Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/121/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220205260
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4220205260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcov: v 1. rade I. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. A. XXXX/X, D., v 2. rade M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom I. A. XXXX/X, D., v 3. rade C. P.,
nar. XX.X.XXXX, bytom K. G. XXX, D., zastúpených: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8,
Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovaným: v 1.rade U.. J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. S. XXXX/
XX, Komárno, v 2. rade INTEKOM, a.s., Medená 5, Bratislava, IČO: 36 525 774, zastúpeným: JUDr.
Dušan Repák, advokát so sídlom Krížna 47, Bratislava, IČO: 36 060 887, o určenie, že veci patria
do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18.júla 2022 pod

č.k.17C/48/2020-165 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1. a v 2. rade majú voči žalobcom v 1. až v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a v 2. rade
priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že žalobcovia sa domáhali určenia, že listinné akcie obchodnej spoločnosti INTEKOM, a.s., emitované

pod poradovým číslom 38, 39 a 40 dňa 15.9.2015, s menovitou hodnotou každej z nich po 830 eur patria
do dedičstva po poručiteľovi Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Poručiteľ bol ku dňu smrti
akcionárom žalovaného v 2. rade. Akcie boli emitované dňa 15.9.2015 a vydané v listinnej podobe dňa
1.12.2015 priamo na meno poručiteľa, ako ich prvého a jediného vlastníka. Na zadnej strane akcií sa
nachádza tzv. blankorubopis, ktorý obsahuje iba tzv. „holý podpis“ poručiteľa.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že v konaní o dedičstve, vedenom Okresným súdom Komárno

pod sp. zn. 4D/16/2020, bola prejednaná pozostalosť po poručiteľovi Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. X.X.XXXX, predmetom ktorej boli okrem iného aj listinné akcie obchodnej spoločnosti INTEKOM,
a.s., emitované pod poradovým číslom 38, 39 a 40 dňa 15.9.2015, s menovitou hodnotou každej
z nich po 830 eur. Účastníkmi dedičského konania boli žalobcovia v 1. až v 3. rade. Okresný
súd Komárno uznesením zo dňa 29.9.2020 č. k. 4D/16/2020-416 schválil dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2020. Poručiteľ bol ku dňu smrti akcionárom žalovaného v 2. rade.

Poverená súdna komisárka však nezaradila do dedičstva (pre spornosť) listinné akcie emitované pod
poradovým číslom 38, 39 a 40, s menovitou hodnotou každej z týchto akcií po 830 eur . Žalovaný v 2.
rade predložil zoznam akcionárov, podľa ktorého má byť majiteľom identifikovaných akcií žalovaný v I.
rade. Žalobcovia fyzicky disponujú listinnými akciami na meno poručiteľa, emitovanými žalovaným v 2.rade pod poradovými číslami 38, 39 a 40, s menovitou hodnotou každej z týchto akcií po 830 eur. Akcie
boli emitované dňa 15.09.2015 a vydané v listinnej podobe dňa 01.12.2015 priamo na meno poručiteľa,
ako ich prvého a jediného vlastníka. Žalovaný v 2. rade je akciovou spoločnosťou so základným imaním

vo výške 33 200 eur. Nevlastní žiadne vlastné akcie. Do 16.07.2015 bolo základné imanie žalovaného
v 2. rade rozvrhnuté na 20 kusov listinných akcií na meno s menovitou hodnotou jednej akcie 1 660
eur. Akcionármi žalovaného v 2. rade boli v rozhodujúcom čase 1) INTEKOM, akciová spoločnosť,
počet kusov akcií 3; 2) Ing. J. D., počet kusov akcií 5; 3) Ing. O. D., počet kusov akcií 10; 4) U.. J.
Z., počet kusov akcií 2. Spolu uvedení akcionári vlastnili 20 kusov akcií v menovitej hodnote jednej

akcie 1 660 eur, čo predstavuje celé základné imanie žalovaného v 2. rade v sume 33 200 eur .
Rozhodnutím valného zhromaždenia žalovaného v 2. rade zo dňa 14.07.2015 bol zmenený počet a
menovitá hodnota akcií na súčasný stav, základné imanie bolo rozvrhnuté na 40 kusov listinných akcií na
meno s menovitou hodnotou jednej akcie 830 eur. Zmena počtu a menovitej hodnoty akcií bola vykonaná
v súvislosti s vtedy pripravovanou zmenou akcionárskej štruktúry žalovaného. Výška základného imania
zostala nezmenená. Zmena rozvrhnutia základného imania bola zapísaná do obchodného registra dňa

17.07.2015. V nadväznosti na zmenu počtu a menovitej hodnoty akcií, predstavenstvo žalovaného v 2.
rade rozhodlo dňa 20.07.2015 na svojom zasadnutí o stiahnutí doterajších akcií (20 kusov s menovitou
hodnotou 1 660 eur) a o vydaní nových akcií (40 kusov s menovitou hodnotou 830 eur). Akcionármi boli v
nadväznosti na zmenu menovitej hodnoty a počtu akcií 1) INTEKOM, akciová spoločnosť, počet kusov
akcií 6; 2) Ing. J. D., počet kusov akcií 10; 3) Ing. O. D., počet kusov akcií 20; 4) Ing. J. Z., počet kusov

akcií 4. Títo akcionári vlastnili 40 kusov akcií v menovitej hodnote jednej akcie 830 eur, čo predstavuje
celé základné imanie žalovaného v 2. rade v sume 33 200 eur. Dňa 30.07.2015 rozhodlo mimoriadne
valné zhromaždenie o schválení prevodu jednej akcie s poradovým číslom 14 z akcionára Ing. J. Z. na
nadobúdateľa (poručiteľa) Ing. O. P., zomrelého XX.XX.XXXX, troch akcií s poradovými číslami 15, 16
a 17 z vlastníctva žalovaného v 2. rade na nadobúdateľa Ing. J. D., jednej akcie s poradovým číslom

18 z vlastníctva žalovaného v 2. rade na nadobúdateľa Ing. O. D. a dvoch akcií s poradovým číslom
19 a 20 z vlastníctva žalovaného v 2. rade na poručiteľa, ako nadobúdateľa. Dňa 30.07.2015 uzatvoril
žalovaný v 2. rade a poručiteľ zmluvu o kúpe cenných papierov, ktorej predmetom bola kúpa dvoch
kusov akcií emitovaných spoločnosťou INTEKOM, a.s. so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava, IČO:
36 525 774, išlo o kmeňovú akciu na meno v listinnej podobe č. 19 a 20, číslo emisie: P s menovitou

hodnotou 830 eur. Zápis zmeny akcionára do zoznamu akcionárov bol vykonaný dňa 04.09.2015, kedy
na účte žalovaného v 2. rade boli odobraté dva kusy cenných papierov a na účte poručiteľa boli pridané
dva kusy cenných papierov. Dňa 30.07.2015 uzatvoril Ing. J. Z. a poručiteľ zmluvu o kúpe cenných
papierov, ktorej predmetom bola kúpa jednej akcie emitovanej spoločnosťou INTEKOM, a.s. so sídlom
Medená 5, 811 02 Bratislava, IČO: 36 525 774, išlo o kmeňovú akciu na meno v listinnej podobe č.

14, s menovitou hodnotou 830 eur. Zápis zmeny akcionára do zoznamu akcionárov bol vykonaný dňa
04.09.2015, kedy na účte Ing. J. Z. bol odobratý jeden kus cenného papiera a na účte poručiteľa bol
pridaný jeden kus cenného papiera. Ku dňu 30.07.2015 a vykonaní zmien v zozname akcionárov dňa
04.09.2015 bol úplný zoznam akcionárov žalovaného v 2. rade: Ing. O. P., počet kusov akcií 3; Ing.
J. D., počet kusov akcií 13; Ing. O. D., počet kusov akcií 21; Ing. J. Z., počet kusov akcií 3. Spolu

vyššie uvedení akcionári vlastnili 40 kusov akcií v menovitej hodnote jednej akcie 830 eur ,čo spolu tvorí
celé základné imanie žalovaného v 2. rade v sume 33 200 eur. Na mimoriadnom valnom zhromaždení
konanom dňa 29.02.2016, valné zhromaždenie rozhodlo o vzatí pôvodných akcií z obehu, „prečíslovaní
akcií“, vydaní nových akcií vtedajším akcionárom a o vyhlásení pôvodných akcií so starým číslovaním
za neplatné. Od uvedeného času, až do úmrtia poručiteľa akcie žalovaného v 2. rade vlastnili akcionári

žalovaného v 2. rade nasledovne: akcie s poradovým číslom 1-21 boli pridelené Ing. O. D.; akcie s
poradovým číslom 22-34 boli pridelené Ing. J. D.; akcie s poradovým číslom 35-37 boli pridelené Ing.
J. Z.; akcie s poradovým číslom 38-40 boli pridelené Ing. O. P.. Zo zmluvy o kúpe cenných papierov
medzi žalovaným v 2. rade a poručiteľom zo dňa 30.07.2015 a zo zmluvy o kúpe cenných papierov
medzi Ing. J. Z. a poručiteľom zo dňa 30.07.2015 v spojení s rozhodnutím mimoriadneho valného

zhromaždenia zo dňa 29.02.2016 vyplýva, že poručiteľ nadobudol celkovo tri kmeňové akcie emitované
žalovaným v 2. rade v listinnej podobe na meno v menovitej hodnote jednej akcie 830 eur, pôvodne
označované pod poradovým číslom 14, 19 a 20 a po prevydaní akcií pod poradovým číslom 38, 39 a 40.
Akcie pôvodne (pred prevydaním) označované ako 38, 39 a 40 vlastnil žalovaný v 1. rade. Na základe
rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia tieto boli vyhlásené za neplatné a boli mu vydané

akcie s poradovými číslami 22 až 34. Dňa 10.11.2020 boli vykonané zmeny v zozname akcionárov
žalovaného v 2. rade, po smrti poručiteľa na základe výsledku dedičského konania tak, že na účte
poručiteľa boli odobraté tri kusy cenných papierov a na účte dedičov poručiteľa - žalobcu v 1. a 2. rade
(podielové spoluvlastníctvo) boli pridané tri kusy cenných papierov.1.3.Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 58 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 59 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka, § 59b ods. 1 4 Obchodného zákonníka, § 19 ods.1 Zákona o cenných

papieroch, § 30 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, § 184 ods. 1) prvá veta Obchodného zákonníka, a §
187 ods. 1) písm. k) Obchodného zákonníka, § 183 Obchodného zákonníka, § 131 ods. 1) Obchodného
zákonníka, § 131 ods. 2) Obchodného zákonníka, § 156 ods. 6) Obchodného zákonníka, § 137 písm.
c/ CSP a uviedol, že ku dňu 30.07.2015, a po vykonaní zmien v zozname akcionárov dňa 04.09.2015
bol úplný zoznam akcionárov spoločnosti INTEKOM, a.s., t.j. žalovaného v 2. rade: Ing. O. P., počet

kusov akcií 3; Ing. J. D., počet kusov akcií 13; Ing. O. D., počet kusov akcií 21; Ing. J. Z., počet kusov
akcií 3. Spolu títo akcionári vlastnili 40 kusov akcií v menovitej hodnote jednej akcie 830 eur, čo spolu
tvorilo celé základné imanie spoločnosti v sume 33 200 eur. Akcie, ktoré boli v čase smrti vo vlastníctve
poručiteľa, boli v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 4D/16/2020,
poverenou notárkou JUDr. K. A., uznesením zo dňa 29.9.2020 č. k. 4D/16/2020-416 právoplatného dňa
29.09.2020, prededené v prospech žalobcov 1. až 3. rade, ako listinné akcie obchodnej spoločnosti

INTEKOM, a.s., emitované pod poradovým číslom 14, 19 a 20. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal
za preukázané, že tieto listinné akcie sú totožné s listinnými akciami obchodnej spoločnosti INTEKOM,
a.s., emitovanými pod poradovým číslom 38, 39 a 40 dňa 15.09.2015. Z listinných dôkazov zrejmé, že
rozhodnutím valného zhromaždenia zo dňa 14.07.2015 bol zmenený počet a menovitá hodnota akcií
spoločnosti tak, že základné imanie spoločnosti bolo rozvrhnuté na 40 kusov listinných akcií na meno

s menovitou hodnotou jednej akcie 830 eur v celkovej výške základného imania v sume 33 200 eur.
Zmena rozvrhnutia základného imania bola zapísaná do obchodného registra dňa 17.07.2015. Dňa
29.02.2016 na mimoriadnom valnom zhromaždení, valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo o vzatí
pôvodných akcií z obehu, „prečíslovaní akcií“, vydaní nových akcií vtedajším akcionárom a o vyhlásení
pôvodných akcií so starým číslovaním za neplatné. Akcie s poradovým číslom 1-21 boli pridelené Ing.

O. D.; akcie s poradovým číslom 22-34 boli pridelené Ing. J. D.; akcie s poradovým číslom 35-37
boli pridelené Ing. J. Z.; akcie s poradovým číslom 38-40 boli pridelené Ing. O. P.. Zo zmluvy o kúpe
cenných papierov medzi spoločnosťou INTEKOM, a.s. a poručiteľom zo dňa 30.07.2015, a zo zmluvy
o kúpe cenných papierov medzi Ing. J. Z. a poručiteľom zo dňa 30.07.2015 v spojení s rozhodnutím
mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 29.02.2016 vyplýva, že poručiteľ nadobudol celkovo tri

kmeňové akcie emitované spoločnosťou INTEKOM, a.s., z celkového počtu 40 ks, v listinnej podobe
na meno v menovitej hodnote jednej akcie 830 eur, pôvodne označované pod poradovým číslom 14,
19 a 20 a po prevydaní akcií vedených pod poradovým číslom 38, 39 a 40. V konaní mal preukázané,
že základné imanie spoločnosti INTEKOM, a.s. je tvorené 40 ks listinných akcií na meno, v celkovej
výške 33 200 eur, vlastníctvo týchto akcií bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi a jednoznačne

rozdelenie obchodných podielov vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Základné imanie nebolo
navyšované . Nemal ničím preukázané vlastníctvo a právny titul nadobudnutia ďalších listinných akcií
spoločnostiINTEKOM,a.s.,poručiteľom,ktorébynebolizahrnutédodedičskéhokonania.Listinnéakcie
38, 39, 40 sú totožné s listinnými akciami 14, 19, 20, ktoré sú už vlastníctvom žalobcov 1. až 3. rade,
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4.O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu žalovaným, keď žalovaní v rade v 1., v 2. rade boli v konaní úspešnejšou
stranou sporu.

2. Žalobcovia podali proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Nestotožnili sa so záverom súdu, že v konaní nemal ničím preukázané vlastníctvo a právny titul
nadobudnutia ďalších listinných akcií spoločnosti INTEKOM, a.s. poručiteľom, ktoré by neboli zahrnuté

do dedičského konania a záverom, že predmetné listinné akcie 38, 39, 40 sú totožné s listinnými akciami
14, 19, 20, ktoré sú už vlastníctvom žalobcov 1. až 3. rade. Z napadnutého rozsudku možno konštatovať
existenciu dvoch vád, majúcich povahu nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho
posúdenia: a) nepreukázanie vlastníctva a právneho titulu nadobudnutia sporných listinných akcií; b)
vyslovenie totožnosti vyporiadaných listinných akcií v konaní o dedičstve (14, 19 a 20) so spornými

listinnými akciami (38, 39 a 40).
Nepreukázanie vlastníctva a právneho titulu nadobudnutia sporných listinných akcií im de facto vytkol,
že nepreukázali negatívnu skutočnosť. V prípade akcií č. 38, 39 a 40 nie je k dispozícii žiadna písomná
zmluva. Poručiteľ ich nenadobudol od predchádzajúceho majiteľa. Tieto akcie boli emitované dňa15.9.2015 a vydané v listinnej podobe dňa 1.12.2015 priamo na meno poručiteľa, ako ich prvého
a jediného vlastníka. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z predložených listinných akcií, ktoré majú
žalobcovia v držbe. Poručiteľ svoje akcie č. 38, 39 a 40 nikdy nepreviedol a z tohto dôvodu nepochybne

patria do dedičstva.
b) V časti totožnosti vyporiadaných listinných akcií v konaní o dedičstve (14, 19 a 20) so spornými
listinnými akciami (38, 39 a 40) citovali § 9 ods. 2 ZoCP, § 14 ods. 1 písm. b) ZoCP, § 214 ods. 2 ObZ a
uviedli, že akcie pod poradovými číslami 14, 19 a 20 (vyporiadané v konaní o dedičstve) a namietané
akcie č. 38, 39 a 40 sú listinnými cennými papiermi. Každá listinná akcia predstavuje v súlade s § 9

ods. 2 ZoCP individuálne určenú hnuteľnú vec. V tejto súvislosti upravuje ZoCP a ObZ osobitný proces,
kedy a za akých okolností možno stiahnuť z obehu cenné papiere, vyhlásiť ich za neplatné a súčasne
emitovať nové. Nemožno sa preto stotožniť s absurdnou konklúziou súdu, že ide o totožné akcie .
Ďalej namietali, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Túto vadu videli v strohom odôvodnení rozsudku nespĺňajúceho
požiadavky na kvalitu súdnych rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 CSP . namietali, že súd prvej inštancie

sa nevyporiadal žalobcovia v 1. a 2. rade riadne nadobudli akcie s poradovými číslami 14, 19 a 20
a ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli mať vedomosť o údajnej existencii protizákonného
uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým mali byť tieto akcie vyhlásené za neplatné.
Akcie nadobudli v dobrej viere.V zmysle § 214 ods. 2 ObZ je iba predstavenstvo oprávnené vyhlásiť
listinné akcie za neplatné a vziať ich z obehu. Valné zhromaždenie si preto dňa 29.2.2016 nedôvodne

atrahovalo právomoc, ktorá mu neprináleží. Žalovaný v 2. rade postupoval v rozpore s § 213 a nasl.
ObZ.Anitejtookolnostisúdnevenovalvodôvodenínapadnutéhorozsudkunáležitúpozornosť.Absencia
riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach má za
následok jeho nepreskúmateľnosť. Napadnutý rozsudok žiadali zmeniť a žalobe vyhovieť.

3. Žalovaní podali vyjadrenie k odvolaniu. K odvolacej námietke nepreukázania negatívnej skutočnosti
uviedli, že súd prvej inštancie žalobcom nevytkol nepreukázanie podstatnej skutočnosti, ale im vytkol
nepreukázanie ďalších troch akcií a spôsob ich nadobudnutia, okrem akcií nadobudnutých dedím po
poručiteľovi. Opätovne podrobne uviedli celú genézu nadobudnutia akcií, kedy dňa 30.07.2015 rozhodlo
valné zhromaždenie o schválení prevodu jednej akcie s poradovým číslom 14 z akcionára Ing. Z. na

nadobúdateľa Ing. P., dvoch akcií s poradovým číslom 19 a 20 z vlastníctva žalovaného v 2. rade
na poručiteľa ako nadobúdateľa. Po valnom zhromaždení konanom 30.07.2015 a vykonaní zmien v
zozname akcionárov dňa 04.09.2015 bol úplný zoznam akcionárov Ing. O. P. 3 akcie, Ing. J. D. 13,U.. O.
D. 21, Ing. Z. 3. S. 40 akcií v menovej hodnote akcie 830 eur, čo predstavovalo celé imanie spoločnosti
33 200 eur. Od roku 2015 neboli uzatvorené žiadne zmluvy o kúpe cenných papierov ním emitovaných,

nezvýšil základné imanie. Poručiteľ vždy vlastnil 3 kusy v listinnej podobe s menovou hodnotou 830 eur.
Spočtomakcií3kusyvždyhlasoval.Žalobcoviavdedičskomkonanínadobudliakcie.Ichomylspočívav
domnení, že poručiteľ vlastnil ďalšie akcie. Vychádzajú z absencie vedomosti o prečíslovaní akcií v roku
2016.Na mimoriadnom zasadnutí valného zhromaždenia 29.06.2016 valné zhromaždenie rozhodlo o
vzatí pôvodných akcií z obehu, prečíslovaní akcií a o vyhlásení pôvodných akcií so starým číslovaním za

neplatné. Od uvedeného času až do úmrtia poručiteľa poručiteľovi patrili akcie pod poradovým číslom
38-40. Argument žalobcom spočívajúci v postupe valného zhromaždenia považovali za irelevantný.
Uznesenie valného zhromaždenia je platné, nie je možné ho žiadnym spôsobom napadnúť. Žalobcovia
zdedili totožné akcie, rozdiel je len v číslovaní. Žalobu podali bez rokovania s nimi, po ich zápise v
zozname akcionárov na základe dedičského konania. Ich tvrdenie, že ich nadobudli v dobrej viere je

absolútny konštrukt vzhľadom na zistený skutkový stav. Napadnutý rozsudok žiadali potvrdiť a priznať
náhradu trov konania.

4.Žalobcoviapodalivyjadreniekvyjadreniužalovaných.Vcelomrozsahuzotrvalinasvojejargumentácii,
ktorú prezentovali v konaní a v odvolaní zo dňa 30.8.2022. Uviedli, že v prípade akcií č. 38, 39 a 40 nie je

k dispozícii žiadna písomná zmluva, pretože poručiteľ ich nenadobudol od predchádzajúceho majiteľa.
Tieto akcie boli emitované dňa 15.9.2015 a vydané v listinnej podobe dňa 1.12.2015 priamo na meno
poručiteľa, ako ich prvého a jediného vlastníka. Nemožno sa stotožniť s absurdnou konklúziou súdu, že
akcie pod poradovými číslami 14, 19 a 20 (vyporiadané v konaní o dedičstve) a namietané akcie č. 38,
39 a 40 predstavujú totožné listinné cenné papiere. Zopakovali dôvody odvolania.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcov podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené . Preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v plnom rozsahu
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej iba poukazuje.

6. Odvolací súd skúmal vadu konania namietanú žalobcami spočívajúcu v nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, jeho arbitrárnosti, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní
pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na
spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale
ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do

30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem

nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v
civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho

odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je
vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).
Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.
V súvislosti s námietkou žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd

poukazujenazjednocujúcestanoviskoprijaténarokovaníobčianskoprávnehokolégianajvyššiehosúdu,
ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.

f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod R 2/2016, možno aplikovať na odvolacie konanie.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok obsahuje

náležitosti § 220 ods. 2 CSP. Citované ustanovenie ukladá súdu v druhej vete jasne a výstižne vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení uvedie, ktoré z rozhodných

skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Pokiaľ súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia,
ktoré sú preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia
tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborového zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový
stav ako celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil.
Pre kvalitné súdne rozhodnutie je nepostačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale

neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom,
ktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z vykonaných
dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Je potrebné vychádzať z princípu voľného hodnotenia
dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 CSP. Aj tento princíp medziskutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia
dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov
smerujúcich k jednostranným záverom.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje podrobné vysvetlenie dôvodov, na ktorých založil
svoje rozhodnutie. Námietka žalobcov spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozsudku a neobsahovaní
náležitostí § 220 ods. 2 CSP nebola odvolacím súdom zistená. Preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu
veci.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.
9. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací

súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.
Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je

odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len
vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie
vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy,
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého

stupňa nestotožňujú, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

11. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto rozsudok ako vecne

správny potvrdil. Súd prvej inštancie v bode 24 rozsudku podrobne opísal priebeh nadobúdania
akcií jednotlivých akcionárov a právneho predchodcu žalobcov. Z dedičského rozhodnutia 4D/16/2020
vyplýva, že predmetom dedenia podľa výpisu akcionára zo zoznamu akcionárov bol poručiteľ ku
dňu svojej smrti výlučným vlastníkom 3 kusov kmeňových listinných akcií znejúcich na jeho meno,v menovitej hodnote 830 eur, emitovaných obchodnou spoločnosťou INTEKOM akciová spoločnosť.
Uvedené 3 kusy pod poradovým číslom 14, 19, 20 boli emitované pod č. LP0000604853 nadobudol
poručiteľ kúpnymi zmluvami z 30.07. 2015. Podľa dedičov do dedičstva patria aj akcie pod poradovým

číslom 38, 39 ,43, ktoré sa stali spornými. Žalovaný v 2. rade zaslal súdnej komisárke odpoveď ohľadne
akcií. Uviedol, že poručiteľ vždy vlastnil tri akcie pod por. č. 14, 19, 20. Následne listom zo dňa 12.02.
2021 oznámil notárke ,že zabudol uviesť, že po nadobudnutí uvedených akcií došlo medzičasom k
výmene akcií, došlo k zmene v pridelených poradových čísiel akcií, bez zmeny počtu a nominálnej
hodnoty. Tak došlo k situácii, že nebohému Ing. P. boli pridelené akcie s poradovými číslami 38, 39, 40

z novej emisie akcií LP0001508699, namiesto pôvodných 14,19,20, ktoré sa stali neplatnými. Uvedené
pochybenie zistil po podaní žaloby žalobcov, v ktorej si nárokujú dodatočne 3 kusy akcií.

12. Z centrálneho depozitára zo dňa 04.09. 2015 pod č. PL XXXXXXXXXX vyplýva, že došlo k zmene
zápisu do zoznamu akcionárov a nový akcionár bol zapísaný v počte 1 a 2 akcií Ing. O. P.. Žalobcovia
počas celého konania nepreukázali, že poručiteľ ku dňu svojej smrti vlastnil 6 akcií. Nikdy sa nevyjadrili,

ako nadobudol nimi zdedené akcie . Ich tvrdenie, že ich v dedičskom konaní nadobudli v dobrej viere,
je v rozpore s dedičským konaním a konaním v tejto veci. Pokiaľ tvrdia, že nedošlo k prečíslovaniu akcií
a trvajú na tom, že poručiteľ bol vlastníkom akcií č. 38, 39, 40, mali dedičstvo ohľadne akcií odmietnuť z
dôvodu,žeporučiteľichkudňusmrtinevlastnil.Vdedičskomkonanímohlinadobudnúťlenmajetok,ktorý
poručiteľ v čase smrti vlastnil. Na základe dedičského konania boli zapísaní ako akcionári. Následne

podali žalobu o určenie, že akcie č. 38, 39, 40 patria do dedičstva po poručiteľovi. Ich postoj sa javí
ako špekulatívny. Doposiaľ nikdy nepreukázali, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom 6 akcií.
Svedčia o tom zápisnice z valného zhromaždenia. Poručiteľ bol ich účastníkom hlasujúcim vždy len ako
akcionár s 3 akciami. Vinou žalovaného v 2. rade došlo k pochybeniu v číslovaní akcií prejednaných v
dedičskom konaní. Túto chybu zistil až po podaní žaloby a prejednaní dedičstva. Žalobcovia zdedili 3

akcie, poručiteľ vlastnil tri akcie. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

13. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 a §262 CSP tak,
že žalovaným úspešným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnomrozsahu.Otrováchkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvypracovaným
vyšším súdnym úradníkom. Uplatňuje § 257 CSP.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).