Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811201153
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5811201153.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. E., rod.

F., nar. XX.XX.XXXX, H. E., B. č. XXX, 2/ F. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., Q. č. XXX/X, 3/ V. F., nar.
XX.XX.XXXX, I. č. XX, 4/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, A. nad A., Q. č. XXXX, Xa/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, Q.
č. 16, XXXXX H., ČR, Xb/ B. V., nar. XX.XX.XXXX, Z. č. 2, XXXXX H., ČR, Xc/ J. C., nar. XX.XX.XXXX,
Q. č. XX, XXXXX H., ČR, ako právni nástupcovia po zomrelej T. C., žalobcovia X/-X/, Xa/,Xb/,Xc/, práv.
zast.:JUDr.J.Q.,advokátsosídlomAKL.A.,J.č.XXXX/XX,protižalovaným:1/M.F.,nar.XX.XX.XXXX,
A. č. XXX/X, XXXXX H., ČR, práv. zást. JUDr. D. X., advokát so sídlom AK I., J. F. č. XX, 2/ T. F., nar.
XX.XX.XXXX, H. E., B. č. XXX, 3/ P. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, F. č. XXXX, XXXXX Q., ČR, 4/ M.

C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, U lesa č. XXX/XX, XXXXX A., ČR, v konaní o určenie, že vec patrí do
dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti parcela C-KN č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 904 m2, parcela
C-KN č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 318 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X trvalé trávne porasty
o výmere 900 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, ktoré sa
nachádzajú v obci H. E., katastrálne územie H. E. a sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Z., katastrálny odbor, patria do dedičstva po poručiteľke T. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr.

XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. E. č. XXX.

II. Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia A. E., F. Q., V. F., V. F. a právni nástupcovia po nebohej T. C., rod. F. - L. U., B. V. a J. C.,
podali dňa 07.03.2011 žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti: parcela č. XXXXX/
X lesné pozemky o výmere 904 m2, parcela č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 318 m2, parcela č.
XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900 m2 a parcela č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v obci H. E., katastrálne územie H. E. a sú zapísané na LV č.

XXXX vedenom A. úradom I., Správa katastra Z., patria do dedičstva po poručiteľke T. F., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. E. č. XXX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že T. F. až do svojej smrti vlastnila a užívala nehnuteľnosti - lesné pozemky
vedené ako KN parcely s vyznačením parcelného čísla XXXXX/X les o výmere 904 m2, XXXXX/X
trvalé trávne porasty o výmere 3128 m2, XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900m2 a XXXXX/X
zastavané plochy o výmere 527 m2, ktoré pozostávajú z časti pozemno-knižných parciel č. XXX a 227/

a zapísaných v PK vl. č. XXX a XXX, obec H. E., katastrálne územie H. E..

3. Dňa 10.02.2000 žalovaný v 1/ rade M. F. spísal na notárskom úrade JUDr. F. A. do notárskej
zápisnice č. NZ XX/XX osvedčenie podľa zákona č. XXX/XXXX Zb., v ktorom vyhlásil, že je oprávnenýmdržiteľom predmetných nehnuteľností tvrdiac, že tieto nadobudol v roku 1998 darom od svojich rodičov
a že tieto od roku 1998 nerušene a dobromyseľne užíva. Pre účely spísania uvedeného osvedčenia
a určenie vlastníckeho práva bol vyhotovený geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil P. L. dňa

XX.XX.XXXX, autorizačne overil D.. P. X. dňa XX.XX.XXXX a úradne overil dňa XX.XX.XXXX D.. P. T..

4. Na základe uvedeného bol žalovaný v 1/ rade M. F. zapísaný do katastra nehnuteľnosti ako vlastník
nehnuteľností - parcela č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 904 m2, parcely č. XXXXX/X lesné
pozemky o výmere 318 m2, parcela č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900 m2 a parcela č.

XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, ktoré sa nachádzajú v obci H. E., katastrálne
územie H. E. a sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom I., Správa katastra Z..

5. S tvrdeniami žalovaného v 1/ rade M. F., na základe ktorých bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako
vlastník predmetných nehnuteľností žalovaní nesúhlasia, považujú ich za nepravdivé a sú toho názoru,
že žalovaný v 1/ rade nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a tieto patria do dedičstva po matke

všetkých účastníkov konania T. F..

6. Predmetné nehnuteľnosti, ako vyplýva zo zápisu v pozemno-knižnej evidencii a to v X. č. XXX a
XXX, nadobudla titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch T. F.. F. predmetné nehnuteľnosti
nepretržite užívala spolu so svojou rodinou až do svojej smrti a to spolu s rodinným domom, ktorý

sa nachádza na predmetných nehnuteľnostiach, konkrétne na parcele č. XXXXX/X o výmere 527 m2
- zastavané plochy a nádvoria. Uvedený rodinný dom bol predmetom dedenia po T. F.. Predmetné
nehnuteľnosti neboli v dedičskom konaní po menovanej prejednané, evidentne vzhľadom na v prospech
žalovaného v 1/ rade M. F. svedčiaci zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, na základe vyššie
citovaného osvedčenia o vydržaní.

7. Žalovaný v 1/ rade nikdy predmetné nehnuteľnosti samostatne, nerušene a dobromyseľne neužíval.
Tento približne od roku XXXX dlhodobo žije v G. republike a teda predmetné nehnuteľnosti fakticky
dlhodobejšie užívať ani objektívne nemohol.

8. Predmetné nehnuteľnosti bezprostredne susedia s pozemkom parcela č. XXXXX/X, zapísanom na
LV č. XXX, obec H. E., katastrálne územie H. E. a rodinným domom vo vlastníctve žalobkyne v 1/ rade
a jej manžela P. E., ktorý si postavila s manželom v rokoch 1989 - 1999. Od uvedenej doby žalobkyňa
spolu s rodinou nepretržite užíva.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti týkajúce sa užívania predmetných nehnuteľností sú žalobkyni v 1/
rade a jej rodine dôverne známe, žalobkyňa v 1/ rade má priame poznanie o tom, kto a akým spôsobom
predmetné nehnuteľnosti užíval, že to bola celá rodina a v žiadnom prípade nie žalovaný v 1/ rade
samostatne, ako to tvrdí. Taktiež žalovaní v 2/, 3/ a 4/ rade majú takúto priamu vedomosť.

10. Pokiaľ ide o žalovaným v 1/rade, že mu rodičia predmetné nehnuteľnosti darovali, o takomto úkone
neexistuje žiadna písomná zmluva a ani iný relevantný dôkaz. S touto žalovaným v 1/ rade tvrdenou
skutočnosťou sa žalovaní oboznámili až z vyššie uvedenej notárskej zápisnice, na základe ktorej bol
žalovaný v 1/ rade zapísaný do katastra ako vlastník predmetných nehnuteľností.

XX. Anna F. bola v období troch rokov pred svojou smrťou, teda aj v čase žalovaným tvrdeného
darovania, vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav v opatere L. F., rod. E., ktorá nemá vedomosť o
žalovaným v 1/ rade tvrdenom darovaní predmetných nehnuteľností.

12. Uvedená situácia, keď predmetné nehnuteľnosti, o ktorých mali žalobcovia vedomosť, že sú, resp.

boli dlhodobo v užívaní ich rodičov s tým, že vlastníkom je matka, neboli v dedičskom konaní po smrti
matky zaradené do dedičskej podstaty z dôvodu, ktorý zistila žalobkyňa v 1/ rade následne po smrti
matky a to, že ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný na základe notárskej
zápisnice o osvedčení držby žalovaný v 1/ rade je bezpochyby objektívnym stavom právnej neistoty,
pokiaľ ide o dedičskú postupnosť medzi účastníkmi konania a ich rodičmi.

13.Spoukazomnatietoskutočnostisúpretožalobcoviatohonázoru,žezáujemnaskúmanískutočností,
že žalovaný v 1/ rade nesplnil podmienky na vydanie osvedčenia o držbe a súdnom určení, že žalovanýv 1/ rade nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že tieto patria do dedičstva po T. F. s poukazom
na skutočnosti uvádzané v žalobe je naliehavým právnym záujmom.

14. Žalobkyňa v 1/ rade na pojednávaniach uviedla, že predmetom konania sú pozemky, ktoré si
neoprávnene prepísal brat M. F.. Tieto patrili do dedičstva po ich matke T. E.. V dedičskom konaní po
matke neboli tieto pozemky prejednané. Prejednaný bol len dom. Tieto pozemky zdedila jej matka po
svojich rodičoch. Neskoršie M. F. napadol jej manžela, mali s ním aj súd a ona potom zisťovala, čo je s
pozemkami. Bolo to niekedy v rokoch 2000 - 2001. To, že to má brat napísané na seba jej povedali na

katastri a následne jej notárka povedala, že si to osvedčil brat a dala jej notársku zápisnicu. Vyjadrila sa,
že kým žili rodičia, tak predmetné pozemky obhospodarovali oni, po ich smrti tam sadil zemiaky brat T.,
pričom časť pozemku kosil on a časť ona. Žalovaný v 1/ rade odišiel v roku 1964 do Čiech potom ako sa
oženil a prišiel raz za čas. Nikdy sa však o tieto pozemky nestaral. Po smrti otca v roku 1997 ostali doma
ešte slobodní súrodenci, ktorí sa o to so svojimi súrodencami starali. Žalovaný v 1/ rade robil mame zle
tým, že keď sa rozviedol, tak si zakaždým priviedol novú ženu. Tri roky pred matkinou smrťou sa o ňu

starala jej dcéra. V tom čase bol žalovaný v 1/ rade za ňou iba raz. To, že spolu s ostatnými súrodencami
podávala žalobu vysvetlila tým, že im matka počas života povedala, že im to odkáže všetkým. Tým, že
jej brat vlastní tieto pozemky ich obmedzuje a ohrozuje, nakoľko oni nemôžu vstúpiť do rodičovského
domu, ktorý vlastnia všetci, pretože on si vyvlastnil ostatné pozemky a pozemok pod rodinným domom. V
podstate ich napádal aj predtým, nakoľko vždy keď tam chceli vstúpiť, tak mal v rukách skalu alebo fľašu.

15. Žalobkyňa v 2/ rade potvrdila skutočnosti tvrdené žalobkyňou v 1/ rade a uviedla, že žalovaný v 1/
rade neprišiel ani na pohreb matky a predtým obhospodarovala ona. Vie to presne, lebo s ňou bývala.
Uviedla, že od roku 2000 býva v Z.. Dovtedy tam bývala s manželom a aj oni sa starali o tie pozemky.
Jej brat M. F. chodieval veľmi sporadicky. Stalo sa, že aj dva roky nebol. Brat sa o mamu nestaral,

nevie o tom, že by mu mama chcela niečo dať. Vždy hovorila, že to nechá všetkým. O tom, že si brat
prepísal tieto pozemky, sa dozvedela od sestry. K naliehavému právneho záujmu uviedla, že chce, aby
tie pozemky mali všetci.

16. Žalobca v 3/ rade uviedol, že do smrti na predmetných pozemkoch gazdovala matka a oni ako

súrodenci tam chodili pásť kravy. Potom keď matka ochorela a následne zomrela, tak sa o ne staral brat
T. a sestra A.. V roku 1989 sa oženil s tým, že síce býval v I., ale do H. E. chodil často. Jeho brat M. tam
často nechodil. O tom, že si brat prepísal pozemky sa dozvedel od sestry keď tam chcel sadiť zemiaky
a povedali mu, že to je už M.. V dedičskom konaní rodičovský dom zdedili obidvaja. Brat M. F. hovoril,
že ten rodičovský dom od nich odkúpi a že ich všetkých vyplatí. S týmto však on nesúhlasil a nakoniec

ho zdedili všetci. Tie sporné pozemky vlastnila jeho matka v celosti, keďže tam povolila bratovi stavať.

17. Žalobca v 4/ rade sa na pojednávaní vyjadril, že kým žili spolu, tak sa o pozemky starali spoločne.
Keď odišiel, tak sa o ne starali tí, čo zostali, resp. boli bližšie. Vedľa rodičovského domu bývajú sestra
A. a brat T.. On odišiel ešte pred matkinou smrťou.

18. Žalobkyňa v 5/ rade na pojednávaní uviedla, že dôvod, pre ktorý sa pripojila k podanému návrhu
je ten, že je to dedičstvo po mame. Vie o tom, že jej mama podpisovala M. F. nejaký papier o tom, že
sa vzdáva dedičstva, ale bolo to v čase, keď bola chorá. Mama trpela schizofréniou. Bolo to v čase
keď otec nebol doma. Taktiež vie o tom, že pán F. si tam priviedol nejakú pani z úradu. Vyjadrila sa, že

chodievala do H. E. k ďalšiemu strýkovi. Žalobu odôvodnila aj tým, že si nemyslí, že je správne, aby
pozemky užívala len jedna osoba a to zo zištných dôvodov.

19. Žalobkyňa v 6/ rade sa na pojednávaní vyjadrila, že vie o tom, že jej mama podpisovala M. F. doklad
o tom, že sa vzdáva dedičstva, hoci v tom čase trpela schizofréniou. S M. F. bývajú v jednej obci s tým,

že on si vždy vytipoval, keď otec chodil do obchodu, a robil na mamu nátlak. Vyjadrila sa, že bližšie
informácie o pozemkoch, ktoré sú predmetom konania nemá. Viac nemám čo k veci uviesť.

20. Žalobca v 7/ rade na pojednávaní uviedol, že si myslí, že tie pozemky by mali byť rozdelené
spravodlivo medzi všetkých súrodencov. Bližšie vedomosti o vlastníctve týchto pozemkov však nemal.

21. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou, ktorú podávala jeho sestra. Za
matkou chodieval minimálne dva razy do mesiaca, nakoľko sa mali radi. S matkou hospodáril, chovala
mu prasa. On jej zaisťoval obil, zásoboval ju a navzájom sa mali radi. F. na neho nedala dopustiť. Dalamu všetko aj kľúče od domu a povedala mu, že mu to všetko daruje, aby sa o to staral. To, že tam
stále chodieval povedala aj žalobkyňa v 1/ rade pred pojednávaním. Vyjadril sa, že si vydržal tieto štyri
parcely a zvyšok nechal súrodencom. Q. A. si vydržala asi 20 parciel, brat T. 4 parcely a ďalšia sestra,

ktorá býva v G., jednu. Ďalšie parcely sú v spore. Uviedol, že nevedel, že matke patrí len dom a že
pozemky pod domom nemá vysporiadané. Až u notára sa o týchto pozemkoch dozvedel. Matka mu
uvedené nehnuteľnosti darovala ústne, žiadnu zmluvu nespisovali. V čase, keď mu to matka darovala,
tak pri tom nebol nik prítomný. Po jej smrti sa na pozemkoch nehospodárilo, nakoľko je to zatrávnené.
Kosil to brat T. s jeho súhlasom. Matka mu to darovala v júli, alebo v auguste 1998. O tom, že si to dal

osvedčiť určite vedela žalobkyňa v 1/ rade, ktorá tam v blízkosti býva. Medzi jej synom a ním došlo k
nezhodám, ktoré vyvrcholili tým, že ho jej syn napadol a bol z toho aj súd. Po smrti matky chodil na
Slovensko zriedkavejšie a to brával aj rodinu. Matka mu to darovala z dôvodu, že jej pomáhal a ona
vedela, že to bude zvládať. Ostatní súrodenci jej nepomáhali, nakoľko mali starosti sami so sebou. V
čase, keď mama ochorela, chodieval za ňou k L. F.. Mama tam spokojná nebola a vždy mu hovorila,
aby ju odtiaľ zobral preč.

22. Žalovaný v 2/ rade sa na pojednávaní vyjadril, že za to, že ho M. F. obvinil, že mu dal 20.000,- Sk, by
mal byť trestne stíhaný. O neho tu vôbec nejde, ale ide o súrodencov. Mal by povedať aj to, kvôli čomu
si vyvlastnil tie pozemky. Je to kvôli tomu, že tú chalupu chce predať. Má už aj kupcov. O tie pozemky, o
ktorých hovoril, že sa o ne stará, sa o ne 35 rokov stará on . Keby to nekosil, tak sa tam ani nedostane.

Vyjadril sa, že žalovaný v 1/ rade, podfukom od neho získal povolenie a vypílil počas jeho neprítomnosti
50 stromov. Uviedol, že počas maminej choroby bol za ňou žalovaný v 1/ rade iba raz a ešte jej strpčoval
život. Vlastníkom týchto pozemkov bola jeho mama.

23. Z vyjadrenia žalovanej v 3/ rade vyplynulo, že žiada dedičský podiel k žalovaným nehnuteľnostiam

a to s poukazom na nevhodné správanie sa žalovaného v 1/ rade voči nej.

24. Žalovaná v 4/ rade sa na pojednávania nedostavovala. Svoju neúčasť však riadnym spôsobom
ospravedlnila.

25. Súd preto konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

26. Na pojednávaní dňa 04.10.2016 zástupca žalobcov navrhol pripustiť zmenu petitu žalobného návrhu
v znení akom je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

27. Na vykonaných pojednávaniach sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s o žalobou, s
osvedčením o dedičstve, s notárskou zápisnicou, s geometrickým plánom, s výpisom z LV č. XXXX,
katastrálne územie H. E., s kópiou PK vložky č. XXX katastrálne územie H. E., s kópiou PK vložky č. XXX
katastrálne územie H. E., s výpisom z LV č. XXX katastrálne územie H. E., s vyjadrením žalovaného v 1/
rade, s čestným prehlásením, s oznámením, so spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/35/2010,

so spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/53/2010, so spisom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 2C/453/2008, listom, s čestným prehlásením, s oznámením Štátneho archívu v B., s oznámením,
so zápisnicou s skutočnej držbe nehnuteľností č.d. 997/1942, so správou Správy katastra Z., s úmrtným
listom a so spisovým materiálom JUDr. A. sp. zn. N XXX/XX, NZ XX/XX.

28. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka
ods. 1: Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
ods. 2: Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

30. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

31. Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Podľa názoru súdu oprávnenou
držbou je potrebné rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladaťs vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec alebo právo patrí. Oprávnená držba predpokladá,
že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec, alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky
okolnosti . Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera je psychický stav, vnútorné

presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. O dobrej viere možno
hovoriť tam, kde držiteľ vec drží, alebo vykonáva právo v omyle, že mu táto vec, alebo právom patrí a
ide pritom o omyl ospravedlniteľný, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípade od každého požadovať.
Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ,

ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie vzhľadom na všetky
okolnosti a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže
byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti, alebo v neúplnej znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov
právnych skutočností. I právny omyl môže byť buď ospravedlniteľný, teda taký , ku ktorému mohlo dôjsť
aj pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného

ustanoveniazákonaospravedlniteľnánieje,leboprizachovaníobvyklejopatrnostisapredpokladá,žesa
každý zoznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá urobiť. Ospravedlniteľnosť právneho
omylu je pritom potrebné posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného
práva, nie však podľa úrovne konajúceho.

32. Z predmetného konania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1/ rade nadobudol vlastníctvo
k žalovaným nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v
znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice V XXX/XX, NZ XX/XX, ktorá bola napísaná na
Notárskom úrade v L. A., notárom P.. F. A. dňa 10.02.2000.

33. Súd má za to, že pokiaľ sa niekto uchopí držby vecného práva k nehnuteľnosti na základe ústnej
zmluvy, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani
v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje.
Pokiaľ medzi žalovaným v 1/ rade a jeho matkou bola uzavretá ústna darovacia zmluva o prevode
predmetných nehnuteľností napriek tomu, že Občiansky zákonník v ustanovení § 46 ods. 1 vyžadoval

pre takúto zmluvu povinne písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti, pričom citované ustanovenia sú
jasné a nepochybné a nepripúšťajú možnosť iného výkladu, pri zachovaní obvyklej opatrnosti zmluvných
strán, ktorú možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu od každého požadovať, by k danému omylu
nedošlo. Žalovaný v 1/ rade sa teda dopustil neospravedlniteľného právneho omylu, v dôsledku ktorého
k vydržaniu za daných okolností nemohlo dôjsť, nakoľko ústna zmluva o prevode nehnuteľností nemôže

byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a to ani v prípade, ak je držiteľ s ohľadom na
všetky okolnosti presvedčený, že je vlastníkom veci.

34. K námietke premlčania, na ktorú poukazoval žalovaný v 1/ rade, súd uvádza, že žalobkyňa sa
už v konaní vedenom na Okresnom súde v Námestove sp. zn. 2C/453/2008 domáhala svojich práv k

predmetným nehnuteľnostiam a hoci žaloba bola zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
práve touto žalobou narušila plynutie premlčacej doby.

35. S poukazom na tieto skutočnosti súd preto určil, že nehnuteľnosti parcela C-KN č. XXXXX/X lesné
pozemky o výmere 904 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 318 m2, parcela C-

KN č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 527 m2, ktoré sa nachádzajú v obci H. E., katastrálne územie H. E. a sú zapísané na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor, patria do dedičstva po poručiteľke T. F.,
rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. E. č. XXX.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že
žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.