Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010216
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216010216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu

JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti obžalovanému J. P., pre zločin falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 03.07.2017, sp.zn.
11T/31/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovaného

J. P., narodeného XX.XX.XXXX v D., trvale bytom U., G. číslo XXX/XX, na slobode,

podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Komárne zo dňa 18.04.2016 pod č. 1Pv 217/15/4401-22, pre
skutok, ktorý mal spáchať tak, že:
od presne nezisteného času najneskôr do 06.51 hod. dňa 9. mája 2015 na rôznych miestach
prevažne v okrese D., najmä v obci I. D. a v obci U. prechovával u seba falzifikáty bankovky nominálnej
hodnoty 100 eur v počte 6 kusov so sériovým číslom E
právne kvalifikovaný ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných
papierov podľa § 270 odsek 1 Trestného zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) obžalovaného J. P. uznal za
vinného pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa
§ 270 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe obžaloby (uvedenom aj vo výroku
tohto rozsudku).
Za to mu uložil podľa § 270 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 39 odsek
1, 3 písmeno e/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon podľa § 49

odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil s určením skúšobnej doby podľa § 50 odsek
1 Trestného zákona v trvaní 2 rokov.Proti tomuto rozsudku, jeho výroku o vine a treste, ihneď po jeho vyhlásení podal obžalovaný odvolanie,
ktoré následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu (č.l. 216 až 218).
V písomných dôvodoch odvolania primárne zdôraznil, že pre žalovaný trestný čin sa vyžaduje

úmyselnáformazavineniaajepovinnosťouprokurátora,abyzákonnýmspôsobomazákonnýmidôkazmi
preukázal v konaní pred súdom, že obžalovaný vedel o tom, že predmetné bankovky sú falošné, takúto
jeho vedomosť nemožno iba predpokladať, nakoľko by to znamenalo prezumpciu viny, keď Trestný
zákon je založený na prezumpcii neviny.
Ak sa prokurátor snažil preukázať jeho úmysel výpoveďou svedka U.. E. K., jeho výpoveď vo vzťahu k

tomu, čo mu mal on (obžalovaný) povedať je neprípustným a nezákonným dôkazom.
Svedok U.. E. K. pri vykonaní osobnej prehliadky v zmysle ustanovenia § 99 odsek 4 Trestného poriadku
v inej trestnej veci, než pre ktorú bolo začaté trestné stíhanie zistil, že v jeho peňaženke sa nachádzajú
falošné 100 eurové bankovky, pričom nepostupoval ďalej podľa § 196 odsek Trestného poriadku, hoci
mal podozrenie, že ide o falošné bankovky.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.11.1996, sp.zn.

7To 10/1996 podľa ktorého z § 158 odsek 5 Trestného poriadku vyplýva, že o obsahu vysvetlenia,
ktoré nemá povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu, sa spíše úradný záznam, ktorý sa
zakladá do spisu. Tento záznam však nemožno v konaní pred súdom použiť ako dôkaz a ak
je ten kto podal vysvetlenie neskôr vypočúvaný ako svedok alebo obvinený, nesmie mu byť záznam
predložený. Na obsah úradného záznamu teda nemôže byť vypočutý vyšetrovateľ, ktorý záznam urobil,

lebo by to znamenalo obchádzanie tohto zákonného ustanovenia. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd
ČSR (rozhodnutie z 01.07.1988, sp.zn. 11To/27/1988).
Ďalej možno mať vážne pochybnosti o dôvodnosti vykonania osobnej prehliadky, ktorú menovaný
svedok podľa jeho výpovede vykonal, lebo sa mal brať (obžalovaný) do CPZ-ky.
Účelom vykonania osobnej prehliadky podľa § 99 odsek 4 trestného poriadku je vykonať ju ak má policajt

podozrenie, že má osoba pri sebe zbraň a nie preto, že sa berie do CPZ-ky. Pri tomto úkone mu mal
(obžalovaný) podať peňaženku, v ktorej svedok našiel predmetné bankovky. Následne si kontroloval
predmetné bankovky tým, že ich prirovnal so svojou bankovkou.
Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR R 47/2013, v zmysle ktorého pri relevantných poznatkoch
a podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v

dostatočnom časovom predstihu vzniká povinnosť postupu podľa Trestného poriadku. V takom prípade
možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestno-procesným postupom. Ak však poznatky o trestnej
činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok zákonného postupu pri služobnom
zákroku dôkazom v trestnom konaní (§ 9 odsek 3 zákona o Policajnom zbore).
Vyslovil názor, že svedok U.. K. s poukazom na § 10 odsek l a § 10 odsek 8 písmeno c/ Trestného

poriadku mal postavenie orgánu činného v trestnom konaní v posudzovanej trestnej veci. Svedok K.
ho mohol vypočuť jedine podľa § 196 odsek 2 Trestného poriadku. Z výpovede svedka je možné
konštatovať, že išlo o výsluch, nakoľko sa ho pýtal a vyžadoval vysvetlenie. Z takéhoto úkonu, teda keď
ho vypočúval ešte pred začatím trestného stíhania, mal vyhotoviť zápisnicu. O tom, čo osoba pri úkone
vypovedala, svedčí zápisnica a nie výsluch policajta o obsahu výsluchu vypočúvanej osoby (poukazujúc

citáciou na § 58 Trestného poriadku, najmä náležitosti zápisnice).
Samotný jeho výsluch ako podozrivej osoby sa nevykonal zákonným spôsobom, pretože (ako to vyplýva
zvýsluchumenovanéhosvedka)tentosaho bezakéhokoľvekzákonnéhopoučeniapýtalnato,keďzistil
nepravosť bankoviek, čo to má znamenať. I keď toto konanie svedka malo povahu výsluchu, zápisnicu
o ňom nevyhotovil. On ako obvinený po poučení o právach a povinnostiach obvineného využil svojho

práva a nevypovedal. Okrem už uvedeného výsluchu svedka nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom,
že mal vedomosť o nepravosti bankoviek. Takýto dôkaz sa snažili orgány činné v trestnom konaní získať
aj tým, že zaistili jeho počítač pre podozrenie, že ho použil na vyhotovenie predmetných bankoviek. Ani
toto podozrenie sa nepreukázalo.
Navyše ak by aj v štádiu pred začatím trestného stíhania dal vysvetlenie svedkovi K., takéto vysvetlenie

nie je možné brať ako dôkaz, na ktorý možno prihliadnuť. Bol totiž vykonaný nezákonným spôsobom.
Nemožno túto nezákonnosť napraviť ani výsluchom svedka - príslušníka polície U.. K.. I výsluch tohto
svedka k obsahu výsluchu (podozrivého alebo svedka) je nezákonný. Svedok mohol byť vypočutý iba
k priebehu výsluchu ale nie k obsahu výsluchu svedka. Inak by potom nebola stanovená povinnosť
o každom úkone trestného konania vyhotoviť zápisnicu. Uvedený výsluch bol vykonaný v rozpore so

zákonom bez poučenia a nebola o ňom spísaná zápisnica.
Nemožno naň prihliadnuť aj preto, že bol vykonaný pred začatím trestného stíhania v tejto trestnej veci
ako aj pred vznesením obvinenia.Ďalej poukázal na spôsob zabezpečenia dôkazu vyšetrovateľom v danej trestnej veci a to podľa obsahu
spisu vydaním veci podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku a tiež aj na výpoveď svedka U.. K. k spôsobu
odovzdania bankoviek vyšetrovateľovi.

Menovaný svedok uviedol, že on sám odovzdal bankovky vyšetrovateľovi. Trestný poriadok odovzdanie
veci policajtom vyšetrovateľovi neupravuje. Ak už v tomto čase neboli bankovky u neho (obžalovaného),
ihneď po vydaní veci mala byť o tom spísaná zápisnica. Pri vydaní veci však žiadna zápisnica spísaná
nebola. Zápisnica o vydaní veci bola spísaná len vyšetrovateľom, ktorému odovzdal predmetné veci
svedok U.. K. a nie on (obžalovaný). Takýto postup považuje za nezákonný. Ak trpí nezákonnosťou

zaistenie dôkazu, t.j. vydanie dôkazných vecí, potom táto nezákonnosť sa prenáša aj na odborné
vyjadrenie a znalecký posudok týkajúci sa týchto bankoviek. Za tejto dôkaznej situácie niet žiadneho
dôkazu, na základe, ktorého by bolo možné konštatovať, že sa žalovaný skutok stal.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 285 písmeno a/ Trestného
poriadku ho spod obžaloby oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno (č.l. 221) v tom zmysle,
že vedomosť obžalovaného o tom, že sporné bankovky sú falošné je preukázaná predovšetkým
objektívne zistenou skutočnosťou, že všetkých šesť kusov zaistených bankoviek malo rovnaké sériové
číslo, čo samo osebe svedčí o ich falošnom pôvode ako aj samotným vyhotovením jednotlivých
falzifikátov, ktorých stupeň kvality je podľa odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska „5“-

nepodarený falzifikát.
Poznatok o neoprávnenom prechovávaní falošných peňazí obžalovaným bol zistený náhodne v
súvislosti s vykonávaním procesných úkonov v jeho inej trestnej veci,
O bezpečnostnej prehliadke súvisiacej s jeho zadržaním v inej trestnej veci bola spísaná zákonu
zodpovedajúca zápisnica o zadržaní podozrivej osoby z 09.05.2015, v rámci ktorej je aj opísaný v

obvyklom rozsahu priebeh vykonania osobnej prehliadky podľa § 99 odsek 4 Trestného poriadku s
poukazom na § 102 odsek 4 Trestného poriadku.
Práve poznatok o rovnakých sériových číslach zistených bankoviek považoval poverený príslušník
Policajného zboru za právne relevantnú skutočnosť odôvodňujúcu podozrenie zo žalovaného zločinu,
preto ju aj prioritne uviedol do zápisnice. Skutočnosť, že do tejto zápisnice uviedol aj poznámku o

vyjadrení obžalovaného o tom, že sa jedná o fotokópie, čo bolo zrejmé na prvý pohľad, nemôže mať za
následok spochybnenie zákonnosti procesného postupu.
Vyššie uvedenou tzv. bezpečnostnou prehliadku neboli sporné bankovky ani iné veci, ktoré mal
obžalovaný pri sebe, zaistené pre účely trestného konania.
Až následne po tom, ako bol zistený poznatok o podozrení zo žalovaného zločinu poverený príslušník

Policajného zboru privolal na miesto vecne a miestne príslušného vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý
začal vykonávať úkony vo veci podozrenia z tohto zločinu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti poverený príslušník Policajného zboru nebol oprávnený vykonávať
výsluch podozrivého podľa § 196 odsek 2 Trestného poriadku, tak ako to namieta obhajoba, preto
ani neprichádzalo do úvahy spísanie osobitnej zápisnice o výsluchu podozrivého podľa uvedeného

zákonného ustanovenia povereným príslušníkom Policajného zboru,
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase príchodu vecne a miestne príslušného vyšetrovateľa Policajného
zboru bol už obžalovaný umiestnený v cele policajného zaistenia v súvislosti s jeho iným trestným
stíhaním, boli všetky jeho osobné veci, ktorými by mohol ohroziť vlastný život alebo zdravie alebo
život a zdravie inej osoby v súlade s § 43 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v

znení neskorších predpisov odobraté, teda aj peňaženka s jej obsahom, pričom je bežnou praxou pri
umiestnení osôb do cely policajného zaistenia odobratie všetkých vecí s výnimkou bežného ošatenia,
bez opaskov, šnúrok a pod.
Zdôraznil, že dočasným odobratím veci podľa § 43 odsek 1 zákona o Policajnom zbore nedošlo k
zaisteniu veci pre účely trestného konania a J. P. ich mal stále vo svojej dispozičnej sfére s tým, že po

jeho prepustení z cely policajného zaistenia mu budú všetky odňaté veci vrátené.
Preto v čase realizácie procesného úkonu vydania veci 09.05.2015 o 06.51 hod., kedy bol J.
P. umiestnený v cele policajného zaistenia, boli predmetné odobraté falošné bankovky prinesené
príslušným policajtom k úkonu, aby J. P. mohol prejaviť svoju deklarovanú vôľu vydať predmetné
odobraté falošné bankovky na účely trestného konania vecne a miestne príslušnému vyšetrovateľovi

Policajného zboru, o čom bola spísaná predpísaným spôsobom zápisnica o vydaní veci (č.l. 45).
Uvedeným úkonom vyšetrovateľ Policajného zboru začal trestné stíhanie pre žalovaný zločin
zaisťovacím úkonom, čo aj deklaroval v uznesení o začatí trestného stíhania (č.l. 1).
Navrhol preto, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku.Na uvedenú argumentáciu prokurátora reagoval obžalovaný vyjadrením predloženým prostredníctvom
obhajcu (č.l. 240 až 245), v ktorej namieta správnosť argumentácie prokurátora, v podrobnostiach

analyzujúc jednotlivé vo veci vykonané procesné úkony a konfrontujúc ich s konkrétnymi zákonnými
ustanoveniami aj judikatúrou, v konečnom dôsledku spôsobom podporujúcim jeho odvolacie námietky.

Odvolací súd za účelom rozhodnutia o odvolaní obžalovaného vykonal 03.10.2017 verejné

zasadnutie.
Obžalovaný (aj prostredníctvom obhajcu) zotrval na podanom odvolaní aj jeho písomnej argumentácii.
Prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku,

preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom
neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva a je nepochybné, že obžalovaný bol
v inkriminovaný deň (09.05.2015) obmedzený na osobnej slobode (podľa § 85 odsek 2 Trestného
poriadku) príslušníkmi Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Komárne pre podozrenie z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1

Trestného zákona o 01.44 hod.
Následne (v súvislosti s uvedeným podozrením) bol zadržaný povereným príslušníkom Policajného
zboru podľa § 85 odsek 1 Trestného poriadku o 03.00 hod.
V tejto zápisnici o zadržaní je uvedené, že obžalovaný (v danom čase podozrivý) po podrobení
sa dychovej skúške na alkohol s pozitívnym výsledkom (0,83 mg/l) sa v čase od 01.44 do 03.00

hod. nachádzal na mieste zadržania z dôvodu eskortovania a vykonávania ďalších úkonov ako aj
bezpečnostnej prehliadky.
Následne poverený príslušník Policajného zboru npor. U.. E. K. vykonal u podozrivého podľa § 99 odsek
4 a § 102 odsek 4 Trestného poriadku osobnú prehliadku, pri ktorej „boli nájdené“ v zápisnici uvedené
veci, okrem iného aj 6 kusov inkriminovaných 100 - eurových bankoviek.

Ďalší spôsob disponovania s týmito vecami (bankovkami) vyplýva z výpovede npor. U.. E. K., a síce,
že tieto bankovky po uvedenej osobnej prehliadke boli obžalovanému (v danom čase umiestnenému
v cele policajného zaistenia) odňaté a následne to bol on, kto ich fakticky odovzdával vyšetrovateľovi
Policajného zboru.
Vyšetrovateľ Policajného zboru (npor. A.. A. F.) následne (ako to vyplýva zo zápisnice o vydaní veci z

identického dňa) o 06.51 hod. vyzval obžalovaného podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku na vydanie 6
kusov falzifikátov bankoviek o nominálnej hodnote 100 eur, na základe čoho ich obžalovaný dobrovoľne
vydal. Tento úkon bol skončený o 07.00 hod.

Podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na

vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť,
je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak
nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

Následne menovaný vyšetrovateľ uznesením z identického dňa podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku

začal trestné stíhanie (tzv. vo veci) právne aj skutkovo pre žalovaný zločin s tým, že trestné stíhanie bolo
začaté dňa 09.05.2015 o 06.51 zaisťovacím úkonom podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase výzvy vyšetrovateľa adresovanej obžalovanému na vydanie vecí
(predmetných bankoviek), obžalovaný fyzicky s týmito bankovkami nedisponoval, teda neboli v jeho

dispozičnej sfére, nakoľko už v čase o 03.00 hod. mu boli odňaté (zaistené) v rámci úkonu osobnej
prehliadky podľa § 99 odsek 4 Trestného poriadku.V čase výzvy na vydanie veci teda uvedené bankovky neboli vecami, ktoré mal obžalovaný pri sebe,
preto ich ani nemohol vyšetrovateľovi Policajného zboru v zmysle zápisnice o vydaní veci vydať a ako
vyplýva aj z výpovede svedka npor. U.. E. K., obžalovaný ich ani vyšetrovateľovi nevydal, nakoľko to bol

práve tento svedok, kto ich vyšetrovateľovi fyzicky odovzdal.

Zápisnica o vydaní veci tak nepochybne nezodpovedá realite o spôsobe procesného zaistenia
predmetných bankoviek ako vecného dôkazu, na čom nič nemení fakt, že túto zápisnicu obžalovaný (v
danom čase podozrivý) podpísal.

Procesný úkon výzvy na vydanie veci a následného dobrovoľného vydania veci preto nebol vykonaný
v súlade so zákonom (§ 89 odsek 1 Trestného poriadku).

Pritom práve týmto zaisťovacím úkonom bolo, v zmysle uznesenia o začatí trestného stíhania, začaté
trestné stíhanie.

Na základe uvedeného, nezákonnosť zaistenia veci sa prenáša aj na samotné začatie trestného stíhania
a v dôsledku toho (v zmysle teórie plodov otráveného stromu) aj na následné vznesenie obvinenia
obžalovanému a ďalšie v trestnom konaní vykonávané procesné úkony.

Uvedený stav tak v aktuálnom štádiu trestného konania spôsobuje absolútnu dôkaznú núdzu vo vzťahu
k samotnému skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný, čoho nevyhnutným dôsledkom z pohľadu
dovolacieho súdu bolo zrušenie napadnutého rozsudku a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby
podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, bez relevancie ďalšieho hodnotenia ďalších v konaní
(postihnutom uvedenou procesnou chybou) vykonávaných dôkazov.

Argumentáciu prokurátora (vo vyjadrení sa k odvolaniu obžalovaného), ktorou podporil zákonnosť
postupu či už povereného príslušníka, ako aj následne vyšetrovateľa Policajného zboru pri procesnom
úkone vydania veci, odvolací súd neakceptoval ako správnu.

Dikcia ustanovenia § 89 odsek 1 Trestného poriadku je jednoznačná v tom, že zaistiť vec ako dôkaz v
trestnom konaní možno na základe výzvy na jej vydanie len vo vzťahu k takej veci, ktorú má adresát
tejto výzvy „pri sebe.“

Neumožňuje preto výklad pracujúci s takou fikciou, že fyzická osoba na základe výzvy podľa §

89 odsek 1 Trestného poriadku môže vydať i vec, s ktorou fakticky nedisponuje, poukazujúc pritom na
právnyrežimzákona č.171/1993Z.z.oPolicajnomzborevzneníneskoršíchpredpisov (§43odsek
1) o odobratí vecí osobe pred jej umiestnením do cely policajného zaistenia, a usudzujúc z toho, že v
posudzovanom prípade inkriminované bankovky predstavovali veci síce fakticky odňaté obžalovanému
ale súčasne v jeho právnej dispozícii a preto vydanie veci (podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku)

malo predstavovať akýsi dodatočný prejav vôle obžalovaného tieto veci (bankovky) dobrovoľne vydať
na účely trestného konania, hoci s nimi reálne v danom čase fyzicky nedisponoval.

Táto argumentácia nezodpovedá dikcii § 89 odsek 1 Trestného zákona ani zistenému skutkovému stavu
v tom, že zo spisu (ktorý sa týka prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky), konkrétne zápisnice

o zadržaní podozrivej osoby z 09.05.2015 o 03.00 hod. je zrejmé, že vo vzťahu k inkriminovaným
bankovkám nešlo o veci odobraté podľa § 43 zákona o policajnom zbore, ale veci zaistené podľa § 99
odsek 4, § 102 odsek 4 Trestného poriadku.

Už len z tohto dôvodu na posudzovanú situáciu nemožno aplikovať režim zákona o Policajnom zbore.

Nebola pritom spochybnená zákonnosť vykonanej osobnej prehliadky a preto ani zákonný spôsob
zaistenia predmetných bankoviek ako vecného dôkazu použiteľného v trestnom konaní, hoci boli
zaistené v rámci procesného úkonu pre podozrenie obžalovaného z iného trestného činu.

Jetotižzrejmé,žepodozreniezospáchaniažalovanéhozločinuvznikloažnazákladeosobnejprehliadky
vykonávanej u obžalovaného pri podozrení z inej trestnej činnosti.Nesúladný so zákonom bol však následný postup povereného príslušníka (vykonávajúceho osobnú
prehliadku) aj vyšetrovateľa (realizujúceho výzvu na vydanie veci) v tom, že zaistenie bankoviek
v rámci osobnej prehliadky mal byť podnetom na začatie trestného stíhania pre žalovaný zločin.

Poverený príslušník Policajného zboru (svedok K.) pri vykonávaní osobnej prehliadky bol orgánom
činným v trestnom konaní, konkrétne policajtom aj vo vzťahu k vzniknutému podozreniu zo spáchania
posudzovaného zločinu obžalovaným, a to v zmysle § 10 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na
§ 10 odsek 10 Trestného poriadku.

Podľa § 10 odsek 10 Trestného poriadku policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník
Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom
Policajného zboru uvedeným v odseku 8 písm. a) a c) v rozsahu určenom všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí,
opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.

Uvedeným všeobecne záväzným právnym prepisom, na ktorý odkazuje citované zákonné ustanovenia,
bola v čase vykonania osobnej prehliadky vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 15.
decembra 2008 č. 648/2008 Z.z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného
konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní (treba len poznamenať, že až s účinnosťou od

01.07.2017 bola nahradená novou vyhláškou č. 192/2017 Z.z.)

Táto vyhláška ustanovovala (v rozhodnom čase) rozhodnutia, opatrenia a úkony trestného konania,
ktoré je oprávnený vykonávať príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného
zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní

(§ 1).

Podľa § 2 odsek 2 písmeno i/ citovanej vyhlášky s poukazom na jej § 4 písmeno j/ policajt
(aj dopravnej polície - viď § 5 odsek 2), hoci nemá postavenie vyšetrovateľa Policajného zboru môže
vydať uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku, ak osobne vykonal

zaisťovací úkon, a to aj osobnú prehliadku podľa § 99 odsek 4 Trestného poriadku.

Nič preto policajtovi - svedkovi K. nebránilo po vykonaní osobnej prehliadky obžalovaného a v jej
rámci zaistení predmetných bankoviek ako vecí, ktoré odôvodňujú podozrenie zo spáchania žalovaného
zločinu, vydať uznesenie o začatí trestného stíhania (tzv. vo veci), hoci aj pre zločin a následne odovzdať

vecpríslušnémuvyšetrovateľoviajsužzákonnýmspôsobom(osobnouprehliadkou)zaistenýmivecnými
dôkazmi (inkriminovanými bankovkami).

Na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa
rozvedenými úvahami, rozhodol odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku, nakoľko

neexistoval zákonný podklad pre vrátenie veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie,
postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám tým spôsobom, že obžalovaného spod
obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, t.j. z dôvodu, že nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.