Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 20, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619204655
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7619204655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, D.,
zastúpeného JUDr. Jánom Slovinským, AK, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie
13, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, G. XX, D., zastúpenému Spoločnosťou priateľov detí z
detských domovov Úsmev ako dar, so sídlom v Bratislave, Ševčenkova 21, IČO : 173 165 37, o vydanie
hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20.
októbra 2021 sp. zn. 13C/18/2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. októbra 2021 č. k.

13C/18/2019-108 vo výroku I.

M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 20. októbra 2021 č.k. 13C/18/2019-108
vo výroku II. tak, že stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa
20. októbra 2021 č. k. 13C/18/2019-108 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnom skončení vo veci samej (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí označených v petite
žalobného návrhu s odôvodnením, že v dedičskom konaní po poručiteľke, matke žalobcu H. B., zomrelej
dňa XX.X.XXXX, prešlo vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam - rodičovskému domu s príslušenstvom,
vedených na LV č. XX pre katastrálne územie D. v celosti na brata žalobcu - C. B., nar. XX.X.XXXX,
ktorý sa zaviazal v prípade predaja vyplatiť ustupujúcemu dedičovi - žalobcovi, polovicu z takto
získanej finančnej hodnoty, a to do troch dní od jej nadobudnutia. O chystajúcom sa predaji, ktorý sa

uskutočnil dňa 23.10.2014, nebol žalobca v konečnom dôsledku informovaný, nakoľko bol v tom čase
hospitalizovaný v nemocničnom zariadení. O tejto skutočnosti sa dozvedel až keď bol rodičovský dom
už predaný a vlastnícke právo prešlo na nového majiteľa - žalovaného. Následne prebiehalo súdne
konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 16C/102/2016 o vyplatenie dedičstva, kde
sa nakoniec uzatvoril zmier medzi účastníkmi konania a brat žalobcu vyplatil žalobcu sumou 5.900
€ titulom vyplatenia dedičského podielu. Následne žalobca žiadal žalovaného niekoľkokrát písomnou
formou o sprístupnenie hnuteľných vecí, ktoré patria výlučne do jeho vlastníctva a nachádzajú sa v

rodičovskom dome, na čo ale žalovaný nijakým spôsobom nereagoval. Jednalo sa o veci, a to 1 ks obraz
elipsa 150 cm x 80 cm; 3 ks luster; 1 ks toaletný stolík so skrinkou a zrkadlom 120 cm x 80 cm; 1 ks
stolík pod TV so zásuvkami mahagón; 1 ks televízor stereo s uhlopriečkou 55 cm; satelitný prijímač zn.
STRONG; 1ks stereo rádio magnetofón + kolekcia CD; 4 ks stolička čalúnená + 1 ks taburetka; 1 kskotúčový magnetofón B-93; 30 ks - 50 ks gramofónových platní v stojane, nástenné hodiny zn. Primi.
Obývacia izba: 1 ks paplón z ovčej vlny zn. MERINO + 1 ks vankúš zn. MERINO; 1ks veľká deka z ovčej
vlny zn. MERINO; 1 ks rozťahovací stôl, materiál: mahagón; 4ks čalúnená stolička + 1 ks luster; 1 ks

knihovníčka so sklom a skrinkou; 100 ks - 150 ks knihy, niektoré tituly vzácne; 2ks stojan s vinylovými
platňami - vzácna zbierka; 10 ks magnetofónové kotúče s priemerom 15 cm, 5 ks magnetofónové kotúče
s priemerom 18 cm; 1 ks sekretár so skrinkami a sklom; rôzne spomienkové a vzácne predmety ako sú
keramika,poháre,šálky,vázy,soškyzmateriálovskloaporcelán;4ksrodinnéobrazy40cmx60cm;1ks
ručne vyšívaný obraz v ráme 120 cm x 50 cm; 1 ks konferenčný stolík, materiál: mahagón; 2 ks čalúnené

kreslo; dokumenty, doklady a papierové listiny v sekretári a knihovníčke; 2 ks veľký rodinný fotoalbum;
1 ks malý fotoalbum, 1 ks vešiaková stena so zrkadlom; 1 ks nástenná polička spolu s porcelánom;
rôzne suveníry zavesené na stenách; 1 ks toaletný stolík so zrkadlom 130 cm x 40 cm a skrinkami; 1 ks
sedacia súprava (kreslá + hokerlík). Izba: 1 ks botník; 20 ks letecké a lodné modely (zbierka); vlajky a
iné zberateľské predmety približne 20 ks; iné drobné predmety, ktoré slúžia ako spomienky na detstvo; 1
ks turistický plynový varič; 1 ks kredenc s kompletným vybavením: príbory, varechy, kuchynské náradie,

taniere, poháre, kuchynský riad, kuchynské hrnce; 1 ks vzácna a drahá kávová súprava - mnohodielna
+ 1 ks vzácna a drahá obedová súprava - mnohodielna (rodinné pamiatky, ktoré sa dedia pri sobáši z
generácie na generáciu); 3 ks poličky s kávovými súpravami, poháre, ozdobné predmety, dózy - približne
50 kusov; 1 ks nástenné hodiny zn. Quart + 1 ks ozdobné varešky. Povala, pôjd, murovaná šopa:
rôzny stavebný materiál - drevo, tehly, hranoly, dosky, odkvapové ríny a iný kovový materiál; 4-8 ks

stoličky; 2-4 ks náhradné dvere; potreby do záhrady a dielne; obrazy, suveníry a ozdobné predmety; 1
ks zrolovaný koberec špagátový 3 m x 2,5 m; 1 ks koberec 4 m x 4 m zn. Kooral; 1 ks pracovný stôl a
odkladací drevený pult + 2 ks stolička; materiál a náradie pre kutila; 1 ks skrinka na náradie do záhrady
a dielne spolu s náradím. Okrem uvedených vecí sa v dome nachádzali aj dva kufre, v ktorých boli
uložené preukazy, doklady a listinné písomnosti, ktoré žalobca nutne potrebuje. Ďalej sa v nehnuteľnosti

nachádzali plastové bedničky s oblečením ako aj vzácna zbierka odznakov (400 ks - 500 ks), medailí a
vyznamenaní (približne 50 ks). Všetky veci žalobcovi darovala ešte za života jeho matka pred svedkami
C. B., I. B., J. H. a K. L..

3. . Právne vec posúdil podľa § 123, § 124 a § 126 Občianskeho zákonníka.

4. Za sporný považoval celý uplatnený nárok. Konštatoval, že žalobca žiadal vydať veľké množstvo
hnuteľných vecí, ktoré identifikoval len veľmi všeobecne čo do ich opisu aj množstva. Vlastníctvo k týmto
veciam ako aj ich identifikáciu preukazoval navrhovanými výsluchmi svedkov, avšak ani jeden svedok
tieto tvrdenia žalobcu nepreukázal, práve naopak. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že žalobca bol

osobou, ktorá v čase, keď žil v rodinnom dome s nebohou matkou H. B., mal problémy s alkoholom a veci
z domu odnášal do záložne, respektíve ich inak speňažil. Rovnako tak svedkovia potvrdili, že v dome sa
nachádzali bežné veci domácnosti, prevažne už staré a opotrebované a aj fotografie domu potvrdzujú,
že v čase predaja sa tam okrem pár kusov starého nábytku a dosiek žiadne iné veci nenachádzali,
pričom všetko, čo v dome bolo, žalovaný už vypratal a vyhodil na smetisko. Svedkovia C. B. a I. B.

potvrdili, že pomáhali žalobcovi s odnosom jeho vecí a že žalobcovi bolo umožnené zobrať si z domu
po jeho predaji veci, o ktoré mal záujem. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by sa pred ním nebohá H.
B. vyjadrila, že by všetky hnuteľné veci z domu mal dostať alebo zdediť žalobca.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predpokladom úspechu žaloby o vydanie veci je aby žalobca

preukázal, že je vlastníkom vecí, že veci sa nachádzajú u žalovaného a že žalovaný má veci u
seba neoprávnene. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal ani jeden z uvedených predpokladov.
Žalobca nepreukázal identifikáciu ani množstvo vecí, ktorých vydania sa domáha a nepreukázal ani
svoje vlastníctvo k týmto veciam. Bol to žalovaný, ktorý uzavretou dohodou o zložení kaucie, kúpnou
zmluvou, protokolom o prevzatí a fotografiami preukázal, že je oprávneným vlastníkom nehnuteľností

vrátane všetkých vecí do nehnuteľnosti vnesenými a že v čase nadobudnutia jeho vlastníckeho práva
sa žalobcom žiadané hnuteľné veci v dome nenachádzali. Z výpovede a vyjadrení žalobcu sa súdu
skôr javilo, že žalobca sa prioritne cíti ukrátený tým, že mu bola podľa jeho názoru vyplatená nižšia
suma z hodnoty rodinného domu ako na akú mal podľa svojho názoru nárok a vinil z toho žalovaného a
svojho brata, C. B., avšak uvedené nebolo predmetom tohto konania. Zo všetkých uvedených dôvodov

dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a že žalobca svoj nárok nepreukázal, preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.6. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP podľa
zásady úspechu. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobca nemal v konaní žiaden úspech,
na základe čoho súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania žalovanému.

7. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolania z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie eventuálne aby žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8.1. Žalobca rozporoval záver súdu o tom, že žalovaný preukázal, že sa ním žiadané hnuteľné veci
v čase nadobudnutia jeho vlastníckeho práva v dome nenachádzali. Naopak podľa neho existenciu
uvedených hnuteľných vecí potvrdil samotný žalovaný aj svedkyňa K. B., ktorá uviedla, že po rozvode si
odviezol nábytok do domu jeho matky a to dve válendy, bežné veci z domácnosti ako paplóny, vankúše
a iné. Aj svedkyňa I. B. uviedla, že keď bola v spornej nehnuteľnosti s pánom z realitky, tak v dome
bol starý nábytok a dom bol nevyprataný. Zároveň potvrdila existenciu krabice s vecami žalobcu, medzi

ktorými sa nachádzal aj obraz žalobcových rodičov z čoho podľa žalobcu jasne vyplýva, že žalovaný
kúpil rodinný dom aj s hnuteľnými vecami.
8.2. Zdôraznil, že z dedičského konania po nebohej H. B. vyplýva, že jeho brat zdedil rodinný dom, avšak
nevyplýva z neho, že by sa stal výlučným vlastníkom všetkých hnuteľných vecí, ktoré sa nachádzali
v dome. Vlastníkom hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v rodinnom dome sa stal aj žalobca a zároveň

predmetom dedičstva nemohli byť tie veci, ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva a nachádzali sa
v rodinnom dome nebohej H. B.. Žalobca považuje odôvodnenie rozsudku za nedostatočné do takej
miery, že vykazuje znaky arbitrárnosti a zároveň znaky prílišného formalizmu.
8.3.ŽalobcanamietalajvýrokII.otrováchkonania,keďmázato,žetuexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa a aplikáciu ust. § 257 CSP. Zdôraznil, že v rozhodovacej praxi súdov SR sú ako dôvody hodné

osobitného zreteľa uvádzané napr. vysoký vek účastníka konania, spôsob chovania účastníka, ktorý
nedal dôvod na vznik sporu, oslobodenie od súdnych poplatkov a jeho zlá sociálna situácia a iné.
V danom prípade je podľa neho dôvodnosť použitia ust. § 257 CSP daná aj rozhodnutím Centra
právnej pomoci kancelárie Košice, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci,
pretože žalobca spĺňa zákonom stanovenú podmienku – stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na

poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti žiadateľa. Je teda zrejmé, že žalobca je v hmotnej núdzi
a preto považuje výrok o náhrade trov konania za nezákonný a priečiaci sa dobrým mravom. Navyše
žalobca trpí zdravotnými ťažkosťami, o čom bola súdu predložená aj lekárska správa na pojednávaní
dňa 3.6.2021, ktorou bola zároveň ospravedlnená neúčasť žalobcu na pojednávaní.

9.1. K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril písomne tak, že rozsudok považuje za vecne správny
v oboch jeho výrokoch a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu
alternatívne, aby potvrdil rozsudok vo výroku I. a vo výroku II. vyhovel odvolaciemu návrhu žalobcu.
9.2. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa o svoj údajný majetok začal zaujímať až v roku 2017, pričom
k predaju domu došlo v roku 2014. Z vykonaného dokazovania (z výpovede žalobcu a svedkov) vyplýva,

že žalobca má dlhodobé problémy s alkoholom a narušené vzťahy s celou rodinou. Žalovaný poukázal
aj na rozpory v tvrdeniach žalobcu a zdôraznil, že svedkyňa K. B. okrem vyjadrenia o tom, že žalobca
si po rozvode odviezol niektoré veci do predmetného domu uviedla aj to, že nemôže povedať, či veci
v dome sú alebo boli aj neskôr. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne I. B. žalovaný dôvodil, že táto okrem
iného uviedla, že obraz žalobcových rodičov s manželom zobrali, uložili ho v pivnici a tam splesnej

a vyhodili ho. Zároveň uviedla, že matka žalobcu tvrdila, že žalobca všetky veci čo mohol povynášal
a nechať v záložni, preto už na nič nemá nárok. Preto podľa žalovaného nie je správne tvrdenie žalobcu,
že výpovede svedkov dopĺňajú jeho tvrdenia, ale práve naopak tieto výpovede v mnohom jeho skutkové
tvrdenia vyvracajú a podporujú skutkové tvrdenia žalovaného.
9.3. Má za to, že preukázal listinnými dôkazmi (vrátane protokolu z preberania a odovzdania

nehnuteľnosti), že žiaden hnuteľný majetok sa v čase kúpy a prevzatia nehnuteľnosti v nej nenachádzal.
Svoje tvrdenia preukázal aj fotografiami zhotovenými v čase po prevzatí nehnuteľnosti. Otázku
vlastníctva vecí získaných dedičstvom musí riešiť žalobca so svojím bratom a nie v tomto konaní.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, ktorým nebolo preukázané, že by sa
veci žalobcom len veľmi vágne popísané – nešpecifikovaný v čase prevzatia nehnuteľnosti v nej

nachádzali. Žalobca zdôraznil, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou actori incubit probatio
a prejednacím princípom, pričom v prípade neunesenia dôkazného bremena nemôže mať žalobca
úspech. Zároveň opakovane žalovaný uviedol, že petit žaloby nebol vykonateľný, keďže veci neboli
dostatočne špecifikované.10.Vodvolacejreplikežalobcazdôraznil,ževydaniehnuteľnýchvecísazozákonanepremlčujeazotrval
na svojom tvrdení, že svedecké výpovede logicky dopĺňajú jeho výpoveď. Má za to, že v konaní

bolo preukázané, že ním uvádzané veci sa v rodinnom dome, ktorého vlastníkom sa stal žalovaný,
nepochybne nachádzali, pričom vlastnícke právo žalobcu nebolo v konaní spochybnené. Predložené
fotografie nie je možné posúdiť z pohľadu kedy vznikli a preto zotrval na podanom odvolaní a v ňom
uvádzaných tvrdeniach.

11. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach, pričom zdôraznil, že
základným predpokladom pre úspech v tomto spore je v prvom rade preukázanie existencie samotných
vecí, v druhom rade preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k nim a v treťom rade dokázanie právnej
skutočnosti, že veci sa nachádzajú v moci žalovaného a tento mal úmysel nakladať s nimi ako vlastnými.
Žalovanýmázato,žežalobcaanijednuzuvedenýchprávnychskutočnostínepreukázalaprávenaopak,
žalovaný preukázal, že veci sa v kúpenej nehnuteľnosti nenachádzali. Žalovaný je presvedčený, že súd

prvej inštancie odôvodnil riadne svoje rozhodnutie, ktoré bolo založené na riadnom zistení skutkového
stavu, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal ani jednu právnu skutočnosť
zakladajúcu jeho nárok.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 z. č. 160/2015 Z.z. CSP) prejednal odvolanie

žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu
vyplývajúcomzust.§379a§380 CSP,tedapreskúmalrozsudokakoajkonanie,ktorémupredchádzalo,
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči výroku I. nie
je dôvodné.

13. Odvolaním napadnutý rozsudok je vo výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. marca 2023 o 09.20

hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.03.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, t.j. že súd

nesprávnym procesným postup znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/), zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené (písm. g/) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(písm. h/).

16. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku I. o zamietnutí

žaloby neboli naplnené.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil

svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP žalobca vo vzťahu k výroku

I. (rozhodnutiu o veci samej) v odvolaní neuviedol, ktoré konkrétne ním navrhnuté dôkazy súd
nevykonal, ani neozrejmil aké skutočnosti významné z hľadiska hmotného práva mali byť týmito dôkazmi
preukázané. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom
len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancienevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Samotná
okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým
odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod,

súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Keďže žalobca dôkazy ani skutočnosti, ktoré nimi mali byť preukázané, nekonkretizoval,
odvolací súd nemohol naplnenie tohto odvolacieho dôvodu podrobiť prieskumu.

19. Rovnako k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP žalobca neuviedol aké ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, sú prípustné vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci
samej. Preto ani tento odvolací dôvod nemožno považovať za naplnený.

20. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej

inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

21. K odvolacej námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dostatočné,

odvolací súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces,
v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. §
220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil
svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V danom

prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnieval
odvolateľ.

22. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a

odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP).

24. Predmetom konania je vydanie hnuteľných vecí. Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je
preukázanie skutočnosti, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu
vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi a pasívna legitimácia
prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. Ak
porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu

škody.

25. Preto aj v danom prípade predpokladom úspechu žaloby bolo, aby žalobca preukázal a/existenciu
vecí, ktorých vydania sa domáha, b/ že mu svedčí vlastnícke právo k týmto veciam, c/ že veci sa
nachádzajú u žalovaného a že žalovaný má veci u seba neoprávnene.

26. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal ani jeden z uvedených predpokladov.
Žalobca nepreukázal identifikáciu ani množstvo vecí, ktorých vydania sa domáha, nepreukázal ani svoje
vlastníctvo k týmto veciam a ani to, že žalobca tieto veci má u seba.

27. Odvolací súd sa s týmto záverom plne stotožňuje a v zhode so súdom prvej inštancie má za to,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie vecí, preukázanie svojho vlastníctva
k jednotlivým veciam a ani na preukázanie tvrdenia, že tieto veci sa dostali do dispozície žalovaného
pri prevzatí rodinného domu.

28.Odvolacísúdnatomtomieste poukazujena ustanoveniaCSP upravujúce,tzv. procesné bremená,
a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu , ktorý má
povinnosť tvrdenia nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť
dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledkusporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu
tvrdených skutočností. Táto spočíva v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané
právnou normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ dôkazné bremeno

neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy
zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia,
ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

29. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je

záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne
vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami
vnesie do procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v
spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov,
ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených

procesnými stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie.
Stranám sporu teda hrozí, pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena
opierajúc sa o pravidlo „iden este non este aut non probari“ ( čo nie je dokázané, neexistuje)
nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

30. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je,
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne
preukázaná.

31.Vdanomprípadedôkaznébremenonapreukázanieexistencievecí,svojhovlastníctvaaskutočnosti,

že tieto veci sa dostali do dispozície žalovaného (ktorý nimi v čase rozhodovania súdu disponuje bez
právneho dôvodu, resp. ich zničil), zaťažovala v tomto konaní žalobcu. Nebolo povinnosťou žalovaného
preukazovať, že veci neexistujú (resp. neexistovali v čase prevzatia domu), že s nimi nenakladal, ani,
že vlastnícke právo nesvedčí žalobcovi.

32. žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Veci, ktoré mal nadobudnúť dedením po svojich
právnych predchodcoch, t.j. ktoré sa mali v nehnuteľnosti nachádzať ako majetok po rodičoch, nielenže
dostatočne nešpecifikoval a nepreukázal ich existenciu v čase vypratávania domu (rovnako ani to, že ich
v tom čase získal do svojej dispozície žalovaný), ale neosvedčil ani to, že by akékoľvek veci nadobudol
v dedičskom konaní po svojich právnych predchodcoch.

33. Vo vzťahu k veciam, ktoré mal mať žalobca vo vlastníctve po vyporiadaní BSM (po rozvode
manželstva), nedôvodne žalobca namieta, že jeho tvrdenia potvrdili svedkyne K. B. a I. B.. Svedkyňa
K. B. uviedla iba to, že žalobca sa po rozvode sťahoval v roku 2005 a do domu jeho matky si odviezol
dve postele, paplón, vankúše, svoje osobné veci, oblečenie, nevedela však uviesť či tieto veci v dome

boli aj pred jeho predajom. Svedkyňa I. B. uviedla, že keď bola v dome s pánom z realitnej kancelárie,
tak si všimla, že v dome je starý nábytok, žiadne iné veci si nevšimla. Tiež uviedla, že žalobca si mal
zobrať všetky veci, ktoré chcel. Nebola pri tom, keď si veci balil, s manželom mu pomáhali odniesť veci,
ale čo mal zbalené, to nevidela.

34. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I., ktorým žalobu
zamietol, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Vo vzťahu k výroku II. o náhrade trov konania odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu
za dôvodné, pretože dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať ust. § 257 CSP

vzhľadom na sociálne, majetkové pomery žalobcu a jeho zdravotný stav, a to aj s poukazom na splnenie
podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti žiadateľa (s poukazom na rozhodnutie
Centra právnej pomoci kancelárie Košice o splnení zákonom stanovenej podmienky – stavu materiálnej
núdze pre priznanie takéhoto nároku).

36. Odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci je vo vzťahu k výroku II. naplnený odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.37. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie výroku II., ani na jeho zrušenie,
preto odvolací súd tento zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).

38. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

39. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§
255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o

nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchtopodmienokponechávanasúdnuprax.Ide
pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom

konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom
tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

40. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy
súd ex offo prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu,

pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach
prejednávaného sporu.

41. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch

a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o prípad, kedy prisúdenie náhrady
trov žalovanému by bolo neprimerane tvrdé voči žalobcovi a vyžadovalo si preto zásah súdu v podobe
aplikácie ust. § 257 CSP.

43. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci kancelárie Košice vyplýva, že žalobcovi bol priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci bez jeho finančnej účasti, pretože žalobca spĺňa zákonom stanovenú
podmienku – stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti žiadateľa. Je teda zrejmé, že žalobca je v hmotnej núdzi, navyše žalobca trpí zdravotnými

ťažkosťami, o čom bola súdu predložená aj lekárska správa na pojednávaní dňa 3.6.2021, ktorou bola
zároveň ospravedlnená neúčasť žalobcu na pojednávaní.

44. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil tak ako je to uvedené
v enunciáte tohto rozsudku a stranám sporu nepriznal náhradu trov celého konania, t.j. trov konania pred

súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania.

45. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).