Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/237/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1403899785
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1403899785.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci žalobca: N.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H., Y. XXXX, O., právne zastúpený: JUDr. Peter Arendacký, advokát so
sídlom AK Bratislava, Železničiarska č. 13, proti žalovaná : A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX J. I., K., Y.
XXXX, D., O., právne zastúpená: JUDr. Martin Strážnický, advokát so sídlom AK Kempelenova 728/15,
Bratislava, Advokátskou kanceláriou Prachová& Partners, s. r. o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava,
IČO: 50 491 300, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobný návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 06.11.2003 domáhal, aby súd vykonal vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Vo svojom návrhu uviedol, že manželstvo
so žalovanou bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred bývalým V. národným výborom D. I, ktoré bolo
rozvedenévO.,RozhodnutímW.súduO.vD.,čísloBRXXXXzodňaXX.XX.XXXX.Kdohodemedziním

a žalovanou ohľadom vyporiadania majetku nedošlo. Do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
ku dňu zániku patrí: 1/ nadstavba rodinného domu - D. Q., I. č. XX o jednej bytovej jednotke, 2/ vnútorné
zariadenie, 3/ nájomné za dobu od opustenia republiky od XX/XXXX do dňa rozvodu. BSM žiadal
vyporiadať tak, že uvedené pripadnú do vlastníctva odporkyne a odporkyňa je povinná zaplatiť mu sumu
vo výške 1 trhovej hodnoty nadstavby rodinného domu, 1 trhovej hodnoty vnútorného vybavenia bytu a
1 nájomného za obdobie od 08/1989 do dňa rozvodu a trovy konania.
Dňa 23.11.2005 v priebehu konania právny zástupca žalobcu doplnil návrh a špecifikoval hnuteľné a

nehnuteľné veci, aktíva a pasíva, ktoré tvoria masu BSM. Návrh doplnil len o nadstavbu rodinného domu,
samostatnú bytovú jednotku a garáž, hnuteľný majetok a aktíva - pohľadávky z nájmu do času rozvodu
voči rodičom žalovanej ( č.l. 40 ).

2. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila, že nesúhlasí s petitom návrhu. Pri určení podielu, resp. pri určení
povinnosti výplaty žalobcovi je treba zohľadniť, že nadstavbu rodinného domu, ktorá je predmetom
vyporiadania BSM, postavili z pôžičky vo výške 110.000,- Kčs poskytnutej Slovenskou štátnou

sporiteľňou. Počas pobytu v ČSSR spolu so žalobcom splatili len 33.696,- Kčs a zvyšok pôžičky
vrátane úrokov splatili jej rodičia. Na preukázanie splatenia pôžičky predložila žalovaná súdu ústrižky
o zaplatení stavebnej pôžičky, na ktorých je uvedená poznámka, že platiteľom je S. J. s manželkou.
Túto skutočnosť žiadala zohľadniť pri vyporiadaní a uviedla, že túto sumu jej rodičia darovali. Poukázala,že trhová hodnota zariadenia bytu je neurčitá. Zariadenie, ktoré v roku 1989 v byte zanechali, nieslo
znaky dlhoročného používania rodiny s dvomi malými deťmi. Navrhla, aby zariadenie bytu bolo priznané
žalobcovi a jej priznané vyplatenie jej podielu. K návrhu na vyplatenie 1 nájomného v spojitosti so

splatením pôžičky jej rodičmi a zohľadniť vynaložené náklady spojené s údržbou domu, v ktorom sa
nadstavba nachádza od roku 1989. V priebehu konania svoje vyjadrenie doplnila, od žalobcu žiada
uhradiť sumu 27.000,- Sk titulom zaplatenej vyúčtovacej faktúry SPP za plyn vystavenej na meno
žalobcu, ktorú uhradila dňa 25.05.2006. Žalovaná taktiež žiada do masy BSM zahrnúť pôžičku vo výške
6.000,- AUD od p. K. O. D., ktorú dňa 06.05.1998 poskytla obidvom manželom za účelom splatenia

dlhu za zakúpenie leteniek do O. v roku XXXX. Celá táto pôžička bola splatená žalovanou, žalobca sa
žiadnym spôsobom nepodieľal na jej splatení.

3. Žalovaná vo svojej výpovedi dňa 15.12.2005 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko v roku 1976
boli mladý, bez peňazí, začali bývať v jej rodičovskom dome, ktorý nadobudla od rodičov. V roku
1976 požiadali o stavebné povolenie, aby začali s nadstavbou rodinného domu. Skoro na všetkých

úhradách sa podieľali jej rodičia, spoločne platili faktúry za odvoz a dovoz materiálu, hoci žalobca mal
zo zamestnania zľavy na materiál, pomáhali im kamaráti pri betonárskych a murárskych prácach, ale vo
zvyšnej miere jej rodina, otec. Na stavbu si požičali 110.000,- Sk, avšak po emigrácii pôžičku vo výške
70.300,- Sk ju zaplatili jej rodičia. V O. sa borili s finančnými problémami, a aj tam jej pomohli jej rodičia,
posielali peniaze na živobytie a rovnako splatili dlh jej švagrovi vo výške 6.000,- dolárov, ktoré si požičali

na letenky pre 4 ľudí a 1.000,- Sk na protézu pre žalobcu. V roku 1979 výstavba s nadstavbou bola
skolaudovanáakebynebolojejrodičovbyotútonehnuteľnosťurčiteprišli.Zastávanázor,žepožiadavka
žalobcu t.j. 50% podiel ako investíciu do rodinného domu ako aj titulom nájmu a vecí, ktoré nadobudli,
je oprávnených asi 15%.

4. Žalovaná dňa 11.06.2007 namietala príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV a žiadala konanie
zastaviť z dôvodu nepríslušnosti na prejednanie predmetnej veci, keď poukázala, že na konanie je
príslušný súd, ktorý rozhodol o rozvode, v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) O. s. p.. Ďalej
uviedla, že obidvaja účastníci sú občanmi Austrálie, manželstvo bolo právoplatne rozvedené v O. dňa
07.11.2000, neuznanie predmetného rozhodnutia o rozvode účastníkov konania Krajským súdom v

Bratislave.

5. Súd uznesením 4C/237/2003-93 zo dňa 03.07.2007 konanie vo veci zastavil z dôvodu nedostatku
právomoci slovenského súdu konať vo veci. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie.
Odvolací - Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie potvrdil dňa 03.07.2007. Žalobca proti

uzneseniuKrajskéhosúduvBratislavezodňa03.07.2007podaldovolaniedňa05.03.2008.Akodovolací
dôvod uviedol, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Najvyšší súd SR ako dovolací rozhodnutím sp. zn. 3 Cdo 141/2008 zo dňa 18.03.2010 zrušil uznesenie
Krajského súd v Bratislave zo dňa 19.12.2007 a uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 03.07.2007 a
vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že je daná príslušnosť

slovenských súdov - Okresného súdu Bratislava IV, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť
v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktorá je predmetom vyporiadania ich bezpodielového
spoluvlastníctva ( § 86 ods. 2 O. s. p. ).

6. Súd uznesením sp. zn. 4C/237/2003-171 zo dňa 23.11.2010 ustanovil X.. U. N. znalca z odboru

stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

7. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie proti uzneseniu č. k.
4C/237/2003-171 zo dňa 23.11.2010, ktorým jej bola uložená povinnosť zložiť preddavok, voči
znaleckému posudku v časti ustáliť priemernú cenu nájmu bytu a vyčíslenia podielu bytovej jednotky

žalobcu v nadstavbe rodinného domu.
Odvolací - Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie č. k. 4C/237/2003-171 zo dňa 23.11.2010
potvrdil.

8. Žalovaná dňa 01.12.2011 i napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 141/2008

zo dňa 18.03.2010 opätovne žiadala konanie zastaviť z dôvodu neplatného právneho úkonu -
splnomocnenia uzavretého medzi žalobcom a právnym zástupcom S.. J. v roku XXXX v O. a rozhodnutia
prvostupňového súdu, odvolacieho súdu a Najvyššieho súdu SR. Taktiež namietala premlčanie nárokuz BSM, ustanovenie znalca a žiadala náhradu škody. Súčasne vypovedala plnú moc už v poradí druhej
právnej zástupkyni.

9. Novozvolený právny zástupca žalovanej dňa 25.04.2012 sa písomne vyjadril k predmetu konania a
znaleckému posudku. Poukázal, že z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že parcela č.
XXXX o výmere 344 m2 a parc. č. XXXX vo výmere 475 m2, záhrady a nehnuteľnosť postavená na
parcele č. XXXX, súp. č. XXXX, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, okres D. IV, obec D. - m. č. Q., kat.
úz. Q., vedeného správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu sú v podielovom spoluvlastníctve

O. J. r. A. ( dcéra odporkyne ), bytom D. - P. W. 80/1230 v podiele 1, I. J. r. J. ( sestra odporkyne ),
bytom I. XX v podiele 1, A. K. r. A. ( syn odporkyne ), bytom D. - P. W. XX/XXXX, P. O. v podiele 1.
Zároveň je zriadené vecné bremeno doživotného užívania vo vzťahu k nehnuteľnosti - rodinnému domu
v prospech K. J. - matky žalovanej. V. národný výbor D. IV, odbor výstavby a územného plánovania dňa
28.12.1976 vydal stavebné povolenie žiadateľom - účastníkom konania na realizáciu jednej samostatnej
stavebno-technickej uzamykateľnej bytovej jednotky s kompletným príslušenstvom. Dňa 27.12.1979

vyššie uvedený štátny orgán vydal kolaudačné rozhodnutie, na základe, ktorého povolil užívanie
nadstavby rodinného domu o jednej bytovej jednotke. Pre uvedenú nadstavbu bolo pridelené orientačné
číslo XX/A dňa 11.04.2005. Samostatná bytová jednotka má samostatné odberné merače jednotlivých
energií a vykurovania. Predmetnú realizáciu nadstavby účastníci konania financovali prostredníctvom
mladomanželskej pôžičky vo výške 110.000,- Kčs. Ku dňu opustenia republiky (ČSSR) účastníci konania

splatili z pôžičky 33.696,- Kčs. Zvyšná časť nesplatenej pôžičky bola splatená rodičmi odporkyne ako
dar žalovanej v celom rozsahu. Žalobca neprispel ani sa nepodieľal žiadnou čiastkou na poskytnutie
predmetnej pôžičky a taktiež neprispieval na údržbu a chod nehnuteľnosti. Zdôraznil skutočnosť,
že nadstavba nie je zapísaná na liste vlastníctva a netvorí samostatnú nehnuteľnosť ako spôsobilý
predmet občianskoprávnych vzťahov. Pozemok a rodinný dom, na ktorom je nadstavba postavená,

nikdy nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vlastníkmi pôvodne boli rodičia žalovanej,
ktorí vlastníctvo previedli na žalovanú a jej sestru. Nadstavba bola realizovaná účastníkmi konania ako
manželmi.

10. K námietke právneho zástupcu žalovanej príslušnosti slovenského súdu a to z dôvodu povahy

nadstavby rodinného domu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Cdo 141/2008.
Príslušnosť slovenských súdov je daná preto, že je daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava
IV, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktorá
je predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Súd poukazuje, že predmetom
vyporiadania síce nie je nehnuteľnosť, ale predmetom je nadstavba, ktorá je súčasťou rodinného domu,

nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obvode konajúceho súdu. Taktiež súd poukazuje na rozhodnutia
stavebného úradu v čase povolenia výstavby a kolaudácie nadstavby, preto má súd za to, že príslušnosť
Okresného súdu Bratislava IV je daná tým, že sa v jeho obvode nachádza nehnuteľnosť rodinný dom,
na ktorom bola vybudovaná nadstavba ( § 37 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., § 86 ods. 2 O. s. p. ).
Ďalej súd poukazuje, že medzi účastníkmi konania a podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu nikdy

nebola dohodou ani rozhodnutím vykonaná reálna deľba novovytvorenej bytovej jednotky a pôvodného
rodinného domu. Vzhľadom k tomu pôvodný rodinný dom a nadstavba tvoria jeden celok so súpisným
číslom XX a nadstavbe bolo pridelené orientačné číslo XX/A.

11. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 27. mája 2013, č. k. 4C/237/2003-409 rozhodol, opis

č.l. 409
12. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie zastaviť. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu má vady, nesprávne právne
posúdenie veci. č.l. 426
13. Krajský súd v Bratislave Uznesením zo dňa 11.10.2016 , č.k. 14Co/426/2013-470, napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že má súd predmetom
vyporiadania BSM nie je nehnuteľnosť, keďže nadstavba RD nie je predmetom vlastníctva účastníkov,
a nemožno ju zahrnúť do spoločného majetku ako nehnuteľnú vec a presne určiť hodnotu majetku
tvoriaceho BSM .
14. V intenciach uznesenia č.k. 14Co/426/2013-470 zo dňa 11.10.2016 Krajského súdu v Bratislave súd

nariadil pojednávanie v zmysle ust. § 177 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov konania, listinnými
dôkazmi - sobášnym listom, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 27.12.1979, rozhodnutím o rozvodemanželstva rodinným súdom v O., rozhodnutím o určení orientačného čísla, záznamom o prehliadke
rodinného domu a zoznamom zisteného nábytku, čestným prehlásením E. S. zo dňa 12.05.2006 ( č.
l. 66b ), šekom banky v Y., vyúčtovacou faktúrou SPP a dokladom o jej úhrade zo dňa 25.05.2006,

ústrižkami o zaplatení stavebnej pôžičky ( č. l. 66e - 66k ), vyhlásením zo dňa 27.02.2007 ( č. l. 74 ),
znaleckým posudkom č. 12/2011, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, znaleckým posudkom č. XXX/
XXXX, stavebným povolením Obvodného národného výboru D. IV zo dňa 28.12.1976, geometrickým
plánom č. 15/2001, návrhom dohody o vyporiadnaí BSM mimosúdnou cestou, zmluvou o prenájme zo
dňa 05.03.2002 ( č. l. 405 ), zmluvou o prenájme zo dňa 01.08.2002 ( č. l. 406 ), obsahom pripojeného

spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp. zn. V - XXXX/XX, Svedecká výpoveď K.
J. - matky žalovanej, č.l. 492-540, výpoveď žalovanej a ostatným obsahom spisu a po vyhodnotení
vykonaných dôkazov súd ustálil skutkový stav nasledovne:

16. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 30.10.2976 pred V. národným výborom D. I manželstvo.
Dňa 16.08.1989 účastníci konania opustili F. socialistickú republiku a žijú odvtedy v O.. Obidvaja

účastníci konania sú austrálski občania.
Manželstvo účastníkov bolo Rozhodnutím W. súdu O. v D., číslo BR XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
rozvedené, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2000. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
22.12.2009 uznal rozhodnutie austrálskeho súdu č. BR 6093/00 z 06.10.2000 na území Slovenskej
republiky .

17. V. národný výbor D. IV, odbor výstavby a územného plánovania ako príslušný stavebný úrad
vydal dňa 28.12.1976 stavebné povolenie žiadateľom N. A. a manž. A. na výstavu resp. realizáciu
jednej samostatnej stavebno-technickej uzamykateľnej bytovej jednotky s kompletným príslušenstvom
o obytnej ploche 59,5 m2, zastavaná plocha domu 79,0 m2.

18. V. národný výbor D. IV, odbor výstavby a územného plánovania ako príslušný stavebný úrad dňa
27.12.1979 vydal kolaudačné rozhodnutie N. A. a manž. A., bytom D. - Q., I. č. XX, čím povoľuje
užívanie nadstavby rodinného domu o jednej bytovej jednotke na pozemku parc. č. XXXX/X kat. úz.
Q.. Rozhodnutím starostu K. časti D. - Q. zo dňa 11.04.2005 bolo pre uvedenú nadstavbu pridelené

orientačné číslo XX/A.

19. Z predložených listinných dôkazov zo Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu súd zistil,
že odporkyňa nadobudla vlastníctvo kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 29.09.1976 k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. Q., obec D. - m. č. Q., okres D. IV, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV

č. XXX ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc č. XXXX - záhrady
o výmere 475 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX k. ú. Q. v podiele 1/2 od rodičov.
Druhú 1/2 predmetných nehnuteľností nadobudla do vlastníctva sestra odporkyne. Táto skutočnosť je
preukázaná listom vlastníctva č. XXX, k. ú. Q., okres D. IV.

20. Z aktuálneho výpisu LV č. XXX nehnuteľnosť postavená na parc. č. XXXX opis XXX je v podielovom
spoluvlastníctve:
X/ O. J. r. A. ( dcéra účastníkov konania ), bytom D. P. W. XX/XXXX v podiele 1,
X/ O. J. r. J. ( sestra odporkyne ), bytom I. XX, D., v podiele 1/2,
a zriadené vecné bremeno - doživotné právo užívania pre K. J., matku odporkyne. Titulom nadobudnutia

podielového spoluvlastníctva vlastníkov 1/ a 2/ je darovacia zmluvy medzi odporkyňou a novými
podielovými spoluvlastníkmi (syn a dcéra účastníkov konania), ktorým bol povolený vklad Správou
katastra pre hl. m. SR D. V-7456/06 dňa 06.11.2006.

21. Zo znaleckého posudku č. 12/2011 X. znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľnosti na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, súd zistil, že všeobecná hodnota rodinného
domu s príslušenstvom, súp. č. 1XXX v Bratislave - Lamač, na ulici Segnáre XX, vedenom na LV č. XXX,
k. ú. Q. postavený na parcele č. XXXX je vo výške 223.000,- eur.

22. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „Obč. zákonník“ ) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému zmanželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 148 ods. 1 Obč. zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Obč. zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 Obč. zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.

Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný

majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( C. s. p. ) opis účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§215ods.1,2civilnéhosporovéhoporiadkusúdrozhodnenazákladeskutkovéhostavu.Skutkový

stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 216 ods.1 civilného sporového poriadku súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

Podľa § 187 C s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Z vyššie uvedeného ustanovenia § 149 ods. 3 Obč. zák. je zrejmé, že pokiaľ sa rozvedení manželia
nedohodnú na vyporiadaní zaniknutého BSM, rozhodne o tejto otázke súd. V predmetnej veci sa

účastníci o vyporiadaní nevedeli dohodnúť a keďže do podania návrhu neuplynula 3-ročná lehote
potrebná na nastúpenie právnych následkov vyporiadania zo zákona, súd vec prejednal a vyporiadal
veci, ktoré patrili do ich zaniknutého BSM podľa zásad obsiahnutých v citovanom ustanovení § 150 Obč.
zák.

Čo sa týka podielov účastníkov na majetku v zaniknutom BSM, ako už bolo konštatované, že pre účely
určenia podielu účastníkov pri vyporiadaní, z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok stanovenie rozdielnych podielov, a preto súd vychádzal z toho, že podiely
oboch účastníkov na majetku BSM sú rovnaké. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a je

povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok.

23. V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná realizácia nadstavby, vybudovanie na
medzipodlaží - bytovej jednotky a 2. nadzemné podlažie - samostatná bytová jednotka. Účastníci
konania investovali zo spoločných prostriedkov na výstavbu nadstavby na rodinnom dome, ktorý nie

je predmetom BSM účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že nadstavba rodinného domu nie je
zapísaná na liste vlastníctva, netvorí samostatnú nehnuteľnosť, teda nie je schopná zápisu do Katastra
nehnuteľností, a preto nie je možné nadstavbu prikázať niektorému účastníkovi. Súd poukazuje, že
nadstavba nie je samostatná nehnuteľnosť, stavba spojená so zemou v zmysle stavebného zákona,
ale dielo vybudované na nehnuteľnosti, t.j. rodinnom dome. Preto predmetom vyporiadania BSM nie je

nehnuteľnosť ( nakoľko v danom prípade rodinný dom nepatrí do BSM ).
Taktiežnebolasporná,ženadstavbaRDbolarealizovanázprostriedkovposkytnutýchvtedajšouŠtátnou
sporiteľňou ako mladomanželská stavebná pôžička vo výške 110.000,- Kčs a podnikovej pôžičky.24. Sporové strany ku dňu opustenia vtedajšej ČSSR splatili stavebnú pôžičku vo výške 33.696 Kčs ,
teda nesplatená časť bola vo výške 76.307,- Kčs. Súd mal preukázané fotokópie potvrdzujúce splácanie
pôžičky Slovenskej štátnej sporiteľni na názov účtu A. s poznámkou - platí S. a manž., že nesplatený

zvyšok pôžičky splatili rodičia žalovanej ako dar žalovanej v celom rozsahu. Taktiež splatenie pôžičky
6.000dolárovžalovanou,ktorúvroku2006vrátilaosobnebratovižalobcu(pôžičkanaletenky)žalovaná
preukázala čestným prehlásením.

25. Žalobca žiadal vyporiadať aktíva - nájomné za dobu od opustenia republiky od 08/1989 do dňa

rozvodu ( 07.11.2000 ) a vnútorné zariadenie bytu. Avšak na preukázanie pravdivosti, že bytová jednotka
bola v prenájme, hnuteľné veci, ktoré nešpecifikoval, neurčil ceny, teda tieto tvrdenia nepreukázal
žiadnymi dôkazmi ani na ich preukázanie žiaden dôkaz nenavrhol.

26. Z výpovede žalovanej súd zistil, že žalobca od opustenia ČSSR 16.09.1989 neprispel, nepodieľal
sa na splatení zvyšnej časti poskytnutej pôžičky, neprispieval žiadnym spôsobom na údržbu, daňové

povinnosti, chod nehnuteľnosti, či nadstavby a spoločných častiach samotného rodinného domu.

27. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení , opísaných v žalobnom návrhu. Žalobca v priebehu konania nevyprodukoval žiadne dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Nepreukázal vlastnícky vzťah k nadstavbe RD, garáži z ktorej masa BSM

malo byť nájomné. Taktiež nešpecifikoval hodnoty zariadenia a preto žalobný návrh zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP ( ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania ) a náležitosti
odvolania podľa § 363 CSP ( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP ):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.