Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 24, 2022

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5422200874
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2022:5422200874.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia

Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47232480, proti žalovanému: E. N., A.. XX.XX.XXXX, W. T.
O. - Q. W., A. X. XXXX/X, zastúpenému splnomocneným zástupcom F. N., A.. XX.XX.XXXX, W. T. O. -
Q. W., A. X. XXXX/X, v spore o zaplatenie sumy 93,09 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 56,29 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou k 22.06.2022, doručenou tunajšiemu súdu 18.07.2022, sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 91,24 eura, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním
vo výške 1,85 eura (čo spolu predstavuje 93,09 eura - pozn. súdu), ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010
Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby podľa § 4 ods. l a § 10 ods. 5 zákona č.

340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby
verejnosti(ďalejlen„úhrada“)podľa§3písm.a),§6ods.1a§7Zákonavovýške4,64eurasperiodicitou
platenia úhrad: mesačná. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu
podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 01.08.2020 - 31.01.2022, k
čomu ako dôkaz pripojil Prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu a Výzvu žalobcu z 29.01.2022. V
zmysle § 10 Zákona platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady (ods.

1). Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia výzvy
podľa odseku 2, je platiteľ povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- eur (ods. 3). Žalobca v
zmysle§10ods.2Zákonapísomnouvýzvouz29.01.2022odoslanouprostredníctvomSlovenskejpošty,
a.s.,vyzvalžalovanéhonazaplatenieomeškanejúhradyanazaplateniepoštovýchsadziebsúvisiacichs
odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia
uvedenej výzvy, je povinný v zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje
sumu 74,24 eura, pozostávajúcu zo 16 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období

01.08.2020-31.01.2022.Výškadlhujesúčinompočtuneuhradenýchpredpisovvkontrolovanomobdobí
a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona. V zmysle Zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu
91,24 eura (z toho istina vo výške 74,24 eura a pokuta vo výške 17,- eur podľa § 10 Zákona) a zaplatené
poštové sadzby vo výške 1,85 eura.3. Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 29.07.2022 pod
č. k. 5C/56/2022-22, podal žalovaný podaním zo 04.08.2022 včas odpor s odôvodnením vo veci

samej. Odôvodnil ho tým, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený v celom rozsahu. Je invalidný
dôchodca (od roku 2009) a podľa zákona preto nemá povinnosť platiť poplatky za rozhlas a televíziu.
Pripojil potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že je poberateľom invalidného dôchodku od roku 2009.

4. Uznesením z 09.08.2022 č. k. 5C/56/2022-28 súd vydaný platobný rozkaz s poukazom na § 267 ods.

4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zrušil.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného danom podaním z 31.08.2022, zotrvávajúc na podanom
návrhu, poukázal na definíciu platiteľa úhrady podľa § 3 písm. a) Zákona, a to, že povinnosť platiť
úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS vyplýva priamo zo Zákona. S poukazom na § 5 ods.
1 písm. b), § 9 ods. 7 písm. b) a § 5 ods. 2 Zákona, ktoré citoval, uviedol, že nakoľko žalovaný

oznámil žalobcovi skutočnosť, že je poberateľom invalidných dôchodkových dávok až podaním odporu,
žalovanému vznikol nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované
žalobcom v zmysle Zákona až od 01.09.2022.

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu 03.10.2022 uviedol, že ak sa nemýli, oznámenie, že je dôchodca

a z toho dôvodu sa odhlásiť od platieb za rozhlas a TV, je možné podať aj elektronicky na príslušných
internetových stránkach a že pokiaľ sa nemýli, už oznámenie v dávnejšej minulosti dával, len sa
nepamätá, kedy presne. Pokiaľ zlyhal zápis do databázy alebo nastal nejaký iný problém, nemusí to byť
jeho chyba. Opäť poukázal na potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že je dôchodca, a teda podľa zákona
nie je povinný platiť poplatky za rozhlas a televíziu. Žalujúca strana zahrnula do celkovej sumy, ktorú

požaduje, aj mnohé staré poplatky ešte z rokov 2012, 2013, 2014. V tomto prípade podľa Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) platí premlčacia doba 3 roky. Takže na tieto staré čiastky nemajú nárok, nárok
im dávno zanikol. Proti požiadavke uhradiť i tieto čiastky podáva námietku a dovoláva sa premlčania.
Poukázal na ust. § 100 ods. 1, § 101, § 583 OZ.

7. Zástupca žalobcu k výzve súdu z 05.10.2022 (aby upresnil svoje skutkové tvrdenia ohľadne
uplatneného nároku a jeho dôvodnosti v celej žalovanej výške, ktorý má podľa skutkových tvrdení v
žalobe pozostávať okrem iného aj zo 16 neuhradených mesačných predpisov za obdobie od 01.08.2020
do 31.01.2022 v sume 74,24 eura, a to vo väzbe na doručený sumár predpisov a platieb zahŕňajúci roky
2012 až 2022), reagoval podaním z 11.10.2022. V uvedenom podaní opätovne uviedol, že žalovaný

preukázal nárok na oslobodenie od platenia úhrad až podaním odporu zo dňa 04.08.2022 a žalovanému
tak vznikol nárok na oslobodenie od platenia úhrad v zmysle Zákona až od 01.09.2022. Nad rámec svojej
dovtedajšej argumentácie poznamenal, že do podania odporu zo strany žalovaného, žalobca vo svojej
evidencii neeviduje oznámenie o nároku na oslobodenie od platenia úhrad. K platbám v žalovanom
období žalovaný v popise platieb nestanovil obdobie úhrady k týmto platbám a preto tieto platby tak

boli započítané na predpisy najskôr splatné. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského
súdu v Brne sp. zn. 16Co 579/87 zo dňa 04.02.1988, ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých
dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný aj keď by mohol byť aj premlčaný. V takomto prípade
sa už dlžník nemôže následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedeným
spôsobom. Vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nemá opodstatnenie, nakoľko žalobca

sa domáha zaplatenia úhrad za neuhradené mesačné predpisy v období od 08/2020 do 01/2022.

8. Na pojednávaní 24.10.2022 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť
písomne ospravedlnil v podaní z 11.10.2022 obsahujúcom aj jeho reakciu na výzvu súdu s tým, že
vyjadril súhlas s konaním a rozhodovaním v jeho neprítomnosti.

9. Zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní predložil „písomnú informáciu o skutočnostiach,
ktoré súdu nie sú známe“. Žiadal, aby súd túto skutočnosť zohľadnil. Tiež predložil doklad z
psychiatrického vyšetrenia žalovaného z 07.10.2022, kde sú popísané aj jeho diagnózy. Uviedol, že
žalovaný - jeho brat je poväčšine doma, ak nie je na liečení. Lieči sa prevažne ambulantne. On s ním žije

v spoločnej domácnosti, teda v byte bývajú dvaja. Žalovaný si nejako platenie úhrad koncesionárskych
poplatkov nevšímal a všetky tie platby, ktoré boli zaplatené a ktoré sú uvádzané v predpise úhrad
žalobcu, platil on. Požiadal, aby súd zohľadnil psychický stav žalovaného. Ohľadne svojej osobyzástupca žalovaného uviedol, že cca pred dvoma rokmi podnikal ako živnostník, živnosť zrušil a teraz
je už 2 roky nezamestnaný, vedený na úrade práce.

10. Predmetom tohto konania bola nezaplatená úhrada (tzv. koncesionársky poplatok) uplatnený za
obdobie 01.08.2020 - 31.01.2022, predstavujúca 16 neuhradených mesačných platieb vo výške 4,64
eura, splatná s poukazom na § 7 ods. 2 Zákona (podľa ktorého úhradu za príslušný kalendárny mesiac je
platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca), ďalej pokuta uplatnená
s poukazom na § 10 ods. 3 Zákona vo výške 17,- eur a napokon úhrada poštových sadzieb súvisiacich

s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady uplatnená s poukazom na § 10 ods. 1 Zákona vo výške 1,85
eura, ktorú práve v takejto výške žalobca dokladoval potvrdením Slovenskej pošty, a.s., z 03.09.2019
o výške tarifnej ceny za úradnú zásielku, platnú od 01.07.2019. Súčet uvedených položiek predstavuje
celkovo sumu 93,09 eura.

11. Výška žalovaných úhrad v tomto konaní, ktoré podľa žalobcu nemali byť žalovaným za uvádzané

obdobie zaplatené, predstavuje 74,24 eura (16 x 4,64 eura). Žalobca v tejto súvislosti predložil prehľad
predpisov a platieb týkajúcich sa osoby žalovaného za obdobie január 2012 až do r. 2022. Z prehľadu
platieb vyplýva, že za obdobie od 01.01.2012 do 31.01.2022, predstavujúce celkovo 121 mesiacov
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celkovo 561,44 eura (121 x 4,64 eura). Za uvedené obdobie
celková výška jeho úhrad predstavovala 524,- eur, čiže rozdiel vyplývajúci z tohto prehľadu predstavuje

sumu 37,44 eura, zodpovedajúcu 8 nezaplateným mesačným úhradám po 4,64 eura + časti ďalšej
jednej úhrady, a to len vo výške 0,32 eura. Z uvedeného dôkazu a ani ďalších k žalobe pripojených
dôkazov nevyplýva, prečo by mal byť dlh žalovaného na úhradách koncesionárskych poplatkov vyšší
ako suma 37,44 eura, keď súd z predložených dôkazov nemal preukázanú existenciu nejakého iného
„započítania“ úhrad zo strany žalovaného na nejaký starší dlh žalovaného, ktorý by mal existovať pred

r. 2012, ak súčasne z predloženého prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že za r. 2012 boli žalovaným
platené mesačné úhrady po 4,64 eura pravidelne a pokiaľ ide o r. 2013, tieto neboli uhradené len za
mesiace október a december, na úhradu ktorých mohli byť započítavané úhrady zaplatené žalovaným
v neskorších obdobiach. Preto súd hoci z iných dôvodov, než ktoré boli žalovaným uvádzané v rámci
jeho procesnej obrany, žalobu ohľadne zaplatenia sumy 36,80 eura (74,24 eura mínus 37,44 eura) ako

nedôvodnú zamietol.

12. Žiadny zo žalovaným uplatnených prostriedkov procesnej obrany súd nevyhodnotil ako dôvodný z
nasledovných dôvodov:
12.1. Pokiaľ žalovaný opakovane poukazoval na to, že ako poberateľ invalidného dôchodku nemá

povinnosť platiť úhrady (koncesionárske poplatky), čo dokladoval potvrdením Sociálnej poisťovne, že
je jeho poberateľom od 29.10.2009, k tomu súd uvádza, že z ust. § 5 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 9 ods.
7 až 9 Zákona vyplýva, že samotné poberanie invalidného dôchodku nepredstavuje právnu skutočnosť
zakladajúcu oslobodenie od platenia úhrad, ale je len jedným z viacerých predpokladov „zloženej“
právnej skutočnosti pre vznik takéhoto oslobodenia, ktorými sú okrem poberania takejto dôchodkovej

dávky ďalej to, že platiteľ úhrady súčasne nežije v spoločnej domácnosti s inou osobou s pravidelným
príjmom zo zárobkovej činnosti a napokon, že platiteľ písomne oznámi žalobcovi ako vyberateľovi
úhrad vznik oslobodenia (do 30 dní od vzniku takejto skutočnosti), ktoré okrem písomnej formy má mať
náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 8 Zákona. Až po tom, ako sú splnené všetky vyššie uvádzané
predpoklady, vzniká prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v

ktorom platiteľ úhrad oznámil vznik niektorej zo skutočností uvádzaných v § 5 ods. 1 Zákona (ktorou je
o. i. aj to, že platiteľ úhrad sa stal poberateľom dôchodkových dávok, teda aj invalidného dôchodku).
12.2. Žalovaný nepreukázal, že by okrem toho, že je skutočne poberateľom invalidného dôchodku, splnil
aj ďalšie vyššie uvedené predpoklady pre vznik oslobodenia za obdobie, resp. jeho nejakú časť, ktorá
predstavovala predmet tohto sporu. Tvrdenia, ktoré v danej súvislosti žalovaný poskytol prakticky len

vo forme „domnienok“ (ak sa nemýli..., tak to žalobcovi, hoci nevie kedy, oznámil...) sú jednak neurčité
a súčasne, nepodporené žiadnym z vykonaných dôkazov a tieto naviac boli účinne popreté žalobcom,
ktorý uviedol, že do podania odporu žalobca neeviduje oznámenie o nároku na oslobodenie od platenia
úhrad. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by žalovanému vznikol nárok na oslobodenie od
povinnosti platiť úhradu koncesionárskych poplatkov za obdobie, ktorého sa týkal žalovaný nárok, resp.

za nejakú jeho časť.
12.3. Nedôvodnou bola aj vznesená námietka premlčania, keďže s ohľadom na žalované obdobie
nezaplatených úhrad (od 01.08.2020 do 31.01.2022) do podania žaloby (18.07.2022) neuplynula
trojročná všeobecná premlčacia doba (§ 101 OZ).12.4. Z dokladov, ktoré zástupca žalovaného predložil na pojednávaní (informácia, že žalovaný sa už
niekoľko rokov lieči na psychiatrii, že jeho zdravotné problémy mu sťažujú riešiť a realizovať mnohé
záležitosti, a to aj zvládnutie procesu odhlásenia sa od poplatkov za rozhlas a televíziu, že žalovaný

už viac rokov vyjadroval vôľu to neplatiť, lebo jeho dôchodok je dosť nízky, čo mal potvrdzovať aj jeho
zástupca, čo všetko žiadal, aby súd zohľadnil a tiež nález zo psychiatrického vyšetrenia žalovaného zo
07.10.2022)súdnezistilžiadnuprávnevýznamnúskutočnosť,majúcuvýznampreposúdeniedôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku. Reálnosť zo strany žalovaného len tvrdenej možnosti vzniku takéhoto
oslobodenia nepotvrdzuje ani faktické správanie sa žalovaného (resp. jeho brata, ktorý žalovaného

zastupuje v tomto spore), keďže v priebehu r. 2012 až 2021 boli realizované v mene žalovaného
nepravidelne úhrady koncesionárskych poplatkov v rôznej výške, keď naposledy sa tak stalo v mesiaci
október 2021 úhradou sumy 216,31 eura. Nie je zrejmé, prečo malo dôjsť k sporadickým nepravidelným
úhradám v mene žalovaného bez ohľadu, či tieto uhrádzal priamo žalovaný alebo jeho brat, ako to tvrdil,
ak žalovaný mal mať vôľu prezentovanú aj pred jeho zástupcom tieto úhrady neplatiť. Zákon stanovuje
predpoklady pre vznik nároku oslobodenia od platenia úhrad pre niektorý z dôvodov uvedených v jeho

§ 5 ods. 1 pod písm. a) až c) jednotne a súdu neumožňuje tieto predpoklady modifikovať („zmäkčovať“)
vo vzťahu k niektorej z tam uvádzaných kategórií, t.j. súd nemal možnosť zohľadňovať duševný stav
žalovaného, vo vzťahu k čomu súd z predložených dokladov nezistil, že by doklady, ktoré boli v tejto
súvislosti predložené, preukazovali nedostatok procesnej spôsobilosti žalovaného (§ 67 CSP).

13. Súd mal preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období platiteľom úhrady ako fyzická osoba
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (§ 3 ods. 1 Zákona)
na žalobcom v žalobe špecifikovanom odbernom mieste (pod v nej uvedeným EIC kódom). Žalobca
pred podaním žaloby dodržal Zákonom predpokladaný postup pre možnosť dôvodného uplatnenia

žalobou uplatneného nároku, t.j. že žalovaného ako subjekt, ktorý bol v omeškaní so zaplatením danej
úhrady, písomne vyzval do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie úhrady a na zaplatenie
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady, čo sa v prejednávanej veci stalo
výzvou žalobcu z 29.01.2022 adresovanou žalovanému na zaplatenie nedoplatku, vyčísleného ku dňu
31.01.2022 a poštových sadzieb 1,85 eura v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia tejto úhrady, ktorá

výzva bola žalovanému doručená (zásielkou s doručenkou do vlastných rúk) dňa 04.02.2022. Nakoľko
ju žalovaný v stanovenej lehote neuhradil, je povinný zaplatiť s poukazom na § 10 ods. 3 Zákona aj
pokutu 17,- eur.

14. S poukazom na doposiaľ uvedené potom súd žalobe ohľadne sumy 56,29 eura, pozostávajúcej z

preukázaného dlhu žalovaného na úhradách koncesionárskych poplatkov vo výške 37,44 eura, tak ako
je to uvedené pod bodom 11. odôvodnenia, ďalej z pokuty vo výške 17,- eur a z poštových sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vo výške 1,85 eura, vyhovel a zaviazal žalovaného
na jej úhradu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. S ohľadom na prevažný úspech žalobcu v tomto konaní, súd postupujúc podľa § 262 ods. 1 CSP
za použitia § 255 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania rozsahu
zodpovedajúcom tzv. čistému úspechu žalobcu v tomto spore predstavujúceho priznaných 23,38 %. O
výšketrovbuderozhodnutéspoukazomna§262ods.2CSPsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP

(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.