Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 49Cb/24/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1000899913
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1000899913.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov

senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: N.. V.. S. Ď.,
G.-B. Q., G. G. I. X, R., V.: XX XXX XXX, Česká republika, zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokátom,
Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o., Poľovnícka 4, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému:
v 1. rade: Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s.r.o., so sídlom Za stanicou 5, 831 04 Bratislava,
IČO: 31 382 533, právne zast.: JUDr. Eduard Veterník, advokátom, Viničná 20, 900 27 Bernolákovo,
v 2. rade: JUDr. Ján Benčura, správca konkurznej podstaty spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., so
sídlom Štefánikova 15, 814 19 Bratislava, IČO: 31 328 750, v konaní o určenie vlastníctva, vydanie veci

hmotného investičného majetku a vydanie individuálneho petitu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd žalovanému v 2. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.05.1998, požiadal žalobca o vydanie veci
hmotného investičného majetku podľa § 126 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

a súčasne požiadal o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 až 78 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). V žalobe uviedol, že žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnému
hnuteľnému majetku sprivatizovanej jednotky Železničné staviteľstvo, š.p., Bratislava, Štefánikova 15,
811 04 Bratislava, IČO: 00 002 984 a to Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992, uzavretou
medzi Federálnym fondom národného majetku ČSFR, so sídlom v Prahe 7, Nábřeží kpt. Jaroša 1000
a Stavebno-obchodnou firmou A-Z, ul. Gorkého č. 9, Hodonín, IČO: 10 579 281, zast. N.. V.. S. Ď.,
zapísanou v podnikovom registri Mestského súdu v Bratislave, v odd. A, vložka 3383 a to v zmysle

Hospodárskeho zákonníka, dňom zápisu 10.10.1991. Žalobca zmenil svoje obchodné meno a to na
N.. V.. S. Ď. - G.-B. Q. R., I. X, pri nezmenenom V.: XX XXX XXX, vedenom na Obchodnom registri
Krajského súdu v Brne, oddiel A, vložka 3383. Žalobca vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam
označených pod písm. A/, por. č.1 až 37 a pod písm. B/, por. č. 1 až 87 písomnej žaloby, nadobudol na
základe už citovanej zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992. Žalobca predmetný hnuteľný
majetok vniesol do užívania spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., Štefánikova 15, Bratislava. Žalobca
bol v spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., spoločníkom, vo funkcii generálneho riaditeľa. Z tohto dôvodu

všetok majetok so všetkými výhodami z toho plynúcimi, užíval ŽELSTAV, A-Z, s.r.o. Dôkazom toho,
že majetok bol len v užívaní je i tá skutočnosť, že predmetný hnuteľný majetok, ktorý mal pridelené
ŠPZ ešte v auguste 1995, bol vedený na sprivatizovanú firmu Železničné staviteľstvo Bratislava, š.p.,
na Dopravnom inšpektoráte v Bratislave. V auguste 1995 spoločníci a konatelia spoločnosti ŽELSTAV,A-Z, s.r.o., V.. U. U.H., V.. Z. C., riaditeľ závodu 01 v Bratislave V.. B. I. a riaditeľ závodu 02 v Ž.
V.. I. Č., nezákonným spôsobom prepísali predmetný majetok bez súhlasu vlastníka z neexistujúcej
firmy Železničné staviteľstvo, š.p., na ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., Štefánikova 15, Bratislava. K prepisu na

dopravnom inšpektoráte použili na odhlásenie vozidla razítko Železničného staviteľstva, š.p., ktoré už v
tom čase neexistovalo. Súčasťou žalobného návrhu bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k. 33Cb/349/1998-65 zo dňa 27.05.1998 a uznesením č. k.
33Cb/39/1998 zo dňa 07.07.1999. Prvé uznesenie bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Obo/251/99 zo dňa 19.11.1999. Žalovaný sa k predmetu sporu vyjadril písomným podaním zo dňa

02.07.1998 kde uviedol, že otázka vlastníctva bola vyriešená rozsudkom Najvyššieho súdu SR a tento
rozsudok je nespochybniteľný. Uznesením Mestského súdu v Bratislave pod sp. zn. 22NcCb/505/96
zo dňa 04.03.1996 súd zakázal odporcovi Železničné staviteľstvo Bratislava s.r.o., aby scudzoval
hmotný majetok, ktorý nadobudol kúpnymi zmluvami od navrhovateľa ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., Štefánikova
15, Bratislava, ktorý je identifikovaný vo faktúrach č. 67009, 37010, 67011, 67012, 67013, 67014,
67015, 67016, 67018, 67019, 67020, 67021, 67022, 67023 a 67024 pod inventárnymi číslami, až do

právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 49Cb/24/2000 zo dňa 15.05.2006 súd spojil na spoločné
konanie právnu vec vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 49Cb/24/2000, s právnou vecou
vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 22NcCb/505/1996 s tým, že tieto budú ďalej vedené

pod sp. zn. 49Cb/24/2000 podľa § 112 ods. 1 OSP (kde predmetom obidvoch konaní je vydanie majetku
a predmetná právna vec skutkovo súvisí).

3. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 14.04.2016 č. k.
49Cb/24/2000-839 žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po

právoplatnostirozhodnutiavovecisamej.Vodôvodnenítohtorozhodnutiakrajskýsúdpodrobnerozpísal
všetky vydané rozhodnutia v tejto veci, ako aj chronológiu postupov súdov. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca.

4. Najvyšší súd SR uznesením 2Obo/19/2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2016

č.k. 49Cb/24/2000-839 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd
SR konštatoval, že k prvej odvolacej námietke žalobcu, že v konaní rozhodoval krajský súd ako súd
„obchodnoprávny“, namiesto toho, aby rozhodoval ako súd „civilný“, odvolací súd poukázal na § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahuúčastníkovzáväzkovévzťahy,okreminéhoajzozmluvyopredajipodnikualebojehočastí(§476

Obchodný zákonník). Odvolací súd dal tiež do pozornosti aj ustálenú judikatúru R 99/1999, podľa ktorej
tým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prejednali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa
rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom
a ani nerozhodoval súd nesprávne obsadený. Keďže v danej veci rozhodol sudca súdu prvej inštancie,
zaradený podľa rozvrhu práce na prejednanie a rozhodovanie vecí obchodnoprávnej povahy, vzhľadom

na uvedené nie je konanie postihnuté vadami podľa § 205 ods. 2 písm. b), c) a f) OSP, na ktoré vady
poukázal žalobca. Totiž z rozdielnosti povahy prejednávaných občianskoprávnych a obchodnoprávnych
vecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv strán sporu a možnosti ich realizácie. Taktiež skonštatoval,
že nie je opodstatnená námietka žalobcu, že by súd prvej inštancie prejednávajúci civilnú agendu, v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodnutia súdov obchodnej agendy, ktoré s touto

prejednávanou vecou nesúvisia. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp.
zn. 2Obo/170/1996 a sp. zn. 6Obo/62/2003 skonštatoval, že dotknuté rozhodnutia riešia rovnakú právnu
otázku ako v tomto konaní a to medzi tými istými stranami sporu. Tieto námietky žalobcu sú preto
nedôvodné. Odvolací súd ďalej v uznesení v bode 20. uviedol že zistil, že krajský súd uznesením zo dňa
15.05.2006 č. k. 49Cb/24/2000-295 spojil na spoločné konanie právnu vec 49Cb/24/2000, s právnou

vecou vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 22NcCb/505/1996 na základe tej skutočnosti,
že prejednávaná právna vec skutkovo súvisí s právnou vecou, ktorá je vedená na krajskom súde pod sp.
zn. 22NcCb/505/1996, kde predmetom konania je vydanie majetku, ktorý majetok je predmetom aj tohto
konania. Súd prvej inštancie dôvodil, že ide o konania, kde sa vykonáva rovnaké dokazovanie. Odvolací
súd poznamenáva, že je pritom nepodstatné, v akej procesnej pozícii je tá, ktorá strana sporu. Z dôvodu

hospodárnosti konania, súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu preto správne spojil vyššie
uvedené právne veci na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 OSP a to uznesením zo dňa 15.05.2006
č. k. 49Cb/24/2000-295, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť. Odvolací súd
ďalej poukázal na rozhodnutia vydané v konaniach súvisiacich s touto právnou vecou a to rozsudkyNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/170/1996 a 6Obo/62/2003, ako aj rozsudok Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 11.11.2008 pod sp. zn. 10C/199/1998. V predmetnom rozsudku Okresného súdu
Bratislava III sa súd zaoberal aj s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní proti napadnutému

rozsudku a to zmenou vykonanou v obchodnom registri a faktickým odovzdaním hnuteľných vecí.
Odvolací súd sa so závermi menovaného súdu prvej inštancie stotožnil v plnom rozsahu, poukázal na
ne. Zároveň uviedol, že existencia písomného odovzdávajúceho protokolu nie je podmienkou prechodu
vlastníckehoprávakhnuteľnýmveciam.Ztohodôvodunemôžeobstáť argumentáciažalobcuuvedenáv
odvolaní, že pokiaľ neexistuje písomný doklad o odovzdaní majetku, neprešlo vlastníctvo na žalovaného

v 2. rade a vlastníkom je naďalej žalobca. Rovnako odvolací súd zdôraznil v bode 22. uznesenia pod
sp. zn. 2Obo/19/2016, že nebolo možné uznať ani odvolací argument žalobcu, že nevnesenie majetku
do obchodnej spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., IČO: 31 328 750, so sídlom Štefánikova 15,
814 19 Bratislava, potvrdzuje aj skutočnosť, že nedošlo k zapísaniu zvýšenia základného imania tejto
spoločnosti, ktoré ostalo v pôvodnej výške 200.000,- Sk. Tu odvolací súd rovnako ako Okresný súd
Bratislava III v konaní sp. zn. 10C/199/1998 poukázal na to, že v samotnej zmene Spoločenskej zmluvy

zo dňa 23.11.1992 bolo výslovne dohodnuté, že na vklad žalobcu sa nezapočítava žiadna suma a výška
jeho vkladu a obchodného podielu zostáva bez zmeny z dôvodu, že ešte nebol splatený úver prevzatý
spoločnosťou na splatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku. Z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť
k zvýšeniu základného imania, nakoľko toto je tvorené súčtom vkladov všetkých spoločníkov a aj v
zmenenej spoločenskej zmluve zostala z týchto dôvodov pôvodná výška základného imania 200.000,-

Sk. Odvolací súd medzi iným poznamenal v bode 26. uznesenia, že žalobca bol, resp. je toho názoru, že
registračnálistinaŠtátnehonotárstva(ďalejlen„ŠN“)vpodobezáznamuč.R/587/92zodňa28.12.1992,
ako aj návrh na registráciu zo dňa 23.12.1992 a ostatné, sú neplatnými právnymi úkonmi. Súd môže
výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanienevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci (§ 120 ods. 1 posledná veta OSP, § 185 ods. 2 Civilný sporový poriadok). Z obsahu spisu je

zrejmé, že súd prvej inštancie dostatočne nevykonal dokazovanie predmetnou registračnou listinou,
hoci sa predloženia spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 81Cb/80/1997, obsahujúceho túto listinu
domáhal, no bezúspešne. Odvolací súd konštatoval, že bez oboznámenia sa s touto listinou, nie je
možné dospieť k jednoznačnému záveru, že podaná žaloba je nedôvodná a treba ju zamietnuť. Záver
súdu prvej inštancie je preto predčasný, pričom úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vyžiadať spis

Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 81Cb/80/1997 a s registračnou listinou ŠN v podobe záznamu
č. R/587/92 zo dňa 28.12.1992 sa riadne oboznámiť. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave podľa § 389 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na záver Najvyšší súd SR v Bratislave v uznesení
pod sp. zn. 2Obo/19/2016 z 31.10.2017 uviedol, že podľa § 391 ods. 2 CSP je pre súd, ktorému sa vec

vracia na ďalšie konanie, právny názor Najvyššieho súdu SR záväzný.

5. Na základe pokynu NS SR v Bratislave, si súd prvej inštancie vyžiadal spis Krajského súdu
v Bratislave a priložil spis pod sp. zn. 81Cb/80/1997 k spisu 49Cb/24/2000 na oboznámenie sa s
návrhom na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy, adresované Štátnemu notárstvu Bratislava I, zo dňa

23.12.1992, s registračnou listinou ŠN v podobe záznamu č. R/587/92 zo dňa 28.12.1992, so zmenou
spoločenskej zmluvy - Dodatku č. 1 zo dňa 23.11.1992, uznesením Valného zhromaždenia spoločnosti
ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Bratislava, zo dňa 14.12.1992 - bolo rozhodnuté o zmene spoločenskej
zmluvy - Dodatku č. 3. Tieto doklady boli na základe výzvy súdu prvej inštancie doložené aj účastníkmi
konania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 10.04.2018. Žalobca žiadal vypočuť p. U. ako spoločníčku,
p. V.. K., spoločníčku a technickú riaditeľku ŽELSTAV-u a tiež žiadal vypočuť p. K. M., bývalého
pracovníka ODI Bratislava, Kopčianska. K tomuto návrhu žalobcu sa vyjadril na tomto pojednávaní
konateľ žalovaného v 1. rade V.. U. a právny zástupca žalovaného v 1. rade (viď č. l. 978). Na otázku

súdu, či p. U. chodila na jednotlivé pojednávania, táto uviedla, že áno a na dnešnom pojednávaní sa
zúčastňuje ako verejnosť. Chodila na pojednávania ako verejnosť. V iných veciach bola ako účastník
konania, ale nie v týchto veciach.

7. Súd prvej inštancie oboznámil na tomto pojednávaní účastníkov konania s uznesením NS SR č.

2Obo/19/2016 zo dňa 31.10.2017, súd ďalej oboznámil a bolo vykonané dokazovanie s listinami, ktoré
sú založené v spise sp. zn. 49Cb/24/2000, v spise 81Cb/80/1997 a boli priložené aj účastníkmi konania:- so zmenou spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným ŽELSTAV, A-Z, so
sídlom Štefánikova č. 15, Bratislava, z 13.07.1992 - Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992 predovšetkým
s bodmi 5. a 6.,

- Dodatkom č. 3 - uznesením Valného zhromaždenia spoločníkov ŽELSTAV, A-Z, s.r.o., Bratislava, zo
dňa 14.12.1992, „zmena spoločenskej zmluvy“ čl. IV. bod 5. sa menil,
- s návrhom na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy doručeným ŠN Bratislava I dňa 23.12.1992,
- so záznamom zo ŠN Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava, zo dňa 28.12.1992, rozhodnutia
ŠN pod č. R 587/1992.

8. Žalobca oznámil na tomto pojednávaní, že sa k vyššie uvedeným dokladom vyjadrí v lehote do 14
dní a zároveň uvedie, aké skutočnosti majú byť preukázané svedeckými výpoveďami p. I. U., C.. V.. K.
Z. C.. M. K., či vie zabezpečiť ich účasť, ak nie, či vie oznámiť identifikačné údaje, na základe ktorých by
ich mal súd volať na svedecké výpovede. Právny zástupca žalovaného v 1. rade tiež oznámil, že dnes
sa vyjadrovať nebude a vyjadrí sa na začiatku ďalšieho pojednávania. Žalobca v zmysle zápisnice z

pojednávania z 10.04.2018 sa vyjadril podaním na Krajský súd v Bratislave dňa 07.05.2018, kde medzi
iným uviedol, že nevie zabezpečiť účasť p. V.. G. K., ani p. M. K., ani ich identifikačné údaje, na základe
ktorých by ich mal súd volať na svedecké výpovede. Ich účasť ako svedkov sa nepodarila zabezpečiť
ani konateľovi žalovaného v 1. rade, ani žalovanému v 2. rade. Súd preto na ďalšom pojednávaní
dňa 19.03.2019 prijal uznesenie, ktorým zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím

svedkyne p. U., ako aj V.. G. K. Z. C.. M. K., z dôvodu, že skutočnosti ktoré majú byť podľa tvrdenia
žalobcu, preukazované svedeckými výpoveďami podľa č. l. 991, sú v dostatočnej miere preukázané
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a preto ich vykonanie nie je z hľadiska hospodárnosti konania
účelné a nie je potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu veci. Navyše navrhovaná svedkyňa - p.
U., bola prítomná na predchádzajúcich pojednávaniach vo veci ako verejnosť, čo je zrejmé zo zápisnice

na č.l. 978, čo zakladá neprípustnosť jej výpovede v ďalšom konaní vzhľadom na skutočnosť, že je
potreba oboznámení s doterajšími výpoveďami a vykonaným dokazovaním.

9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade sa podrobnejšie vyjadril v zmysle zápisnice z 10.04.2018
na ďalšom pojednávaní dňa 19.03.2019 (uvedené na č. l. 1112), spolu s vyjadrením žalovaného v 2.

rade. Súd prvej inštancie sa oboznámil so všetkými podaniami žalobcu a jeho právneho zástupcu a
všetkými vyjadreniami strán sporu a boli zaslané stranám sporu a ich právnym zástupcom, ktorí uviedli
na pojednávaní, že majú riadne doručené predmetné listiny.

10. Súd prvej inštancie určil, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s kompletným spisom sp.

zn. 49Cb/24/2000, spisom sp. zn. 81Cb/80/1997, oboznámil sa s Nálezom Ústavného súdu SR č. k.
II.ÚS 287/2010 z 30.09.2010 a konkurzným spisom sp. zn. 38K 111/1995, ktorý bol priložený ku spisu
sp. zn. 49Cb/24/2000. Oboznámil sa s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k.
81Cb/80/97-859 zo dňa 09.12.2002, rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/62/2003 zo dňa
24.09.2003 a sp. zn. 2Obo/170/1996 zo dňa 14.05.1997 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v

konaní sp. zn. 10C/199/1998, ku ktorým sa účastníci konania aj podrobne vyjadrili.

11. Na základe uvedených dôkazov mal súd prvej inštancie za zistený nasledovný skutkový stav:
Na základe rozhodnutí príslušných orgánov vydaných podľa zákona č. 92/1991 Zb., uzavrel navrhovateľ
ako kupujúci s Federálnym fondom národného majetku ČSFR ako predávajúcim, Zmluvu o predaji

časti podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckych
práv ku všetkým veciam vrátane iných majetkových práv a hodnôt, slúžiacich k prevádzkovaniu
privatizovanej jednotky Železničné staviteľstvo Bratislava, stredisko Bratislava. Na základe uvedenej
zmluvy došlo dňa 29.05.1992 k podpisu Zápisu o prevzatí privatizovaného majetku tak navrhovateľom,
ako nadobúdateľom a to v rozsahu inventarizácie hospodárskych prostriedkov, vykonanej ku dňu

30.04.1992. Dňa 23.11.1992 navrhovateľ spolu so svojou manželkou p. U., podpísali zmenu
spoločenskej zmluvy spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. V bode 5. zmeny spoločenskej zmluvy
žalobca uviedol, že v súlade s § 59 a § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka vnáša do spoločnosti
ako nepeňažný vklad časť podniku Železničné staviteľstvo, Štefánikova 15, Bratislava v rozsahu, ktorý
nadobudol na základe vyššie uvedenej Zmluvy o predaji časti podniku z 30.04.1992, jej príloh a Zápisu

o odovzdaní a prevzatí vecí s výnimkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. W.
Z. G.. Všetci spoločníci vrátane žalobcu a jeho manželky sa dohodli, že pre spôsob určenia ceny tohto
nepeňažného vkladu je rozhodujúca kúpna cena časti podniku vo výške 455.000.000,- Kčs, ktorá je
aj cenou (hodnotou) nepeňažného vkladu. Ďalej bolo dohodnuté, že na vklad žalobcu ako spoločníka,sa z ceny nepeňažného vkladu nezapočítava žiadna suma (t. j. výška vkladu a jeho podiel spoločníka
zostal bezo zmeny), nakoľko úver prijatý na zaplatenie kúpnej ceny vrátane úrokov, nebol do času
podpísania zmeny spoločenskej zmluvy uhradený. V bode 16 bolo ďalej dohodnuté, že štatutárnym

orgánom spoločnosti sú konatelia, z ktorých každý koná samostatne. Na záver všetci spoločníci
splnomocnili konateľov predložiť návrh na zápis zmien, vyplývajúcich z tejto zmeny spoločenskej zmluvy
registračnému súdu.

12. Žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo od toho, že ho nadobudol v rámci privatizácie, pričom

toto svoje tvrdenie aj preukázal. Ďalej však tvrdil, že tento privatizovaný majetok nepreviedol do
vlastníctva spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., ale mu ho poskytol len do užívania, teda zostal naďalej
vlastníkom privatizovaného majetku. Toto tvrdenie už však žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal.
Vo svojej argumentácii ako na dôkaz poukazoval na zmenu spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992.
Podľa súdu prvej inštancie však uvedený dôkaz v žiadnom prípade nepreukazoval, že by navrhovateľ
privatizovaný majetok dal do užívania, teda že by došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, naopak, z tohto

dôkazu vyplynul pre súd jednoznačný záver, že žalobca celý privatizovaný majetok vrátane predmetných
hnuteľných vecí vložil do majetku spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. O tom, že došlo k odovzdaniu
privatizovaného majetku tejto spoločnosti, nemal súd prvej inštancie pochybnosti. Existencia písomného
odovzdávajúceho protokolu nie je podmienkou prechodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Z
toho dôvodu nemohla obstáť argumentácia žalobcu, že pokiaľ neexistuje písomný doklad o odovzdaní

majetku, neprešlo vlastníctvo na ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. a vlastníkom je naďalej žalobca.

13. Súd prvej inštancie má za to, že nemožno sa dovolávať neplatnosti úkonu, pokiaľ neplatnosť
spôsobí sám účastník ako vyplýva z listiny a to návrhu na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy
zo dňa 23.12.1992. Tento návrh bol vyhotovený a podpísaný žalobcom. Žalobca nemôže namietať

neplatnosť titulom neurčitosti podľa ust. § 37 ods. 14 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetný návrh
na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy a to Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992, ktorým bol vnesený
do majetku spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, časť podniku
Železničné staviteľstvo, so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, v rozsahu ktorý nadobudol na základe
Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, ako aj Zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí

podľaust.zákonač.92/1991Zb.vznenízákonač.92/1992Zb.,svýnimkounehnuteľnostívymedzených
v bode 5, hodnota nepeňažného vkladu predstavuje výšku kúpnej ceny časti podniku tak, ako to vyplýva
z bodu 5 Dodatku č. 1 zmeny Spoločenskej zmluvy.

14. Zároveň súd zistil, že podľa bodu 6 Dodatku č. 1 Zmeny spoločenskej zmluvy na spoločnosť

ŽELSTAV A-Z, prechádzajú primerane podľa § 476 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník,
o zmluve o predaji podniku, všetky práva a záväzky vzťahujúce sa na nepeňažný vklad - časť podniku
podľa bodu 4 zmluvy, vrátane záväzkov z úverovej zmluvy uzavretej s STSP v Bratislave, pobočka
Bratislava a Stavebno-obchodnou firmou A -Z Hodonín (teraz Bratislava) zo dňa 23.07.1992 a zo zmluvy
ozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamč.XXXXXX/Xz24.07.1992,nazabezpečeniepohľadávky

vzniknutej z citovanej úverovej zmluvy č. XXXXXXX.

Súd poukazuje na skutočnosť, že osoba žalobcu a to N.. V.. S. S. ako konateľ ŽELSTAV, A-Z, spol.
s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, je podávateľom návrhu na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy
na vtedajšie Štátne notárstvo Bratislava I, ako vyplýva z listiny založenej v spise. Z obsahu návrhu na

registráciu zmeny spoločenskej zmluvy súd vyvodil záver, že práve žalobca ako konateľ žiadal zapísať
vloženie nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. Z obsahu
ďalej vyplýva, že hodnota nepeňažného vkladu je podľa zmluvy o predaji časti podniku medzi vtedajším
FFNM Q. ako predávajúcim a Stavebno-obchodnou firmou A-Z ako kupujúcim, stanovená na sumu 455
miliónov Kčs (455.000.000,- Kčs).

15. Súd zároveň zistil, že vtedajšie Štátne notárstvo Bratislava vydalo dňa 28.12.1992 rozhodnutie
č. R/587/92, ktorým registruje zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 v zmysle návrhu zo
dňa 23.12.1992, kedy zostávajú vecno-právne účinky a vlastníctvo prechádza dňom 28.12.1992 na
spoločnosť ŽELSTAV A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava.

Nemožno preto prihliadnuť k tvrdeniu, že predmetom registračného konania boli iba nehnuteľnosti a to
z dôvodu, že registrovaná bola celá zmena spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992, ktorou žalobca
vniesol nepeňažný vklad spočívajúci v časti podniku Železničné staviteľstvo a to v rozsahu, v akom honadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, ako aj zápisu o
odovzdaní a prevzatí vecí

Ako vyplýva z č.l. 15 až 25 spisu sp. zn. 49Cb/24/2000, predmetom zmluvy o predaji časti podniku
boli všetky veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré slúžili k prevádzke privatizovanej jednoty ŽS
Bratislava, stredisko Bratislava, doposiaľ začlenené do štátneho podniku Železničné staviteľstvo
Bratislava. Predmetom zmluvy o predaji časti podniku medzi vtedajším FFNM ČSFR a Stavebno-
obchodnou firmou A-Z Hodonín, zast. žalobcom, boli aj hnuteľné veci patriace podniku podľa ust. § 476

Obchodného zákonníka. Nakoľko v bode 5 zmeny spoločenskej zmluvy označenej ako Dodatok č. 1
zo dňa 23.11.1992, bol predmetom nepeňažného vkladu podnik v rozsahu, v akom bol nadobudnutý
privatizáciou podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 92/1992 Zb. je nepochybné, že jeho
súčasťou boli aj hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha v konaní sp. zn. 49Cb/24/2000.

Tvrdenie žalobcu spočívajúce v tom, že zmena spoločenskej zmluvy Dodatok č. 1 zo dňa 23.11.1992

je neplatná je nedôvodné, nakoľko privatizáciou - prevodom podniku, prechádzajú na nadobúdateľa
všetky práva a iné majetkové hodnoty, ktoré mal štátny podnik v čase jeho privatizácie. Nemožno
preto následné tvrdenie žalobcu, že predmetom registračného konania neboli hnuteľné veci vyhodnotiť
ako dôvodné, nakoľko vtedajšie ŠN registrovalo celú zmenu spoločenskej zmluvy, vrátane navýšenia
vkladu spoločníka - žalobcu nepeňažným vkladom a to časťou podniku v rovnakom rozsahu ako bol

nadobudnutý dňa 30.04.1992 v rámci privatizácie.

16. Ako dôvodný nebolo možné uznať ani ďalší argument žalobcu, že nevnesenie majetku do obchodnej
spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., potvrdzuje aj skutočnosť, že nedošlo k zapísaniu zvýšenia
základného imania tejto spoločnosti, ktoré ostalo v pôvodnej výške 200.000,- Sk. Tu súd prvej inštancie

poukazuje na to, že už v samotnej zmene spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 bolo výslovne
dohodnuté,ženavkladžalobcusanezapočítavažiadnasumaavýškajehovkladuaobchodnéhopodielu
zostáva bezo zmeny z dôvodu, že ešte nebol splatený úver prevzatý spoločnosťou na splatenie kúpnej
ceny privatizovaného majetku. Z tohto dôvodu ani nemohlo dôjsť k zvýšeniu základného imania, nakoľko
toto je tvorené súčtom vkladov všetkých spoločníkov a aj v zmenenej spoločenskej zmluve zostala z

týchto dôvodov pôvodná výška základného imania 200.000,- Sk.

17. Súd prvej inštancie zistil, že ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., vznikla 23.07.1992, v ten istý deň sa vybavil
úver a v ten istý deň zaplatila Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, kúpnu cenu privatizovaného majetku
(Železničné staviteľstvo š.p. Bratislava) vo výške 454.500.000,- Sk. Preberací protokol existuje medzi

úpadcom ŽELSTAV A-Z a Federálnym fondom národného majetku ČSFR. Hnuteľný majetok prešiel na
ŽELSTAV A-Z tak, ako všetky práva, povinnosti a záväzky. Potvrdili to auditori a daňové priznania za
rok 1992, 1993, ktoré podpísal sám žalobca a žalovaný v 2. rade odvádzal z vneseného majetku všetky
dane, poplatky (keby nebol ich vlastníkom, nemohol by ich odvádzať), vyplácal mzdy pracovníkom, robili
sa účtovné závierky, splácal úvery. V mene úpadcu (žalovaného v 2. rade) odpredal niektoré hnuteľné

veci svojej hodonínskej firme (čo by taktiež nemohol urobiť, keby úpadca - žalovaný v 2. rade, nebol
ich vlastníkom).

18. Pokiaľ ide o ďalšie, resp. podrobnejšie právne závery odôvodňujúce zamietnutie návrhu, súd prvej
inštancie odkazuje na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 81Cb/80/1997-859, v

ktorom súd rozhodol o návrhu žalobcu na vylúčenie inej časti privatizovaného majetku z konkurznej
podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. V uvedenom konaní krajský súd posudzoval tú istú právnu
otázku, teda či existuje právny dôvod, na základe ktorého má žalobca nárok na vydanie privatizovaného
majetku. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého krajský súd dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vlastníctvo k majetku, vydania ktorého

sa domáhal. Súd teda dospel k rovnakému záveru, že žalobca všetky hnuteľné veci, ktoré sa nachádzali
v tej časti štátneho podniku, ktorý sprivatizoval, vniesol do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o.
Z rovnakých dôvodov Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 6Obo/62/2003-921 zo dňa 24.09.2003 tento
rozsudok potvrdil ako vecne správny a dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením 1Obdo V 9/2004
zo dňa 29.11.2004 odmietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2004.

19. Súd zároveň pri posudzovaní rozhodnutia č. k. 6Obo/62/2003 zo dňa 24.09.2003 a posudzovaní
návrhu žalobcu totožného s osobou žalobcu v tomto konaní (N.. V.. Ď.), o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty, konštatoval: „Odvolací súd v zhode so stanoviskom súdu prvej inštancie mal za preukázané, žecelý majetok, ktorý žalobca získal Zmluvou o predaji podniku zo dňa 30.04.1992, platne a účinne vniesol
ako nepeňažný vklad do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Bratislava. Správny bol potom právny
názor súdu prvej inštancie vyslovený v rozsudku, že vnesenie hnuteľného aj nehnuteľného majetku

žalobcom do vlastníctva úpadcu (žalovaného v 2. rade) sa realizovalo v súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109
ods. 3, za primeraného použitia ust. § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.“ Ďalej odvolací súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 6Obo/62/2003 konštatoval, že: „Štátne notárstvo Bratislava I zmenu spoločenskej
zmluvy zaregistrovalo dňom 28.12.1992 pod č. R/587/92. Uvedeným dňom, teda dňom 28.12.1992,
zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou.“ Odvolací súd ďalej

v odôvodnení rozsudku jednoznačne uviedol, že vlastníctvo k celému vnesenému majetku hnuteľnému
i nehnuteľnému, prešlo na úpadcu dňom registrácie zmeny tejto spoločenskej zmluvy. Predmetný
rozsudok NS SR vydaný v konaní č. k. 6Obo/62/2003 zo dňa 24.09.2003, nadobudlo právoplatnosť dňa
05.01.2004.

20. Súd prvej inštancie poukazuje ďalej aj na právoplatný rozsudok NS SR č.k. 2Obo/170/96 zo dňa

14.05.1997, v ktorom bolo určené, že navrhovateľ zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992
o založení spoločnosti s ručením obmedzeným ŽELSTAV, A-Z, vniesol majetok podľa čl. IV bod 5
zmeny spoločenskej zmluvy. Zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti navrhovateľa vyplýva, že
okrem navrhovateľa ako podnikateľa bola zakladajúcou spoločníčkou aj jeho manželka p. I. U., ktorá
tak isto podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou navrhovateľ vniesol ako nepeňažný vklad

do spoločnosti časť privatizovaného podniku. Pokiaľ navrhovateľ v konaní argumentoval, že vo veci
prejednávanej pred NS SR nebolo vyriešené vlastníctvo k predmetným hnuteľným veciam, súd poukázal
nato,žezodôvodneniarozsudkujezrejmé,žeNSSRourčenívlastníctvanerozhodollenztohodôvodu,
že to nebolo predmetom určovacej žaloby.

21. Podľa ust. § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použije sa
pokiaľ sa týka prechodu práv a povinností, primerane ustanovenie o zmluve o predaji podniku.

22. Podľa ust. § 109 ods. 3 Obchodného zákonník, ak sa majú poskytnúť nepeňažné vklady, musí sa
v spoločenskej zmluve uviesť predmet vkladu, spôsob určenia jeho ceny v peniazoch a sumu, ktorou

sa započíta vklad spoločníka.
23. Podľa ust. § 476 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje
previesť na kupujúceho vlastnícke práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia
prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom
a zaplatiť kúpnu cenu.

24. Podľaust.§477ods.1Obchodnéhozákonníka,nakupujúcehoprechádzajúvšetkyprávaazáväzky,
na ktoré sa predaj vzťahuje.

25. Súd prvej inštancie tiež poukazuje aj na to, že žalobca okrem tejto žaloby, ktorou sa domáhal

vydania hnuteľných vecí, ktoré boli obsahom tejto žaloby, podal žalobu aj na Okresný súd Bratislava III,
ktorou sa taktiež domáhal vydania hnuteľných vecí, ktoré boli obsahom žaloby. Okresný súd Bratislava
III rozsudkom pod č. k. 10C/199/98-339 zo dňa 11.11.2008 túto žalobu žalobcu zamietol. Krajský
súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.11.2008 pod č.k. 10C/199/98-339
potvrdil rozsudkom č.k. 15Co/178/2008-411 zo dňa 02.06.2010. V ňom sa konštatovalo, že je nesporné,

že navrhovateľ N.. V.. S.Š. Ď., I. X, R., Č., vniesol do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o.,
všetok majetok, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji privatizovaného podniku Železničné
staviteľstvo, š.p., Bratislava, Štefánikova 15 a to so všetkými právami a záväzkami, vrátane záväzku
zaplatiť Slovenskej sporiteľni Bratislava úver vo výške 454.500.000,- Sk. Medzi záväzky, ktoré prevzala
spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., patrili aj stámiliónové dlhy a pracovnoprávne záväzky. Tiež je

nesporné, že okrem navrhovateľa bola zakladajúcou spoločníčkou spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s
r.o., aj jeho manželka p. I. U., ktorá tak isto podpísala aj zmenu spoločenskej zmluvy, ktorou navrhovateľ
vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť privatizovaného majetku a odvolací súd sa stotožnil
s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade prejavila svoj súhlas s vnesením
tohto majetku do uvedenej spoločnosti. Je nesporné, že predmetná spoločnosť uvedený majetok

užívala. Skutočnosť, že nebola preukázaná existencia zápisnice o odovzdaní a prevzatí predmetného
majetku, nie je dôvodom na spochybňovanie vnesenia tohto majetku do predmetnej spoločnosti,
keďže zo samotného konania navrhovateľa, ktorý bol spoločníkom predmetnej spoločnosti a zároveň
konateľom vyplýva, že užívanie majetku ako také, akceptoval. Odvolací súd tiež poukázal na stanoviskospoločníka a konateľa spoločnosti, zástupcu generálneho riaditeľa pani I. U. k zápisnici č. 1 z valného
zhromaždenia spoločníkov ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., ktoré sa konalo dňa 10.02.1993, podľa ktorého
valné zhromaždenie schválilo, že kúpno-predajné zmluvy ZP a DKP, nepotrebných pre ďalšiu činnosť

spoločnosti, budú pripravované na základe zoznamov predložených riaditeľmi odštepných závodov
a ekonomickým riaditeľom spoločnosti. Návrhy kúpno-predajných zmlúv bude podpisovať generálny
riaditeľ spoločnosti po predchádzajúcom schválení zoznamu obchodným vedením spoločnosti. Je
zrejmé, že samotný navrhovateľ počítal s predajom základných prostriedkov a DKP nepotrebných pre
ďalšiu činnosť spoločnosti, t.j. mal za to, že uvedené základné prostriedky a DKP sú vo vlastníctve

ŽELSTAVU a nie vo vlastníctve navrhovateľa, keď súhlasil s ich predajom a stanovili sa podmienky
podpisovania kúpno-predajných zmlúv. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľ celý majetok, ktorý získal
Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992, platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad
do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Bratislava. Na právnom úkone tejto zmluvy, resp. zmene
spoločenskej zmluvy firmy ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, sa vedome podieľali všetci
vtedajší spoločníci firmy, čo potvrdzujú aj na príslušnom dodatku zmien spoločenskej zmluvy svojimi

podpismi, overenými Obvodným úradom Bratislava I. Vnesenie hnuteľného a nehnuteľného majetku
navrhovateľom do vlastníctva spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., je potom potrebné posudzovať v
súlade s ust. § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 a § 476 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka. V
danom prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v hore citovaných ustanoveniach a
to konkrétne Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve, uzatvorenom dňa 23.11.1992, kedy bol nepochybne

určený predmet vkladu - časť podniku Železničné staviteľstvo, so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, v
rozsahu, ktorý nadobudol na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, ako
aj Zápisnicu o odovzdaní a prevzatí vecí, taktiež cena nepeňažného vkladu bola jednoznačne stanovená
na sumu 455 mil. Kčs, pričom súčasťou uvedeného dodatku je aj určenie, ako tento nepeňažný
vklad ovplyvní výšku vkladu spoločníka. V čl. IV bod 6 je zrejmé, že na spoločnosť prechádzajú

primerane podľa ust. § 486 a nasl. Obchodného zákonníka o zmluve o predaji podniku, všetky práva
a záväzky vzťahujúce sa na nepeňažný vklad, vrátane záväzku z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi
navrhovateľom a Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočka Bratislava. Odvolací súd mal
za to, že v danom prípade navrhovateľ vložil do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., celý podnik a
preto je potrebné aplikovať príslušné ustanovenie Obchodného zákonníka o zmluve o predaji podniku.

Keďže sa v danom prípade nejednalo o individuálny prevod nehnuteľného majetku, nemožno sa
stotožniť s názorom navrhovateľa, že v danom prípade mohlo dôjsť k prevodu vlastníctva týkajúceho sa
predmetného majetku, ktorý je predmetom tohto konania spôsobom, že vlastník hnuteľnú vec odovzdá
a nadobúdateľ túto vec prevezme.

26. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vložil do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., celú časť
podniku Železničné staviteľstvo, so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, t.z. všetky hnuteľné a nehnuteľné
veci, vrátane všetkých práv a záväzkov, ktoré nadobudol. Z uvedeného dôvodu nebolo potom potrebné
ani vo výrokovej časti predmetného rozsudku špecifikovať jednotlivé hnuteľné veci tak, ako sa domnieva
navrhovateľ. Najvyšší súd SR v Bratislave uznesením č. k. 1Cdo/10/2011 zo dňa 12.08.2013 dovolanie

žalobcu odmietol.

27. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s konkurzným spisom sp. zn. 38K 111/1995, ktorý bol
pripojený k spisu 49Cb/24/2000, zistil, že opatrením č.k. 38K 111/95-4415 zo dňa 23.02.2004 Krajský
súd v Bratislave v právnej veci úpadcu: ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO:

31 328 750, o návrhu JUDr. Jána Javorčíka, správcu konkurznej podstaty, Páričkova 24, Bratislava, na
vylúčenie nevymožiteľných pohľadávok a nepredajného majetku z konkurznej podstaty tento rozhodol,
že dal správcovi súhlas na vylúčenie nevymožiteľných pohľadávok v celkovej sume 9.975.259,- Sk
(podľa zoznamu na č. l. 4374-4384) a materiálových zásob, hmotného investičného majetku a drobného
hmotného investičného majetku v celkovej sume 39.711.144,- Sk (podľa zoznamov na č. l. 4407 a

4408 konkurzného spisu) z konkurznej podstaty. V odôvodnení tohto opatrenia sa uvádza, že hmotný
investičný majetok dlžníka, drobný hmotný investičný majetok (prevažne v nulových zostatkových
hodnotách) a materiálové zásoby (podľa príloh celkom 4531 položiek), ktoré správca zabudol vylúčiť z
konkurznej podstaty predstavuje majetok zapísaný do konkurznej podstaty na základe účtovných kníh
dlžníka,vcelkovejúčtovnejhodnote39.711.144,-Sk,ktorýsavšakkudňuvyhláseniakonkurzuuúpadcu

reálne nenachádzal. Podľa zistení auditora, úpadca ešte pred vyhlásením konkurzu vykonal odpisy
týchtodruhovmajetkuceznáklady,predalznačnúčasťtohtomajetkuatiežvrámcisvojejčinnostiznačnú
časť zásob spotreboval, avšak nevykonal ich vyradenie z účtovných zostáv spoločnosti. Z uvedeného
je zrejmé, že takýto majetok nebolo možné reálne speňažiť. Konkurzný súd podľa § 27 ods. 4 zákonač. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31.01.1998, nevymožiteľné pohľadávky a
veci, ktoré nebolo možné predať, vylúčil z konkurznej podstaty, keďže sa u úpadcu fyzicky nenachádzali.
Po zrušení konkurzu sa vylúčený majetok z konkurznej podstaty vracia úpadcovi. Tento majetok sa mal

nachádzať v odštepnom závode ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., závod 01, Vajnorská 106, Bratislava, aj v
odštepnom závode ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., odštepný závod 02, ul. 1. mája 34, Žilina, podľa účtovných
výkazov. Uznesením č. k. 38K 111/95 zo dňa 12.03.2008 bola schválená konečná správa, ktoré sa stalo
právoplatné dňa 18.04.2008. Rozvrhové uznesenie č. k. 38K 111/95, vydané dňa 05.05.2008 sa stalo
právoplatné dňa 13.06.2008. Na základe neho došlo k uspokojeniu veriteľov. Po rozvrhu došlo k vydaniu

uznesenia o zrušení konkurzu na majetok úpadcu: ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Bratislava, IČO: 31 328
750, dňa 30.09.2008. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie a NS SR v Bratislave uznesenie
o zrušení konkurzu na majetok úpadcu zrušil v plnom rozsahu dňa 20.07.2010 z dôvodu, že prebiehajú
na jednotlivých súdoch v rámci SR ešte rôzne súdne konania. Súd zistil, že žalovaný v 2. rade už
nedisponuje žiadnym finančným, ani iným majetkom.

28. Súd prvej inštancie nevykonal doplnenie dokazovania podané žalobcom dňa 28.02.2019 na súd
(na č. l. 1075) protokolom, ktorým malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu HIM medzi žalovaným v 1. a
2. rade, nakoľko tento dôkaz považuje vzhľadom na predmet sporu za nadbytočný. Súd prvej inštancie
nevykonal doplnenie dokazovania (na č. l. 1075) predložením listín zo strany žalovaného v 2. rade vo
veci predaja HIM z dôvodu, že predmetný majetok bol opatrením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

23.02.2004 pod č. k. 38K 111/95-4415 vylúčený zo súpisu konkurznej podstaty, ako aj z dôvodu, že súd
nemôže nahrádzať povinnosti žalobcu, uniesť v konaní dôkazné bremeno tvrdených skutočností. Súd
tiež nevykonal doplnenie dokazovania ohľadom účtovnej „kmeňovej knihy“ k 30.01.1992 z dôvodu, že
táto listina je súčasťou konkurzného spisu sp. zn. 38K 111/95, ktorý bol pripojený súdom ku konaniu
49Cb/24/2000. Súd prvej inštancie nevykonal doplnenie dokazovania k cenám nárokovaných položiek

navrhované žalobcom, nakoľko posúdenie nároku je otázkou právnou.

29. Na pojednávaní dňa 19.03.2019 žalobca uviedol, že všetko už uviedol vo svojich podaniach a je
presvedčený, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú pravdu. Nezaložili žiadny doklad, ktorý by preukázal,
že ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., je vlastníkom nehnuteľných vecí. Odvolávajú sa na rozsudok nulitný, bez

právneho významu. To, na čo sa odvoláva JUDr. Veterník, že iné súdy rozhodovali v ich prospech ako
napríklad Okresný súd Bratislava III je zavádzaním, lebo sám v rozhodnutí na NS SR, myslí si, že to
bolo č. k. 6Obo/160/98, kde sa odvoláva na uznesenie NS SR Bratislava, kde bol zákaz disponovať
s majetkom. Nemôže sa odvolávať ani na jeden spor, pokiaľ v inom spore tvrdí, že nie je skončené
konanie z 06.03.1996. Na základe toho NS SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave s tým, že

prikázal tieto dve veci spojiť do jednej. Na všetky rozsudky, na ktoré sa odvolávajú obidvaja žalovaní, sú
odôvodnené NS SR rozsudkom č.k. 25Obo/170/96 z 14.07.1997, kedy v konaní rozhodoval Dr. Šatka,
neexistoval žiadny odporca. Žalobca má za to, že celá konkurzná podstata bola zastavená nezákonne a
tvrdil, že podvodom, pretože z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, ŽELSTAV, A-Z, spol.
s r.o., v základnom imaní nie je zapísaný žiadny majetok ako nepeňažný vklad a tým pádom došlo aj k

porušeniu kogentných ustanovení zákona. Ďalej uviedol, že spoločenská zmluva nebola odsúhlasená
spoločníkmi, lebo nikde podstatné náležitosti v Dodatku č. 1 Spoločenskej zmluvy neboli dané na zápis
do obchodného registra.

30. K týmto skutočnostiam žalobcu sa na pojednávaní dňa 19.03.2019 vyjadril právny zástupca

žalovaného v 1. rade s tým, že obsahom vyjadrenia žalobcu sú skutočnosti, o ktorých sa vyjadroval a
na ktoré poukazoval na každom pojednávaní a žiadal, aby sa to pojednávalo aj vo veci 81Cb/80/97, kde
už aj tieto skutočnosti uvádzal. Predmetom sa zaoberal nielen Krajský súd v Bratislave, ktorý žalobu
zamietol, ale aj NS SR v odvolaní a nakoniec aj v dovolaní, kde sú podrobne tieto dôkazy vyhodnotené.
Z tohto vychádzal aj Okresný súd Bratislava III, kde bola podaná žaloba na vydanie veci a vec bola

vedená pod sp. zn. 10C/199/98.

31. Na pojednávaní dňa 19.03.2019 súd prvej inštancie prijal uznesenie, že vzhľadom na to, že sporové
strany nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, vyhlásil dokazovanie za ukončené. V rámci
záverečného slova, žalobca žiadal žalobe vyhovieť, nechcel, aby sa zopakovala situácia z roku 1997.

Uplatnil si trovy konania svojho právneho zástupcu JUDr. Holíča a aj náklady, ktoré mu vznikli a ktoré si
uplatní písomne do 3 dní. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že sa pridržiava záverečného
slova, ktoré predniesol na predchádzajúcom pojednávaní, vyhlásením predošlého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Trovy konania si uplatní písomne v lehote do 3 dní. Žalovaný v 2. rade v rámcizáverečného slova žiada žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietnuť. Trovy mu v podstate nevznikli,
preto si neuplatňuje trovy konania. Po pojednávaní podaním zo dňa 26.3.2019 právny zástupca
žalovaného v 1. rade navrhol súdu, aby mu odložil lehotu uplatnenia si trov konania a tieto si mohol

vyčísliť až po právoplatnosti tohto rozsudku (viď. č.l.- 1116)
32. S ohľadom na túto skutočnosť, súd prvej inštancie nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, nakoľko
bolo preukázané, že žalobca nemá vlastnícke právo k hnuteľným veciam, nemá právo na ich vydanie
a rovnako tak mu nevznikol nárok na priznanie peňažnej náhrady, ktorej sa v konaní domáhal. Súd z
uvedených listín preto vyvodil nasledovné právne závery:

Tvrdenie žalobcu spočívajúce v neplatnosti zmeny spoločenskej zmluvy - Dodatku č. 1 zo dňa
23.11.1992 je nedôvodné v celom rozsahu. Tvrdenie žalobcu, že registračné konanie pred ŠN
záznamom - rozhodnutím pod č. R/587/1992 zo dňa 28.12.1992 je neplatné, je nedôvodné v celom
rozsahu pretože bolo vydané rozhodnutie ŠN 28.12.1992.
Tvrdenie žalobcu spočívajúce v tvrdení, že predmetom navýšenia nepeňažného vkladu neboli hnuteľné

veci patriace podniku, je nedôvodné.

Žalobca nepreukázal skutočnosti, na základe ktorých by mu svedčalo vlastnícke právo k hnuteľným
veciam - hmotného investičného majetku, ktorých vlastníctva sa v konaní domáha.

33. Naopak, v konaní pred súdom prvej inštancie z obsahu spisu, listín v ňom založených, ako aj
záverov vyslovených v odôvodnení rozsudkov NS SR sp. zn. 6Obo/62/03 zo dňa 24.09.2003, sp. zn.
2Obo/170/96 zo dňa 14.05.1997, rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 15Co/178/2008-411 zo dňa
02.06.2010, jednoznačne vyplynul skutkový a právny záver o tom, že sám žalobca vniesol nepeňažný
vklad do spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Bratislava a to celý majetok (hnuteľné aj nehnuteľné

veci) tak, ako ich nadobudol privatizáciou štátneho podniku. Je nepochybné, že vlastníctvo k celému
vnesenému majetku prešlo dňom 28.12.1992, rozhodnutím vtedajšieho ŠN pod č. R/587/1992.

34. Nárok žalobcu je preto v celom rozsahu právne nedôvodný. Vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý
uplatnil voči žalovanému v 1. a 2. rade na úhradu hodnoty veci v sume 327.314,15 Eur súd konštatuje,

že nakoľko žalobca nepreukázal okolnosti a dôvody svedčiace k jeho vlastníckemu právu ku skutočným
veciam, tento nárok na zaplatenie ich hodnoty je nedôvodný. Súd sa v ďalšom nezaoberá výškou
uplatnenej náhrady, ktorú žalobca požaduje priznať ako hodnotu hnuteľných vecí. V tomto kontexte sa
preto súd prvej inštancie nezaoberá vznesenou námietkou premlčania nároku, uplatnenou žalovaným
v 2. rade vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 18.06.2018. Na základe takto zisteného skutkového a

právneho stavu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

35. Výrok o trovách konania súd oprel o úspešnosť žalovaného v 1. a 2. rade podľa § 255 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Súd priznal žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

36. Súd žalovanému v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu trovy nevznikli,
ani si ich neuplatnil.

37. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej v zmysle § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia, na Krajskom súde v Bratislave, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon

neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).