Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521010069
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2521010069.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov
JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., v konaní
o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe po podmienečnom odsúdení,
o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 11.01.2023 pod
sp.zn. 0T/16/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.05.2023 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

II.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona súd vyslovuje, že sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., adresa na doručovanie C., D. X, v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany pod sp. zn.
0T/16/2021 zo dňa 27.03.2021, právoplatným dňa 27.03.2021, v trvaní 3 (tri) mesiace, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok,

n e o s v e d č i l ,

a preto trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace vykoná.

Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona a § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd odsúdeného pre
výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na padnutým uznesením súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.01.2023 podľa
§ 50 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 419 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že odsúdený
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., adresa na doručovanie C., D. X, sa v skúšobnej
dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 0T/16/2021 zo dňa 27.03.2021, právoplatným dňa 27.03.2021 v trvaní
3 (tri) mesiace, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní

1 (jeden) rok, osvedčil.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že ods. A. B. bol trestným rozkazom Okresného súdu
Piešťany z 27. marca 2021, sp. zn. 0T/16/2021, právoplatným 27. marca 2021 uznaný za vinného z
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na
skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok, ako aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností

nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
Skúšobná doba odsúdenému plynula od 28. marca 2021 do 28. marca 2022.Za účelom rozhodnutia o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia vykonal Okresný súd Piešťany dňa 11. januára 2023 verejné zasadnutie

bez prítomnosti odsúdeného, ktorý výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Na verejnom
zasadnutíoboznámilpodstatnýobsahspisuOkresnéhosúduPiešťanysp.zn.0T/16/2021,najmätrestný
rozkaz, správy, lustrácie a posudky na odsúdeného, ako aj aktuálny odpis registra trestov.

Z dokazovania vyplynulo, že odsúdený sa v skúšobnej dobe nedopustil žiadneho trestného činu a

aktuálne sa proti jeho osobe nevedie žiadne trestné stíhanie, avšak dopustil sa priestupku na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z rozhodnutia o priestupku z 19. júla 2021, č. ORPZ-TT-ODI3-2021/010474-004, právoplatného 19.
júla 2021 vyplynulo, že A. B. dňa 3. mája 2021 viedol vozidlo Mercedes Benz, pričom nedbal na
povinnosť vodiča plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, následkom

čoho pri vyhýbaní sa protiidúcemu vozidlu pravou prednou časťou vozidla narazil do ľavej zadnej časti
tam odparkovaného vozidla, pričom bolo zistené, že nie je držiteľom žiadneho vodičského oprávnenia,
ktorým konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 4 odsek 2 písmeno a) zákona č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol uznaný
za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý mu bola

uložená pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov.

Z oznámenia poškodenej spoločnosti z 27. júna 2022 vyplynulo, že škoda spôsobená A. B. bola v plnej
výške uhradená.

Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že odsúdený v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného
súdu Piešťany z 27. marca 2021, sp. zn. 0T/16/2021, viedol riadny život, lebo sa nedopustil žiadneho
trestného činu, nebol ani postihnutý za priestupok majetkového charakteru a uhradil škodu spôsobenú
trestným činom v plnom rozsahu.

Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeodsúdenývpriebehuskúšobnejdobyspáchaljedenpriestupok
v doprave pomerne závažného charakteru, nakoľko riadil motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia
a poškodil pritom iné motorové vozidlo, za čo bol postihnutý pokutou 300 eur a zákazom činnosti viesť
motorové vozidlá na 12 mesiacov. Zo skutkových okolností spáchaného priestupku ako aj uloženej

sankcie vyplýva, že išlo o priestupok nie zanedbateľného významu, avšak išlo o ojedinelé zlyhanie
odsúdeného v rámci skúšobnej doby, ktoré má charakter priestupkového konania nesúvisiaceho so
spáchanou trestnou činnosťou. Vzhľadom na to, že odsúdený v priebehu ročnej skúšobnej doby spáchal
jeden priestupok v doprave svojou povahou nesúvisiacou s trestným činom, pre ktorý bol odsúdený, inak
sa nedopustil žiadneho iného protiprávneho konania, pred spáchaním trestného činu, nebol odsúdený

za iný trestný čin, nahradil škodu spôsobenú trestným činom, čím prejavil snahu napraviť spôsobený
následok, má okresný súd za to, že ojedinelé priestupkové previnenie odsúdeného aj keď závažnejšieho
charakteru,nesvedčilodotakejmieryotom,žebyodsúdenýneviedolriadnyživot,pretosúdodsúdeného
v skúšobnej dobe osvedčil. Nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody s ohľadom na
jediné priestupkové zlyhanie odsúdeného v skúšobnej dobe, by znamenalo neprimeraný zásah do života

odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry
Piešťany, ktorú zdôvodnil mimo iného tým, že prejednávanom prípade sa odsúdený počas plynutia
skúšobnej doby určenej pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody dopustil závažného

priestupku na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy (čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj
okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia), pričom nielen zo sankcie, ktorá mu bola za predmetný
priestupok uložená, ale aj zo skutkových okolností samotného priestupku je možné jednoznačne vyvodiť
záver, že nejde o také konanie, ktorého škodlivosť pre spoločnosť by bola minimálna.
V prípade uvedeného priestupku treba skonštatovať, že závažného protispoločenského konania

(priestupku) sa dopustil len niečo po vyše mesiaci (priestupku sa dopustil dňa 03.05.2021) od
právoplatne uloženého podmienečného trestu odňatia slobody trestným rozkazom Okresného súdu
Piešťany zo dňa 27.03.2021, sp. zn. 0T/16/2021. Aj keď predmetná priestupková činnosť nesúvisela
so spáchanou trestnou činnosťou, odsúdený nevyhovel podmienkam podmienečného odsúdeniaa preto rozhodol okresný súd nesprávne, pokiaľ rozhodol o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej
dobe. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a rozhodnúť o nariadení výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu na

výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený sa k písomnej sťažnosti prokurátora vyjadril osobitným písomným podaním v ktorom uviedol,
že v súčasnosti vedie riadny život, je zamestnaný, poučil sa z chýb minulosti, má podporu rodiny a preto
žiada, aby sťažnostný súd námietky prokurátora zamietol.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s

výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo
ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §

446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave, ako súd rozhodujúci o sťažnosti prokurátora proti napadnutému uzneseniu podľa
§ 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov uznesenia,
akoajsprávnosťpostupukonania,ktorétýmtopredchádzaloazistil,žesťažnosťprokurátorajedôvodná.

Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil to, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a poskytol odsúdenému možnosť dostatočne
realizovaťjehopráva,ktorévyplývajúzustanoveníTrestnéhoporiadku.Pokiaľideorozsahdokazovania,
toto vykonal prvostupňový súd v rozsahu dostatočnom na spravodlivé rozhodnutie vo veci.

Z vykonaného dokazovania však prvostupňový súd vyvodil nesprávny záver, ktorý je v rozpore
ustanoveniami Trestného zákona.
Podľa § 50 ods.4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil
povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak
boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako

súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak
sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia
slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu
na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.
Podľa § 50 ods. 5 Trestného zákona ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie

podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Podľa § 50 ods. 6 Trestného zákona rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch
rokovoduplynutiaskúšobnejdobyneurobilrozhodnutiepodľaodseku4beztoho,žebyodsúdenýmalna
tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.
Sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí s dôvodmi, ktoré vo svojej sťažnosti uviedol okresný prokurátor.

Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná trest
odňatia slobody, musí súd vždy dôkladne skúmať, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe
riadny život alebo nie. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku

ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Podľa názoru sťažnostného súdu skutočnosť, že odsúdený bol v skúšobnej dobe uznaný za vinného
zo spáchania trestného činu resp. priestupku nemožno v každom prípade automaticky posudzovať akodôvod na nariadenie výkonu trestu, pričom treba rozlišovať závažnosť trestného činu a priestupku
spáchaného v skúšobnej dobe a treba zisťovať, či odsúdený má snahu napraviť sa a viesť riadny život.

V prípade odsúdeného A. B. však s poukazom na spáchanie závažného priestupku v priebehu
skúšobnej doby ( dokonca len krátko po začatí jej plynutia), ktorým vedenie motorového vozidla bez
vodičského oprávnenia a spôsobenie dopravnej nehody (ajkeď bez vážnejších- tragických následkov)
bezpochyby je, možno s určitosťou konštatovať, že odsúdený nemal výraznú snahu sa napraviť ( ako
to deklaruje vo svojom vyjadrení) a viesť riadny život, keď nastúpil do auta byť vedomý toho, že na to

nemá príslušné oprávnenie a preto neprichádzalo do úvahy iné, len vysloviť, že sa v skúšobnej dobe
neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vykoná.

U osoby odsúdeného tak vzhľadom na jeho neochotu viesť riadny život v priebehu skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia teda neboli splnené okolnosti na vyslovenie osvedčenia sa v skúšobnej
dobe, ale práve naopak, bolo potrebné z dôvodu individuálnej a generálnej prevencie účelu trestu

nariadiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného už do popredia vstupuje
represívna funkcia účelu trestu pred funkciu výchovnou.

Sťažnostný súd záverom dodáva, že páchanie takéhoto druhu priestupkového správania je z
hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života

závažnejšou formou protiprávneho konania a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej
dobe. Skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil ďalšieho
protiprávneho konania, svedčí o tom, že si z podmienečného odsúdenia nevzal náležité ponaučenie,
ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal inej protispoločenskej činnosti a aby viedol
riadny život. Podmienečným odsúdením totiž súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva

možnosť, aby sa sám svojím chovaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť
len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život
bez závažného porušovania noriem spoločnosti. Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal v rámci
plynúcej skúšobnej doby také polepšenie, ktoré by splneniu týchto podmienok nasvedčovalo. Naopak,

odsúdený svojím protiprávnym ( v danom prípade zjavne nedomysleným) konaní dal jednoznačne
podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Ztýchtodôvodovbolopotomnevyhnutnýmnapadnutývýrokakovecnenesprávnyvsťažnostnomkonaní
zrušiť postupom podľa § 194 ods.1 písm. a) Trestného poriadku a na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu revidovať rozhodnutie prvostupňového súdu spôsobom uvedeným vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
Po vyslovení neosvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadenia
jeho výkonu v dĺžke trvania 3 mesiacov potom sťažnostný súd odsúdeného zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom k tomu, že odsúdený nebol v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin (§ 50 ods. 8 Trestného zákona s poukazom § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).

Z týchto dôvodov sťažnostný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.