Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2022

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/77/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821010260
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2022:7821010260.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného E. G., na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 5. októbra 2022 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. G., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom
A., Q. A., prechodne bytom A., Q. XX,

j e v i n n ý,

že v presne nezistený deň v mesiaci jún roku 2020 v Rožňave po tom, ako sa poškodená D.. F. A.

zaregistrovala na portáli www.aaadopyt.sk ohľadom rekonštrukcie jej bytu na B. ulici č. XX v Rožňave,
v úmysle vylákať od nej peniaze ju telefonicky a elektronicky kontaktoval a dňa 29.06.2020 s ňou len
formálne uzavrel zmluvu o zhotovení veci na zákazku - rekonštrukciu 3-izbového bytu a v ten istý deň
prevzal od nej sumu 3 670,50 eur a sumu 1 876,20 eur, na základe príjmových pokladničných dokladov,
vystavených firmou E. Q. X., IČO: XXXXXXXX, s prísľubom, že rekonštrukčné práce na byte začne
dňa 06.07.2020, čo sa nestalo napriek opakovaným výzvam zo strany objednávateľky práce a ani ich
nemienil dodať, pričom získané finančné prostriedky použil vo svoj prospech, čím poškodenej D.. F. A.

spôsobil škodu vo výške 5 546,70 eur,
t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 474/2019
Z. z.

a súd o treste takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Košice II, sp. zn. 6T/72/2020-194 zo dňa 09.12.2020, doručeného obvinenému 09.12.2020, ktorým bol
obvinenému E. G. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením pre výkon

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.II.

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1, § 49 ods. 2, § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona
s prihliadnutím na priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. h), m) Trestného zákona súd
obžalovaného za teraz posudzovaný prečin a pre prečin, z ktorého bol uznaný za vinného uvedeným
skorším trestným rozkazom odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú
škodu poškodenej D.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. XX, vo výške 5 546,70 €

(päťtisícpäťstoštyridsaťšesť eur a sedemdesiat centov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný E. G. v úvode hlavného pojednávania prehlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku
ktorý mu je kladený za vinu, a využil svoje právo odmietnuť vypovedať. Dodal, že z dôvodu nedostatku
peňazí si doposiaľ nezvolil obhajcu, ktorého by chcel, avšak má záujem si ho zvoliť sám. Aj napriek výzve
súdu a poučení zo dňa 09.03.2022, že mu môže byť obhajca ustanovený na túto požiadavku nereagoval
a pokračoval v konaní bez obhajcu a bez toho, aby požiadal súd o ustanovenie obhajcu. Na ďalších

hlavných pojednávaniach sa sporadicky vyjadroval k obsahu vykonaných dôkazov. Poukázal aj na to,
že odkedy je živnostník, žiadne daňové priznanie nepodal, lebo mal nulové zisky. Viackrát sa dožadoval
výsluchu poľského občana, ktorého však stotožniť presne nevedel a pre ktorého mal údajne pracovať.

Svedkyňa D.. F. A. zotrvala na obsahu svojich výpovedí z prípravného konania. Uviedla, že obžalovaný

vystupoval suverénne, prezentoval sa tak, že na vykonanie prác má svojich zamestnancov, dokonca
uvádzal, že má svoju stolársku dielňu, kde bude sám vyrábať kuchynskú linku. Mal mať ďalších dvoch
priateľov, s ktorými si navzájom požičiavajú zamestnancov. Na základe dohody s obžalovaným si mala
ísť vybrať materiál sama, avšak obžalovaný sa dožadoval zálohy, no nie na účet, ale v hotovosti. Keďže
priniesol zmluvu, poškodená sa domnievala, že ide o serióznu firmu a na zálohu dostala aj príjmový

pokladničný doklad. Následne však pod rôznymi zámienkami tak stretnutia, ako aj práce sústavne
odkladal, až poškodená dospela k záveru, že ju zavádza a odstúpila od zmluvy. Poškodená našla na
internete aj výzvy, aby sa prihlásili ľudia, ktorí boli obžalovaným podvedení a ktorí mu vyplatili peniaze
bez vykonania prác, na čo sa ozvalo asi 6 ľudí. Poškodená výslovne upozornila obžalovaného nato, že
nechce materiál ani tovar z Poľska, ale že chce kvalitu. O žiadnom Poliakovi sa jej nikdy nezmienil.

Obžalovaný poprel všetky tvrdenia poškodenej a zotrval na tom, že on chcel vykonať uvedené práce, ale
sám bol podvedený Poliakom, ktorému vyplatil peniaze, avšak on mu nič nedodal. Svoju obhajobu chcel
doložiť aj dôkazmi, avšak žiadne k dispozícii nemal a podľa jeho tvrdení časť účtovnej dokumentácie
mala zostať v podnájme kde býval, avšak sa k nej nevedel dostať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok Patrik Herčko, ktorý potvrdil, že obžalovaného pozná
niekoľko rokov a vypomáhal mu na niektorých zákazkách. Na tieto zákazky obžalovaný kupoval tovar
z peňazí zákazníkov. Spočiatku za vykonanú prácu ho riadne vyplácal, no neskôr mu dlhoval peniaze,
a preto preňho už prestal pracovať. Počas pôsobenia u obžalovaného si nevšimol žiadneho Poliaka

a pripustil len možnosť, že mohol byť spomínaný. O zákazke pre poškodenú svedok nemal žiadne
vedomosti a nijako sa jej nezúčastnil. Svedok potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaný
klamal zákazníkov, od ktorých prevzal zálohy, ale práce nevykonával. Toto tvrdenie bližšie svedok
vysvetlil len tým, že v tom čase si to tak myslel a dodal, že pracoval bez pracovnej zmluvy len brigádnicky,
a že je bezdomovcom.Po zistení totožnosti osoby, u ktorej mal byť obžalovaný v podnájme, bol vypočutý ako svedok D. T..
Poukázal na to, že vlastníkom nehnuteľnosti je realitná spoločnosť a on v nej býval v podnájme. Hľadal
spolubývajúceho a ozval sa mu obžalovaný. Pri prvom stretnutí vyzeral seriózne a preto sa dohodli a

doniesol si tam aj svoje veci. Do domu však chodil len sporadicky keď svedok nebol doma, a mohlo to
byť len asi v 4 - 5 prípadoch. Potom sa mu odmlčal a nedvíhal mu telefón. Po krátkej dobe mu z cudzieho
čísla zavolala údajná mama obžalovaného, ktorá si prišla pre veci obžalovaného a odniesla ich. Svedok
uviedol, že u neho žiadne veci obžalovaného nezostali. Obžalovaný nezaplatil ani za podnájom. Viac sa
mu obžalovaný neozval. V dome nemal nič iné, len cestovnú tašku. Svedok poprel, že by si obžalovaný

u neho mal zložiť nejaké doklady do pivnice.

K tvrdeniam svedka ohľadne vyzdvihnutia osobných vecí obžalovaného sa písomne vyjadrila aj jeho
matka J.Ů.Ž. G., ktorá je dlhodobo práceneschopná a ktorá výslovne uviedla, že nedisponuje žiadnou
účtovnou dokumentáciou jej syna, s ktorým je len v občasnom telefonickom kontakte.

V priebehu hlavných pojednávaní prokurátor predložil súdu oznámenie M. Č. zastúpenej B. A. (dcérou),
ktorásadožadovalapodaniavysvetlenia,pretožesaajonistaliobeťoupodvoduzostranyobžalovaného.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa B. A., ktorá vypovedala, že dňa 24.02.2022 uzavreli
dohody s obžalovaným o vykonaní rekonštrukcie. Obžalovaný prisľúbil, že práce vykoná do jedného

mesiaca s tým, že mu vyplatili 2 300 eur na materiál, 5 000 eur za prácu a ďalších 1 600 eur na základe
dohody uzavretej na vyhotovenie kuchynskej linky. Práce nevykonal ani do piatich mesiacov, a následne
im volal spolupracovník obžalovaného X. O., aby obžalovanému neverili, a že žiadnu kuchynskú linku
nevyrobí, a že nič nezabezpečil ani z Poľska. Pri uzavretí dohody sa obžalovaný zmienil o tom, že z
Poľska to bude lacnejšie a prisľúbil, že bo bude takto rýchlejšie. Obžalovaný podmieňoval skutočnosť,

že príde vykonávať práce tým, že mu dajú ďalšie peniaze, čo však odmietli. Im nespomínal nič v tom
zmysle, že by mal dať peniaze nejakému Poliakovi, a že ten by mu nebol dodal tovar. Následne podali
vo veci trestné oznámenie, ktoré realizuje miestne príslušná prokuratúra. K svojim tvrdeniam dodala
súdu všetky podklady.

Ako už bolo vyššie naznačené obžalovaný nedokázal stotožniť osobu údajného Poliaka s ktorým mal
spolupracovať, a ani zabezpečiť jeho prítomnosť. Aj zo správy Veľvyslanectva Slovenskej republiky,
Úradu policajného pridelenca vo Varšave vyplýva, že sa takúto osobu stotožniť nepodarilo.

Súd sa podrobne oboznámil aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu, vrátene komunikácie

poškodenej s obžalovaným, príjmových pokladničných dokladov, konkrétnej dohody - zmluvy o
zhotovení veci na zákazku, a celým ďalším spisovým materiálom. Po takto vykonanom dokazovaní súd
dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný čin tak, ako mu to bolo kladené v obžalobe za
vinu. Pri tomto závere sa riadil nasledovnými úvahami:

Podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona sa prečinu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku
seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí týmto
činom na cudzom majetku väčšiu škodu.

K naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie

a teda páchateľ musí prinajmenšom konať tak, že pri páchaní trestnej činnosti, resp. pri konaní ktoré je
predmetom trestného stíhania vedel, že týmto svojim konaním môže porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

V danom prípade považuje súd obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že peniaze všetky

odovzdal neznámemu Poliakovi, ktorý mu mal dodať materiál a tovar a tento ho oklamal, za čisto
účelovú a tendenčnú. Obžalovaný podnikal tak, že údajne nikdy nemal zisk a preto ani nepodal žiadne
daňové priznanie. Vzhľadom na to, že od poškodených prijímal peniaze aj za vykonanú prácu, sa takéto
tvrdenie javí ako nelogické. Poškodená D.. A. opakovane výslovne prehlásila, že trvala na
tom, aby materiál ani tovar neboli z Poľska, ale dožadovala sa kvalitných materiálov a výrobkov. V

konaní obžalovaného, resp. v jeho podnikaní nie je prvým prípadom, že by sa bránil tým, že peniaze
odovzdalneznámejosobe,ktoráuviedlajehodoomylu.TaktomuboloajvkonanípredOkresnýmsúdom
Trebišov sp. zn. 5T/69/2014, kde sa bránil tým, že peniaze za kotol odovzdal jednému mužovi, ktorého
nekonkretizoval, ale tento mu kotol nedodal. Obžalovaný bol viackrát trestne stíhaný a aj odsúdený pretrestné činy podvodu a teda dobre vedel, ako sa má správať, aby nenaplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu takéhoto druhu. Ak teda chcel poctivo podnikať, mal konať tak, aby všetky
riziká k tomu smerujúce boli znížené na minimum. Obžalovaný nevedel uviesť ani mená zákazníkov,

ktorým mal v kritickom období vykonávať práce, a pre ktorých mu mal údajne prísť kamión s materiálom
tak, ako to tvrdil poškodenej. Ako podnikateľ nemal k dispozícii absolútne žiadne doklady v rámci
účtovníctva. Je zrejmé, že u svedka T. sa v podnájme zdržiaval len veľmi krátko, avšak podnikal oveľa
dlhšie. Preto nie je logické, že by mal všetku účtovnú dokumentáciu počas jeho podnikania uloženú
u menovaného svedka. Zo všetkých týchto dôkazov a skutočností vo svojom súhrne možno vyvodiť

záver, že obžalovaný konal s podvodným úmyslom prijať peniaze od poškodenej, tieto použiť pre vlastnú
potrebu a žiadne práce nevykonať. Tento záver umocňuje aj fakt, že obžalovaný mal rôzne dlžoby
a teda reálne si nemohol plniť svoje záväzky. O porušení záväzkov svedčí napríklad aj uznesenie
povereného príslušníka PZ Obvodného oddelenia v Rožňave, ČVR: ORP-583/RV-RV-2014 zo dňa
30.03.2015, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie proti obžalovanému z dôvodu, že predmetný skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Už v tomto čase poskytnutú zálohu nepoužil tak,

ako sa dohodol s poškodeným. Poverený príslušník PZ nevedel posúdiť v kontexte spôsob podnikania
obžalovaného, a preto mu nezostávalo nič iné, len v tomto konkrétnom prípade trestné stíhanie zastaviť.

Ak by súd pripustil obhajobu obžalovaného, že on sám bol podvedený neznámym Poliakom, ani toto
jeho konanie by ho nezbavilo trestnej zodpovednosti, pretože aj v takom prípade by disponoval s

peniazmi poškodenej v rozpore s účelom, na ktoré boli určené, keďže poškodená vyslovila vôľu nepoužiť
materiál, výrobky a služby z Poľskej republiky. V takomto prípade by bolo možné posudzovať konanie
obžalovaného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. V predmetnej
trestnej veci však bolo nepochybne zistené, že obžalovaný konal od počiatku s podvodným úmyslom.
Potvrdzujú to napríklad aj jeho tvrdenia, že mal vlastnú stolársku dielňu na výrobu nábytku, že už dostal

tovar a materiál s kamiónom, čo však nikdy potvrdené nebolo.

Z týchto dôvodov súd vyslovil záver, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že
uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Týmto svojim konaním naplnil
všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného

zákona.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním opakovane porušil jej
záujmy na ochrane majetku.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. V danom prípade je ťažko konštatovať, či je
skutočne obžalovaný živnostníkom, príp. či je bez pracovného pomeru. Doposiaľ bol desaťkrát súdne
trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/72/2020-194 zo dňa
09.12.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 6T/72/2020-239 zo dňa 11.03.2021,
ktorý mu bol pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Trestného zákona

uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia a trest prepadnutia veci.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2,4 Trestného zákona.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale konštatoval dve priťažujúce okolnosti -
obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona) a obžalobný bol už za trestný
čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona). Obžalovaný spáchal teraz posudzovaný trestný čin
skôr, ako v inej jeho trestnej veci bol vyhlásený odsudzujúci trestný rozkaz súdom prvého stupňa (trestný
rozkazOkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.6T/72/2020zodňa09.12.2020).Ztýchtodôvodovbolopotrebné

v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Trestného zákona uložiť súhrnný trest.

Pri prečine podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody od jedného
roka do piatich rokov. Nakoľko však prevyšuje počet priťažujúcich okolností, v súlade s ustanovením
§ 38 ods. 4 Trestného zákona sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvyšuje o

jednu tretinu (v danom prípade na 28 mesiacov). Keďže obžalovaný spáchal tento skutok po tom,
ako bol v jeho predchádzajúcej trestnej veci právoplatne odsúdený k podmienečnému trestu odňatia
slobody (trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/55/2020 zo dňa 19.06.2020), v súlade
s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona nebolo možné uložiť iný ani nepodmienečný trestodňatia slobody. S prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho doterajší život, ako aj okolnosti
prejednávaného prípadu, súd po zrušení výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice II
sp. zn. 6T/72/2020-194 zo dňa 09.12.2020 uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

28 mesiacov nepodmienečne, ktorý vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená D.. F. A. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 5 546,70
eur, a keďže súd nemal o takto uplatnenom nároku žiadne pochybnosti, uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenej túto škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.