Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619201743
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2022:2619201743.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcov: 1. S. Č., J.. XX.XX.XXXX, G.

Ľ. L. XXXX/X, XXX XX S. a 2. K. Č.Ř., J.. XX.XX.XXXX, G. Ľ. L. XXXX/X, XXX XX S., obaja zastúpení
advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, IČO: 31 786 723
proti žalovaným: 1. S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXX, XXX XX N., 2. M. S., J.. XX.XX.XXXX, G. N.
XXX, XXX XX N., obaja zastúpení advokátkou JUDr. Editou Salajkovou Lehockou, so sídlom Štúrova
1267, 908 41 Šaštín-Stráže, IČO: 36 079 651 a 3. X. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/X, XXX XX M.,
zastúpená Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové
Zámky, IČO: 36 813 401 o zaplatenie 44.086,89 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 3. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 44.086,89 €, úroky z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44.086,89 € od 19.08.2019 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade z a m i e t a .
III. Žalovaná v 3. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2019 domáhali, aby súd uložil
žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 44.086,89 €, úroky z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44.086,89 € odo dňa podania žaloby do zaplatenia s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká plnenie ostatných žalovaných a náhradu trov konania. V
odôvodnení žaloby uviedli, že žalobcovia v postavení dlžníka a spoludlžníka uzavreli s OTP Bankou

Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava Zmluvu o otpamerickej hypotéke č. XXX/
XXXX/XXSU dňa 29.06.2010, na základe ktorej banka poskytla bezúčelový spotrebný úver vo výške
100.000,00 € za dohodnutých zmluvných podmienok. Celkové náklady dlžníkov spojených s úverom
podľa Zmluvy činili 152.564,74 €, z toho istina 100.000,00 € a výška úrokov s poplatkami ku dňu
uzavretia Zmluvy činila 52.564,74 €. Žalobcovia k uzavretiu zmluvy o hypotéke pristúpili z dôvodu,
že ich o to požiadali žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí boli ich dobrými priateľmi a súrne potrebovali
peniaze za účelom rozbiehania podnikateľskej činnosti. Žalobcovia v snahe pomôcť žalovaným uzavreli

predmetnú zmluvu s bankou s tým, že úver bude priamo pripísaný na účet, ktorí uviedli žalovaní, že
títo budú pravidelne a včas plniť banke zmluvne dohodnuté splátky a založia v prospech banky svoje
vlastné nehnuteľnosti. Takto znela ústna dohoda medzi žalobcami a žalovanými, čo žalovaní nepopreli
a nepopierajú. Skutočnosti, že žalobcovia úver vybavili vo svojom mene v prospech žalovaných v 1. a2. rade nasvedčuje aj zmluvné zriadenie záložného práva v prospech banky za účelom zabezpečenia
pohľadávky banky, a to konkrétne na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. a obec N.,
okres N.. Po uzavretí úverovej zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade spočiatku plnili bankou určené splátky

úveru a príslušenstva podľa zmluvy, neskôr s plnením prestali, čím sa dostali do omeškania a banka
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a postúpila svoju pohľadávku na vymáhanie Dražobnej spoločnosti,
a.s., Zelinárska 6, Bratislava. Dňa 07.05.2019 sa konala na Notárskom úrade S.. N. K. I. N. dražba
nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva v zmysle zmluvy o úvere s výsledkom, že predmet
dražby (nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet záložného práva v prospech banky) boli aj s príslušenstvom

odpredané za sumu 44.500,00 € udelením príklepu v prospech vydražiteľa F.. K. N.. Výťažok dražby
44.500,00 € bol ponížený o náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva vo výške
5.000,00 € a bol použitý na čiastočné plnenie pohľadávky banky. Nesplatená výška pohľadávky banky
činila 44.086,89 € a túto čiastku uhradila žalobkyňa v 1. rade v 3 splátkach priamo banke takto: dňa
16.05.2019 sumu 1.000,00 €, dňa 03.06.2019 sumu 40.000,00 € a dňa 06.06.2019 sumu 3.086,79
€, čím došlo k úplnému splateniu pohľadávky banky voči žalobcom v 1. a 2. rade vyplývajúcej z

predmetnej zmluvy o úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia zaplatili sumu 44.086,89 € banke,
hoci v skutočnosti úverové prostriedky prevzali v celom rozsahu žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí ich
aj spotrebovali, z toho dôvodu plnili za iného, t.j. za skutočného spotrebiteľa úveru, a preto požiadali
žalovaných, aby im za nich zaplatené finančné prostriedky vrátili. Na výzvu žalobcov, resp. ich právneho
zástupcu, žalovaní v 1. a 2. rade odmietli ich požiadavku o zaplatenie pohľadávky banke, ktorá nebola

vyrovnaná predajom zálohu s odôvodnením, že majú iné problémy, že prišli o bývanie, a že nemajú z
čoho vrátiť požadované plnenie. Navyše tvrdili, že úverové prostriedky neboli poskytnuté na ich účet
(hoci ho uviedli oni pre banku), ale v skutočnosti to bol účet žalovanej v 3. rade - ich dcéry, ktorá vraj
podľa ich tvrdenia použila „časť“ úveru na svoju potrebu. Žalovaná v 3. rade však odmieta akúkoľvek
komunikáciu s rodičmi - žalovanými v 1. a 2. rade, je pod vplyvom svojho partnera, a preto títo v

snahe zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti a riešeniu veci odkázali žalobcov na žalovanú v 3. rade.
Táto nereagovala na žiadne pokusy žalobcov o komunikáciu, telefonický kontakt na ňu je nefunkčný.
Vzhľadom na to, že dohoda medzi stranami sporu je vylúčená, žalovaní nemajú záujem záležitosť riešiť,
boli žalobcovia nútení podať túto žalobu.

2.Súdžalobevcelomrozsahuvyhovel,atoplatobnýmrozkazomč.k.5C/30/2019-31zodňa22.10.2019,
proti ktorému podal žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade v zákonnom stanovenej lehote odpor s
vecným odôvodnením, a preto súd uznesením č.k. 5C/30/2019-57 zo dňa 01.06.2020 tento platobný
rozkaz zrušil.

3. Žalovaný v 1. rade v odôvodnení odporu uviedol, že žalobcovia vo svojej žalobe uvádzajú, že
predmetný úver bol vybavovaný pre potreby podnikania žalovaných v 1. a 2. rade. Ako dôkaz tejto
skutočnosti uvádzajú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve. Žalovaní
v 1. a 2. rade v tomto vystupovali ako sprostredkovatelia a pre získanie úveru poskytli ručenie vlastným
majetkom. Žalobcovia od samotného začiatku jednania o úver vedeli, že tento využije v plnej výške

žalovaná v 3. rade X. S., a tá sa zaviazala uvedený úver splatiť v splátkach stanovených bankou tak,
aby nemali problémy žalobcovia ako vlastníci úveru, ani žalovaní v 1. a 2. rade ako majitelia založenej
nehnuteľnosti. Ako dôkaz doložil príkaz na úhradu zo dňa 02.07.2010 z úverového účtu č. XXXXXXXX/
XXXX (majiteľ účtu K. Č.) podpísaný Č. a S.. Peňažné prostriedky z úverového účtu boli prevedené v
sume 99.500,00 € na účet č. XXXXXXX/XXXX (majiteľ X. S.) ako dôkaz doložil výpis úverového účtu č.

1. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade z uvedeného úveru nemali ani cent, takže nemohlo
dôjsť k ich bezdôvodnému obohateniu. Navrhol žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade ako nedôvodnú
zamietnuť.

4. Dňa 09.02.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2.

rade zo dňa 09.02.2021 označené ako „Doplnenie odporu žalovaných v 1. a 2. rade proti vydanému
platobnému rozkazu sp. zn. 5C/30/2019“, na ktoré však súd neprihliadal, pretože nebolo súdu doručené
v zákonom stanovenej lehote 15 dní na podanie odporu v zmysle ustanovenia § 265 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pričom pre úplnosť súd dodáva, že žalovaná v 2. rade
žiadny odpor proti platobnému rozkazu vydanému v predmetnej veci ani nepodala.

5. Žalovaná v 3. rade v odôvodnení odporu uviedla, že na žalovanú v 3. rade bol uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1CoKR/69/2015 zo dňa 24.11.2015, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného
súdu Nitra č.k. 32K/33/2015 zo dňa 07.07.2015, vyhlásený konkurz. Za správcu bola ustanovenáspoločnosť Slovenská insolvenčná k.s., Párovská 26, Nitra. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 01.12.2015, OV č. XXX/XXXX, účinky vyhlásenia konkurzu
nastali teda dňom 02.12.2015. Spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu si žalovaná v 3. rade podala

aj návrh na povolenie oddlženia. Konkurzné konanie ku dňu podania odporu ukončené nebolo. Počas
konkurzného konania je možné si voči dlžníkovi uplatňovať nároky len spôsobom určeným zákonom č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe uvedeného mala za to, že pokiaľ sú žalobcovia
toho názoru, že majú voči žalovanej v 3. rade pohľadávku, túto si mali uplatniť v rámci konkurzného
konania riadne prihláškou, začatie a vedenie súdneho konania voči osobe, na majetok ktorej bol

vyhlásený konkurz v danom prípade možné nie je. V prípade súdneho konania prichádza do úvahy len
žaloba podaná voči správcovi, nie voči úpadcovi, ktorým je v danom prípade žalovaná v 3. rade. Čo
sa týka samotného nároku žalobcov, žalovaná v 3. rade poukázala na samotné vyjadrenie žalobcov, že
úver brali na základe dohody medzi nimi a žalovanými v 1. a 2. rade. Na základe uvedeného je zrejmé,
že z titulu prípadného regresného nároku tak, ako si ho uplatňujú žalobcovia v tomto konaní, môžu byť
teoreticky zaviazaní len žalovaní 1. a 2. rade, avšak nie žalovaná v 3. rade, ktorá účastníčkou žiadnej

takejto dohody nebola. Nie je pravdou, že by žalovaná v 3. rade bola pod vplyvom partnera a najmä
žalobcovia žiadnou takouto informáciou ani nemajú odkiaľ disponovať, nakoľko sa so žalovanou v 3.
rade nestretávajú. Je pravdou, že žalovaná už niekoľko rokov žije s partnerom v okrese J. L.Á. a s
rodičmi nemá dobrý kontakt. Rovnako poprela, že nereagovala na žiadne pokusy o komunikáciu. Až do
doručenia platobného rozkazu, proti ktorému smeruje tento odpor, nemala o tejto veci žiadne informácie,

nikto ju nekontaktoval ani telefonicky ani písomne, pričom má niekoľko rokov nezmenené telefónne
číslo, ktoré riadne používa, nebýva nedostupná a pokiaľ by sa jej niekto snažil dovolať, pravdepodobne
by o tom vedela. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, predovšetkým s poukazom na tú
skutočnosť, že na majetok žalovanej v 3. rade bol vyhlásený konkurz, ktorý nie je ukončený a zároveň
má podaný návrh na povolenie oddlženia, mala žalovaná v 3. rade za to, že žaloba podaná voči nej je

nedôvodná v celom rozsahu a navrhla žalobu voči nej zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 12.03.2021 k odporu žalovaného v 1. rade a odporu žalovanej
v 3. rade uviedli, že dôvody uvedené v odpore žalovaného v 1. rade sú nepravdivé. Žalobcovia od

žalovaných v 1. a 2. rade neboli pred vzatím úveru informovaní, že úver je výlučne pre žalovanú v 3.
rade. Žalobcovia vždy rokovali o tejto záležitosti len so žalovanými v 1. a 2. rade, ktorí boli ich dlhodobí
dobrí priatelia, a ktorí ich v danom čase požiadali o pomoc, aby mohli rozbehnúť podnikanie v K. I.,
t.j. dobudovanie prevádzky a jej zariadenie v obci N., kde aj bývali. Dôvodili tým, že žiadna banka im
neposkytne úver, a že by sa to dalo spôsobom, že sa zaviažu žalobcovia, úver však budú splácať

žalovaní v 1. a 2. rade a títo na uskutočnenie tejto transakcie poskytnú banke záložné právo na ich
nehnuteľnosti, ktoré vlastnili v obci N.. Žalobcovia boli informovaní len o tom, že žalovaná bude slúžiť
ako výplatné miesto, t.j. na jej účet presunú žalobcovia všetky úverové prostriedky poskytnuté bankou.
Uvedené je evidentné z bankového účtu predloženého súdu, že žalovaná v 3. rade mala pripísaný celý
úver a že tento expresne vybrala do posledného centu. Žalobcovia však vôbec nemali vedomosť o

tom ako sa tieto peniaze rozdelia, resp. použijú medzi žalovanými. Je im však známe, že úver, ktorí
žalobcovia vybavili v prospech žalovaných v 1. a 2. rade bol podľa zistenia žalobcov prevažne použitý
na vybudovanie prevádzky K. M. U. v N., v nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2. rade ako polyfunkčný
dom súpisné číslo XXX na parcele C KN č. XXX a podľa vedomostí žalobcov a osobnej ohliadky, bola
táto prevádzka zariadená výrobnými strojmi a zariadeniami a bola prevádzkovaná žalovanými v 1. až

3. rade v rokoch 2010 - 2015. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že úver za
obdobie rokov 2010, t.j. od začiatku jeho splácania až do roku 2015 bol splácaný banke žalovanými
v súlade so zmluvou o úvere a predchádzajúcej dohody medzi stranami sporu. Do roku 2015 všetko
fungovalo a žalovaní nepopierali, že úver nepoužili , napokon tento riadne splácali a všetci traja sa
podieľali osobne na prevádzkovaní zariadenia K. M. U. v N., ktoré z daného úveru vybudovali, nakoľko

je nepochybné, že iné finančné prostriedky nemali. Na vykreslenie danej situácie sa na pojednávaní
osobne vyjadrí žalobca v 2. rade K. Č., ktorý chodil do nehnuteľnosti žalovaných v 1. a 2. rade za
účelom im pomáhať, napr. pri oprave starej pece. Vždy mu žalovaní dali nejaké svoje výrobky z ich
prevádzky a má vedomosť, že im prevádzkovanie i odbyt výrobkov fungoval, nakoľko tieto predávali
v rámci obce a podnikali pod názvom K. N..V..Q.., N. N.. Po celú tú dobu u nich žila žalovaná v 3.

rade, ktorá sa podieľala na podnikaní. Zlom nastal v marci 2015, kedy sa žalobcovia dozvedeli, že
žalovaní v 1. a 2. rade prestali s pravidelným splácaním úveru tak, že ako dlžníkom banky im bola
zaslaná SMS správa o tejto skutočnosti. Ihneď navštívili osobne žalovaných v 1. a 2. rade s otázkou
čo sa deje, kedy im títo oznámili, že dcéra X. - žalovaná v 3. rade sa od nich odsťahovala, prestalas nimi komunikovať, vraj sa rozišli v zlom rozpoložení. Prisľúbili však žalobcom, že začnú rokovať v
banke o prevedenie úveru na ich osoby. Keď si to po istom čase žalobkyňa v 1. rade v príslušnej banke
preverovala,bankajejoznámila,žeoničtakéžalovanínepožiadali.Podľanázoružalobcovv1.a2.rade,

keď došlo k dražbe nehnuteľností žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré boli založené v prospech banky, už
vtedy museli byť stroje a zariadenia z danej prevádzky odstránené, pretože sa dražila len nehnuteľnosť
s pozemkami, tak ako je to uvedené v notárskej zápisnici o osvedčení priebehu dražby. To znamená
že predmetné strojné zariadenia museli žalovaní predať osobitne, čím zámerne znížili cenu predmetu
dražby a tým nedošlo k vyrovnaniu celej čiastky úveru banky, ktorý spotrebovali, čo len dokumentuje

ich nedobrý úmysel voči žalobcom. K tvrdeniu žalovanej v 3. rade v odpore proti platobnému rozkazu,
že vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok žalovanej v 3. rade považuje táto predmetnú žalobu
voči nej za nedôvodnú, žalobcovia uviedli, že žalovaná v 3. rade je zodpovedná za nárok žalobcov
špecifikovaný v žalobe, pretože nepreukázala, že ako osoba, ktorá požiadala o vyhlásenie konkurzu na
svoj majetok a oddlženie, je povinná súdu uviesť pravdivo všetky svoje splatné dlhy a záväzky pred
vyhlásením konkurzu, to znamená, že ak tak neurobila, tak zodpovedá za všetky dlhy, ktoré do svojej

žiadosti o vyhlásenie osobného konkurzu neuviedla. Preto uvedené konkurzné konanie je pre danú vec
irelevantné a nevzťahuje sa na nárok uplatňovaný žalobcami.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi a písomnými vyjadreniami strán sporu doplnenými prednesmi
ich právnych zástupcov, Zmluvou o otpamerickej hypotéke č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.06.2010,

Notárskou zápisnicou č. J. XXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa 07.05.2019,
oznámením OTP Banky Slovnesko, a.s. o splatení úveru zo dňa 07.06.2019, oznámením v Obchodnom
vestníku XXX/XXXX zo dňa 01.12.2015 o vyhlásení konkurzu na žalovanú v 3. rade sp. zn. XCoKR/XX/
XXXX, príkazom na úhradu v OTP Banke Slovensko, a.s. zo dňa 02.07.2010, výpisom z účtu č. 1 OTP
Banky Slovensko, a.s. k 31.07.2010, Zmluvou o OTP konte č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 29.06.2010,

výpisom z účtu č. 1 v OTP Banke Slovensko, a.s. ku dňu 31.07.2010, uznesením Okresného súdu Nitra
č.k. 32NcKR/7/2015-10 zo dňa 06.11.2020, uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32K/33/2015-192
zo dňa 02.09.2020, rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/38/2016-119 zo dňa 29.01.2018,
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoKR/15/2018-138 zo dňa 19.3.2019, ako aj ďalším obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav veci:

8. Súd na návrh právnej zástupkyne žalobcov a zhodne aj právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2. rade
vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1., 2. a 3. rade.

9. Žalobkyňa v 1. rade S. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovanými v 1. a 2. rade boli žalobcovia

blízky priatelia a títo ich požiadali o pomoc s tým, aby si žalobcovia vzali úver a žalovaní v 1. a 2. rade
ho budú splácať a banke založia svoj dom. Žalovaní v 1. a 2. rade dôvodili tým, že chcú podnikať, ich
dcéra X. išla podnikať, otvárali U. a peniaze potrebovali na vybavenie a zariadenie U.. Podľa mienky
žalobkyne v 1. rade nápad začať podnikať bol žalovaného v 1. rade, predtým tam mali K., ich dcéra rada
K. a asi spoločne vznikol nejaký nápad, že si spravia U. s K. spolu. Žalobcovia na naliehanie žalovaných

v 1. a 2. rade teda súhlasili a úver si vzali. V banke bolo dohodnuté, že peniaze pôjdu na účet žalovanej
v 3. rade, lebo ona začala podnikať. Žalovaní v 1. a 2. rade nejaký čas úver splácali, potom však z
banky začali chodiť upomienky, že úver sa riadne nespláca. Žalobcovia sa snažili so žalovanými v 1. a
2. rade komunikovať, posielali im SMS správy, ale časom už si žalovaný v 1. rade začal vypínať telefón a
zatajovať sa. Záver bol taký že sa odmlčali. Časom prišlo k tomu, že dom žalovaných v 1. a 2. rade dala

banka do dražby, vyvolávacia cena bola 80.000,00 €, dom sa však predal až na tretí krát za nejakých
40.000,00 €. Týmto nebol dlh banke splatený, a preto banka vyzvala žalobcov, aby zvyšok úveru splatili,
čo aj urobili. O všetkom sa so žalovanými v 1. a 2. rade dohadovali ústne. Podľa jej vedomostí v čase,
keď poskytli úver z banky žalovaným, žalovaní bývali v jednej domácnosti, ich vzťahy boli dobré, spolu
to aj zariaďovali a aj tam pracovali, bolo to ako firma X. S.. Nevedela uviesť na čo bol úver spotrebovaný.

Bola ústna dohoda, že po prvom daňovom priznaní sa úver prepíše na žalovanú v 3. rade. Keď sa toto
po roku nezrealizovalo, komunikovali so žalovanými a tí povedali, že pani, ktorá im to v banke sľúbila už
tam nepracuje, že to nepôjde a sľúbili že to budú riešiť nejakým iným spôsobom. Toto sa dialo po konci
mesiaca marec v roku 2011. Takýmto spôsobom sa mal prefinancovať celý úver.

10. Žalobca v 2. rade K. Č. vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvedené vo výpovedi žalobkyne v
1. rade a dodal, že účet na ktorý išli peniaze po poskytnutí úveru bol zriadený bankou na jeho meno a
žalovaná v 3. rade mala k tomu účtu len dispozičné právo, okrem nej nikto iný. Údajne vybrala celú sumu
naraz. Dohoda bola taká, že po prvom daňovom priznaní sa úver prepíše na žalovanú v 3. rade. Nevedelna čo peniaze z úveru použili, ale mali vybaviť U. a K.. V K. bol raz alebo dva krát, nanovo K., takže
museli nejaké stroje nakúpiť. Do roku 2015 výrobky vyrábali. Ich vzťahy boli veľmi dobré, navštevovali
sa, preto to spravili. Občas im pomáhal pri nejakých prácach. Keď zistili, že úver sa nespláca, bol v

banke v Bratislave, kde mu pracovníčka povedala, že by sa nemal obávať, pretože keď príde k exekúcii
pôjde do exekúcie dom. Žiadny písomný doklad od banky nemá, všetko čo mu prišlo z banky preposielal
žalovanému v 1. rade. Vzťahy žalovaných v 1. a 2. rade a žalovanej v 3. rade boli dobré, ale potom nevie
prečo odišla z domu, zrušila živnosť a tým sa to začalo kaziť.

11.Žalovanýv1.radeS.S.vosvojejvýpovediuviedol,žesožalobcamimaliústnudohodu,žežalobcovia
vezmú úver v prospech ich dcéry, žalovanej v 3. rade, ktorá chcela podnikať a potrebovala peniaze.
So žalobcami rokovali spoločne aj so žalovanou v 3. rade. Dohodli sa, že úver bude splácať žalovaná
v 3. rade a po roku sa úver prevedie na ňu. Tento nápad vyplynul zo situácie. Žalovanému v 1. rade
toto poradili v banke, keď žalovanej v 3. rade banka odmietla poskytnúť úver. Mali si nájsť niekoho
kto si úver zoberie, ten poskytne finančné prostriedky z úveru žalovanej v 3. rade, ktorá bude úver aj

splácať a po roku sa úver prepíše na žalovanú v 3. rade. Z peňazí z úveru nespotreboval ani cent,
peniaze išli na účet žalovanej v 3. rade a tá s nimi disponovala. Túto vedomosť mal ako zamestnanec
žalovanej v 3. rade, okrem iného sa jej staral o jednoduché účtovníctvo. K účtu žalovanej v 3. rade,
na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky banky z úveru poskytnutého žalobcom, nemal dispozičné
právo. Peniaze z úveru poskytnutého žalobcom nemal v žiadnej svojej faktickej moci. Žalovaná v 3.

rade chcela podnikať a potrebovala vybaviť prevádzku, na čo potrebovala peniaze. Peniaze z úveru
použila na vybavenie prevádzky, bolo to vybavenie predajne a strojné zariadenie K., suroviny a veci
potrebné na zahájenie podnikania - výroba K. M. U. I.. Jednalo sa o K., H., V. N., V., S., O., K., U. a
všetko čo k tomu patrí. V dobe dražby tieto stroje boli na svojom mieste v K.. V rámci výkonu dražby
tieto stroje neboli ocenené z toho dôvodu, že neboli súčasťou záložného práva. Súčasťou záložného

práva bola len nehnuteľnosť. Po úspešnej dražbe a prechode nehnuteľnosti na nového majiteľa nastala
zvláštna situácia. Stroje v nehnuteľnosti síce zostali, ale novému majiteľovi nehnuteľnosti nepatrili. Stroje
mal „pod palcom“ správca konkurznej podstaty žalovanej v 3. rade, ktorý ich potom aj predal. Tieto
stroje boli nahlásené správcovi konkurznej podstaty žalovanej v 3. rade na uspokojenie pohľadávok,
pretože táto úver vyčerpala a nakúpila zaň stroje. Tieto stroje nepatrili žalovanému v 1. rade, takže s

nimi nemohol disponovať. Predtým než došlo k samotnej dražbe, mal návštevu z polície, ktorá tvrdila,
že tieto stroje rozpredáva, zistili že všetky stroje sú na mieste a odstavené. Polícia záznam odovzdala
správcovi konkurznej podstaty žalovanej v 3. rade.

12. Žalovaná v 2. rade M. S. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcami vybavovali úver všetci traja

žalovaní, a to v prospech žalovanej v 3. rade. Stretli sa viac krát, dva alebo tri krát. Úver od jeho
poskytnutia v roku 2010 až do roku 2015 splácala žalovaná v 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade si úver
nevzali. Žalobcov žiadali o pomoc z toho dôvodu, že boli bez práce a hľadali nejaký spôsob, aby zarábali
a uživili sa. V čase keď sa už úver nesplácal snažili sa ďalej pokračovať a pracovali, robili čo sa dalo.
Žalovaná v 2. rade bola u žalovanej v 3. rade zamestnaná, pracovala v predajni. Žalovaná v 3. rade

mala aj ďalších zamestnancov. Finančné prostriedky z úveru, ktorý bol poskytnutý žalobcom žalovaní v
1. a 2. rade žiadnym spôsobom nepoužili a na tieto peniaze ani nemali žiadny dosah. Žalovaná v 2. rade
nemala dispozičné právo k účtu žalovanej v 3. rade, na ktorom boli peniaze z úverového účtu žalobcov.
Žalovanáv2.radeajejmanželžalovanýv1.radevminulostiprevádzkovaliK.askončilivroku2007lebo
nastúpili na trh supermarkety, ktoré ich tlačili s cenou dole. Či mali dlhy nevedela uviesť. So žalovanou

v 3. rade v súčasnej dobe nemá skoro žiadny vzťah. Odmietla uviesť prečo sa ich vzťahy narušili.

13. Žalovaná v 3. rade X. S. vo svojej výpovedi uviedla, že momentálne nemá s rodičmi (žalovanými
v 1. a 2. rade) žiadny vzťah a trvá to už od leta 2014, kedy ju začala vyšetrovať polícia za neplatenie
odvodov a v decembri 2014 vyhlásila osobný bankrot. Mala založenú len živnosť. Žalovaní v 1. a 2. rade

mali spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“), ktorá bola zadlžená, takže si nemohli založiť
novú a ani žalovaná v 3. rade si nemohla založiť s.r.o., pretože nemali peniaze na zloženie základného
vkladu. Žalovaných v 1. a 2. rade zamestnávala, žalovaný v 1. rade jej viedol účtovníctvo. Úver na
spoločné podnikanie žalovaných v 1. až 3. rade si nemohol vybaviť ani jeden z nich, pretože všetci boli
v tom čase nezamestnaní. V konečnom dôsledku s riešením prišiel žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol,

aby požiadali priateľov, teda žalobcov, o pomoc. Tak sa i stalo a žalobcov o pomoc spoločne požiadali,
no a títo súhlasili. Potvrdila, že mala prístup k účtu zriadenému na meno žalobcu v 2. rade, na ktorý
poskytla banka finančné prostriedky z úveru žalobcom. Peniaze z tohto účtu vybrala, a to prevodom na
jejpodnikateľskýúčet.Všetkosožalobcamivybavovaližalovanív1.až3.radeakotandem,všadechodilispolu. Tieto peniaze si nerozdelili na žiadne časti, ale ako prvé vyplatili dovtedajšie dlhy. Z týchto peňazí
sa zaplatil nákup strojov a vybavenie K. a U., teda vecí ktoré mali slúžiť na ich spoločné podnikanie.
Taktiež sa z nich platili splátky tohto úveru, pretože nemali peniaze a bolo potrebné splatiť aj dovtedajšie

dlhy žalovaných v 1. a 2. rade. Napríklad zálohovú platbu na plyn 400,00 € mesačne. Až časom zistila,
že žalovaný v 1. rade mal z dovtedajšieho podnikania veľké dlhy, ktoré jej zatajil a pochopila, že žalovaní
v 1. a 2. rade ju na nové podnikanie použili ako „obetného baránka, resp. bieleho koňa“, ktorému spadli
na hlavu všetky dlhy, keďže podnikala ako živnostník. Finančné prostriedky z úveru boli použité na
rekonštrukciu H. a K. a na nákup strojného zariadenia. V H. sa robila kompletná rekonštrukcia, vymieňala

sa elektrina, podlaha, nanovo sa robili steny, dávali sa nové okná a dvere a nakúpilo sa nové zariadenie
U..TaktiežsarekonštruovalaK.Ň.,vymieňalisavnejokná,robilanovápodlaha.Nastrojnézariadeniedo
H. a K. platili len akontáciu, pretože tieto stroje boli zakúpené na leasing, ktorý sa mal splácať 4 roky. Čo
sa týka tohto zariadenia, išlo o stroje, ktoré mali rádovo hodnotu 10.000,00 € každý, pričom týchto strojov
takýmto spôsobom vzali na leasing asi 5. Na zariadenie H. išlo v hotovosti 15.000,00 € a nepamätala si
aká suma išla na akontácie na stroje. Ďalej sa do skladu S. kúpila U. a do dennej miestnosti sa robila

nová elektrina. Sumu 10.000,00 € z tohto úveru nechávali na prvotné splácanie úveru, ktorého splátka
bola 900,00 € mesačne. Mali v pláne kúpiť aj auto a Q. S., ale na toto už im nevyšli peniaze. Keďže
žalovaná v 3. rade hovorila v množnom čísle, upresnila, že tým myslela všetkých žalovaných v 1. až
3. rade, pretože všetky rozhodnutia ohľadom podnikania robili spoločne, na všetky rokovania chodili
spoločne všetci traja a strojné zariadenie vyberal žalovaný v 1. rade, keďže on určil, ktoré stroje sa budú

nakupovať. Prevádzky, teda U., K. a H., na rekonštrukciu ktorých sa použili peniaze z úveru žalobcov
boli vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade. Jednalo sa o tie isté nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
záložného práva na zabezpečenie úveru žalobcov, išlo o rodinný a polyfunkčný dom, ktoré stoja vedľa
seba a každý z nich má iné súpisné číslo. Splátky úveru do banky nosila niekedy žalovaná v 3. rade a
niekedy žalovaný v 1. rade, a to z finančných prostriedkov zo začiatku v podstate z úveru a neskôr, keď

sa začalo zarábať, tak to bolo z peňazí získaných spoločným podnikaním. Žalovaní v 1. a 2. rade boli u
nej zamestnaní, keďže len ona mala živnosť, vyplácala im aj mzdu, tak ako ostatným zamestnancom.
Odvody platila len do roku 2011, odkedy sa potom už hromadil dlh, ktorý dospel v roku 2014 do výšky
35.000,00 €, keďže odvody prestala platiť. Keď sa prestal úver žalobcov splácať, snažila sa situáciu
s nimi riešiť prostredníctvom žalovaného v 1. rade, ktorý jej však vyčítal, že kvôli nej nemá priateľov,

pretože v roku 2011 prestal so žalobcami komunikovať. Navrhla žalovanému v 1. rade, aby nehnali
veci do krajností a nečakali na exekúciu, ale aby predal dom, ktorý vlastnili žalovaní v 1. a 2. rade, a
aby dlhy vyplatili. Toto však žalovaný v 1. rade odmietol, jej zostali len dlhy a problémy a žalobcov o ich
reálnejfinančnejsituáciineinformoval.Doprihláškynavyhláseniekonkurzuzáväzok,ktorýjepredmetom
tohto sporu, neuviedla, pretože v tom čase ho za svoj záväzok nepovažovala, keďže dohoda ohľadom

poskytnutia finančných prostriedkov bola medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade a záväzok podľa
dohody mal byť krytý rodinným domom žalovaných v 1. a 2. rade. Taká bola dohoda, pretože hodnota
rodinného domu žalovaných v 1. a 2. rade v tom čase reálne prevyšovala výšku poskytnutých finančných
prostriedkov z úveru žalobcov. V oblasti K. sa rozhodla podnikať z toho dôvodu, že v tejto oblasti 20
rokov podnikal žalovaný v 1. rade, pričom si dovtedy myslela, že úspešne a spojenie jeho skúsenosti s

„mladou krvou“ videla ako dobré a bola presvedčená, že to musí vyjsť. Žalovaní v 1. a 2. rade skončili
so svojím podnikaním prostredníctvom ich s.r.o. v máji roku 2007. Žalovaná v 3. rade bola do januára
2010 na materskej dovolenke a žalovaní v 1. a 2. rade boli obidvaja nezamestnaní. V tom čase spolu
so žalovanými v 1. a 2. rade bývala v jednej domácnosti, žiadny z nich nemal príjmy, a preto z celej tejto
situácie vznikol nápad podnikanie žalovaných v 1. a 2. rade oživiť. Reálne riadenie chodu firmy bolo

dohodnuté tak, že žalovaný v 1. rade bude spracovávať účtovníctvo a robiť nočné smeny v K. a žalovaná
v3.radebudemaťnastarostiH..Lenžeporokusažalovanémuv1.radezhoršilzdravotnýstav,žalovaná
v 3. rade musela robiť nočné smeny, z ktorých riadila chod K. a keď aj po nočnej potrebovala spať,
musela riadiť aj chod H.. V dôsledku takejto situácie 4 krát skolabovala. Z úveru žalobcov nezaplatila
žiadne dlhy z podnikania žalovaného v 1. rade, zaplatila len dlhy vzniknuté na úhradách za energie z

užívanímdomu,vktoromspoločnejbývali,pretoževtomčasežiadnyzožalovanýchv1.až3.radenemal
prácu a taktiež museli jesť. Celková suma, ktorá bola z úveru použitá na zaplatenie týchto režijných
nákladov bola cca 1.000,00 € až 2.000,00 €, presnú sumu nevedela uviesť. Peniaze z podnikania si
žalovaní v 1. až 3. rade nedelili, pretože žiadne nezarobili, peniaze vo firme sa v podstate stále točili, to
čo sa zarobilo sa použilo na nákup surovín a režijné náklady. Takto to išlo až do novembra 2011, kedy

už nestačili platiť ani odvody. Dohoda ohľadom splatnosti úveru, ktorý dostali od žalobcov bola taká,
že po prvom daňovom priznaní za rok 2010 banka prevedie úver zo žalobcov na úver podnikateľský
v rámci podnikania žalovanej v 3. rade. Toto však nebolo možné uskutočniť, pretože za rok 2010 v
podnikaní vykázali stratu a nie zisk. Žalovaný v 1. rade však ubezpečil žalobcov, že sa nemajú čoho báť,pretože úver je zabezpečený nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade, ktorých hodnota
bola v tom čase vyššia ako poskytnutý úver, teda vyššia ako 100.000,00 €. Žalobcovia ju nikdy priamo
nekontaktovali za účelom riešenia situácie nesplácania úveru. Keď žalovaná v 3. rade už vedela, že

nehnuteľnosti, ktoré mali zabezpečiť úver žalobcov pôjdu do dražby, snažila sa žalovanému v 1. rade
vysvetliť, že situácia je vážna a je potrebné nehnuteľnosti predať a nie čakať až príde k ich predaju pod
cenu v exekúcii, pretože ak by nehnuteľnosti predali samy, dostali by za ne oveľa viac peňazí ako v
exekúcii a boli by schopní dlhy vyplatiť. Z predajom nehnuteľností však žalovaný v 1. rade v žiadnom
prípade nesúhlasil.

14. Žalovaný v 1. rade S. S. vo svojej opätovnej výpovedi uviedol, že úver na financovanie podnikania
žalovanejv3.radesinevzaližalovanív1.a2.radeztohodôvodu,žeonnasvojemenopodnikaťnechcel
a žiadny úver na podnikanie nepotreboval. Podnikať chcela žalovaná v 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade sa
chceliužalovanejv3.radezamestnaťavpokojidožiť.Vroku2010,tedavčasekeďsačerpalpredmetný
úver, žalovaný v 1. rade nemal žiadne obmedzenia ohľadom podnikania ako živnostník, živnosť si mohol

založiť, ale nechcel. Žalovaný v 1. rade v tom roku žiadne dlhy nemal, avšak jeho spoločnosť K. N.. N.
V..Q.. nejaké dlhy evidovala a v roku 2016 bola súdom zrušená a vymazaná z obchodného registra.
Prostredníctvom tejto spoločnosti v minulosti prevádzkoval K.. V čase keď už bolo zrejmé, že úver či
už žalovaná v 3. rade alebo žalovaní v 1. až 3. rade spoločne, nie sú schopní splácať, nesúhlasil s
predajom nehnuteľnosti, ktorou bol úver zabezpečený, pretože týmto spôsobom by síce úver vyplatili,

ale so žalovanou v 2. rade by potom zostali bez ničoho a nemali by kde bývať. Snažil sa situáciu riešiť,
hľadal riešenia a vo februári 2015 našiel človeka z G. Z., ktorý si vzal K. spolu so strojmi do podnájmu a
v roku 2015 začal K. aj prevádzkovať. Žalovaných v 1. a 2. rade zamestnal. Žalovaní v 1. a 2. rade úver
platili až do septembra 2016 a celkovo na splátkach úveru zaplatili sumu 15.720,00 €. V roku 2016 sa
však tento nájomca dozvedel, že na stroje, prostredníctvom ktorých prevádzkoval K., má dosah správca

konkurznej podstaty žalovanej v 3. rade a utiekol a nechal nezaplatené faktúry za elektrinu a plyn. Keď
si správca konkurznej podstaty žalovanej v 3. rade robil nároky na stroje v tejto prevádzke, žalovaný
v 1. rade už nemohol robiť nič. Spolu so žalovanou v 2. rade aj požiadal o vylúčenie týchto strojov z
konkurznej podstaty žalovanej v 3. rade, čo sa riešilo v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre pod
sp. zn. 23 Cbi/38/2016 a súd rozhodol tak, že ich návrh zamietol. V tomto konaní sa snažil dosiahnuť,

aby mu tieto stroje zostali, pretože úver dovtedy splácal a chcel ho aj dosplácať. Jednalo sa o úver, ktorý
si vzali žalobcovia v prospech žalovanej v 3. rade. Žalovaný v 1. rade opakovane tvrdil, že podnikať
nechcel, chceli so žalovanou v 2. rade len v pokoji dožiť a zamestnať sa u žalovanej v 3. rade. Celú
túto situáciu však zapríčinila žalovaná v 3. rade tým, že podnikanie zastavila. Snažil sa len zachrániť čo
sa dá, teda dosiahnuť toho, že stroje im zostanú a spolu s nehnuteľnosťou ich niekomu prenajmú na

podnikanie, týmto spôsobom sa so žalovanou v 2. rade zamestnajú a budú úver ďalej splácať. Nechcel,
aby prišli o dom, k čomu v konečnom dôsledku aj tak prišlo.

15. Súd mal preukázané zo Zmluvy o otpamerickej hypotéke č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.06.2010, že
OTP Banka Slovnesko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 poskytla žalobcovi

v 2. rade ako dlžníkovi a žalovanej v 1. rade ako spoludlžníkovi bezúčelový spotrebný úver v sume
100.000,00 € zabezpečený nehnuteľnosťou, a to nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2.
rade.

16. Súd mal preukázané z výpisu z účtu č. 1 OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 31.07.2010, že hore

uvedený úver bol vyčerpaný dňa 01.07.2010 bezhotovostným prevodom na účet č. XXXXXXXX/XXXX
vedený na meno K. Č. (žalovaný v 2. rade) v sume 100.000,00 €. Dňa 02.07.2010 bol uskutočnený
expresný výber z tohto účtu na protiúčet č. XXXXXXX/XXXX vedený na meno X. S.Z. (žalovaná v 3.
rade) v sume 99.500,00 €. Ostatné finančné prostriedky boli použité na splátku úrokov a poplatky.

17. Právna zástupkyňa žalovanej v 3. rade na pojednávaní v predmetnej veci dňa 12.05.2021
vzniesla námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku, a to s poukazom na ustanovenie § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovia si uplatňujú nárok z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Plnenie bolo poskytnuté 29.06.2010 a od tejto doby teda premlčania lehota bezpochyby
uplynula. Poukázala na rozpor v tvrdeniach žalobcov, keď si nárok zároveň uplatňujú z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia, však právna zástupkyňa žalobcov poukazuje na uzavretie určitej ústnej
dohody medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade a nie je teda jedno z akého právneho titulu je nárok
uplatnený, ale nie je to ani zrejmé z prednesov žalobcov. Avšak pokiaľ by aj existovala nejaká dohoda a
máme za to, že sa prestalo plniť v roku 2015 aj od tohto roku už všeobecná premlčacia lehota uplynula.Pokiaľ žalobcovia poskytli tak vysokú sumu bez akéhokoľvek zmluvného zaistenia bolo ich vecou sa o
túto pohľadávku starať a vo vzťahu k žalovanej v 3. rade neposlali po celú dobu ani jednu výzvu ohľadom
nimi udávanej pohľadávky. Za stavu kedy žalobcovia po dobu 9 rokov zostali úplne nečinný, práve preto

zákon zakotvuje premlčacie lehoty, aby jednotlivé práva boli uplatňované včas a v zákonných lehotách.

18. Taktiež právna zástupkyňa žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní v predmetnej veci dňa
12.05.2021 vzniesla námietku premlčania žalobcami uplatneného nároku, z toho dôvodu, že úver bol
vyhlásenýzapredčasnesplatnýkudňu02.04.2017ažalobabolapodanáaždňa02.08.2019.Žalobcovia

mali vedomosť o predčasnej splatnosti pohľadávky ku dňu 02.04.2017 nakoľko táto skutočnosť im bola
bankou oznámená.

19. Právna zástupkyňa žalobcov k vzneseným námietkam premlčania žalobcami uplatneného nároku
uviedla, že tieto neboli vznesené dôvodne, pretože k premlčaniu žalobcami uplatneného nároku v danej
veci jednoducho nemohlo prísť, pretože žalobcovia za žalovaných plnili až v roku 2019 tak, ako je

uvedené v žalobe a žaloba v danej veci bola podaná v tom istom roku, teda taktiež v roku 2019. Až do
tohto času k žiadnemu plneniu žalobcov v 1. a 2. rade za žalovaných či už v 1., 2. alebo 3. rade nedošlo.

20. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

26. Žalobcovia sa žalobou domáhali od žalovaných v 1., 2. a 3. rade vydania bezdôvodného obohatenia
v sume 44.086,89 € a zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 44.086,89 € odo
dňa podania žaloby, teda od 19.08.2019 až do zaplatenia.

27. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo
priznať. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje
podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa povinný subjekt premlčania
dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak
márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom,
keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.

28. Súd dospel k záveru, že námietky premlčania žalobcami uplatneného nároku uplatnené tak
žalovanými v 1. a 2. rade ako aj žalovanou v 3. rade neboli vznesené dôvodne, pretože žalobcovia, resp.
žalobkyňa v 1. rade, za žalovaných plnila až v časovom rozpätí od 16.05.2019 do 06.06.2019 a do tohto
času k žiadnemu plneniu žalobcu v 1. rade ani žalobkyne v 2. rade za žalovaných či už v 1., 2. alebo3. rade nedošlo, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 19.08.2019, teda jednoznačne v dvojročnej
premlčacej lehote, čím k premlčaniu nároku uplatneného žalobcami neprišlo.

29. Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci s poukazom na
zhoracitovanéustanoveniadospelkzáveru,žežalobažalobcovbolapodanádôvodnelenvočižalovanej
v 3. rade.

30. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto

predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

31. Žalobcovia a žalovaní v 1. a 2. rade boli priatelia. V roku 2010 sa žalovaná v 3. rade, na
podnet žalovaných v 1. a 2. rade, rozhodla podnikať v oblasti výroby K. M. U. I. ako i vybudovania a
prevádzkovania K., U. a H.. Chcela využiť skúsenosti žalovaného v 1. rade v oblasti výroby K. výrobkov,

nakoľko tento sa tejto činnosti venoval do roku 2007 prostredníctvom obchodnej spoločnosti žalovaných
v 1. a 2. rade s obchodným menom K..V..S.. N.. N. V..Q.. (táto spoločnosť bola od 19.08.2016 zrušená
a dňa 26.01.2017 ex offo vymazaná z obchodného registra). Žalovaní v 1. a 2. rade popreli tvrdenie
žalovanejv3.rade,žepodnikaťchceliaajpodnikalispoločne.Súdmalvkonanípreukázané,žepodnikať
začala len žalovaná v 3. rade ako živnostníčka a žalovaných v 1. a 2. rade zamestnala. Žalovaná v 3.

rade však na svoju podnikateľskú činnosť (vybudovanie prevádzky K., U. M. H. a na nákup strojného
zariadenia) potrebovala peniaze a banka jej, ako aj žalovaným v 1. a 2. rade, odmietla poskytnúť úver,
pretože žiadny z nich nespĺňal podmienky banky, keďže v tom čase boli všetci nezamestnaní. Situáciu
vyriešili tým spôsobom, že žalovaní v 1. až 3. rade spoločne požiadali o pomoc žalobcov s tým, aby
si žalobcovia vzali úver, z ktorého finančné prostriedky poskytnú žalovanej v 3. rade, ktorá bude úver

splácať a po roku, resp. po podaní prvého daňového priznania žalovanej v 3. rade, bude úver prevedený
na žalovanú v 3. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli, že úver bude zabezpečený nehnuteľnosťami v ich
vlastníctve, aby žalobcovia mali istotu, že v prípade nesplácania úveru nebudú mať žiadne problémy.
Žalobcovia v snahe pomôcť žalovaným s takýmto riešením súhlasili a následne žalobca v 2. rade ako
dlžníkažalobkyňav1.radeakospoludlžník(žalobcoviav1.a2.radesúmanželia)uzavrelisOTPBanka

Slovensko, a.s. (ďalej len „banka“) dňa 29.06.2010 Zmluvu o otpamerickej hypotéke č. XXX/XXXX/
XXSU (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej im banka poskytla bezúčelový spotrebný úver v sume
100.000,00 €, za podmienok dohodnutých v Zmluve a zabezpečený nehnuteľnosťami vo vlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade (zapísanými na LV č. XXX pre k.ú. a obec N., okres Senica). Hore uvedený úver
bol vyčerpaný dňa 01.07.2010 bezhotovostným prevodom na účet žalobcu v 2. rade a následne dňa

02.07.2010 boli finančné prostriedky z úveru bezhotovostne prevedené na podnikateľský účet žalovanej
v3.rade.Žalovanáv3.radespočiatkuplatilabankouurčenésplátkyúveruapríslušenstvapodľaZmluvy,
neskôr však platiť prestala, čím sa žalobcovia dostali so splácaním úveru do omeškania, banka následne
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a postúpila svoju pohľadávku na vymáhanie Dražobnej spoločnosti,
a.s., so sídlom, Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703. Dražba nehnuteľností, ktoré boli

predmetom záložného práva v zmysle Zmluvy sa konala dňa 07.05.2019 na Notárskom úrade S.. N.
K. I. N. a nehnuteľnosti založené v prospech banky boli vydražené a predané za sumu 44.500,00 €
udelením príklepu v prospech vydražiteľa F.. K. N.. Výťažok dražby v sume 44.500,00 € bol znížený
o náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva v sume 5.000,00 € a jeho zvyšok bol
použitý na čiastočné plnenie pohľadávky banky. Nesplatená výška pohľadávky banky predstavovala

sumu 44.086,89 €, ktorú uhradila žalobkyňa v 1. rade v 3 splátkach priamo banke, a to dňa 16.05.2019
sumu 1.000,00 €, dňa 03.06.2019 sumu 40.000,00 € a dňa 06.06.2019 sumu 3.086,79 €, čím došlo k
úplnému splateniu pohľadávky banky voči žalobcom v 1. a 2. rade vyplývajúcej z predmetnej Zmluvy.
Tieto hore uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, a preto sa súd v dokazovaní a ani pri
vyhotovení tohto rozhodnutia bližšie nezaoberal samotnou Zmluvou o úvere, vyhlásením predčasnej

splatnosti úveru a ani dražbou založených nehnuteľností. Taktiež sa nezaoberal ani výškou žalovanej
sumy, pretože žiadny zo žalovaných v 1., 2. a 3. rade ju v spore nenamietal.32. V konaní bola sporná len skutočnosť, ktorý zo žalovaných v 1., 2. a 3. rade sa na úkor žalobcov
obohatil. Žalobcovia nemali reálnu vedomosť o tom, ktorý zo žalovaných s finančnými prostriedkami z
predmetného úveru disponoval a ani na čo boli použité, pretože žalovaní s nimi prestali komunikovať, a

preto žalovali všetky osoby, s ktorými pred vybavením úveru komunikovali, teda žalovaných v 1., 2. a 3.
rade. Táto skutočnosť bola sporná aj medzi samotnými žalovanými, keď žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že
peniazezúveruspotrebovalavýlučnežalovanáv3.radenasvojepodnikanieažalovanáv3.radetvrdila,
že peniaze spotrebovali spoločne všetci traja žalovaní, pretože spoločne podnikali. Žalovaná v 3. rade
však neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, pretože po právnej stránke spoločné podnikanie so

žalovanými v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom v konaní nepreukázala, dokonca sama potvrdila tvrdenie
žalovaných v 1. a 2. rade, že boli len jej zamestnancami. Jej subjektívny pocit o spoločnom podnikaní
všetkých troch žalovaných (rodičov a ich dcéry), keďže spoločne všetko vybavovali, radili sa, robili
spoločné rozhodnutia, vyberali strojné zariadenie a pod., po právnej stránke neobstojí, nakoľko žalovaná
v 3. rade vedela, že za svoje podnikanie nesie sama plnú zodpovednosť. Nepoprela žiadnym spôsobom,
že k úverovému účtu žalobcov mala dispozičné právo ako ani skutočnosť, že z tohto úverového účtu

žalobcov previedla bezhotovostne finančné prostriedky na svoj podnikateľský účet a následne ich požila
na svoje vlastné podnikanie. Taktiež nepoprela, že spočiatku predmetný úver splácala, pričom nebolo
po právnej stránke rozhodujúce, kto peniaze do banky chodil vkladať (žalovaná v 3. rade tvrdila, že
niekedy ona a niekedy žalovaný v 1. rade), rozhodujúca bola skutočnosť, že spočiatku to boli finančné
prostriedky zo samotného úveru ako sama tvrdila, keďže sumu 10.000,00 € z tohto úveru nechávala na

prvotné splácanie úveru, ktorého splátka bola v sume 900,00 € mesačne a ďalšie splátky úveru platila
zo svojej podnikateľskej činnosti i keď s ťažkosťami, pretože v podnikaní sa jej nadarilo a peniaze, ktoré
zarobila obratom použila na nákup surovín a režijné náklady. Splátky úveru prestala platiť v novembri
2011 a za rok 2010 vykázala v podnikaní stratu. Žalovaná v 3. rade potvrdila, že finančné prostriedky
z úveru boli použité na rekonštrukciu, resp. vybudovanie K., U. a H. a na nákup strojného zariadenia.

V H. sa robila kompletná rekonštrukcia, vymieňala sa elektrina, podlaha, nanovo sa robili steny, dávali
sa nové okná a dvere a nakúpilo sa nové zariadenie U.. Taktiež sa rekonštruovala K., vymieňali sa v
nej okná, robila nová podlaha. Na strojné zariadenie do H. a K. platila len akontáciu, pretože tieto stroje
boli zakúpené na leasing, ktorý sa mal splácať 4 roky. Čo sa týka strojného zariadenia, išlo o stroje,
ktoré mali rádovo hodnotu 10.000,00 € každý, pričom týchto strojov takýmto spôsobom vzala na leasing

asi 5. Na zariadenie H. išlo v hotovosti 15.000,00 €. Ďalej do skladu S. kúpila U. a v dennej miestnosti
sa robila nová elektrina. Mala v pláne kúpiť aj auto a Q. S., ale na toto už nevyšli peniaze. Žalovaná v
3. rade podnikala v nehnuteľnostiach (prevádzky K.Á., U. a H.), ktoré boli vo vlastníctve žalovaných v
1. a 2. rade a na ich rekonštrukciu použila finančné prostriedky z úveru žalobcov. Jednalo sa o tie isté
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva na zabezpečenie úveru žalobcov a boli vydražené

v dražbe, ktorej výťažok čiastočne pokryl pohľadávku banky z titulu nesplateného úveru.

33. Žalovaná v 3. rade v rámci procesnej obrany poukázala na skutočnosť, že uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 1CoKR/69/2015 zo dňa 24.11.2015, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného
súdu Nitra č.k. 32K/33/2015 zo dňa 07.07.2015, bol na ňu vyhlásený konkurz, ktorého účinky nastali

dňom 02.12.2015 a spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu si podala aj návrh na povolenie oddlženia.
Počaskonkurznéhokonaniajemožnévočidlžníkoviuplatňovaťnárokylenspôsobomurčenýmzákonom
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a žalobcovia si mali pohľadávku voči nej uplatniť v rámci
konkurzného konania riadne prihláškou. Začatie a vedenie súdneho konania voči osobe, na majetok
ktorej bol vyhlásený konkurz v danom prípade možné nie je. Pohľadávka žalobcov však vznikla až v roku

2019 z čoho potom vyplýva, že žalobcovia si pohľadávku voči žalovanej v 3. rade, ktorá je predmetom
tohto sporu nemohli uplatniť prihláškou v rámci konkurzného konania žalovanej v 3. rade a z rovnakých
dôvodov do prihlášky na vyhlásenie konkurzu tento záväzok nemohla uviesť ani žalovaná v 3. rade.
V priebehu tohto konania však bol uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32K/33/2015-192 zo dňa
02.09.2020 konkurz vyhlásený na majetok žalovanej v 3. rade zrušený po splnení konečného rozvrhu

výťažku, čím prekážka, pre ktorú nemohlo byť predmetné konanie voči žalovanej v 3. rade vedené
odpadla. Žalovaná v 3. rade bola uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 32NcKR/7/2015-10 zo dňa
06.11.2020 oddlžená, avšak len od pohľadávok, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka
dňa 02.12.2015 a zostali po zrušení konkurzu neuspokojené. Pohľadávka žalobcov voči žalovanej v 3.
rade, ktorá je predmetom tohto sporu, vznikla až v čase od 16.05.2019 do 06.06.2019, teda evidentne až

po vyhlásení konkurzu na žalovanú v 3. rade, preto nemohla byť predmetom konkurzu a ani oddlženia
žalovanej v 3. rade.34. Súd zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach uzavrel,
že v spore bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky z úveru, ktorý OTP Banka Slovensko,
a.s. poskytla žalobcom na základe Zmluvy o otpamerickej hypotéke č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa

29.06.2010,žalovanáv3.rade,ktorámaladispozičnéprávokúverovémuúčtužalobcuv2.rade,naktorý
bol uvedený úver vyčerpaný dňa 01.07.2010, následne dňa 02.07.2010 bezhotovostne previedla na
svoj podnikateľský účet a týmto sa finančné prostriedky z úveru poskytnutého žalobcom preukázateľne
dostali do dispozičnej sféry žalovanej v 3. rade, čo mal súd preukázané zhodnými tvrdeniami strán ako aj
výpisom z úverového účtu č. 1 OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 31.07.2010. Povinnosťou žalovanej v

3. rade bolo preukázať jej tvrdenie, že takto nadobudnuté finančné prostriedky nespotrebovala len ona,
aleajžalovanív1.a2.rade,ktorísňoupodnikaliatietofinančnéprostriedkyspoločnesňouspotrebovali
na spoločné podnikanie. Žalovaná v 3. rade však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko
v spore nepreukázala, že so žalovanými v 1. a 2. rade spoločne podnikala, naopak vo svojej výpovedi
sama potvrdila tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že títo boli len jej zamestnancami. Žalovaná v 3. rade
vo svojej výpovedi síce obšírne popisovala údajné spoločné podnikanie žalovaných v 1., 2. a 3. rade,

avšak v tomto smere sa súd jej výpoveďou v odôvodnení tohto rozhodnutia bližšie nezaoberal, nakoľko
mal preukázané, že po právnej stránke o spoločné podnikanie žalovaných v 1., 2. a 3. rade nešlo, čím
v tomto smere jej vyjadrenie zostalo pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Tvrdením
samotnej žalovanej v 3. rade bolo preukázané, že finančné prostriedky z úveru spotrebovala na svoju
podnikateľskú činnosť, a to zariadenie prevádzok K., U. a H. a na nákup hnuteľných vecí (strojného

zariadenia) slúžiacich na jej podnikateľskú činnosť prostredníctvom leasingových zmlúv. Skutočnosť,
že týmto spôsobom nadobudnuté hnuteľné veci (strojné zariadenie) boli majetkom žalovanej v 3. rade
mal súd preukázanú aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/38/2016-119 zo dňa
29.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č.k. 15CoKR/15/2018-138 zo dňa 19.03.2019, v ktorom konaní sa žalovaní v 1. a 2. rade domáhali

vylúčenia týchto hnuteľných vecí zo všeobecnej podstaty úpadcu (žalovanej v 3. rade) s tým, že tieto
sú ich majetkom, pričom ich žaloba bola zamietnutá z toho dôvodu, že tieto hnuteľné veci nadobudnuté
z finančných prostriedkov z úveru boli použité na akontáciu pri uzatvorení leasingových zmlúv, ktoré
žalovanáv3.radeuzatvorilavosvojommene,leasingovésplátkysplácalaanáslednetietohnuteľnéveci
za zostatkovú kúpnu cenu nadobudla do svojho vlastníctva. Keďže žalovaná v 3. rade preukázateľne

previedla finančné prostriedky z úveru poskytnutého žalobcom na svoj podnikateľský účet a následne
ich spotrebovala na svoju podnikateľskú činnosť, teda nakladala s týmito finančnými prostriedkami ako
s vlastnými, došlo na strane žalovanej v 3. rade k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcov, a
preto súd uložil žalovanej v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 44.086,89 €, ktorej
výšku v spore žiadnym spôsobom nenamietala, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

35. Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade zamietol s poukazom na nedostatok ich pasívnej legitimácie
v spore, keďže žalobcovia v spore voči žalovaným v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno svojich
tvrdení a žiadnym spôsobom nepreukázali, že žalovaní v 1. a 2. rade čo i len čiastočne nakladali
s finančnými prostriedkami z úveru žalobcov ako s vlastnými, resp. že by ich nejakým spôsobom

spotrebovali pre svoju potrebu.

36. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

38. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcom právo požadovať od
žalovanej v 3. rade ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanies plnením peňažného dlhu. Súd dospel k záveru, že žalobcovia žiadajú oprávnene aj úroky z omeškania,
a preto uložil žalovanej v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z

omeškania vo výške 5,00 % ročne, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná ku dňu 19.08.2019, a to zo sumy 44.086,89 € od 19.08.2019, teda
odo dňa podania žaloby na súd, až do zaplatenia, tak ako žalobcovia žiadali, nakoľko žalovaná v 3. rade
bola ku dňu podania žaloby na súd s plnením už evidentne v omeškaní.

41. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Súd rozhodol o nároku žalobcov na náhradu trov konania voči žalovanej v 3. rade podľa § 262 ods. 1

CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej v 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade,
ktorí mali v spore vo vzťahu k žalovanej v 3. rade plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

44. Súd rozhodol o nároku žalovaných v 1. a 2. rade na náhradu trov konania voči žalobcom podľa § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne

a nerozdielne žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v spore vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade plný
úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.