku priznal už v prípravnom konaní a tento (podľa názoru
súdu, na základe vykonaného dokazovania) úprimne oľutoval. Pozornosti súd neuniklo, že obžalovaný
po vyhlásení o vine (§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.) mal ambíciu spochybniť vlastné vyhlásenie, zjavne
s cieľom dodatočne dosiahnuť zahladenie odsúdenie, ktoré by pri jeho osobe mohlo založiť aplikácie §
38 ods. 5 Tr. zák. (čo sa mu aj dodatočne podarilo). Tento postup možno chápať ako hraničný medzi

realizáciou práva na obhajobu a procesnou obštrukciou, ktorý ale súd vzhľadom na už aj tak hroziaci
vysoký trest nezohľadnil v neprospech osoby obžalovaného. Žiada sa ale dodať, že s výnimkou tvrdenia
obžalovaného sa nezistila žiadne skutočnosť indikujúca pochybnosť o príčetnosť obžalovaného v čase
konania HP a tomuto nesvedčili ani vykonané listinné dôkazy (vyjadrenie od MUDr. R. a MUDr. U.).
Na druhej strane je nevyhnutné dodať, že nemožno ignorovať trestnú minulosť obžalovaného a jeho

sklony k páchaniu majetkovej trestnej činnosti. Zásada generálnej a individuálnej prevencie v prípade
osoby obžalovaného preto vyžaduje, aby aj s ohľadom na možnosť uloženia trestu pod zákonnom
stanovenú spodnú hranicu postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Tr. zák. per analogiam, súd
túto možnosť nevyužil a obžalovanému vyhlásenie o vine síce zohľadnil, ale neuložil mu (pri jeho osobe
neprimeraniemierny)trestodňatiaslobodypodspodnúhranicuzákonnejvýmery. Vzhľadomnauvedené

súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, teda trest pri spodnej
hranici trestnej sadzby a zároveň trest nižší, ako by mu bol býval uložil v prípade, ak by obžalovaný
spáchanie skutku popieral, resp. neučinil vyhlásenie o vlastnej vine.
***Rozhodnutie o ochrannom liečení***Zo záverov ZP MUDr. T., ktorý súd vykonal prečítaním jeho podstatnej časti, ako aj výsluchom znalkyne
vyplynulo, že u obžalovaného bola zistená závislosť na OPL, konkrétne na heroíne. Text znaleckého
posudku vychádzal zo stavu zisteného znalkyňou v období vypracovania ZP, teda viac ako 3 roky pred

ukončením dokazovania na HP. Z výsluchu znalkyne na hlavnom pojednávaní následne vyplynulo, že
vzhľadomnaodstupčasenariadenieochrannéhoprotitoxikomanickéholiečeniaústavnouformoustratilo
na svojej dôležitosti, keďže odsúdený bol schopný (relatívne) spontánnej abstinencie v podmienkach
ÚVTOS, napriek tomu, že mal nárok na substitučnú liečbu, pričom tento nárok nevyužil a neužíval
resp. nenárokoval si ani medikamentóznu terapiu liekmi na zmiernenie prejavov závislosti, ktoré mal

indukované a riadne predpísané ošetrujúcim lekárom (pozn. išlo o právo obžalovaného na liečbu, nie
o povinnosť, preto v tomto smere súd nehovorí o porušení podmienok pri výkone trestu - pozn. súdu).
Znalkyňa vzhľadom na odstup času uzavrela, že nie je u osoby obžalovaného možné spoľahlivo hovoriť
o potrebe nariadenia ústavného protitoxikomanického liečenia aj v súčasnosti a hoci závisí najmä od
osoby obžalovaného, pri jeho osobe je možné s vyššou mierou pravdepodobnosti dosiahnuť účel
liečbyajochrannouprotitoxikomanickouliečbouambulantnouformou(znalkyňavýslovneuviedla,ževidí

účelnosť nariadenia ochrannej protixikomanickej liečby v percentách tak na 52 %, pričom pre ústavnú
formujeto48%,akbyposudokpísalaaktuálne,vyjadrilabysavprospechochrannejliečbyambulantnou
formou).
Výrok o ochrannom liečení je v zásade iným typom výroku ako výrok o treste. Hoci zásada v
pochybnostiach v prospech obvineného (obžalovaného) platí primárne vo vzťahu k rozhodovaniu

o vine, jej aplikácia v prípade rozhodovania o treste resp. aj ochranných opatreniach (vrátane
ochranných liečení) je len logickým pretavením základných zásad trestného konania. Vzhľadom
na vykonané dokazovanie na HP možno spoľahlivo konštatovať, že u obžalovaného nebola bez
dôvodných pochybností zistená potreba nariadenia ochranného protitoxikomanického liečenia (len)
ústavnou formou, pričom vzhľadom na zistené skutočnosť, môže pre dosiahnutie účelu ochranného

liečenia postačovať aj jeho výkon ambulantnou formou. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že
obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
***Výrok o náhrade škody***
V priebehu konania bol uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 5, - € pošk. S. a nárok 109,36 €
pošk. O. drogérie SR, s.r.o. (predtým L. plus, spol. s r.o.). Tieto nároky na náhradu škody vyplynuli aj

z vykonaného dokazovania. Z tohto titulu súd priznal pokoreneným nárok na náhradu škody v zmysel
jej uplatnenia.
Všetky výroky tohto rozsudku boli prijaté senátom Okresného súdu Trnava pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.