Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202770
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:0020202770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: INVESTEX GROUPS, a.s., Mostová 2,
811 02 Bratislava, IČO: 46 515 950, proti žalovanému: PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody
1735, Humenné 066 01, IČO: 46 767 631, zastúpený: JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou,
advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie 7.152,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, zo dňa 28. októbra 2021, č.k.:
25Cb/38/2020 - 153, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Michalovce, zo dňa 28. októbra 2021, č.k.: 25Cb/38/2020 - 153

v jeho napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
6.000,- eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.260,- eur od 11.5.2020 do zaplatenia, zo sumy
1.224,- eur od 22.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.224,- eur od 11.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 960,-
eur od 11.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.260,- eur od 29.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 72,- eur od
15.6.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., t.j. výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.000,- eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.260,- eur od 11.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.224,- eur od 22.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.224,-
eur od 11.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 960,- eur od 11.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.260,- eur
od 29.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 72,- eur od 15.6.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie 1.152,- eur.
III. Žalobcovi priznal nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanému.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie pohľadávky 7.152,- eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny vykonanej prepravy,
na základe uzavretých zmlúv o preprave tovaru, ktorú cenu žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č.

20540038 zo dňa 10.2.2020 na sumu 1.260,- eur, č. 20540013 zo dňa 22.1.2020 na sumu 1.224,- eur,
č. 20540039 zo dňa 10.2.2020 na sumu 1.224,- eur, č. 20540062 zo dňa 12.3.2020 na sumu 960,- eur,
č. 20540049 zo dňa 28.2.2020 na sumu 1.260,00 eur a č. 20540069 zo dňa 16.3.2020 na sumu 1.224,-
eur, ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Namietal, že pohľadávky uplatnené žalobcom zanikli započítaním
pohľadávok,ktorémalžalovanývočižalobcovi,titulomzaplateniazmluvnýchpokútatovrozsahu6.000,-

eur. Potvrdil, že žalobca vykonal prepravy, tak ako to bolo dohodnuté v objednávkach. V objednávkach
žalovaného bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky (v ďalšom len VOP) a zároveň uvedené, že
dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné podmienky zverejnené na internetovej stránke žalovaného.
Podľa článku III., bod 8 VOP je prepravca povinný všetky činnosti podľa zmluvy o preprave vykonať
sám. V prípade porušenia tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 1.000,-

eur za každé jej porušenie. V súlade s týmto článkom vyúčtoval žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu
faktúrou č. 201384 na sumu 1.000,- eur, č. 201385 na sumu 1.000,- eur, č. 201386 na sumu 1.000,- eur,
č. 201387 na sumu 1.000,- eur, č. 201388 na sumu 1000,- eur, č. 201389 na sumu 1000,- eur. Žalovaný
predložil jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok adresovaný žalobcovi, v ktorom uviedol, že voči
žalobcovi má pohľadávku vo výške 6.000,- eur, titulom faktúry č. 201384, č. 201385, č. 201386, č.
201387, č. 201388, č. 201389 a dlh voči žalobcovi 7.152,- eur, ktorý je predmetom sporu, ktoré vzájomné

pohľadávky započítal v rozsahu 6.000,- eur.

4. Žalobca v priebehu konania poukázal, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia, čo nebolo v posudzovanom spore
naplnené.

5. Žalovaný v priebehu konania zotrval na tvrdení, že zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a to
v záväzných objednávkach, ktoré odkazovali na VOP. Všetky objednávky boli opatrené podpisom a
pečiatkou žalobcu.

6. Súd prvej inštancie konanie o zaplatenie istiny 1.152,- eur zastavil z dôvodu jej späťvzatia žalobcom,
keďže žalovaný uhradil uvedenú sumu po podaní žaloby (výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie).

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal preukázané, že žalovaný
si u žalobcu objednal prepravu tovaru na rôznych trasách v zmysle objednávok č. 19JS0019 Zvolen -

Lissone,č.20JS0038Zvolen-Lissone,č.20PH0008Zvolen-Lissone,č.20JS0185Zvolen-Mortegliano
(Lissone), č. 20JS0187 Zvolen - San Vito, Lissone a č. 20JS0211 Zvolen - Lissone. Žalobca na
základe objednávok uskutočnil pre žalovaného medzinárodnú prepravu tovaru, čo vyplýva z CMR č.
3221072, č. 3221473, č. 8215923, č. 3598910, č. 3169398, č. 0878493 a č. 3598954. Na základe
uskutočnenej prepravy a v súlade s objednávkami vystavil žalobca pre žalovaného faktúry č. 20540038

zo dňa 10.2.2020 na sumu 1.260,- eur, splatnú dňa 10.5.2020; č. 20540013 zo dňa 22.1.2020 na sumu
1.224,- eur, splatnú dňa 21.4.2020; č. 20540039 zo dňa 10.2.2020 na sumu 1.224,- eur, splatnú dňa
10.5.2020; č. 20540062 zo dňa 12.3.2020 na sumu 960, eur splatnú dňa 10.6.2020; č. 20540049 zo
dňa 28.2.2020 na sumu 1.260,00 eur splatnú dňa 28.5.2020 a č. 20540069 zo dňa 16.3.2020 na
sumu 1.224,- eur splatnú dňa 14.6.2020. Objednávky obsahujú text: „Dodávateľ bez výhrad akceptuje

všeobecné obchodné podmienky dostupné na www.prometheussro.sk“ a sú opatrené podpisom a
pečiatkou žalobcu, podpisom žalovaného.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 4, 9 ods. 1 a 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov, ako vyhláška

č. 11/1975 Zb. (ďalej len Dohovor CMR), podľa článku 3 ods. 1 a 2, článku 5 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa § 40 ods. 1, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, upravujúce neplatnosť právneho úkonu pri nedodržaní formy stanovenej zákonom a zmluvnú
pokutu, ďalej podľa § 1, § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 275 ods. 4, § 610, § 625 ods. 1 a 2, § 756, §
365, § 369 Obchodného zákonníka a nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., upravujúce prijatie návrhu zmluvy

konkludentným spôsobom, prepravnú zmluvu, omeškanie a nároky z toho plynúce.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
prepravných zmlúv v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (minimálne konkludentne objednaním
prepravy a jej vykonaním). Riadnym prepravením veci z miesta odoslania do miesta určenia vznikla

žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi dohodnutú odplatu. Dôkazom o vykonaní prepravy sú CMR.
Napokon žalovaný skutočnosti uvádzané žalobcom čo sa týka vykonania samotných prepráv, výšky
fakturovaných prepráv žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalovaný v konaní vzniesol kompenzačnú
námietku. Námietka započítania (kompenzačná námietka) je hmotnoprávnou námietkou, ktorá smerujeproti dôvodne uplatnenému nároku. Strana sporu, ktorá vznáša hmotnoprávnu námietku, uznáva
skutkový a právny dôvod nároku protistrany, teda považuje žalovanú pohľadávku protistrany za
existujúcu, t.j. spôsobilú aby voči nej bolo započítané.

10. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že mu voči žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty z dôvodu porušenia povinností uvedených vo VOP žalobcom a tento nárok si započítal s
pohľadávkou žalobcu voči nemu a teda žalobou uplatnený nárok žalobcu zanikol započítaním. Pokiaľ ide
o započítanie pohľadávok, je povinnosťou súdu v konaní, v ktorom bola započítacia námietka uplatnená

ako predbežnú otázku posúdiť dôvodnosť takejto pohľadávky. V prípade, že súd dôjde k záveru, že
pohľadávka nie je dôvodná, tak účinky uplatnenia započítania nenastanú.

11. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná
forma. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí a to
písomnostiapodpisu.Zpredloženýchobjednávokžalovanéhojezrejmé,žestranypodpísaliobjednávky.

Zo spisu zároveň vyplýva, že zo strany žalobcu a ani žalovaného nedošlo k podpisu VOP žalovaného,
ktoré žalovaný do spisu predložil, (ktoré obsahujú ustanovenia o zmluvnej pokute v prípade porušenia
povinností ) a z uvedeného dôvodu nedošlo k uzavretiu platnej dohody o zmluvnej pokute. Nebola
dodržaná písomná forma predpísaná zákonom pre dohodu o zmluvnej pokute. Z uvedeného dôvodu
aj nárok žalovaného z vyúčtovaných zmluvných pokút ním predloženými faktúrami je neopodstatnený

(neexistuje).

12. Keďže medzi stranami neboli uzatvorené písomné zmluvy o zmluvnej pokute, súd prvej inštancie
uviedol, že nároky žalovaného na zaplatenie týchto zmluvných pokút sú nedôvodné.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky vo
výške 6.000,- eur voči žalobcovi, ktorú započítal na ceny prepráv a preto podmienky na vykonanie
jednostranného zápočtu neboli splnené. Žalovaný nerozporoval, že žalobca pre neho vykonal prepravy
a nerozporoval ani ich výšku, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu prepráv 6.000,- eur.

14. Uviedol súd prvej inštancie, že z výpisu z účtu žalovaného /čl. 118/ vyplýva, že žalovaný vykonal
úhradu 1.152,- eur na faktúru č. 20540069, t.j. faktúru zo dňa 16.3.2020 splatnú dňa 14.6.2020 na
sumu 1.224,- eur, ktorej neuhradený zostatok predstavuje 72,- eur v súlade s ustanovením § 330 ods.
1 Obchodného zákonníka.

15. Súd prvej inštancie tak zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny prepráv vo výške 6.000,- eur,
po zohľadnení späťvzatia istiny 1.152,- eur tak, ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami. Keďže sa
žalovaný dostal s plnením do omeškania, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie zákonných úrokov z
omeškania vo výške 8 % ročne, tak ako to žiadal žalobca v žalobe a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa ustanovení § 369c ods. 1 Obchodného

zákonníka a nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., keďže vzťah žalobcu a žalovaného posúdil súd prvej
inštancie ako vzťah obchodnoprávny.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §§ 255 ods. 1 C.s.p., 256 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, z ktorého obsahu
je zrejmé, že napáda prvý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie, teda odvolanie podal proti výroku,
ktorým súd žalobe vyhovel a proti výroku o nároku na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo ho zmenil

tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Namietal, že
zo strany žalovaného bola dodržaná písomná forma zmluvnej pokuty, nakoľko k uzatvoreniu zmluvného
vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom došlo na základe záväznej

objednávky, s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa mal žalobca ako dodávateľ
možnosť vopred, detailne oboznámiť a prípadne pripomienkovať. Žalobca so všeobecnými obchodnými
podmienkami žalovaného v celom rozsahu súhlasil, nakoľko ich ani raz nerozporoval, čo potvrdil
svojim podpisom na predmetných objednávkach. Medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprave napodklade záväznej objednávky, pričom každá jedna objednávka zaslaná žalobcovi a následne zo strany
žalobcu aj podpísaná a potvrdená obsahuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky s dodatkom,
že: „dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na

www.prometheussro.sk“. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu všeobecných obchodných podmienok a
to hneď v niekoľkých bodoch, ktorými sa špecifikovali podmienky vzájomného obchodno-záväzkového
vzťahu žalobcu a žalovaného, preto bola žalovaným zmluvná pokuta vyúčtovaná správne. To, že
zmluvná pokuta bola medzi stranami dojednaná platne bola potvrdená aj uznesením Okresného súdu
v Nymburce zo dňa 30.4.2021, sp.zn. 7C/309/2020, ktorý sa stotožnil s názorom žalovaného, že zo

záväznej objednávky vyplýva, že dodávateľ „bez výhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky
objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk.

18. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním žalovaného mu
bola doručená dňa 27.12.2021.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd

zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22.Podstataodvolaciehodôvodupodľa§365ods.1písm.f)C.s.p.spočívapredovšetkýmvnesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 C.s.p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd uvádza:

25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie 7.152 eur s príslušenstvom za
vykonané prepravy tovaru. Vykonanie prepráv a dohodnuté ceny neboli medzi stranami sporu sporné.

26. Žalovaný namietal, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil jeho VOP, keď neinformoval
žalovaného o nakládkach a vykládkach, čím žalovanému mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu spolu vo

výške 6.000,- eur, ktorú vyúčtoval žalobcovi a následne jednostranne započítal, preto navrhol žalobu
zamietnuť.

27. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že objednávky,
na základe ktorých došlo k realizácii cestnej dopravy boli žalobcom podpísané a došlo k dohode o

zmluvnej pokute.

28. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.29.Odvolacísúdudáva,žemedzistranamibolosporné,čidošlokriadnemuuzavretiudohodyozmluvnej
pokute v písomnej forme, tak ako si to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

30. Odvolací súd k tomu uvádza, že súdu prvej inštancie boli predložené jednotlivé záväzné objednávky,
ktoré odkazujú na VOP a kde je uvedené, že dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné podmienky
zverejnené na internetovej stránke žalovaného. Z týchto objednávok vyplýva, že sú opatrené podpismi
strán, čo správne uviedol súd prvej inštancie. Zároveň z VOP, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že tieto

nie sú stranami sporu podpísané.

31. Podľa § 273 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené (ods. 1).
Odchylnédojednaniavzmluvemajúprednosťpredznenímobchodnýchpodmienokuvedenýchvodseku

1 (ods. 2). Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku (ods. 3).

32. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

33. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou.

34. V obchodných záväzkových vzťahoch sa v súčasnosti stretávame s využívaním obchodných
podmienok. Ich hlavným zmyslom je uľahčiť a urýchliť proces uzatvárania zmlúv za situácie, keď

sa určité okolnosti medzi zmluvnými stranami pravidelne opakujú a preto nie je účelné a efektívne
vpisovať ich do zmlúv v každom jednotlivom prípade. V uzatváranej zmluve sa tak použije odkaz
na (Všeobecné) obchodné podmienky zmluvnej strany, čím sa relatívne jednoduchým spôsobom
dotvorí jej obsah. Základná právna úprava všeobecných obchodných podmienok ja obsiahnutá
v § 273 Obchodného zákonníka, ktorý rozlišuje medzi všeobecnými obchodnými podmienkami

a inými obchodnými podmienkami. Všeobecné obchodné podmienky niekedy označované aj ako
nepriame zmluvné dojednania, sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Nakoľko
sa predpokladá, že sú všeobecne rozšírené a známe v príslušnej oblasti podnikania, k ich záväznosti
postačí len samotný odkaz v zmluve. Výlučne na základe odkazu sa potom stanú záväznou a
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nevyžaduje sa žiadne osobitné vyhlásenie, že sa s nimi zmluvné

strany oboznámili, alebo že sú im inak známe. Iné obchodné podmienky sú vypracúvané spravidla
individuálnymi podnikateľskými subjektmi, ktoré presadzujú ich uplatnenie v rámci zmluvných vzťahov,
do ktorých vstupujú. Často sa s nimi stretávame pri nákupe, predaji a distribúcii tovaru a poskytovaní
rôznychslužieb.Tietopodmienkyniesúvšeobecneznáme,pretožesapoužívajúlenvrámciužšejoblasti
podnikania, resp. užšieho okruhu osôb. Platia tak pre ne prísnejšie podmienky ich záväznosti. Okrem

výslovného odkazu v zmluve, musia byť zároveň zmluvným stranám buď: (preukázateľne) známe (napr.
z predchádzajúcej spolupráce pri dlhodobých zmluvných vzťahoch) alebo musia byť priložené k návrhu
zmluvy. Tu je potrebné podotknúť, že nepostačuje, ak by boli iné obchodné podmienky poskytnuté len
k nahliadnutiu pri podpise zmluvy.

35. Vychádzajúc z už uvedeného je zrejmé, že Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné
podmienky podpísané zmluvnými stranami. Inak je tomu však v situácii, ak je do nepodpísaných
obchodných podmienok zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje
písomnú formu. Podmienkou platnosti písomného právneho úkonu je totiž podpis konajúcej osoby,
inak nemôže vyvolať zamýšľané právne následky. Ak teda napr. dojednanie o zmluvnej pokute alebo

rozhodcovská doložka musia byť podľa zákona písomné, musia byť podpísané (okrem samotnej zmluvy)
aj obchodné podmienky, do ktorých sú zahrnuté. Súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010) v týchto prípadoch zaujíma pomerne konštantné stanovisko,
podľa ktorého ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté - ak
im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že dojednanie o zmluvnej pokute, ako inštitút, pre ktorý
je zákonom vyžadovaná písomná forma, vyžaduje pre svoju platnosť, ako písomného právneho úkonu
podpísanie stranami zmluvy. Ak takéto dojednanie bolo súčasťou obchodných podmienok žalovaného(VOP), museli byť preukázateľne podpísané aj predmetné obchodné podmienky, inak takéto dojednanie
nevyvoláva právne následky. Preukázanie uvedeného v danom prípade zaťažuje žalovaného. Žalovaný
v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých súčasťou malo byť dojednanie o zmluvnej

pokute, boli osobitne (okrem zmluvy) podpísané konajúcou osobou, teda žalobcom.

37. Súd prvej inštancie preto nepochybil, keď konštatoval, že nedošlo k dohode o zmluvnej pokute a
následne, že ak žalovaný nepreukázal nárok na zmluvnú pokutu, nemohlo dôjsť k zániku vzájomných
pohľadávok jednostranným zápočtom žalovaného, teda nedošlo k zániku nároku žalobcu uplatneného

žalobou v tomto konaní.

38. Súd prvej inštancie tak rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky
6.000,- eur so zákonným úrokom z omeškania, ktorého výšku a splatnosť žalovaný ani nerozporoval a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, titulom úhrady ceny
za vykonané prepravy pre žalovaného. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok

súdu prvej inštancie v prvom výroku ako vecne správny.

39. Pokiaľ žalovaný v rámci odvolacieho konania na podporu svojej argumentácie o platnom dojednaní
zmluvnej pokuty poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Nymburce zo dňa 30.4.2021, sp.zn.
7C/309/2020, odvolací súd udáva, že s prihliadnutím na článok 3 základných princípov C.s.p., do pojmu

ustálená rozhodovacia prax nespadajú rozhodnutia všeobecných súdov iných štátov.

40. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného aj proti tretiemu výroku súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

41. Odvolací súd však nepovažuje odvolanie žalovaného ani proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania za dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade
trov konania.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

45. Žalobou uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie pohľadávky 7.152,- eur. Po začatí
konania vzal žalobu o zaplatenie 1.152,- eur (z dôvodu jej úhrady žalovaným dňa 25.6.2020, teda po
podaní žaloby) späť. V časti 1.152,- eur teda procesne zavinil zastavenie konania žalovaný. Platí, že kto

zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska
posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo
19/2010).Súdprvejinštanciezároveňžalobeozaplatenie6.000,-eurvyhovel.Tedažalobcabolvkonaní
plne úspešný, lebo žalovaný zavinil zastavenie konania o 1.152,- eur, tým, že túto sumu uhradil žalobcovi
v priebehu tohto súdneho konania a zároveň bol úspešný čo do uplatnenej pohľadávky vo výške 6.000,-

eur s príslušenstvom. Preto súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov
konania podľa §§ 255 a 256 C.s.p. Odvolací súd preto potvrdil ako vecne správny aj tretí výrok o trovách
konania na súde prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

46. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s

ustanovením§255ods.1C.s.p.tak,ževovzťahumedzižalobcomažalovanýmstranámsporunepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi v tomto odvolacom konaní
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané.

47.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených

v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).