Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 18, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5To/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010124
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7612010124.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Anny Kohútovej a JUDr. Kataríny Nemešovej, v trestnej veci obžalovaného J. A. , pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím ust. §
138 písm. b) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
10.4.2013 sp.zn.1 T 18/2012 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného J. A. uznal vinným prečinom nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., za použitia § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že

dňa 24.7.2011 v Krompachoch v záhradkárskej osade, v chatke, kde v tom čase bývali, vyhrážal sa
svojej manželke E. A. naštartovanou motorovou pílou so slovami , že ju poreže, čo bolo v čase, keď
obžalovaný stál na prízemí chaty a poškodená na jej poschodí, ďalej dňa 8.8.2011 ju fyzicky napadol

udieraním päsťou do hlavy a kopaním do nôh a následne sa jej vyhrážal, že ju zavesí na strom, poleje
benzínom a podpáli, ako aj dňa 17.8.2011 sa jej vyhrážal, že ju zabije a zaškrtí ako psa, ktorého aj začal
pred ňou škrtiť, čo vzbudilo u nej dôvodnú obavu.

Zato okresný súd obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie okresný prokurátor, čo do viny a
trestu.Vpísomnýchdôvodochodvolaniaprokurátoruvádza,žeokresnýsúdsvojerozhodnutieodôvodnil

tým, že výpovede svedkýň J. A. a T. A. - dcér obžalovaného sú nevierohodné, žalovaná časť skutku
týkajúceho sa poškodenej T. A. nebola preukázaná a nebolo jednoznačne preukázané, že prejavy
psychického a fyzického násilia mali za následok poškodenie zdravotného stavu poškodených E. A., J.
A. a T. A.. Rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za správne a zákonné, lebo poškodená E. A. na
hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a po prečítaní jej výpovede z prípravného konania potvrdila
pravdivosť okolnosti skutku, ku ktorým bola vypočutá a tieto okolnosti vyplývajú zo skutku podanej

obžaloby na J. A.. Nie je možné preto jej výpoveď hodnotiť ako nevierohodnú . Zo záverov znalkyne
psychologicky PhDr. Evy Sklenárovej vyplýva, že boli na nej zistené znaky týranej osoby - depresia,úzkosť, izolovanosť, strach, obavy, znížené sebavedomie, lákavosť, bezradnosť a neistota. Obdobne
poškodená T. A. na hlavnom pojednávaní nevypovedala a jej výpoveď bola prečítaná. Obsahom tejto
usvedčujúcej výpovede voči svojmu otcovi, obžalovanému J. A. sú okolnosti vyplývajúce zo skutku

podanej obžaloby pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2
písm. d) Tr. zák. Podľa záveru znaleckého posudku PhDr. Evy Sklenárovej psychologickým vyšetrením
poškodenej E. A. a T. A. nezistila sklony ku skresľovaniu, zveličovaniu a účelovému správaniu a nezistila
iné okolnosti ovplyvňujúce objektívnosť v ich výpovediach. Vzhľadom na dlhodobé stresy zistila znaky
týraných osôb, t.j. depresiu, strach, úzkosť, lakavosť, bezmocnosť, ktoré okolnosti znalkyňa potvrdila

aj na hlavnom pojednávaní. Zmenu výpovede svedkyne T. A. po jej opätovnom vypočutí na hlavnom
pojednávaní možno hodnotiť ako tendenčnú a účelovú v snahe pomôcť svojmu otcovi - obžalovanému
J. A.. Nie je zrejmé , prečo súd zistené okolnosti ohľadne psychického stavu poškodených nezohľadnil
pri právnom posúdení skutku obžalovaného a jeho konanie kvalifikoval len ako prečin nebezpečného
vyhrážania, pričom nedošlo k podstatnej zmene dôkaznej situácie dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní v porovnaní s dôkazmi z prípravného konania. Okresný prokurátor zastáva názor, že súd

nazhromaždené dôkazy vyhodnotil jednostranne, len v prospech obžalovaného J. A. a preto rozhodnutie
okresného súdu nepovažuje za správne. Navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora,
zrušil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. a tomuto prikázal ,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný J. A. prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr.
IvetyFabiánovejtak,žerozhodnutieprvostupňovéhosúdu,čodoviny,akoajtrestupovažujezasprávne
a zákonné. Z dôkazov vykonaných v tomto konaní nebolo preukázané, aby obžalovaný spôsoboval
poškodenej E. A. a poškodenej T. A. fyzické alebo psychické utrpenie tým, aby poškodenú E. opakovane
bil, kopal do rôznych častí tela, odopieral jej spánok a poškodenú T. A. ponižoval hrubými a vulgárnymi

výrazmi a nútenými útekmi oboch poškodených u nich dlhodobo vyvolával strach a stres. Výpoveď
poškodenej E. A. súd nikdy nespochybňoval a jej výpoveď nevyhodnotil ako nevierohodnú. Naopak , pri
rozhodovaní súd správne konanie obžalovaného vo vzťahu k svojej manželke poškodenej E. A. upravil a
špecifikoval tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku vychádzajúc práve z výpovede poškodenej
E. A. tak, ako ho sama popisovala poškodená E. A. s uvedením konkrétnych dní. Aj napriek tomu,

že zo záverov znalkyne psychologičky PhDr. Evy Sklenárovej vyplýva, že bola u poškodenej zistená
depresia, úzkosť, izolovanosť, strach, obava, znížené sebavedomie, lákavosť, bezradnosť a neistota,
čo vyvodila znalkyňa ako prejavy , resp. znaky týranej osoby má zato, že aj keď boli zistené tieto
prejavy, ich príčinou nebolo konanie zo strany obžalovaného, ale celková nepriaznivá rodinná situácia,
ktorúzapríčinilaprávepoškodenámimomanželskýmvzťahomsinýmmužom,ktorývzťahpreukázateľne

pretrvával minimálne až do času rozhodnutia okresného súdu. Bolo by nelogické, aby poškodená E.
A., ktorá mala byť údajne týraná svojím mužom, obžalovaným, v čase predmetného incidentu napriek
tomu sama iniciovala a zorganizovala uzatvorenie manželstva s obžalovaným, keď pred týmto obdobím
žila s obžalovaným v partnerskom vzťahu, z ktorého pochádzajú dve deti a to J. A.Á. a poškodená T.
A.. Čo sa týka trestného činu obžalovaného, ktorého sa mal dopustiť v časti skutku voči svojej dcére,

poškodenej T. A., rozhodnutie okresného súdu je správne, keď ho neuznal vinným a čas jeho konania,
ktoré sa malo týkať tejto poškodenej zo skutku vypustil. Poškodená T. A. svojou následnou výpoveďou
na hlavnom pojednávaní pravdivo vysvetlila a ozrejmila skutočnosti spočívajúce v jeho konaní vo vzťahu
k poškodenej E. A., ako aj k jeho dcéram, a to už bez vplyvu svojej matky E. A., pričom logicky vysvetlila
aj svoju prvotnú výpoveď a dôvod zmeny jej predchádzajúcej výpovede.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Sklenárovej síce vyplýva, že aj u poškodenej T.
A. bola zistená depresia, úzkosť, izolovanosť, sociálna stiahnutosť, bezmocnosť, neistota, čo vyvodila
znalkyňa ako prejavy a znaky týranej osoby, ako aj znaky postraumatickej stresovej poruchy ako
nepriebojnosť, poplachová pohotovosť, lakavosť, ostražitosť, nadmerná poslušnosť, napätosť, nápadná

uzavretosť, naučená bezmocnosť a sebazničujúce reakcie - poškodzovanie vlastného tela rezaním
rúk, tieto prejavy však následne popísala poškodená T. A. ako dôsledok nepriaznivej rodinnej situácie
spočívajúci v správaní sa poškodenej E. A. ako dôsledok mimomanželského vzťahu jej matky. Okresný
súd na základe vykonaného dokazovania správne vyvodil záver, a to, že z konania obžalovaného nebolo
možné jednoznačne skonštatovať taký následok, že by bolo nutné skonštatovať, že práve toto konanie

obžalovaného u poškodenej E. A. vyvolávalo stres, resp. že sa malo jednať u nej o prejavy psychického
a fyzického násilia a rovnako stres, resp. prejavy psychického násilia u poškodenej T. A., ktorá sama
potvrdila, že otcove správanie nebolo také, aby to malo u nej za následok psychickú ujmu. Navrhol, aby
odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol ako nedôvodné.Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný prokurátor Spišská Nová Ves dňa 9.2.2012 podal na Okresný súd Spišská Nová Ves obžalobu
na J. A. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §

208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm. b) Tr. zák. . Podľa obžaloby
sa obvinený J. A. skutku mal dopustiť tak, že

v dobe od júla 2010 do 17. augusta 2011 v Krompachoch v chatke v záhradkárskej chatke, spôsoboval
fyzické a psychické násilie svojej manželke E. A., nar. XX.X.XXXX tým , že ju opakovane bil a kopal
do rôznych častí tela a odopieral jej spánok, vyhrážal sa jej zabitím nožom aj mačetou a naštartovanou

motorovou pílou a súčasne sa vyhrážal zabitím svojej dcére T. A., nar. X.XX.XXXX, nadával jej , urážal
a ponižoval hrubými a vulgárnymi výrazmi, odopieral jej spánok púšťaním hlasitej hudby v nočných
hodinách a nútenými útekmi s matkou z obydlia v nočných hodinách s prečkávaním v lese u nich
dlhodobo vyvolával strach a stres a tým ohrozoval ich psychické zdravie.

Okresnýsúdsvojerozhodnutieodôvodniltým,žepoškodenáE.A.vrámcisvojejvýpovedezprípravného
konania po vznesení obvinenia uvádzala, že vznikali medzi nimi problémy spôsobené požívaním
alkoholu manželom, ktorý ju potom napádal a v čase posledného polroka asi od mesiaca júl 2010 ju
fyzicky napádal aj keď nebol opitý. Poškodená uviedla konkrétne skutočnosti súvisiace s jej napadnutím
zo strany obžalovaného, ktoré spresnila aj dátumovo ako dňa 24.7.2011 sa jej vyhrážal motorovou pílou ,

že ju poreže, dňa 8.8.2011 sa jej vyhrážal zavesením na strom a poliatím benzínom a podpálením,
pričom ju aj fyzicky napadol bitím päsťou po hlave a kopaním do nôh a napokon dňa 17.8.2011 sa jej
vyhrážal, že ju zaškrtí ako psa, ktorého aj pred ňou začal škrtiť. Okresný súd v rozhodnutí poukazuje na
výpovede poškodenej T. A. a svedkyni J. A. z prípravného konania a hodnotí ich ako nedôveryhodné ,
keďženapríkladT. uvádzala,žeotec 2-krátsnaštartovanoupílousamamevyhrážal,žejuporeže,oproti

tomu J. uviedla, že viackrát - 4 až 5- krát aj neskoro v noci naštartoval pílu a vykrikoval, že ich poseká,
pozabíja. Poškodená T. A. bola opakovane vypočutá na hlavnom pojednávaní, na základe jej podania a
uviedla, že mama mala známosť s S. a otcovi to nepovedala a z toho bola psychicky na dne a porezala si
ruky, čo nebolo kvôli otcovi, ale preto, že mama mala vzťah s iným mužom. Pokiaľ na polícií vypovedala
inak, svedkyňa T. A. to zdôvodnila tak, že vypovedala tak, ako jej to povedala mama. Okresný súd z

výpovedí vypočutých svedkov, či už príbuzných obžalovaného, alebo z výpovedí príbuzných poškodenej
nezistil skutočnosti svedčiace konaniu obžalovaného, resp. ani týmto sa poškodená E. A., hoci sa často
navštevovali nesťažovala na konanie obžalovaného.

Z rozhodnutia okresného súdu teda vyplýva, že pri ustálení skutku vychádzal z výpovedí poškodenej

E. A. z prípravného konania po vznesení obvinenia, keďže táto na hlavnom pojednávaní odoprela
vypovedať, z výpovedí svedkyne J. a T. A. z prípravného konania, ktoré taktiež na hlavnom pojednávaní
spočiatku odopreli vypovedať a z výpovedí svedkýň J. A. a T. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
19.2.2013 na základe písomného podania.

Z predloženého trestného spisu odvolacieho súdu je zistiteľné, že poškodená E. A., manželka
obžalovaného, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.4.2012 po poučení podľa § 130 ods. 1,2 Tr.
por. odoprela výpoveď. Prokurátor podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal jej výpoveď z prípravného konania
na čl. 51 až 53, čl. 59 až 61 spisu zo dňa 18.8.2011. V tom čase obvinený J. A. ešte nemal obhajcu,
obhajoval sa sám. Vyšetrovateľ mal postupovať podľa § 213 ods. 1 Tr. por. Svedkyňa E. A. v prípravnom

konaní bola znovu vypočutá dňa 10.11.2011 už za prítomnosti obhajcu obvineného a odoprela výpoveď s
tým, že vo svojich dvoch výpovediach pred vyšetrovateľom PZ sa vyjadrila a na týchto výpovediach trvá.

Svedkyňa T. A., dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.5.2012 po poučení
podľa§130ods.1,2Tr.por.odoprelavýpoveď. Podľa§263ods.4Tr.por.predsedníčkasenátuprečítala

výpoveď tejto svedkyne z prípravného konania na čl. 70 až 74 spisu zo dňa 18.8.2011. V tom čase
obvinený J. A. ešte obhajcu nemal, obhajoval sa sám. Vyšetrovateľ mal postupovať podľa § 213 ods. 1
Tr. por. Svedkyňu T. A. vyšetrovateľ vypočul ešte dňa 10.11.2011 už za prítomnosti obhajcu obvineného,
ale svedkyňa odoprela výpoveď s tým, že trvá na výpovedi predchádzajúcej.Svedkyňa J. A. , dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.5.2012 po poučení
podľa § 130 ods. 1,2 odoprela výpoveď, prečítaná bola aj jej výpoveď z prípravného konania na čl. 79

až 80 spisu zo dňa 10.11.2011, kde vypovedala a právo obhajoby obvineného bolo rešpektované.

Po písomnom návrhu obhajkyne obžalovaného na vykonanie dôkazov (čl. 265 spisu) na hlavné
pojednávanie boli opätovne predvolané svedkyne J. A., T. A. a J. A. a po poučení podľa § 130 ods.
1,2 Tr. por. vypovedali.

V posudzovanej veci krajský súd konštatuje, že v prípravnom konaní došlo k zásadnému porušeniu práv
obhajoby v zmysle § 2 ods. 9 Tr. por. a § 213 ods. 1 Tr. por. nakoľko obžalovanému (v tom čase v
procesnom postavení obvineného) bol znemožnený aktívny výkon obhajoby, t.j. možnosť klásť svedkom
E. A. , T. A. a J. A. otázky a tým zároveň bolo porušené aj právo na riadne dokazovanie a spochybnenie
svedkov svedčiacich proti obvinenému a preto tieto svedecké výpovede nemožno použiť ako dôkaz.

Ak výsluch svedka nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, tento nedostatok
nemožno napraviť tým, že pri ďalšom výsluchu tohto svedka, ktorý sa už realizuje v súlade so zákonom,
svedok sa iba odvolá na svoju skoršiu, procesne chybnú výpoveď, lebo táto ani hlavnom pojednávaní
nemôže poslúžiť ako dôkaz (§ 119 ods. 2 Tr. por.).

Okresný súd pri svojom rozhodnutí sa oprel hlavne o nezákonne vykonané dôkazy.

Vznesenie obvinenia je najdôležitejším procesným úkonom v začiatočnej fáze prípravného konania.
Jeho základný význam spočíva v tom, že sa začína vykonávať trestné stíhanie konkrétnej osoby a

určuje sa v nej postavenie tejto osoby ako obvineného. Vo vzťahu k výsluchu svedka v prípravnom
konaní je v podmienkach Slovenskej republiky významné ustanovenie § 213 Tr. por., ktoré ustanovuje
účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní. Ak obvinený
nemá obhajcu, môže mu orgán činný v trestnom konaní povoliť účasť na vyšetrovacích úkonoch, a to
najmä vtedy, ak úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude

možné vykonať v konaní pred súdom. Súdna prax dospela k záveru, že takýto postup prichádza do
úvahy aj v prípade výsluchu svedka, ktorý má právo odoprieť vypovedať vo vzťahu k obvinenému (§
130 ods. 1 Tr. por.). V konkrétnej veci odvolací súd zaujal názor, že vzhľadom na to, že svedkov s
právom odmietnuť vypovedať v zmysle § 130 Tr. por. treba vždy považovať za osoby, pri ktorých možno
dôvodne predpokladať, že ich nebude možné vypočuť na hlavnom pojednávaní tak ako sa to stalo v

teraz posudzovanej veci, možno ich výpoveď z prípravného konania prečítať len vtedy, ak bol o úkon
riadne upovedomený obvinený, prípadne jeho obhajca, ak obhajcu má ( § 263 ods. 3 písm. a) Tr.por.,
veta posledná). Zodpovedajúcim ustanovením tohto zákona (t.j. Tr. por. v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por.
sa tak rozumie aj ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. , ako aj ustanovenie § 213 ods. 1 Tr. por.

Z § 213 ods. 1 Tr. por. možno vyvodiť, že účasť obvineného na výsluchu svedka je spravidla viazaná na
jeho žiadosť a povolenie policajta (s výnimkou svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď). Pre úplnosť
možno uviesť, že § 213 ods. 1, druhá veta Tr. por. používa slovo „ najmä“, čo znamená, že policajt
môže účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch povoliť aj v iných prípadoch, než ktoré sú uvedené
v citovanom ustanovení Tr. por., napr. vyšetrovací pokus a pod.

Prečítanie výsluchu svedka, ktorý nikdy nebol vypočutý kontradiktórne, ako v danom prípade to bolo u
svedkyni E. A. nemôže byť ani podľa Európskeho súdu pre ľudské práva výlučným alebo rozhodujúcim
dôkazom viny.

Z tohto dôvodu okresný súd bude musieť opätovne predvolať svedkyňu - poškodenú
E. A., poučiť ju aj v zmysle § 130 ods. 1,2 Tr. por. a v prípade, že neodoprie výpoveď ju podrobne ku
skutku obžaloby vypočuť.

Z doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva, že v období mesiacov október, november 2010 mala byť

poškodenáE.A.vážnechorá,malamaťvytrhnutévšetkyzubyarapídneschudnúť. Ajstoutookolnosťou
sa bude musieť okresný súd po preverení vysporiadať.Na základe vykonaného dokazovania, vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. bude musieť
okresný súd ustáliť skutok, ktorý sa stal bez akýchkoľvek pochybností a na takomto základe potom vo
veci rozhodnúť.

To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní okresného prokurátora, prihliadajúc na chyby, ktoré odvolaním
vytýkané neboli, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.