Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 18, 2010

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/423/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2010:2522201868.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: J. V., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom P., W. X, zast. JUDr. D. S., advokátkou, P., M. W. X,. proti odporcovi: K. P., a.s., V. I.
G.,B.,Š.X,.IČO:XX.XXX.XXX,.ozaplatenie666,97eur(predtým20.093,-Sk)spríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 666,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
12% ročne z dlžnej sumy od 09.06.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 40,16 eur, to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II.Odporcajepovinnýnahradiťštátutrovyznalečnéhovovýške364,38eurdotrochdníodprávoplatnosti

rozsudku na účet tunajšieho súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 25.08.2004, došlou tunajšiemu súdu dňa 30.08.2004, sa právny predchodca
navrhovateľa I. S., s.r.o., K. X,. P., IČO XXXXXXXX domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 20.093,-
Sk titulom náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle. Uviedol, že dňa 27.03.2004 bola
spôsobená škoda na jeho motorovom vozidle tak, že vodič J. G. pri cúvaní na parkovisku svojim
motorovým vozidlom značky Fiat Brava TT-464-BJ, narazil do jeho parkujúceho vozidla značky Fiat
Seicento PN-438-AS, čím mu spôsobil poškodenie pravých predných dvier a pravého zadného blatníka.
Škodca, J. G., bol v čase škodovej udalosti poistencom odporcu z titulu povinného zmluvného poistenia

motorového vozidla. Navrhovateľovi, ktorý dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo, vznikla takto
škoda vo výške 20.208,10 Sk, ktorú musel zaplatiť servisnej spoločnosti R. S., spol. s r.o., S. XX,. P.,
na základe vystavenej faktúry zo dňa 16.04.2004. Voči odporcovi vznikol nárok na náhradu škody z
uvedenej škodovej udalosti z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, odporca však
písomne navrhovateľovi oznámil, že škodovú udalosť zo dňa 20.05.2004 vybavil bez plnenia, nakoľko
podľa jeho názoru je technický neprijateľné, aby k poškodeniu jeho vozidla došlo popísaným spôsobom.
Z uvedeného dôvodu bol navrhovateľ nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Súčasne žiadal,

aby súd zaviazal odporcu k náhrade trov konania.

Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom č. 5Ro 43/2004 - 17 zo dňa 17.09.2004, voči ktorému však
odporca podal dňa 04.10.2004 odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že likvidátor odporcu po posúdení
poškodení oboch motorových vozidiel dospel k záveru, že uvedené poškodenia vzájomne výškovo
nekorešpondujú, že poškodenie vozidla navrhovateľa nemohlo vzniknúť vozidlom Fiat Brava. Vozidlo
Fiat Brava malo poškodený najmä zadný kufor, mierne bol poškodený aj nárazník uvedeného vozidla.

Poškodenie blatníka vozidla navrhovateľa však muselo vzniknúť aj nárazom vedenom vo výške, ktorá
zodpovedá výške nárazníka, resp. evidenčného čísla vozidla Fiat Brava, ktoré však nie sú poškodené
v takom rozsahu, ako by poškodené museli byť v prípade jeho nárazu do vozidla navrhovateľa, kde
mal spôsobiť škodu viditeľnú na fotodokumentácii. Z uvedeného dôvodu bol odporca toho názoru, žeškoda na vozidle navrhovateľa nemohla vzniknúť prevádzkou vozidla Fiat Brava J. G. a z uvedeného
dôvodu ako prevádzateľ motorového vozidla za predmetné poškodenie nezodpovedá a ani odporca nie
je povinný uhradiť vzniknutú škodu. Navrhol preto vykonať znalecké dokazovanie, v ktorom by sa znalec

vyjadril k otázke, či poškodenie motorového vozidla navrhovateľa mohlo byť spôsobené popísaným
spôsobom.

Okresný súd Piešťany po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi a výsluchom navrhovateľa vydal
vo veci dňa 13.07.2005 rozsudok, ktorým právneho predchodcu navrhovateľa (I. S., s.r.o.) zaviazal

zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.093,- Sk a náhradu trov konania vo výške 7.308,- Sk do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku sa odvolal odporca, žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť
vec na ďalšie konanie, keď poukázal na to, že dňa 15.04.2005 im navrhovateľ oznámil, že predmetnú
pohľadávku postúpil na fyzickú osobu a to J. V., bytom P., W. X,. o čom priložil oznámenie, avšak
postupca dlžníkovi nepreukázal súhlas postupníka s vymáhaním pohľadávky postupcom. Odporca bol
toho názoru, že postúpením pohľadávky stratil postupca aktívnu legitimáciu v predmetnom spore a

konanie malo byť teda zastavené. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a konanie
zastavil, v opačnom prípade, ak by konanie nebolo zastavené, navrhol vykonať znalecké dokazovanie,
ktoré by preukázalo či mohlo k dopravnej nehode dôjsť popísaným spôsobom a aké poškodenia
oboch motorových vozidiel by pri nej vznikli. Krajský súd uznesením č. 23Co/276/2005 - 68 zo dňa
28.04.2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uložil súdu

prvého stupňa zistiť, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky navrhovateľa a vyriešiť tak aktívnu
legitimáciu na uplatňovanie predmetného nároku a doplniť dokazovanie o podrobný výsluch odporcu
a účastníkov dopravnej nehody k skutkovým okolnostiam, prípadne vypočuť ďalších svedkov, ktorých
označia účastníci dopravnej nehody a v prípade potreby vykonať znalecké dokazovanie.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie spôsobom naznačeným odvolacím súdom, oboznámil sa s
obsahom návrhu a písomných podaní účastníkov, výsluchom navrhovateľa, odporcu, záznamom o
dopravnej nehode, zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla, oznámením odporcu o
zaregistrovaní, faktúrou vystavenou spoločnosťou R. S., spol. s r.o., oznámením odporcu o vybavení
škodovej udalosti, výzvou navrhovateľa na náhradu škody, fotodokumentáciou, obsahom znaleckého

posudku znalca z odboru cestná doprava Ing. D. K. č. 31/2009, ako aj obsahom celého spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 27.03.2004 o 11.30 hod. v Piešťanoch na ulici Kalinčiakova, za domom č. 8, došlo k dopravnej
nehode tak, že vodič J. G. cúval na osobnom motorovom vozidle Fiat Brava TT-464-BJ na parkovisku,

pri ktorom cúvaní poškodil stojace motorové vozidlo, evidenčné číslo PN-438-AS, Fiat Seicento, patriace
navrhovateľovi. Z tejto dopravnej nehody bol spísaný záznam polície o dopravnej nehode, z ktorého
záznamu vyplýva, že vodič G. sa nepresvedčil o bezpečnom cúvaní, následkom čoho narazil do
parkujúceho vozidla Fiat Seicento, PN-483-AS, ktorého držiteľom je navrhovateľ ( pôvodný navrhovateľ
I. S., s.r.o., so sídlom P., K. X,. IČO: XX. XXX. XXX. ) a vodičom bol J. V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom

P., W. X.. Pri dopravnej nehode k zraneniu nedošlo a škoda podľa záznamu je cca. 60.000,- Sk. Polícia
konštatovala, že nehodu zavinil J. G. tak, že porušil ustanovenie § 23 ods. 2 Zákona č. 315/96 Zb.z. v
znení neskorších predpisov a bola mu uložená pokuta vo výške 2.000,- Sk. Z listinných dôkazov ďalej
vyplýva, že navrhovateľ dal poškodené motorové vozidlo opraviť spoločnosti R. S., spol. s r.o. P., ktorá
mu faktúrou vyúčtovala opravu vo výške 20.093,- Sk. Poistenec J. G. poistnú udalosť nahlásil odporcovi

a navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti z titulu povinného zmluvného
poistenia motorového vozidla. Odporca písomne oznámil navrhovateľovi, že škodovú udalosť vybavil
bez plnenia, nakoľko podľa jeho názoru je technicky neprijateľné, aby k poškodeniu navrhovateľovho
motorového vozidla došlo popísaným spôsobom.

Po začatí konania navrhovateľ súdu oznámil, že pôvodný navrhovateľ I. S., s.r.o. P., ako postupca
postúpil pohľadávku J. V., bytom P., W. X ako postupníkovi a to dňa 31.03.2005. Súčasne súdu doložil
zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky uzavretú dňa 31.03.2005 podľa § 524 a nasledujúcich OZ
medzi postupcom I. S., s.r.o., so sídlom P., K. X a postupníkom J. V., bytom P., W. X.. Ako zo zmluvy
vyplýva, postupca postúpil postupníkovi svoje pohľadávky voči dlžníkovi K. P., a.s., a to aj pohľadávku

na sumu 20.093,- Sk vyplývajúcu z poistnej udalosti č. 9504657322/130/6112/11-4, v článku III. zmluvy
postupca súčasne vyhlásil, že voči dlžníkovi nemá žiadne neuhradené záväzky, ktoré by mohli byť
predmetom započítania s pohľadávkou, že pohľadávka je splatná, dlžníkom uznaná a v plnom rozsahuuplatniteľná voči dlžníkovi. Na základe uvedeného súd uznesením č. 5C 33/04-77 dňa 01.08.2006
pripustil, aby na miesto pôvodného navrhovateľa nastúpil J. V., nar. XX.XX.XXXX,. bytom P., W. X.

Navrhovateľ v konaní zastával názor, že zápis z nehody vykonaný políciou, dostatočne preukazuje
skutočnosť, že navrhovateľovi vznikla škoda zavineným konaním J. G., klienta odporcu, ( ktorý aj za
to zaplatil pokutu), výška navrhovateľovi vzniknutej škody je preukázaná faktúrou, vystavenou firmou
R. S., spol. s r.o., za opravu jeho motorového vozidla. Žiadal preto, aby súd jeho návrhu vyhovel,
zaviazal odporcu zaplatiť náhradu vzniknutej škody a súčasne, vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal

do omeškania s platením dlhu, keď napriek výzve navrhovateľa na poskytnutie poistného plnenia zo
dňa 09.06.2004, tento odmietol plniť, rozšíril na pojednávaní dňa 09.11.2006 pôvodný návrh o úroky z
omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska od 09.06.2004, ktorú
zmenu návrhu súd pripustil uznesením zo dňa 18.01.2010. Pokiaľ ide o odporcom navrhované znalecké
dokazovanie, navrhovateľ sa mu nebránil, ani ho nenamietal, považoval ho však za nadbytočné.

Výsluchom navrhovateľa J. V. bolo zistené, že tak ako obvykle parkoval na sídlisku pri svojom bydlisku,
keď mu zazvonil doma p. G. a oznámil mu, že narazil do jeho auta. Následne obaja vyšli k autu, kde
navrhovateľ uvidel, že jedna strana autá bola rozbitá a p. G. mal rozbitú zadnú časť svojho auta. Zavolali
políciu, ktorá nehodu vyšetrila a nakoľko navrhovateľ nebol priamo pri nehode, pri uplatňovaní náhrady
škody vychádzal z údajov polície. Uviedol, že na jeho vozidle boli následkom tejto nehody poškodené

dvere spolujazdca, blatník za prednými dverami a druhé auto malo poškodenú zadnú kapotu a nárazník.
Svedok J. G. uviedol, že v uvedený dňa 27.03.2004 bol na návšteve na W. ulici v P., kde mal svoje vozidlo
Fiat Brava odparkované na parkovisku medzi činžiakmi a keďže sa ponáhľal, začal rýchlejšie cúvať a
v dôsledku jeho oslepenia odrazom slnečných lúčov nevidel navrhovateľove odparkované motorové
vozidlo, do ktorého narazil. Následne zavolal políciu a ľudia, ktorí v dôsledku nárazu vyšli von, mu

oznámili komu auto patrí, preto šiel za p. V., vyšli spolu k autu a počkali na políciu, ktorá spísala záznam o
dopravnej nehode. Po nahliadnutí do fotodokumentácie svedok potvrdil, že sa jedná o motorové vozidlo
navrhovateľa, nespomínal si však presne, čo bolo všetko na ňom poškodené. Vedel iba, že do neho
narazil z boku, keďže bolo tak odparkované.

Odporca zotrvával na stanovisku, že poškodenia motorového vozidla navrhovateľa nemohli byť
spôsobené opísaným spôsobom a trval na nariadení znaleckého dokazovania. Súd preto nariadil
vo veci dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava Ing. D. K. a z jeho znaleckého posudku č.
31/2009 bolo zistené, že na základe analýzy spisového materiálu, fotodokumentácie z miesta dopravnej
nehody, vykonaného vyšetrovacieho pokusu na mieste dopravnej nehody s vodičmi a vozidlami,

ktoré sa zúčastnili aj na predmetnej dopravnej nehode a výpočtu zrážky možno konštatovať, že z
technického hľadiska mohlo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla Fiat Seicento takým spôsobom, ako
uvádzajú účastníci dopravnej nehody. Rozsah poškodenia na jednotlivých vozidlách plošne navzájom
korešponduje a výška škody na vozidle Fiat Seicento, ŠPZ PN-438-AS predstavuje ku dňu 27.03.2004
čiastku 1.082 eur ( 32.596,33 Sk ), vrátene DPH.

Navrhovateľ nemal voči znaleckému posudku žiadne pripomienky. Odporca súdu uviedol, že má voči
znaleckému posudku pripomienky, čo sa týka absencie zdôvodnenia vzniku vodorovných rýh na dverách
a na zadnom blatníku a tiež absencie zdôvodnenia, prečo nie sú na oboch vozidlách definované otery
farieb jednotlivých vozidiel, avšak nenavrhol dodatočné vysvetlenie z dôvodu, aby sa vec zbytočne

nepredlžovala. Pokiaľ ide o výšku škody mal za to, že navrhovateľovi vznikla skutočná škoda v takej
výške, ako bola uplatnená žalobným návrhom, nakoľko navrhovateľ túto sumu uhradil servisu R. S. spol.
s r.o.. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, v tejto časti považoval nárok navrhovateľa za premlčaný.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,ďalej škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) b) a d) a ušlého zisku.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škodavznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 5 ods. 2 vyššie uvedeného zákona, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ je

oprávnený plnenie sčasti alebo úplne odmietnuť, ak poistený bez súhlasu poisťovateľa uzná povinnosť
nahradiť škodu alebo jej časť nad rámec poistného plnenia, ktoré by inak poisťovateľ bol povinný
poskytnúť podľa tohto zákona, alebo sa zaviaže uhradiť premlčanú pohľadávku, alebo neposkytne
poisťovateľovi potrebnú súčinnosť v súdnom konaní.
Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tentonárokpreukázať.Napremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúprava
ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že poistenec odporcu spôsobil
dopravnou nehodou zo dňa 27.03.2004 navrhovateľovi škodu, ktorá podľa odborného vyjadrenia znalca
predstavovala sumu 1.082,- eur, pričom navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil náhradu vo výške 666,97

eur, pretože v uvedenej výške zaplatil servisnej spoločnosti za opravu poškodeného vozidla, ako
vyplýva z faktúry R. S., spol. s r.o. P., č. 240100096 zo dňa 16.04.2004. Keďže vodič bol v čase
škodovej udalosti poistencom odporcu z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla a
tento aj odporcovi škodovú udalosť riadne a včas nahlásil, preto mal odporca poskytnúť v zmysle
ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistné plnenie. Odporca listom zo dňa 31.03.2004 navrhovateľovi

oznámil zaregistrovanie poistnej udalosti a vyžiadal doklady potrebné k vybaveniu škodovej udalosti,
ale dňa 20.05.2004 mu oznámil, že udalosť vybavil bez plnenia. Keďže odporca odmietol poskytnúť
poistné plnenie, navrhovateľ ho listom zo dňa 09.06.2004 upozornil, že pokiaľ tak neurobí do troch
dní od doručenia tohto listu, bude sa domáhať svojich práv súdnou cestou. Listom zo dňa 09.08.2004
odporca navrhovateľovi oznámil, že trvá na svojom stanovisku a odmieta plnenie poskytnúť z dôvodu,

že neuznáva, že by opísaným spôsobom mohla byť spôsobená navrhovateľovi škoda. Z listinných
dôkazov, výsluchu účastníkov, svedka ako aj znaleckým dokazovaným súd uzavrel, že navrhovateľovi
preukázateľne vznikla škoda vo výške 666,97 eur za ktorú zodpovedá poistenec odporcu, navrhovateľ si
tento nárok uplatnil na súde včas v zmysle § 106, ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spojení s § 15 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. V uvedenom prípade subjektívna dvojročná
lehota začala plynúť dňom vystavenia faktúry za opravu poškodeného navrhovateľovho vozidla, t.j.
16.04.2004 ( kedy sa popri vedomosti o osobe, ktorá za škodu zodpovedá dozvedel aj o škode, ktorá

mu vznikla) a uplynula dňa 16.04.2006, objektívna lehota uplynula dňa 27.03.2007, teda po uplynutí
troch rokov odo dňa kedy došlo k škodnej udalosti. Žalobný návrh bol podaný na súde dňa 30.08.2004,
teda pred uplynutím subjektívnej i objektívnej premlčacej lehoty a odporca je teda titulom povinného
zmluvného poistenia motorového vozidla povinný túto škodu nahradiť. Súd preto návrhu vyhovel a
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu uplatňovanej výške.

Navrhovateľ sa spolu s istinou domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania od 09.06.2004 do
zaplateniavovýškedvojnásobkudiskontnejsadzbyNárodnejbankySlovenska,ktorúzmenunávrhusúd
pripustil uznesením zo dňa 18.01.2010. Odporca vzniesol voči uplaňovanému príslušenstvu pohľadávky
námietku premlčania, s poukazom na skutočnosť, že návrh bol rozšírený o príslušenstvo až dňa
09.11.2006.

Podľa § 517 ods.1,2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení i úroky z omeškania
podľa vykonávacieho predpisu. Podľa § 10a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obč. zák., ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Podľa § 3 ods.1 citovaného nariadenia
vlády, účinného do 31.12.2008., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca odmietol nahradiť uplatnenú náhradu škody v preukázanej výške a to listom zo dňa 20.05.2004

po tom, čo mu navrhovateľ doložil doklady potrebné k vybaveniu škodovej udalosti a k náhrade z jeho
strany nedošlo do dnešného dňa. Tým sa dostal do omeškania a navrhovateľovi vzniklo právo domáhať
sa aj zaplatenia úrokov z omeškania z dlžnej sumy, ktoré navrhovateľ v konaní požadoval od 09.06.2004
do zaplatenia a to s poukazom na skutočnosť, že dňa 09.06.2004 odporcu písomne vyzval na zaplateniedlžnej sumy po tom, čo mu odporca dňa 20.05.2004 odmietol. Rovnako odporca reagoval aj na ďalšiu
písomnú výzvu navrhovateľa zo dňa 09.06.2004.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. , odporca ako poisťovateľ bol povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa.
Z predložených listinných dôkazov možno dôvodne predpokladať, že k ukončeniu prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti odporcu plniť došlo najneskôr dňa 20.05.2004, kedy listom
oznámil navrhovateľovi odmietnutie plnenia z dôvodu, že je technicky neprijateľné, aby ku škode

došlo opísaným spôsobom. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 11 ods. 6 zákona, mal poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní, čo však neurobil, preto sa dňa 05.06.2004 dostal do omeškania, kedy
diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska predstavovala 6% ročne. Navrhovateľ však úrok
z omeškania žiada až od 09.06.2004 ( kedy napísal odporcovi výzvu na zaplatenie dlžnej sumy), súd
mu preto úrok z omeškania vo výške 12% ročne (dvojnásobku diskontnej sadzby NBS) priznal až od
ním požadovaného neskoršieho dňa.

Súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že tento nárok je premlčaný. Navrhovateľ si síce príslušenstvo
pohľadávky na súde uplatnil až dňa 09.11.2006, avšak na rozdiel od nároku na istinu ( poistné
plnenie samotné), u ktorého sa premlčanie spravuje ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka, v
prípade úrokov z omeškania treba vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v

uvedenom prípade spolu so zročnosťou dlhu, t.j. 05.06.2004 a uplynula dňa 06.06.2007, pokiaľ teda
navrhovateľ uplatnil právo na úroky z omeškania dňa 09.11.2006, urobil tak včas a patrí mu ich náhrada
vo výške uvedenej vyššie.
Úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa § 142 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči
neúspešnému odporcovi, ktoré trovy konania bol navrhovateľ povinný vyčísliť najneskôr do troch

pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia ( § 151 ods. 1 O.s.p.), čo neurobil a súd preto postupoval v
zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho
zastúpenia, ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady

trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V uvedenom prípade navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslil, súd mu preto
mohol priznať iba náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 40,16 eur ( 1.210,- Sk ).

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Vychádzajúc z uvedeného súd uložil neúspešnému odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy
znalečného, priznané znalcovi Ing. D. K. ( uznesením č. 5C 423/2008-184 zo dňa 09.12.2009 v spojení
s uznesením č. 5C 423/2008-188 zo dňa 16.12.2009) vo výške 463,96 eur, ktoré bolo vyplatené zo

štátnych rozpočtových prostriedkov, po odpočítaní sumy 99,58 eur ( 3.000,- Sk), ktoré odporca uhradil
ako preddavok na znalečné dňa 24.04.2007.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.