Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sa/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200020
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3023200020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v P. sudkyňou JUDr. C. E. v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C.
XXX, XXX XX C. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.
novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 15. novembra 2022, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie ústredia, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného
dôchodku zo dňa 27. decembra 2021. Žalobca žiadne konkrétne námietky v správnej žalobe neuviedol.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že záväzným podkladom pre
vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2022,
bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so
sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 3. novembra 2022, podľa ktorého žalobca je naďalej invalidný podľa §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia
určená naďalej na 60 %. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia
žalovaného, ústredie vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v
odbornom lekárskom posudku zo dňa 3. novembra 2022. Žalobca k správnej žalobe zo dňa 9.januára
2023 pripojil aj nové lekárske správy, ktoré dokumentujú jeho zdravotný stav po vydaní napadnutého
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 15. novembra 2022. Žalobca pripojil aj lekárske

správy z vyšetrení, ktoré neboli doručené posudkovému lekárovi sociálneho poistenia k posúdeniu jeho
zdravotného stavu dňa 3. novembra 2022 a preto nemohli byť ani zohľadnené pri posúdení
jeho zdravotného stavu. Ak je žalobca presvedčený, že lekárske správy preukazujú také zhoršenie
jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže kedykoľvek požiadať
o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný sa pridržiava skutkových

a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.
novembra 2022 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 15. novembra 2022, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXXXXXX X zo dňa 12. januára 2022. Je presvedčený, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne,
komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné
rozhodnutia sú zákonné a správne. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s
právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadal, aby
krajský súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02. februára 2023 doložil ďalšie lekárske správy a následne

v písomnom podaní doručenom súdu 21. februára 2023 uviedol, že sa mu zhoršil zdravotný stav, oproti
diagnózam, za ktoré mu bol priznaný invalidný dôchodok - miera poklesu 60%, sa pridružili ešte ďalšie
ochorenia a to problémy s ramenami, kde ho čaká výmena ramenné kĺbu a bedrového kĺbu, pričom
lekárske správy už zaslal.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca pripojil aj nové lekárske

správy, ktoré dokumentujú jeho zdravotný stav po vydaní napadnutého rozhodnutia generálneho
riaditeľa zo dňa 15. novembra 2022. Opakovane poukazuje na ustanovenie § 135 SSP podľa ktorého,
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej
správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ak je žalobca presvedčený, že lekárske
správy preukazujú také zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, môže kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom predložené dôkazy nie je možné použiť pre toto konanie, uvedené
lekárske nálezy je možné použiť v novom konaní o invalidnom dôchodku. Pridržiava sa skutkových
a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa č. XXX. XXX XXXX 0 zo dňa 15.

novembra 2022 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 15. novembra 2022, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 12. januára 2022. Je presvedčený, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený
správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné
rozhodnutia sú zákonné a správne. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s
právnymi predpismi o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody v súlade s
vyjadrením k správnej žalobe zo dňa 24. januára 2023, žiadal, aby krajský súd podľa § 190 SSP správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca podal žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. januára 2022, podľa § 73 a §
112ods.4zákonač.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovžiadosťžalobcuozvýšenieinvalidného
dôchodkuzodňa27.decembra2021zamietol.Podľaposudkuposudkovéholekárasociálnehopoistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 5. januára 2022, bol žalobca naďalej invalidný podľa

§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia
určená naďalej na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, že sa mu zhoršil zdravotný stav, chodí o paličke, berie lieky, neprejde peši, neustojí. Žiadal o
opätovné posúdenie zdravotného stavu a o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

7. O odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 15. novembra
2022 žalovaný tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie
zamietol. Uviedol pritom, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej
Bystrici a to posudkom zo dňa 03. novembra 2022. Posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v

jeho neprítomnosti na základe dostupnej lekárskej dokumentácie, pričom uviedol nasledovné: „Účastník
konania bol uznaný za čiastočne invalidného podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
(ďalejlen„zákon č.100/1988Zb.“)vzneníneskoršíchpredpisovod2.októbra2001pretorpídne
lumbalgie a obojstrannú artrózu bedrových kĺbov II. stupňa. Dňa 3. júna 2015 bol posúdenýaj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 55 % pre ochorenie lumbálnej chrbtice s prejavmi koreňového dráždenia (45 %) so
zvýšením pre ochorenie krčnej chrbtice a bedrových kĺbov (o 10 %). Pri kontrolnej lekárskej prehliadke,

ktorá bola vykonaná na žiadosť účastníka konania o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bola miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníkovi konania zvýšená na 60 %. Aktuálne opäť
účastník konania požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku pre zhoršenie jeho zdravotného
stavu. K posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity predložil účastník konania prepúšťaciu správu
z hospitalizácie na neurologickom oddelení v Skalici, kde bol hospitalizovaný od 24. augusta 2021

do 31. augusta 2021. Počas hospitalizácie bol účastník konania komplexne vyšetrený
a liečený pre výrazne algický stav, schvátenosť s využívaním úľavovej polohy. Išlo o akútne zhoršenie
chronického cervikobrachiálneho syndrómu obojstranne s prevahou vľavo pri poruche postavenia krčnej
chrbtice (kyfotickom postavení krčnej a hrudnej chrbtice) a pri multietážových spondylodiskrétnych a
degeneratívnych zmenách. V klinickom obraze bola dekompenzovaná humeroscapulárna periartritída
obojstranne pri RTG vyšetrením potvrdenej obojstrannej omartróze s prevahou zmien vpravo. Súčasne

boli prítomné polyartralgie a polymyalgie pri generalizovanej osteoartróze a po opakovanom
preliečení boreliózy so séropozitívnymi protilátkami proti boréliám. Neurológ zvažoval zhoršenie bolesti
kĺbov na vrub neuroboreliózy, preto zvažoval likvôrologické vyšetrenie, s ktorým však účastník konania
nesúhlasil. Séropozitivitu protilátok proti boréliám možno považovať za zhoršujúci faktor bolesti kĺbov. V
popredí klinického obrazu je ochorenie chrbtice, chronický cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm

s motorickým deficitom (7 a chronický lumboischialgický syndróm pri potvrdených degeneratívnych
zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách s blokovým postavením
C4, C5, C6 na podklade osteochondrózy v krčnej chrbtici a tiež miernej osteochondrózy L4 až S1 s
diskrétnou spondylolistézou L4 asi o 2 až 3 mm a pri kaudálnej spondylartróze. Funkčné vyšetrenie
chrbtice neurológom aj ortopédom dokumentuje ťažkú funkčnú poruchu krčnej aj driekovo-krížovej

chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia. Obmedzená je aj funkcia oboch ramien
a bedrových kĺbov pri generalizovanej osteoartróze. Jeho pracovný potenciál je naďalej znížený na
úroveň čiastočnej invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Súčasne je
účastník konania naďalej invalidný aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení neskorších predpisov, pričom rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je ochorenie chrbtice s degeneratívnymi zmenami
na stavcoch a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie, s ťažkou poruchou
statiky a dynamiky chrbtice, s recidivujúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ktoré podmieňuje
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Ostatné pridružené ochorenia zvyšujú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Celková miera poklesu schopností

vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 %.“ Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár
určil poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, ochorenie podľa prílohy č. 4 k
zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a
pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky
3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) - s trvalým ťažkým

postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou
poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, ktorému
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 40 % - 50 %). Za iné
zdravotné postihnutia, poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, generalizovaná
osteoartróza, artróza - koxartróza, II.-III. stupňa obojstranne, artróza - omartróza obojstranne, stav

po opakovanom uštipnutí kliešťom so seropozitivitou protilátok proti boréliám, syndróm karpálneho
tunela I. stupňa obojstranne, perzistujúca fibrilácia predsieni, benigná hypertrofia prostaty, posudkový
lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %. Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. Zároveň nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov,
alejenaďalejčiastočneinvalidnýpodľa§37ods.3zákonač.100/1988Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať doterajšie, alebo iné sústavné
zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Posudkový záver posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vychádzal zo zdravotnej

dokumentácie, ktorú podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 3. novembra 2022,
ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia. V odvolacom konaní bolo preukázané, že
žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s nezmenenou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiekSociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav komplexne
na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje
závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nakoľko sa podľa posudkových

lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne natoľko nezhoršil zdravotný
stav žalobcu, aby sa zmenila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a pretože
nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, bola žiadosť
o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. V
rámci odvolacieho konania žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia

zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie invalidného
dôchodku.

8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe
(§ 134 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Po

zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu,
ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods.
2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal
žalobcu a žalovaného a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Žalobca zotrval na žalobe a jej dôvodoch ako aj na svojom vyjadrení. Uviedol, že už mu bol priznaný
predčasný dôchodok a ak by vedel, že súd jeho žalobe nevyhovie, tak by na nej ani netrval.

10. Žalovaný zotrval na vecnej správnosti rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a

zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej
liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

13. Podľa § 71 ods. 6, 7, 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré
je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť

ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.14. Príloha č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v kapitole XV- choroby podporného
a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatiaa spondylopatia, položka 3 -
Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) - trvalým ťažkým

postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov,
s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového
korzetu, stanovuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 40 % - 50 %.

15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. V predmetnej veci žalobca nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav, oproti diagnózam, za ktoré mu bol priznaný invalidný
dôchodok - miera poklesu 60%, sa pridružili ešte ďalšie ochorenia a to problémy s ramenami, kde ho
čaká výmena ramenného kĺbu a bedrového kĺbu.

18. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového

rozhodnutia,administratívnehospisu,žalobyavyjadrenístrándospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná.
Správny súd má za to, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobcu je naďalej 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je
správny, majúci oporu v administratívnom spise. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár
určil ochorenie chrbtice s degeneratívnymi zmenami na stavcoch a medzistavcových

platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s
recidivujúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie

a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky
a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, ktorému zodpovedá miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 40 % - 50 %). Za iné zdravotné postihnutia,
poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek s radikulopatiou, generalizovaná osteoartróza, artróza
- koxartróza, II.-III. stupňa obojstranne, artróza - omartróza obojstranne, stav po opakovanom uštipnutí

kliešťom so seropozitivitou protilátok proti boréliám, syndróm karpálneho tunela I. stupňa
obojstranne, perzistujúca fibrilácia predsieni, benígna hypertrofia prostaty, posudkový lekár sociálneho
poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa §
71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. o 10 %. Žalobca pritom
k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity predložil posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval

posudok dňa 05. januára 2022 lekársku správu neurológa zo dňa 19. novembra 2021. Posudkovému
lekárovi, ktorý vypracoval lekársky posudok v rámci odvolacieho konania dňa 03. novembra 2022
predložil k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity prepúšťaciu správu z hospitalizácie na
neurologickom oddelení v Skalici, kde bol hospitalizovaný od 24. augusta 2021 do 31. augusta 2021,
lekársku správu neurológa zo dňa 19. novembra 2021 a lekársku správu z ortopédie zo dňa 16. februára

2022. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a
tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou,
na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a
pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti
pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.

3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5
citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna
fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia,

ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v
ktoromposudkovýlekárobjasňujeaodôvodňujevšetkyskutočnosti,nazákladektorýchpristúpilkprijatiukonkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na
ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné
klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len

taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a
svoje posudkové závery náležite odôvodní. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi
na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci
na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Správny súd

konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého
rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že u žalobcu nie
je daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
prípadne zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťtak,akotopožaduježalobca.Správnysúdďalejzdôrazňuje,že
nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný
vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím
na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.
Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah dávkového, ale najmä posudkového spisu, ako
aj na skutočnosti tvrdené žalobcom, správny súd neidentifikoval v činnosti a záveroch posudkových

lekárov a následne v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov také porušenia, ktoré
by ho mohli viesť k úvahám o tom, že by zdravotný stav žalobcu nebol zhodnotený úplne a objektívne,
resp. že by závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu
schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť neboli riadne, logicky a presvedčivo odôvodnené.
Správny súd má za to, že posudkový lekár sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými

skutočnosťami, z obsahu príslušného posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu
rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

19.Čosatýkalekárskychspráv,ktoréžalobcadoložilažkžalobe(č.l.19až49,64až72súdnehospisu),

tak na tieto nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ako už bolo uvedené vyššie žalobca k posúdeniu
zdravotného stavu na účely invalidity predložil posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval posudok dňa 05.
januára 2022 len lekársku správu neurológa zo dňa 19. novembra 2021 a posudkovému lekárovi, ktorý

vypracoval lekársky posudok v rámci odvolacieho konania dňa 03. novembra 2022 predložil k posúdeniu
zdravotného stavu na účely invalidity len prepúšťaciu správu z hospitalizácie na neurologickom oddelení
v Skalici, kde bol hospitalizovaný od 24. augusta 2021 do 31. augusta 2021,
lekársku správu neurológa zo dňa 19. novembra 2021 a lekársku správu z ortopédie zo dňa 16. februára
2022. Teda lekárske správy, ktoré priložil k žalobe, nepredložil posudkovým lekárom a pri správach

č.l. 22, 23, 24, 29, 30, 31, 32, 39, 40, 41, 44, 64, 67, 68, 69, ide o správy vydané po vydaní žalobou
napadnutého rozhodnutia, na ktoré ako už bolo uvedené vyššie správny súd v zmysle ustanovenia §
135 ods. 1 SSP nemohol prihliadať. Správny súd v tomto smere nespochybňuje, že od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu (čo by mohol
mať preukázané žalovaný na podklade žalobcom predložených nových lekárskych správ a

nálezov). Zhoršenie zdravotného stavu žalobcu po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
(ktoré by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však
mohlo mať vplyv len pri ďalšom rozhodovaní orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobcu
o zvýšenie sumy invalidného dôchodku.

20. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobcu, podaný posudok zo dňa 03.
novembra 2022 je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú
zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov,
ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym orgánom (orgánom verejnej správy)

predložil. Posudkový lekár zohľadnil všetky odborné lekárske správy predložené žalobcom. S poukazom
na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že odvolací správny orgán
(orgán verejnej správy) postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených
samotným žalobcom, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd
podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania

iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov možno priznať len
výnimočne. Žalovaný náhradu trov konania nežiadal a súčasne ani neboli splnené výnimočné
okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania. Z uvedeného
dôvodu správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).