Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 9, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/196/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8122013142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

10.11.2022 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trv. bytom E. F. XXX, okr. D.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 10.09.2022 v čase okolo 02:16 hod., v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. d), s poukazom na

ustanovenia § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení, ako vodič osobného motorového vozidla značky G. H., evidenčné číslo
I., viedol uvedené osobné motorové vozidlo po ceste na ulici C. J. v meste K., okres D., pričom pri
pohostinstveL.bolznekoordinovanejjazdyvjazdnompruhuzastavenýazdôvodupodozrenianapožitie
alkoholu kontrolovaný hliadkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, Obvodného oddelenia
Lipany, a počas tejto kontroly sa v čase o 02:18:33 hodine na základe výzvy službukonajúcich policajtov
podrobil dychovej skúške analyzátorom dychu na zistenie prítomnosti alkoholu s pozitívnym výsledkom

0,66 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu) etylalkoholu v krvi, čo predstavuje 1,38 g/
kg (promile) etylalkoholu v krvi a znamená miernu opitosť, a podľa svetových trendov teda nebol schopný
viesť motorové vozidlo bezpečne,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 2 /dva/ roky.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 11.09.2022 obžalobu pod
sp. zn. 2Pv 546/22/7707 – 4 na obžalovaného A. B. C. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2022 bol obžalovaný
A. B. C. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadku,ato,žejevinnýzospáchaniaskutku,ktorýsa
mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,

d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §
257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. C. o vine zo spáchania stíhaného skutku,
bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených

v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o
vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom
pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci
dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny,
uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), inú
činnosť, ktorou bolo vedenie motorového vozidla a pri ktorej by mohol vzhľadom na množstvo alkoholu

v organizme ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím naplnil
skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom úmysle,
pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného Trestným

zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Z odpisu Registra trestov SR, generovaného elektronicky ku dňu 09.11.2022 a týkajúceho sa
obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z rovnako aktuálnej lustrácie Agendy dopravno – správnych činností týkajúcej sa obžalovaného A. B.
C. vyplynulo, že tento bol 14 krát postihnutý za priestupky na úseku dopravy, ktoré spáchal porušením
povinnosti vyplývajúcich z ustanovení § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a ustanovení zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jednalo sa najmä
o priestupky spočívajúce v prekročení maximálnej povolenej rýchlosti vozidla, pričom za priestupok

závažného charakteru spáchaný dňa 19.08.2016 spočívajúci vo vedení vozidla v čase zákazu mu bol
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok. K tomuto dôkazu obhajca uviedol, že sú to
priestupky menej závažného charakteru a ani jeden nebol za jazdu pod vplyvom alkoholu.

Z aktuálnej lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov generovanej elektronicky ku

dňu 09.11.2022 vyplynulo, že obžalovaný A. B. C. bol doposiaľ 17 krát priestupkovo postihnutý, pričom
všetky priestupky sú priestupkami proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.Zo správy o povesti obžalovaného A. B. C. vypracovanej na žiadosť obžalovaného starostom obce dňa
12.10.2022 vyplýva, že obžalovaný žije v ich obci a pochádza z priaznivých rodinných pomerov. Dostal
dobré morálne základy, ktoré počas života zužitkoval v prospech svoj i v prospech obce. Obžalovaný

je nekonfliktný typ človeka s husto vybudovanou sieťou kontaktov, je známy svojim priateľským
vystupovaním a ochotou pomôcť. Je tiež nápomocný pri organizovaní obecných akcií. Doposiaľ
nebol riešený komisiou pre ochranu verejného poriadku. Podľa názoru starostu je pre obžalovaného
dostatočným trestom už samotná skutočnosť, že jeho prípad sa prejednáva pred súdom a po spáchaní
skutku bol umiestnený v cele predbežného zadržania. Z dokladu o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti

vyhotoveného psychiatričkou MUDr. Husovskou vyplýva, že obžalovaný nie je závislý na alkohole alebo
inej návykovej látke.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov

spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný v priebehu vyšetrovania
ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm.
l) Trestného zákona/. Nakoľko súd nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností podľa § 37

Trestnéhozákona,súdpriprevahepoľahčujúcichokolnostínadpriťažujúcimiokolnosťami1:0,postupom
podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú
v ustanovení § 289 ods. 1 Trestného zákona (až na 1 rok) tak, že v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona
postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní
trestu tak vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody až na 8 mesiacov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, skutok
oľutoval a má pozitívne hodnotenie z miesta bydliska. Obžalovaný síce nebol doposiaľ súdne trestaný
ale predtým bol viackrát priestupkovo postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, vrátane
závažného priestupku, za ktorý mu už bol uložený v správnom konaní zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá. Aj koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného v čase spáchania skutku dosahujúca stupeň
opitosti a vylučujúca bezpečné vedenie motorového vozidla zvýrazňuje závažnosť jeho konania
a zvyšuje mieru rizika vzniku následkov, ktorých ochranu záujmov má tento trestný čin plniť. Závažnosť
jeho konania zvyšuje aj skutočnosť, že obžalovaný viedol motorové vozidlo bezprostredne potom, čo
požil alkoholické nápoje, a teda sa nejednalo o zvyškovú hladinu alkoholu v dychu ale o konanie,

ktorého následkov si vzhľadom na množstvo vypitého alkoholu, ktorý sám uviedol, musel byť obžalovaný
vedomý. Preto súd tomuto obžalovanému uložil najprísnejší druh trestu, ktorým je trest odňatia slobody.
Obžalovaný je na druhej strane mladým človekom, a ako už súd vyššie konštatoval, ku skutku sa
priznal a vyjadril úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Účelom trestu v tomto prípade má byť z pohľadu
obžalovaného uvedomenie si následkov svojho konania a z pohľadu súdu preventívne pôsobenie trestu

na obžalovaného, ktorý by sa mal z tohto svojho konania poučiť a v budúcnosti sa podobného konania
vyvarovať. Je preto podľa presvedčenia súdu na mieste, aby súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody na dolnej hranicu zníženej trestnej sadzby v trvaní 3 mesiacov a jeho výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu, nakoľko bezprostredný výkon trestu vzhľadom na osobu obžalovaného
a súdom sledovaný účel trestu nepovažuje za nutný. Skúšobná doba určená na 2 roky zohľadňuje

predchádzajúce priestupky obžalovaného a je podľa názoru súdu dostatočne dlhá na to, aby si
obžalovaný počas jej plynutia uvedomil dôsledky svojho protiprávneho konania a v budúcnosti sa
podobnému konaniu vyvaroval.

Okrem toho súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel

na dobu 30 mesiacov, ktorej dĺžka zodpovedá množstvu požitého alkoholu obžalovaným a jeho
predchádzajúcim priestupkom na úseku cestnej premávky. Tento trest, rovnako ako súdom uložený trest
odňatia slobody má byť výstrahou pre obžalovaného do budúcna.Súd zdôrazňuje, že individuálne posúdenie prípadu neumožňuje používať „tabuľky“ na ukladanie trestov,
pretože pri rozhodovaní o treste za trestný čin vstupuje do rozhodovacieho procesu také množstvo
faktorov, ktoré takého zjednodušujúce trestanie podľa výšky promile alkoholu neumožňuje. Okrem toho

súd zdôrazňuje, že o svojom pracovnom zaradení si musel byť obžalovaný vedomý už v čase skutku
a myšlienky na následok svojho činu v prípade odsúdenia ho mali viesť k tomu, aby po požití alkoholu
v takom množstve, ako sám uviedol, do motorového vozidla nesadol a toto nepoužil na jazdu za účelom
odvozu kamarátov z pohostinstva, ktorí si pokojne mohli zavolať taxík.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa

odvolania výslovne vzdať.