Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216010192
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216010192.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného O. A.,
pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného Olivera A. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.05.2017 sp. zn.
11T/26/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
súdu I. stupňa.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný O. A., narodený 2. septembra XXXX v L., bytom T., C. 1,
u z n á v a v i n n ý m, že

dňa XX.novembra XXXX v čase medzi XX.XX hod. až XX.XX hod. v Hurbanove na U. ulici, po tom
ako sa dostal nezisteným spôsobom do schodiska vchodu č. XX obytného bloku XXXX bez súhlasu
nájomcov bytu číslo X Y. U., narodenej X.X.XXXX, trvale bytom T. U. č. XXXX/XX, ktorá je bývalou
družkouobžalovanéhoamatkouichspoločnéhodieťaťa,aG.L.,narodenéhoXX.XX.XXXX,trvalebytom

E., L. ul. č. XXX/X, bez prihlásenia T. U. XXXX/XX, vykopol riadne zatvorené a uzamknuté vchodové
dvere na tomto byte, následne vošiel do bytu, kde sa im obom vyhrážal zabitím a poškodeného G. L. sa
pokúšal fyzicky napadnúť, následne ho poškodený G. L. vyzval, aby z bytu odišiel, čo však neurobil, v
byte chcel zotrvať a opakovane sa vyhrážal poškodeným, že ich pozabíja, a G. L. sa ho podarilo z bytu
následne po dvoch až troch minútach vyviesť, pričom správanie obžalovaného a jeho vyhrážky, vzbudili
u poškodených obavu o ich životy, pričom k zraneniu poškodených nedošlo,
t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a uvedený čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním,

-inémusavyhrážalsmrťou,takýmspôsobom,žetomohlovzbudiťdôvodnúobavuauvedenýčinspáchal
na chránenej osobe - na blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona,

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona,

z a t o s a m u u k l a d ápodľa § 194 odsek 2 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákon súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduKomárno(ďalejlensúdI.stupňa)bolobžalovanýO.A.uznaný
vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorých sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
dňa XX.novembra XXXX v čase medzi XX.XX hod. až XX.XX hod. v Hurbanove na Nejedlého ulici,
po tom ako sa dostal nezisteným spôsobom do schodiska vchodu č. XX obytného bloku XXXX bez

súhlasu nájomcov bytu číslo X Y. U., narodenej X.X.XXXX, trvale bytom Hurbanovo Nejedlého č. XXXX/
XX, ktorá je bývalou družkou obžalovaného a matkou ich spoločného dieťaťa, a G. L., narodeného
XX.XX.XXXX,trvalebytomSvodín,Krížnaul.č.XXX/X,bezprihláseniaHurbanovoNejedléhoXXXX/XX,
vykopol riadne zatvorené a uzamknuté vchodové dvere na tomto byte, následne vošiel do bytu, kde sa
im obom vyhrážal zabitím a poškodeného G. L. sa pokúšal fyzicky napadnúť, následne ho poškodený G.

L. vyzval, aby z bytu odišiel, čo však neurobil, v byte chcel zotrvať a opakovane sa vyhrážal poškodeným,
že ich pozabíja, a G. L. sa ho podarilo z bytu následne po dvoch až troch minútach vyviesť, pričom
správanie obžalovaného a jeho vyhrážky, vzbudili u poškodených obavu o ich životy, pričom k zraneniu
poškodených nedošlo.
Za to bolo obžalovanému uložený podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.

a § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, § 49 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2
roky a 4 mesiace nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Protitomutorozsudku,ihneďpojehovyhlásení,obžalovanýpodalodvolanieprotivšetkýmjehovýrokom,
ktoré písomne odôvodnil sám, ako aj prostredníctvom obhajkyne.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok súdu I. stupňa považuje za číry
nezmysel, pretože súd I. stupňa nebral do úvahy ako nespochybniteľný dôkaz záznam telefonátov na
tiesňovú linku 158, ktorý podrobne zachytáva celý skutok tak, ako sa v skutočnosti stal. Tvrdil, že je
nepochybné, že z jeho strany k žiadnym vyhrážkam smerovaných na poškodených nedošlo. Namietal,
že z celého postupu od začiatku vyšetrovania až po prejednanie veci pred súdom sa riadne nezaoberali

práve nahrávkami z volaní na tiesňovú linku. Bol pripravený o možnosť priznania sa, teda poľahčujúcej
okolnosti, keď súd prijal obžalobu a nerozumie, ako mohol byť obžalovaný z prečinu nebezpečného
vyhrážania. Čiastočne sa priznal iba k tomu, že sa dopustil trestného činu porušovania domovej slobody,
avšak nedopustil sa trestného činu nebezpečného vyhrážania. Tento skutok, je podľa jeho názoru,
vymyslený.

Obhajkyňa obžalovaného v písomných dôvodoch odvolania poukázala na to, že súd I. stupňa nezistil
riadne skutkový stav a vykonané dôkazy nevyhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., keď sa nevysporiadal
so svedeckými výpoveďami poškodenej Y. U. a poškodeného L., ktoré sú rozporné. Namietal tiež
nedostatočné zdôvodnenie odmietnutia vykonania dôkazu výsluchom maloletého syna, ktorý bol
prítomný počas celého incidentu, pričom maloletý písomnú informáciu o tom, že svedkovia nehovorili

pravdu, zaslal súdu. Namietal aj trest, ktorý mu bol uložený, ktorý považuje za neprimeraný, keď podľa
jeho názoru súd I. stupňa pochybil aj v tom, keď nevzhliadol u neho poľahčujúce okolnosti, hoci sa k
spáchaniu skutku čiastočne priznal. Uviedol, že v súčasnosti sa stará o maloleté dieťa, s ktorým má
vytvorený veľmi dobrý vzťah a nepodmienečným trestnom odňatia slobody by bol potrestaný práve jeho
maloletý syn.

Navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa a vec tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obžalovaný i napriek riadnemu upovedomeniu nezúčastnil
a svoju neúčasť žiadnym spôsobom ani neospravedlnil a preto bolo verejné zasadnutie v zmysle § 293
ods. 5 Tr. por. vykonané v jeho neprítomnosti.Na verejnom zasadnutí obhajkyňa obžalovaného zotrvala na podanom odvolaní, pričom prokurátor v
zmysle písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť s tým, aby krajský súd
sám rozhodol a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa §

194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zák. a ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu
(pretože odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie obžalovaného
je čiastočne dôvodné, i keď z iných dôvodov ako ním namietaných.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa

vykonal dokazovanie zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a skutkové zistenia
uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.

v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, keďže pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, tieto boli súdom I. stupňa správne zistené. Súd I. stupňa vychádzal pri
ustálení skutkového stavu najmä z výpovedí poškodených Eriky U. a G. L., ktorí podrobne uviedli, že v

kritický deň, t.j. 10.11.2015, obžalovaný kričal na chodbe pred bytom v T. na Nejedlého ulici, kde bývala
poškodená Y. Nagyová spoločne s G. L. s tým, že vykopne dvere. Búchal a kopal do dverí, následne tieto
dvere vykopol a obžalovaný vošiel do bytu spoločne so psom. Obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a
potom ako vošiel do bytu, kričal na nich, že ich zabije.
Sám obžalovaný priznal, že v uvedený deň bol pod vplyvom alkoholu a chcel vidieť svojho maloletého

syna, pričom poškodená U. mu dvere neotvorila, preto volal políciu, aby prišli, lebo inak vykopne dvere,
čo aj v skutočnosti urobil.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že neľutuje, že dvere vykopol, pretože chcel vidieť syna. Poprel, že
by sa však bol niekomu tam z prítomných vyhrážal zabitím.
Tvrdenie obžalovaného, že sa nikomu nevyhrážal, je zachytené aj na zvukovom zázname na linku č.

158, kde volali poškodení, sa nezakladá na pravde, pretože ako vyplýva z tohto zvukového záznamu
a následne z prepisov hovorov na tiesňovú linku 158, v kritický deň 10.11.2015 o 19.51 hod. volala Y.
U. s tým, že obžalovaný sa vlámal do bytu, kde býva, bol tam aj so psom a vykopol dvere. V čase, keď
bol ukončený rozhovor, jednoznačne vyplynulo, že sa v byte ešte nachádzal. V ten istý deň a v tú istú
hodinu volal na tiesňovú linku aj G. L., kde rovnako popísal, že obžalovaný vykopol dvere do bytu v

Hurbanove na Nejedlého XX, kde prišiel aj so psom, pričom takisto z tohto úradného záznamu ako aj zo
zvukového záznamu vyplýva, že svedok L. uviedol, že obžalovaný je tam opitý a rozbíja dvere, pričom
rozhovor bol ukončený.
Nie je pravdou, ako tvrdil obžalovaný, že priebeh celého deja je zachytený na týchto zvukových
záznamoch, pretože po nahlásení oboma poškodenými, že obžalovaný sa im vlámal do bytu tak,

že vykopol dvere, nie je zachytený celý a bol ukončený ešte predtým, ako poškodený L. vytlačil
obžalovaného z bytu. To znamená, že jeho obrana, že sa nevyhrážal poškodeným, nemôže byť ani
zachytená na týchto zvukových záznamoch, keďže boli ukončené skôr, ako sa celý dej odohral.
Ani odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa, nemal dôvod neveriť poškodeným, ktorí podrobne popísali,
ako sa správal obžalovaný, keď vošiel do ich bytu.

O skutočnostiach, že obžalovaný sa mal poškodeným vyhrážať, svedčí aj úradný záznam ako aj zvukový
záznam o volaní obžalovaného na tiesňovú linku 158, kde volal policajtom a oznámil im, že je v
Hurbanove na Nejedlého, kde uviedol: „Tam ich hneď vybúcham“. Ďalej uvádzal: „Nech okamžite mi
ukážu syna, lebo ich vybúcham, lebo mám na to práva aj na papieri, mám striedavú starostlivosť, má
byť u mňa, nedali mi ho, tak vykopem dvere, ktoré tu stojím pred dverami, keď vykopem dvere, nikto mi

nič nemôže povedať. Teraz tu stojím pred dverami. Vykopem. Nemôže mi nikto nič povedať.“
Na konci tohto úradného záznamu potom, čo mal obžalovaný už vykopnúť dvere, uviedol: „No, čo je ty
sráč, ty buzerant“. Týmto bol hovor ukončený. Nasledujú potom ďalšie zvukové záznamy, kde už volali
poškodení, o ktorých bolo uvádzané vyššie.Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný už keď volal policajtom, že vykopne dvere, sa vyhrážal, že ich
tam „vybúcha“. S poukazom na tieto skutočnosti potom správne súd I. stupňa konštatoval, že bolo
preukázané, že obžalovaný sa poškodeným potom, ako vykopol dvere a dostal sa do bytu, sa týmto

vyhrážal. Tieto skutočnosti boli nepochybne preukázané z vykonaného dokazovania tak v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní súdu I. stupňa.

Súd I. stupňa konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zák., pretože

neoprávnene vnikol do obydlia iného, neoprávnene tam zotrval a uvedený čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - násilím a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Okrem toho bolo konanie obžalovaného tiež právne kvalifikované ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
keď inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin
spáchal na chránenej osobe - na blízkej osobe.

Na rozdiel od súdu I. stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že právna kvalifikácia konania obžalovaného
akoprečinporušovaniadomovejslobodypodľa§194ods.1,ods.2písm.a/,písm.b/Tr.zák.spoukazom
na ustanovenie § 138 písm. d/ Tr. zák. nie je správna.
Trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.,

sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného, alebo tam neoprávnene zotrvá, čím spácha
závažnejším spôsobom konania, a prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Podľa § 138 písm. d/ Tr. zák. za závažnejší spôsob konania sa považuje spáchanie trestného činu
násilím, hrozbou bezprostredného násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
V danom prípade nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

písm. b/ Tr. zák., pretože ustanovenie § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. predpokladá taký spôsob
prekonania prekážky, ktorej účelom je zabránenie vniknutiu do obydlia, ktorý nenapĺňa znaky vlámania
podľa § 122 ods. 4 Tr. zák.
Prekonanie prekážky, ktorá bráni vniknutiu do obydlia, je subsumovaná pod pojem „vlámanie“ podľa §
122 ods. 4 Tr. zák. a teda ide o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák., t.j. spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - vlámaním - § 138 písm. e/ Tr. zák.
Na základe hore uvedeného preto odvolací súd po správnom zistení skutkového stavu súdom I. stupňa
zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. v celom rozsahu, keďže použitím
nesprávnej právnej kvalifikácie bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a sám rozhodol tak, že
obžalovaného uznal vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Tr. zák., keďže neoprávnene vnikol do obydlia
iného, v danom prípade do bytu v Hurbanove na Nejedlého ulici č. XXXX/XX, pričom tento čin spáchal
závažnejším spôsobom konania a to vlámaním, t.j. keď vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným
prekonaním uzamknutia, alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily (§ 122 ods. 4
Tr. zák.), keďže zamknuté dvere na byte vykopol.

Konanie obžalovaného bolo taktiež právne kvalifikované aj ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., pretože
inému sa vyhrážal smrťou a to takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a tento čin spáchal
na chránenej osobe a to osobe blízkej, čím v danom prípade je bývalá družka obžalovaného.
Námietka obžalovaného, že nebol vypočutý maloletý syn obžalovaného, je irelevantná, pretože ako

vyplynulo z dokazovania a najmä výpovede poškodenej Y. U., tento maloletý nevidel incident, pretože s
ním bola v izbe a keďže maloletý napísal tento list súdu v čase, keď v rámci striedavej starostlivosti bol
u obžalovaného, aj odvolací súd zastáva názor, že tento mohol byť práve obžalovaným na napísanie
tohto listu nahovorený.

Pokiaľ ide o trest, v danom prípade odvolací súd prevzal výrok o treste z rozsudku súdu I. stupňa,
keď tento pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., t.j. podľa
zásad pre ukladanie trestov, keď trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchanie činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.Obžalovaný bol v minulosti 5-krát súdne trestný, z toho v troch prípadoch sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 23.04.2015
sp. zn. 3T/21/2015 pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák.,
pričom mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, t.j. do 24.04.2018 a zároveň bol mu
uložený aj zákaz požívania alkoholických nápojov, omamných a psychotropných látok, ako obmedzenie
v rámci probačného dohľadu. Týmto rozsudkom bol zrušený rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa

06.11.2014 sp. zn. 2T/119/2014 vo výroku o treste, ktorým mu pre prečiny útoku na verejného činiteľa
podľa § 321 ods. 1 písm. a/ a § 324 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a zároveň mu bolo uložené
aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Je nepochybné, že obžalovaný, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku, je závislý na alkohole a drogách.

I napriek zákazu požívania alkoholických nápojov a omamných látok obžalovaný pod vplyvom alkoholu
sa dožadoval v tento deň návštevy svojho syna, pričom návštevu si vynútil násilným spôsobom a to tým,
že vykopol dvere na byte matky jeho syna a jej ako aj jej druhovi sa tam vyhrážal zabitím.
Správne súd I. stupňa u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pretože poľahčujúca
okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. vyžaduje priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné

oľutovanie. Obžalovaný v danom prípade sa priznal iba čiastočne, t.j. že vykopol dvere na byte
poškodených, ale tento čin vôbec neoľutoval, keďže aj sám sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že to
neľutuje.
Naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol pre trestný čin odsúdený a priťažovalo mu aj, že spáchal
viac trestných činov (§ 37 písm. m/, písm. h/ Tr. zák.).

Na základe týchto skutočností potom obžalovanému bol ukladaný trest podľa trestnej sadzby trestného
činu najprísnejšie trestného, v danom prípade je to trestný čin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 2 Tr. zák., kde je možné uložiť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.
Keďže u obžalovaného prevyšoval pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, túto trestnú sadzbu
súd v zmysle § 38 ods. 4 upravil tak, že zvýšil dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu

a vychádzal tak z trestnej sadzby 2 roky 4 mesiace až 5 rokov.

Odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa mal za to, že na obžalovaného bude potrebné pôsobiť trestom
spojeným s odňatím slobody, pričom za primeraný v tomto prípade považoval trest úhrnný na samej
spodnejhranicizvýšenejtrestnejsadzby,t.j.vovýmere2rokya4mesiace.Keďžeobžalovanýsatrestnej

činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, nebolo možné v zmysle § 49 ods. 2 Tr.
zák. uložiť obžalovanému podmienečný trest, keďže sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti.
V zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred

spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.