Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/126/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422202187
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4422202187.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej vo veci navrhovateľov: 1/ V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX E. XXX, 2/ W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpených Mgr. RNDr. Máriou
Zacharovou, PhD., advokátkou so sídlom Forgáchova bašta 7, 940 02 Nové Zámky, a účastníkov
konania: 1/ X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, 2/ R. B. T. IČO: 36 038 351, 3/ B., IČO:

17 335 345, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Vyd/1/2022-113 zo dňa
13.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. E., zapísaným v LV č. XXX ako
parc. reg. „C“ č. XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2 v podiele X/X k celku pre navrhovateľku 1/ a
podiele X/X k celku pre navrhovateľa 2/. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie §
7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 359c ods. 1, 2, § 359d ods. 1, 2, § 359e ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol,

že navrhovatelia podali dňa 23.05.2022 návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k uvedeným nehnuteľnostiam. V návrhu uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
v kat. úz. E., okres N. D., zapísaných na LV č. XXX ako parcely reg. „C“, evidované na katastrálnej
mape ako parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 spolu so stavbou dom
súp. č. XXX každý v podiele X/X k celku. Navrhovateľka 1/ je tiež výlučnou vlastníčkou susediacich
pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a vlastníkom priľahlého pozemku na LV č. XXX je F. P., ktorý

je synom navrhovateľky 1/ a bratom navrhovateľa 2/. Súčasťou oploteného areálu je pozemok, ktorý
dlhodobo, nepretržite a dobromyseľne užívajú vlastníci domu súp. č. XXX ako dvor spolu s domom už
viac ako 60 rokov. Konkrétne ide o pozemok, ktorý je aktuálne vedený na LV č. XXX ako parc. reg.
„C“ č. XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2. Ako vlastník tohto sporného pozemku je v LV vedený
X. H.. Kúpnou zmluvou z 10.06.1957 kúpil Q. W. a jeho manželka polovicu domovej nehnuteľnosti č.
XXX s dvorom a záhradou, teda polovicu nehnuteľností parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX,

č. XXXX/XX. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX bez určenia výmery, pričom šlo o rodičov navrhovateľky 1/. Dňa
27.10.1961bolvyhotovenýgeometrickýplánč.XX-XXX-XXX-XX,ktorýmprišlokzameraniujednotlivých
parciel a z ktorého vyplynulo, že Q. W. bol vlastníkom par. č. XXXX/XX, na ktorej sa nachádzal dom
so súp. č. XXX a dvor o výmere XXX m2, pričom táto výmera zodpovedá súčtu výmer dnešnej parc.
č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX/XX skutočnej výmere XXX m2. Kúpnou zmluvou zo
dňa 17.05.1976 previedli Q. W. a P. W. navrhovateľke 1/ a jej manželovi dom súp. č. XXX spolu s parc.

č. XXXX/XX vedenej na evidenčnom liste XXX ako dvor vo výmere XXX m2. Navrhovatelia mali za to,
že v predmetnej kúpnej zmluve došlo k nesprávnemu - chybnému uvedeniu výmery parc. č. XXXX/XX,keďže predmetná výmera nezahŕňala aj prislúchajúci oplotený dvor, ktorý sa užíval spolu s domom, o
čom v tom čase navrhovateľka 1/ nevedela. Za deň, kedy navrhovatelia nadobudli vydržaním vlastnícke
právo označujú navrhovatelia deň 12.12.1999. Okrem toho predložili navrhovatelia fotografie, čestné

vyhlásenia a rozhodnutie o potvrdení vydržania navrhovateľky 1/ k parc. č. XXXX/XX.

2. Súd preskúmal návrh navrhovateľov a dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť.
Navrhovatelia v návrhu deklarovali, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali, a to dňom 12.12.1999 ako
priľahlý pozemok k svojim nehnuteľnostiam. Z dokladov, ktoré navrhovatelia k návrhu pripojili, ako aj

z dokladov, ktoré súd zabezpečil z katastrálneho odboru je zrejmé, že predmetná parcela č. XXXX/
XX bola zapísaná do písomného operátu na základe rozhodnutia o dedičstve z roku 1976. Vlastníctvo
k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla dedením P. W., rod. R., ktorá ju následne previedla kúpnou
zmluvou z 30.12.1977 na právnych predchodcov X. H.. Na základe týchto skutočností nemožno
usudzovať aj s poukazom na vyjadrenie X. H., že navrhovatelia dobromyseľne vydržali vlastnícke právo
k uvedenej nehnuteľnosti, keď tvrdia, že túto dobromyseľne užívali a táto mala pôvodne menšiu výmeru,

ako je teraz zapísaná v operáte katastra. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj s poukazom na
odborné stanovisko Okresného úradu N. D., katastrálny odbor a Úradu geodézie kartografie a katastra
Slovenskej republiky nie je možné konštatovať, že navrhovatelia osvedčili, že nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vydržaním, pretože minimálne nepreukázali v konaní, že ich držba bola dobromyseľná;
navyše nepreukázali, že by predmetnú nehnuteľnosť naozaj užívali tak, ako to deklarujú v návrhu. Aj z

vyjadrenia X. H. je zrejmé, že navrhovatelia predmetnú parcelu neužívajú, inak by od neho nežiadali,
aby im nehnuteľnosť predal.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia navrhujúc napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali,

že rozhodnutie súdu je nesprávne, pričom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol všetky zásadné skutkové tvrdenia
a označené dôkazy, ignoroval argumenty a vôbec sa k nim nevyjadril, teda ani ich právne
neposúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné, nepresvedčivé a v rozpore
so zákonnými požiadavkami na obsah riadneho odôvodnenia. Je zrejmé, že súd sa dostatočne

neoboznámil s obsahom návrhu a k nemu pripojeným dôkazom, čo malo za následok, že súd na
základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci. Mali za to, že preukázali splnenie hmotnoprávnych podmienok vydržania, teda
oprávnenú dobromyseľnú nepretržitú držbu pozemku počas 10 rokov. Ako dobromyseľní vlastníci užívali
predmetný pozemok ako dvor prislúchajúci k ich rodinnému domu už právni predchodcovia, a to od

roku 1957, pričom nejde iba o subjektívne tvrdenie, dobromyseľnú držbu objektívne preukázali dôkazmi
pripojenými k návrhu. Súd vo svojom zamietavom rozhodnutí neuviedol, ktoré tvrdenia nepokladal za
správne a ani ich nevyzval na označenie ďalších dôkazov. Súd nenamietal, že by Q. W. a P. W. kúpili
nehnuteľnosti, medzi ktoré patril aj dom s oploteným dvorom, a ako to vyplýva z aktuálnej katastrálnej
mapy, tento dvor je k dnešnému dňu v katastri nehnuteľností vedený ako parcela C-KN XXXX/XX

záhrada o výmere XXX m2. O kúpe predložili kúpnu zmluvu zo dňa 23.06.1957. Ak súd nemal túto
skutočnosť za preukázanú, mohol vypočuť navrhovateľku 1/. Kúpa domu bez prislúchajúceho dvora
ani nebola možná, keďže dom má vchod práve zo sporného pozemku. Je prirodzené, že označenie
spornéhopozemkusapočasrokovmenilo.Včasejehokúpyvroku1957nemaltentopresnevymedzenú
výmeru a ani určené parcelné číslo. Až v roku 1961 bol vyhotovený GP XX-XXX-XXX-XX, ktorým prišlo k

zameraniu jednotlivých parciel a ich novému označeniu. Z predmetného GP ako aj jeho výkazu plôch bol
pozemok aj s dvorom označený ako parcela XXXX/XX s výmerou XXX m2 a bol nesporne vo vlastníctve
Q. W.. Popreli, že by z odpovede na žiadosť Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 15.11.2021
vyplýval záver, že vlastníkom parcely XXXX/XX je X. H., ako to súd uviedol v bode 4. odôvodnenia svojho
rozhodnutia. Nikdy takúto skutočnosť netvrdili, návrhom sa dožadovali potvrdenia vlastníctva k parcele

XXXX/XX, ktorá je k dnešnému dňu v katastrálne mape zakreslená ako pozemok - dvor prislúchajúci k
domu. Súd sa nevysporiadal ani s tvrdením, že keby v čase, keď v obci E. prebiehal ROEP (2003), bola
sporná parcela zakreslená v katastrálnej mape, mohlo prísť k vyriešeniu sporného vlastníctva obdobne,
ako to bolo pri parcele XXXX/XX, teda rozhodnutím o potvrdení vydržania vydaného notárom. Súd
v bode 13. poukázal na akési vyjadrenie X. H., z ktorého by malo vyplývať, že predmetný pozemok

neužívajúdobromyseľnealebonevyužívajúvôbec.Písomnémunávrhuzodňa23.12.2021predchádzala
vzájomná komunikácia, v rámci ktorej sa pán H. vyjadril aj tak, že uznáva naše vlastníctvo, až neskôr
začal vymýšľať rôzne varianty s výmenou a odkúpením pozemkov. Aj v návrhu zo dňa 23.12.2021 však
uznal, že predmetný pozemok majú oplotený a užívajú ho. Súd mal vydať vyzývacie uznesenie, keďžez dôkazov, ktoré predložili, je možné objektívne predpokladať splnenie hmotnoprávnych podmienok
vydržania. Súd nedôvodne predčasne ukončil predmetné konanie zamietnutím návrhu, pričom nedal
šancu doplniť alebo dovysvetliť skutočnosti, ktoré nemal preukázané.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP, § 2 ods. 1 CMP) bez viazanosti na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65, § 66 CMP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 3 CSP vec vrátiť

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pri rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

8. Podľa § 359c ods. 2 CMP účastníkom konania je: a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania

o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k
nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský
pozemkový fond.

9. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.

10. Podľa § 359d ods. 2 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a

označeniedňa,keďnavrhovateľnadobudolvlastníckeprávoknehnuteľnostialeboprávozodpovedajúce
vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

11. Podľa § 359e ods. 1 CMP ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa
§ 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti

alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

12. Podľa § 359e ods. 2 CMP súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,
ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.15. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali potvrdenia vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. E., zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg.
„C“ č. XXXX/XX záhrada o výmere XXX m2 v podiele X/X k celku pre navrhovateľku 1/ a podiele X/X k

celku pre navrhovateľa 2/. Ide o pozemok, ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľov dlhodobo, nepretržite
a dobromyseľne užívajú vlastníci domu súp. č. XXX ako dvor spolu s domom už viac ako 60 rokov.
Ako vlastník tohto sporného pozemku je v LV vedený X. H.. Kúpnou zmluvou zo dňa 10.06.1957 kúpil
Q. W. a jeho manželka polovicu domovej nehnuteľnosti č. XXX s dvorom a záhradou, t. j. polovicu
nehnuteľností označených ako parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX,

č. XXXX/XX bez určenia výmery, pričom sa jednalo o rodičov navrhovateľky 1/. Dňa 27.10.1961 bol
vyhotovený geometrický plán č. XX-XXX-XXX-XX, ktorým prišlo k zameraniu jednotlivých parciel a z
ktorého vyplynulo, že Q. W. bol vlastníkom parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, na ktorej sa nachádzal
dom so súp. č. XXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.05.1976 previedli Q. W. a P. W. navrhovateľke 1/ a jej
manželovi dom súp. č. XXX spolu s parc. č. XXXX/XX vedenej na evidenčnom liste XXX ako dvor, a to
vo výmere len XXX m2. Navrhovatelia mali za to, že v predmetnej kúpnej zmluve došlo k nesprávnemu

- chybnému uvedeniu výmery parc. č. XXXX/XX, keďže predmetná výmera nezahŕňala aj prislúchajúci
oplotený dvor, ktorý sa užíval spolu s domom, o čom v tom čase navrhovateľka 1/ nevedela. Za deň,
kedy nadobudli vydržaním vlastnícke právo, navrhovatelia označili deň 12.12.1999. Súd prvej inštancie
návrh navrhovateľov uznesením č. k. XVyd/X/XXXX-XXX zo dňa 13.09.2022 zamietol s tým, že nie
je možné konštatovať osvedčenie nadobudnutia vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, pretože

navrhovatelia minimálne nepreukázali, že ich držba bola dobromyseľná, navyše nepreukázali, že by
predmetnú nehnuteľnosť naozaj užívali tak, ako to deklarujú v návrhu. Proti tomuto uzneseniu podali
navrhovatelia odvolanie.

16. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že

nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou
ide o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa CSP. V zmysle § 359d ods. 1 CMP,
konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto
o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce

vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady
vydržania. Dôvodom je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a
nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podľa § 127 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre

každé konanie v § 25 CMP a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 CMP. Medzi tieto náležitosti
patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha.

17. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, tieto zákon

vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedených skutočností tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo
skutočností opísaných v návrhu musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to:
spôsobilý predmet držby, pričom nehnuteľnosť ku ktorej navrhovateľ vydržal vlastnícke právo, musí byť
opísané všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a
ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená

držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Tretím
predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím
titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom
je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa
- navrhovateľa - o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností

by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť.
Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto súd by mal mať existenciu
predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú.

18. Odvolací súd musel po prejednaní veci skonštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z dôvodu
nedostatočného zdôvodnenia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s
poukazom na právne závery, ktoré prijal. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupusúdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný svoje
rozhodnutie odôvodniť presvedčivým spôsobom, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého
procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej

republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Stav, kedy rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa
stáva nepreskúmateľným. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej
podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a

spravodlivosti výroku rozhodnutia. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a
porušením uvedenej povinnosti súdu na strane druhej sa odníma strane sporu možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo
mimoriadnych opravných prostriedkov.

19.Odvolacísúdpreskúmavajúcobsahsúdnehospisuauzneseniasúduprvejinštanciedospelkzáveru,

že námietky vznesené v podanom odvolaní sú dôvodné, pretože súd prvej inštancie zaťažil konanie
vadou nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie síce dospel k záveru o potrebe
zamietnutia podaného návrhu, no z dôvodu absencie odôvodnenia myšlienkových úvah, ktoré ho viedli
k tomuto záveru, nemožno odvolacím súdom preskúmať, či bol správny. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými skutkovými

tvrdeniami navrhovateľov a len stroho konštatoval nepreukázanie dobromyseľnosti držby predmetného
pozemku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutkové tvrdenia navrhovateľov mal za
preukázané listinnými dôkazmi, a teda z nich pri rozhodovaní aj vychádzal, a ktoré za preukázané
nemal, resp. ktoré skutkové tvrdenia boli v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. Rovnako nie je
jasné, ako sa súd vysporiadal so samotným predmetom držby a jeho označením, keď podľa tvrdení

navrhovateľov bol dvor prislúchajúci k domu pôvodne označený ako súčasť parcely č. XXXX/XX s
výmerou XXX m2, a neskôr ako parcela č. XXXX/XX, pričom k jeho vzniku podľa tvrdení malo dôjsť
oddelením od parcely č. XXXX/XX. Rovnako sa súd nevysporiadal s právnym titulom navrhovateľov,
od ktorého odvodzovali svoj nárok, ako aj s právnymi titulmi ich právnych predchodcov. Z návrhu
vyplynulo, že starí rodičia navrhovateľky 1/ odkúpili od P. M. polovicu domovej nehnuteľnosti č. XXX s

dvorom a záhradou pod č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX bez určenia
výmery. Otázka, či bol predmetný vydržaný pozemok obsiahnutý v uvedenej kúpe domu s dvorom,
zostala súdom nezodpovedaná. Bolo potrebné tiež posúdiť geometrický plán č. XX-XXX-XXX-XX,
ktorým došlo k novému označeniu parciel, pričom z tohto listinného dôkazu podľa tvrdení navrhovateľov
má vyplývať, že právny predchodca navrhovateľov bol vlastníkom parcely č. XXXX/XX o výmere XXX

m2. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 17.05.1976 došlo k predaju domu č. XXX spolu s parcelou č.
XXXX/XX o výmere XXX m2 navrhovateľke 1/ a jej manželovi. Navrhovateľ 2/ mal do vlastníckych práv
nastúpiť smrťou manžela navrhovateľky 1/ V. P.. Za účelom preskúmania otázky preukázania nastúpenia
navrhovateľov do držby pozemku po ich právnych predchodcoch bolo potrebné, aby súd preskúmal
uvedené skutočnosti, pretože v konaní o potvrdení vydržania je potrebné skúmať najskôr právny titul,

na základe ktorého vydržanie vlastníckeho práva odvodzuje navrhovateľ a až potom, pokiaľ by sa takýto
titul, hoc i domnelý preukázal, bolo potrebné skúmať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho
predchodcu.

20. Inštitút vydržania upravený v Občianskom zákonníku predpokladá naplnenie štyroch podmienok

pre úspešné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V odôvodnení rozhodnutia sa súd všetkými
predpokladmi vydržania nezaoberal a tiež stroho konštatoval nepreukázanie dobromyseľnosti držby
pozemku. Nezodpovedanou preto zostala otázka, či súd skúmal ostatné predpoklady vydržania, okrem
dobromyseľnosti držby, a či tie boli naplnené. Zmätočným a nepreskúmateľným sa javí i tvrdenie súdu,
že keďže P. W., rod. R., previedla predmetný pozemok kúpnou zmluvou z 30.12.1977 na právnych

predchodcov X. H., nemožno usudzovať, že navrhovatelia dobromyseľne vydržali vlastnícke právo
k uvedenej nehnuteľnosti. Takýto záver o nedostatku dobromyseľnosti navrhovateľov však vyžaduje
detailnejšie zdôvodnenie s poukazom aj na ďalšie relevantné skutočnosti. Čo sa týka odkazu na
vyjadrenie X. H., nie je zrejmé, na ktoré vyjadrenie, z ktorého by vyplynulo, že navrhovatelia spornú
nehnuteľnosť neužívajú, súd odkazoval. Súčasťou obsahu spisu (na č. l. 72) je vyjadrenie X. H., pričom z

jeho obsahu vyplýva, že časť parcely č. XXXX/XX, ktorá je oplotená, je užívaná navrhovateľmi. Tiež nie
je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie z tohto vyjadrenia vyvodil nedobromyseľnosť
navrhovateľov, ktorí sa podľa ich tvrdení dozvedeli až v roku 2019, že vlastníkom tohto nimi užívaného
pozemku je X. H.. Ako nepreskúmateľné sa odvolaciemu súdu javí aj konštatovanie, že navrhovateliapredmetnú parcelu neužívajú, inak by od X. H. nežiadali, aby im ju predal. Navrhovatelia predsa mohli
vec riešiť aj tým, že by požiadali o predaj predmetného pozemku aj v prípade jeho riadneho užívania, keď
nadobudli vedomosť, že oni nie sú vedení ako vlastníci tohto pozemku, ale ako vlastník je vedený X. H..

21. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Súd prvej inštancie opätovne posúdi podaný návrh na potvrdenie vydržania v intenciách
vyššie uvedeného a najmä posúdi nadobúdací titul k spornej nehnuteľnosti, od ktorého navrhovatelia

odvodzujú svoju dobromyseľnosť. Odvolací súd zároveň s ohľadom na to poznamenáva, že sami
navrhovatelia tvrdia, že pôvodná parcela č. XXXX/XX mala výmeru XXX m2. Navrhovatelia sú v
súčasnosti podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a navrhujú potvrdiť
vydržanie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/XX, ktorá má výmeru XXX m2. Súčet výmer týchto
dvoch parciel predstavuje väčšiu výmeru, akú predstavovala pôvodná parcela č. XXXX/XX, ktorá mala
výmeru XXX m2. Súd prvej inštancie s ohľadom na všetko vyššie uvedené vo veci nanovo rozhodne s

tým, že podľa § 391 ods. 2 CSP je viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu. Svoje nové
rozhodnutie odôvodní v súlade so zákonnými požiadavkami presvedčivosti a preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).