Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204606
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417204606.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: H.

X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 3, XXX XX L., zastúpený: Advokátska kancelária SOLICITOR
SK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 18, 811 08 Bratislava, IČO 36 867 683, proti žalovanému: Národná
diaľničnáspoločnosť,a.s.,sosídlomDúbravskácesta14,84104Bratislava,IČO35919001,zastúpený:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie
177.107,95 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 177.107,95 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.04.2017 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 177.107,95 Eur a náhrady trov konania titulom doplatenia
trhovej hodnoty vyvlastnených nehnuteľností. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný úrad L., odbor výstavby
a bytovej politiky vydal dňa 22.03.2016 rozhodnutie č. OU-BA-S právoplatné dňa 13.04.2016, v zmysle

ktorého vyvlastnil nehnuteľnosti vo vlastníctve a spoluvlastníctve žalobcu v prospech žalovaného
nachádzajúce sa v k. ú. J. L., okres L. II, obec: BA - m. č. J. L., nasledovne:
- parcelu reg. „E“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 10.790 m2, zapísanú na LV č. XXXXX, pričom
spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 11/180 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“ parc. č.
XXXX/XX o výmere 293 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 2.905 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 4.035
m2 z pôvodnej parc. reg. „E“ č. XXXX/X),
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.763 m2, zapísanú na LV č. XXXX, pričom

vlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 157 m2, zapísanú na LV č. XXXX, pričom vlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 166 m2, zapísanú na LV č. XXXX, pričom vlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
-parcelureg.„C“č.XXXX/XX-ornápôdaovýmere9.196m2,zapísanúnaLVč.XXXX,pričomvlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,

- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 946 m2, zapísanú na LV č. XXXX, pričom vlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, zapísanú na LV č. XXXX,
pričom vlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,o celkovej výmere 6.579,0167 m2, ktorá zodpovedá vlastníckym a spoluvlastníckym podielom žalobcu
ako trvalý záber za hodnotu určenú znaleckým posudkom č. 34/2016 vyhotoveným dňa 04.03.2016
Slovenskou technickou univerzitou v L., R. fakultou, I. súdneho znalectva, K. XX, L. (ďalej len „STU“)

spolu vo výške 430.070,32 Eur, čomu zodpovedá hodnota nehnuteľnosti 65,37 Eur/m2. Okresný úrad L.
začal vyvlastňovacie konanie na návrh žalovaného pre výstavbu verejnoprospešnej stavby „Rýchlostná
cesta R7 Bratislava - Ketelec - Bratislava Prievoz“ k. ú. J. L.. Dňa 22.10.2015 sa na Okresnom úrade
L. uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom žalobca namietol rozsah vyvlastnenia týkajúci sa trvalého
záberu a výšku náhrady za vyvlastňované nehnuteľnosti, kde nesúhlasil s výškou náhrady určenou

znaleckým posudkom I. - F., a.s. č. 171/2015 vo výške 55,20 Eur/m2, 61,50 Eur/m2.V zmysle zásady
kontradiktórnosti bol v správnom konaní zo strany žalobcu predložený znalecký posudok A.. A. O.
č. 7/2015 a č. 26/2015, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pôvodných nehnuteľností vo výške 92,28
Eur/m2, resp. pri parc. č. XXXX/XX, XX a XX vo výške 92,43 Eur/m2 a tiež znalecký posudok R.
certifikačného a znaleckého ústavu, a.s. B. č. X/XXXX, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pôvodných
nehnuteľností parc. č. XXXX/XX, XX a XX vo výške 106,48 Eur/m2. Okresný úrad L. požiadal o

vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorý mal stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľností ako aj
posúdiť žalobcom predložené znalecké posudky. Nový znalecký posudok podľa názoru žalobcu posúdil
jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov neobjektívne a zároveň nesprávne vyhodnotil porovnanie
so žalobcom predloženými znaleckými posudkami, keď uviedol, že všeobecná hodnota nehnuteľností
v žalobcom predložených posudkoch je nadhodnotená. Okresný úrad L. bez zohľadnenia všetkých

relevantných skutočností len prevzal cenu nehnuteľností z nového znaleckého posudku bez toho a
vo svojom rozhodnutí konštatoval, že určil cenu vyvlastňovaných pozemkov na 65,37 Eur/m2, bez
toho aby uviedol, na základe akej úvahy dospel k jej určeniu a z akých skutočností pri jej určení
vychádzal. Okresný úrad sa nevysporiadal s námietkami žalobcu a vo veci výšky náhrady len odkázal na
ustanovenie§8ods.3zákonač.129/1996Z.z.oniektorýchopatreniachnaurýchlenieprípravyvýstavby

diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Podľa názoru žalobcu Okresný úrad L. nepostupoval správne v
súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a ním prebratá cena z nového znaleckého posudku
nemôže zodpovedať primeranej náhrade tak, ako to vyžaduje Ústava SR a ďalšie právne predpisy,
ako aj súdna prax. STU vypracovávala v priebehu krátkeho obdobia viacero znaleckých posudkov,
pričom ich texty sa nápadne podobajú bez ohľadu na lokalitu, na viac ceny určené v znaleckom

posudku STU sú vypočítavané rovnako pre jednotlivé katastrálne územia bez ohľadu na individuálne
zhodnotenie vyvlastňovaných nehnuteľností. Zo znaleckého posudku STU nevyplýva, ako bola cena
za vyvlastňované pozemky určená a či zodpovedá trhovej cene nehnuteľností. Pri vyvlastňovaní zákon
predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa trhovej ceny
inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nie len z polohy umiestnenia pozemku,

o vyvlastnení ktorého sa koná. V znaleckom posudku STU chýba analýza miestneho trhu všetkými
rovnocennýmimetódami,ktorýmisúporovnávaniekúpnychcien,kapitalizáciačistýchvýnosovanáklady
podľa cien stavebných prác. Otázka primeranej náhrady je otázkou ekonomickou, v rámci ktorej je
potrebné určiť, aká forma je spravodlivá, proporcionálna a zodpovedajúca zásahu do vlastníckych práv
zo strany verejnej moci. Náhrada má byť stanovená tak, aby vyvážila ujmu, ktorá vyvlastnením vzniká,

t. z. že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť v zásade rovnaké ako pred ním. Z rozhodovacej
praxejezrejmé,žezaprimeranúnáhradusapovažujecena,žektorúmožnopozemokkúpiťalebopredať
v čase uskutočňovaného úkonu alebo rozhodnutia o vyvlastnení. Povinnosťou správnych orgánov je
vo vyvlastňovacom konaní zistiť skutočný stav primeranej náhrady za vyvlastnenie. Opierajúc sa o
hodnotu pozemkov stanovených znaleckými posudkami predloženými žalobcom mala byť náhrada za

vyvlastňované nehnuteľnosti určená nasledovne:
- za novovytvorené parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 293 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 2.905
m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 4.035 m2 (z pôvodnej parc. reg. „E“ č. XXXX/X) v spoluvlastníckom
podiele žalobcu 11/180 z celku, ktorému zodpovedá výmera 442,02 m2 na základe znaleckého posudku
č. 26/2015 A.. O. v hodnote 92,43 Eur/m2 je jeho hodnota 40.855,91 Eur (vyvlastnené boli za 65,37 Eur/

m2, t. z. v celkovej výške 28.894,85 Eur) - rozdiel je vo výške 11.961,06 Eur,
- za parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.763 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu
vo veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 881,50 m2 na základe znaleckého posudku č. 7/2015
A.. O. v hodnote 92,28 Eur/m2 je jeho hodnota 81.344,82 Eur (vyvlastnené boli za 65,37 Eur/m2, t. z. v
celkovej výške 57.623,66 Eur) - rozdiel je vo výške 23.721,16 Eur,

- za parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 157 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu
vo veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 78,50 m2 na základe znaleckého posudku č. 7/2015
A.. O. v hodnote 92,28 Eur/m2 je jeho hodnota 7.243,98 Eur (vyvlastnené boli za 65,37 Eur/m2, t. z. v
celkovej výške 5.131,55 Eur) - rozdiel je vo výške 2.112,43 Eur,- za parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 166 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu vo
veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 83 m2 na základe znaleckého posudku č. 7/2015 A.. O.
v hodnote 92,28 Eur/m2 je jeho hodnota 7.659,24 Eur (vyvlastnené boli za 65,37 Eur/m2, t. z. v celkovej

výške 5.425,71 Eur) - rozdiel je vo výške 2.233,53 Eur,
- za parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 9.196 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu
vo veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 4.598 m2 na základe znaleckého posudku č. 7/2015
A.. O. v hodnote 92,28 Eur/m2 je jeho hodnota 424.303,44 Eur (vyvlastnené boli za 65,37 Eur/m2, t. z.
v celkovej výške 300.571,26 Eur) - rozdiel je vo výške 123.732,18 Eur,

- za parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 946 m2, v spoluvlastníckom podiele žalobcu
vo veľkosti 1 z celku, ktorému zodpovedá výmera 473 m2 na základe znaleckého posudku č. 7/2015
A.. O. v hodnote 92,28 Eur/m2 je jeho hodnota 43.648,44 Eur (vyvlastnené boli za 65,37 Eur/m2, t. z. v
celkovej výške 30.920,01 Eur) - rozdiel je vo výške 12.758,43 Eur,
- za parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, v spoluvlastníckom
podieležalobcuvoveľkosti1zcelku,ktorémuzodpovedávýmera23m2nazákladeznaleckéhoposudku

č. 7/2015 A.. O. v hodnote 92,28 Eur/m2 je jeho hodnota 2.122,44 Eur (vyvlastnené boli za 65,37 Eur/
m2, t. z. v celkovej výške 1.503,51 Eur) - rozdiel je vo výške 618,93 Eur.
Na základe uvedeného boli žalobcove nehnuteľnosti vyvlastnené ako trvalý záber za celkovú náhradu
430.070,32 Eur, čo však nemôže s poukazom na vyššie uvedené predstavovať primeranú náhradu.
Primeranú náhradu predstavuje suma 607.178,27 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal doplatenie

náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v sume 177.107,95 Eur.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciu žalobcu
uvedenou v žalobe. Mal za to, že Okresný úrad L. dostatočne popísal a uviedol, na základe akej úvahy
dospel k určeniu výšky náhrady za vyvlastnenie a z akých skutočností vychádzal pri určení tejto výšky.

Riadnym spôsobom sa vysporiadal s námietkami žalobcu vo veci výšky náhrady, nakoľko však nedošlo
ku konsenzu, okresný úrad legitímne zvoli postup v zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. V čase
rozhodnutia mal okresný úrad k dispozícii až päť znaleckých posudkov, pričom znalecký posudok STU
je podľa názoru žalovaného dostatočným a relevantným podkladom pre určenie primeranej náhrady.
Ani žalobcovi ani správnym orgánom neprináleží spochybňovať obsah znaleckého posudku, nakoľko

úvahy znalca v ňom obsiahnuté zodpovedajú zásadám logiky, a teda znalecký posudok je v plnom
rozsahu preskúmateľný. Žalovaný poukazoval na prílohu č. 3 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti
SR č. 492/2001 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v zmysle ktorej výber vhodnej metódy
na stanovenie všeobecnej hodnoty vykonáva znalec, pričom tento výber je v znaleckom posudku
zdôvodnený. V danom prípade STU v znaleckom posudku riadne odôvodnila výber použitej metódy na

zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, a to metódou polohovej diferenciácie. Napokon aj znalci v
znaleckých posudkoch, ktoré do konania predložil žalobca, vylúčili porovnávaciu a výnosovú metódu,
pričom tiež použili len metódu polohovej diferenciácie. V znaleckom posudku STU sa znalec na str. 9
dostatočne vyjadril aj k odlišnostiam, ktoré vznikli pri porovnávaní znaleckých posudkov č. 7/2015 a
26/2015 (vyhotovených A.. O.), č. 3/2015 (vyhotovený R. certifikačným a znaleckým ústavom, a.s.) a

č. XXX/XXXX (vyhotovený I. - F., a.s.). Znalecký posudok č. 3/2015 vypracovala znalecká organizácia
nad rámec svojich odborných kompetencií, preto na tento posudok nie je možné prihliadnuť. V zmysle
záverov z odborného seminára k vyhláške Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášok
č. 626/2007 Z. z., 605/2008 Z. z., 47/2009 Z. z. a 254/2010 Z. z. (Zborník prednášok zo seminára
vydala Žilinská univerzita v Žiline, ÚSI Žilina november 2010) pri hodnotení pozemkov určených pre

líniovú stavbu (v prevažnej miere mimo ZUO druh orná pôda, trvalé trávnaté porasty, príp. vodné
plochy) je potrebné si uvedomiť, že zmena spôsobu ich budúceho využitia je už zohľadnená aj v
použitej východiskovej hodnote pozemku a v prístupe k ich ohodnoteniu ako stavebných pozemkov.
Hodnota koeficientu všeobecnej situácie ks je v znaleckom posudku ÚEOS - F., a.s. podhodnotená
(1,05), keďže pozemky sa nachádzajú na okraji mestskej časti hlavného mesta s počtom obyvateľov

prevyšujúcim 50.000, je preto vhodné uvažovať s hodnotou koeficientu bližšie k hornej úrovni intervalu
hodnôt. Ďalej žalovaný poukazoval na prílohu č. 3 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004
Z. z., časť E.3.1.1, podľa ktorej jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre
skupinu pozemkov. Obdobne zo Zborníku prednášok vydaného Žilinskou univerzitou vyplýva, že z
dôvodu vyvarovania sa rozdielne stanoveným hodnotám pre pozemky z tej istej lokality a určených

na zástavbu tou istou stavbou je vhodné dodržať niekoľko zásad: a/ znalec by mal hodnotiť ucelený
súbor pozemkov z jednej lokality (katastrálneho územia), b/ u pozemkov mimo ZUO je vhodné zamerať
sa na vzdialenosť od sídelných útvarov, vybavenosť infraštruktúrou, okolitú zástavbu a pod., c/ len
v opodstatnených prípadoch pristupovať k hodnoteniu niektorých pozemkov individuálne (pozemky svýraznými charakteristikami). Hoci znalecké posudky I. - F., a.s. a A.. O. spĺňajú predpísané formálne
a metodické náležitosti s vymenovanými nedostatkami, rozdielnosti v znalcami stanovenej všeobecnej
hodnote predmetných nehnuteľností sú pomerne veľké (33,36% a 40,28%) a vyplývajú z rozdielneho

pohľadu znalcov na ohodnocované nehnuteľnosti, pričom do výpočtu vystupuje veľká miera subjektivity
znalcov. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že znalecké posudky žalobcu sú nepoužiteľné
pre určenie správnej výšky náhrady a sú neobjektívne. Jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemku,
ktorá bola stanovená Ústavom súdneho znalectva vo výške 65,37 Eur/m2, je po úprave anomálií
v rozpätí koeficientov polohovej diferenciácie jednotlivých znaleckých posudkov možné považovať

za objektivizovanú najpravdepodobnejšiu cenu nehnuteľnosti ku dňu ohodnotenia. Náhradu priznanú
rozhodnutím Okresného úradu Bratislava za pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, považoval
žalovaný za primeranú, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami
žalovaného a má za to, že náhradu za vyvlastnenie nie je možné považovať za adekvátnu. Žalovaný

spochybňuje znalecké posudky vypracované A.. O., v dôsledku ktorých mala byť hodnota nehnuteľností
nadhodnotená. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti aj znalecký posudok I. - F., a.s., ktorého
cena za nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom STU spochybnená ako podhodnotená, a teda
logicky by mal žalovaný považovať aj tento znalecký posudok za chybný, resp. za posudok, ktorý je
nepoužiteľný pre určenie primeranej výšky náhrady, čo však nekonštatuje. Rozdielnosť v jednotkových

všeobecných hodnotách pozemkov preukazuje, že určenie primeranej ceny sa nachádza v určitom
rozpätí, pre stanovenie ktorej je bezpochyby nevyhnutné odborné stanovisko. Za také žalobca naďalej
považuje ním predložené znalecké posudky vypracované Ing. A. O., znalcom z odboru stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a pozemných stavieb. Podľa názoru žalobcu ním predložené
znalecké posudky spĺňajú zákonné náležitosti a sú plne spôsobilé pre sledovaný účel. Samotný

posudok STU konštatuje, že tieto posudky spĺňajú predpísané formálne a metodické náležitosti, pričom
rozdielnosť v znalcami stanovenej všeobecnej hodnote nehnuteľností vyplývajú z rozdielnych pohľadov
znalcov na ohodnocované nehnuteľnosti a do výpočtu vstupuje veľká miera subjektivity znalcov.
S ohľadom na konštatované je možné legitímne položiť otázku, či pri určení všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti v znaleckom posudku STUP tiež nedošlo k vstupu veľkej miery subjektívneho hodnotenia.

Je nesporné, že výstavba diaľnice je dôležitou investíciou, ktorá bude mať vplyv na rozvoj a kvalitu
života celej spoločnosti, je však nutné brať na zreteľ, ako a akým spôsobom sa tento výsledok má
dosiahnuť. Pri inštitúte vyvlastnenia sa jedná o nenávratné a trvalé odňatie vlastníctva k veci, t.j. nie
je možné naň hľadieť ako na stav, keď sa vlastník na základe vlastnej dobrovoľnej vôle rozhodne k
predaju nehnuteľnosti, ktorá sa navyše za určitých okolností opäť môže stať jeho vlastníctvom. Preto

vyvlastnenie má byť realizované tak, aby v čo najväčšej miere eliminovalo dopad na vyvlastňovanú
osobu, a to aj prostredníctvom ceny za vyvlastňovanú vec. Je zrejmé, že koeficient „násilného“ odňatia
neexistuje, je však na mieste, aby sa z morálneho hľadiska ako aj z hľadiska dobrých mravov naň
prihliadlo. Žalobca opätovne poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej
v prípade vyvlastnenia pre potrebu výstavby ciest je v rozumnom pomere k hodnote majetku v zásade

iba plná náhrada vo výške trhovej ceny (Vistins a Perepjolkins proti Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa
25.10.2012). Žalobca dal ďalej do pozornosti, že diaľnica, pre výstavbu ktorej došlo k vyvlastneniu jeho
pozemkov, je na najexponovanejšom mieste v rámci územia Slovenskej republiky a v jej bezprostrednej
blízkosti, ktorého územie patrí medzi ekonomicky najatraktívnejšiu časť. Preto podľa jeho názoru
znalci v ním predložených znaleckých posudkoch správne vyhodnotili situáciu a okolnosti a koeficient

povyšujúcichfaktorovbolpoužitýsprávne.Odôvodnenosťpoužitiapovyšujúcehofaktoravovyššejmiere
než boli použité v znaleckých posudkoch I. - F., a.s. a STU je aj fakt, že na dané pozemky bolo v danom
čase vydané právoplatné územné rozhodnutie. Zo strany žalobcu vznikla aj obava o objektívnosť a
dôveryhodnosť znaleckého posudku STU, a to z dôvodu personálneho prepojenia spoločnosti I. - F., a.s.
a STU hneď dvomi osobami nachádzajúcimi sa v orgánoch oboch inštitúcií. Jednou osobou je G.. A..

H. L., J.., ktorý je zároveň zamestnancom STU a tiež A.. Y. Z. - externý pracovník STU. V súvislosti so
žalovanýmspochybňovanýmznaleckýmposudokč.3/2015vypracovanýmR.certifikačnýmaznaleckým
ústavom, a.s. pre údajné prekročenie svojich kompetencií žalobca poukazoval na to, že súčasťou tohto
posudku je posudok č. 149/2015 vypracovaný A.. H. J., ktorého obsah nie je možné opomínať. V tejto
súvislosti dal žalobca do pozornosti, že G.. A.. B. J., J.., ktorá podpísala znalecký posudok STU, je

v zozname Ministerstva spravodlivosti SR vedená ako znalec v odbore stavebníctvo - odhad hodnoty
stavebných prác. Posudok STU preto nie je spôsobilým k ohodnoteniu vyvlastnených nehnuteľností.4. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu uviedol, že priznanú náhradu za vyvlastnenie v sume
430.070,32 Eur považuje za adekvátnu. Okresný úrad Bratislava vychádzal zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, čím došlo k správnemu určeniu výšky náhrady. Je zrejmé, že počas vyvlastňovacieho

konania bola postupnosť taká, že najprv bol zo strany žalovaného k návrhu na vyvlastnenie doložený
znalecký posudok I. - F., a.s. č. 171/2005, následne žalobca predložil svoje znalecké posudky, pričom
pre odstránenie akýchkoľvek rozporov a úplné obstaranie si podkladov potrebných pre rozhodnutie
správny orgán nechal vypracovať ďalší, tzv. kontrolný znalecký posudok STU č. 34/2016. Žalovaný
mal za to, že znalecký posudok STU je najobjektívnejší a najrelevantnejší pre určenie primeranej

náhrady za vyvlastnenie. Navyše uvedený znalecký posudok sa precízne vysporiadal s rozdielmi
predošlých znaleckých posudkov, ktoré pomenoval a vysvetlil. Ani jeden zo znalcov, ktorí vypracovali
znalecké posudky pre žalobcu tieto rozdiely nevysvetlili. K namietaným personálnym prepojeniam
žalovaný uviedol, že je zrejmé, že G.. A.. H. L., J.. a A.. Y. Z. ako členovia dozornej rady spoločnosti
I. - F., a.s. sú zároveň aj externými spolupracovníkmi Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Uvedená skutočnosť však automaticky sama o sebe nemôže zakladať a odôvodňovať žalobcove

obavy a podozrenia o neobjektívnosti znaleckého posudku. Navyše tieto osoby ani neboli riešiteľmi
znaleckého posudku. Žiadna z osôb, na ktoré poukazuje žalobca, nie je vzťahu k veci alebo iným
zainteresovaným osobám, aby bolo možné dôvodne pochybovať o riadnom plnení povinnosti znalca
konať nezávisle a nestranne. V prípade, ak mal žalobca za to, že je dôvodné pochybovať o nezaujatosti
niektorého znalca, mal to riadne a včas (skôr) namietať, nakoľko tieto skutočnosti sú verejne a dlhodobo

známe. Predkladanie týchto námietok v súčasnom štádiu konania je podľa názoru žalovaného účelové.
Ústav súdneho znalectva Stavebnej fakulty STU je pedagogickým a vedecko-výskumným pracoviskom
Stavebnej fakulty STU, ktorý bol založený v roku 1999, pričom s poukazom na jeho dlhodobú históriu
a vážnosť tejto inštitúcie mal žalovaný za to, že ústav predstavuje dostatočnú záruku na to, aby
vypracovaný znalecký posudok bol dostatočne objektívny. K relevantnosti znaleckého posudku č.

3/2015 vypracovaného Slovenským certifikačným a znaleckým ústavom Žilina, a.s. žalovaný opätovne
poukazoval na analýzu uvedenú v znaleckom posudku STU, v zmysle ktorého došlo k prekročeniu
odborných kompetencií tohto ústavu. Pokiaľ žalobca spochybňoval posudok STU z dôvodu, že tento
podpísala G.. A.. B. J., J.., žalovaný poukazoval na to, že hoci za Slovenskú technickú univerzitu v
Bratislave (ako znalecký ústav) je v znaleckej doložke podpísaná G.. A.. B. J., J.. spolu s prof. A..

R. N., J.., znalecký posudok vypracovali nasledovní riešitelia: A.. R. D., J.., A.. E. F., J.. a A.. B.
E.. Všetci riešitelia sú evidovaní v zozname znalcov v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, čo ich celkom zrejme kvalifikuje a oprávňuje vypracovať znalecký posudok na príslušný
účel. Tiež sa žalovaný nestotožnil s hodnotou koeficientu povyšujúcich faktorov kz, ktoré boli zvolené
v novom znaleckom posudku žalobcu č. 141/2017 A.. J. Y.. Predmetný koeficient nie je vhodné

voliť vo vyššej hodnote, nakoľko pri stanovení jednotkovej východiskovej hodnoty takéhoto pozemku
znalec už berie do úvahy budúci vyšší účel jeho využitia, než na aký slúži v čase ohodnotenia.
Vypracovanie a doloženie tohto nového znaleckého posudku považoval žalovaný za nehospodárne a
nadbytočné, v záujme umelého navyšovania ceny pozemkov. Doloženie nového znaleckého posudku
narúša dôveryhodnosť dôkazov žalobcu v tom, že na tie isté nehnuteľnosti si žalobca dokáže zabezpečiť

posudky s rôznymi závermi. Ďalej mal žalovaný za to, že žalobcom požadovaný nárok v podobe
uplatnenia „koeficientu za násilné odňatie“ je nedôvodný a nemá oporu vo všeobecne záväzných
právnych predpisoch. Primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa stanovuje len a výlučne
podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Povyšujúcimi faktormi v zmysle vyhlášky sú tvar
pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy a pod. Hoci sú tieto uvádzané

len príkladmo, je zrejmé, že sa jedná o relevantné skutočnosti spojené výlučne len s pozemkom a
nie o hypotetické úvahy viažuce sa na korektív dobrých mravov a morálne hľadisko. Všetky prípadné
povyšujúce faktory už boli zohľadnené vo východiskovej hodnote. Žalobca odôvodňoval oprávnenosť
použitia povyšujúceho faktora vo vyššej miere tým, že na dané pozemky bolo v danom čase vydané
právoplatnéúzemnérozhodnutie,aktuálneužprávoplatnéstavebnépovolenie.Žalobcavšakdokonania

tieto dokumenty nepredložil. Na viac žiadny zo znaleckých posudkov žalobcu nepojednáva o vydanom
územnom rozhodnutí čí prípadnom stavebnom povolení, a teda znalci o tejto skutočnosti pri vypracovaní
znaleckých posudkov ani neuvažovali. Zároveň mal žalovaný za to, že žiadny všeobecne záväzný
právny predpis výslovne nesplnomocňuje ani neoprávňuje súd, aby rozhodoval o výške náhrady za
vyvlastnenie na základe inej metodiky, než správny orgán konajúci o vyvlastnení. Vytvorenie takejto

možnosti ani nebolo v úmysle zákonodarcu pri zavedení ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.
z. Náhrada za vyvlastňované pozemky má byť primeraná, teda nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu
trhovejceny,alemázásadnevyvážiťujmu,ktoráodňatímvecivznikla.Vposudzovanomvyvlastňovacom
konaní bola trhová cena za nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu určená znaleckým posudkom vo výške430.070,32 Eur, pričom rovnaká náhrada bola priznaná žalobcovi aj rozhodnutím Okresného úradu
Bratislava.

5. V rámci ďalších vyjadrení v priebehu konania žalobca poukazoval na to, že oprávnenosť ním
požadovanej sumy podčiarkuje aj nový znalecký posudok A.. J. Y. č. 141/2017. Záujmom žalobcu
nebolo vypracovávanie kontra posudkov, ale aby znalec, ktorý vyhotovuje znalecký posudok nebol
ovplyvnený žiadnymi údajmi a názormi z iných znaleckých posudkov, ale aby objektívne a spravodlivo
ohodnotil požadovaný pozemok bez akýchkoľvek iných vplyvov a názorov. Čo sa týka personálneho

prepojenia I. - F., a.s. a STU, žalobca zdôraznil, že G.. A.. L., J.. nie je externým pracovníkom STU,
ale priamo interným zamestnancom a pôsobí na katedre technických stavieb. Preto je tu pochybnosť o
objektívnosti vypracovaného znaleckého posudku STU. Žalovaný tvrdil, že uvedené námietky vo vzťahu
k znaleckému posudku STU mohol žalobca namietať už skôr v správnom konaní. V tomto smere žalobca
poukazoval na to, že nemal žiadnu možnosť skôr namietať tieto skutočnosti, nakoľko vôbec nemal
vedomosť o tom, komu a aký subjekt Okresný úrad Bratislava požiadal o vypracovanie kontrolného

posudku, na základe ktorého stanovil sumu za náhradu a okresný úrad po vypracovaní znaleckého
posudku neumožnil žalobcovi sa vyjadriť k predmetnému posudku a priamo vydal rozhodnutie, čím
odignoroval svoju povinnosť v zmysle § 33 správneho poriadku. Na viac aj Doc. B. J., J.., ktorá ako
osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti podpisovala znalecký posudok STU bola do 27.09.2012
členom predstavenstva spoločnosti I. - F., a.s. Otázna je aj oprávnenosť jedného z riešiteľov znaleckého

posudku STU, a to H. E., keďže nemala uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu pre účinný
výkon znalca a rovnako či pani E. a G.. A.. J. mali možnosť ovplyvňovať obsah a závery znaleckého
posudku. A.. H. E. v čase vypracovania znaleckého posudku nebola zapísaná v zozname znalcov, ale
bola na doktorandskom štúdiu STU v oblasti teórií a konštrukcií pozemných stavieb a bola odbornou
asistentkou G.. J.. Aj táto skutočnosť spôsobuje nedôveryhodnosť vypracovaného posudku STU. Na

viac znalecký posudok STU bol objednaný listom č. OU-BA_S zo dňa 17.02.2016, pričom dátum, ku
ktorému bol vypracovaný znalecký posudok STU, je v deň obhliadky 16.12.2015. Nie je zrejmé ako
mohol STU vykonať ohliadku už 16.12.2015, keď ešte ani nemal vedomosť o tom, že bude požiadaný
okresným úradom o vykonanie znaleckého posudku týkajúceho sa predmetných nehnuteľností. Ďalej
pri využití koeficienta povyšujúcich faktorov uviedol „nevyskytujú sa“, avšak napriek tomu uviedol

hodnotu 1,10. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že Ústav STU bol založený už v roku 1999, žalobca
dal do pozornosti, že A.. O., ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalobcu je v zozname znalcov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR už od 15.07.1974. Za účelom preukázania nedôveryhodnosti
znaleckého posudku STU žalobca poukazoval na rozdielny prístup rovnakých riešiteľov znaleckých
posudkov STU , keď pri využití povyšujúceho faktora v niektorých prípadoch uvedú, že sa vôbec

nevyskytuje (napr. znalecký posudok STU č. 39/2016) avšak v iných znaleckých posudkoch výslovne
uvádzajú, že samotným dôvodom pre použitie povyšujúceho faktora je skutočnosť existencie územného
rozhodnutia na umiestnenie stavby (napr. znalecký posudok č. 41/2016 alebo 20/2016), t.j. ide o to isté
územné rozhodnutie, ktoré sa rovnako vzťahuje aj na tie pozemky. V súvislosti s rozporovaním použitého
koeficientu povyšujúcich faktorov znalcom A.. Y. žalobca uviedol, že posudzovanie dodržiavania

zákonnostiasprávnostiposudkovznalcovvykonávajúcichznaleckúčinnosťakošpecializovanúodbornú
činnosť má vo svojej kompetencii výlučne H. spravodlivosti SR. Napriek tomu žalobca nesúhlasil s
názorom žalovaného a hodnotu koeficientu 1,8 z 3 považoval za správnu. Poukazoval na to, že pozemky
pod líniovou stavbou boli zahrnuté do územného plánu Hl. mesta SR Bratislavy už od roku 2007 a
to, že boli používané na poľnohospodársky účel neznižuje ich hodnotu. Preto argumentom o budúcom

vyššom účele je bezpredmetný, keďže tento stav trvá od roku 2007. Čo sa týka použitia povyšujúceho
faktora žalobca poukázal na iné posudky STU (napr. 20/2016, 41/2016), kde on sám zohľadňuje vydanie
toho istého územného rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria predmet tohto sporu.
Tvrdenie, že žalobca nepreukázal vydanie územného rozhodnutia na predmetné pozemky považoval
žalobcazaúčelové.Vydanierozhodnutiamuselpreukazovaťžalovanývrámcivyvlastňovaciehokonania

pred Okresným úradom Bratislava. V opačnom prípade by na vyvlastnenie nemal žiadny podklad. Pri
určení spravodlivej náhrady by podľa názoru žalobcu mal súd prihliadnuť aj na skutočnosť, že parcely
XXXX/XX, XX a XXXX/XX, XX, XX, XX vznikli odčlenením z jedného pozemku parc. reg. „E“ parc. č.
XXXX/X o výmere 215.138 m2. Tento pozemok tvoril unikátne celistvé územie vhodné na realizáciu
podnikateľských zámerov, pričom v dôsledku odčlenenia parciel došlo k rozdrobenie pôvodne uceleného

pozemku čo spôsobuje nemožnosť jeho užívania. Žalobca ďalej porovnával cenu vyvlastňovaných
pozemkovvrámciokresuBratislavaakoajindevSR,pričomzistil,žecenavoVajnorochbolaznaleckými
posudkami stanovená vo výške 84,94 Eur/m2 (navýšenie oproti východiskovej hodnote 28%), v A. pri G.
66,80 Eur/m2 (navýšenie oproti východiskovej hodnote 28%), vo R. E. 72,59 Eur/m2 (navýšenie oprotivýchodiskovej hodnote 81%), v F. - Y. 68,70 Eur/m2 (navýšenie oproti východiskovej hodnote 159%),
avšak v J L. 47,70, resp. 63,07 Eur/m2 (navýšenie oproti východiskovej hodnote - 1,45%). Žalobca
predložil aj niekoľko ďalších dokladov, ktoré preukazujú výrazné podhodnotenie trhovej ceny v J. L.,

napr. kúpnu cenu za pozemky v J., kde ich SR v správe Slovenská správa ciest za účelom líniovej stavby
kupovala za 103,57 Eur/m2, alebo kúpnu zmluvu na pozemky v k. ú. X. - M. za 96,75 Eur/m2, kúpnu
zmluvu v L. L. pre stavbu „dopravné napojenie k V. R. J.“ za 105,54 Eur/m2 vyplývajúce zo znaleckých
posudkov. Tieto situácie reprezentujú jasný dôkaz o tom, že dochádza k neodôvodneným rozdielom.

6. Napokon vo vyjadrení zo dňa 25.06.2018 (podaného v lehote poskytnutej súdom v rámci sudcovskej
koncentrácie konania) žalobca uviedol, že žalovaný sa snaží zakryť fakt, že vedel od počiatku, kto
je poverený vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Žalobca v priebehu vyvlastňovacieho
konania nemal možnosť namietať zaujatosť znalcov a vyjadriť sa k samotnému znaleckému posudku
STU, nakoľko o tom, že novým znaleckým posudkom bola poverená STU, sa dozvedel až z rozhodnutia
Okresného úradu Bratislava. Nebol dôvod pre žalobcu, aby po uskutočnení ústneho pojednávania, kde

bolo účastníkom správneho konania oznámené, že je to posledná možnosť na vznesenie námietok
(ktoré žalobca aj vzniesol), vykonávať aktivitu v súvislosti s nahliadaním do spisu, nakoľko nemal byť
zo strany správneho orgánu realizovaný žiadny iný úkon, než vydanie rozhodnutia na základe dovtedy
získaných podkladov. Skutočnosť, že na rozdiel od žalobcu žalovaný mal vedomosť o tom, že STU
vypracovávakontrolnýznaleckýposudok,vyplývazjehovyjadreníakoajzvýpovedejednéhozriešiteľov

- G.. A.. C. v konaní 4C 12/2017, ktorá sama 3x potvrdila, že objednávateľom znaleckých posudkov
nebol Okresný úrad L., ale žalovaný. Neskôr to poprela a uviedla, že so žalovaným komunikovali,
pretože posielal podklady v tejto veci. To je opäť jasný dôkaz o mimoriadne úzkej spolupráci medzi
žalovaným a samotnou STU. Žalobca tvrdil, že nebolo v konaní preukázané, že by G.. A.. J. v čase
podpisu znaleckého posudku STU bola spoločníkom, členom, štátnym zamestnancom, štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby. Obdobne nie je zrejmé v akom rozsahu
sa A.. H. E. podieľala na vypracovaní predmetného znaleckého posudku, nakoľko nebola osobou
z príslušného odboru a jej pribratie zároveň v znaleckom posudku STU nebolo žiadnym spôsobom
zdôvodnené ani vysvetlené. Znalecký posudok je preto nedôveryhodný, nakoľko ho v neznámom
rozsahu vypracovávala osoba, ktorá nie je evidovaná v registri znalcov vedenom Ministerstvom

spravodlivosti SR. Vo vzťahu k absolútne rozdielnemu využívaniu povyšujúcich faktorov zo strany STU
žalobca poukázal na samotný obsah znaleckého posudku STU č. 34/2016, kde riešitelia uviedli, že
povyšujúci koeficient sa nevyskytuje, napriek tomu však využili koeficient 1,10. Dôvod jeho využitia
resp. nevyužitia nie je v obsahu znaleckého posudku uvedený, a teda nie je zrejmé, v ktorej časti
obsahu znaleckého posudku sa riešitelia STU pomýlili. Obdobne napríklad v znaleckom posudku STU

č. 35/2016, ktorého riešiteľmi boli p. D. a A.. E. (ako aj v znaleckom posudku STU č. 34/2016) sa
tiež oceňovali nehnuteľnosti v k. ú. J. L. a je pozoruhodné, že došlo k využitiu hodnoty povyšujúceho
koeficienta vo výške 1,3. Dôvodom bola skutočnosť existencie územného rozhodnutia (toho istého, ktoré
sa týka aj pozemkov ocenených v ZP STU č. 34/2016) a skutočnosť vykonania projektovej prípravy
(tej istej, ktorá sa týka pozemkov ocenených v ZP STU č. 34/2016). Okrem faktu, že ide o pozemky

v rovnakom katastrálnom území, boli obidva znalecké posudky vyhotovené k tomu istému dňu, t.j. k
04.03.2016 a tiež obhliadky boli realizované k tomu istému dňu (16.12.2015). Je preto nezrozumiteľné
ako mohlo dôjsť k tak rozdielnemu ne/použitiu hodnoty povyšujúceho koeficienta, ktorý má významný
dopad na určenie hodnoty pozemku. Napokon žalobca poukazoval aj na samotnú fotodokumentáciu
ohodnocovaných pozemkov riešiteľmi STU, ktoré je k posudku priložená. Táto je úplne totožná s

fotodokumentáciou uvedenou v znaleckých posudok vypracovaných STU č. 30, 34, 35, 36, 37, 41/2016.
Je zarážajúce, že pri tejto osobnej obhliadke pozemkov, ktoré boli vždy iné, vždy v inom území,
bola vyhotovená a do znaleckých posudkov daná totožná fotodokumentácia nehnuteľností. Aj z tohto
dôvodu znalecký posudok STU nespĺňa požiadavky dané pre vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobca
ďalej poukazoval na to, že v iných konaniach vedených na tunajšom súde založil do spisov znalecké

posudky A.. arch. C. B. (ZP č. 160/2015), A.. H. J. (ZP č. 49/2015), A.. J. (ZP č. 149/2015), A.. D., kde
stanovené ceny za pozemky sú obdobné, ako obsahuje znalecký posudok A.. Y. a A.. O., vo výške
92,93 Eur/m2, resp. 92,28 Eur/m2, resp. 91,14 Eur/m2. Vzhľadom k tomu, že existuje 6 znaleckých
posudkov vypracovaných rôznymi znalcami, ktorí nezávisle od seba dospeli k rovnakým cenám, je
možné skonštatovať, že znalecké posudky predložené žalobcom sú objektívne a spravodlivé.

7. V rámci ďalších vyjadrení v priebehu konania žalovaný poukazoval na to, že znalecký posudok
STU č. 34/2016 vypracovali jeho nasledovní riešitelia: A.. R. D., J.., A.. E. F., J.. a A.. H. E.. Títo
riešitelia sú osobami nezávislými od osôb, na ktoré poukazuje žalobca (p. L. a p. Z.), títo nie súnijakým spôsobom obsiahnutí v texte znaleckého posudku, čím je podľa názoru žalovaného vyvrátená
pochybnosť o dôveryhodnosti vypracovaného znaleckého posudku. Nedôvodné sú aj úvahy žalobcu
o nekompetentnosti G.. A.. B. J., J.., o možnom pozmenení obsahu znaleckého posudku ako aj jej

personálnom prepojení medzi I. - F., a.s. a STU. Zmeny v pracovných a iných pozíciách sú súčasťou
prirodzeného vývoja v profesijnom živote každej osoby a nemôžu automaticky zakladať pochybnosti
o zaujatosti znalca. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že zatiaľ, čo si žalobca objednal vypracovanie
prvého znaleckého posudku u znaleckej organizácie ÚEOS - F., a.s., Okresný úrad L. nezávisle a
ex offo zadal vypracovať tzv. kontrolný znalecký posudok STU a to bez toho, aby túto skutočnosť

konzultoval so žalovaným alebo znaleckou organizáciou ÚEOS - F., a.s. Zároveň v znaleckom posudku
sa STU vysporiadala aj s nesprávnymi závermi znaleckého posudku I. - F., a.s., pričom ak by existovalo
prepojenie medzi týmito znaleckými organizáciami, STU by kontrolný posudok vypracovala v takej
podobe, aby odôvodnila správnosť záverov znaleckého posudku I. - F., a.s. Žalovaný zotrval na svojich
vyjadreniach, že žalobca mal a mohol riadne a včas namietať prípadnú zaujatosť znalcov. Ak by žalobca
riadne využil dostupné opravné prostriedky voči vydanému neprávoplatnému rozhodnutiu o vyvlastnení,

mohol v konaní v druhom stupni dosiahnuť zrušenie rozhodnutia odvolacím orgánom pre porušenie
procesných práv. Následne by žalobca nadobudol vedomosť o vypracovanom znaleckom posudku, čo
by mu umožnilo vyjadriť sa k nemu, vznášať prípadne námietky zaujatosti znalcov a uskutočňovať
ďalšiu obranu. Žalovaný nespochybňoval právo žalobcu uplatniť si svoje právo na vyššiu náhradu na
súde, spochybnil však žalobcovu úvahu, na základe akej metodiky má súd o vyššej náhrade rozhodnúť

a čo všetko má súd zohľadniť. Podľa názoru žalovaného účelom ustanovenia § 8 ods. 3 zákona
č. 129/1996 Z. z. bolo nielen zefektívniť proces vyvlastňovania, ale tiež poskytnúť vyvlastňovanému
subjektu právnu ochranu v podobe určitej „dvojinštančnosti rozhodovania“ o výške náhrady. Zámerom
uvedeného ustanovenia je, aby do vyvlastňovacieho procesu bol zahrnutý súd, ktorý s ohľadom na
svoju vyššiu odbornosť posúdi, či bola náhrada priznaná v súlade s všeobecnými záväznými právnymi

predpismi. Náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť a jej primeranosť sa stanovuje len a výlučne podľa
trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Žalovaný odmietal, že by bolo možné navýšiť náhradu
na základe „koeficientu násilného odňatia“, z pohľadu morálneho hľadiska, dobrých mravov, prípade
ďalších dodatočných ekonomicko-hospodárskych ukazovateľov. Na viac s poukazom na osobu žalobcu
aplikácia týchto zložiek náhrady je absolútne vylúčená. Žalovaný dal do pozornosti súdu verejne známe

a dostupné informácie, ktoré poukazujú na skutočnosť, že žalobca vedel, kadiaľ povedie diaľnica a
systematicky vykupoval pozemky v tejto lokalite. Žalobca potom celkom zrejme nemá k nehnuteľnostiam
žiadny emocionálny a osobný vzťah a vykupoval ich vedome za účelom dosiahnutia zisku. V súvislosti
s namietaným rozsahom vyvlastnenia žalovaný poukazoval na ustanovenie § 110 ods. 3 Stavebného
zákona, v zmysle ktorého je možné vyvlastnenie uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak mal žalobca

záujem na rozšírení vyvlastnenia aj na iné parcely, resp. časti parciel, mal o to požiadať včas v rámci
vyvlastňovacieho konania, pričom ak tak aj urobil a nebolo mu vyhovené, resp. sa takouto požiadavkou
žalobcu správny orgán nezaoberal, mohol žalobca podať voči takémuto rozhodnutiu príslušný opravný
prostriedok. Nakoľko vyvlastňovacie konanie je už ukončené, požiadavka žalobcu na vyvlastnenie
zvyškových parciel nemôže byť relevantná. Žalovaný navrhol v konaní vypočuť znalkyňu A.. R. D.,

J.., keďže žalovaný, ktorý nevypracoval znalecký posudok, sa k ostatným skutočnostiam uvádzanými
žalobcom nevie vyjadriť. V súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že G.. A.. J. nebola oprávnená
na podpísanie znaleckého posudku žalovaný poukazoval na ustanovenie § 15 vyhlášky MS SR č.
490/2004, pričom znalecký posudok bol podpísaný osobou na to oprávnenou. Námietky žalobcu o
nedôveryhodnosti znaleckého posudku STU z dôvodu, že jedným z riešiteľov bola A.. H. E. sú účelové

a neodborné. Je zrejmé, že primárnymi riešiteľmi znaleckého posudku sú znalci z relevantného odboru
a odvetvia. Je však možné a prípustné, aby k vykonaniu znaleckého posudku boli prizvaní aj iní
odborníci, ktorí nie sú priamo znalcami. Uvedené osoby vykonávajú predovšetkým administratívnu
činnosť a poskytujú adekvátnu podporu znalcom podľa ich pokynov a v rámci ich možností. Legitímnu
možnosť zapojenia A.. E. do vypracovania znaleckého posudku osvedčila aj G.. A.. C. v konaní 4C

12/2017. Žalobca v konaní predkladal údaje o viacerých a rôznorodých katastrálnych územiach, ktoré
so sebou nijako nesúvisia a nemôžu byť predmetom takéhoto porovnávania. Určenie všeobecnej
hodnoty pozemkov je dané prostredníctvom mnohých individuálnych faktorov, ktoré majú v konečnom
dôsledku dopad na objektívnu voľbu hodnoty toho - ktorého koeficientu. Preto nie je možné súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že STU nekonzistentne posudzuje „rovnocenné podmienky“, nakoľko pozemky v

rôznych katastrálnych územiach (a nie to ešte v inom kraji Slovenskej republiky) nemožno považovať
za rovnaké, a teda ich hodnota bude vždy odlišná. Žalovaný tiež do pozornosti súdu dal priložený
prehľad znaleckých posudkov STU, ktorého obsahom je porovnanie hodnôt koeficientov povyšujúcich
faktorov. Z porovnania je zrejmé konzistentnosť používania predmetného koeficientu zo strany STU anie jeho disproporcionalita ako to tvrdí žalobca. Práve znalci objednaní žalobcom nekonzistentne podľa
neznámych a neodôvodnených postupov používajú koeficienty povyšujúcich faktorov v nasledovnom
širokom rozsahu hodnôt: 1,19, 1,27, 1,30, 1,31, 2,00, 2,20, 2,30, 2,80 až po maximálne prípustnú

hodnotu 3,00. Aplikáciu takýchto rôznorodých hodnôt považoval žalovaný za snahu žalobcu dopracovať
sa k určitej cene za vyvlastnené nehnuteľnosti. V súvislosti so správnosťou (resp. nesprávnosťou)
stanovenia hodnoty faktorov, prostredníctvom ktorých sa vypočíta všeobecná hodnota pozemkov
poukazoval žalovaný na odchýlky v hodnotách využívaných znalcom A.. O. v ZP č. 7/2015 a 26/2015 a
A.. Y. v ZP č. 141/2017, v zmysle ktorých si znalecké posudky vnútorne odporujú.

8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne A.. R.
D., J.., oboznámením sa s nahrávkou z výsluchu G.. C. v konaní 4C 12/2017 a oboznámil listinné
dôkazy založené v spise, a to najmä: rozhodnutie Okresného úradu L., odbor výstavby a bytovej politiky
zo dňa 22.03.2016 č. OU-BA-S znalecký posudok A.. A. O. č. 7/2015, znalecký posudok A.. A. O. č.
26/2015, znalecký posudok R. certifikačného a znaleckého ústavu, a.s. B. č. 3/2015, znalecký posudok

R. technickej univerzity č. XX/XXXX, znalecký posudok I. F., a.s. č. 171/2015, výpis z OR SR I. F., a.s.,
internetové výpisy k znalcom zo stránky www.justice.sk a výpisy z akademického informačného systému
STU na č.l. 115-119, č.l. 250-255, č.l. 275, znalecký posudok A.. J. Y. č. 141/2017 vrátane jeho doplnenia
na č.l. 336, porovnanie cien spolu s kúpnymi zmluvami z Centrálneho registra zmlúv a mapami pre F.-Y.,
J., L. L., X. na č.l. 276-299, novinové články z internetového denníka www.sme.sk ,

www.dennikn.sk , www.plus7dni.pluska.sk na
č.l. 310- 325, kópiu katastrálnej mapy na č.l. 365, prehľad znaleckých posudkov STU v jednotlivých
súdnych konaniach na č.l. 366-369, zápisnicu z pojednávania konaného dňa 28.06.2018 sp. zn. 40C
24/2017, mapy spolu s kúpnymi zmluvami uzatváranými s NDS, a.s. predložené žalobcom na č.l.
439-452, 461-486 (totožné na č.l. 514-553), cenovú mapu vrátane odkazov na databázu kúpnych zmlúv

na č.l. 580-581, odborné stanovisko Slovenskej technickej univerzity č. 32/2019, cenové mapy vrátane
odkazov na databázu kúpnych zmlúv na č.l. 745-774, kópiu strany posudku STU č. 30/2016, kúpne
zmluvy uzatvárané s NDS, a.s. predložené žalovaným na č.l. 812-832, znalecký posudok Slovenskej
technickej univerzity č. 17/2016, porovnanie hodnoty povyšujúceho koeficientu na č.l. 958-959, mapy
na č.l. 962-964, kópie strán zo znaleckých posudkov STU č. 41/2016 a 71/2016 na č.l. 1000-1002,

1006, kópiu strany zápisnice z pojednávania v konaní 25C 13/2017, mapy spolu s kúpnymi zmluvami
uzatváranými s NDS, a.s. predložené žalobcom na č.l. 1008-1033, rozsudok KS BA zo dňa 25.07.2019,
č.k. 10Co 62/2019-983, listiny predložené na pojednávaní dňa 20.11.2019, a to kúpne zmluvy a odborné
stanovisko STU č. 38/2019.

9. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2019 súd vypočul znalkyňu A.. R. D., J.. ako jednu z riešiteliek
znaleckého posudku STU č. 34/2016, ktorá v rámci svojho výsluchu na jednotlivé otázky právnych
zástupcov strán sporu uviedla, že náhrada za pozemok má byť v prvom rade posudzovaná v zmysle §
111 Stavebného zákona, a to z hľadiska jej primeranosti podľa trhovej ceny nehnuteľností. Na účely tohto
zákona sa za trhovú cenu považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase a

mieste a v porovnateľnej kvalite. Stanovenú hodnotu koeficienta povyšujúcich faktorov 1,11 považovala
za primeranú. Správoplatnením územného rozhodnutia sa z pôvodne poľnohospodárskych pozemkov
stali pozemky stavebné. Táto skutočnosť bola nielenže dostatočne zohľadnená, ale bola zároveň
podmienkou pre zaradenie týchto pozemkov do pozemkov tzv. 1. skupiny. Je pravdou, že hodnota
pozemkov s právoplatným stavebným povolením je vyššia, ako hodnota pozemkov s právoplatným

územným rozhodnutím, a to z dôvodu vyššej stavebnej pripravenosti. Zaoberať sa však skutočnosťou,
že na pozemky je už v súčasnosti vydané právoplatné stavebné povolenie je irelevantné, pretože pre
určenie výšky náhrady sa majú pozemky hodnotiť nie k terajšiemu dátumu, ale k dátumu vyvlastnenia.
Ďalej znalkyňa uviedla, že pozná osobne oboch menovaných znalcov, doc. Božík bol interným
zamestnancom STU, A.. Z. pracuje v znaleckej organizácii N. - F., to že oboch menovaných pozná,

nepovažuje za dôvod vylúčenia STU, nakoľko ako zamestnanec znaleckého ústavu pozná takmer
všetkých znalcov v odbore stavebníctvo v bratislavskom kraji. A.. E. bola jedným z riešiteľov znaleckého
posudku STU. Jej úloha spočívala v administratívnych prácach napr. vyhľadanie listov vlastníctva, kópií
katastrálnych máp, rozmnožovanie príloh ZP, kompletizácia a zväzovanie ZP a pod. Nemala možnosť
meniť závery posudku, nakoľko v čase vypracovania posudku ešte nebola znalcom. Podľa vyhlášky

490/2004 Zb. v znení platnom v čase vypracovania posudku § 15 znalecký úkon vykonaný znaleckým
ústavom podpisuje štatutárny orgán a osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti v danom odbore
štatutárny orgán STU - rektor, rektorom poverený štatutárny zástupca znaleckého ústavu pre odbor
stavebníctvo je dekan stavebnej fakulty, osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti ústavu preodbor stavebníctvo je G.. J.. Riešitelia boli oboznámení s finálnym obsahom posudku, G.. J. jeho obsah
nekorigovala. Hodnotu koeficienta povyšujúcich faktorov vo výške 1,1 považovala za správnu z dôvodu,
že spolu s ďalšími koeficientmi objektivizuje hodnotu daných parciel na úroveň trhovej ceny tohto typu

pozemkov v danom mieste a v čase ohodnotenia. Znalecký ústav ohodnotil pozemky na 65,37 Eur/
m2, táto hodnota sa nachádza v intervale zrealizovaných kúpnych cien porovnateľných pozemkov, ktoré
analyzovali pri vypracovaní odborného stanoviska č. 32/19 a ktoré sú graficky spracované v prílohe 5
tohto stanoviska. Podľa kúpnych zmlúv porovnateľných pozemkov sa kúpne ceny v území Podunajské
L. - F., pohybovali v intervale 57,32 - 67,08 Eur/m2. Znalcom O. stanovená hodnota pozemkov vo

výške 92,28, resp. 92,43 Eur/m2 je oproti zrealizovaným kúpnym cenám nadhodnotená v priemere viac
ako 30%. Pokiaľ ide o ZP č. 3/2015 znaleckej organizácie Slovenský certifikačný a znalecký ústav,
a.s. nadhodnotenie je v priemere viac ako 41 %. A.. Y. v znaleckom posudku č. 141/2017 stanovil
koeficient povyšujúcich faktorov na 1,8, na základe čoho sa dopracoval k hodnote pozemku 100,18
Eur/m2, ktorá je v porovnaní s vyššími zrealizovanými kúpnymi cenami porovnateľných pozemkov
nadhodnotená asi o 33%. Znalecký ústav mal vedomosť o tom, že bude požiadaný o vypracovanie

kontrolných znaleckých posudkov v súvislosti s vyvlastňovaním pozemkov pod obchvat L., niekedy od
októbra resp. novembra 2015. V danom období prebiehala osobná, e-mailová a telefonická komunikácia
so zadávateľom, styčnou osobou bola H.. D.. Koncept objednávky a úlohy mali znalci so zadávateľom
prediskutované a písomne k dispozícii z časových dôvodov skôr, datovanú a podpísanú objednávku
Okresný úrad L. dodal po administratívnom spracovaní neskôr. V súvislosti s námietkou žalobcu, že

pri použití koeficienta povyšujúcich faktorov STU uviedol, že „sa nevyskytujú“ avšak napriek tomu je
v znaleckom posudku hodnota 1,10 znalkyňa uviedla, že došlo k formálnej chybe, pričom na strane 8
ZP malo byť v tabuľke v stĺpci hodnotenie namiesto textu „nevyskytuje sa“ uvedené „pozemky určené
územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti“. Táto námietka nemá vplyv na
závery posudku, pretože číselná hodnota koeficienta je v tabuľke aj následne pri výpočte koeficienta

polohovej diferenciácie uvedená správne. Pokiaľ ide o pozemky pod obchvat Bratislavy, táto líniová
stavba je trasovaná cez viacero katastrálnych území s rozdielnymi hodnotami pozemkov. Je bežné,
že hodnoty pozemkov pod infraštruktúru kopírujú výšky hodnôt pozemkov určených na inú výstavbu,
je preto logické že pozemok vo Y. nebude mať rovnakú hodnotu ako pozemok v E.. Ku kúpnym
cenám za pozemky pod obchvat Prešova, za pozemky v X. M., L. L., sa znalkyňa nevyjadrila, pretože

tieto odhady hodnôt neboli stanovené znaleckým ústavom STU. Žiadny predpis nezakazuje znalcovi
komunikovať jedine so zadávateľom, naopak pri vypracovaní posudku sú všetci účastníci konania
povinní poskytnúť znalcom súčinnosť, čo predstavuje aj podklady potrebné pre vypracovanie posudku,
ak nimi disponujú. Ako sa uvádza v prílohe 1 ZP, zadávateľ dodal znalcovi námietky vyvlastňovanej
osoby a znalecké posudky predložené zo strany navrhovateľa a vyvlastňovanej osoby. NDS disponovala

geometrickým plánom na oddelenie a majetkovo právne vyporiadanie pozemkov, ktorý si ako účastník
územného konania musel dať vypracovať a ktorý znalcom pre účely vypracovania ZP poskytla. Tvrdenie
žalovaného o cenách pozemkov v J. L. určených pre výstavbu čerpacích staníc nie je ničím podložené.
Znalkyňa pravidelne sleduje realitné slovenské portály a na základe toho skonštatovala, že na nich
nie sú ponúkané obchodované pozemky určené na výstavbu čerpacích staníc, pretože s uvedeným

typom pozemkov sa na bežnom realitnom trhu neobchoduje. Kód 1130 znamená ochrana a izolačná
zeleň, v drvivej väčšine prípadov ide pri pozemkoch mimo zastavaných území obce o ochranné pásmo
diaľnic, rýchlostných ciest, ciest 1. a 2. triedy. Je pravdou, že na niektorej z ohodnocovaných parciel
môže v budúcnosti vzniknúť čerpacia stanica, avšak bude nutné vykonať zmenu územného plánu, ktorá
zmení účel využitia z ochrannej zelene na časť územia určeného na technickú vybavenosť, neskôr

môže mať táto parcela pravdepodobne inú hodnotu. V prípade stanovenia hodnoty nehnuteľností znalec
vychádzazpodkladov,ktorémávčasevypracovaniaposudkukdispozícii.Včasevypracovaniaposudku
ani v súčasnosti nie sú k dispozícii technické podklady k hypotetickej úvahe o umiestnení čerpacej
stanice. STU nikdy netvrdila, že použitie vyšších hladín faktorov je možné len v prípade, ak už neboli
zohľadnené vo východiskovej hodnote. Na strane 11 posudku je uvedené: pri hodnotení pozemkov

určených pre líniovú stavu je potrebné si uvedomiť, že zmena spôsobu ich budúceho využitia je už
zohľadnená aj v použitej východiskovej hodnote pozemku a v prístupe ich ohodnoteniu, ako stavebných
pozemkov. Podľa vyhlášky č. 492/2004 Zb. povyšujúce alebo redukujúce faktory možno použiť, ak už
neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. V tomto prípade
správoplatnením územného rozhodnutia sa z pôvodne poľnohospodárskej pôdy s hodnotou asi 4,50

Eur/m2 stali stavebné pozemky, ktorých východisková hodnota pre Bratislavu je 66,39 Eur/m2. Táto
východisková hodnota sa následne objektivizuje koeficientmi. Hodnota 66,39 Eur/m2 je východisková
hodnota pre stavebné pozemky pre celé územie L.. Nikde nie je uvedené, že výsledná všeobecná
cena pozemku nemôže klesnúť pod túto východiskovú hodnotu pozemku. V prílohe 3 časť E311vyhlášky č. 492/2004 je uvedené, že pri pozemkoch v zastavanom území obcí nepoľnohospodárskych a
nelesných pozemkov mimo zastaveného územia obcí, pozemkov zriadených v záhradkárskych osadách
a pozemkov mimo zastaveného územia obcí, určených na stavbu, sa použije východisková hodnota

podľa klasifikácie obce, čo je pre Bratislavu 66,39 Eur/m2. Pokiaľ je pozemok určený na zastavanie
pre stavbu v schválenom územnom pláne mesta, je ho možné zaradiť do skupiny E311 a tým že už
bolo správoplatnené to územné rozhodnutie a pozemky boli určené tým územným plánom na vyššie
využitie, tak použili koeficient povyšujúcich faktorov 1,1. Všetci ostatní znalci to robili takto isto. NBS
na svojom portály uverejňuje vývoj cien nehnuteľností na bývanie po krajoch, to ale neznamená že

v celom bratislavskom kraji bude konštantná cena pozemkov. V prípade vyselektovania inzerovaných
realít podľa napr. mestských častí Bratislavy je zrejmý rozptyl ponukových cien nehnuteľností aj v rámci
jedného okresu. Okrem toho s pozemkami tohto charakteru sa bežne na realitnom trhu neobchoduje,
zatiaľ sa znalkyňa nestretla s inzerátom typu predám pozemok určený na zastavanie diaľnicou. Na
strane 3 stanoviska v časti použité právne predpisy a literatúra uvádzajú aj vyhlášku č. 228/2018
Zb. Nie je pravdou, že táto vyhláška podstatným spôsobom menila a doplnila metodiku a spôsob

ohodnocovania pozemkov, pretože sa ňou vykonáva zákon č. 382/2004 o znalcoch , tlmočníkoch
a prekladateľoch, stanovení všeobecnej hodnoty majetku sa zaoberá vyhláška č. 492/2004 Z. z. v
platnom znení. Znalecký ústav mal vedomosť o tom, že bude požiadaný o vypracovanie odborného
stanoviska, resp. viacerých odborných stanovísk zo strany NDS. Právny zástupca žalovaného E.. P.
ich kontaktoval niekedy v polovici januára 2019, na stretnutie zároveň doniesol aj čiastočné podklady

s tým, že datované a podpísané objednávky a zvyšné podklady, konkrétne kúpne zmluvy z archívu
NDS, budú zaslané dodatočne. Na stanoviskách teda mohli pracovať priebežne. Na strane 4 stanoviska
uvádzajú, že všetky 3 znalecké posudku posudzujú podľa právnych predpisov platných k dátumom, ku
ktorým sú vypracované, konkrétne v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 626/2007,
605/2008, 47/2009, 254/2010. Na strane 4 stanoviska uvádzajú, že koeficient všeobecnej situácie na

vyhláškou daný interval hodnôt danej kategórie je od 0,5 po 2,0. Tvrdenie žalobcu že cit. „na strane
6 stanoviska sú uvedené nesprávne intervaly hodnôt koeficientov daných vyhláškou“, je nepravdivé.
Intervaly hodnôt koeficientov daných vyhláškou uvedené na strane 6 stanoviska platia len pre konkrétne
kategórie, ktoré si zvolil A.. O. v ZP č. 7/2015, resp. 26/2015. Poukazovali len na to, že nie je zrejmé
prečoznalecpreobdobnépozemkystanovil2rôznehodnotykoeficientavšeobecnejsituácie,koeficienta

intenzity využitia, koeficienta technickej infraštruktúry pozemku a koeficienta povyšujúcich faktorov.
Znalkyňa bola toho názoru, že neustále sa zaoberať hodnotami koeficientov je kontraproduktívne, mali
by mať stále na pamäti výslednú hodnotu pozemkov, ktorá je podľa ich názoru v posudzovaných ZP
nadhodnotená, čo dokazuje aj analýza uzavretých kúpnych zmlúv na porovnateľné pozemky v lokalite.
Na strane 7 stanoviska uvádzajú, na trase diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v území J. L. - F., nie

sú v jej bezprostrednom okolí pozemky určené na bývanie, obchodné či kancelárske využitie a ktorými
by zároveň trasovanie dopravného koridoru umožnilo vjazd alebo príjazd. Konštatovanie znalca, že
porovnávacia metóda nebola použitá z dôvodov nedostatočných podkladov atď. je zmätočné. Sám
znalec si v jednej vete odporuje. Takže nie je zrejmé, či bola alebo nebola použitá. Na strane 7
stanoviska uvádzajú: znalec O. mal od zadávateľa k dispozícii kúpne zmluvy na pozemky v L. Y., s

ktorými pracoval pri stanovení odhadu hodnoty pre cenovo odlišné kat. územie J.. L.. Uvedené kúpne
zmluvy sa v prílohách posudku nenachádzajú a nie sú ani verejne dostupné, preto posudok v tejto
časti považovali za nepreskúmateľný. Cena za 1 m2 pozemku v týchto zmluvách podľa vyjadrenia
znalca v rozmedzí od 85,18 do 92,72 Eur/m2. Znalec nepreskúmateľným porovnaním dospel k cene
za 1 m2 pozemku v J.. L. vo výške 92,01 Eur/m2. Jednoduchý zistený priemer zmluvných cien v

rôznom časovom období a inom kat. území sa následne snažil premietnuť do metódy polohovej
diferenciácie. Použitie kúpnych zmlúv výlučne z iného a cenovo oveľa atraktívnejšieho kat. územia
považovala znalkyňa za neprijateľné. Porovnávané a ohodnocované pozemky nemajú porovnateľné
polohové a fyzické faktory, preto nie je možné vykonať jednoduchý aritmetický priemer uskutočnených
obchodných transakcií. Na strane 6 stanoviska sa uvádza: „...je parcela E KN č. XXXX/XX určená

pre funkčné využitie les, ostatné lesné pozemky, kód XXXX...“, ide o citáciu z územnoplánovacej
informácie. Pokiaľ ide o ďalšie možné funkčné využitie napr. služobné byty, to neznamená že sa tam
môžu postaviť bežné bytové domy s x bytmi, ale napr. len 1 služobný byt pre hájnika, musí to súvisieť
s funkciou lesa v danom prípade. Podľa § 1 ods.2 zák. 189/1992 Zb. v platnom znení služobným
bytom je byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvalo určený na

bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou činnosťou prevádzkového
charakteru, najmä byt ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia,
hájovne, to je náš prípad atď. V danej územnoplánovacej informácii je uvedené: prevládajúce funkčné
využitie parcely je: les, lesné porasty, lesné škôlky a lesné cesty, prípustné funkčné využitie: pobytovélúky, náučné chodníky, cyklotrasy, prípustné v obmedzenom rozsahu: služobné byty alebo vodné plochy
a neprípustné: všetky formy bývania okrem prípustných v obmedzenom rozsahu, to je tá hájovňa alebo
služobný byt, všetky druhy zariadení obchodu, služieb, výroby, diaľničné odpočívadlá, čerpacie stanice

atď. Koeficient povyšujúcich faktorov s hodnotou 1,8 STU použila pri hodnotení pozemkov v kat. území
R. E., pri ktorom nie je možné použiť jednotkovú východiskovú hodnotu pre L. vo výške 66,39 Eur/
m2. Hodnotu tohto koeficienta stanovenú A.. J. považovali za nadhodnotenú, pretože neprimerane
navyšuje hodnotu pozemku. Na strane 7-9 stanoviska uvádzajú: po analýze zrealizovaných kúpnych
cien porovnateľných pozemkov, ktoré sa v území J.. L. - F. pohybujú v intervale 57,32 - 67,08 Eur/m2

je možné konštatovať, že nadhodnotenie je v prípade použitia dolnej hranice zrealizovania kúpnej ceny
46,17%. V prípade použitia hornej hranice zrealizovanej kúpnej ceny 37%. V stanovisku na strane č.
8 nie 9 sa odvolávajú na zahraničnú literatúru, pretože na Slovensku naozaj neexistuje štatistika tohto
typu. Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky č. 492/2004 Z z. pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku
podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je stanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky, alebo
pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použil postup zaužívaný v iných odboroch

alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore s prihliadnutím na osobitosti
a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku. Uvedená problematika je prednášaná
na vzdelávaní znalcov. Keby sa znalci O. týchto vzdelaní zúčastnili, boli by závery ich posudkov
pravdepodobne iné. Znalec je povinný sústavne sa vzdelávať. Kat. územie PS. je súčasťou hlavného
mesta Bratislavy, ktorá má viac ako 50.000 obyvateľov. Znalkyňa súhlasila, že zaoberať sa jednotlivo

koeficientmi je kontraproduktívne, avšak trvá na tom, že stanovené hodnoty pozemkov v znaleckých
posudkoch č. 7/2015 a 26/2015 IX. a č. 3/2015 B., a.s. Žilina, resp. č. 149/2015 IX. nereflektujú trhovú
cenutýchtopozemkov.Odbornéstanoviskoč.32/2019bolovypracovanéprávezaúčelomexaktnejšieho
preukázania tejto skutočnosti. Znalec pri ohodnotení pozemkov tzv. 1. skupiny metódou polohovej
diferenciácie nemá možnosť rozšíriť faktory o iné faktory. Vyhláška striktne predpisuje 7 objektivizačných

faktorov a intervaly ich hodnôt. Znalec volí zatriedenie a hodnoty jednotlivých koeficientov z tohto
intervalu hodnôt na základe vlastnej erudovanosti a poznania trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste
a čase ohodnotenia. Stanovisko bolo vypracované v apríli 2019, viac ako 3 roky po znaleckom
posudku č. 34/2016, kedy už mali vyššiu úroveň poznatkov a podkladov na dokázanie svojich záverov,
konkrétne dostatočný počet uzatvorených kúpnych zmlúv na porovnateľné pozemky. V ZP č. 34/2016 na

strane 12 uvádzajú, že jednotková všeobecná hodnota pozemku 92,28 Eur/m2 stanovená IX.m sa javí
nadhodnotená. Práve na preukázanie tohto tvrdenia bolo vypracované odborné stanovisko č. 32/2019,
ktorého gro tvorí porovnanie zrealizovania kúpnych cien pozemkov a hodnotu pozemkov stanovenú A., z
ktorého vyplýva, že tento rozdiel je viac ako 30%. V časti 4 prílohy na strane 13 odborného stanoviska sa
uvádza: v zmysle § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 v znení neskorších predpisov cit. „podklady z ktorých

znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú
verejne prístupné, alebo ak sú súčasťou spisového materiálu. V takom prípade znalec odkáže na zdroj
spôsobom, aby nebol zameniteľný.“ Text je v zákone uvedený za účelom zabezpečenia hospodárnosti
znaleckých úkonov. V danom prípade boli podklady a stále sú verejne dostupné na portáli Centrálneho
registra zmlúv. Tento zdroj je uvedený pri každej kúpnej zmluve, na ktorej sa v stanovisku odvolávajú.

Nie je pravdou, že portál neumožňuje vyhľadávať zmluvy podľa katastrálneho územia, resp. podľa iného
kľúča. Je však potrebné zadať aspoň nejaké okrajové podmienky pre vyselektovanie zmlúv. V danom
prípade si do kolónky názov zmluvy zadali “kúpna L.“, slovom kúpna vyselektovali len kúpne zmluvy,
nie iné typy zmlúv, napr. nájomné. Do kolónky objednávateľ zadali „Národná diaľničná spoločnosť“
systém našiel 5 kúpnych zmlúv. V prípade potreby presnejšej špecifikácie je možné zadať napr. aj dátum

zverejnenia zmluvy na portály v tvare od - do napr. od 01.01.2015 do 31.12.2018. Týmto spôsobom sa
dajú na portáli vo veľmi krátkom čase doslova za pár sekúnd nájsť potrebné informácie. Jednotková
východisková hodnota pozemku sa stanoví podľa klasifikácie obce. Pre Bratislavu je to 66,39 Eur/
m2. Pre J. alebo R. je to 9,96 Eur/m2. Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu
nehnuteľností môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu ako isté percento z východiskovej hodnoty

obce alebo mesta, z ktorej vyplýva zvýšený záujem, v tomto prípade Bratislavu. Z uvedeného dôvodu
STU, ale aj všetci ostatní znalci stanovili jednotkovú východiskovú hodnotu pre pozemky v Bratislave
na 66,39 Eur/m2 a pre pozemky mimo Bratislavy, napr. R. na 60% z 66,39 Eur/m2, čo je 39,83 Eur/m2.
Existencia uvedených kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalovaný nadobudol do vlastníctva pozemky
v k. ú. J.e, nemá vplyv na obsah stanoviska. Pri vypracovaní znaleckého úkonu vychádza znalec

z podkladov, ktoré mu predložil zadávateľ a z podkladov, ktoré si mohol sám zaobstarať. Znalecký
ústav mal od zadávateľa 7 kúpnych zmlúv a sám si zabezpečil 5 zverejnených kúpnych zmlúv na
pozemky v PS. časť F., v ktorých sa kúpne ceny hýbu v intervale 57,32 - 67,08 Eur/m2. STU nemala
vedomosť o existencii ďalšej kúpnej zmluvy s odlišnou kúpnou cenou pozemku. K tejto zmluve saznalkyňa nevedela vyjadriť, nakoľko nemala možnosť ju preštudovať. V prípade, že by bolo úlohou
znalca ohodnotiť dané pozemky v súčasnosti, znalec by mal použiť aj porovnávaciu metódu, nakoľko
sú dostupné porovnateľné podklady. Jeho úlohou by ale okrem iného bolo vylúčiť tzv. extrémne hodnoty

t.j. minimá alebo maximá. V praxi to znamená, že ak bolo v danej lokalite uzatvorených niekoľko
desiatok zmlúv za kúpnu cenu napr. 67,08 Eur/m2 a jedna zmluva za cenu 85,18 Eur/m2 je daná zmluva
extrém. Naopak ak by bolo uzatvorených 20 zmlúv za cenu 100 Eur/m2 pozemku a jedna zmluva za
50 Eur/m2, uvedené minimum znalec vylúči ako extrém. Znalkyňa nemala vedomosť o tom, že by bola
existencia predprojektovej prípravy zohľadnená v iných posudkoch. Nikde v zákone nie je uvedené, že

znalecké posudky znaleckých ústavov majú byť vypracovávané len prostredníctvom znalcov zapísaných
v zozname. IX. nemala vplyv na závery znaleckého posudku, vykonávala pomocné administratívne
práce. Okrem nej na znaleckom posudku pracovali dvaja znalci. Ďalej znalkyňa uviedla, že nie je v
rozpore s vyhláškou ak znalci využívajú povyšujúci koeficient v inej hladine než STU. V zmysle vyhlášky
môžu znalci využívať hladinu povyšujúcich koeficientov v rozsahu 1,01 - 3,0, a to na základe poznania
trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Nemôže to byť rovnaká cena ako tam, kde si môžeme

postaviť dom. Hodnota pozemkov pod líniovú stavbu by sa podľa zahraničnej literatúry mala pohybovať
od 30 do 50% z ceny pozemkov pre bytovú výstavbu. Na Slovensku takáto štatistika neexistuje, čo
súvisí s históriou našej krajiny. V období socializmu prakticky neexistoval voľný trh s nehnuteľnosťami,
ceny boli regulované. Štatistiky tohto typu však existujú v Nemecku, Rakúsku a iných krajinách a na
základe nich vzniklo toto tvrdenie o tých 30 - 50%. Tú líniovú stavbu je treba chápať ako podpornú

infraštruktúru pre iné typy zástavby. Kúpne ceny pozemkov v území Biskupice boli stanovené na základe
znaleckých posudkov N., avšak boli navýšené koeficientom 1,2. Uvedený koeficient sa používa pri
dobrovoľnom odpredaji pozemkov. Pri vyvlastnení sa tento koeficient nepoužije. Podľa názoru znalkyne
daný koeficient zohľadňuje skutočnosť, že pri predaji pozemku musí predávajúci zaplatiť daň z príjmu, čo
neplatí pri vyvlastnení. STU tvrdí, že ceny stanovené I. sú len mierne podhodnotené. Zároveň hodnota

stanovenáN.bolanavýšenákoeficientom1,2,tedanavýšenáo20%oprotiznalcomstanovenejhodnote.
Zároveň toto tvrdenie je uvedené v znaleckom posudku z roku 2016, kedy STU ešte nemohla mať
vedomosť o tom, že drvivá väčšina vlastníkov bude s touto cenou súhlasiť. Pozemky v J. STU rozdelila
do 2 cenových hladín. Prvá sa týkala pozemkov južne pod areálom R. kde bola cena stanovená na
65,37 Eur/m2. Tieto pozemky boli súčasťou územia poľa bez zabezpečeného priameho prístupu z

verejnej komunikácie atď. Druhá cenová hladina sa týkala pozemkov v J.h pri areáli firmy SV., kde
bola cena stanovená na 73,06 Eur/m2. Pozemky v k. ú. Y. mali zabezpečený lepší prístup z verejnej
komunikácie, lepšie napojenie do centra Bratislavy, vo viacerých prípadoch sa jednalo o vinice atď. Na
strane 14 ZP č. 34/2016 uvádzajú, že podľa zborníka prednášok zo seminára k vyhláške č. 492/2004
časť výpočet všeobecnej hodnoty pozemkov v súvislosti s líniovou výstavbou stavieb sa uvádza: z

dôvodu vyvarovania sa rozdielnych stanovených hodnôt pre pozemky z tej istej lokality a určených na
zástavbu tou istou stavbou je vhodné dodržať niekoľko zásad. Znalec by mal hodnotiť ucelený súbor
pozemkov z jednej lokality (k. ú.). U pozemkov mimo zastavaného územia obcí je vhodné zamerať
sa na vzdialenosť od sídelných útvarov, vybavenosť infraštruktúrou, okolitú zástavbu a pod. Len v
opodstatnených prípadoch pristupovať k hodnoteniu niektorých pozemkov individuálne (pozemky s

výrazne inými charakteristikami). V súvislosti s pozemkami v J., pozemky sú dotknuté ochranným
pásmom R.. Pravdepodobne pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, nie. Znalkyňa nevedela spamäti
uviesť rozsah toho pásma. Skupinové naceňovanie je vhodnejšie. To, či je postup niekoho zákonný, je
otázka právneho charakteru, k tomu sa znalec v odbore stavebníctvo nemá čo vyjadrovať. Je pravda,
že vyhláškou dané intervaly hodnôt koeficientov sú pomerne široké, aby mali znalci možnosť ohodnotiť

akýkoľvek daný druh pozemku a je už na odbornom názore znalca, jeho skúseností, akú hodnotu
koeficienta použije, ale mal by si to vedieť aj zdôvodniť. Pri oceňovaní pozemku určeného na líniové
stavby sa zohľadňujú aj širšie vzťahy. Znalkyňa nemala vedomosť o kúpnej zmluve s kúpnou cenou vo
výške 102,21 Eur/m2, nevedela sa k nej preto vyjadriť. Nemala vedomosť o kúpnych zmluvách s inými
kúpnymi cenami v rovnakom území. Bola v tom, že jednoducho všetky kúpne zmluvy sú uzatvorené v

danom území s jednotnou kúpnou cenou. Znalec sa nemá zaoberať hypotetickým funkčným využitím.
V zmysle právoplatného územného rozhodnutia boli pozemky určené na zastavanie diaľnicou, žiadne
bližšie špecifikácie v čase vyvlastnenia neboli známe. Pri ocenení stavebných pozemkov určených
na líniovú stavbu v Bratislave, nie je možné vychádzať z inej východiskovej ceny ako 66,39 Eur/m2.
Predtým to bola poľnohospodárska pôda, ktorá mala hodnotu asi 4,50 Eur/m2. Následne sa z týchto

pozemkov stali pozemky stavebné, ktorých východisková hodnota pre Bratislavu je 66,39 Eur/m2. Teda
zmena spôsobu ich využitia je zohľadnená aj, ale nielen, vo východiskovej hodnote. NDS poskytla
ústavu geometrický plán konkrétne č. PB/30/2014 na oddelenie a majetkovo právne vyporiadanie
pozemkov zo dňa 28.11.2014. Skutočnosť, že tento podklad získali z NDS nie je uvedená v obsahuznaleckého posudku, nakoľko to STU nepovažovala za potrebné, pretože v zmysle predpísanej osnovy
ZP sa podklady pre vypracovanie posudku delia na podklady dodané zadávateľom a podklady získané
znalcom. Pri vypracovaní znaleckého posudku sa má prihliadať na rozlohu pozemku, tvar, prístup z

komunikácie, prístup k infraštruktúre a tiež do akého územia je aj z hľadiska územného plánu pozemok
vsadený. STU neohodnocovalo jednu veľkú celistvú parcelu, ale v zmysle požiadaviek zadávateľa
len novovzniknuté diely, ktoré mali byť predmetom vyvlastnenia, prípadná unikátnosť danej parcely je
subjektívny názor vlastníka, ktorý sa snažil v prvom rade o vyvlastnenie celej parcely a príslušný úrad
má vyvlastňovať len v nevyhnutnej miere.

10.Zobsahulistinnýchdôkazovsúdzistil,žeOkresnýúradL.odborvýstavbyabytovejpolitiky,sosídlom
V. vydal dňa 22.03.2016 rozhodnutie č. ON., právoplatné dňa 13.04.2016, ktorým vyvlastnil pozemky
vo vlastníctve a spoluvlastníctve žalobcu v prospech žalovaného nachádzajúce sa v k. ú. J., okres BK.
obec: L., nasledovne:
- parcelu reg. „E“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 10.790 m2, zapísanú na LV č. XXXXX., pričom

spoluvlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 11/180 z celku (novovytvorená parc. reg. „C“ parc. č.
XXXX/XX o výmere 293 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 2.905 m2, parc. č. XXXX/XX o. výmere 4.035
m2 z pôvodnej parc. reg. „E“ č. XXXX/X),
-parcelureg.„C“č.XXXX/XX-ornápôdaovýmere1.763m2,zapísanúnaLVč.XXXX,pričomvlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,

- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 157 m2, zapísanú na LV č. XXX.X, pričom vlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 166 m2, zapísanú na LV č. XXXX, pričom vlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX. - orná pôda o výmere 9.196 m2, zapísanú na LV č. XXXX., pričom

vlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 946 m2, zapísanú na LV č. XXXX, pričom vlastnícky
podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku,
- parcelu reg. „C“ č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 46 m2, zapísanú na LV č.
XXXX, pričom vlastnícky podiel žalobcu bol vo veľkosti 1 z celku, o celkovej výmere 6.579,0167 m2,

ktorá zodpovedá vlastníckym a spoluvlastníckym podielom žalobcu ako trvalý záber za hodnotu určenú
znaleckým posudkom č. 34/2016 vyhotoveným dňa 04.03.2016 Slovenskou technickou univerzitou v
Bratislave, Stavebnou fakultou, Ústavom súdneho znalectva, Radlinského 11, Bratislava spolu vo výške
430.070,32 Eur, čomu zodpovedá hodnota nehnuteľnosti 65,37 Eur/m2.

11.OkresnýúradBratislavazačalvyvlastňovaciekonanienazákladenávrhužalovanéhonavyvlastnenie
nehnuteľností označeného ako „Rýchlostná cesta R7 Bratislava F.“. Vo vyvlastňovacom konaní
žalovaný predložil znalecký posudok č. 171/2015 vyhotovený spoločnosťou I. L. v zmysle ktorého
jednotková všeobecná hodnota vyvlastňovaných pozemkov bola vo výške 55,20, resp. 61,50 Eur/m2.
Zo strany žalobcu boli vo vyvlastňovacom konaní predložené znalecké posudky č. 7/2015 a č. 26/2015

vypracované IX., súdnym znalcom, so sídlom J. V zmysle znaleckého posudku č. 7/2015 jednotková
všeobecná hodnota pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX
bola vo výške 92,28 Eur/m2, v zmysle znaleckého posudku č. 26/2015 jednotková všeobecná hodnota
pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX bola vo výške 92,43 Eur/m2. Žalobca tiež v konaní
predložil znalecký posudok R., a.s. Žilina č. 3/2015 v zmysle ktorého jednotková všeobecná hodnota

pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX bola vo výške 106,48 Eur/m2. Z dôvodu rozdielne stanovených
všeobecných hodnôt pozemkov si Okresný úrad Bratislava nechal vypracovať znalecký posudok č.
34/2016 zo dňa 04.03.2016 vyhotovený Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebnou
fakultou STU, Ústavom súdneho znalectva, Radlinského 11, Bratislava, v zmysle ktorého jednotková
všeobecnáhodnotavyvlastňovanýchpozemkovžalobcubolakudňu16.12.2015vovýške65,37Eur/m2.

V znaleckom posudku STU č. 34/2016 bolo zároveň konštatované, že jednotková všeobecná hodnota
pozemku 55,20, resp. 61,50 Eur/m2 stanovená znaleckou organizáciou I. v znaleckom posudku č.
171/2015sajavívzhľadomktypunehnuteľnosti,jejpolohe,súčasnémuabudúcemuvyužitiuavzhľadom
k okolitej zástavbe a prírodným prekážkam obmedzujúcich využitie pozemkov, ako podhodnotená;
jednotková všeobecná hodnota pozemku 92,28 Eur/m2 stanovená znalcom A. v znaleckom posudku č.

7/2015 a jednotková všeobecná hodnota pozemku 92,43 Eur/m2 stanovená znalcom A. v znaleckom
posudku č. 26/2015 sa javí vzhľadom k typu nehnuteľnosti, jej polohe, súčasnému a budúcemu
využitiu a vzhľadom k okolitej zástavbe a prírodným prekážkam obmedzujúcich využitie pozemkov,
ako nadhodnotená. K znaleckému posudku č. 3/2015 znaleckej organizácie Slovenský certifikačnýa znalecký ústav, a.s. Žilina sa znalci nevyjadrovali z dôvodu, že znalecká organizácia vypracovala
znaleckýposudoknadrámecsvojichkompetencií,keďvzoznameznalcovjezapísanávinomznaleckom
odvetví. Všeobecnú hodnotu pozemkov stanovenú znaleckým posudkom STU č. 342016 následne

zobral Okresný úrad Bratislava za základ pre stanovenie náhrady za vyvlastnenie vyplatenej žalobcovi
vo výške spolu 430.070,32 Eur.

12. Žalobca v konaní predložil súkromný znalecký posudok č. 141/2017 zo dňa 19.10.2017 v spojení s
dodatkom zo dňa 10.12.2017 vypracovaný A., v zmysle ktorého znalec stanovil jednotkovú všeobecnú

hodnotu vyvlastnených pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX ku dňu vyvlastnenia 22.03.2016 vo výške 100,18 Eur/m2.

13. Z porovnania cien spolu s kúpnymi zmluvami z Centrálneho registra zmlúv a mapami pre F. na č.l.
276-299 súd zistil, že pozemky určené pre líniové stavby sa odkupovali v F. za cenu 68,70 Eur/m2, v
Prešove za cenu 103,57 Eur/m2, v Banskej Bystrici za cenu 105,54 Eur/m2 a v Nitre za cenu 96,75

Eur/m2.

14. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.06.2018 v konaní vedenom na tunajšom súde
sp. zn. 40C 24/2017 súd zistil, že na pojednávaní bola vypočutá znalkyňa A.., ktorá v rámci svojho
výsluchu uviedla, že stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov je možné v zmysle vyhlášky MS SR

č. 492/2004 Z. z. prílohy č. 3 tromi metódami, a to metódou polohovej diferenciácie, porovnávacou
metódou alebo výnosovou metódou. Vzhľadom ku skutočnosti, že posledné dve menované metódy
nebolo možné použiť, bola pri vypracovaní znaleckého posudku STU použitá metóda polohovej
diferenciácie. K jednotkovej všeobecnej hodnote pozemkov sa dospelo objektivizáciou jednotkovej
východiskovej hodnoty pozemku pre Bratislavu vo výške 66,39 Eur/m2. Objektivizácia prebiehala

za použitia objektivizačných koeficientov, koeficient všeobecnej situácie bol zvolený z kategórie 5 -
poľnohospodárske oblasti nad 5000 obyvateľov s hodnotu 1,3; koeficient intenzity využitia bol stanovený
zkategórie1shodnotou0,9;koeficientdopravnýchvzťahovbolstanovenýzkategórie2shodnotou0,85;
koeficient obchodnej a priemyselnej polohy bol stanovený z kategórie 5 - poľnohospodárska poloha s
hodnotu 0,9; koeficient technickej infraštruktúry pozemku bol stanovený pre kategóriu 2 s hodnotou 1,0;

koeficient povyšujúcich faktorov bol stanovený z kategórie 2 s hodnotou 1,1 a koeficient redukujúcich
faktorov pre kategóriu 1 - nevyskytuje sa s hodnotou 1. Následne sa dospelo k jednotkovej hodnote
pozemku vo výške 65,37 Eur/m2. Čo sa týka znaleckého posudku č. 7, č. 20 a č. 21/2015 A., č. 8/2015
I., č. 160/2015 A. a č. 49/2015 IX. uviedla, že rozdielnosti znalcami stanovenej všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti vyplývajú z rozdielneho pohľadu znalcov na nehnuteľnosti, pričom do ohodnotenia

vstupuje aj fakt, že s týmto typom pozemkov sa na trhu bežne neobchoduje. Znalecké posudky vyššie
uvedených znalcov boli vypracované v prvej polovici leta 2015, znalecký posudok STU bol vypracovaný
od 12/2015 a následne v prvom štvrťroku 2016. Až neskôr prebehli školenia, konferencie, semináre
a rôzne odborné fóra, na ktorých sa riešila problematika ohodnocovania pozemkov pre líniové stavby,
takže znalci ohodnocovali tak, ako vedeli. Vyhláška pripúšťa použitie koeficienta povyšujúcich faktorov

v intervale 1,1 až 3,0, avšak použitie koeficientu v blízko hornej hranice intervalu je pre tento typ
nehnuteľnosti absolútne nevhodné. K fotodokumentácii použitej v znaleckom posudku STU uviedla, že
bola vyhotovená v rámci obhliadky územia dňa 16.12.2015, v danom katastrálnom území riešili viacero
znaleckých posudkov, takže vykonávanie opätovnej ohliadky územia považovali za nehospodárne. V
zmysle vyhlášky fotodokumentácia nie je povinnou prílohou k znaleckému posudku, fotodokumentácia

zachytáva územie ako celok, pri obrovskom množstve parciel, ktoré ohodnocovali, nie je možné reálne
odfotiť každú parcelu, keďže parcely nie sú v teréne zreteľné, jednalo sa v podstate o veľké pole.
Uviedla,žetonemaložiadnyvplyvnazáverznaleckéhoposudku.Uviedlatiež,žepozemkyohodnocovali
skupinovo po jednotlivých skupinových územiach, pričom J. rozdelili na dve zóny. K možnosti IX.
participovať na vypracovaní znaleckého posudku STU uviedla, že A. je zamestnaná v znaleckom

ústave STU a zatiaľ nie je zapísaná v zozname znalcov, v roku 2015 bola študentkou špecializovaného
vzdelávania v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, je akýmsi koncipientom,
ktorývykonávapomocnéprácenaznaleckomposudkuakoadministratívnepráce,napr.zabezpečovanie
listov vlastníctva z katastrálneho portálu, tlač máp, skenovanie dokumentov, kompletizáciu znaleckého
posudku do jedného PDF súboru po ukončení prác na znaleckom posudku. Menovaná nezasahovala

do ohodnotenia pozemkov. Riešiteľmi znaleckého posudku sú znalci pôsobiaci v STU, ktorí sú experti
v danej problematike, žiadny predpis nezakazuje, aby riešiteľom znaleckého posudku bol aj neznalec,
avšak znalecký posudok nesmie byť podpísaný riešiteľmi posudku, ale osobou zodpovednou za výkon
znaleckej činnosti v danom odbore a štatutárom znaleckého ústavu. Existencia územného rozhodnutiamôže byť rozdelená do viacerých koeficientov, vyhláška to umožňuje, poskytuje to znalcovi voľné ruky pri
ohodnotení nehnuteľnosti. Znalec má vychádzať z východiskových hodnôt pre Bratislavu, ktorá je 66,39
Eur/m2 a následne túto cenu objektivizuje smerom nahor alebo nadol s použitím ďalších koeficientov.

PovyšujúcifaktorpoužitýA.vovýške1,30resp.1,27nepovažovalaznalkyňazanespĺňajúciodporúčanie
vyplývajúce zo Zborníka prednášok zo seminára k vyhláške č. 492/2004 Z. z. vydaného Žilinskou
univerzitou. Zborník nemá záväzný charakter, ale vzhľadom k tomu že ho vydalo Metodické rezortné
centrum MS SR v oblasti znaleckej činnosti, ktorým je Žilinská univerzita, znalci sa ním riadia. Použitie
iného povyšujúceho faktora než využilo STU nie je chybou, je to na tom znalcovi, či sa pod taký znalecký

posudok podpíše, ale použitie vyššie faktora, resp. blízko hornej hranice intervalu môže spôsobiť
nadhodnotenie pozemku na m2. Znalci si pri vypracovaní posudku robia predbežnú analýzu ponukových
cien pozemkov v danej lokalite aj pre iný účel využitia, pretože ceny pozemkov pod cestami tvoria
isté percento z ceny pozemkov pre tento účel využitia. Preto pri ohodnotení pozemku prihliadali aj na
všeobecný pohyb na trhu s nehnuteľnosťami v danom území. K podpisovaniu G. pod ZP STU znalkyňa
uviedla, že znalecký úkon znaleckého ústavu musí v zmysle zákona podpisovať osoba zodpovedná za

výkon znaleckej činnosti v danom odbore, v tomto prípade sa jednalo o odbor stavebníctvo, pričom G.
je znalcom v odbore stavebníctvo.

15. Z kúpnych zmlúv uzatváraných s NDS, a.s. predložených žalobcom na
č.l. 439-452 a č.l. 461-486 č. 30201/KZ-2/2015/1818/3266, 30201/KZ-4/2015/1818/3266,

30201/KZ-5/2015/1818/3266, 30201/KZ-3/2015/1818/3266, 30201/KZ-16/2015/1175/3266, 30201/
KZ-13/2015/1175/3266, 30201/KZ-2/2015/1533/3266, 30201/KZ-3/2015/1533/3266, 30201/
KZ-1/2015/1533/3266, 30201/KZ-4/2015/1533/3266, v spojení s kópiou katastrálnej mapy, odkazom
na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX,XXXX pre k. ú. Podunajské
Biskupice, obec: BA-m.č. Podunajské Biskupice, okres Bratislava II . súd zistil, že žalovaný odkúpil od

tretích osôb pozemky v k. ú. PS. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel
(výstavba rovnakej líniovej stavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 Eur/m2. Uvedené kúpne zmluvy
síce boli predložené zo strany žalobcu až po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania
(dňa 15.10.2018) avšak s poukazom na skutočnosť, že vyhľadávanie kúpnych zmlúv nachádzajúcich
sa v susedstve parciel, ktoré sú predmetom tohto sporu, je cez webovú stránku žalovaného veľmi

komplikované, čo si mal možnosť vyskúšať aj sám súd (a všetky tieto zmluvy nie sú v Centrálnom
registri zmlúv, kde je vyhľadávanie oveľa jednoduchšie), súd dospel k záveru, že na tieto kúpne zmluvy
je potrebné prihliadnuť.

16. Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy predložené žalobcom, ktoré mali podporiť jeho tvrdenia o nízkej cene

za vyvlastňované pozemky, a to najmä ďalšie kúpne zmluvy, katastrálne mapy a cenové mapy, súd na
tieto dôkazy neprihliadal, nakoľko boli predložené až po uplynutí opakovane predĺženej lehoty v rámci
sudcovskej koncentrácie konania. Obdobne aj pokiaľ ide o ďalšie dôkazy predložené žalovaným, a to
najmä odborné stanovisko č. 32/2019, ktoré doložil do konania až dňa 26.04.2019, t.j. dávno po uplynutí
lehoty na predkladanie dôkazy, ktorú súd stranám sporu poskytol do 30.06.2018.

17. Súd nevykonal dokazovanie pripojením znaleckých posudkov STU zo spisov na tunajšom súde
sp. zn. 10C 13/2017, 10C 14/2017, 40C 19/2017, 8C 8/2018, 8C 36/2017 a 40C 24/2017 nakoľko na
vykonaní tohto dokazovania právna zástupkyňa žalobcu netrvala (v zmysle vyjadrenia na pojednávaní
konanom 17.09.2018). V súvislosti s následnou žiadosťou právnej zástupkyne žalobcu (v podaní

09.10.2019) o pripojení znaleckých posudkov STU zo spisov vedených na tunajšom súde pod sp.
zn. 10C 13/2017, 10C 14/2017, 40C 19/207, 8C 8/2018, 8C 36/2017 a 40C 24/2017 súd konštatuje,
že o uvedenom návrhu na vykonaní dokazovania rozhodol na predchádzajúcom pojednávaní dňa
23.09.2019. V tomto smere súd poukazuje nielen na zápisnicu z pojednávania konaného dňa
17.09.2018,kdeprávnazástupkyňažalobcunežiadalapripojiťuvedenéspisy,aleajnasamotnúzvukovú

nahrávku z tohto pojednávania, z ktorej vyplýva, že zákonná sudkyňa dopytom na právnu zástupkyňu
žalobcu zisťovala, či trvá na tom, aby si súd pripojil vyššie uvedené spisy a oboznámil sa s tam
založenými znaleckými posudkami STU, resp. tieto si ofotil a založil do súdneho spisu, pričom právna
zástupkyňa žalobcu uviedla, že len na ne odkazuje a tieto nežiada pripojiť. S poukazom na uvedené si
súd tieto znalecké posudky STU nepripojil.

18. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline predložený súdu dňa 24.08.2018, súd toto dokazovanie nevykonal, nakoľko
predmetný návrh na vykonanie dokazovania bol predložený súdu po uplynutí lehoty v rámci sudcovskejkoncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, ktorú mali strany sporu k dispozícii do 30.06.2018 (pričom
išlo o lehotu už druhýkrát predĺženú, nakoľko predchádzajúca zákonná sudkyňa stranám sporu uložila
dodatočnú lehotu na predkladanie dôkazov do 13.12.2017 s poučením o sudcovskej koncentrácii

konania) a žalovanému nič nebránilo uvedený dôkaz navrhnúť v rámci plynutia lehoty do 30.06.2018 aj
s poukazom na skutočnosť, že v tom čase už v iných konaniach bola vypočutá znalkyňa G. v konaní 4C
12/2017 a A. v konaní 40C 24/2017 k obdobným znaleckým posudkom vypracovaných STU, pričom v
súvislosti s ich výsluchom a prípadným zistením nových skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné predložiť
ďalšie dôkazy, právny zástupca žalovaného nepožiadal o predĺženie lehoty na predkladanie návrhov na

doplnenie dokazovania.

19. Na viac súd vykonanie tohto dokazovania nepovažoval za potrebné s ohľadom na doposiaľ
zistený skutkový stav ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. V tomto smere súd poukazuje na
ustanovenie § 207 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké

posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. V danom prípade nebola splnená ani jedna
z uvedených podmienok. Zákonodarca vymedzil kvalifikovanú úroveň náročnosti práce pre znalecký
ústav na osobitné vedecké posúdenie obzvlášť závažného prípadu. Stanovenie hodnoty pozemku nie
je možné považovať za obzvlášť závažný prípad vyžadujúci si osobitné vedecké posúdenie. Dôvodnosť
nevykonania tohto dokazovania napokon potvrdzuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 25.07.2019, č.k. 40Co/62/2019-983, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa
10.07.2018, č.k. 4C/12/2017-597, ktorým prvoinštančný súd v celom rozsahu vyhovel žalobe toho istého
žalobcu proti rovnakému žalovanému v obdobnej veci ako bola prejednávaná vec, pričom prvoinštančný
súd rozhodol bez potreby nariadenia znaleckého dokazovania a ani odvolací súd v odvolacom konaní
nevyhovel návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline.

20. Podľa čl. 20 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

21. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

22. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo

vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

23. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.

24. Podľa § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť
podľatrhovejcenyurčenejznaleckýmposudkom.Naúčelytohtozákonasazatrhovúcenunehnuteľnosti
považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v

porovnateľnej kvalite.

25. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy
výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej len „zákon č. 129/1996 Zb.“) ak v konaní nedôjde
medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení

určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný
určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi.

26. V prvom rade pokiaľ ide o námietky žalobcu v súvislosti s prebiehajúcim správnym konaním o
vyvlastnenie pozemkov, ktorých doplatenie náhrady je predmetom tohto sporu, t.j. napríklad že munebol doručený znalecký posudok STU č. 34/2016 a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, prípadne
namietať zaujatosť znalcov, uvedenými námietkami sa súd nezaoberal, nakoľko tieto by boli predmetom
posudzovania v rámci konania o správnej žalobe na krajskom súde, ktorú však žalobca nepodal. V

tomto konaní súd nie je oprávnený vyjadrovať sa k správnosti alebo nesprávnosti procesného postupu
Okresného úradu Bratislava. Súd rovnako nepreskúmava správnosť alebo zákonnosť rozhodnutia o
vyvlastnení,atoanivčastipriznanejnáhrady.Pretoaniniejezdôkaznéhohľadiskaviazanýrozhodnutím
správneho orgánu o výške náhrady za vyvlastnenie. Jediné, čo musí vziať súd v danom konaní na zreteľ,
je po ustálení výšky primeranej náhrady za vyvlastnené pozemky odpočítať sumu náhrady, ktorá už

žalobcovi bola v rámci vyvlastňovacieho konania vyplatená.

27. Žalobca po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté o vyvlastnení pozemkov v jeho vlastníctve alebo
spoluvlastníctve v prospech žalovaného nachádzajúcich sa v F. využil možnosť, ktorú mu umožňuje
ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy
výstavbydiaľnicaciestpremotorovévozidláapodalvlehotejednéhorokaodprávoplatnostirozhodnutia

Okresného úradu Bratislava zo dňa 22.03.2016 rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2016/7458/GRJ žalobu,
ktorou sa domáhal doplatenia náhrady za vyvlastnené pozemky.

28. Uvedené ustanovenie § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. bolo do právneho poriadku Slovenskej
republiky zavedené ako urýchľovacie opatrenie s cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo čím

skôr právoplatnosť a spor o vyššiu náhradu (rozdiel oproti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu) bol prenesený
na súd. V tomto prípade nejde o konanie patriace do správneho súdnictva, kde by sa preskúmavala
zákonnosť vydaného právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení, ale žalobu musí podať vyvlastňovaný
proti navrhovateľovi vyvlastnenia (v tomto prípade Národná diaľničná spoločnosť, a.s.) vo veci určenia
rozdielu v náhrade.

29. Touto problematikou sa už zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa
09.10.2012, sp. zn. 3Cžp 7/2012, v ktorom vyslovil: „Uvedené ustanovenie vyníma nárok na vyššiu
náhradu za vyvlastnenie z právomoci správnych orgánov, a tým nepriamo i z právomoci súdov
konajúcich v správnom súdnictve o preskúmanie zákonnosti vyvlastňovacích rozhodnutí. Tento nárok

sa stáva predmetom sporového občianskeho súdneho konania a patrí do právomoci všeobecných
súdov podľa § 7 ods. 3 O.s.p. (dnes § 4 CSP - pozn. súdu). To znamená, že ide o vec, ktorá
síce vyplýva zo stavebných predpisov (prameňov verejného práva), ale podľa § 8 ods. 3 zák. č.
129/1996 Z. z. ju prejednáva a rozhoduje súd v občianskom súdom konaní. V prospech prejednania
a rozhodnutia tejto veci v sporovom súdnom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastňovaný má

možnosť v sporovom konaní realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré
môže konfrontovať s dôkaznými prostriedkami odporcu, na ktorého prešlo vlastnícke právo v dôsledku
vyvlastnenia. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania.“

30. S poukazom na citované ustanovenie predmetom tohto konania bolo posúdiť, či pri vyvlastňovaní

pozemkov žalobcu v k. ú. J. odbor výstavby a bytovej politiky z 22.03.2016 č. S. bola žalobcovi za
vyvlastňované pozemky vyplatená primeraná náhrada.

31. Otázka primeranosti náhrady za vyvlastnenie bola opakovane riešená vyššími súdnymi inštanciami,
a to tak Najvyšším súdom Slovenskej republiky, Ústavným súdom Slovenskej republiky, ako aj

Európskym súdom pre ľudské práva.

32. Podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva, akýkoľvek zásah do práva na ochranu majetku
„...musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkami verejného záujmu a imperatívmi
ochrany základných práv jednotlivca. Vyvlastnená osoba má obdržať náhradu, ktorá je v rozumnom

pomere k trhovej hodnote majetku.“, „...v prípade vyvlastňovania pre potrebu výstavby ciest je v
rozumnom pomere k hodnote majetku v zásade iba plná náhrada vo výške trhovej ceny“ (Vistins a
Perepjolkins proti Lotyšsku č. 71243/01 zo dňa 25.10.2012). Vyvlastňovaná osoba má obdržať náhradu,
ktorej výška je „...rozumná vzhľadom k hodnote majetku, ktorého bola zbavená aj keď legitímny verejný
záujem (...) by hovoril o náhrade nižšej, než je plná trhová hodnota (ibidem)“ (Saint monastres proti

Grécku zo dňa 09.12.1994). K ďalším rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa
primeranej náhrady za vyvlastnenie porovnaj napr. rozhodnutie č. 31423/96 - Papachelas proti Grécku
a rozhodnutie č. 75252/01 - Evaldsson a ostatní proti Švédsku.33. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo výnimočných prípadoch pripúšťa poskytnutie
aj nižšej náhrady, ako je náhrada v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku, avšak táto „má
povahu výnimky z pravidla; case-law Súdu ho akceptuje iba vo „výnimočných prípadoch“ (The Holy

Monasteries v. Greece, § 71). Existencia verejného záujmu na zásahu do práv vlastníka sama o sebe
neopodstatňuje upustenie od kompenzácie v plnej výške a jej nahradenie zníženou kompenzáciou. Ak
by každý politický, ekonomický, sociálny, etc. záujem ospravedlňoval zníženie odškodného pod plnú
trhovú hodnotu, narušila by sa zásada spravodlivej rovnováhy na škodu vyvlastneného vlastníka. Preto
štát v konaní pred Súdom zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že zníženie kompenzácie pod plnú výšku

trhovej hodnoty je opodstatnené.“ (Urbárska obec Trenčianske Biskupice v. Slovensko č. 74258/01 zo
dňa 27.11.2007). V danom prípade však súd nezistil existenciu výnimočných okolností, pre ktoré by mala
byť žalobcovi priznaná nižšia náhrada ako náhrada v plnej výške trhovej ceny vyvlastneného majetku.
Tieto výnimočné okolnosti napokon ani zo strany žalovaného v konaní neboli tvrdené.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky k problematike primeranej náhrady za vyvlastnenie v rozhodnutí

sp. zn. 8Sžo 16/2008 uviedol: „skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom
vyvlastňovateľa, nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a
zistiť skutočný stav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa
zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie
kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác“. Ďalej súd poukazuje

napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 5Sžk
3/2017, podľa ktorého „Zákon č. 50/1976 Zb. v § 111 ods. 2 a rovnako aj zákon č. 175/1999 Z. z.
v § 4a ods. 4 predpokladá, že primeranosť náhrady za vyvlastňovanú nehnuteľnosť sa určuje podľa
trhovej ceny, resp. všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom a keďže zákon č. 175/1999
Z z. nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.

(aplikujúc § 4a ods. 1 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať cenu
rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej
kvalite. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa primeraná náhrada za
vyvlastneniezisťujevždyanalyzovanímmiestnehotrhu,všetkýmitromirovnocennýmimetódami,ktorými
sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác.

Analýza porovnateľných kúpnych cien v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že znalec
oprie hodnotenie o porovnanie ceny za jeden meter štvorcový z viacerých, nedávno predávaných
nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu hodnotenia v
danom mieste a čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom
predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s

predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/16/2008 zo 17. apríla 2008, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 8Sžo/63/2014 z 20. novembra 2014, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Sžo/65/2015 z 5. mája 2015).“

35. Pri úvahách o primeranosti náhrady, ktorú vyjadruje výška peňažnej náhrady, treba podľa názoru
Ústavného súdu SR (sp. zn. PL ÚS 37/95) zohľadniť základný predpoklad vyvlastnenia, ktorým je aj
verejný záujem (v zákone vyjadrený účelom vyvlastnenia), a ktorý, ako je nesporné, prevláda nad
súkromným záujmom vlastníka veci. Na druhej strane nemožno opomenúť ústavnú zásadu ochrany
vlastníctva, ktorá je rovnaká bez ohľadu na subjekt a predmet vlastníctva. Kompenzácia rovnováhy

medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je zaručená aj poskytnutím
peňažnej náhrady v primeranej výške. V tomto prípade ide o náhradu za to, že vlastník je povinný strpieť
tento legitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva na iného vo verejnom záujme.

36. Je nepochybné, že vyvlastnenie pozemkov, ktoré tvoria predmet tohto sporu, bol z dôvodu verejného

záujmu (túto skutočnosť ani strany sporu nerozporovali), a to výstavby líniovej stavby - diaľnice
D4/rýchlostnej cesty R7, pričom však nemožno opomenúť ochranu vlastníckeho práva súkromnej
osoby, ktorý zásah možno vykompenzovať poskytnutím primeranej náhrady za vyvlastňované pozemky.
Primeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu všetkými rovnocennými metódami,
ktoré sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných

prác. Primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky sa má poskytnúť v celom rozsahu trhovej ceny a
má vyvážiť ujmu, ktorá vznikla odňatím veci tak, že majetkové pomery vyvlastňovaného majú byť po
vyvlastnení v zásade rovnaké, ako pred ním.37. Žalobca na podporu svojho žalobného nároku poukazoval na znalecké posudky predložené v
rámci vyvlastňovacieho konania, a to najmä znalecký posudok A. č. 7/2015 a 26/2015 a znalecký
posudok R. č. 3/2015. V zmysle znaleckého posudku A.o č. 7/2015 jednotková všeobecná hodnota

pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX bola vo výške 92,28
Eur/m2, v zmysle znaleckého posudku č. 26/2015 jednotková všeobecná hodnota pozemku parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX bola vo výške 92,43 Eur/m2. Podľa znaleckého posudku Slovenského
certifikačného a znaleckého ústavu, a.s. Žilina č. 3/2015 jednotková všeobecná hodnota pozemkov parc.
č. XXXX/XX, XXXX/XX bola vo výške 106,48 Eur/m2. Podľa týchto znaleckých posudkov žalobca aj

vyčíslil žalovanú sumu, a to ako rozdiel medzi sumou vyplatenou žalobcovi ako primeranú náhradu
za vyvlastnenie jeho pozemkov vo vyvlastňovacom konaní na základe znaleckého posudku STU č.
34/2016 a sumou stanovenou v znaleckých posudkoch č. 7/2015 a č. 26/2015 vypracovaných A..
Na druhej strane žalovaný poukazoval na znalecký posudok STU č. 34/2016, ktorým bola stanovená
výška náhrady za vyvlastňované pozemky a ktorý sa zaoberal aj oprávnenosťou stanovených cien v
znaleckých posudkoch predložených žalobcom.

38. Žalovaný v konaní neustále poukazoval na správnosť znaleckého posudku STU č. 34/2016, ktorý
sa mal pri posudzovaní primeranej náhrady zaoberať aj ostatnými znaleckými posudkami predloženými
žalobcom v rámci vyvlastňovacieho konania. V tomto smere súd považuje za potrebné poukázať na
samotné odôvodnenie znaleckého posudku STU č. 34/2016, kde sa uvádza, že znalecké posudky I.

č. 171/2015 a znalca A. č. 7/2015 a 26/2015 spĺňajú predpísané formálne a metodické náležitosti,
pričom rozdielnosti v znalcami stanovenej všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností vyplývajú
z rozdielneho pohľadu znalcov na ohodnocované nehnuteľnosti, pričom do výpočtu vstupuje veľká
miera subjektivity znalcov. Rozdiel v jednotkových všeobecných cenách je znásobený faktom, že ide
o pozemky, s ktorými sa bežne na trhu s nehnuteľnosťami neobchoduje a znalci tak nemali veľa

možností stanoviť objektívny interval cien porovnateľných pozemkov formou prieskumu trhu. Napriek
tomu však znalecké posudky predložené v konaní, a to A. č. 7/2015, č. 26/2015, SZ. č. 3/2015, I.
č. 171/2015 a STU č. 34/2016 nemali povahu súkromných znaleckých posudkov, resp. znaleckých
posudkov súdom ustanoveného znalca, ale išlo o listinné dôkazy predložené z vyvlastňovacieho
konania vedeného pred Okresným úradom Bratislava. S poukazom na opakované námietky strán

sporu ku všetkým posudkom predloženým v rámci vyvlastňovacieho konania, súd pri rozhodovaní o
dôvodnosti nároku žalobcu vychádzal najmä z ním predloženého znaleckého posudku A. č. 141/2017,
ktorý spĺňa všetky náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, pričom
tento posudok nebol žalovaným v konaní kvalifikovaným spôsobom spochybnený. Všetky námietky
žalovaného sa týkali znaleckých posudkov č. 7/2015 a č. 26/2015 A. z vyvlastňovacieho konania ako

reakcia žalovaného na námietky žalobcu k znaleckému posudku STU č. 34/2016. Na podporu svojich
tvrdení žalovaný napokon do konania predložil odborné stanovisko STU č. 32/2019, ktorý opätovne
vypracovala STU, ktorej zaujatosť žalobca v konaní namietal. Ako súd už vyššie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádzal, toto stanovisko bolo súdu predložené až po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej
koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP, ktorú súd opakovane stranám sporu poskytol, pričom táto

uplynula dňa 30.06.2018. Vzhľadom na uvedené súd na odborné stanovisko predložené žalovaným
ani neprihliadal. Aj v prípade, ak by súd na uvedené stanovisko prihliadol, je potrebné uviesť, že toto
stanovisko opätovne porovnáva len znalecké posudky predložené v rámci vyvlastňovacieho konania,
avšak žiadnym spôsobom nespochybnilo súkromný znalecký posudok A. č. 141/2017 predložený v
civilnom súdnom konaní. Ani žalovaným navrhnutá znalkyňa A. posudok A. relevantným spôsobom v

rámci svojho výsluchu nespochybnila. Celý výsluch znalkyne bol zameraný len na potvrdenie správnosti
znaleckého posudku STU č. 34/2016, na ktorý súd pri rozhodovaní o primeranosti náhrady poskytnutej
v rámci vyvlastňovacieho konania neprihliadol, nakoľko išlo len o listinný dôkaz, ktorý bol ostatnými
listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom A. predloženými žalobcom spochybnený. Len tvrdenie
znalkyne IX. o tom, že koeficient povyšujúcich faktorov použitý IX. v znaleckom posudku č. 141/2017

v rozsahu 1,80 je nadhodnotený, bez ďalších dôkazov nemôže tento znalecký posudok spochybniť.
Na viac ak sama znalkyňa či už v tomto konaní alebo v konaní 40C 24/2017 pri svojom výsluchu
uviedla, že nie je v rozpore s vyhláškou ak znalci využívajú povyšujúci koeficient v inej hladine než STU.
Vyhláškač.492/2004Z.z.striktnepredpisuje7objektivizačnýchfaktorovaintervalyichhodnôt.Vzmysle
vyhlášky môžu znalci využívať hladinu povyšujúcich koeficientov v rozsahu 1,01 - 3,0, a to na základe

poznania trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Znalec volí zatriedenie a hodnoty jednotlivých
koeficientovztohtointervaluhodnôtnazákladevlastnejerudovanostiapoznaniatrhusnehnuteľnosťami
v danom mieste a čase ohodnotenia. Napokon pokiaľ ide o koeficient všeobecnej situácie, sama STU
v rámci znaleckého posudku č. 34/2016 skonštatovala, že tento má byť určený bližšie k hornej úrovniintervalu hodnôt stanoveného vyhláškou, preto koeficient určený A. v hodnote 1,15 je možné považovať
za adekvátny (STU stanovila tento koeficient v hodnote 1,30).

39. Zo znaleckého posudku A.a vrátane jeho doplnenia je zrejmé, že znalec postupoval pri stanovení
všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, ku
ktorémusaohodnocovalivyvlastnenépozemkyžalobcu,pričomstanovilkoeficientpovyšujúcichfaktorov
(na ktorý bolo zo strany žalovaného najviac poukazované ako na nadhodnotený) v hodnote 1,80 z
intervalu 1,00 - 3,00. Znalec teda nevybočil z medzí stanovených právnymi predpismi (vyhláškou č.

492/2004 Z. z.), pričom zvolenú hodnotu nie je možné považovať ani za neprimerane vysokú, keďže
sa nachádza približne v polovici určeného intervalu. To isté možno pritom povedať aj o ostatných
koeficientoch použitých znalcom pri stanovení všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov, ktoré
znalec použil v rovnakom, prípadne nižšom rozmedzí ako STU pri posudku č. 34/2016, napr. koeficient
všeobecnej situácie 1,15 (STU použila 1,30), koeficient intenzity využitia 0,90 (STU použila 0,90),
koeficient obchodnej a priemyselnej polohy 0,90 (STU použila 0,90), koeficient technickej infraštruktúry

1,00 (STU použila 1,00), koeficient redukujúcich faktorov 1,00 (STU použila 1,00). Výber konkrétnej
hodnoty zvoleného koeficientu je na odbornom zvážení znalca, čo napokon potvrdila v rámci svojho
výsluchuajznalkyňaIX.vkonaní4C12/2017,pričompokiaľznalecneprekročíurčenýintervalstanovený
pre konkrétny koeficient právnymi predpismi, nie je možné považovať za pochybenie znalca, ktoré by
malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku a diskvalifikovať ho z hľadiska jeho

dôkaznej sily, ak použije hodnotu koeficientu v inej výške ako je predstava žalovaného. Na viac súd
považuje za potrebné poukázať na rozporné tvrdenia znalkyne IX.j, keď na jednej strane tvrdila, že pri
hodnotení pozemkov určených pre líniovú stavbu je zmena spôsobu ich budúceho využitia zohľadnená
v použitej východiskovej hodnote (pre Bratislavu 66,39 Eur/m2), na druhej strane však uviedla, že
pokiaľ je pozemok určený na zastavanie pre stavbu v schválenom územnom pláne mesta, je možné ho

zaradiť v zmysle vyhlášky do skupiny E 3.1.1 (kde je východisková cena 66,39 Eur/m2) a tým, že už
bolo správoplatnené územné rozhodnutie a pozemky boli určené územným plánom na vyššie využitie,
použila STU v znaleckom posudku č. 34/2016 povyšujúci faktor 1,1. Je teda zrejmé, že pokiaľ A. použil
koeficient povyšujúcich faktorov v hodnote 1,80 z dôvodu, že pozemky sú určené územným plánom na
vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti, nevybočil z medzí stanovených vyhláškou č. 492/2004

Z. z., čo potvrdzuje napokon aj výpoveď znalkyne A. v konaní 40C 24/2017, kde uviedla, že existencia
územného rozhodnutia môže byť zohľadnená vo viacerých koeficientoch, vyhláška to umožňuje a
poskytuje to znalcovi voľné ruky pri ohodnotení nehnuteľností. Námietky žalovaného, že žalobca v
konaní nepredložil takéto územné rozhodnutia neobstoja, keďže toto územné rozhodnutie sa spomína
v samotnom rozhodnutí Okresného úradu Bratislava o vyvlastnení (na strane 7, tretí odsek zospodu).

VzhľadomnauvedenéznalecA.rivypracovaníznaleckéhoposudkuč.141/2017pristupovalkukaždému
ohodnocovanému pozemku individuálne so zohľadnením všetkých faktorov vstupujúcich do hodnoty
pozemku. Znalecký posudok obsahoval všetky formálne náležitosti vyžadované právnymi predpismi,
jehozáverybolináležiteodôvodnené apodloženéobsahomznaleckéhoposudku,vznaleckomposudku
prihliadol ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, znalecký posudok je jasný, úplný

a zrozumiteľný, jeho závery sú podložené výsledkom konania a sú v súlade aj s ostatnými dôkazmi
predloženými žalobcom. S poukazom na uvedený znalecký posudok č. 141/2017, ktorý žalovaný
žiadny spôsobom nespochybnil, námietky strán sporu smerujúce k spochybneniu znaleckých posudkov
predložených v rámci vyvlastňovacieho konania, nemali žiadny podstatný význam pre rozhodnutie súdu,
preto súd ani nepovažoval za potrebné sa nimi osobitne na tomto mieste zaoberať.

40. Znalec A. v rámci znaleckého posudku č. 141/2017 určil jednotkovú všeobecnú
hodnotu vyvlastnených pozemkov vo výške 100,18 Eur/m2, pričom celá všeobecná
hodnota žalobcom vyvlastňovaných pozemkov mala byť vo výške 659.000,- Eur (oproti
sume 430.070,32 priznanej vo vyvlastňovacom konaní). Závery súkromného znaleckého

posudku A. korešpondovali aj s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom do konania
a podporovali tvrdenia žalobcu o nesprávne určenej výške primeranej náhrady za
vyvlastňované pozemky. Išlo napr. o kúpne zmluvy č. 30201/KZ-2/2015/1818/3266,
30201/KZ-4/2015/1818/3266, 30201/KZ-5/2015/1818/3266, 30201/KZ-3/2015/1818/3266, 30201/
KZ-16/2015/1175/3266, 30201/KZ-13/2015/1175/3266, 30201/KZ-2/2015/1533/3266, 30201/

KZ-3/2015/1533/3266, 30201/KZ-1/2015/1533/3266, 30201/KZ-4/2015/1533/3266, v spojení s kópiou
katastrálnej mapy, odkazom na databázu kúpnych zmlúv a výpismi z listu vlastníctva č. XXXX,
XXXX,XXXX pre k. ú. J. okres L. z ktorých vyplýva, že žalovaný odkúpil od tretích osôb pozemky v
k. ú. J. v bezprostrednej blízkosti s pozemkami žalobcu pre rovnaký účel (výstavba rovnakej líniovejstavby) za jednotkovú kúpnu cenu 102,20 Eur/m2. Žalovaný pritom uvedený rozdiel v cene (oproti cene,
za ktorú boli pozemky žalobcu v konečnom dôsledku vyvlastnené) nevedel dostatočne presvedčivo
vysvetliť. Obdobne závery znaleckého posudku A. potvrdzujú aj ďalšie listinné dôkazy - porovnanie cien

spolu s kúpnymi zmluvami z Centrálneho registra zmlúv a mapami pre F., X.a č.l. 276-299, z ktorých
vyplýva, že všeobecná hodnota pozemku určeného pre líniové stavby vyplatená právnickej osobe na
základe uzatvorenej kúpnej zmluvy so Slovenskou republikou zastúpenou Slovenskou správou ciest
bola v KS. vo výške 68,70 Eur/m2, v Prešove vo výške 103,57 Eur/m2, v BC. vo výške 105,54 Eur/
m2 a v Nitre vo výške 96,75 Eur/m2, teda vyššia ako v hlavnom meste, v ktorom sú nehnuteľnosti

najdrahšie, t. j. skoro dvoj až trojnásobne vyššie ako v ostatných regiónoch Slovenska, pričom z
verejne dostupných štatistík vyplýva, že najlacnejšie nehnuteľnosti sa nachádzajú práve v X. po ktorom
nasleduje L. Samotná skutočnosť, že uvedené pozemky sa nachádzali v inom katastrálnom území, resp.
v inom meste v rámci Slovenskej republiky, ako vyvlastnené pozemky žalobcu, nijako nediskvalifikuje
možnosť použiť ich ako dôkaz o neprimerane nízkej hodnote vyvlastnených pozemkov žalobcu. Na
viac práve kúpne zmluvy z k. ú. PS. predložené žalobcom do konania potvrdzujú, že v bezprostrednej

blízkosti pozemkov žalobca žalovaný vykupoval nehnuteľnosti na účely postavenia líniovej stavby D4/
R7 za cenu 102,20 Eur/m2, ktorá je takmer dvojnásobná oproti cene určenej v znaleckom posudku STU
č. 34/2016 (65,37 Eur/m2), na základe ktorého bola určená náhrada za vyvlastnené pozemky Okresným
úradom Bratislava. Použite vyššej kúpnej ceny za tieto pozemky oproti vyvlastneným pozemkom
žalobcu žalovaný relevantným spôsobom nevysvetlil. V tomto smere potom ani tvrdenia znalkyne IX., že

hodnota 65,37 Eur/m2 sa nachádza v intervale zrealizovaných kúpnych cien porovnateľných pozemkov
nezodpovedajú realite a dôkazy predložené žalobcom (teda už vyššie spomínané kúpne zmluvy) ich
v plnom rozsahu vyvracajú. Pokiaľ znalkyňa tvrdila, že pravdepodobne k navýšeniu kúpnej ceny pri
dobrovoľnom odpredaji pozemkov došlo z dôvodu, že žalovaný zohľadnil 20% daň z príjmov, ktorú
by predávajúci boli povinní štátu uhradiť tak, aby pri predaji týchto pozemkov neboli škodní, súd túto

argumentáciu považuje za zarážajúcu. V prvom rade je potrebné uviesť, že daň z príjmov v prípade
predaja pozemkov neplatia vlastníci pozemkov, ktorí nehnuteľnosti vlastnia viac ako 5 rokov. Na viac aj
v prípade, ak by skutočne žalovaný zohľadňoval prípadnú potrebu úhrady dane z príjmu predávajúcimi,
stále prípadné navýšenie sumy o 20% nezodpovedá otázku, prečo žalobcovi bola pri vyvlastnení
pozemkov určená všeobecná hodnota pozemku v sume 65,37 Eur/m2 (kde pri zohľadnení 20% dane

z príjmov by mala byť všeobecná cena pozemku 78,44 Eur/m2) a žalovaný okolité nehnuteľnosti
odkupoval za cenu 102,20 Eur/m2.

41. Všetky uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti viedli k jednoznačnému záveru, že všeobecná
hodnota pozemkov žalobcu vo vyvlastňovacom konaní nebola určená správne. Súd pri rozhodovaní

vychádzal zo všeobecnej hodnoty vyvlastnených pozemkov stanovenej v súkromnom znaleckom
posudku č. 141/2017 A., podľa ktorého jednotková všeobecná hodnota vyvlastnených pozemkov bola vo
výške100,18Eura/m2.Nakoľkožalobcaprivýpočtežalovanejsumyvychádzalzjednotkovejvšeobecnej
hodnoty pozemkov pri parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX . vo
výške 92,28 Eur/m2 (podľa znaleckého posudku A. č. 7/2015) a pri parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/

XX vo výške 92,43 Eur/m2 (podľa znaleckého posudku IX. č. 7/2015), a žalovanú sumu určil ako rozdiel
medzi sumou vyplatenou žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní (na základe znaleckého posudku STU
č. 34/2016) a sumou stanovenou v znaleckých posudkoch č. 7/2015 a č. 26/2015 vypracovaných A.
vo výške 177.107,95 Eur, hoci v zmysle posudku IX. by mal nárok na doplatenie primeranej náhrady
228.929,68Eur,súdrešpektujúczásaduneultrapetitumvychádzalpotomzosumyuplatnenejžalobcom.

42. S poukazom na uvedené, keď súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na doplatenie
náhrady za vyvlastnenie jeho pozemkov oproti sume vyplatenej vo vyvlastňovacom konaní, súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

43. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu prednesenými v tomto konaní (napr. personálnymi
prepojeniami znalcov, možnosťou znalcov zasahovať do ZP STU, námietkami k tomu, kto bol
objednávateľom znaleckého posudku STU a pod.), súd uvádza, že týmito sa nezaoberal, nakoľko
tieto nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou o to viac keď žalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočneobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).

44. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.