Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118297394
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6118297394.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Q. F. - HN Control, Školský rad
18, 930 40 Štvrtok na Ostrove, IČO: 41 901 037, práv. zast. Mgr. Martin Jung, advokát, Panónska cesta
3819/6, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti žalovanému S-PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08
Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 733 829, práv. zast. JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária,
s.r.o.,Liptovská2/A,82109Bratislava,IČO:50035592,ozaplatenie14.908,83EURsprísl.aoodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/143/2018-158 zo dňa 4.11.2020
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/143/2018-158 zo dňa
4.11.2020 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
14.908,83 EUR, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 23.192,31 EUR od 15.7.2016
do 26.8.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 20.409,96 EUR od 27.8.2016 do 22.9.2016, vo výške 8 %
ročnezosumy17.409,96EURod23.9.2016do20.10.2016,vovýške8%ročnezosumy15.409,96EUR

od 21.10.2016 do 3.11.2016, vo výške 8 % ročne zo sumy 13.409,96 EUR od 4.11.2016 do 28.1.2018,
vo výške 8 % ročne zo sumy 14.908,83 EUR od 29.1.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR, žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu
o dielo v ústnej forme. Za vykonané dielo žalobca vystavil faktúry č. 160020 a č. 180003. Žalovaný

mal tieto faktúry evidované v účtovníctve, uviedol ich v kontrolnom výkaze DPH a faktúru č. 160020 aj
čiastočne uhradil. Žalovanú sumu vyplývajúcu z uvedených faktúr však už neuhradil. Procesná obrana
žalovanéhospočívalalenvtvrdení,žereklamovalvadydiela(ajpísomne),nebolamudoručenáfaktúrač.
160020, pričom však žiadnym spôsobom nepreukázal reklamáciu diela, teda, že si uplatnil nároky z vád
diela, ktoré neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Sám žalovaný pritom uviedol, že reklamáciu
uplatnil aj písomne, nič mu teda nebránilo uvedenú skutočnosť súdu preukázať. Obsah mailových
správ, ktoré neboli obsahom procesnej obrany, ale podania žalobcu, pritom nepreukazovali zákonným

spôsobom uplatnenie vád diela žalovaným. Existencia zmluvy o dielo medzi stranami sporu bola podľa
názoru súdu jednoznačne preukázaná, pričom sám žalovaný tvrdil, že reklamoval vady diela, čo by bez
existencie zmluvy nebolo možné. V tomto smere teda považoval súd tvrdenie žalovaného o neexistencii
zmluvy, prednesené mimo dokazovania v záverečnej reči za nedôvodné. Taktiež nebolo preukázanétvrdenie konateľa žalovaného, že mu nebola doručená faktúra č. 160020, pričom na pojednávaní
konanom dňa 10.3.2020 pripustil, že táto faktúra bola ,,daná do ruky,, jemu, alebo Ing. A. na stavbe. Na
uvedenom pojednávaní taktiež konateľ žalovaného uviedol, že podpis na preberacom protokole je jeho.

3. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný čiastočne uhradil faktúru č. 160020. V záverečnej
reči žalovaný na margo čiastočnej úhrady tejto faktúry uviedol, že zo skutočnosti, že žalovaný faktúru
nereklamoval, alebo ju veriteľovi nevrátil nemožno dôvodiť, že faktúru uznal, pokiaľ preukáže, že
pohľadávka vôbec alebo v nejakej časti nevznikla. Keďže v danom prípade žalujúca strana nepreukázala

vznik zmluvy o dielo, určité vymedzenie predmetu diela ani dohodu o cene, ani dohodu o tom akým
spôsobom by sa cena mala určiť, žalovaný uhradil časť fakturovanej sumy, ktorú považuje za primeranú
v hodnote skutočne vykonaných prác a dodávok. Pohľadávky v nezaplatenej časti ani nevznikli. S týmto
záverom žalovaného (odhliadnuc, že bol prednesený mimo dokazovania) súd prvej inštancie nesúhlasil.
Žalobca preukázal existenciu zmluvy o dielo, ako aj jeho vymedzenie, a ak by aj nebola preukázaná
dohoda o cene, tak podľa § 546 ods. 1 Obch. zák., druhá veta, ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Bol to práve žalovaný, ktorý svojou procesnou obranou uplatnený nárok nevyvrátil a nevyvrátil ani, že
by cena za dielo bola neobvyklá. Zo žiadneho úkonu žalovaného nevyplývalo, že by zvyšok pohľadávky
vyplývajúcej z tejto faktúry neuznal, súd prvej inštancie teda usudzoval, že čiastočným plnením uznal

aj zvyšok záväzku. Naviac, súd pri rozhodovaní nemohol opomenúť, že žalovaný si predmetné faktúry
zahrnul do kontrolného výkazu DPH, uplatnil si teda odpočet DPH, faktúry nikdy nevrátil žalobcovi ani
ich nereklamoval. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobou uplatnený nárok za dôvodný v plnom
rozsahu. Spolu s istinou si žalobca uplatnil aj nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- EUR a úroky z omeškania, ktoré mu súd priznal v súlade so žalobným návrhom.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a
h) C.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Uviedol, že procesná obrana žalovaného nespočívala
len v tvrdení, že reklamoval vady diela a nebola prednesená mimo dokazovania ako tvrdil súd, ale
bola prednesená právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní dňa 16.10.2020, pred rozhodnutím o

skončení dokazovania a po tom, čo obdržal od žalobcu dňa 29.9.2020 podanie, v ktorom bol procesný
útok. Taktiež súd neuviedol, z akých dôkazov dospel k záveru, že žalobca preukázal existenciu zmluvy.
Žalobca poukazoval na emailovú objednávku žalovaného zo dňa 5.5.2020, ktorá odkazovala na cenovú
ponuku, projektovú dokumentáciu a časový harmonogram, avšak tá nemala žiadnu prílohu, napr.
akceptovanú cenovú ponuku. Žalovaný uviedol, že podľa judikatúry nemožno skutočnosť, že dlžník

nevrátil faktúru veriteľovi a faktúru ani nereklamoval, považovať za uznanie peňažného záväzku, ako to
hodnotí súdu. Zahrnutie faktúr do kontrolného výkazu DPH nemožno považovať za uznanie záväzku,
nakoľko daňovník je povinný zahrnúť do účtovníctva všetky prijaté faktúry. V konaní žalobca nepreukázal
v akom rozsahu bolo plnenie dohodnuté so žalovaným a pri tejto fa č. 170008 nedošlo ani k čiastočnému
zaplateniu, keďže jej zdaniteľné plnenie je polroka po dátume preberacieho protokolu.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie za nedôvodné. Uviedol, že
žalovaný ani jednu z faktúr č. 160020 a č. 180003 neodmietol a ani nereklamoval ich výšku a dôvod.
Žalovaný postupne vykonal štyri čiastočné úhrady faktúry č. 160020, pričom všetky účelová tvrdenia
žalovaného o kvázi vadách, žalobca v priebehu konania vysvetlil a vyvrátil. Uvedené objednané dielo

žalobca zhotovil a žalovaný ho bez výhrad prevzal, a tým, že žalovaný eviduje predmetné faktúry nielen
vo svojom účtovníctve, ale ja v kontrolnom výkaze DPH, akceptoval aj ich výšku, pričom si zákonným
spôsobom neuplatnil nároky z vád diela.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.11.2022.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením
žalobcu, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného týkajúcimi sa nedôvodnosti pohľadávky
žalobcu.

10. Žalobca preukázal emailovou správou zo dňa 5.5.2016, že žalovaný akceptoval cenovú ponuku na
elektroinštalačné práce (č. l. 100).

11. Žalovaný súdu nepreukázal, že rozpočet na sumu 30.142,92 EUR bez DPH emailovou správou zo
dňa 5.5.2016 neschválil, resp. nepreukázal, že by emailovou správou schválil inú cenovú ponuku ako

rozpočet na 30.142,92 EUR bez DPH.

12. Fakturácia podľa skutočného prevedenia diela bola pritom nižšia (23.192,31 eur vrátane naviac
prác) ako pôvodne akceptovaná cena diela (vo výške 30.142,92 EUR bez DPH).

13. Žalovaný nepreukázal súdu, že by žalobca vykonal navyše práce bez zmluvy o dielo, nakoľko
nereklamoval údajne neobjednané práce ale faktúry zaradil do účtovníctva.

14. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadom ceny diela, zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne dôkazy,
ktoré by žalovaný označil a predložil súdu za účelom preukázania obvyklej príp. inej ceny diela, ktorá

by preukazovala nesprávnosť výšky fakturácie.

15. Žalovaný nepreukázal súdu, že riadne reklamoval vady diela, ani že by mu patril nárok z vád
diela (napr. zľava z ceny diela). Emailová komunikácia založená v súdnom spise nepreukazuje riadne
uplatnenie vady diela ani vznik nároku, ktorý by odôvodňoval iba čiastočné zaplatenie faktúry č. 160020

a nezaplatenie faktúry č. 180003.

16. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

17. Žalovaný nepreukázal súdu skutočnosti vylučujúce uznanie záväzku podľa § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka, keďže náležite súdu nepreukázal dôvodnosť čiastočného zaplatenia svojho
záväzku podľa faktúry č. 160020, ani existenciu skutočností, ktoré by vylučovali uznanie záväzku
v zvyšnej (nezaplatenej) časti. Žalovaný úhradu faktúry realizoval čiastočne, svojvoľne, postupne
viacerými platby, pričom faktúry zaradil do účtovníctva. Odvolací súd teda dospel k záveru, že zo

správania žalovaného možno dôvodne usudzovať, že čiastočným plnením v zmysle faktúry č. 160020,
žalovaný uznal aj zvyšok záväzku.
18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný faktúry evidoval v účtovníctve, faktúru č.
160020 čiastočne uhradil a žalovanú sumu nezaplatil.

19. Súd prvej inštancie správne právne posúdil, že došlo k vzniku zmluvy o dielo. Ak žalovaný faktúry
neakceptoval, mal možnosť ich žalobcovi vrátiť, to však neurobil a faktúry zaradil do účtovníctva, a to
aj na účely DPH.

20. Súd prvej inštancie náležite vyhodnotil skutkový stav týkajúci sa doručenia faktúry č. 160020, ktorá

bola dokonca čiastočne zaplatená, čiže je nepochybné, že bola žalovanému doručená. Žalovaný súdu
nepreukázal, že si voči nemu žalobca uplatnil naviac práce, ktoré neboli objednané a odsúhlasené a
preto bol povinný vystavené faktúry žalobcovi riadne zaplatiť, teda žaloba bola podaná dôvodne a to
aj v rozsahu úrokov z omeškania v zákonnej výške za obdobie omeškania sa s úhradou ceny diela a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur. Správne rozhodol aj o trovách konania

podľa zásady úspechu v konaní. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, svoje
rozhodnutie zrozumiteľne v potrebnom rozsahu odôvodnil.21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v
celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané
žalovaným.

22.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaust.§396ods.1,C.s.p.v
nadväznosti na ust. § 255 ods. 1, C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nakoľko bol úspešný.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).