Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Lukáš Ilenin
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/84/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120385430
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:6120385430.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne CityRent, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Ľubochnianska 4, IČO: 50 713 477, zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátomsosídlomvBratislave,Dvořákovonábrežie8/A,ozaplatenie1.104,60euraspríslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 24,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 24,60 eura od 13.12.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 95,54%, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
25.09.2020 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.104,60 eura s príslušenstvom a náhrady trov
konania. V návrhu uviedla, že 27.082018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové
vozidlo C.S. (ďalej len „poškodený“) XX.XX.XXXXEČV: BR V dôsledku poškodenia motorového vozidla
uzavrel poškodený 27.08.2018 so žalobkyňou zmluvu o prenájme motorových vozidiel, na základe
ktorej mu žalobkyňa prenechala motorové vozidlo B. M. Z.: A do dočasného užívania a poškodený sa
zaviazalzaplatiťnájomzakaždýdeňprenájmunáhradnéhovozidla.Dňa26.09.2018vystavilažalobkyňa
poškodenémufaktúruč.1-180116znejúcunasumu1.800eurzaužívanienáhradnéhovozidla.Žalovaná
v rámci poistného plnenia z dôvodu jeho krátenia poskytla len sumu 695,40 eura. Žalobkyňa nesúhlasila
s krátením poistného plnenia a označila ho za nedôvodné. Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba
na nevyhnutné obdobie, kedy sa jeho poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Zapožičané
vozidlo bolo z takej istej kategórie ako vlastné motorové vozidlo poškodeného. Zmluvou o postúpení
pohľadávky z 18.09.2020 došlo k postúpeniu dlžnej sumy spolu s príslušenstvom z poškodeného na
žalobkyňu. Uplatnila si preto nárok na zaplatenie sumy 1.104,60 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 1.104,60 eura od 13.12.2018 do zaplatenia. Tvrdenia preukazovala faktúrou č.
1-180116z26.09.2018,predžalobnouvýzvouspoluspodacímlístkom,zmluvouopostúpenípohľadávky
z 18.09.2020, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacím lístkom, správou o
nehode, zmluvou o prenájme motorových vozidiel č. 2018110004 z 27.08.2018, preberacím protokolom
č. 2018110004 z 27.08.2018 a odovzdávacím protokolom č. 2018110004 z 25.09.2018.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 13.10.2020 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/1767/2020, ktorým
návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti vyššie označenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore uviedla, že nárok
žalobkyne neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobkyne označila za nespĺňajúci náležitosti
požadované § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Zdôraznila,
že podľa predloženej zmluvy o prenájme z 27.08.2018 bolo už v čase jej uzavretia dohodnuté trvanie
nájmu náhradného motorového vozidla do 27.09.2019. Zmluvné strany, ale nemohli vedieť kedy bude
vozidlo vydané zo servisu. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy zakladá
pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme vozidla. Namietala aj nedostatok aktívnej vecnej
legitimáciežalobkyne,pretožepoškodenýmalvočižalobkynizáväzokspočívajúcivneuhradenejfaktúre,
atedapredstavovaldlžníkažalobkyne.Poškodenýpretonemoholsožalobkyňouplatneuzatvoriťzmluvu
o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky označila aj ako absolútne neplatný právny
úkon. K nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla uviedla,
že tento nevyplýva zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a
ani zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“).
Žalobkyňa navyše nepreukázala, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo. Poukázala aj na
oznámenie o poistnom plnení z 27.11.2018, podľa ktorého žalovaná plnila za nájom náhradného vozidla
v rozsahu 12 dní po odpočítaní nákladov, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného motorového
vozidla. Nesúhlasila ani s uplatneným úrokom z omeškania, pričom poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018. Na základe uvedeného
označila žalobkyňou uplatnený nárok za nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný. K odporu priložila
oznámenie o poistnom plnení z 27.11.2018.
4. K odporu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 20.11.2020, v ktorom zotrvala
na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že dôvodnosť uplatňovaných nárokov odvodzuje zo
zákona o PZP a Občianskeho zákonníka. Doba prenájmu a cena prenájmu za náhradné motorové
vozidlobolanevyhnutnáaprimeraná.Poškodenémuvzniklapoškodenímmotorovéhovozidlavdôsledku
dopravnej nehody škoda na majetku, čím došlo k naplneniu zákonných podmienok týkajúcich sa práva
na náhradu škody podľa zákona o PZP v prospech poškodeného. Nesúhlasila s tvrdením žalovanej,
že nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázala na to, že s poškodeným uzavrela zmluvu o postúpení
pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie nároku na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti
z 27.08.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla v sume
1.800 eur. Predmetnou zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom náhradného vozidla a žalobkyňou ako prenajímateľom náhradného
vozidla. Poškodený postúpil na žalobkyňu nárok na náhradu škody vzniknutej poistnou udalosťou. K
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného motorového
vozidla uviedla, že 26.09.2018 vystavila poškodenému faktúru č. 1-180116 znejúcu na sumu 1.800 eur
za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 27.08.2018 do 25.09.2018, teda 30 dní
prenájmu a 50 eur bez DPH za každý deň prenájmu. Žalovaná poskytla plnenie len v sume 695,40
eura, čím plnenie neoprávnene krátila o sumu 1.104,60 eura. Doba prenájmu 30 dní bola nutná a
účelná, pretože poškodený nemohol z objektívnych príčin a v dôsledku dopravnej nehody užívať svoje
motorové vozidlo. Poškodený tak bol nútený užívať náhradné motorové vozidlo do doby, pokiaľ nebude
jeho vozidlo opravené.
5. Žalovaná svoje procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne nevyužila.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.03.2021, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán
v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony v spojení s § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republikyč.24/2021Z.z.ovykonávanípojednávaní,hlavnýchpojednávaníaverejnýchzasadnutívčase
mimoriadnej situácie a núdzového stavu, keďže na základe výzvy súdu z 08.03.2021 žalovaná podaním
z 12.03.2021 a žalobkyňa podaním z 11.03.2021 (potvrdeným úradným záznamom zo 17.03.2021)
súhlasili s uskutočnením pojednávania v ich neprítomnosti.7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či žalobkyňa má aktívnu vecnú
legitimáciu a či nepriznanie poistného plnenia v celej uplatnenej výške bolo zo strany žalovanej
oprávnené. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane
poškodeného - právneho predchodcu žalobkyne, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v
dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
8. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
10. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
14. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
16. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
18. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd uvádza, že nezistil
žalovanou namietané porušenie § 132 C. s. p., čo je zrejmé už z toho, že v konaní pokračoval a
vec meritórne prejednal. Súd sa najskôr zaoberal tým, či žalobkyňa má aktívnu vecnú legitimáciu.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky (článok I až III) z 18.09.2020 uzavretej medzi poškodeným ako
postupcom a žalobkyňou ako postupníkom postupca je poškodeným podľa zákona o PZP, ktorého
osobné motorové vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody poškodené a na čas do vykonania opravy
poškodeného motorového vozidla si zaobstaral náhradného motorové vozidlo od postupníka. Postupca
v nadväznosti na uvedené 27.08.2018 uzavrel ako nájomca s postupníkom ako prenajímateľom zmluvu
oprenájmemotorovéhovozidla,nazákladektorejpostupníkprenechalpostupcovinaužívanienáhradné
motorové vozidlo a postupca za sa užívanie vozidla zaviazal zaplatiť postupníkovi nájomné. Postupník
za prenájom motorového vozidla vystavil postupcovi faktúru č. 1-180116 z 26.09.2018 na sumu 1.800eur s dátum splatnosti 10.10.2018. Nakoľko postupca má na základe § 4 ods. 2 písm. b) zákona o
PZP nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla, faktúru žiadal uhradiť
od žalovanej, u ktorej má zriadené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu osoba, ktorá
postupcovi poškodila motorové vozidlo. Žalovaná uhradila postupníkovi faktúru len čiastočne a to
v sume 695,40 eura. Neuhradená suma je 1.104,60 eura. Postupca touto zmluvou postupuje na
postupníka pohľadávku v celkovej hodnote 1.104,60 eura vrátane príslušenstva, práv a zabezpečení s
nimi spojených a postupník sa zaväzuje túto pohľadávku prijať a za toto postúpenie zaplatiť postupníkovi
dojednanú odplatu. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky sa uskutočňuje za odplatu,
ktorá predstavuje sumu 1.104,60 eura. Odplata za postúpenie pohľadávky sa započítava s nárokom
postupníka na zaplatenie faktúry, čím započítavané nároky zmluvných strán zanikajú v plnej výške.
19. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobkyňou a poškodeným tak plynie, že
predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči žalovanej spočívajúci v náhrade nákladov za
prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobkyni. Predmetom
postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku
poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo
samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno
preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobkyni z titulu nájmu náhradného
vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. V rámci
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním
fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky.
Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej
faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala
žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu.
20. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej, že náklady na prenájom náhradného vozidla
nevyplývajú z Občianskeho zákonníka a ani zo zákona o PZP. Poškodený, t.j. právny predchodca
žalobkyne, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné,
aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v
podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá
na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného
motorového vozidla. K nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného
motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej udalosti bol
nanútený skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa ocitol v stave
nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Koncepcia
náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, ktorá je obvyklá, teda nie
cena priemerná, resp. cena najnižšia alebo cena podľa individuálnych výpočtov zamestnanca žalovanej,
pretože v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho
práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania. Ďalej je potrebné
podotknúť, že kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného
vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením
vlastného vozidla.
21. Strany sporu urobili spornou dobu prenájmu náhradného motorového vozidla, ako aj oprávnenosť
zníženia poistného plnenia o sumu 24,60 eura, ktorá podľa žalovanej, ako to vyplýva z oznámenia o
poistnom plnení z 27.11.2018, predstavuje náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla
podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Súd zníženie poistného plnenia z tohto dôvodu
považuje za nedôvodné. Ak žalovaná toto zníženie poistného plnenia vykonala zaťažovalo ju dôkazné
bremeno tieto svoje tvrdenia preukázať a uviesť aj spôsob výpočtu tohto zníženia, čo však žalovaná
neučinila. Nepriznanie poistného plnenia v tejto časti je tak nepreskúmateľné, nedôvodné a pripúšťajúce
viacero výkladov. Za predpokladu, že ide o amortizáciu je toto krátenie rovnako nedôvodné, pretože k
amortizácii vozidla prichádza aj vtedy, ak nie je vozidlo prevádzkované a teda je v autoservise. Vlastník
vozidla nachádzajúceho sa v autoservise neušetrí na amortizácii vozidla, pretože k nej dochádza bez
vplyvu na jeho prevádzku, objektívne plynutím času. Súd v nadväznosti na uvedené žalobkyni priznalsumu 24,60 eura, o ktorú žalovaná neoprávnene znížila poistné plnenie a na jej zaplatenie zaviazal
žalovanú.
22. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom zákona o PZP, že
oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) krátila plnenie splnila podmienky
v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7
zákona o PZP, pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí
zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť §
11 ods. 7 PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané
inštitútomvykonateľnostirozhodnutia,atouplynutímlehotynaplnenie,ktorájeviazanánaprávoplatnosť
rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok
riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom,
dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne
žalobkyne) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Zákon o PZP v § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti
podľa odseku 6 zákona o PZP , t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa
§ 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by
nebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému
nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov,
aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie
prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho
posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom
neúplného) plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v
Bratislave sp .zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020 a sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020.
23. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti 26.11.2018. V súlade s bodom 22. bola povinná
poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobila, je od
12.12.2018 v omeškaní s plnením sumy 24,60 eura. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku
z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu
10. tohto rozsudku) zo sumy 24,60 eura od žalobkyňou požadovaného dňa 13.12.2018 do zaplatenia.
24. Pokiaľ ide o dobu prenájmu náhradného motorového vozidla žalobkyňa považovala 30 dní za
primeranú dobu nájmu náhradného motorového vozidla, pretože poškodený mal náhradné motorové
vozidlo prenajaté od 27.08.2018 do 25.09.2018. Žalovaná vychádzala (ako to vyplýva z oznámenia
o poistnom plnení z 27.11.2018) z primeranej doby nájmu náhradného motorového vozidla v trvaní
12 dní. Súd poukazuje na to, že k poškodeniu motorového vozidla došlo 27.8.2018, čo vyplýva zo
správy o nehode z 27.08.2018. V rovnaký deň si poškodený prenajal od žalobkyne náhradné motorové
vozidloXXs dennou sadzbou prenájmu v sume 50 eur bez DPH, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme
motorových vozidiel č. 2018110004 z 27.08.2018 v spojení s preberacím protokolom č. 2018110004. V
zmluve bola doba prenájmu dohodnutá do 27.09.2018. Podľa odovzdávacieho protokolu č. 2018110004
z 25.09.2018 bolo vozidlo vrátené 25.09.2018. Žalobkyňa následne 26.09.2018 vystavila poškodenému
faktúru č. 1-180116 znejúcu na sumu 1.800 eur za 30 dní prenájmu vozidla od 27.08.2018 do 25.09.2018
(30 x 50 eur + DPH). Žalovaná nerozporovala dennú sadzbu nájmu náhradného motorového vozidla,
ale nesúhlasila s prenájmom náhradného motorového vozidla po dobu 30 dní.
25. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v čase od 27.08.2018 do 25.09.2018. Pre posúdenie
primeranosti doby prenájmu náhradného motorového vozidla je podstatné to, že poškodený, ktorý
vlastné motorové vozidlo nemôže v dôsledku jeho poškodenia užívať, si na dobu opravy vlastného
motorového vozidla prenajme náhradné motorové vozidlo. Používanie náhradného motorového vozidla
po oprave vlastného motorového vozidla, prípadne bez potreby opravy vlastného motorového vozidla,
nemôže predstavovať účelne vynaložený a primeraný náklad. V tomto smere súd nepovažoval zníženie
poistného plnenia zo strany žalovanej za neoprávnené, keď táto poskytla plnenie len za primeranú dobu
prenájmu 12 dní. Hoci žalovaná túto primeranosť ničím nevysvetlila, súd poukazuje na to, že žalobkyňa
vôbec nepreukázala účelnosť, nevyhnutnosť a primeranosť prenájmu náhradného motorového vozidla
poškodeným. Je dôležité zdôrazniť, že dôkazné bremeno, že v období opravy poškodeného vozidlaide o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla viazne
na žalobkyni. Náhradné vozidlo je nutným dôsledkom opravy poškodeného vozidla a nahrádzajú sa
len náklady účelne vynaložené s odstránením negatívnych následkov vzniknutých poistnou udalosťou.
Žalobkyňa v tomto smere neprodukovala jediný dôkaz a súd nemal za preukázané podstatné okolnosti
nevyhnutné pre posúdenie sporu, a to kedy bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do autoservisu za
účelom jeho opravy, ako dlho bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, kedy bolo poškodenému
autoservisom vydané a napokon ani to, že poškodený náhradné motorové vozidlo skutočne počas doby
opravy potreboval. Za účelné a nevyhnutné náklady na prenájom náhradného vozidla náklady nemožno
považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy poškodeného motorového vozidla, pretože už nejde
o náklady, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. Pojmovo už nejde totiž o vozidlo
náhradné, teda vozidlo prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodov poškodenia, nie je možné, aby
poškodený užíval vlastné vozidlo. V momente zavŕšenia opravy poškodeného motorového vozidla je toto
prevádzkyschopné a na strane poškodeného neexistuje odôvodnená potreba náhradného motorového
vozidla. Súd poukazuje na to, že preberací a odovzdávací protokol č. 2018110004 preukazuje iba
dobu prenájmu prenajatého motorového vozidla, ale v žiadnom prípade nepreukazuje dobu opravy
poškodeného motorového vozidla. Túto preukazujú doklady o prijatí a vydaní poškodeného motorového
vozidla zo servisu spolu s faktúrou za takúto opravu. Súd tak nemal preukázané, že poškodený bol
nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo z dôvodu opravy svojho poškodeného motorového
vozidla, keď samotná oprava nebola nijako zo strany žalobkyne zdokladovaná. Žalobkyňa, ktorú v tomto
smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepredložila žiadne relevantné dôkazy, a teda dôkazné bremeno
neuniesla. Súd preto jej žalobu vo zvyšku zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore úspech v časti istiny v sume
24,60 eura, čo k žalovanej istine predstavuje 2,23 % (zaokrúhlene). Žalovaná tak mala v spore 97,77
% úspech a žalobkyňa mala úspech 2,23 %. Čistý úspech žalovanej potom predstavuje 95,54 %. Súd
preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,54 %. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.