Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117221181
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1117221181.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: EOS KIS Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o.,
Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:53255739,protižalovanej:JUDr.JarmilaZahradníková,sosídlom
kancelárie Šancová 48, 811 05 Bratislava, správca úpadcu: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX

XX Z., občan SR, práv. zast.: AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO:
36 854 930, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti II. výroku uznesenia
Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/17/2017-86 zo dňa 12.04.2021, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k.
2Cbi/17/2017-86 zo dňa 12.04.2021 m e n í tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

II. Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, opierajúc sa o ustanovenie § 145 ods. 1, § 146 ods.
1, § 168 zákona č. 160/215 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na základe späťvzatia
žaloby zastavil konanie a žalovanú s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP zaviazal na

náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca vzal žalobu späť, nakoľko žalovaná
po podaní žaloby popretú pohľadávku dodatočne uznala. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žalobca
podal žalobu dôvodne a zastavenie konania zavinila žalovaná.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v časti II. výroku v zákonnej lehote odvolaním žalovaná
z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, čím rozhodnutiu súdu v napadnutej časti

vytýkala nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnila sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o
zavinení zastavenia konania a jej procesnou zodpovednosťou za trovy konania žalobcu. V odvolacej
argumentácii uviedla, že žalobca by nebol nútený podať žalobu, ak by správkyni (žalovanej) boli
pred jej podaním (a nie až v rámci konania) predložené príslušné doklady preukazujúce uplatňovanú
pohľadávku. Išlo o preukázanie úhrady odplaty za postúpenú pohľadávku, ako podmienku účinnosti
postúpenia. Žalobca doklad o úhrade odplaty k prihláške nedodal a nepredložil ani oznámenie

pôvodného veriteľa o postúpení zo dňa 22.10.2015. Žalovaná preto postupovala správne, keď
pohľadávku pre absenciu potrebných dokladov poprela. Konštatovanie súdu, že zastavenie konania
zavinila žalovaná, preto nie je správne. Požadovaný doklad žalobca nepredložil ani dodatočne, napriek
tomu, že v popretí bola táto povinnosť špecifikovaná a namiesto jeho predloženia podal žalobu, ku ktorej
ažtentodokladpriložil.Žalovanámávzhľadomnauvedenézato,žezastaveniekonaniavcelomrozsahu
zavinil naopak žalobca. V odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutej časti zmenil tak, že nárok na náhradu trov konania prizná žalovanej.3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
II. výroku potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že podaním žaloby využil svoje právo na súdnu
ochranu ako reakciu na postup žalovanej, ktorá ho v popieracom prejave poučila o práve domáhať sa

určenia pravosti popretej pohľadávky súdnou cestou. Účinnosť postúpenia pohľadávky, ktorú žalovaná
poprela, bola zrejmá z oznámenia o postúpení zaslaného úpadcovi zo strany postupcu. Momentom
doručenia oznámenia bol úpadca povinný plniť výlučne žalobcovi, čím podľa žalobcu bola daná jeho
vecná aktívna legitimácia vo vzťahu k postúpenej pohľadávke. Poukázal na to, že po podaní žaloby
žalovaná Oznámením o dodatočnom uznaní pohľadávky nezabezpečenú pohľadávku žalobcu uznala,

v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Z uvedeného podľa názoru žalobcu plynie, že nebol dôvod
na popretie jeho pohľadávky a žalobcu nemožno v žiadnom prípade sankcionovať za uplatnenie svojho
práva na súde. Súčasne poukázal na ustanovenie § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ktoré z uspokojenia v
konkurze vylučuje trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní alebo v
konaniach s ním súvisiacich. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne

potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je odvolanie dôvodné.

5. Odvolací súd sa, vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu súdu prvej inštancie,
stotožnil s dôvodnosťou odvolacích námietok žalovanej o nedostatku jej procesnej zodpovednosti za
zastavenie konania a za trovy konania žalobcu. Z popieracieho prejavu žalovanej zo dňa 12.07.2017

je zrejmé, že pohľadávku žalobcu poprela pre nedoloženie listín preukazujúcich skutočnosti uvedené v
prihláške, a síce, že došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky úhradou zmluvne dohodnutej odplaty.

6. Žalovanej, ktorá je titulom výkonu funkcie správcu povinná s odbornou starostlivosťou preskúmať
prihlásenú pohľadávku, nemožno v žiadnom prípade vytknúť skutočnosť, ak v rámci tohto prieskumu

požaduje predloženie listín, ktoré zakladajú dôvodnosť plnenia z podstaty. Z obsahu spisu vyplýva, že
žalovanou požadovaný doklad o úhrade dohodnutej odplaty za postúpenú pohľadávku žalobca predložil
až súdu ako prílohu žaloby. Žalovaná po oboznámení sa so žalobou a k nej priloženým dokumentom,
popretú pohľadávku v súlade s ustanovením § 32 ods. 17 ZKR uznala. Žalobca v dôsledku uznania
pohľadávky žalobu následne vzal v celom rozsahu späť.

7. Odvolací súd vychádzajúc z tohto skutkového stavu, ktorým je viazaný, dospel k záveru, že žalovanej
za uvedených okolností nemožno vyčítať procesné zavinenie za zastavenie konania.

8. Je nesporné, že dôvodom popretia pohľadávky žalobcu bolo nedoloženie listín (dokladu o úhrade

odplaty za postúpenú pohľadávku), ktoré v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej aj „ZoPP“)
preukazovali účinky postúpenia. Podľa bodu 1 POJMY ZoPP Deň účinnosti: znamená deň, kedy
bola uhradená celá kúpna cena, pričom každá platba kúpnej ceny sa považuje za uhradenú dňom jej
pripísania na účet. Podľa bodu 3, podbod 3.3. ZoPP: pre vylúčenie pochybností veriteľom pohľadávok
uvedených v zozname pohľadávok zostáva až do účinnosti postupca. Tieto skutočnosti (doklady)

preukazujúce nadobudnutie účinkov ZoPP žalobca predložil až spolu s podaním žaloby. Žalovanej preto
nemožno vytýkať žiadne zavinenie za zastavenie konania, ani za vznik sporu, keď v súvislosti s výkonom
svojej funkcie a zákonnou prieskumnou povinnosťou poprela pohľadávku, ktorej oprávnenosť žalobca
riadne nedokladoval.

9. Právny záver súdu prvej inštancie o procesnej zodpovednosti žalovanej za zastavenie konania a
na ňom založený II. výrok uznesenia súdu prvej inštancie, tak podľa odvolacieho súdu nie je možné
hodnotiť ako vecne správny.

10. Odvolací súd však vzhľadom na osobitosť incidenčných konaní nemôže súčasne ponechať bez

povšimnutia ani tú skutočnosť, že žalobca, v súlade s poučením správcu, podaním žaloby uplatnil
svoje zákonné právo. K podanej žalobe priložil aj správcom požadované doklady. Žalobca síce mohol
očakávať (predpokladať), že žalovaná pohľadávku následne uzná a dôjde k späťvzatiu žaloby, uznanie
pohľadávky správcom ale nemohol ovplyvniť, keďže v zmysle § 32 ods. 17 ZKR je výsledkom výlučnéhooprávnenia správcu. V realizácii procesného práva žalobcu na podanie žaloby (najmä pri zásadných
dôsledkoch jej nepodania vo sfére žalobcu), ako aj v realizácii procesného práva na jej následné
späťvzatie(pouznanípohľadávkysprávcom),pretoaninastranežalobcunemožnovzhliadnuťsprávanie

zakladajúce procesnú zodpovednosť za zastavenie konania.

11. Podľa§388CSP,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Odvolací súd s poukazom na svoju vyššie uvedenú argumentáciu dospel k záveru, že zavinenie
zastavenia konania nemožno bez výhrad prisúdiť správaniu žiadnej zo sporových strán. Procesnou
zodpovednosťou za zastavenie konania preto nemožno spravodlivo zaťažiť ani jednu stranu sporu a v
predmetnej veci sú splnené procesné podmienky na postup podľa § 388 CSP.

13. Odvolací súd na uvedenom základe uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku,

aplikujúc ust. § 388 v spojení s § 256 ods. 1 CSP (per analogiam), zmenil tak, že žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na trovy

odvolaciehokonania,náhraduktorýchsiuplatnila.Ovýšketrovodvolaciehokonaniavsúladesust.§262
ods. 2 CSP rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, súd prvej inštancie
v osobe vyššieho súdneho úradníka.

15. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že procesnú situáciu zakladajúcu nárok žalovanej na trovy

odvolacieho konania pre jej úspech v prejednaní riadneho opravného prostriedku, je potrebné dôsledne
odlišovať od procesnej situácie prvoinštančného konania, kde posudzovanou otázkou bola síce rovnako
otázka vzniku nároku na trovy, avšak za odlišných okolností, od ktorých sa vznik tohto nároku odvodzuje.
V prípade trov prvoinštančného konania bola otázka danosti nároku na náhradu trov posudzovaná
výlučne z hľadiska existencie procesného zavinenia sporových strán za zastavenie konania (§ 256 ods.

1 CSP), nakoľko len procesné zavinenie strany tento nárok zakladá.
V prípade posudzovania nároku na trovy odvolacieho konania je však tento nárok spojený (viazaný)
výlučne s úspechom/neúspechom v konaní o prejednaní riadneho opravného prostriedku. Jeho danosť
a existencia sa posudzuje podľa ust. § 255 CSP, teda podľa odlišných kritérií ako tomu bolo vo vzťahu
k trovám vzniknutým v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade priznania nároku na náhradu

trov odvolacieho konania žalovanej, preto zo strany odvolacieho súdu nejde o odlišné zodpovedanie
identickej otázky (nároku na trovy konania), ale o samostatné posúdenie danosti tohto nároku pre
jednotlivé inštancie súdneho konania, vzhľadom na odlišné okolnosti (kritériá), na ktorých sa tento nárok
zakladá (od ktorých je závislý).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).