Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/365/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514228036
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Sobolovský

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1514228036.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Sobolovským v spore žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
žalovanému: J. V. - J., so sídlom Š. XXXX/X, A. - W., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: Mgr. Peter
Voloch, advokát, so sídlom Hollého 34, Senica, o zaplatenie 5.460 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/439/2014-11 z 25. marca 2015
v časti zmenkovej sumy 630 eur spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 630 eur od 26.
októbra 2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 5,60 eura a náhrady trov konania ponecháva

v platnosti.

II. Súd zrušuje Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 5Zm/439/2014-11 zo dňa
25. marca 2015 v časti zmenkovej sumy 4.830 eur spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy
4.830 eur od 26. októbra 2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 16,10 eura a náhrady trov konania
653,32 eura a konanie v tejto časti zastavuje.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov námietkového konania v rozsahu 38,46%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 9. decembra 2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil zmenkovým
platobným rozkazom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 5.460 eur spolu s
úrokom 6% ročne z uvedenej sumy od 26. októbra 2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške
18,20 eura a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj nárok odvodzoval z vlastnej zmenky vystavenej
žalovaným v A. XX. P. XXXX na rad žalobcu, na sumu 5.460 eur, s dátumom splatnosti XX. Y. XXXX.
Žaloba bola odôvodnená tým, že vystavením zmenky XX. P. XXXX sa žalovaný zaviazal, že XX. Y. XXXX
zaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 5.460 eur, pričom svoj záväzok v čase splatnosti, ako aj v čase

podania žaloby nesplnil.

2. Súd vydal v predmetnom spore 25. marca 2015 zmenkový platobný rozkaz, č. k. 5Zm/439/2014-11,
ktorým zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 5.460 eur, spolu so zmenkovým
úrokom 6% ročne zo sumy 5.460 eur od 26. októbra 2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 18,20 eura a náhradu trov konania vo výške 805,94 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho
poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia.

3. Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný námietky, ktoré odôvodnil tým,
že predmetná zmenka bola vystavená XX. P. XXXX vo forme blankozmenky ako zabezpečovacia
blankozmenka a teda tvrdenie žalobcu, že vystavením zmenky z XX. P. XXXX sa žalovaný zaviazal, žezaplatí zmenkovú pohľadávku vo výške 5.460 eur XX. Y. XXXX sa nezakladá na pravde. Poukázal na
to, že v danom prípade ide o blankozmenku - zabezpečovaciu zmenku k zmluve o revolvingovom úvere
a blankozmenka bola vyplnená v rozpore so zmluvou o vyplnení a použití blankozmenky, v dôsledku

čoho je predmetná zmenka neplatná. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobcu o tom, že doposiaľ nebolo
žalovaným splatené nič, keď poukázal na to, že na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol pôžičku
žalovanému vo výške 4.000 eur a zároveň sa žalovaný zaviazal uhradiť v šesťmesačných splátkach
po 1.050 eur, t. j. spolu 6.300 eur. Žalovaný mal okrem vrátenia istiny uhradiť úrok vo výške 2.300
eur za šesť mesiacov, čo predstavuje úrokovú sadzbu 115% ročne. Mal za to, že v zmysle úverovej

zmluvy riadne uhradil všetky splátky v celkovej výške 6.300 eur, preto zmenka vystavená na sumu
5.460 eur je v plnej výške uhradená. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že údaje na predmetnej zmenke,
ktoré sa týkajú vystaviteľa sú podľa žalovaného zmätočné a tým pádom neumožňujú jednoznačne
identifikovať kto je vystaviteľom zmenky, keď na jednej strane je na predmetnej zmenke uvedené, že
vystaviteľom je fyzická osoba podnikateľ, respektíve živnostník a takýto subjekt má byť zapísaný v
Obchodnom registri Obvodného úradu v A., teda v neexistujúcom registri a tým pádom je vystaviteľom

neexistujúca osoba. Na druhej strane je podľa žalovaného vystaviteľ identifikovaný ako fyzická osoba
- nepodnikateľ, respektíve spotrebiteľ. K týmto záverom dospel na základe údajov o rodnom čísle a
čísle občianskeho preukazu vystaviteľa zmenky uvedených na zmenke. Ďalej poukázal na to, že údaj o
mieste podnikania vystaviteľa obsahuje neexistujúcu adresu, ktorá sa v meste A. vôbec nenachádza. Z
dôvodu neexistujúceho subjektu na strane vystaviteľa spochybnil žalovaný platnosť zmenky. Poukázal

tiež na neprípustnosť zabezpečenia spotrebiteľského záväzku zmenkou. Uviedol, že zmenková suma
nezodpovedá výške pohľadávky zo zmluvy o úvere a žalobca nešpecifikoval ako dospel k tejto sume.
Žalobca porušil dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, pretože do zmenky dopísal také sumy,
na ktoré žalobca nemal zákonný nárok. Poukázal na to, že zmenka v časti platobného miesta obsahuje
údaj: „Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, pobočka Námestie SNP č.

29, Bratislava“, pričom subjekt s takýmto obchodným menom v skutočnosti nikdy neexistoval, pretože
v čase vystavenia zmenky bol v obchodnom registri zapísaný iba subjekt „Československá obchodní
banka, a.s., pobočka zahraničnej banky v SR“. Doložku platobného miesta je pre neurčitosť potrebné
považovať za neplatnú, čo spôsobuje neplatnosť celej zmenky. Poukázal tiež na nezrozumiteľný údaj o
dátume splatnosti - zo zmenky nie je zrejmé, či je splatná v roku XXXX alebo v roku XXXX, ako aj údaj o

zmenkovej sume slovom - „PÄŤTISÍC ŠTYRISTO ŠESŤDESAŤ EUR“, teda neboli naplnené obligatórne
náležitosti platnej vlastnej zmenky, preto sa nejedná o platnú zmenku.

4. Žalovaný v doplnení námietok z 14. apríla 2015 uviedol, že uhradil žalobcovi sumu vo výške 6.300
eur a tým pádom je predmetná zmenka v celom rozsahu uhradená, o čom priložil doklady preukazujúce

úhradu splátok na účet žalobcu.

5. Podaním doručeným súdu 9. marca 2017 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v časti úhrad
realizovaných žalovaným po splatnosti zmenky vo výške 1.050 eur a v časti zmluvných sankcií za
omeškanie so splácaním úveru vo výške 3.780 eur.

6. Na prejednanie námietok bolo nariadené pojednávanie. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými
dôkazmi založenými v súdnom spise: prvopis zmenky, potvrdenie o vklade ČSOB z XX. Y. XXXX,
stanovisko k žiadosti o ukončenie zmluvy, potvrdenie o prijatej platbe z XX. P. XXXX, potvrdenia o
odoslanej platbe vo výške 1 050 eur, žiadosť o úver, zmluva o revolvingovom úvere a karta klienta.

7. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný vystavil v A. XX. P. XXXX na rad žalobcu vlastnú zmenku
s doložkou „bez protestu“, na sumu 5.460 eur, splatnú XX. Y. XXXX v A., peňažný ústav (adresa):
Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, Námestie SNP 29, Bratislava. Na
zmenke je uvedené číslo zmluvy: 1XXXXX-XXXXX. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené

údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky a o remitentovi. Údaj mieste a dátume vystavenia,
dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené perom. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza
indosament a ani žiaden iný údaj.

8. Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), vlastná zmenka

obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto
vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.9. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

10. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

11. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z
nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

12. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

13. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané
pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu
pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),

zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu
(§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u
tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o
následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto

oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o
zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)

14. Podľa čl. I § 78 ods. 1 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej

zmenky.

15. Podľa § 471 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), konania
o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

16. Podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej tiež „OSP“), ak
navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a
ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo
šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a

uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti
zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný
rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd
pojednávanie.

17. Podľa § 175 ods. 4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez

pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

18. Podľa § 175 ods. 5 OSP, ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového
platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového
platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový

platobný rozkaz vydal so súhlasom odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový
platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti,
ktorej sa späťvzatie návrhu týka.19. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom
žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola
zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ). Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho
návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už len
posudzuje, či je obrana žalovaného, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané
skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky.
V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len žalovaného a on musí preukázať, či sú

splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. V prípade
zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že žalobca (majiteľ zmenky)
predloží v prvopise zmenku (originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny
potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. V danom
prípade boli zákonné predpoklady na vydanie zmenkového platobného rozkazu splnené, preto súd
platobný rozkaz vydal.

20. Po oboznámení sa s námietkami žalovaného, súd dospel k záveru, že tieto námietky nemožno
považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového platobného
rozkazu hoci len sčasti.

21. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal zmätočné označenie vystaviteľa zmenky. V prvom rade
jepotrebnéuviesť,žeust.čl.I§75ZZŠpreplatnosťzmenkyvyžadujevýlučnepodpisvystaviteľa,pričom
žalovaný v námietkach netvrdil, že by zmenku ako vystaviteľ nepodpísal. Zároveň súd v tomto smere na
doplnenie uvádza, že na zmenke je ako vystaviteľ označený žalovaný, s uvedením obchodného mena,
adresy miesta podnikania, identifikačného čísla a označením registra, v ktorom bol žalovaný zapísaný

[pozri § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“ alebo „Obchodný
zákonník“)], teda je na zmenke označený údajmi, ktoré ho identifikujú ako fyzickú osobu - podnikateľa.
Skutočnosť, že žalovaný je na zmenke okrem toho označený aj rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu, zmätočnosť v jeho označení nespôsobuje, pretože získaním živnostenského oprávnenia
sa fyzická osoba nestáva iným (osobitným) subjektom práva s odlišnou právnou subjektivitou a ide

stále o jeden a ten istý subjekt. Uvedené označenie žalovaného ako vystaviteľa zmätočnosť zmenky
nespôsobuje.

22. Žalovaný zo svojho označenia (rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) na zmenke
vyvodzoval, že v predmetnom zmenkovo-právnom vzťahu (resp. úverovom vzťahu) má postavenie

spotrebiteľa. Z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise mal súd za preukázané, že zaviazanosť
žalovaného zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky
bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX z XX. P. XXXX, ktorú žalobca uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom, s uvedením živnostenského registra Obvodného úradu v A., v ktorom
bol žalovaný zapísaný ako živnostník, tiež s uvedením jeho identifikačného čísla a adresou miesta

podnikania. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V
žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný uviedol, že žiada o investičný úver a k žiadosti o úver priložil
daňové priznania za roky XXXX a XXXX spolu so živnostenským listom. Aj napriek označeniu dlžníka v
úverovejzmluveakopodnikateľa niejevylúčené,žebymohlabyťzmluvaspotrebiteľská.Podľabodu1.1
zmluvy o úvere sa však veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho

podnikateľskej činnosti a tie sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového
kalendára. Podpísaním zmluvy žalovaný podnikateľský účel úveru schválil. Skutočnosť, že zmluva ako
aj žiadosť boli vopred pripravené žalobcom, nemá pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu medzi
stranami žiaden vplyv. Rozhodujúce je to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaný pri
uzatváraní zmluvy konal, resp. nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie

právneho vzťahu je bez právnej relevancie skutočnosť, kto zmluvu pripravoval. Podpísaním zmluvy
s takto pripraveným obsahom žalovaný vyslovil súhlas. Zmluvu o úvere uzavreli dvaja podnikatelia
v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplýva, že
žalovaný pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka
zmluvy vzbudzoval dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. januára 2005 č.
C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba
brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého
účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V tomto prípadežalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanému ako podnikateľovi na podnikateľské
účely, dokonca ani z následného postupu žalovaného nemohlo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaný
v skutočnosti nemienil úver použiť na ním deklarovaný účel. Žalovaný sa ochrany ako spotrebiteľ

začal dovolávať až v priebehu súdneho konania. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie charakteru
kauzálneho vzťahu medzi stranami je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie
sa strán. Žiaden z predložených dôkazov nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy žalobca
vedel alebo mohol vedieť, že žalovaný v skutočnosti žiada o úver na svoju osobnú potrebu. Práve
naopak priamo zo zmluvy vyplýva, že išlo o vzťah obchodnoprávny. Ak žalovaný svojím správaním u

žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzoval dojem, že koná na podnikateľské účely,
nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ. Bolo teda na žalovanom, aby v konaní preukázal, že sa
nejedná o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský úver a finančné prostriedky mienil
použiť na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a že žalobca v čase uzavretia zmluvy o tejto
skutočnosti mal vedomosť. Žalovaný podľa názoru súdu nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by naznačovali, že z jeho správania musel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver

nežiadanapodnikateľskéúčely.Vtomtosmerejezároveňpotrebnéuviesť,žeskutočnosť,žeposkytnuté
finančné prostriedky v konečnom dôsledku dlžník použije na iné účely ako deklaruje v zmluve o úvere,
nemení tento záväzkový vzťah na spotrebiteľský. Rozhodujúce sú okolnosti dané v čase uzavretia
zmluvy a nie následné konanie dlžníka, ktoré už žalobca nemôže ovplyvniť a nekontroluje. Pritom žiaden
právny predpis veriteľovi pri poskytovaní úveru podnikateľským subjektom neukladá povinnosť zisťovať

podnikateľský zámer dlžníka a rovnako zisťovať, či účet, o ktorom dlžník poskytne údaje, aby mu boli naň
poukázané finančné prostriedky, je jeho osobným účtom alebo účtom podnikateľským. Je irelevantné,
či dlžník v skutočnosti peňažné prostriedky na podnikanie potrebuje alebo nie, ale rozhodujúce je ako
vystupuje voči veriteľovi a na aký účel deklaruje, že peňažné prostriedky použije. Vzhľadom na uvedené
súd nepovažoval uvedený právny vzťah za spotrebiteľský, a preto námietky žalovaného, ktorými sa

dovolával spotrebiteľskej ochrany nevyhodnotil ako dôvodné.

23. Žalovaný ďalej namietal, že na zmenke je uvedený neexistujúci údaj platobného miesta. Platobné
miesto je miestom, kde má byť zmenka pri jej splatnosti predložená na platenie (prípadne tiež
protestovaná pre neplatenie). Údaj o mieste platenia nesmie byť rozporný, a nemožno akceptovať

ani uvedenie platobného miesta alternatívnym spôsobom. V takých prípadoch by nebolo možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, kde má vystaviteľ vlastnej zmenky povinnosť plniť
a majiteľ zmenky právo plnenie vyžadovať (k tomu pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Českej
republiky z 28. júla 2006, sp. zn. 29Odo/1645/2005 a z 28. februára 2013, sp. zn. 29Cdo/3817/2012). K
naplneniu požiadavky určitosti údaju o platobnom mieste postačuje, ak je platobné miesto na zmenke

vyznačené aspoň s presnosťou na úrovni obce alebo mesta (k tomu pozri napr. Jablonka, B., Zákon
zmenkový a šekový. Komentár. Bratislava: Wolters kluwer, 2017, s. 23 a nasl., Kovařík, Z., Zákon
směnečný a šekový. Komentář. 6. vydání. Praha: C. H. Beck, 2014, s. 17 a nasl.). Zo zmenky uplatnenej
žalobcom v predmetnom spore vyplýva, že ako miesto platenia je na nej uvedené: „Splatné v A. (miesto
platenia), V Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, pobočka Námestie SNP

č. 29, Bratislava [peňažný ústav (adresa)]“. Na predloženej zmenke je teda okrem údaju o mieste
plnenia aj domiciliačná doložka s miestnym údajom. K tomu je potrebné uviesť, že domiciliačná doložka
predstavuje vedľajšiu (fakultatívnu) doložku zmenky a znamená, že zmenka je splatná u tretej osoby
(čl. I. § 4 ZZŠ). Domiciliát môže byť v zásade uvedený dvoma spôsobmi, a to buď len personálne bez
miestneho údaja, alebo personálne spolu s miestnym údajom. Ak je domiciliát uvedený personálne

spolu s miestnym údajom, potom je prostredníctvom domiciliáta určené aj platobné miesto. Z uvedeného
potom vyplýva, že platobným miestom predloženej zmenky je Bratislava, Námestie SNP 29, teda adresa
existujúca. V tomto prípade je tiež z obsahu zmenky zrejmé, že úmyslom vystaviteľa zmenky bolo
určenie, že zmenka bude splatná na vyššie uvedenej adrese v banke (Československá obchodní banka,
a.s., zahraničná pobočka v SR), pravdepodobne s cieľom umožniť zaplatenie zmenky aj bezhotovostne.

24.Súdnepovažovalzadôvodnúaninámietkužalovanéhooneurčitosti,resp.nezrozumiteľnostidátumu
splatnosti a zmenkovej sumy. Z predloženej zmenky je zrejmé, že dátumom splatnosti je „XX. Y. XXXX“
a zmenková suma (slovom) je „PAŤTISÍC ŠTYRISTO ŠESŤDESIAT EUR“, nemožno preto súhlasiť s
tvrdením žalovaného o neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti týchto údajov na zmenke.

25. Žalovaný v námietkach ďalej tvrdil, že blankozmenka bola žalobcom vyplnená v rozpore s dohodou o
vyplňovacom práve, keďže označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu o vystavení zmenky XX. P. XXXX na
sumu 5.460 eur. K tejto námietke súd uvádza, že oprávnenie vyplniť blankozmenku spočíva v možnostijeho nositeľa doplniť obsah blankozmenky a zavŕšiť (doplnením obsahu blankozmenky) premenu
blankozmenky na zmenku úplnú. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke je neformálny kontrakt,
pretože ZZŠ ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou, zakladajúcou

oprávnenie vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá môže byť dojednaná výslovne, a to
v písomnej alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda (obdobne pozri uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2019, sp. zn. 2Obdo/37/2018 odsek 59 a tiež
Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 62, alebo
Kovařík, Z., Zákon směnečný a šekový. Komentář, 6., dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 61).

Pokiaľ je blankozmenka vyplnená (a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vyplnená v súlade s
dohodou), stáva sa s účinkami ex tunc platnou zmenkou, za predpokladu, že obsahuje všetky náležitosti
zmenky cudzej (čl. I § 1 a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a § 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto
zmenke sa formálne stávajú zmenkovými dlžníkmi so spätnými účinkami, teda v tomto prípade ku dňu
vystavenia zmenky - XX. P. XXXX. Uvedená námietka žalovaného je preto nedôvodná.

26. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca nepreukázal oprávnenie doplniť blankozmenku v časti
zmenkovej sumy aj o zmluvné pokuty za omeškanie so splátkami. Žalovaný tak v podstate rozporoval
správnosť zmenkovej sumy doplnenej žalobcom do blankozmenky. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti vyplnenia blankozmenky spočíva na žalovanej strane.
Žalovaný mal uviesť ako mala byť zmenka správne vyplnená a preukázať tieto tvrdenia. Požiadavka, aby

žalobca sám preukazoval správnosť vyplnenej zmenkovej sumy sa prieči zneniu zákona zmenkového
a šekového. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku (pozri § 495
druhá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka) a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti
zmenkových námietok spočíva v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej
legitimácie v spore plne stačí predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek

dôkazy k preukázaniu dôvodnosti výšky zmenkovej sumy (k tomu pozri rozsudok Vrchného súdu v Prahe
z 29. marca 2003, sp. zn. 9Cmo/7/2003). Žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil oprávnenie
žalobcu na vyplnenie a zaplatenie zmenky, pretože žalobcovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore
stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a
výšky zmenkovej sumy. Dlžník musí preukázať obsah vyplňovacieho práva a že nebolo dodržané, resp.

žezáväzokzozmenkynevznikolalebozanikol.Pohľadávkamajiteľazmenkyapovinnosťdlžníkazaplatiť
zmenkovúsumusúprávnenezávisléodzákladnéhoprávnehopomeru,majúsamostatnúprávnupovahu
a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá
povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa
formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (pozri uznesenie najvyššieho

súdu z 31. júla 2012, sp. zn. 4Obo/21/2012). Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom vyplnení blankozmenky v časti
zmenkovej sumy. Naopak, v konaní bolo z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaný sa
so splácaním jednotlivých splátok úveru dostal do omeškania, konkrétne bol v omeškaní s každou zo 6
mesačných splátok o najmenej 25 dní (najviac 66 dní) a preto mal žalobca v zmysle čl. 12.1 zmluvy o

úvere právo požadovať od žalovaného zmluvné sankcie, ktoré v danom prípade predstavujú 630 eur -
teda zostatok zmenkovej sumy, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby.

27. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter

zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať Skutočnosti tvrdené žalovaným v priebehu konania nemajú vplyv na platnosť,
resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkovo-
právneho prihliadnuť. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť žalobcovi

plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto
súd zmenkový platobný rozkaz v nespäťvzatej časti ponechal v platnosti.

28. Žalobca vzal žalobu v časti zmenkovej sumy vo výške 4.830 eur a zodpovedajúcemu príslušenstvu
späť, ktorá pozostávala zo sumy 1.050 eur, ktorú žalovaný uhradil po splatnosti zmenky a po podaní

žaloby a zo sumy 3.780 eur (zmluvné pokuty), ktorú žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Na
základe účinného čiastočného spaťvzatia žaloby súd za aplikácie § 175 ods. 5 OSP, zmenkový platobný
rozkaz v uvedenej časti zrušil a konanie zastavil.29. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
256 ods. 1 CSP. V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaného po začatí konania, v ktorej vzal žalobca
žalobu späť (1.050 eur), zavinil zastavenie konania žalovaný, pričom v tejto časti, ako aj vo výroku,

ktorým súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, možno pripísať úspech žalobcovi. V časti
zodpovedajúcej zmluvným sankciám, v ktorej vzal žalobca návrh späť bez odôvodnenia (3.780 eur),
zavinil zastavenie konania žalobca. Procesný úspech žalovaného tak predstavuje 69,23%, neúspech
predstavuje 30,77%, v konečnom dôsledku tak čistý pomerný úspech žalovaného predstavuje 38,46%.

30. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie bolo písomne vyhotovené na základe informácií dostupných zo súdneho spisu,
predovšetkýmzpredchádzajúcejrozhodovacejčinnostipôvodnéhozákonnéhosudcuabolovyhotovené
po lehote uvedenej v § 219 ods. 2 CSP resp. § 223 ods. 3 CSP z dôvodu, že v predmetnom

spore sa od 10. februára 2021 vykonávala rekonštrukcia spisu podľa § 198 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov,
keďže po vykonanom šetrení predsedníčkou Okresného súdu Bratislava V bolo zistené, že súdny spis
vedený pod sp. zn. 3CbZm/365/2015 sa fyzicky nenachádzal v budove súdu, a mal byť v tom čase v

dispozícii predchádzajúceho zákonného sudcu. Pôvodný sudca predmetný spis vrátil (pred ukončením
rekonštrukcie spisu) až v priebehu disciplinárneho konania k rukám predsedníčky disciplinárneho senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 20. decembra 2022 a Okresnému súdu Bratislava V
bol odovzdaný 22. decembra 2022.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.