Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200256
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1018200256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,akosprávnysúd,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.OtílieBelavej

a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: CEREA, spol.
s r. o, so sídlom Uhrovecká 4, 841 07 Bratislava, IČO: 17 337 143, zastúpený: Tomášek & partners, s. r.
o., so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102554814/2017 zo dňa 12.12.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu,
platiteľa DPH, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol č. 103086830/2016; 9104408/BieM, zo dňa 06.05.2016. Protokol bol daňovému subjektu
doručený dňa 26.05.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
103087084/2016;9104408/BieM zo dňa 06.05.2016. Žalobca podal dňa 22.06.2012 riadne daňové

priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, v ktorom na riadku 32 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) uviedol nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX eur.

2. Správca dane zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2012 hlavnými obchodnými
partnermi daňového subjektu CEREA spol. s r.o. boli nasledovné daňové subjekty:
Dodávatelia:

- J. M..L..T.., B. Č. XX, G.I. (do 14.09.2012 L. X. X, Z.), DIČ: XXXXXXXXXX, IČO: XX XXX XXX,
- O.- R., M.. L.. T.., N. XX (do 28.02.2013 Z. X), Z., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX.
Podľa Zmluvy o zlúčení zo dňa 11.02.2014 vo forme notárskej zápisnice N 85/2014, Nz 5089/2014,
NCRIs 5201/2014 sa spoločnosť O.- R., M..L..T.. zlúčila so spoločnosťou Y. L. G. M.. L.. T.., N. XX (od
16.04.2014 Z. XX), XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX.
Odberatelia:
- B.-F., M..L..T.., XXX Z., konatelia: Z. O., XXX Z. F. M. W. Q.. X.Í. XX, G., DIČ: XXXXXXXXXX, IČO:

XX XXX XXX,
- M. G., M.. M. L..T.., K. XX, G., DIČ: XXXXXXXXXX, IČO: XX XXX XXX, konateľ: V. N., O. X, G.
- F., N.., K. Ú. XX Z.., XXX XX Z., IČ DPH:K..3. Správca dane uviedol, že pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty je potrebné preukázať, že
fakturovaný tovar alebo služba bola fyzicky dodaná a to práve tým dodávateľom, ktorý faktúry aj vystavil.
V preverovanej veci nebolo preukázané, že by spoločnosti J. M..L..T.. a O.-R. M..L..T.., ktoré dodanie

tovaru fakturovali a sú uvedení ako dodávatelia na faktúrach, fyzicky aj dodanie tovaru, a to repky olejnej
a kukurice, pre kontrolovaného platiteľa, uskutočnili. Pochybnosti o tom, či sa dodanie fakturovaného
tovaru podľa uvedených faktúr reálne uskutočnilo, neboli odstránené ani žalobcom.

4. Správca dane vykonaným šetrením, ktoré pozostávalo z preverovania daňových subjektov a to:

- dodávateľských spoločností J. M..L..T.., O.- R., M.. L.. T.. a ich následných dodávateľov,
- odberateľských spoločností B.-F., M..L..T.., M. G. , M.. M. L..T.. F., N.. a ich odberateľov, spochybnil
skutočnosť,žeuvedenédaňovésubjektyuskutočnilidodanietovarutak,akojedeklarovanénafaktúrach.
Na základe zistených skutočností, správca dane spochybnil vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19
zákona o DPH u daňového subjektu J. M..L..T.., O.- R., M.. L.. T.. v rozsahu deklarovanom na uvedených
faktúrach. Správca dane konštatoval, že šetrením sa nepodarilo preukázať, že žalobca ako platiteľ dane

dodal tovar s oslobodením od dane daňovému subjektu F., N.. tak ako je uvedené na faktúrach. Z toho
dôvodu správca dane nepotvrdil dodanie tovaru na základe faktúr pre odberateľa F., N.. s oslobodením
od dane.

5. Správca dane rozhodnutím Číslo: 101818489/2017; 9104408/BieM zo dňa 22.08.2017 (ďalej aj

„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku, vyrubil platiteľovi dane -
žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume XXX.XXX,XX eura,
keď nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eura a vyrubil vlastnú
daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura.

6. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 102554814/2017 zo dňa 12.12.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku, potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Mal za to, že
správca dane viedol dokazovanie v súlade so zákonom, keď v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku
dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Bez toho, aby nebol zistený celý reťazec dodaní repky olejnej a

kukurice, správca dane by nemohol vyhodnotiť enormné množstvo čiastkových zistení vo vzájomných
súvislostiach a nezískal by tak komplexný obraz o celej situácii. Jednotlivé zistenia samé o sebe nemajú
dostatočnú vypovedaciu schopnosť, ale posúdené vo vzájomnej súvislosti jasne preukazujú zrejmý
záver, že dodania tovarov neprebiehali tak, ako boli fakturované. Na základe takto zisteného skutkového
stavu správca dane vyvodil podľa žalovaného správne zistenia, ktoré nie sú v rozpore so skutkovým

stavom a vydal rozhodnutie, ktoré zákonným spôsobom zdôvodnil. Pri vydaní rozhodnutia správca dane
vychádzalzostavuveci,zistenéhovdaňovomkonaní,všetkyzistenéskutočnostiuviedoldorozhodnutia,
zohľadnil priame aj nepriame dôkazy, vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach a uviedol právne
predpisy, podľa ktorých rozhodol v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku.

7. Žalovaný poukázal na to, že nemožno považovať dodanie kukurice od dodávateľa J. M.. L.. T.. a
repky od dodávateľa O.-R., M.. L.. T.. kontrolovanému daňovému subjektu za hodnoverne preukázané.
Spoločnosť CEREA, spol. s r.o. kukuricu, nachádzajúcu sa v Bolerázi pri Trnave predala spoločnosti B.-
F. M.. L.. T.. a tá ju následne predala spoločnosti F. M., M.. M.. L.. T.., všetko v máji 2012. Skutočný
tok tovaru mal ísť od neidentifikovaného zahraničného dodávateľa priamo do spracovateľského závodu

konečného odberateľa F. M., M.. M. L..T.. do skladu v obci Boleráz pri Trnave.

8. Podľa vyjadrenia konečného odberateľa F. M., M.. M. L..T.. prepravu v máji 2012 zabezpečil jeho
dodávateľB.-F.M..L..T..,podľavyjadreniaB.-F.M..L..T..prepravuzabezpečiljehododávateľCEREA,
spol. s r.o., podľa vyjadrenia CEREA, spol. s r.o., prepravu zabezpečil jeho dodávateľ J. M.. L.. T.., podľa

vyjadrenia konateľa J. M.. L.. T.., prepravu zabezpečila neidentifikovaná frau F. F. a spoločnosť B., M.. L..
T.., ktorá ale vznikla až dňa 20.01.2017. Rozsiahlym šetrením nebol zistený pôvod kukurice ani prvotný
dodávateľ, ani kto zabezpečil prepravu od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V
rozhodnom čase konateľ J. M.. L.. T.. p. B. potvrdil, že tovar dodal, avšak k svojmu tvrdeniu nevedel
predložiť žiadne daňové a účtovné doklady, rovnako nevedel predložiť doklady k nákupu kukurice ani

nový konateľ J. M.. L.. T.., na ktorého bola spoločnosť v septembri 2012 prevedená, tento nevedel
predložiť žiadne doklady spoločnosti.9. Žalovaný konštatoval, že správca dane nemohol považovať dodanie kukurice od dodávateľa J. M..
L.. T.. a repky od dodávateľa O.-R., M.. L.. T.. kontrolovanému daňovému subjektu za hodnoverne
preukázané, a s uvedeným záverom správcu dane sa žalovaný stotožnil.

10. Žalovaný dospel k názoru, že žalobca nemá právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za
dodávky repky a kukurice od spoločností J. M.. L.. T.. F. O.-R., M.. L.. T.., čo je v súlade so zisteným
skutkovým stavom a hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej aj „zákon č. 222/2004 Z. z.“).

II. Žaloba

11. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny
súd“) dňa 20.02.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
prvostupňového rozhodnutia, ktoré podľa neho vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

12. Žalobca poukázal na to, že o právach a povinnostiach spoločností O.- R., M.. L.. T.. a J., M.. L..
T.. sa malo/mohlo rozhodovať v iných, samostatných konaniach/kontrolách, a žalovaný len konštatoval,
že správca dane mal k dispozícii také dôkazy, podľa ktorých kontrolovanému daňovému subjektu vedel
daň za preverované zdaňovacie obdobie určiť. Žalobca namieta, že je nepochopiteľné, prečo správca
dane napriek rozsiahlemu šetreniu všetkých možných skutočností, neskúmal, či prišlo k vzniku daňovej

povinnosti spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J., M.. L.. T.. Poukázal na nekonzistentnosť a nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia, pretože spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. podala daňové priznanie a priznala vznik
daňovej povinnosti z dodávok žalobcovi.

13. Namieta, že správca dane ani žalovaný v rozhodnutí neuviedol z akých konkrétnych dôkazov vyvodil

záver o nevzniku daňovej povinnosti spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J., M.. L.. T.. a o neuskutočnení
dodania tovaru žalobcovi. Správca dane taktiež neuviedol dôvody pre ktoré neberie do úvahy dôkazy
potvrdzujúce uskutočnenie predmetných dodávok.

14.Žalobcamázato,žepreukázalnadobudnutietovaruoddeklarovanýchdodávateľovadodanietovaru

štandardným spôsobom, a to na základe zákonom stanovenej dokumentácie, účtovníctva, daňovej
evidencie, dodacích listov, faktúr, dokladov o úhrade, svedeckých výpovedí zástupcov spoločností
zúčastnených na obchodných transakciách. Z dôvodu, že predmetné transakcie obstarania tovaru sú
vecne neoddeliteľné od predaja tohto istého tovaru, dôkazmi o transakciách sú i dodacie listy potvrdené
odberateľmi tovaru, faktúry voči odberateľom a doklady o úhrade predaného tovaru. Žalobca dôkazy

o uskutočnení dodávok tovaru poskytol aj nad rámec zákonom stanoveného rozsahu. Akékoľvek iné
dôkazy sú podľa žalobcu mimo sféry jeho vplyvu a finančná správa si ich buď obstará sama svojimi
prostriedkami verejnej moci a v prípade neúspechu nemôže tento neúspech byť pričítaný v neprospech
daňového subjektu.

15. Podľa žalobcu je potrebné prisvedčiť, že chýbajúce informácie sťažujú vytvorenie uceleného
a podrobného obrazu o pohybe plodín od ich zasadenia až po ich spracovanie do finálneho
potravinárskeho alebo iného produktu, avšak ani jedna z uvedených skutočností nesmie byť pričítaná
v neprospech žalobcu. Žalobca nemá žiadny vplyv na spoločnosť L. M.. L.. T.., ani nezodpovedá za
vedenie účtovnej evidencie iných subjektov, ani si neobjednával prepravu a skladovanie tovaru, ani

neorganizuje proces spracovania plodín od ich zasadenia po finálny produkt.

16. Závery správcu dane a žalovaného sú podľa žalobcu chybné a nepodstatné najmä z toho dôvodu,
že finančná správa nevykonala daňové kontroly u dodávateľov žalobcu, ktoré by ukázali záver pre toto
konanie najpodstatnejší. Správca dane a žalovaný porušili povinnosti vyplývajúce z ust. § 24 daňového

poriadku, nedbali na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nepreukázali skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. V daňovom konaní nebol
dostatočne zistený skutkový stav a tento nezákonný postup vyústil do uloženia povinnosti žalobcovi.
Aplikácia postupu „v pochybnostiach na neprospech” je absolútne neprípustná a to najmä vo verejnompráve, kde subjekty žalobca - žalovaný (resp. správca dane) nemajú rovnocenné postavenie, lebo je na
jednej strane súkromnoprávny subjekt a na strane druhej orgán verejnej moci s donucovacou autoritou.

17. Žalobca namieta, že daňová kontrola presiahla zákonnú lehotu 1 rok a protokol nemôže byť preto
použitý ako dôkaz a podklad pre rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Už len táto skutočnosť zakladá
nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a následne napadnutého rozhodnutia.

18. Poukazuje tiež na to, že správca dane po celý čas výkonu daňovej kontroly nepostupoval v súlade

s ust. § 3 ods. 2 daňového poriadku. Úzka spolupráca s kontrolovaným subjektom je podľa žalobcu
základným predpokladom správneho zistenia dane, čo je základný účel správy daní. Žalobca konajúc
svojim štatutárom opakovane osobne, telefonicky a písomne vyzýval správcu dane na poskytnutie
informácií k priebehu kontroly, k dôkazom získaným správcom dane a požadoval informáciu o konkrétnej
skutočnosti, ktorá bola dôvodom prerušenia kontroly.

19. Žalobca namieta nezákonné prerušenie daňovej kontroly. Správca dane rozhodnutím č.
9104408/5/918269/2013/BieM prerušil kontrolu odo dňa 14.03.2013 z dôvodu, že začal konanie o
inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií č. 9104408/5/911397/2013/BieM, č. 9104408/5/911494/2013/BieM, 9104408/5/911577/2013/
BieM, č. 9104408/5/911075/2013/BieM a č. 9104408/5/912060/2013/BieM. Pri vydaní tohto rozhodnutia

a ani následne až do dňa 03.05.2016, správca dane odmietol žalobcu informovať o konkrétnych
dôvodoch jednotlivých dožiadaní a obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že začal konanie o
inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia.

20. Dožiadania podľa žalobcu nemajú zákonné náležitosti. Štyri dožiadania sa týkali obchodných

vzťahov, ktorých účastníkom nebol kontrolovaný daňový subjekt. Jednalo sa o preverenie obchodných
vzťahov obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu s ich obchodnými partnermi. Na
správne určenie dane nebolo podľa žalobcu potrebné získať informácie, ktoré zisťoval správca dane
týkajúce sa vzťahov, v ktorých žalobca nevystupoval (dodávatelia dodávateľov, odberatelia odberateľov,
prepravcovia, uskladňovatelia, a pod.). Správca dane sa v dožiadaní pýtal na skutočnosti, ktoré neboli

podstatné na správne určenie dane žalobcu. Takéto dožiadania nie sú podľa žalobcu dôvodom na
prerušenie daňovej kontroly.

21. V tejto súvislosti je podľa žalobcu mimoriadne významným ustanovenie § 44 ods. 1 druhá veta
daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne

potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená aj to, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne
zaťažovať daňový subjekt. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý si správca dane zvolí, musí mať
požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelu.

22. Treba zdôrazniť, že daňová kontrola predstavuje aj značný zásah do súkromnoprávnej sféry

kontrolovanéhodaňovéhosubjektuapretojedôležité,abyprinejboladodržanázásadaproporcionalitya
účelnosti, aby nebolo možné postup správcu dane považovať za šikanózny. Primeraná rýchlosť konania
je jednou z podmienok spravodlivého procesu a je priamo upravená aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dlho trvajúce konanie ohrozuje jeho účinnosť a kredibilitu.
Princíp konania v primeranej lehote je univerzálnym princípom uplatňujúcim sa v konaní pred všetkými

orgánmi verejnej moci a to nielen v občianskoprávnom a v trestnoprávnom konaní, ale i v postupoch
vykonávateľov verejnej správy ktorými sú priamo dotknuté verejné subjektívne práva osôb.

23. Rozhodnutie správcu dane o prerušení č. 9104408/5/918269/2013/BieM, tak malo podľa žalobcu
šikanózny charakter a je nezákonné. Poukazuje na to, že chýba náležité zdôvodnenie nevyhnutnosti

prerušenia daňovej kontroly, ako aj vecný dôvod prerušenia. Toto rozhodnutie nemalo základ v daňovom
poriadku, lebo neexistoval zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Ide tak o nezákonné
rozhodnutie žalovaného. Navyše aj pri zákonnom dožiadaní správcu dane č. 9104408/5/912060/2013/
BieM pominul dôvod na prerušenie daňovej kontroly skôr, ako uvádza správca dane, najneskôr však dňa
16.01.2014. Lehota na medzinárodnú výmenu informácií bola niekoľkonásobne prekročená, čo nemá a

nemôže byť na ujmu daňovému subjektu.

24. V zmysle nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a citovaného rozhodnutia pominuli dôvody, pre ktoré došlo
k prerušeniu daňovej kontroly najneskôr 3 mesiace po prerušení, najneskôr však po obdržaní odpovededňa 16.01.2014. Zákonná lehota 1 rok na výkon daňovej kontroly uplynula dňa 22.05.2014 (začiatok dňa
18.07.2012,zákonnéprerušenieododňa14.03.2013do16.01.2014).Najneskôrododňa23.05.2015bol
podľa žalobcu akýkoľvek úkon v rámci daňovej kontroly, aj samotné jej trvanie, nezákonným postupom

správcu dane.

25. V dôsledku uvedených vád Protokol okrem toho, že neobsahuje zákonné náležitosti, bol vydaný po
lehote na skončenie daňovej kontroly, vychádza z dokazovania a procesu daňovej kontroly ktorá odo
dňa 23.05.2015 bola vykonávaná nezákonne. Protokol tak spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu

dane č. 101818489/2017; 9104408/BieM zo dňa 22.08.2017, ktoré z neho vychádza a spôsobuje
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

26. Z dôvodu, že správca dane ani po viacerých podnetoch zo strany žalobcu nebol ochotný zjednať
nápravu zásadných procesných vád konania, žalobca podal dňa 31.10.2016 sťažnosť na nezákonné
vedenie kontroly č. 612725782/2016 (následne aj podnet na prokuratúru). Správca dane, voči ktorého

konaniu sťažnosť smerovala, vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú v plnom rozsahu. Následne
žalobcapodalžalovanémusťažnosťnavybaveniesťažnosti,ktorúžalovanývpodstatnejčastivyhodnotil
ako opodstatnenú (Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 17.03.2017). Správca dane
napriek stanovisku žalovaného toto stanovisko odignoroval a neprijal žiadne opatrenia na zjednanie
nápravy. Obmedzil sa na konštatovanie, že pracovník, čo pochybil, tam už nepracuje. Správca dane

mal pokyn od žalovaného prijať opatrenia na nápravu a mal uloženú povinnosť oboznámiť žalobcu s
prijatými opatreniami, čo neurobil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že vec bola vybavená a
opatrenia prijaté boli, avšak neuvádza jediný argument alebo dôvod tohto tvrdenia.

III. Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.06.2018 uviedol, že vzhľadom na konštrukciu zákona č. 222/2004
Z. z., dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt. Je len
v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím
Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS 24/2013-7 zo
dňa 17.01.2013, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry).

28. Žalovaný poukázal na to, že správca dane daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu neukladal
povinnosti ani nepriznával práva dodávateľom O.-R., M.. L.. T.. F. J. M.. L.. T.., správca dane v rozhodnutí
konštatoval, že žalobca mal povinnosť preukázať, že fakturovaný tovar bol dodaný, a tak pri tomto tovare

vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane. Žalobca však tieto skutočnosti nepreukázal.
Správca dane nebol povinný iniciovať vykonanie daňovej kontroly u priamych dodávateľov O.-R., M..
L..T.. F. J. M.. L.. T.. (na podnet daňového subjektu), nakoľko uplatnenie takéhoto podnetu daňový
poriadok neupravuje.

29. Žalovaný uvádza, že žalobca okrem formálnych dôkazov (faktúry, zmluvy) nepredložil žiadne
relevantne´ dôkazy preukazujúce, že daňová povinnosť pri deklarovanom dodaní tovaru vznikla. V
zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(kontrolovaný daňový subjekt), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v
priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v

protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

30. Z predloženého spisu je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane zaslal dňa 07.04.2016 e-mail na
adresuB..W..sk,vktoromnavrhovalsplnomocnenémuzástupcovikontrolovanéhodaňovéhosubjektuG.
X., N..M.. dva termíny ústneho pojednávania v súvislosti oboznámením daňového subjektu so zistenými

skutočnosťami za zdaňovacie obdobie máj 2012 v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku,
a to 14.04.2016 a 15.04.2016. Na e-mail splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu
neodpovedal. Z toho dôvodu správca dane dňa 11.04.2016 telefonicky kontaktoval splnomocneného
zástupcu z G. X., N..M.., p. W., o čom spísal úradný záznam č. 102912064/2016 zo dňa 11.04.2016.31. V zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden
rok odo dňa jej začatia. Ako sám žalobca uvádza, správca dane bol povinný dodržať ročnú lehotu na

vykonanie daňovej kontroly a v záujme dodržania tejto ročnej lehoty dňa 06.05.2016 vydal protokol
cˇ. 103086830/2016; 9104408/BieM zo dňa 06.05.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k protokolu doručený dňa 26.05.2016 daňovému subjektu. Daňová kontrola je v zmysle § 46 ods. 8
daňového poriadku ukončená dňom doručenia protokolu s výzvou, čo znamená, že daňová kontrola
bola ukončená dňa 26.05.2016, t.j. v zákonom stanovenej ročnej lehote.

32. Žalovaný poukazuje na to, že deň, keď správca dane vyhotovil protokol (06.05.2016), tak ešte nemal
k dispozícii vyjadrenie daňového subjektu k zisteným skutočnostiam v zmysle § 45 ods. 1 písm. f)
daňového poriadku (vyjadrenie správca dane obdržal až dňa 11.05.2016) a tak protokol toto vyjadrenie
daňového subjektu obsahovať nemohol.

33. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2016 prioritne od správcu dane požadoval,
aby bol oboznámený, ako správca dane hodnotí jednotlivé vykonané dôkazy, s ktorými podaním
č. 102914918/2016;9104408/BieM oboznámil daňový subjekt a požadoval výsluch svedka - B. Y..
Dňa 27.05.2016 daňový subjekt toto svoje podanie doplnil a požadoval predložiť originály všetkých
vykonaných dôkazov v daňovej kontrole a celý spis na nahliadnutie dňa 30.05.2016. Daňový subjekt

vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2016, ani v doplnení vyjadrenia zo dňa 27.05.2016 nenavrhol, aby
v protokole boli jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam uvedené. Tvrdenie žalobcu, že nikdy pred
vydaním protokolu nemal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, je tak podľa
žalovanéhoneopodstatnená,keďžedaňovýsubjektsakzistenýmskutočnostiamdňa11.05.2016vyjadril
a mal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, ale túto možnosť nevyužil.

34. Správca dane na tieto vyjadrenia daňového subjektu zo dňa 11.05.2016 a zo dňa 27.05.2016
adekvátnereagoval,asvyhodnotenímvykonanýchdôkazovboldaňovýsubjektoboznámenývprotokole
č. 103086830/2016; 9104408/BieM zo dňa 06.05.2016, celý spis vrátane vykonaných dôkazov bol
daňovému subjektu predložený na nahliadnutie dňa 01.06.2016. Daňový subjekt si mobilným telefónom

vyhotovil z dokumentov v spise fotokópie, o čom bol spísaný úradný záznam č. 103270780/2016 zo dňa
01.06.2016 a p. Y. bol vypočutý ako svedok vo vyrubovacom konaní dňa 15.11.2016. Žalovaný tak má
za to, že neporušil práva daňového subjektu pri daňovej kontrole v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového
poriadku.

35. Správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným
skutočnostiam a spôsobu ich zistenia (daňový subjekt podal vyjadrenie zo dňa 11.05.2016, teda počas
daňovej kontroly) a umožnil daňovému subjektu navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia
(daňový subjekt, aby v protokole bolo jeho vyjadrenie uvedené, nenavrhol), protokol tak vyjadrenie
daňového subjektu obsahovať nemusel.

36. V prípade, ak by žalobca v spolupráci so svojimi priamymi dodávateľmi predložil relevantné dôkazy
k deklarovaným zdaniteľným obchodom, správca dane by nemal žiaden dôvod ďalej vykonávať tak
rozsiahle šetrenia, aké vykonal.

37. Žalovaný nespochybňoval, že žalobca predložil k nákupu a predaju tovaru ako dôkaz formálne
správne doklady, ako sú faktúry, zmluvy, dodacie listy a i., ale tvrdí, že skutočnosť, že platiteľ dane má
faktúry od dodávateľa, ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na
faktúrach, medzi jednotlivými spoločnosťami v skutočnosti reálne došlo. Samotné faktúry nezakladajú
právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie

dane ustanovené v zákone o DPH. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo
na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho
plnenia, uskutočnenie ktorého musí daňový subjekt vedieť preukázať.

38. Žalovaný uviedol, že ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa daňového poriadku neplynú.

Žalobca podaním č. 6/03511116/2015 zo dňa 05.02.2015 skutočne žiadal správcu dane o oznámenie,
v akom stave je konanie, v období podania tejto žiadosti však bola daňová kontrola prerušená. Daňový
poriadok nezakazuje, aby daňový subjekt v období prerušenej kontroly vykonával úkony voči správcovi
dane, správca dane však voči daňovému subjektu úkony vykonávať nemohol. Inštitút prerušeniadaňového konania sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu (§ 46 ods. 10 daňového poriadku). Správca dane
tak nemohol daňovému subjektu poskytnúť informáciu, v akom štádiu je konanie, na ktoré sa odvoláva,
aké skutočnosti boli pri predmetnom konaní zistené, aké úkony boli v predmetnom konaní vykonané,

aké dôkazy boli v rámci predmetného konania získané, aké závery boli v predmetnom konaní urobené a
aké právne dôsledky zo záverov predmetného konania vyvodil správca dane pre kontrolu oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Rovnako nemohol podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku
pri vzniku pochybností priebežne daňový subjekt vyzývať na ich odstránenie. Vzhľadom na uvedené
žalovaný má za to, že námietka žalobcu nie je dôvodná, nie je možné konštatovať, že správca dane

odmietol daňovému subjektu súčinnosť, o stave konania a zistenými skutočnosťami ho v súlade so
zákonom informoval po skončení prerušenia daňovej kontroly.

39.Preverovaníčeskídodávatelianebolipriamidodávateliakontrolovanéhodaňovéhosubjektu,správca
dane však nepristúpil k ich prevereniu samoúčelne a bezdôvodne, ale na základe zistených skutočností
u priamych dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu, ktoré zakladali vznik pochybností o

uskutočnení zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované. Vzhľadom na skutočnosť, že daňová
kontrola bola prerušená v súlade so zákonom, tak o čas, po ktorý bola daňová kontrola prerušená,
sa predlžuje lehota na ukončenie daňovej kontroly. Správca dane neodmietol žalobcu informovať o
konkrétnych dôvodoch zaslania dožiadaní, je celkom zrejmé, že medzinárodné dožiadania boli zaslané
v dôsledku nedostatočných informácií, poskytnutých správcovi dane priamymi dodávateľmi žalobcu,

pričom platí, že do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, je daňový
subjekt oprávnený nazrieť najskôr potom, ako sa získa výsledok dožiadania, ktorý je použiteľný ako
dôkaz pri správe daní.

40.Žalovanýuviedol,žezákonnýmdôvodom,prektorésakonanieprerušilo,jepotrebazískaťinformácie

a tento dôvod, pre ktoré sa daňové konanie prerušilo, pominie dňom prijatia konečnej odpovede na
žiadosťomedzinárodnúvýmenuinformácií´,t.j.správcadanemôžeďalejpokračovaťvkonaní,keďzíska
od zahraničnej daňovej správy potrebne´ informácie a podklady pre správne určenie dane slovenského
kontrolovanéhodaňovéhosubjektu.Správcadanenemôžepokračovaťvkonaníuplynutímtrojmesačnej,
resp.šesťmesacˇnejlehoty,keďžesamotnýmuplynutímtýchtolehôtžiadneinformácienezískaadôvody,

pre ktoré sa konanie prerušilo, nepominú.

41. Zbaľovaný považuje námietku žalobcu, že nemá vedomosť o prijatých opatreniach za iniciované
sťažnostinapostupsprávcudane,vyslovenezau´čelovú,lebožalobcabolpreukázateľneupovedomený
´ o prijatých opatreniach oznámením správcu dane číslo 813354/2017 dňa 02.06.2017 a z predmetného

oznámenia je celkom zrejme´, že správca dane potrebne´ opatrenia v zmysle zákona prijal.

42. Žalovaný uvádza, že vykonané šetrenia celých reťazcov subjektov dodávateľov a odberateľov
žalobcu, vrátane zistených skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru (podrobne uvedené na str. 7 až
21 a zosumarizované na str. 41 až 44 napadnutého rozhodnutia) neboli samoúčelné a nepodstatné,

ako tvrdí žalobca, ale práve tieto rozsiahle šetrenia preukázali, že dodávky tovarov (kukurice a repky)
nemohli byť uskutočnené tak, ako boli fakturované.

IV. Replika

43. V replike zo dňa 27.07.2018 žalobca uviedol, že trvá na skutočnostiach a vyjadreniach uvedených
v žalobe.

V. Relevantné právne predpisy

44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

45.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.46. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48.Podľa§3ods.2zákonač.563/2009Z.z.,správcadanepostupujeprisprávedanívúzkejsúčinnostis

daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

49. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

50. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a), skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm.
b), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c).

51. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,

aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

52. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

53. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane
vykonať daňovú kontrolu, zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej

kontrolyzáznamy,ktorýchvedenieukladáosobitnýpredpis,ainédoklady,ktorépreukazujúhospodárske
operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim
ústne alebo písomné vysvetlenia.

54. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania

stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

55. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarova služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c), zaplatená správcovi dane v

tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d).

57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

58. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý
doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto
zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a),
vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

59. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v medziach žalobných bodov, avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov
verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil a rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil dňa 16.02.2023 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

60. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP

je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu

podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

61. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tejto
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

62. Úlohou súdu bolo preskúmať v rozsahu podaných žalobných námietok, či rozhodnutia správcu dane
a žalovaného, ktorými žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012
vsumeXXX.XXX,XXeura,nepriznalnadmernýodpočetnadanizpridanejhodnotyvsumeXXX.XXX,XX
eura a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura, boli vydané

v súlade so zákonom.

63. Správny súd hneď úvodom poznamenáva, že z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnoupodmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH.
Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je
vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených

dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného
dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové
zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním
uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie
odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na

nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm
pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z..
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),

aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil.

64. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre

(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky
najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, sp.zn. 8Sžf/23/2014
a sp.zn. 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu.

Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v
rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného

plnenia.

65. Rovnako treba zdôrazniť, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane
(pojem "môže" v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa
dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená

rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

66. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie DPH pri dodaní tovaru alebo služby bol žalobca
zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru k prevodu
práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie

tovaru alebo služby, nie je rozhodujúce nadobudnutie vlastníckeho práva k tovaru v zmysle Obchodného
zákonníka žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým
príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce,
aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
1Sžf/72/2015 zo dňa 11.04.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí

súdov SR pod č. R 4/2018).

67. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v

priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov ním vedených. Na tomto mieste nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo
strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru

a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa.68. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho
subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Avšak i tu dochádza ku
skúmaniu daňového subjektu vo vzťahu k výberu dôveryhodných obchodných partnerov, nakoľko

daňový subjekt je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, v spojení so znalosťou svojich
obchodných partnerov, čo je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Plnenia, ktoré nie
sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú
osobou podliehajúcou dani, ktorá hospodársku činnosť vykonáva v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods.
1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 a spĺňa objektívne kritériá, a to bez ohľadu

na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol
vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom
platiteľom (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora
EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

69. Hmotnoprávne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie DPH, sú splnené len vtedy, ak sa
skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Súdny dvor
EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami
dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových
okolnostíprejednávanejveci(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciachC-285/11,C-642/11,C-610/19).

70. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a
ekonomický účel podnikania, ale naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho
zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci.

71.Subjekty,ktoréprijmúvšetkyopatrenia,ktoréjemožnédôvodneodnichpožadovaťnazabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že
stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v

rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt,
bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle
objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane,

ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu
vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto
platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling,
bod 61, C-610/19 Vikingo, bod 50). Zásada zákazu zneužitia práva, ktorá sa uplatňuje v oblasti DPH,
zakazuje len výslovne umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom, dosiahnuť

daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice 2006/112 (C-419/14, C-610/19).

72. Je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok si uplatňuje dôvodne za zákonom
stanovených podmienok, pričom dokazovanie správcom dane nastáva až následne, na verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

73. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo
dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 78/2011-17
zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8
zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné

uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom
stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží

dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.74. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu,
ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keďže znalosť obchodných partnerov nie je
nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku.

V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových
vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej
pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania

väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych
konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 104/2012-89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky najvyššieho súdu sp. zn.
5Sžf/25/2011 zo dňa 27.10.2011, sp. zn. 4Sžf/25/2011 zo dňa 13.09.2011 a sp. zn. 2Sžf/42/2012 zo dňa
18.04.2013).

75. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu (rozsudok Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

76. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného
reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a
starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej
činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť
vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov

dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom
skutočne obchodoval.

77. V uvedenej súvislosti musí správny súd zdôrazniť judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorá je aj pri aplikácii Súdneho správneho poriadku použiteľná a týka sa aj aktuálnej otázky rozloženia

dôkazného bremena (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sž-o-KS 29/2005): „V okamihu, kedy
správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom
konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Už samotné zistenie
skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov popreli ich vystavenie (inak povedané
spochybnili hodnovernosť existencie daňového dokladu ako aj v ňom zaznamenaných údajov o tovare),

jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto
dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní.“

78. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sžf/8/2014 zo dňa 07.10.2014, že „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie

nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.
Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým
spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce

z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii“.

79. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované

vyššie).

80. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 predložil správcovi
dane faktúry vystavené spoločnosťami/obchodnými partnermi, kúpne zmluvy na tovar a dodacie listy.
Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí s obchodnými

partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy, komunikáciu s
obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie tovaru.81. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet
obchodu skutočne existoval (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 39/2018).

82. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné
bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte,
pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej
únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom

zneužívaní (najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02,
Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V
tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte
- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu
DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi).

83. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok
uplatnil. Preto je povinnosťou daňového subjektu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu

skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený. (rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.04.2020 sp. zn. 9 Sžfk/1/2019) - Zbierka
stanovísk NS a súdov SR 2/2021.

84. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným
dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom,
že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s
dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru
alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na daňovom subjekte, akým spôsobom preukáže komunikáciu s

dodávateľom, spôsob preverovania dodávky, jej súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod..
V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už
samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne
možnosti na realizáciu dodávky, pohyb finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových

výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok.
Takýtospôsobvedeniadokazovaniažalovanýmvychádzavtomtoštádiudaňovéhokonaniaztoho,žena
strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť preukázať dôveryhodnosť
spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,
ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní.

85. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca

z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody
boli reálne uskutočnené, plnenie bolo reálne dodané osobou uvedenou na účtovnom doklade (§ 9
zákona o DPH).

86. Námietka žalobcu, že u jeho dodávateľov, a to spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. nebola
vykonaná daňová kontrola a správca dane neskúmal, či u týchto spoločností došlo k vzniku daňovej
povinnosti, pričom vznik daňovej povinnosti dodávateľov žalobca považuje za kľúčovú skutočnosť, nie
je dôvodná. Žalovaný sa otázkou vzniku daňovej povinnosti a žalobnými námietkami v tomto smere

podrobne zaoberal vo svojom rozhodnutí. Správny súd dodáva, že v predmetnom prípade daňová
povinnosť vzniká v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je
deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Daňová povinnosť v predmetnom
prípade mala vzniknúť spoločnostiam O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., ktoré sú dodávatelia tovaru.87. Pre správne určenie dane kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 24 ods. 1 daňového
poriadku je podstatné, či deklarovaní dodávatelia O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. skutočne dodali

fakturovaný tovar, keďže daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a právo odpočítať daň z tovaru
vzniká v deň, keď pri tejto službe vznikla daňová povinnosť.

88. Ak teda nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľov O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., nemôže
ani vzniknúť nárok na odpočet dane odberateľovi - žalobcovi. Deň, kedy vznikne právo na odpočet dane,

je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť, ktorá mala v predmetnom prípade vzniknúť dňom
dodania tovaru. Práve preto, pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľských
faktúr vystavených spoločnosťami V-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., mal byť schopný preukázať, že
zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve spoločnosťami uvedenými na faktúre a teda,
že daňová povinnosť vznikla. Daňový doklad sám o sebe ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu
došlo práve dodávateľom uvedeným na faktúre, ale je len tvrdením o tejto skutočnosti, ktorú musí

daňový subjekt vedieť preukázať aj inak. Bolo na daňovom subjekte zabezpečiť si dostatok dôkazov
tak, aby skutočnosti uvádzané na faktúrach od spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., z ktorých
si uplatnil odpočítanie dane, mohol správcovi dane pri daňovej kontrole preukázať. Keďže vzhľadom
na konštrukciu zákona o DPH, dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša
daňový subjekt, je len v záujme žalobcu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou

preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane (napr. rozsudok najvyššieho súdu
sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS
78/2011-17zodňa23.02.2011,resp.rozsudoknajvyššiehosúdusp.zn.5Sžf/17/2011zodňa23.02.2012
v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. IV ÚS 24/2013-7 zo dňa 17.01.2013, ktoré jasne
hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou

v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry.

89. Správca dane daňovou kontrolou vykonanou u žalobcu neukladal povinnosti ani nepriznával práva
dodávateľom O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.., správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový
subjekt mal povinnosť preukázať, že fakturovaný tovar bol dodaný, teda pri tomto tovare vznikla daňová

povinnosť a právo na odpočítanie dane. Správca dane nebol povinný iniciovať vykonanie daňovej
kontroly u priamych dodávateľov O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. (na podnet daňového subjektu), nakoľko
uplatnenie takéhoto podnetu daňový poriadok neupravuje.

90. Správny súd poukázal na to, že spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. (dodávateľ repky) ešte počas daňovej

kontroly vykonávanej u žalobcu sa dňa 16.04.2014 zlúčila so spoločnosťou Y. L. G. M.. L.. T.., v ktorej
je zlúčených niekoľko desiatok spoločností. Spoločnosti Y. L. G. M.. L.. T.. bola zrušená registrácia pre
daň z pridanej hodnoty a je t. č. v konkurze. Ešte pred zlúčením, spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. zmenila
konateľa, a to ihneď po vykonaní miestneho zisťovania v tejto spoločnosti, v súvislosti s preverením
deklarovaného dodania tovaru žalobcovi. Spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. daňové priznanie k dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 podala, daň za dodanie tovarov a služieb v zmysle § 8 a
§ 9 zákona o DPH v sume cca XXX.XXX,- eura priznala, ale súčasne si ale daň v obdobnej sume aj
odpočítala v zmysle § 49-51 zákona č. 222/2004 Z. z. a výsledkom podaného daňového priznania bol
celkom minimálny nadmerný odpočet.

91. Spoločnosť J. M.. L.. T.. (dodávateľ kukurice) po začatí výkonu daňovej kontroly u žalobcu
zmenila dňa 03.09.2012 konateľa, ktorým sa stal nekontaktný S. D., ktorý správcovi dane napriek
výslovnej požiadavke nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti, písomnosti správcu
dane nepreberal a na daňový úrad bol predvedený políciou. Dňa 05.06.2018 spoločnosť J. M.. L.. T..
zmenila sídlo (Z. XX, I. E.) aj názov spoločnosti (L. M.. L.. T..) a konateľom sa stal F. Z., ktorý je konateľom

v niekoľkých desiatkach spoločností. Spoločnosť J. M.. L.. T.. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2012 podala, daň z deklarovaných obchodov však nepriznala, ani
nezaplatila. Z interného šetrenia vykonaného žalovaným je zrejmé, že spoločnosť L. M.. L.. T.. ani
na výzvu správcu dane nepodala daňové priznania, nepreberá poštu správcu dane a daňová kontrola
nebola vykonaná z dôvodu, že spoločnosť je celkom nekontaktná.

92. Samotné faktúry nezakladajú právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené
všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH. Splnenie formálnej stránky je sícejednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však
musia byť odrazom reálneho plnenia, uskutočnenie ktorého musí daňový subjekt vedieť preukázať.

93. Konateľ J. M.. L.. T.. v rozhodnom čase p. B., nevedel identifikovať svojich dodávateľov ani
prepravcov a v čase vykonania jeho výsluchu ako svedka, už mala spoločnosť J. M.. L.. T.. nového
konateľa, ktorý bol nekontaktný a predviedla ho až polícia a správcovi dane nepredložil žiadne daňové a
účtovné doklady spoločnosti J. M.. L.. T... Správca dane zo systému VIES zistil, že jedinými zahraničnými
dodávateľmi spoločnosti J. M.. L.. T.. sú dve české spoločnosti, ktoré nedodávali kukuricu, ale iba

repku (zistené na základe výsledkov MVI). Nový konateľ spoločnosti J. M.. L.. T.. S. D., sa napriek
opakovaným predvolaniam na Daňový úrad Trenčín nedostavil a predviesť ho musela až polícia, uviedol,
že spoločnosť J. M.. L.. T.. prevzal od p. B. a k obchodom, ktoré realizoval p. B. sa žiadnym spôsobom
nevedel vyjadriť a správcovi dane nepredložil žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti, napriek
tomu, že správca dane predloženie týchto dokladov požadoval.

94. Spoločnosť O.-R., M.. L.. T.. deklarovala kúpu tovaru od nekontaktnej spoločnosti L. M.. L.. T.., ktorej
konateľa nevedela predviesť ani polícia, a až po opakovaných pokusoch, v súvislosti s iným dožiadaním,
sa ho podarilo predviesť, avšak neposkytol správcovi dane žiadne informácie ani nepredložil žiadne
daňové a účtovné doklady.

95. Je povinnosťou správcu dane zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, pričom správca dane začal najskôr
preverovať obchody uvedené na dodávateľských faktúrach u priamych dodávateľov kontrolovaného
daňového subjektu, u spoločností O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. a až na základe toho, že priamy
dodávateľ (J. M..L..T..) neposkytol správcovi dane požadovanú súčinnosť a bolo zistené nepriznanie
a neodvedenie dane, a druhý priamy dodávateľ (O.-R., M..L..T..) uviedol ako svojho dodávateľa

zmiznutého obchodníka, začal správca dane vykonávať rozsiahle šetrenia (zaslanie dožiadaní a
medzinárodných dožiadaní na zistené subjekty v reťazci dodaní). Správca dane požadoval preukázanie
reálneho dodania deklarovaného tovaru od priamych dodávateľov, uvedených na faktúre, čo však
daňový subjekt nepreukázal. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane a žalovaný existenciu
tovaru a jeho dodanie nespochybňujú.

96. Tvrdenie žalobcu, že nikdy pred vydaním protokolu nemal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia
boli uvedené v protokole, je tak neopodstatnená, keďže žalobca sa k zisteným skutočnostiam dňa
11.05.2016 vyjadril, mal možnosť navrhnúť, aby jeho vyjadrenia boli uvedené v protokole, ale túto
možnosť nevyužil. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.05.2016 prioritne od správcu dane požadoval,

aby mu oznámil, ako správca dane hodnotí jednotlivé vykonané dôkazy, s ktorými ho svojim podaním č.
102914918/2016;9104408/BieM oboznámil a požadoval výsluch svedka B. Y.. Dňa 27.05.2016 žalobca
toto svoje podanie doplnil a požadoval predložiť originály všetkých vykonaných dôkazov v daňovej
kontrole a celý spis daňového subjektu na nahliadnutie dňa 30.05.2016. Žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 11.05.2016, ani v doplnení vyjadrenia zo dňa 27.05.2016 nenavrhol, aby v protokole boli

jeho vyjadrenia k zisteným skutočnostiam uvedené (dôkazy pod č. 56 a 57, vyjadrenie a doplnenie
vyjadrenia).

97.Správcadaneumožnilžalobcovivyjadrovaťsavpriebehudaňovejkontrolykzistenýmskutočnostiam
a k spôsobu ich zistenia (daňový subjekt podal vyjadrenie zo dňa 11.05.2016, teda počas daňovej

kontroly) a umožnil daňovému subjektu navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim
(daňový subjekt to, aby v protokole bolo jeho vyjadrenie uvedené, nenavrhol), protokol toto vyjadrenie
obsahovať nemusel. Protokol tak nie je nezákonný, môže byť použitý v ďalšom konaní ako dôkaz a
podklad pre rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Uvedené v žiadnom smere nezakladá nezákonnosť
rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného.

98. Žalobca namieta, že oboznámenie so zistenými skutočnosťami č. 102914918/2016, 9104408/BieM
nebolo súladné so zákonom, keďže neobsahovalo správcom dane získané dôkazy, ale výlučne ich
interpretácie správcom dane. Námietka nie je dôvodná, oboznámenie č. 102914918/2016, 9104408/
BieM zo dňa 12.04.2016 žiadnu výlučnú interpretáciu dôkazov neobsahuje, obsahuje mimoriadne

podrobný súpis všetkých úkonov vykonaných správcom dane v daňovej kontrole, vrátane príslušných
dátumov a evidenčných čísiel prijatých a zaslaných písomností a je zhrnutím všetkých skutočností,
zistených vlastným šetrením správcu dane, zistených na základe dožiadania, resp. medzinárodného
dožiadania. Žalobca mal dostatočný časový priestor na vyjadrenie, a svoje právo vyjadriť sa k protokoluv predmetnom prípade uplatnil, keď dňa 08.06.2016 podal vyjadrenie k protokolu č. 103086830/2016;
9104408/BieM (dôkaz č. 60, vyjadrenie k protokolu).

99. Vypočutie svedkov v daňovej kontrole, resp. vyrubovacom konaní, správca dane vykonal zákonným
spôsobom, svedkovia boli vopred poučený a daňovému subjektu bolo umožnené položiť svedkom
otázky. Pripomienka žalobcu ohľadom nezákonného vypočutia svedkov, bola so splnomocneným
zástupcom žalobcu prerokovaná dňa 25.01.2017 pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100154666/2017; 9104408/BieM. Žalobca v rámci svojich

pripomienok navrhol vypočuť jediného svedka, a to B.. Y., ktorý bol následne aj v súlade so zákonom
vypočutý.

100. Žalobca namieta, že správca dane porušil § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď ho priebežne
neinformoval o svojich pochybnostiach a nevyzýval ho na ich odstránenie. Vzhľadom na skutočnosť, že
daňová kontrola bola prerušená od 14.03.2013 do 26.01.2016 a správca dane v zmysle zákona počas

prerušenia kontroly nemohol konať, je táto námietka bezpredmetná.

101. Správny súd uvádza, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie máj 2012 začala dňa 18.07.2012, ktorá bola odo dňa 14.03.2013
do 26.01.2016 bola prerušená z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií. Správny súd poukazuje na

skutočnosť, že ak je daňová kontrola prerušená, lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Žalobca
podaním č. 6/03511116/2015 zo dňa 05.02.2015 skutočne žiadal správcu dane o oznámenie, v akom
stave je konanie, v období podania tejto žiadosti však bola daňová kontrola prerušená. Správca dane tak
nemoholžalobcoviposkytnúťinformáciu,vakomštádiujekonanie,naktorésaodvoláva,akéskutočnosti
boli pri predmetnom konaní zistené, aké úkony boli v predmetnom konaní vykonané, aké dôkazy boli

v rámci predmetného konania získané, aké závery boli v predmetnom konaní urobené a aké právne
dôsledky zo záverov predmetného konania vyvodil správca dane pre kontrolu oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu, rovnako ako nemohol podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku pri vzniku
pochybností priebežne daňový subjekt vyzývať na ich odstránenie.

102. Správca dane oznámením č. 102496465/2016;9104408/BieM zo dňa 02.02.2016 žalobcovi
oznámil, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, oznámenie bolo prevzaté dňa
09.02.2016. Následne sa správca dane kontaktoval so žalobcom (dňa 07.04.2016 e-mailom a dňa
11.04.2016 telefonicky), za účelom oboznámenia daňového subjektu so zistenými skutočnosťami v
daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2012, žalobca si ale odmietol dohodnúť termín ústneho

pojednávania, preto správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami písomne oznámením
č. 102914918/2016;9104408/BieM zo dňa 12.04.2016.

103. Žalobca v podaní č. 6/03511116/2015 zo dňa 05.02.2015 žiadal správcu dane aj o vyhotovenie
fotokópií žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňový

subjekt dňa 01.06.2016 nahliadol do celej spisovej zložky z daňovej kontroly, teda aj do žiadostí o
MVI, z ktorej si vyhotovil kópie pomocou mobilného telefónu. Je potrebné uviesť, že do písomností,
na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca
oprávnený nazrieť najskôr potom, ako sa získa výsledok dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri
správe daní. Nie je možné, aby správca dane vyvodil závery z daňovej kontroly, keď nemal všetky

odpovede z medzinárodných dožiadaní k dispozícii.

104. Podstatným faktom je, že priami dodávatelia O.-R., M.. L.. T.. a J. M.. L.. T.. deklarovaní ako
obchodníci s poľnohospodárskymi plodinami, sú spoločnosti, ktoré nemajú žiadnych zamestnancov,
skladové priestory, prípadne dlhodobý majetok.

105. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že
podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených
na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade na základe uvedených
dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH z reálne prijatého tovaru platiteľovi,

a teda že bol uvedený základný princíp dodržaný. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových
okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistenív rámci konkrétneho obchodného kontraktu, absentuje bez pochybností preukázané dodanie tovaru,
čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie

žalobcu(§29ods.8zákonaosprávedaní).Právonaodpočetdanezpridanejhodnotyvznikávtedy,akje
preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu zdaniteľnou osobou, že došlo k právu nakladať s tovarom
podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v kontexte s príslušnými vyššie uvedenými ustanoveniami a
definíciami Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým

subjektom.

106. Pokiaľ ide o namietanú dĺžku daňovej kontroly, ktorá je stanovená zákonom ako aj dĺžku
prerušeného konania, v tejto súvislosti správny súd odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa
30.09.2021voveciC-186/20,HYDINASKs.r.o.protiFinančnémuriaditeľstvuSlovenskejrepubliky,ktorý
rozhodol tak, že: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25
sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť
prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný
členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce
stanoveného týmto nariadením“.

107. Správca dane dňa 08.03.2013 zaslal celkovo päť žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií,
jedna žiadosť smerovala do Maďarska na priameho odberateľa kontrolovaného daňového subjektu,
spoločnosť F. N.. (nadobudnutie repky), štyri žiadosti sa týkali českých dodávateľov zistených v reťazci,
spoločností S. Q. M.. L.. T.., K. F..M.., F. H., M.. L.. T.. F. W. M.. L.. T..

108. Preverovaní českí dodávatelia neboli priami dodávatelia kontrolovaného daňového subjektu,
správca dane pristúpil k ich prevereniu na základe zistených skutočností u priamych dodávateľov
kontrolovaného daňového subjektu, ktoré zakladali pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov
tak, ako boli deklarované. Spoločnosť J. M.. L.. T.. je jediný deklarovaný priamy dodávateľ kukurice

pre žalobcu, daňové a účtovné doklady spoločnosti J. M.. L.. T.., správcovi dane novým konateľom
predložené neboli a bývalý konateľ vo svojej výpovedi dodávateľov nevedel identifikovať, resp. ich
identifikoval nedostatočne. Správca dane zo systému VIES zistil dodávateľov spoločnosti J. M.. L.. T.., a
to spoločnosti F. H., M.. L.. T.. F. W. M.. L.. T.. a v súlade so zákonom pristúpil k ich preverovaniu formou
medzinárodného dožiadania. Takýmto spôsobom správca dane zistil, že AQ. H., M.. L.. T.. F. W. M.. L..

T.. žalobcovmu dodávateľovi J. M.. L.. T.. nedodali kukuricu, ale repku.

109. Obdobné platí aj pri dodávkach repky. Jediným priamym dodávateľom repky bola spoločnosť O.-
R., M.. L.. T.. a tá deklarovala, že repku kúpila od spoločnosti L. M.. L.. T.., čo je nekontaktný daňový
subjekt. Správca dane zo systému VIES zistil, že daňový subjekt L. M.. L.. T.. nakupoval tovar od českých

spoločností S. Q. M.. L.. T.. a spol. K. F..M.., ktorý však nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní DPH
nepriznával; správca dane tak v súlade so zákonom pristúpil k prevereniu týchto spoločností.

110. Pri vzniku dôvodných pochybností o deklarovanom obchode, uvedených v časti (06) formulára
„SCAC“ - pochybnosti o obchode, preprave, platbe, podozrenie z podvodu a i., je správca dane plne

oprávnený zaslať medzinárodné dožiadanie a takýto postup je súladný tak so zákonom o DPH, daňovým
poriadkom, Nariadením Rady ako aj ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá jednoznačne uvádza,
že v prípade pochybností je správca dane oprávnený overovať celý obchodný reťazec.

111. Vzhľadom na skutočnosť, že daňová kontrola bola prerušená v súlade so zákonom, tak o čas, po

ktorý bola daňová kontrola prerušená, sa predlžuje lehota na ukončenie daňovej kontroly.

112. Zaslané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií mali opodstatnenie v skutkových zisteniach, na
prerušenie kontroly z titulu zaslania týchto žiadostí (§ 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku) sa v zmysle
zákona prihliada a takéto prerušenie je spôsobilé privodiť právne účinky predpokladané zákonom,

ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly (§ 61 ods. 5 daňového poriadku).

113. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca podal dňa 31.10.2016 sťažnosť na nezákonné
vedeniedaňovejkontroly.Sťažnosťobsahovalašesťnámietok,ktorésprávcadane,vočiktoréhokonaniusťažnosť smerovala, vyhodnotil ako neopodstatnené. Následne žalobca podal žalovanému sťažnosť
proti vybavovaniu sťažnosti zo dňa 17.03.2017. Žalovaný v prípade troch námietok konštatoval, že
sťažnosť na vybavenie sťažnosti je opodstatnená, v prípade dvoch námietok konštatoval, že sťažnosť

na vybavenie sťažnosti je neopodstatnená a v prípade jednej námietky konštatoval, že táto nie je
sťažnosťou. Následne žalovaný zaslal daňovému subjektu samostatný list, a to Oznámenie o prijatých
opatreniach č. 813354/2017 zo dňa 29.05.2017, v ktorom konštatoval, že dňa 26.05.2017 prijal opatrenia
na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku zistených Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky,
Sekcia inšpekcie a vnútornej kontroly, Odbor vnútornej kontroly a Oddelenie vnútornej kontroly Banská

Bystrica.

114. Správca dane vykonaným šetrením u daňového subjektu F., F..M.., kde mala byť repka a kukurica
skladovaná, zistil, že F. F..M.. je spoločnosť zaoberajúca sa skladovaním poľnohospodárskych plodín,
nemá podpísanú zmluvu so žalobcom o skladovaní, v máji 2012 spolu neobchodovali, repku v máji 2012
skladovala spoločnosť F., F..M.. pre spoločnosť X. M.. L.. T... Správny súd poukazuje na skutočnosť,

že jazda kamiónov cez mýtne brány nezodpovedá deklarovaným dodaniam na faktúrach predložených
žalobcom.

115. Dodávateľ O.-R. M..L..T.. nevykonával prepravu tovaru (repky) a ani ju nezabezpečoval, nemá
sklady, ani skladovú evidenciu, tovar kúpil od daňového subjektu L. M.. L.. T.., za ktorý vystupoval p. V.

napriektomu,žekonateľombolW.K..DaňovýsubjektL.M..L..T..malmaťuskladnenýtovarudaňového
subjektuF.F..M..,aledaňovýsubjektF.F..M..nepoznaldaňovýsubjektL.M..L..T...Udaňovéhosubjektu
L. M.. L.. T.. vystupuje ako spoločníčka p. V., ktorá preložila doklady správcovi dane, v ktorých sa
nenachádzali za zdaňovacie obdobie máj 2012 doklady daňového subjektu O.-R., M.. L.. T.. a konateľ
W. K. nevedel odpovedať na otázky správcu dane a nepredložil požadované doklady. Správca dane zo

systému VIES zistil, že daňový subjekt L. M.. L.. T.. kupoval tovar od českého daňového subjektu S. Q.
M..L..T.., ktorej konateľom je občan Slovenskej republiky, a to brat L. V.. L. V. tovar kúpil od daňového
subjektu X. M.. L.. T.., ktorého konateľkou je L. V..

116. Na základe rozsiahleho preverovania nebolo preukázané, že by spoločnosti J. M.. L.. T.. a O. - R.

M.. L.. T.., ktoré dodanie tovaru fakturovali a sú uvedené ako dodávatelia na faktúrach, aj dodanie tovaru
pre kontrolovaného platiteľa uskutočnili. Pochybnosti o tom, či sa dodanie fakturovaného tovaru podľa
uvedených faktúr reálne uskutočnilo, neboli žalobcom odstránené.

117. Vychádzajúc z administratívneho konania nebolo preukázané, že platiteľ dane - žalobca dodal

tovar s oslobodením od dane do Maďarska daňovému subjektu F., N.., ako je uvedené na vystavených
faktúrach. Aby mohlo dôjsť k odpočítaniu dane, muselo by dôjsť k vzniku daňovej povinnosti nie na
základe vystavenej faktúry, ale muselo by dôjsť k dodaniu tovaru alebo služby, t.j. k materiálnemu
plneniu. V preverovanej veci nebolo preukázané, že by spoločnosti J. M.. L.. T.. a O.- R. M.. L.. T..,
ktoré dodanie tovaru fakturovali a sú uvedené ako dodávatelia na faktúrach, aj dodanie tovaru pre

kontrolovaného platiteľa reálne uskutočnili.

118.Vykonanéšetreniacelýchreťazcovsubjektovdodávateľovaodberateľovžalobcu,vrátanezistených
skutočnostítýkajúcichsaprepravytovaru,nebolisamoúčelnéanepodstatné,akotvrdížalobca,alepráve
tieto rozsiahle šetrenia preukázali, že dodávky tovarov (kukurice a repky) nemohli byť uskutočnené tak,

ako boli fakturované. S poukazom na uvedený právny názor, správny súd námietku žalobcu o dĺžke
prerušenia daňovej kontroly, vyhodnotil ako nedôvodnú po vyhodnotení časového úseku dĺžky trvania
daňovej kontroly v spojení s prerušením konania o daňovej kontrole.

119. Žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou

vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do
osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

120. Krajský súd v Bratislave, vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov
a rozhodnutí najvyššieho súdu a Súdneho dvora EÚ dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie

žalovaného sú v súlade s daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., správne orgány správne
a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP.121. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže
úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o
orgán štátnej správy), správny súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

122. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti

neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).