Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/138/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200041
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2019200041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza

a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: AT – log, s. r. o., so
sídlomŽelezničná1119/16,92601Sereď,IČO:46759221,právnezastúpený:JUDr.OndrejKrempaský,
advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo
102600966/2018 zo dňa 14.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102600966/2018 zo 14. decembra 2018 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „daňový poriadok“
alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako len „správca

dane“) č. 101038761/2018 z 25. mája 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 4 294,68 eur na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015.

2. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr
vyhotovenýchspoločnosťouWIKINGSTAVs.r.o.bolizistenénezrovnalostisprávcudanevpredložených
pokladničných dokladoch zo strany daňového subjektu s odôvodnením, že nie je možné, aby rovnaký

pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom
pokladničnom doklade. Na základe uvedeného, s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 4 písm. b)
zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 289/2008 Z. z.“
alebo „zákon o ERP“) a § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „zákon č. 222/2004 Z. z.“), správca dane uzavrel, že

predloženépokladničnédokladynemožnopovažovaťzafaktúry.Správcadane,vovyrubovacomkonaní,
po odvolacom konaní, za účelom preverenia materiálneho plnenia od spoločnosti WIKING STAV s.r.o.
preveroval vozidlá, ktoré daňový subjekt používal v kontrolovanom období na výkon svojej činnosti a
do ktorých mali byť pohonné hmoty natankované na čerpacích staniciach Dolná Streda a Sereď podľazaslanej knihy jázd. Kontrolou bolo zistené, že vo viacerých prípadoch sa nezhodujú údaje zaslané
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. s údajmi uvádzanými v knihe jázd, ktoré nezrovnalosti správca
dane v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal. Na základe vykonaného dokazovania sa žalovaný

stotožnil so záverom správcu dane, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval daňový
subjekt predloženými dokladmi z ERP o ich nákupe, keď okrem predloženia dokladov z ERP, u ktorých
bolo správcom dane vykonaným dokazovaním preukázané, že nie sú pravé (podľa § 4 písm. a/ bod
8 zákona o ERP sa do fiskálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód
na účely overenia pravosti kontrolného záznamu), ani preverenie materiálneho plnenia v konaní po

odvolacom konaní nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako ich deklaruje daňový
subjekt (rozpor údajov v knihách jázd, podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za
zdaňovacie obdobie 2015, detailný výpis mýtnych transakcií). Žalovaný skonštatoval, že skutočnosť,
že dodávateľ WIKING STAV s.r.o. daňovému subjektu vystavil nepravé doklady ERP je vnútornou
záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na
odpočítaniedaneztakýchtozjednodušenýchfaktúr.Vovzťahukzjednodušenýmfaktúramvyhotovených

daňovým subjektom MONUMENT MAGNUS, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2015 (základ dane
predstavoval spolu 4 337,17 eur, DPH spolu 867,436 eur) za nákup tovaru toner, rek. predmety, kanc.
papier, chémia, chémia, olej bolo uzavreté, že daňový subjekt (žalobca) nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by preukázal prijatie zdaniteľných plnení od dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o. Záverom
žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona

o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, pričom zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonaným dokazovaním prišiel k záveru, že predložené
účtovné doklady sú nevierohodné a dostatočným spôsobom nepreukazujú vznik uplatneného nároku

na odpočítanie dane, ďalej, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že vykonaným
dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania
dane, daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy v súvislosti so spornými zjednodušenými faktúrami,
ktoré by právne relevantným spôsobom vyvrátili pochybnosti správcu dane, že zdaniteľné obchody

uvedené na sporných faktúrach boli uskutočnené tak, ako to deklaruje daňový subjekt.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového
rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca podľa § 182 ods. 1 písm. g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny

poriadok“ alebo „SSP“) požiadal správny súd, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

4. Žalobca tvrdil, že pri daňovej kontrole vykonávanej za mesiace 1-5/2015 a 7-12/2015 predložil
správcovi dane pokladničné doklady za dodanie motorovej nafty, ktoré mal riadne zaevidované vo
svojej evidencii, pričom všetky žalobcom predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje,

ktoré v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP pokladničný doklad má mať aj podľa vzoru umiestneného
v predajni v zmysle § 8 ods. 5 citovaného zákona. Poukázal na to, že nemohol mať pochybnosti o
pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a to za situácie,
keď kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Mal
za to, že preukázateľne predložil pri daňovej kontrole pokladničné doklady, ktoré mali všetky zákonom

ustanovené náležitosti a preto nemôže a ani nenesie zodpovednosť, ak pokladničné doklady vydané
predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť
dodajúc, že kontrola zo strany kupujúceho je čisto vizuálna a spočíva hlavne v porovnaní čísla
registračnej pokladnice, konkrétne či za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu zodpovedajúcu množstvu
dodaného tovaru, dátumu, znaku MF, t.j. či blok má zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 8 ods.

1 citovaného zákona.

5. Žalobca považoval takýto postup za nezákonný, pretože neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by
správcu dane oprávňovala už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny) vymerať žalobcovi majúcza to, že pre vydanie rozhodnutia chýbal materiálny predpoklad, ktorý by oprávňoval daňový úrad
postupovať podľa § 68 daňového poriadku.

6. Poukázal na to, že ak obchodná spoločnosť WIKING STAV s.r.o., od ktorej nadobudol motorovú naftu
a od ktorej predložil aj pokladničné doklady zdôrazniac, že objektívne nemohol vedieť cca 5 000 údajov,
ako dátum, kúpnu cenu, množstvo z povinných údajov v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP, ktoré sa
zhodovali s údajmi v registračnej pokladnici, bola oprávnená odpočítať si DPH a správca dane jej postup
považoval za správny, tak bola potom povinná v zmysle § § 19 v spojení s 69 ods. 1 zákona o DPH daň

zaplatiť, ktorá skutočnosť je materiálnym predpokladom, ktorá oprávňuje správcu dane DPH vymerať.

7. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane sa zameral výlučne na to, aby mu vymeral DPH, pričom
absolútne prehliadol tú skutočnosť, že nepredložil jeden, ale cca 1 800 pokladničných dokladov, ktoré
boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP a o ktorých mal vedomosť podnikateľ
prevádzkujúci registračnú pokladnicu, ktorý okrem iných zákonných povinností, zodpovedá za ochranu

údajov uložených v registračnej pokladnici.

8. Ďalej žalobca namietal, že správca dane si „overil“ za celé kontrolované obdobie (5-6 jázd) a na
základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné a že aj v ďalších cca 1 755 prípadoch sa
daň odlišovala od dane uvedenej na daňovom priznaní. Vo vzťahu k uvedenému záveru skonštatoval,

že tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní doplniac, že materiálny dôvod na rozdiel dane medzi
daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou založenou na hypotetických úvahách neexistuje, a preto
neexistuje a ani neexistoval zákonný dôvod na vymeranie DPH.

9. Žalobca poukázal na to, že o formalistickom prístupe správcu dane a žalovaného svedčí aj to, že

sa uspokojili s výpoveďou zástupcu obchodnej spoločnosti WIKING STAV s.r.o., ktorý nevedel vysvetliť
existenciu dvoch identických pokladničných dokladov a ani nevedel vysvetliť, prečo ním predložené
záznamy neobsahujú kontrolné kódy. V tejto súvislosti mal za to, že ide o zásadné skutočnosti, ktoré
preukazujú, že táto obchodná spoločnosť dodala žalobcovi motorovú naftu, o čom ako dôkaz predložil
pokladničné doklady, ktorých obsah sa stotožňoval v celom rozsahu s údajmi, ktoré boli v registračnej

pokladnici tejto spoločnosti, pričom v priebehu daňovej kontroly nebolo zistené, že by s týmito údajmi
nakladala iná osoba alebo tieto údaje iná osoba mala k dispozícii alebo boli inej osobe poskytnuté. Tiež
uviedol, že správca dane nechal bez povšimnutia skutočnosť, že obchodnou spoločnosťou predložené
záznamy nemali číselné kódy, ktoré správca dane považuje za dôkaz a hodnotí v jeho neprospech.

10. Žalobca tvrdil, že doteraz vykonané dôkazy správcom dane svedčia o tom, že ak existujú zákonné
dôvody na vymeranie dane, tak ten komu mala byť vymeraná daň je obchodná spoločnosť WIKING
STAV s.r.o. a to z toho dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré vydala a na základe ktorých si v súlade
so zákonom odpočítal DPH preukazujú vznik daňovej povinnosti tejto obchodnej spoločnosti.

11. Žalobca za absolútne bezvýznamný vyhodnotil právny vzťah spoločnosti WIKING STAV s.r.o. a
SLOVNAFT a.s., ako aj otázku vlastníctva tovaru, ktorá pri dodaniach, tak ako sú posudzované z
hľadiska zákona o DPH, nemá význam. V tejto súvislosti tvrdil, že ide o dodania, ktoré táto spoločnosť
uskutočnila, predložila aj záznamy, ktoré neobsahovali údaje (číselné kódy), pričom ním predložené
doklady preukazujú iné dodania ako tie, ktoré boli uskutočňované na základe zmluvného vzťahu týchto

spoločnosti.

12. K dokazovaniu a hodnoteniu dôkazov žalobca uviedol, že to nie je prepísanie výpovedí svedkov,
zástupcov firiem, ale ide o proces, ktorý svojimi logickými závermi dáva odpoveď na skutkové závery,
ktoré majú oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané majúc za to, že závery správcu dane, aj žalovaného

sú svojvoľné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

13. Žalobca ďalej poukázal na to, že formalizmus v konaní potvrdzuje tiež to, že prvé rozhodnutie
správcu dane (platí to aj v ďalších 11 prípadoch) žalovaný zrušil s tým, že pokladničné doklady sa
odlišujú len v nepovinnom údaji a to je číselný kód a že táto skutočnosť nie je dostatočným dôvodom

na neuznanie odpočítania dane, konkrétne poukázal na to, že neboli overené skutočnosti v spoločnosti
WIKING STAV s.r.o., že správca dane bol oprávnený preveriť údaje v ERP, prípadne vypočuť obsluhu. V
tejto súvislosti uviedol, že doplnenie dokazovania (ak vôbec postup správcu dane je možné považovaťza doplnenie dokazovania) neobjasnilo žiadnu zo sporných skutočností a napriek tomu žalovaný potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

14. K skutočnosti, že pri platbách, ktoré boli vykonané prostredníctvom platobnej karty sú číselné kódy
na pokladničných dokladoch správne uviedol, že táto nevyvracia záver, že mu táto obchodná spoločnosť
dodala tovar vo všetkých prípadoch, ba práve naopak, uvedené zistenia svedčia o tom, že táto obchodná
spoločnosť zvolila iný postup vždy, keď platil v hotovosti. V tejto súvislosti zopakoval, že predložené
pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, s ktorými disponovala výlučne táto obchodná spoločnosť.

15. Ďalej uviedol, že o účelovom postupe zo strany žalovaného a správcu dane a záveroch nemajúcich
oporu v dôkazoch svedčí tiež to, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných prípadoch má byť
dôkazom aj v tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových
vozidiel s pokladničnými dokladmi dodajúc, že každé dodanie je samostatným dodaním, musí sa
posudzovať a preukázať vždy samostatne, čo znamená, že nezrovnalosti len pri konkrétnom doklade

majú za následok záver, že si nárok na odpočet DPH vo výške dane uvedenej na tomto konkrétnom
doklade uplatnil nedôvodne, čo však súčasne neodôvodňuje prijatie takého záveru, že táto nezrovnalosť
preukazuje neoprávnenosť uplatneného nároku na odpočet DPH vo všetkých prípadoch. Tvrdil, že proti
stopercentnej zhode údajov na pokladničnom doklade nemôže byť prijatý takýto záver a už vôbec nie
za situácie, keď ani obchodná spoločnosť, ktorá je povinná chrániť údaje nenamietala, že tretia osoba

zneužila jej údaje a pod.

16. Žalobca mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcom predložené
pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH, a naopak tvrdil, že postup a závery
žalovaného svedčia o tom, že mal eminentný záujem na tom, aby zaplatil DPH, aj keď neexistujú dôkazy

citujúc súčasne záver žalovaného, že : „Skutočnosť, že dodávateľ WIKING STAV s.r.o. daňovému
subjektu vystavil nepravé doklady ERP je vnútornou záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je
relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na odpočítanie dane, z takýchto zjednodušených
faktúr.“

17. K záveru žalovaného, že sa vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania
tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu resp. potvrdením
peňažného ústavu, obzvlášť v situácii, keď predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou
obsahovali rovnaké kontrolné kódy, ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a
spoločnosti SLOVNAFT a.s. uviedol, že žalovaný nie je oprávnený, ak bola platba vykonaná spôsobom,

ktorý je v súlade so zákonom, vyhodnocovať zákonné správanie v jeho neprospech. V tejto súvislosti
zdôraznil, že nie je rozhodujúcou skutočnosťou akým spôsobom platil, ale zásadnou skutkovou a
právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý ako jediný
disponoval s cca 5 000 údajmi v registračnej pokladnici, ktoré boli na predložených pokladničných
dokladoch, pričom pri danej dôkaznej situácii mala byť daň vymeraná WIKING STAV s.r.o., ktorá je

ako platiteľ povinná daň podľa § 19 uhradiť alebo preukázať, že tieto doklady nevystavila a na základe
týchto dokladov mu nedodala tovar. Tiež zdôraznil, že skutočnosť, že SLOVNAFT, a.s. má evidenciu v
poriadku nie je dôkaz o správnosti konania WIKING STAV s.r.o., ktorá spoločnosť predložila záznamy
bez evidenčných čísel, čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal na to,
že za danej dôkaznej situácie je zrejmé, že predmetom dodania boli dvojnásobné dodania a to dodania,

ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla, ako sú na
predložených pokladničných dokladoch.

18. Mal za to, že odvodzovať závery od evidencie SLOVNAFT, a.s. znamená zakrývať skutočnosti,
ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j. že okrem nafty vedenej v evidencii SLOVNAFT, a.s., bola predmetom

dodaniaajďalšiamotorovánafta,ktorejdodávaniejepreukázanépredloženýmipokladničnýmidokladmi,
pričom len ten, kto mal prístup k údajom z registračnej pokladnice, mohol vystaviť doklady zhodné s
údajmi, ktoré boli na pokladničných dokladoch s tým, že v jeho prípade nebolo preukázané, že by mohol
disponovať s predmetnými údajmi.

19. Záverom poukázal na to, že na základe výsledkov daňovej kontroly je možné konštatovať, že dôkazy
založené v administratívnom spise vylučujú skutkové a právne závery žalovaného, pričom tak žalovaný,
ako aj správca dane podcenili, prehliadli alebo vôbec nebrali do úvahy objektívnu zodpovednosť
založenú podnikateľovi zákonom o ERP.20. Vo vzťahu k dodávateľovi MONUMENT MAGNUS, s.r.o. žalobca dôvodil, že ak si osoba, ktorá
používa registračnú pokladnicu nesplnila registračnú povinnosť, tak nezaregistrovaním nezaniká nárok

na odpočet DPH platiteľovi a teda sa neprenáša zodpovednosť na neho, tak ako to skonštatoval
žalovaný, odvolávajúc sa na ustanovenia § 49 a 51 zákona o DPH. Mal za to, že je irelevantná tiež
argumentácia žalovaného založená na domnienkach, k realizáciám platby dodajúc, že zaplatenie,
či nezaplatenie pri dodaní medzi dvoma subjektmi nemá žiadny vplyv na uskutočnenie zdaniteľného
plnenia, keď zákon o DPH v § 8 nespája s prevodom práva nakladať s vecou ako vlastník aj zaplatenie

kúpnej ceny. V tejto súvislosti poukázal na to, že je vecou kupujúceho a predávajúceho (dodávateľa
a odberateľa - platiteľov) kedy dôjde k úhrade. Tiež poukázal na to, že dodanie potvrdila obchodná
spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o., ktorá si nesplnila povinnosti, t.j. zaplatiť DPH (odviesť do
štátneho rozpočtu) a teda táto je jediným dlžníkom voči daňovému úradu, pričom jej dlh nie je možné
na neho preniesť.

21. Za právne nepodložený považoval aj nasledujúci záver žalovaného, že : „Vykonaným dokazovaním
správcu dane bolo preukázané, tak ako to napokon tvrdí sám daňový subjekt vo svojom odvolaní, že
dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP,
ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v zmysle platných predpisov. Táto skutočnosť je však vnútornou
záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na

odpočítanie DPH.“, pričom uviedol, že na túto skutočnosť poukázal na základe výsledkov kontroly a nie
na základe toho, že mal vedomosť o tom, že pokladnicu táto obchodná spoločnosť nemá zaregistrovanú.
Tvrdil, že predložil listiny vystavené na registračnej pokladnici, za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu,
pričom dodanie tovaru a aj vznik daňovej povinnosti potvrdil dodávateľ s tým, že nemá povinnosť
sledovať či pokladnica bola alebo nebola zaregistrovaná doplniac, že doklady obsahovali všetky

náležitosti stanovené zákonom. Mal za to, že doklad je relevantným daňovým dokladom preukazujúcim
jednak nárok na odpočet DPH a jednak je dôkazom o porušení právnej povinnosti spoločnosťou
MONUMENT MAGNUS, s.r.o. S poukazom na uvedené uzavrel, že neexistuje žiadny zákonný dôvod
na to, aby bol povinný vymeranú DPH zaplatiť. Žalobca súčasne požiadal správny súd o priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

I. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

22. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

23. K žalobným námietkam žalovaný poukázal na to, že predmetom konania bolo posúdenie
uplatneného odpočítania dane v zmysle zákona o DPH, nie dodržiavanie ustanovení zákona o ERP,

preto správca dane nepreniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na žalobcu, tak ako sa
žalobca mylne domnieva. Zdôraznil, že v zmysle § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiskálnej pamäte
nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného
záznamu. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobcom predložené
pokladničné doklady neboli pravé, keď správca dane za účelom preverenia pravosti pokladničných

dokladov zistil, že kontrolné kódy na žalobcom predložených zjednodušených faktúrach sú rozdielne
ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac s.r.o. a
spoločnosťou SLOVNAFT a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú, pričom z vyjadrení zúčastnených
osôb (Datapac s.r.o., SLOVNAFT a.s., WIKING STAV s.r.o.) vyplýva, že predmetné čerpacie stanice
sú vo vlastníctve spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a spoločnosť WIKING STAV s.r.o. je nájomcom týchto

čerpacích staníc. Ďalej poukázal na to, že pohonné látky predávané na týchto čerpacích staniciach
sú vo vlastníctve spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a dodávateľ pohonné látky predáva na základe
nájomnej zmluvy, v ktorej je v podmienkach uvedené, že tržba za pohonné látky patrí spoločnosti
SLOVNAFT, a.s. a DPH z predaja pohonných hmôt na čerpacích staniciach je odvádzaná spoločnosťou
SLOVNAFT, a.s. s tým, že prevádzkovatelia čerpacích staníc SLOVNAFT, a.s. vystavujú pokladničné

doklady s nezameniteľným kontrolných kódom uvedeným na každom pokladničnom doklade, pričom
prevádzkovatelia čerpacích staníc nedisponujú kontrolnými záznamami, prevádzkovateľ vlastní len
elektronický žurnál. V súvislosti s ERP uviedol, že tieto pracujú v režime on-line, údaje sa prenášajúautomaticky bez možnosti zásahu obsluhy čerpacej stanice s tým, že neexistuje možnosť dodatočného
vytlačenia pokladničných dokladov.

24. Žalovaný ďalej dôvodil, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe
dokladov vystavených ERP musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený
a to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených toto pokladnicou, čo však nepreukázal.
Poukázal na to, že s ohľadom na druh tovaru, ktorý mal žalobca prijať od dodávateľa (pohonné
hmoty) obvyklý spôsob jeho nákupu (bežné spotrebiteľské tankovanie na čerpacej stanici), pri ktorom

ich výdaj každého litra pohonných hmôt je technicky zaznamenaný a prepojený na ERP, ako na
aj množstvo deklarovaných nákupov v posudzovanom zdaňovacom období, prakticky neprichádza
do úvahy spoľahlivo preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu na vstupe iným spôsobom ako
pokladničným dokladom vystaveným prevádzkovateľom čerpacej stanice. Žalovaný v danom prípade
uzavrel, že nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi podľa predložených dokladov, nevznikla
žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť (daň z týchto obchodov

ani nebola dodávateľom odvedená) a preto žalobca nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49
v spojení s § 51 zákona o DPH dodajúc, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z
ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal vierohodnosť predložených pokladničných
dokladov.

25.Ktvrdeniužalobcu,žepredložilcca1800pokladničnýchdokladovažesprávcadanezakontrolované
obdobie overil 5-6 jázd, na základe ktorých prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné aj v ďalších cca
1 755 prípadoch žalovaný uviedol, že preverenie materiálneho plnenia v konaní po odvolacom konaní
nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako ich deklaruje žalobca (rozpor údajov v
knihách jázd, podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015,

detailnývýpismýtnychtransakcií)dodajúc,žesprávcadanenevyhodnotillen5-6jázd,akomylneuvádza
žalobca. Poukázal na to, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za
zdaňovacie obdobie 2015 priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom A. XXX
B. za 7 mesiacov, s dátumom vzniku daňovej povinnosti 01.06.2015, t.j. sám deklaroval a priznal, že
vodilo s evidenčným číslom A. XXX B. začal používať na svoje podnikateľské účely od 01.06.2015,

čomu nasvedčuje aj detailný výpis mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú jazdu v mesiaci jún
2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo od januára 2015 do mája 2015
jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty, teda nejde len o 5-6 jázd, nakoľko žalobca deklaroval a
predložil desiatky pokladničných dokladov za obdobie od januára 2015 do mája 2015. Ďalej poukázal
na to, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie

2015 priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom A. XXX B. za 11 mesiacov, s
dátumom vzniku daňovej povinnosti 01.02.2015, t.j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s evidenčným
číslom A. XXX B. začal používať na svoje podnikateľské účely od 01.02.2015, čomu nasvedčuje aj
detailný výpis z mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvá jazdu v mesiaci február 2015, pričom v
knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo v mesiaci január 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo

pohonné hmoty. Taktiež v tejto súvislosti poukázal na to, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií
motorové vozidlo s evidenčným číslom A. XXX C. dňa 15.01.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou
bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 15.01.2015 v čase od 05:00 hod do 13:15
hod vykonalo jazdu. Ďalej poukázal na to, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové
vozidlo s evidenčným číslom A. XXX C. dňa 07.04.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou,

pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 07.04.2015 v čase od 07:00 hod do 11:55 hod vykonalo
jazdu. Rovnako poukázal na to, že podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s
evidenčným číslom A. XXX C. vykonalo jazdy do septembra 2015, za mesiac október až december 2015
nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že počas celého
roka vykonávalo jazdy. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že správca dane postupoval správne,

ak neuznal a neakceptoval žalobcom predložené knihy jázd, ktoré predložil ako dôkaz k nadobudnutiu
pohonných hmôt, pretože údaje v nich uvedené nie sú pravdivé a spochybňujú tvrdenia a vyjadrenia
žalobcu.

26. K platbe v hotovosti žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že pokladničné doklady predložené

žalobcomuhradenéplatobnoukartouobsahovalirovnakékontrolnékódyakosúuvedenénakontrolných
záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti SLOVNAFT, a.s., pričom nezrovnalosti v kontrolných
kódoch sa vyskytli v prípadoch pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti doplniac, že v kontexte
týchto skutočností sa preto žalobca vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovaniatejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením
peňažného ústavu, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez
ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu

a dodávateľom uvedeným na doklade.

27.KdodávateľoviMONUMENTMAGNUS,s.r.o.žalovanýpovažovalzapotrebnéuviesť,žepredmetom
dodania v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach nemalo byť len dodanie tovaru, ale aj dodanie služieb,
pričom k dodaniu služieb sa žalobca v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania žiadnym

spôsobom nevyjadril. Rovnako sa v priebehu konania žiaden zo zúčastnených osôb bližšie nevyjadril ani
k dodaným tovarom, konkrétne žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa,
pričom sa obmedzil len na navrhnutie vypočutia svedka konateľa dodávateľa, ktorý sa vyjadril len
vo všeobecnej rovine, ktorá je zrejmá len z predložených ERP, pričom ani kontrolné záznamy ERP
nepredložil. K námietke týkajúcej sa uskutočnenia platieb žalovaný uviedol, že žalobca správne tvrdil,
že je vecou kupujúceho a predávajúceho, kedy dôjde k úhrade, avšak táto skutočnosť by mal byť zrejmá

a mala by vyplývať aj z predložených dokladov a preto pokiaľ žalobca ako dôkaz predložil pokladničné
doklady z ERP, je logické predpokladať, že platba bola priama a okamžitá, čo je však v rozpore so
skutočnosťou, keď žalobca za dodanie prevažnej časti tovaru a služieb zaplatil až potom, keď mal
peniaze. V tejto súvislosti dodal, že v danom prípade je logické predpokladať predloženie faktúry s
určenou lehotou splatnosti.

28. K výpovedi oprávnenej osoby za dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o. žalovaný uviedol, že
poskytnuté ústne tvrdenia boli všeobecného charakteru, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov dodajúc,
že svedecká výpoveď nepreukazuje, že k dodávke tovarov a služieb došlo tak, ako to deklarujú
pokladničné doklady predložené žalobcom. Tiež uviedol, že svedok síce uskutočnenie plnení ústne

potvrdil, doklady však nepredložil a neposkytol žiadne relevantné informácie, na základe ktorých by
prvostupňový orgán mohol preveriť, a ktoré by potvrdzovali uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných
obchodov tvrdených žalobcom.

29. Poukázal ďalej na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT

MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a
servisovaná v zmysle platných právnych predpisov, keď prvostupňový orgán vykonal miestne zisťovanie
na prevádzke servisnej organizácie VAROS TRADE, s.r.o., ktorú dodávateľ označil ako servisnú
organizáciu, pričom táto spoločnosť ERP s DKP č. 1002023550386003 neaktivovala, ani neservisovala
doplniac, že bolo zistené nereálne číslovanie denných uzávierok, ktoré je v rozpore so zákonom o ERP.

30. Ďalej žalovaný argumentoval, že predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, pretože
na registrovanej adrese ERP s DKP č. 1002023550386003 sa nachádza a nachádzala predajňa
obuvi, pričom žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru. Tiež poukázal na to, že z
predloženej zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi MLYNY, a.s. a dodávateľom

vyplýva, že predmet nájmu bude nájomca užívať výhradne za účelom prevádzkovania predajne obuvi -
spoločenských a extravagantných topánok a módnych doplnkov v súlade s registrovaným predmetom
činnosti nájomcu a preto je nanajvýš neobvyklé, aby žalobca v predajni obuvi nakúpil deklarovaný tovar
a služby. Mal tiež za to, že žalobca sa tvrdeným vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti
dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu,

resp. potvrdením peňažného ústavu, pretože je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci
na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté
v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Ďalej tvrdil, že pri zachovaní riadnej
podnikateľskej starostlivosti a obozretnosti by bolo na mieste očakávať, že o tovar a služby bude žalobca
prejavovať väčší záujem, než že si uschová len pokladničné doklady, ktoré predložil správcovi dane.

31. Žalovaný ďalej poukázal na to, že základným aktom daňového konania je daňová kontrola a
na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov
potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti, pričom
dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ako daňového subjektu. V danej veci zastal názor, že záver, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok
nauplatnenieodpočítaniadanevyplývalogickyzvykonanéhodokazovania,nakoľkonebolopreukázané,
žedeklarovanézdaniteľnéobchodybolireálneuskutočnené.Tiežuzavrel,žezvykonanéhodokazovania
je zrejmé, že žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznostioprávnenosti odpočítania dane zdôrazniac, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane
na základe dokladov vystavených ERP, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne
uskutočnený a to deklarovaným dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou,

čo však žalobca nepreukázal a naopak sa popísanými zisteniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí
nespochybniteľne preukázalo, že tovar a služby neboli dodané tak, ako deklaroval žalobca predloženými
dokladmi o ich nákupe a teda, že u dodávateľov nevznikla daňová povinnosť.

32. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný podobne ako v rozhodnutí, nedal vo vyjadrení

k správnej žalobe relevantnú odpoveď na žiadnu z námietok, ktoré boli vznesené proti dôvodom
rozhodnutia alebo v podanej žalobe dodajúc, že žalovaný svoje závery formuluje všeobecne a
nevenuje sa rozhodujúcim namietajúcim skutočnostiam. Tvrdil, že žalovaný svoje závery neodvodzuje
od skutkových zistení a dôkazov, ale ich zakladá na domnienkach, ktoré nič nepreukazujú ani nič
neodôvodňujú a vo vzájomných súvislostiach nepreukazujú tvrdenia žalovaného. Poukázal na to, že
zjednodušená faktúra (pokladničný doklad) s náležitosťami určenými zákonom sú dôkazom o tom, že

došlo k uskutočneniu zdaniteľného dodania, pričom predložené pokladničné doklady sú dôkazom o tom,
že platiteľ vystavil faktúry podľa § 71, avšak bol v ňom nesprávne uvedený číselný kód. V tejto súvislosti
tiež uviedol, že totožnosť údajov, ktoré nie sú povinnými údajmi na pokladničnom doklade v zmysle §
8 zákona č. 289/2008 Z. z. nemôže byť náhodná o to viac, ak ide o údaje, ktoré sú zaznamenané vo
fiskálnejpamäti,ktorýmidisponujeosobaprevádzkujúcaregistračnúpokladnicu(WIKINGSTAVs.r.o.).S

poukazom na uvedené mal za to, že preukázal reálne uskutočnenie obchodu s dodávateľom uvedeným
na dokladoch. Žalobca dal do pozornosti správnemu súdu, že predložil listinné dôkazy, ktorými je na
100 % preukázané, že boli vystavené dodávateľom, pričom žalovaný túto skutočnosť neberie vôbec
do úvahy a na strane druhej pravosť listín vyvracia nezrovnalosťami v knihe jázd, kde 4 - 5 prípadmi
zovšeobecňuje a robí závery k 1 800 predloženým dokladom, ktorými chce spochybniť ich pravosť. V

tejto súvislosti zopakoval, že každý zdaniteľný obchod je samostatným dodaním, každý odpočet dane je
samostatným nárokom a preto musí byť preukázaný samostatne a nie odvodzovaním a preto, ak bolo
preukázané, že jeden doklad sa nezhoduje so zápisom v knihe jázd, tak nemôžu byť všetky pokladničné
doklady nesprávne, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že všetky pokladničné doklady sú
nesprávne. Mal za to, že žalovaný vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa prehliada a postačuje

mu odpoveď konateľa WIKING STAV s.r.o. na otázku správcu dane, či existuje možnosť, aby boli tieto
doklady dodatočne vytlačené, pričom konateľ odpovedal, že na ich čerpacích staniciach určite nie,
avšak správca dane neoveroval pravdivosť tejto výpovede. Tiež žalobca poukázal na to, že ak tovar
zaevidovaný vo fiskálnej pamäti bol dodaný iným subjektom (podľa všetkého tieto doklady by mohli byť
označené číselnými kódmi zhodnými s kódmi vo fiskálnej pamäti - to nebolo preukázané), tak tovar,

ktorý mu bol dodaný, nebol evidovaný. Žalobca ďalej poukázal na to, že zhoda údajov na pokladničných
dokladoch vylučuje, aby niekto iný alebo dokonca on, mohol vyhotoviť pokladničné doklady v takom
množstve a s takou zhodou povinných údajov, aby bolo možné prijať záver, že dodanie tovaru sa na
základe týchto dokladov neuskutočnilo. Preto mal za to, že vznik daňovej povinnosti a tým aj nárok na
odpočet bol preukázaný príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré nemohol vystaviť nikto iný ako ten,

kto mal k dispozícii údaje, ktoré boli zaznamenané vo fiskálnej pamäti a ktoré sa zhodujú na 100 % na
predložených pokladničných dokladoch dodajúc, že neodvedenie dane dodávateľom, nemá za následok
zánik daňovej povinnosti. Tiež zdôraznil, že to akým spôsobom sa účtuje, kto je vlastníkom tovaru, ako
aj to, že DPH je odvádzané obchodnou spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. je v danej veci irelevantnou
skutočnosťou, pretože dodávateľom tovaru v jeho prípade bola obchodná spoločnosťou WIKING STAV

s.r.o. s tým, že obchodné či iné zmluvné vzťahy medzi touto spoločnosťou a SLOVNAFT, a.s. sú právne
irelevantné. Záverom žalobca zdôraznil, že žalovaný, aj správca dane založili svoje závery výlučne na
tom, že predložené pokladničné doklady nie sú pravé a že na ich základe nevznikla daňová povinnosť,
resp. že tovar nebol dodaný.

33. Žalovaný v duplike zdôraznil, že pravosť pokladničných dokladov nebola spochybnená
zovšeobecnením 4-5 prípadov na základe nezrovnalostí v knihe jázd. Považoval za potrebné zopakovať,
že v zmysle § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiskálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne
zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu, pričom z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že predložené pokladničné doklady neboli pravé doplniac, že

význam a účel kontrolného kódu vyplýva priamo zo zákona o ERP, bez ohľadu na to, či ho dodávateľ
uvádza na pokladničnom doklade alebo nie (nie je povinným údajom na pokladničnom doklade) a
bez ohľadu na to, že pokladničný doklad obsahuje všetky povinné údaje v zmysle zákona o ERP. K
námietke žalobcu týkajúcej sa záveru v súvislosti so zachovaním riadnej podnikateľskej starostlivostia obozretnosti žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy o
dodaní tovarov a služieb, k nákupu pohonných hmôt predložil knihu jázd, ktorých pravdivosť údajov v
nich uvedených bola spochybnená porovnaním mýtnych transakcií, ako aj daňovým priznaním k dani

z motorových vozidiel podaným samotným žalobcom a teda z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti
odpočítania dane. Poukázal na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne
pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť obstarať
si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia

správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§
44 ods. 1 daňového poriadku) alebo inak povedané, je plne v dispozícii žalobcu, ako daňového subjektu
zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu
dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. Záverom poukázal na to,
žepodmienkyuvedenév§49ods.1a2písm.a)av§51ods.1písm.a)zákonaoDPHsúhmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je

možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu
a ani pri dobromyseľnosti platiteľa doplniac, že zákonodarca (pre ľahkú zneužiteľnosť) požaduje, aby
platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet
stanovil.

34. Duplika bola žalobcovi zaslaná na vedomie. Žalobca následne zaslal správnemu súdu ďalšie
vyjadrenie, v ktorom zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia.

35. Krajský súd v Trnave na pojednávaní konanom dňa 12.3.2020 rozsudkom sp. zn. 14S/13/2019 zrušil
rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 102600966/2018 zo dňa 14.12.2018 a rozhodnutie Daňového

úradu Trnava č. 101038761/2018 z 25.5.2018 a vec vrátil Daňovému úradu v Trnave na ďalšie konanie.
Žalobcovi priznal súd právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

36. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho súdu podal žalovaný dňa 15.5.2020 kasačnú sťažnosť.

37. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/38/2020 zo dňa 28.9.2022 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trnave a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

38. Svoje rozhodnutie najvyšší správny súd odôvodnil tým, že zo súdneho registra kasačný súd zistil,
že medzi rovnakými účastníkmi už pred Najvyšším správnym súdom prebehli konania o prakticky

rovnakých kasačných sťažnostiach proti obdobným rozsudkom krajského súdu, pričom kasačný súd
považoval vo všetkých prípadoch kasačné sťažnosti za dôvodné. Preto v súlade s § 464 ods. 2
SSP kasačný súd v súdenej vec! poukazuje na odôvodnenia rozsudkov kasačného súdu sp. zn.
lSžfk/l57/2020 zo 16.02.2022, B.:D.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.l; sp. zn. 2Sžfk/l31/2020 zo 14.04.2022,
B.:D.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.l; sp. zn. 6Sžfk/l47/2020 zo 14.04.2022 B.:D.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.l;

sp. zn. 5Sžfk/l33/2020 zo 14.04.2022, B.:D.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.X; sp. zn. 5Sžfk/l55/2020 z
21.04.2022, B.:D.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, s ktorými sa v podstatnej časti stotožňuje.

39. Na doplnenie tam uvedených úvah kasačný súd poznamenáva, že správny súd v podstate vychádzal
z toho, že predložené zjednodušené faktúry dokladujú reálne obchodné transakcie, a na vyvrátenie

týchto dodaní tovaru vykonal správca dane dokazovanie v nedostatočnom rozsahu, keď neporovnal
predložené knihy jázd s daňovým priznaním a mýtnymi záznamami vo viacerých prípadoch. Kasačný
súd však má za to, že v skutkových okolnostiach veci po závere o nepravosti pokladničných blokov
a zistenom nesúlade viacerých záznamov z knihy jázd bolo namieste považovať tento dôkazný
prostriedok za nedostatočný a aj nevierohodný. Treba si totiž povširnnúť, že po vylúčení pravosti

bločkov sú všetky nimi dokladované transakcie v podstate len tvrdením žalobcu. V takej situácii nemusí
správca dane všetky druhovo rovnaké (obdobné) tvrdené obchody jednotlivo vyvracať, keď ich sám
žalobcanevedeldôveryhodnedokladovať.Inásituáciabynastala,kebysasprávcadanepokúšalvyvrátiť
uskutočnenie obchodov, ktoré by vyplývali z pravých pokladničných dokladov. Treba tiež mať na zreteli,
že kniha jázd je uceleným dokumentom vytváraným samotným daňovým subjektom. Pri vyvrátení tam

uvedených niektorých údajov sa prudko znižuje aj vierohodnosť celej knihy jázd. Navyše fakt, že autá
jazdia, ešte nevypovedá o tom, kde, kedy a koľko pohonných hmôt tankujú. Dá sa vo všeobecnosti
povedať, že s pomocou knihy jázd sa dá spravidla ľahšie vyvrátiť tvrdenie o tankovaní na konkrétnom
mieste a čase, ako z nej vyvodiť presvedčivý dôkaz o takomto čerpaní.40. Otvorená úvaha správneho súdu, že na vytvorení (falošných) bločkov s nesprávnym kódom zrejme
participoval aj niekto spojený s dodávateľskou spoločnosťou (s argumentom, že tieto údaje na bločkoch

uvedené mal k dispozícii len dodávateľ), sa nejaví byť nesprávnou, ale nijako sa tým nepreukazuje, že
žalobca skutočne v spochybnených prípadoch u tejto spoločnosti aj kupoval naftu.
41. Krajský súd nariadil vo veci verejné zasadnutie na deň 9.3.2023, v ktorom rozhodol bez prítomnosti
účastníkov nakoľko títo nepožiadali o nariadenie termínu pojednávania, pričom s prihliadnutím na právny
názor vyslovený kasačným súdom podľa § 469 SSP rozhodol tak, že žaloba je nedôvodná, a preto ju

zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

42. V súvislosti s právnym názorom, ktorý vyslovil kasačný súd, krajský súd zistil, že z rozhodnutí,
na ktoré poukazoval kasačný súd vyplýva, že kasačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre
účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom
definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým

zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.
Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie
dokladov a faktúr s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie
zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval
zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,

nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by
obsahoval všetky formálne náležitosti.

43. Kasačný súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 241/07-44,
podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva,

že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná
výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide
o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom,
na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa
prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

44. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným
dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané,
vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým
konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu

bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto
spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby
predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa
v prejednávanom prípade nestalo.

45. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom
správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či
bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je
povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie
zdaniteľnéhoobchoduosobouuvedenouvpredkladanejfaktúre,pokiaľsiuplatňujeprávonaodpočítanie

DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno,
nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.

46. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej
kontroly nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov.

47. S poukazom na § 4 písm. aj bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne
a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z
vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom
predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy

predložené servisnou organizáciou Datapac s. r. o. a SLOVNAFT a. s., u ktorých sa kontrolné kódy
zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné
kritériumodostatočnejpreukázateľnostioprávnenianaodpočítaniedaneaobjektívnebolaspochybnená
ich vierohodnosť.48. Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou
žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutia

pohonných hmôt zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnost'ou WIKING STAV s. r. o. na
prevádzkach čerpacích staníc ČS SLOVNAFT DOLNÁ STREDA a Sereď z elektronickej registračnej
pokladnice. Hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie
informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov.

49. V súvislosti s preukázaním nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty krajský súd
viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP v prvom rade vyhodnotil predložené
pokladničné doklady žalovaným, pričom zistil, že v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) bod 8 zákona
o elektronických registračných pokladniach sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne
zaznamenajú kódy na účely overenia pravosti kontrolovaného záznamu a pričom vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že pokladničné doklady, ktoré predložil žalobca, nie sú pravé, pretože

tieto doklady sa nezhodujú s pokladničnými dokladmi, ktoré mala k dispozícii spoločnosť Datapac, s.
r. o., ktorá sa zaoberá, okrem iného aj činnosťou servisnej organizácie, ktorej postavenie a činnosť
je ustanovená v zákone o ERP. Tieto pokladničné doklady, ktoré sú zaznamenané v elektronickom
systéme, a ktoré predložila spoločnosť Datapac, s. r. o. obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako kódy,
ktoré boli predložené spoločnosťou SLOVNAFT, a. s.

50. Krajský súd vychádzal z toho, že správca dane pri miestnom zisťovaní v spoločnosti SLOVNAFT, a.
s. zistil a bolo to zaznamenané aj v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 9.8.2017, že prevádzkovatelia
čerpacích staníc SLOVNAFT, a. s. v danom prípade WIKING STAV, s. r. o. vystavili pokladničné doklady
nezameniteľným kontrolným kódom uvedeným na každom pokladničnom doklade, pričom kontrolné

kódybolizaznamenanédofiškálnejpamäte,údajezelektronickejregistračnejpokladneboliarchivované
v spoločnosti Datapac, s. r. o., s tým, že prevádzkovatelia čerpacích staníc nedisponujú kontrolnými
záznamami, pričom prevádzkovatelia vlastnia len elektronický žurnál. Uvedené elektronické registračné
pokladne pracujú v režime online a údaje sa prenášajú automaticky, bez možnosti zásahu obsluhy
čerpacej stanice vlastníkovi programu nainštalovaného v elektronických registračných pokladniciach,

ktorým je výrobca Datapac, s. r. o.

51. Krajský súd rovnako ako kasačný súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania správcu dane
nespochybniteľne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch
uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac,

s. r. o. a SLOVNAFT, a. s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie
záver, že žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti
oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.

52. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom

správca dane tieto dôkazy, ktoré predložil žalobca, posudzuje v rámci daňovej kontroly. Správca
dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, že bola predmetná služba či tovar dodaná osobou
deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie tovaru touto osobou,
ale práve naopak daňový subjekt musí vedieť preukázať, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu sa
uskutočnilo tak, ako to deklarujú predložené faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné

bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane.

53. V súvislosti s preverovaním materiálneho plnenia, krajský súd poukazuje rovnako ako žalovaný, že
bol zistený rozpor v porovnaní údajov evidovaných v knihe jázd a údajov zaslaných Národnou diaľničnou
spoločnosťou, a. s. za zdaňovacie obdobie 2015, v ktorom žalobca priznal a odviedol daň za motorové

vozidlo s evidenčným číslom A. XXX B. za 7 mesiacov s dátumom vzniku daňovej povinnosti 1.6.2015, t.
j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s týmto evidenčným číslom začal používať na svoje podnikateľské
účely od 1.6.2015, čomu nasvedčuje aj detailný výpis mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú
jazdu v mesiaci jún 2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo od januára 2015
do mája 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty.

54. Keďže žalobca deklaroval a sám inicioval odpočítanie dane z predložených pokladničných dokladov,
ku ktorému ako doklady predložil aj knihy jázd, ktoré nezodpovedali reálnym jazdám vozidiel. Údaje
v knihách jázd neboli v súlade s údajmi priznanými žalobcom v podanom daňovom priznaní k daniz motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 a údaje v nich nezodpovedali ani mýtnym
transakciám,bolitietodôkazyvyhodnotenéakonevieryhodné.Nazákladetýchtoskutočnostíkrajskýsúd
dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzalo zo správne

zisteného skutkového stavu a vzhľadom na to, že žalobca v priebehu celého konania neodstránil rozpory
medzi predloženými dokladmi a zistenými skutočnosťami zo strany správcu dane, krajský súd dospel
k záveru, že nárok žalobcu bol odmietnutý oprávnene.

55. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal

nárok na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania, keďže sa jedná u žalovaného orgán
verejnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, pričom takéto
okolnosti v danom konaní správny súd nezistil.

56. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.