Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Marián Dunčko

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/25/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3623010015
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3623010015.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Lucie Horvátovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. apríla 2023 prejednal
odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., H. XXX/XX, t. č. na slobode, ktoré podala proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske sp. zn. 2T/6/2023 zo dňa 06.02.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/6/2023 zo dňa 06.02.2023 (ďalej „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v spojení s
§ 127 ods. 4 Tr. zák., pretože

dňa 08.10.2022 v čase okolo 17.00 hod. v byte na ul. H. XXX/XX v S., kde spolu s poškodenou, svojou
manželkou K. B. toho času býval, vulgárne nadával svojej manželke, poškodenej K. B. a rozhadzoval
veci po byte, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije a keď poškodená zo strachu pred ním odchádzala z
bytu sa jej vyhrážal, že nech sa neopováži vrátiť, lebo ju vyhodí z okna, kde poškodená zo strachu o
svoj život ušla z bytu a prespala u kamarátky, následne dňa 18.11.2022 v čase okolo 20.30 hod. v S. na

ul. H. XXX/XX pod vplyvom alkoholu prišiel za svojou manželkou, poškodenou K. B., začal jej vulgárne
nadávať a vyhrážať sa jej, že za to, čo mu urobila, mu zaplatí, že jej ublíži a že ju zapichne nožom, čím
obžalovaný svojimi konaniami u poškodenej, svojej manželky K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.,
H. XXX/XXX vyvolal vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo strachu o svoj život a zdravie a vzbudil dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky naplní, pričom jej nespôsobil žiadne zranenia.

Bol za to odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu 16 mesiacov.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť vo výroku o treste, keď voči nemu podala v zákonnej
lehote odvolanie prokurátorka, zahlásiac ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom

pojednávaní. V písomných dôvodoch odvolania uviedla, že súdom prvého stupňa uložený podmienečný
trest odňatia slobody považuje za neprimerane mierny, a to vzhľadom k závažnosti, spôsobu a
okolnostiam spáchaného prečinu, ktorého sa obžalovaný dopustil voči manželke ako blízkej osobe.
Konanie obžalovaného nebolo jednorazovým excesom. I keď sa doposiaľ nedopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, táto samotná skutočnosť neodôvodňuje záver súdu prvého stupňa, že
nebolo preukázané uchyľovanie sa obžalovaného k násiliu. Taktiež sa obžalovaný skutku dopustil pod

vplyvom alkoholu a podľa znalca bol u neho zistený abúzus alkoholu bez psychosomatickej závislosti.
Jeho správanie pod vplyvom alkoholu súd prvého stupňa tiež pri ukladaní trestu dostatočne nezohľadnil.U obžalovaného súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný
doposiaľ síce nebol súdne trestaný, avšak z pohľadu súdom prvého stupňa uloženého trestu sa ani voči
ostatným členom spoločnosti neprejavuje prvok generálnej prevencie (odradenie od páchania trestných

činov) a takýto trest nevyjadruje dostatočne jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Má za to, že toto
bude u neho spĺňať len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Napokon sa nestotožnila ani
s aplikáciou poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Uviedla, že pre jej aplikáciu nebol daný
dôvod, nakoľko obžalovaný aktívne nenapomáhal pri objasňovaní stíhaného skutku. Samotné priznanie
a oľutovanie skutku obžalovaným je už „subsumované“ pod poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.

zák., ktorá bola správne u obžalovaného zohľadnená a aplikovaná pri určení výmery trestu. V prípade
pripustenia samotného priznania viny obžalovaným aj ako poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr.
zák. by sa jednalo o duplicitné zohľadnenie tej istej skutočnosti. Navrhla preto, aby odvolací súd podľa
§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby obžalovanému sám
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby, už bez
priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., so zaradením na jeho výkon do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením priebežnej správy od
probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Partizánske, ktorý vykonáva nad obžalovaným
dohľad po jeho prepustení z väzby v tejto trestnej veci. Z tejto oboznámenej správy vyplynulo, že

obžalovaný vedie počas nahradenia väzby riadny život, odsťahoval sa od manželky - poškodenej, ktorá
si potrebuje ešte usporiadať myšlienky a prehodnotiť, čo a ako bude ďalej. Obžalovaný sa tiež dňa
14.04.2023 podrobil orientačným testom na alkohol a omamné látky v tele s negatívnym výsledkom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v konečnom návrhu:

· prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry sa pridržiavala v celom rozsahu písomných dôvodov
odvolania podriadenej prokurátorky, ako aj konečného návrhu, ktorý je v nich uvedený,
· poškodená sa nevyjadrila,
· obžalovaný sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr.
por. odvolanie prokurátorky zamietol ako nedôvodné; dodal ešte, že s poškodenou má aktuálne dobrý

vzťah, podporuje ju a deti i finančne, pričom vzťah k alkoholu prehodnotil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku (o treste), ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Podstatou odvolania prokurátorky bola neprimeraná miernosť súdom prvého stupňa uloženého trestu
odňatia slobody nespojeného s odňatím slobody.

Súd prvého stupňa odôvodnil uloženie takéhoto „výchovného“ trestu odňatia slobody nasledovne
(citácie):

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §

34 Tr. zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy, nakoľko trest
musí mať najmä prevýchovný účinok. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Trestná sadzba pre žalovaný prečin je v osobitnej časti
Trestného zákona uvedená v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., pretože obžalovaný napomáhal
objasňovaniu trestnej činnosti - urobil vyhlásenie o vine. Vyhlásením o vine a vzdaním sa práva, aby mu
bola prokurátorom vina preukázaná, významne napomohol objasneniu trestnej činnosti, preto priznanietejto poľahčujúcej okolnosti je na mieste. Obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal, vyhlásil svoju vinu,
vyslovilľútosťnadspáchanímtrestnéhočinuajsamanželkenahlavnompojednávaníospravedlnil.Preto
súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Za prevahy poľahčujúcich okolností

tak prichádzalo podľa § 38 ods. 3 Tr, zák. ukladanie trestu v upravenom zákonnom rozpätí 6 až 26
mesiacov odňatia slobody. Súd neprihliadol k poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., pretože
obžalovaný spáchal pred spáchaním trestného činu v tejto veci sedem priestupkov, najmä závažný
priestupok - vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, je vskutku prekážkou konštatovania, že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.

Súd pri ukladaní trestu prihliadal k okolnostiam spáchania trestného činu, ku osobe páchateľa aj
rozsahu zistených skutočností majúcich význam pre ukladanie trestu. Súd neuložil obžalovanému trest
nepodmienečný, tak ako to navrhovala prokurátorka v konaní o dohode o vine a treste či na hlavnom
pojednávaní z viacerých dôvodov. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný, nebol postihnutý ani za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré by nasvedčovali tomu, že pácha obdobnú trestnú

činnosť opakovane či sa uchyľuje k násiliu pravidelne a je nepoučiteľný. Obžalovaný je stíhaný väzobne
od 18.11.2022, teda viac než dva a pol mesiaca (pozn.: obžalovaný z väzby bol prepustený dňa
16.02.2023). Hoci väzba nie je druhom trestu, aj pobyt o väzbe je dostatočne motivujúci do budúcna,
a spôsobilý donútiť obžalovaného prehodnotiť jeho správanie v kritických situáciách. Samotné väzobné
stíhanie súd neobmedzuje v tom, že len nepodmienečný trest je nutným druhom trestu. V tejto veci

tiež došlo k tomu, že obžalovanému bol v konaní o dohode o vine a treste navrhnutý trest, ktorý pokiaľ
by ho obžalovaný akceptoval, tak v prípade schválenia dohody o vine a treste by mal vykonanú viac
než polovicu trestu a mal tak už splnenú formálnu podmienku pre rozhodovanie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu. Zároveň do času prípadného následného rozhodovania o podmienečnom
prepustení, by zrejme vykonal takú časť, že by zrejme nemalo ani vyhovenie jeho žiadosti veľký význam,

pokiaľ ide o skrátenie trestu. Obžalovaný má tri vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, rodina
je úverov zaťažená, ťažisko splácania úverov sa prenieslo na poškodenú a príbuzných manželov,
obžalovanému uložený trest tak zasahuje aj sociálnu situáciu rodiny. Manželka obžalovaného je s
ním stále v kontakte, ako aj deti, aj z toho je zrejmé, že aj tá nejaví záujem na prerušení kontaktu s
obžalovaným. Je tak dôvodné konštatovať, že uloženie trestu navrhovaného prokurátorkou nemá žiaden

účel - okrem represie. Naopak trest, ktorý súd obžalovanému uložil má podstatne vyšší účel z hľadiska
najmä individuálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti. To preto, že súd uložil trest v takej výške,
že prípadné nevedenie riadneho života v skúšobnej dobe, a premena trestu na nepodmienečný by
znamenala, že obžalovaný nebude mať vykonanú ani polovicu trestu, zvyšok bude dokonca v tom
prípade vyšší ako pôvodne navrhovala prokuratúra ako trest celý. Takto súd má za to, že uložený trest

odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 16 mesiacov
je účelnejší a zmysluplnejší. Pritom zodpovedá všetkým vyššie uvedeným okolnostiam a zásadám
ukladania trestov.

S takýmto vyčerpávajúcim odôvodnením výroku o uloženom treste sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje, pričom poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a
druhého stupňa tvoria jednotu, a tak je nadbytočné, aby odvolací súd vo svojom rozhodnutí opakoval
správne, podrobné a dostatočne presvedčivo odôvodnené závery súdu prvého stupňa, ktoré si v celom
rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkázal.

K napadnutému výroku o treste z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní prokurátorky uvádza odvolací
súd nasledovné:

V prvom rade odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prihliadne vždy v jeho prospech

prirozhodovaníotreste.Prichádzajúdoúvahytrialternatívnespôsobyrozhodnutia.Natakétovyhlásenie
sa prihliadne buď ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (napomáhanie pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú
hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto
vyhlásenie spoločne s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj

mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je zároveň v súlade so Stanoviskom
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.Aj podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvého stupňa správne obžalovanému priznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. a zohľadnil pri určovaní druhu trestu a jeho výmery následne
výraznejšiu prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi (2:0).

Pri náhľade na upravenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody (6 až 26 mesiacov), ako aj na osobu
obžalovaného a okolnosti prejednávaného prípadu považoval odvolací súd súdom prvého stupňa
uložený podmienečný trest odňatia slobody za primeraný, spravodlivý a tiež spôsobilý splniť účel v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Preto nemožno považovať tento trest za neprimerane mierny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 321

ods. 1 písm. e) Tr. por. Odvolací súd je naopak takého názoru, že uložený trest v dostatočnej miere
zabezpečí najmä nápravu obžalovaného, pretože vytvorí dostatočný priestor na to, aby sa zbavil „zlých
návykov“ a mohol tak preukázať, že výkon trestu odňatia slobody u neho nie je potrebný.

Odvolací súd napriek odvolacím námietkam prokurátorky mal totiž za to, že konanie obžalovaného, pre

ktoré bol uznaný vinným, bolo len ojedinelým závažnejším vychýlením sa z riadneho spôsobu života.
Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v minulosti sa dopustil len dopravných priestupkov (i keď
posledný z nich pod vplyvom alkoholu), má 3 vyživovacie povinnosti k svojim maloletým deťom, rodina
má dlhy a vzťah s poškodenou - manželkou sa medzi nimi postupne upravil, pričom nie je vylúčené aj
obnovenie manželského spolužitia. Obžalovaný nie je kriminálne narušenou osobou, pričom má stále

určité sociálne a rodinné zázemie, ktoré je nemenej významným faktorom pre vedenie riadneho života
do budúcna. Uveriteľné sa javí byť aj tvrdenie obžalovaného, že prehodnotil svoj vzťah k alkoholu, a i keď
znalec u neho zistil abúzus alkoholu, zároveň nezistil, že by išlo o chorobný sklon k požívaniu alkoholu.

Bude však závisieť len na obžalovanom, či poskytnuté „dobrodenie“ zákona v podobe uloženého

podmienečného trestu odňatia slobody využije a svoje správanie do budúcna upraví na spoločensky
akceptovateľnúúroveň,akoto(podľanázoruodvolaciehosúduajúprimne)„prezentoval“predodvolacím
súdom. Preto ani odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa nepovažoval za potrebné
obžalovanému tento trest uložiť ako nepodmienečný.

V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol aj k tomu, že už viac ako tretinu uloženého trestu odňatia slobody
obžalovaný prakticky „vykonal“ väzbou, ktorá mala na neho takisto určitý pozitívny účinok v podobe
prehodnotenia jeho vzťahu k alkoholu, teda aj väzba u neho mohla čiastočne splniť taký účel, ako je
chápaný v prípade trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).

Odvolací súd zároveň upozorňuje obžalovaného, že nesplnenie podmienok uloženého trestu odňatia
slobody, resp. nevedenie riadneho života v skúšobnej dobe, môže mať pre neho následok v podobe
nariadenia výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody (resp. jeho zvyšku po započítaní
väzby), teda obmedzenie jeho osobnej slobody ešte na dlhší čas, ako tomu bolo v prípade vykonanej
väzby (vo väzbe bol od 18.11.2022 do 16.02.2023).

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.