Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 29, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108209171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4108209171.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci (v spore) žalobcu: Donau farm Jelka,
s.r.o., sídlo Hlavná 65, Blahová, IČO: 36235873, zast. JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štúrova
13,Nitra,IČO:47249650,protižalovanému:Západoslovenskávodárenskáspoločnosť,a.s.,sosídlomv
Nitre,Nábrežiezahydrocentrálou4,IČO:36550949,zast.AdvokátskoukanceláriouJURIKA&KELTOŠ,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, IČO. 35 951 087, o náhradu majetkovej ujmy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/39/2008-1265 zo dňa 12. decembra 2019, v
spojení (1.) s (opravným) uznesením č. k. 25C/39/2008-1279 zo dňa 13. decembra 2019 a s (opravným)

uznesením č. k. 25C/39/2008-1358 zo dňa 2. decembra 2020, a (2.) s (dopĺňacím) uznesením č. k.
25C/39/2008-1355 zo dňa 13. októbra 2020 a s (dopĺňacím) uznesením č. k. 25C/39/2008-1361 zo dňa
3. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. až III. m e n í tak, že žalobu
žalobcu o zaplatenie 784.302,83 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia z a
m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%, o
výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

Žalobcu zaväzuje k náhrade trov štátu v sume 1.704,77 eura na účet súdu prvej inštancie do 15 dní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 01.04.2008 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by bol žalovaný povinný
nahradiť mu majetkovú ujmu spolu s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska (NBS) platnej pre jednotlivé obdobia k 1. dňu omeškania s
náhradou majetkovej ujmy, od vzniku ujmy do jej zaplatenia, keď požadoval aj náhradu trov konania

vrátane právneho zastúpenia. V dôvodoch žaloby poukázal na to, že v rokoch 2004 až 2007
obhospodaroval predmetnú poľnohospodársku pôdu v PHO (pásmo hygienickej ochrany) o výmere
celkom 1.750,57 ha, z toho vo vnútornom pásme PHO II. vo výmere 109,88 ha a vo vonkajšom pásme
PHI II. vo výmere 160,69 ha, na ktorých predmetných poľnohospodárskych pozemkoch je hospodárenie
v zmysle ním označenej právnej úpravy vhodného zákona obmedzené vo vzťahu k rastlinnej ako aj
živočíšnej výrobe, s ohľadom na čo nemohol dosiahnuť také hospodárske výsledky na hospodárení
predmetnej pôdy, aké by mohol dosiahnuť pri neobmedzenom - plnom využívaní pôdneho fondu, za

čo mu prináleží náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu. Podaním zo dňa
15.05.2008 uviedol, že si uplatňuje majetkovú ujmu za roky 2004 až 2005 spolu v sume 23.627.907,-
Sk (784.302,82 eura), teda požadoval za hospodársky rok 2004 majetkovú ujmu v sume 11.308.638,-
Sk (375.378,01 eura) a za hospodársky rok 2005 v sume 12.319.269,- Sk (408.924,81 eura) a tospolu s úrokom z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS pre jednotlivé obdobia
k 1. dňu omeškania s náhradou majetkovej ujmy, od vzniku ujmy do jej zaplatenia, keď požadoval
aj náhradu trov konania. Poukázal tiež na to, že špecifikácia žalobného petitu ohľadom ujmy za

predchádzajúce hospodárske roky 2006 a 2007 bude predmetom ďalšieho upresnenia na základe jej
stanovenia - prípadne aj znaleckým dokazovaním. Podaním zo dňa 31.05.2010 špecifikoval žalobný
návrh o primeranú hodnotu majetkovej ujmy za roky 2006 až 2009, ktoré okrem roku 2009 predstavujú
sumu cca 11.308.633,- Sk ročne, teda okrem už uplatnenej majetkovej ujmy za hospodárske roky 2004
a 2005 požadoval za hospodárske roky 2006 až 2009 majetkovú ujmu v sume 375.378 eur za každý

rok. Podaním zo dňa 20.07.2010 súdu poukázal na to, že v prípade jeho podania zo dňa 31.05.2010
sa jednalo o zmenu návrhu na začatie konania, z ktorého vyplývala jeho vôľa rozšíriť predmet konania
aj o rozhodovanie o ujmách za roky 2008 a 2009, teda žiadal rozhodovať o jeho návrhu a požadovanú
zmenu návrhu pripustiť. Na pojednávaní dňa 05.06.2012 Okresný súd Nitra zmenu - rozšírenie návrhu v
zmysle žiadosti navrhovateľa z 31.05.2010 a z 20.07.2010 nepripustil, keď na tomto pojednávaní návrh
(žalobu) žalobcu (v plnom rozsahu) zamietol (rozsudkom č. k. 25C/39/2008-568). Zástupca žalobcu pred

rozhodnutím súdu uviedol, že vzhľadom na to, že za roky 2006 a 2007 si uplatňuje v samostatnom
konaní náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania, v tomto konaní na rozšírení návrhu, resp.
na zmene návrhu netrvá; následne súd prijal zhora uvedené uznesenie o nepripustení rozšírenia návrhu
v zmysle uvedených podaní - žiadosti navrhovateľa z mája a júla roku 2010.

2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k.
25Co/237/2012-631 zo dňa 22.05.2013 celý zhora uvedený rozsudok Okresného súdu Nitra ako súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Podaním zo dňa 18.10.2013 učinil žalobca oznámenie údajov pre znalecké dokazovanie, kde

poukázal na to, že hospodáril v jednotlivých rokoch 2004 až 2009 na týchto výmerách - v roku 2004 na
výmere 1.751,67 ha, v roku 2005 na výmere 1.755,02 ha, v roku 2006 na výmere 1.761,92 ha, v roku
2007 na výmere 1.770,27 ha, v roku 2008 na výmere 1.767,40 ha a v roku 2009 na výmere 1.721,80
ha, keď prakticky celá obhospodarovaná výmera sa nachádzala v ochranných pásmach a v rokoch
2004 a 2005 z vyššie uvedených výmer hospodáril na 109,88 ha pôdy vo vnútornom pásme hygienickej

ochrany vodárenských zdrojov. Čo sa týka pestovaných plodín na jednotlivých parcelách, opätovne súd
do súdneho spisu založil deklarácie poľnohospodárskych pozemkoch za roky 2004 a 2009 predkladané
poľnohospodárskej platobnej agentúre a ako prílohy ročné výkazy o rastlinnej výmere za roky 2004 až
2007, rovnako aj prehľad príjmov a výdavkov za jednotlivé roky ako vyplývajú z daňových priznaní k
dani z príjmov právnickej osoby. Predložil súdu aj zoznam nájomných zmlúv, ako aj nájomné zmluvy

samotné. V podaní zo dňa 14.12.2017 žalobca uviedol, že po zvážení sa rozhodol nepožadovať náhradu
majetkovej ujmy vo vzťahu k pozemkom, ktoré síce dlhodobo obhospodaroval, avšak na predložených
nájomných zmluvách, napr. absentuje podpis zmluvnej strany, alebo kde je zrejmé, že zmluva zjavne
nie je podpísaná prenajímateľom, preto je pripravený upustiť od vymáhania majetkovej ujmy v pôvodne
podanej žalobe na výmerách, ktoré pripadajú na nájomné zmluvy evidované v predložených prehľadoch

pod číslami 1X, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX a XXX, pričom spolu predstavuje takto dotknutá výmera pozemkov v jeho užívaní cca 73,50
48 ha. V podaní datovanom rovnako dňa 14.12.2017 a rovnako označenom ako zaslanie prehľadu
nájomných zmlúv + vyjadrenie uviedol pripravenosť upustiť od vymáhania majetkovej ujmy v zmysle

pôvodne podanej žaloby na parcelách s celkovou výmerou 43,06 ha, pripadajúcich na nájomné zmluvy
evidované v predložených prehľadoch pod č. XX, XX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX. Na pojednávaní dňa 04.09.2018 žalobca prostredníctvom zástupcu
špecifikoval, že výmera sporných zmlúv na náhradu škody, za ktoré nežiadajú finančnú satisfakciu,

by mala predstavovať 43 ha. Na pojednávaní 21.05.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
upresnilpetittak,žepožadovanýúrokzomeškaniapredstavuje9%ročne,ideonárokpodľaobchodného
zákonníka, omeškanie nastalo od 29.10.2007 - od rokovania sporných strán, kde bola žalovaná suma
prezentovaná. V podaní zo dňa 11.12.2019 označenom ako vyjadrenie k vyjadreniu znalca žalobca
uviedol, že náhradu požaduje v rozsahu stanovenom znaleckým posudkom K. W.. G. Y., Q.. č. X/XXXX

v znení jeho dodatkov, t. j. žiada žalovaného zaviazať k náhrade majetkovej ujmy za rok 2004 vo výške
494.403 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 29.10.2007 do zaplatenia ako aj za rok 2005 vo
výške 367.711 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 29.10.20007 do zaplatenia, teda
spolu v sume 862.114 eur s uvedeným úrokom z omeškania 8,5% ročne z celej sumy od 29.10.2007 aždo zaplatenia, keď požadoval aj náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na poslednom pojednávaní -
na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku - dňa 12.12.2019 žalobca opravil celkovú sumu
uvedenú v jeho predchádzajúcom vyjadrení na sumu 784.302,83 eura.

4. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným), v poradí druhým (a následne zhora
uvedenými uzneseniami opravovaným a dopĺňaným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej
inštancie vo veci (opätovne) takto rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 784302,83 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od
29.10.2007 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 1704,77 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet Okresného súdu Nitra.

III. Žalobcovi voči žalovanému súd priznáva plnú náhradu trov konania.

IV. Žalobcovi sa vracia preddavok na trovy konania vo výške 39215,14 eur po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V. Žalovanému sa vracia preddavok na trovy konania vo výške 39215,14 eur po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

(VI.) Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.501.512,00 eura (roky 2006-2009) z a s t a v u j e .

(VII.) Súd konanie v časti úrokov z omeškania nad 8,5% z a s t a v u j e .

5. Poukazujúc na predchádzajúci postup - rozhodnutia v spore a doplnenie dokazovania zistil tento
doplňujúci skutkový stav.

6. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok K. W.. G. Y. Q.., odbor ochrana životného prostredia, vodné
hospodárstvo, odvetvie odhad škôd v životnom prostredí, čistota vôd, hydromeliorácie. Pre potreby
znaleckého dokazovania bol vypracovaný odborný posudok Výskumným ústavom pôdoznalectva
a ochrany pôdy zo dňa 13.01.2012 podľa ktorého bola deklarovaná výmera obhospodarovaných
kultúrnych dielov žalobcom v rokoch 2004-2009. Dodávateľsky bola spoločnosťou Geotop Nitra s.r.o.

vykonaná analýza nájomných zmlúv za roky 2004-2005. Celková dotknutá rozloha v POH (pásma
hygienickej ochrany) predstavovala 1.750,57 ha. Žalovaný namietal špecifikáciu rozlohy, za ktorú si
žalobca uplatňoval majetkovú ujmu, resp. platnosť či existenciu nájomných zmlúv. Žalobca podľa
žalovaného nepredložil znalcovi všetky podklady k vypracovaniu posudku (hnojársky plán a časový
plán hnojenia). Súd uložil žalobcovi povinnosť spracovať nájomné zmluvy, pričom užívanie pôdy bez

zmluvného dojednania súd nemôže akceptovať. Jednalo sa o 796 zmlúv. Podľa žalobcu sa plán hnojenia
vzťahuje na hnojenie hnojovicou, čím žalobca nehnojil. Vzhľadom na námietky žalovaného upravil
rozlohu, za ktorú požadoval ujmu znížením o 43 ha, vylúčením pôdy, kde sa nájomný vzťah nedal
preukázať, i keď v užívaní žalobcu táto pôda bola. Znalec vypracoval dodatok č. 1 k posudku č. 1/2015,
bol oboznámený s námietkami žalovaného, pričom po odbornej stránke na svojich záveroch zotrval.

Ustanovil výšku majetkovej ujmy na parceliach, ktoré ostali po úprave žalobcu predmetom nároku za
rok 2004 sumu 494.403 eur a za rok 2005 sumu 367.711 eur. Opravil aj znenie znaleckej doložky podľa
aktuálne platného stavu (č. l. 1206-1207). Odsúhlasovanie hnojacich plánov sa stalo nevykonateľné.
Žalobca si uplatňoval sumu 784.302,83 eura s 8,5% úrokom z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia.
Žalovaný namietal neplatnosť všetkých zmlúv z dôvodu, že išlo o prenájom spoluvlastníckych podielov

na pozemkoch, takto uzavretá nájomná zmluva je neplatná s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn.
33Obo 355/2005 zo dňa 28.07.2007. Žalobca k žiadosti a k žalobe nepredložil všetky potrebné podklady
a nepreukázal ako konkrétne bol obmedzený a aké mal zvýšené náklady pri svojej činnosti na pôde v
ochrannompásmevodárenskýchzdrojov.Inénámietkyvočizmluvámkrozlohektorázostalapredmetom
konania žalovaný nemal. V prípade prenájmu podielov na konkrétnych parceliach nie od všetkých ich

vlastníkov v prípade žiadosti o náhradu mal žalobca predložiť splnomocnenie od vlastníkov v zmysle
§ 1 ods. 2 písm. c) vyhl. 438/2005 Z.z. Žalovaný namietal oprávnenie znalca vypracovať predmetný
znalecký posudok. Žalovaný si chcel dať vypracovať znalecký posudok, čo mu znalec W.. D. odmietol,
z dôvodu nepredloženia všetkých podkladov, pričom predložil vyjadrenie, podľa ktorého z dokladovpredložených k znaleckému posudku K.. Y. nie je možné vypracovať posudok o majetkovej ujme, ide o
ekonomickú, nie ekologickú kategóriu, chýbali knihy analytickej evidencie. Podľa žalobcu bolo možné
uzavrieť nájomnú zmluvu aj bez písomnej formy s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 208/1994 Z.z.

a ak nájomca podľa § 676 ods. 2 OZ užíva pôdu po skončení nájmu, zmluva sa predlžuje automaticky.
Je pritom možné uzavrieť nájomnú zmluvu aj k spoluvlastníckemu podielu, takáto dispozícia nie je
nemožná, podobne prenajíma aj SPF. Poukazoval na rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 184/2010 zo
dňa 27.10.2010, uznesenie ÚS SR č. IV ÚS 342/2012 zo dňa 03.07.2012. Novelizácia § 14 zákona č.
504/2003 Z.z. nemala vplyv na žalované obdobie rokov 2004, 2005. Podobný nárok bol priznaný súdom

a potvrdený KS v Nitre sp. zn. 9Co/251/2017, pričom vec prejednal aj NS SR v konaní 3 Cdo 212/2015.
Ešte podľa zákona č. 184/2002 Z.z. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 04.05.2006 sp. zn. 15Co
115/2005 potvrdil nárok na majetkovú ujmu nájomcovi pozemkov na poľnohospodársku činnosť.

7. Uviedol aj skutkový a právny stav zistený do 1. rozhodnutia:

7.1. Žalobca obhospodaruje pozemky za účelom poľnohospodárskej činnosti, keď časť pozemkov sa
nachádza v pásmach ochrany vodných zdrojov. V týchto pásmach sú zákonné obmedzenia bežného
obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku. Za tieto obmedzenia, ktoré znižujú výnosy a
teda aj príjmy žalobcu z užívania tejto pôdy za r. 2004 a 2005 žalobca od žalovaného požadoval
majetkovú ujmu v sume 784.302,83 eura. Žalobca si dal spoločnosťou Inveon s.r.o. vyhotoviť posudok

o výške majetkovej ujmy. Dňa 29.10.2007 prišlo k stretnutiu účastníkov, ktorého predmetom bola
žiadosť žalobcu ako nájomcu pozemkov v II. pásme ochrany vodného zdroja o zaplatenie majetkovej
ujmy, titulom obmedzenia obhospodarovania pozemkov za r. 2004 a 2005. Žalobca zást. žalovaného
odovzdal citovaný posudok aj s prílohami. Podľa žalobcu žalovaný nespochybňoval nárok žalobcu,
chcel si dať len vyhotoviť kontrolný posudok za účelom overenia výšky majetkovej ujmy, čo aj urobil.

Žalovaný však žiadnu sumu žalobcovi neuhradil. Žalobca sa uhradenia sumy domáhal žalobou, keď
uvádzal, že na úhradu majetkovej ujmy stačilo predložiť odporcovi znalecký posudok a nebola potrebná
žiadosť a prílohy v zmysle § 1 Nariadenia vlády 184/2003 Z. z., resp. 438/2005 Z. z.. Žalobca
mal napriek tomu za to, že potrebné podklady predložené boli, pričom uvádzal, že nepotreboval
splnomocnenie spoluvlastníkov pozemkov, keďže si sám uplatňoval náhradu. Taktiež mal za to, že

nebolo potrebné predložiť všetky nájomné zmluvy, keď týchto bolo množstvo a žalovanému bol
predložený zoznam. Žalovaný dobrovoľne žalovanú sumu nevyplatil, navrhoval žalobu zamietnuť, keď
od začiatku konania namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď žalobca nepreukázal, že je nájomcom
dotknutých pozemkov jednotlivými nájomnými zmluvami. Žalovaný taktiež spochybňoval predložený
posudok, resp. oprávnenosť organizácie, ktorá ho vyhotovila, na vykonávanie znaleckej činnosti,

namietal, že majetková ujma nie je vyčíslená samostatne pre každý druh ochranného pásma, nebol
špecifikovaný rozsah obmedzenia užívania dotknutých pozemkov (údaje o aplikácii hnojív). V rámci
posudku a príloh nebol jasne špecifikovaný rozsah užívaných pozemkov a vzhľadom na nepredložené
nájomné zmluvy nebolo možné overiť, či v nich nebolo zohľadnené pri výške nájomného, obmedzené
užívaniepozemkov. Žalobcachcelvpriebehukonaniavzmysle§95O.s.p.zmeniťnávrh,avšakskôrako

súd o tejto zmene rozhodol, na rozšírení návrhu netrval, na základe čoho súd zmenu návrhu nepripustil.

8. Svoje rozhodnutie, s poukazom na uvedené, ako aj s poukazom na citované ustanovenia zák.
č. 364/2004 Z. z. o vodách (§ 30 ods. 2, § 32 ods. 6 a 8), citované ustanovenia Nariadenia vlády
SR č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného

obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady (§ 2 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2), ustanovenia Nariadenia
vládySRč.138/2005Z.z.opodrobnostiachobsahužiadostioúhradunákladovzaobmedzeniebežného
obhospodarovania pozemku o spôsobe výpočtu náhrady (§ 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2, § 5), ustanovenia
zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov (§ 8 ods. 1, § 12 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 25), ustanovenie § 3 Nariadenia vlády č. 208/1994 Z.

z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
(OZ - zák. č. 40/1964 Zb. - § 39, § 139 ods. 2, § 676 ods. 1 a 2), s poukazom na prílohu č. 6 inštrukcie
7/2009 MS SR č. 23635/2009-51 a na prílohu č. 2 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., ako aj s poukazom na
citované ustanovenia Ústavy SR (čl. 4, čl. 40 až 44), odôvodnil nasledovne:

8.1. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaný
v súlade so zákonom, žalobca nebol povinný predložiť všetky náležitosti vyplývajúce z nariadenia
vlády č. 438/2005 Z. z.. Ak teda žalovaný namietal, že žalobca si riadne nárok neuplatnil, súd na túto
námietku neprihliadal. Vzhľadom na stav konania do prvého rozhodnutia OS Nitra súd ustanovil voveci znalca majúc za to, že o vyriešenie otázky na ktoré vedecké a technické poznatky. Predmetom
znaleckého dokazovania bolo zistenie materiálnej ujmy žalobcu. Súd ustanovil znalca K.. Y.. Súd
určuje znalca, ktorého vo veci ustanoví podľa jeho odboru a odvetvia. Znalec pritom ustanovenie

nenamietal, z čoho mal súd za to, že vie odpovedať na položené úlohy. Posudok znalec vypracoval a
aj k dodatku doložil náležitú znaleckú doložku. Obsahové vymedzenie odboru a odvetvia zodpovedalo
predmetu veci. Bolo potrebné zistiť vplyv poľnohospodárskej činnosti na vodné zdroje zohľadniac
zákonné obmedzenia a z toho vyplývajúce obmedzenia pre poľnohospodársku činnosť z pohľadu
vzniknutej škody. Dodržanie obmedzení a škoda podľa vodného zákona spolu bezprostredne súvisia.

Zisťovanie škody je súčasť odvetvia znalca Doc. Y., ktorý je znalcom aj v odvetví čistota vôd, pod ktoré
sa vzťahuje ochrana vodných zdrojov a hospodárenie v pásmach vodných zdrojov. Ustanovenie §
30 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách určuje nájomcovi poľnohospodárskych
pozemkov povinnosť ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na
výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým
zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie

retenčnej schopnosti územia. Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach
vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Súd si nevedel predstaviť
vypracovanie znaleckého posudku osobou, ktorá má ekonomické vzdelanie a vypracováva posudky
v odbore ekonómia manažment, ale nemá odborné vedomosti z čistoty vôd, ochrany životného
prostredia a škôd v ňom. Samozrejme znalec môže spolupracovať s iným znalcom či organizáciou

za účelom vypracovania posudku. Doc. Y. aj spolupracoval s organizáciou za účelom zmapovania
územia podliehajúce ochrannému pásmu vodných zdrojov s prienikom na parcely obhospodarované
žalobcom. Vyjadrenie znalca W.. D. podľa súdu znalecký posudok znalca K.. Y. nespochybnilo. Znalec
K.. Y. vypracoval to, čo znalec W.. D. nevedel. Úlohou znalca bolo určiť, či došlo k majetkovej ujme
pri hospodárení žalobcu vzhľadom na ochranu vodných zdrojov žalobcu a v akej výške, išlo o odborné

posúdenie, toto znalec určil a v dodatku posudku na svojom postoji znalec zotrval. Súd sa zaoberal
námietkami žalovaného aj ohľadne parciel, za ktoré náhrada bola požadovaná. Po tom, ako žalovaný
spochybnil niektoré nájomné zmluvy z pohľadu ich existencie, či reálneho uzavretia, žalobca vylúčil časti
obrábaných parciel z požadovaného nároku (s platnosťou zmlúv z pohľadu prenájmu podielov sa súd
bude zaoberať nižšie). Žalovaný z tohto pohľadu ďalšie námietky k nájomným zmluvám nemal a tak

rozloha za ktorú žalobca požadoval majetkovú ujmu po úprave znalcom nebola v tomto smere sporná.
Podľa dodatku č.1 k znaleckému posudku škoda žalobcu za roky 2004, 2005 predstavuje sumu 862.114
eur (rok 2004 sumu 494.403 eur a rok 2005 sumu 367.711 eur). V oboch prípadoch ide o náhradu za
zníženie (poľnohospodárskej) produkcie.

8.2. Súd si samostatne (okrem námietok z predchádzajúceho odseku) vyriešil otázku platnosti zmlúv
žalobcu a spoluvlastníkov nehnuteľnosti. Otázku platnosti zmlúv súd riešil z hľadiska vzťahu žalobcu a
spoluvlastníkov prenajatých parciel. Počas dlhej doby existencie zmluvné strany považovali a považujú
zmluvy za platné, teda za uzavreté písomne, ak to bolo potrebné, určite a zrozumiteľne, v zmysle
nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z. a zákona č. 504/2003 Z. z. a Občianskeho zákonníka. O neplatnosti

sa vyjadroval len žalovaný, ktorý nemá so spoluvlastníkmi parciel a žalobcom žiaden nájomný právny
vzťah. Nájomné zmluvy v prevažnej miere boli uzatvorené na viac ako 5 rokov (prevažne 10 rokov),
teda bola potrebná písomná zmluva. Nebolo však potrebné uzavretie nových zmlúv, ak nebol nájomca
alebo prenajímateľ vyzvaný rok pred ukončením nájmu na vrátenie či prevzatie pozemku. Platné
tak boli zmluvy, ktorých platnosť v písomnej podobe bola do skončenia žalovaného obdobia, keď

nebol preukázaný citovaný koniec zmluvného vzťahu. Je však nereálne a nepraktické uzavrieť na
jednu parcelu naraz jednu zmluvu so všetkými spoluvlastníkmi. Vzhľadom na tradície, historický vývoj,
efektívnosť, reálnosť postupu, prax (napríklad SPF ako najväčšieho prenajímateľa spoluvlastníckych
podielov) je možné vychádzať v zmysle § 39 a § 139 O.z. z toho záveru, že takýto postup
nie je v rozpore so zákonom. Naopak, ak by sa postup uzavretia zmlúv s každým spoluvlastníkom

zvlášť považoval za neplatný, napriek tomu, že by to nebola vôľa nájomcov a prenajímateľov cca 90%
zmlúv na pôdu v SR by bolo neplatných. Takýto výklad by bol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, teda najmä štvrtej hlavy prvej časti. V zmluvách, resp. prílohách boli prenajímané parcely
špecifikované a to v celku a konkrétny podiel a výmera spoluvlastníka. Súd nevidel rozpor so zákonom,
ak bol uvádzaný aj diel spoluvlastníka, takýto postup je zrozumiteľný pre prenajímateľa a ľahšie určiteľná

je aj cena nájmu. Zo zmlúv všetci účastníci zmlúv vedeli, teda aj spoluvlastníci čo sa prenajíma. Ak by
aj nejaký spoluvlastník tú ktorú nájomnú zmluvu neuzavrel o hospodárení s vecou rozhoduje väčšina
spoluvlastníkov.Podľanázorusúdunovela§14zákonač.504/2003Z.z.platnáod01.02.2019odstránilanejasný stav priamym znením v zákone. Dátum uzavretia zmluvy nie je podstatnou náležitosťou, bez
ktorej by bola zmluva neplatná.

8.3. Žalobca tak oprávnene užíval predmetné nehnuteľnosti, uplatňoval si sumu 784.302,83 eura s 8,5%
úrokom z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia z titulu majetkovej ujmy. V špecifikácii z č. l. 30 si
uplatňoval sumu 375.378,01 eura za rok 2004 a sumu 408.924,82 eura za rok 2005. Podľa znalca ujma
predstavovala sumu rok 2004 sumu 494.403 eur a rok 2005 sumu 367.711 eur. Za rok 2004 mal žalobca
nárok na vyššiu sumu, ako si on špecifikoval za tento rok a za rok 2005 mal nárok na nižšiu sumu ako

si uplatňoval. Súd pri priznaní nároku nerozhodoval podľa rokov, ale o nároku ako celku. Bral do úvahy,
že si uplatňoval majetkovú ujmu, na ktorú podľa vykonaného dokazovania mal nárok, výška záležala od
znaleckého dokazovania. Bez rozšírenia žaloby si žalobca nemohol uplatňovať väčší nárok i keď podľa
znaleckého posudku mal na to nárok (862.114 eur). Súd bral nárok žalobcu ako celok a v rozsahu sumy
784.302,83 podľa znaleckého posudku bol v tomto rozsahu úspešný, i keď z iných dôvodov ako tento
nárok odôvodňoval žalobca. Právny základ bol rovnaký materiálna ujma, išlo o dôvody výpočtu ujmy, čo

podľa súdu nebol dôvod na čiastočné nepriznanie nároku.

8.4. Žalobca je preukázaný nájomca pôdy spadajúcej do ochranného pásma vôd v rozsahu
špecifikovanom v znaleckom posudku, za čo má podľa znaleckého posudku nárok na majetkovú
ujmu. Súd zaviazal žalovaného ako povinnú osobu zaplatiť žalobcovi sumu 784.302,83 eura s 8,5%

úrokom z omeškania od 29.10.2007 do zaplatenia. Úrok z omeškania je priznaný v zmysle nariadenia
vlády 87/1995 Z.z. platného pred 31.01.2013 (§ 10a) vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby. Úrok z
omeškania súd priznal od kedy strany spolu rokovali, kde si žalobca ujmu uplatnil (konštatované aj v
rozhodnutí KS v Nitre zo dňa 22.05.2013) a žalovaný dobrovoľne neplnil.

8.5. Žalobca a žalovaný uhradili preddavok na trovy štátu v sume po 500 eur. Súd uhradil za odborný
posudok Výskumnému ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy sumu 203,51 eura. Znalcovi K.. W.. P. Y.
Q.. priznal znalečné v sume 1974,26 eura a 527 eur. Spolu ide o sumu 2.0704,77 eura, z toho suma
1.000 eur bola pokrytá preddavkami. Rozdiel v sume 1.704,77 eura súd v zmysle § 259 CSP uložil
povinnosť zaplatiť neúspešnú stranu konania, žalovaného na účet Okresného súdu Nitra.

8.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči
žalovanému, ako plne úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania.

8.7. V priebehu konania súd zaviazal strany sporu a tieto uhradili preddavky na trovy konania podľa

pôvodného § 141a OSP. Predmetné ustanovenie bolo zrušené (nález ÚS SR v zbierke č. 194/2016 Z. z.)
ako aj samotný OSP. Súčasný CSP dané ustanovenie nemá ani prechodne ustanovenia postup vo veci
preddavkov neupravovali. Vzhľadom na princípy CSP by bolo nespravodlivé naďalej stranám zadržiavať
ich preddavky, preto im ich súd vrátil, každému sumu 39.215,14 eura.

9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v rozsahu výrokov I. až III. napadol len žalovaný,
domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby podaná žaloba bola zamietnutá a aby mu bola priznaná náhrada
trov (celého) konania. V dôvodoch odvolania poukázal na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Citujúc z bodu 35. odôvodnenia rozsudku uviedol, že z jeho záverov je
zjavný názor súdu, že ustanovenia zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách pojednávajúce o nároku na náhradu

majetkovej ujmy za obmedzené užívanie pozemkov v ochranných pásmach vodných zdrojov sú podľa
názoru súdu v rozpore s Ústavou SR, konkrétne § 32 ods. 6 tohto zákona, s ohľadom na čo bol v
zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP povinný konanie obligatórne prerušiť a podať Ústavnému súdu
SR návrh na začatie konania o súlade zákona o vodách s Ústavou SR, teda nesprávnym procesným
postupom - neprerušením konania a nepodaním návrhu na Ústavný súd došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, keď považuje za neprípustné, aby súd na jednej strane vyslovil, že ustanovenie, od
ktorého žaloba odvodzuje svoj nárok je protiústavné, avšak s odvolávkou na toto sporné ustanovenie
ako na platnú legislatívnu úpravu žalobcovi súčasne nárok priznal. Odhliadnuc od uvedeného je už len
z tohto dôvodu rozsudok zmätočný a nezákonný. Napriek neopodstatnenosti venovania sa veci ďalej,
z dôvodu úplnosti poukazuje aj na ďalšie vady v rozsudku. V bode 37. odôvodnenia rozsudku súd vec

nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o platnosti žalobcom predložených a ním od počiatku
spochybňovaných „nájomných zmlúv“, keďže predmetom „nájmu“ podľa týchto žalobcom predložených
listín sú spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, ktoré v relevantnom čase neboli spôsobilé byť
predmetomnájomnéhovzťahuzdôvodu,žezust.§137ods.1OZaustálenejrozhodovacejpraxesúdovje zrejmé, že spoluvlastnícky podiel na veci je tzv. ideálnym podielom a nie je možné na základe jeho
veľkosti určiť, ktorú konkrétnu časť veci vlastní ten ktorý podielový spoluvlastník. Ak teda nie je možné
určiť konkrétnu časť vecí, ktorú podielový spoluvlastník vlastní, je zároveň vylúčené, aby spoluvlastník

prenajal svoj spoluvlastnícky podiel na veci, teda nie je možné, aby spoluvlastnícky podiel na pozemku
bol spôsobilým predmetom nájmu. Z uvedeného vyplýva, že ak je predmetom úkonu označeného ako
„zmluva o nájme“ spoluvlastnícky podiel na konkrétnych viacerých pozemkoch, pričom celková výmera
prenajatej pôdy je takouto zmluvou určená ako súčet výmery pripadajúce na jednotlivé spoluvlastnícke
podiely prenajímateľa k jednotlivým pozemkom, je plnenie takejto zmluvy nemožné, keď právny úkon,

ktorého predmetom je plnenie nemožné, je v zmysle ust. § 37 ods. 2 OZ neplatný. Spoluvlastnícky
podiel na pozemku teda nie je spôsobilým predmetom nájmu a plnenie predmetu takejto zmluvy, t. j.
prenájom ideálnej časti je nemožné, teda každá takáto zmluva je absolútne neplatná. Napriek vyššie
uvedenému prvoinštančný súd bez akejkoľvek opory v právnych predpisoch platných v relevantnom
čase (2004 a 2005) dospel k záveru, že nájomné zmluvy sú platné a ich platnosť odôvodnil tradíciami,
historickým vývojom, efektívnosťou, reálnosťou postupu a praxou, čo považuje za neudržateľný právny

názor, nakoľko má za to, že každé rozhodnutie súdu musí mať oporu v platných právnych predpisoch.
Napádaný rozsudok, v ktorom súd odôvodňuje platnosť nájomných zmlúv a teda aktívnu legitimáciu
žalobcu len odkazom na údajné tradície a prax, preto považuje z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci za nezákonný. Správnosť jeho právneho názoru o neplatnosti tzv. nájomných zmlúv s
predmetom nájmu spoluvlastníckych podielov napokon korešponduje aj s požiadavkami zákonodarcu

stanovenými v súvisiacich právnych predpisoch, a to konkrétne v Nariadení vlády SR v platnom
rozhodnomčaseč.438/2005.Vzmysle§1ods.2písm.c/uvedenéhonariadeniajepodmienkoupodania
relevantnej žiadosti najmä splnomocniť spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre
osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, čo nepriamo potvrdzuje správnosť jeho názoru
o neplatnosti nájomných zmlúv, aj keď v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu nepodmieňuje

vznik nároku na náhradu majetkovej ujmy podaním žiadosti s náležitosťami podľa nariadenia. Ak by
zákonodarca v relevantnom čase pripúšťal, že spoluvlastník podielu na pozemku môže svoj podiel na
pozemku prenajať bez ohľadu na vôľu ostatných podielových spoluvlastníkov, v nariadení by nestanovil
ako jednu z povinných náležitostí žiadosti o náhradu písomné splnomocnenie spoluvlastníkov. Nemožno
sa stotožniť ani s názorom súdu, že novela § 14 zák. č. 504/2003 Z. z. platná od 01.02.2019 odstránila

nejasný stav priamym znením v zákone, keď práve táto legislatívna zmena podľa jeho názoru opäť
len potvrdzuje jeho právny záver majúci oporu v právnych predpisoch o tom, že spoluvlastnícky podiel
na pozemku nebol pred 01.02.2019 spôsobilým predmetom nájmu; ak by totiž takáto nájomná zmluva
bola možná, zmena právnej úpravy by potrebná vôbec nebola. Niet teda žiadnych pochýb, že v rokoch
2004 a 2005 právne predpisy neumožňovali uzatvorenie nájomnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel na

pozemku, v dôsledku čoho potom žalobca v tomto konaní nie je aktívne legitimovaný a túto otázku
prvoinštančný súd posúdil nesprávne, keď ani jeho argumentácia neobstojí, lebo až neskôr dotknutou
novelou zákona došlo k zavedeniu výnimky z tohto aj naďalej všeobecne platného právneho pravidla
obsiahnutého v OZ. Napádaný rozsudok preto nesporne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a trpí aj inými právnymi vadami, pre ktoré ho považuje za arbitrárny, zmätočný a nepreskúmateľný.

Poukazuje na fakt, že prvoinštančný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou
týkajúcou sa absencie preukázania oprávnenosti údajných „prenajímateľov“ uzatvoriť takéto „nájomné
zmluvy“, keď odhliadnuc od nemožnosti uzatvorenia platnej zmluvy na spoluvlastnícky podiel bol
žalobca povinný predložiť aj doklad o vlastníctve pozemku. Ani pri najlepšej snahe identifikovať pozemky
uvádzané v nájomných zmluvách, tieto nebolo možné na verejne dostupnom katastrálnom portály

vyhľadať, nakoľko pozemky s označením uvedeným v zmluvách podľa údajov katastra neexistujú;
poznamenáva, že aj nariadenie stanovuje povinnosť predložiť doklad o vlastníctve pozemku nie starší
ako 3 mesiace (§ 1 ods. 2 písm. a/), avšak žalobca napriek viac ako 10 rokov trvajúcemu sporu
žiaden doklad o vlastníctve súdu k dotknutým pozemkom nepredložil a na toto súd vôbec neprihliada
a teda s jeho námietkami k tomu sa nevysporiadal a tieto úplne odignoroval. Konajúci súd bol teda

povinný skúmať, či údajní prenajímatelia vôbec boli vlastníkmi „prenajímaných“ pozemkov na pozemku/
pozemkoch, čím sa vôbec nezaoberal. Čo sa týka samotnej výšky majetkovej ujmy uvádzanej v bode
36. odôvodnenia rozsudku, záver súdu nemá oporu v platných právnych predpisoch a ani vo vykonanom
dokazovaní, spôsobuje hrubú nezákonnosť a nesprávnosť rozsudku. Konajúci súd bez akejkoľvek opory
vplatnýchpredpisochneprihliadolnadôkaznímpredloženýatokonkrétnenaodbornévyjadrenieznalca

W.. I.. C. D., ktorý ako odborne spôsobilá osoba skonštatoval, že nie je možné vypracovať znalecký
posudok na základe dokladov tvoriacich prílohu znaleckého posudku K.. W.. G. Y., nakoľko nejde o
prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku tak, ako to vyžaduje ust. §
17 ods. 4 písm. e/ zák. č. 382/2004 Z. z.. Neobstojí záver súdu o nespôsobilosti znalca W.. D. navypracovanie posudku, keď majetková ujma je bezpochyby finančnou ujmou, a teda ktorej výšku v
zmysle citovanej inštrukcie MS SR stanovuje znalec práve z odboru ekonómia a manažment. Ak aj v
obsahovej náplni činnosti znalca K.. Y. z odboru ochrana vôd je uvedené „hospodárenie v ochranných

pásmach vodných zdrojov“, toto samo o sebe nie je postačujúce, resp. zahŕňajúce aj stanovenie výšky
finančnej škody z dôvodu dodržiavania opatrení v ochranných pásmach vodných zdrojov. Určenie výšky
finančnej ujmy znalcom z odboru ochrany vôd je aj s ohľadom na citovanú inštrukciu neprípustné, čo
svedčí o odbornej nesprávnosti a povrchnosti posudku vypracovaného K.. Y.. Ak teda znalec D. okrem
iného žiadal napríklad o predloženie kompletných účtovných závierok za tri roky predchádzajúce a tri

roky nasledujúce po žalovanom období za účelom určenia ujmy v primeranom a preukázanom rozsahu,
toto požadoval ako odborník z oblasti stanovenia výšky škody práve za účelom relevantného určenia
primeranej výšky majetkovej škody. Konajúci súd účelovo interpretoval vyjadrenie znalca D. ako jeho
neschopnosť vypracovať posudok, keď tento sa vyjadroval len k tomu, prečo nie je možné vypracovať
znalecký posudok na základe príloh tvoriacich prílohu znaleckého posudku K.. Y.. Ak teda K.. Y. posudok
vypracoval, je zjavné, že ho vypracoval neodborne - bez zohľadnenia relevantných dokladov a teda

záver súdu o tom, že vyjadrenie W.. D. znalecký posudok K.. Y. nespochybnilo neobstojí, teda konajúci
súd hrubo porušil jeho právo na riadne a spravodlivé dokazovanie. Neodbornosť posudku K.. Y. je zrejmá
aj zo skutočností, že majetková ujma žalobcovi mohla vzniknúť len v prípade, ak by tento skutočne bol pri
obhospodarovaní pozemkov obmedzený, t. j. dodržiaval obmedzenia vyplývajúce z rozhodnutia o určení
ochranného pásma dotknutého vodného zdroja, avšak znalec Y. sa v dodatku k posudku úplne jasne

vyjadril, že „konkrétna výška majetkovej ujmy na základe dodržiavania tohto obmedzenia stanovená
nebola“. Znalec tiež uvádza pri zodpovedaní otázky č. 3 v dodatku, že dodržiavanie tohto nariadenia
nebolopreukázané,žesaopieraločestnévyhláseniežalobcu,keďplányhnojeniakdispozíciinemalaže
nemal k dispozícii informácie o charaktere opatrení a časových súvislostiach. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalobcovi žiadna majetková ujma v dôsledku dodržiavania niektorého z obmedzujúcich opatrení

nevznikla a znalec ju ani nevyčísloval, keď žalobca dodržiavanie obmedzujúcich opatrení nepreukázal
a preto je vznik akejkoľvek jeho ujmy vylúčený. Postup podľa metodiky výpočtu určenej v nariadení, na
ktoré sa znalec odvoláva, je dôvodný a opodstatnený len v prípade preukázaného obmedzenia užívania
pozemkov, v dôsledku čoho je posudok znalca Y. a jeho dodatok pre účely tohto konania bezpredmetný,
keďzapovšimnutiestojíajfakt,žeznalecvposudkunajskôrvyčíslilajmajetkovúujmuzdôvoduzvýšenia

nákladov, zatiaľ čo v dodatku tomu istému posudku len konštatuje, že majetková ujma z dôvodu zvýšenia
nákladov nevznikla. Z uvedeného je tak zrejmé, že rozsudok na základe posudku znalca Y. nielenže
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ale že súd hrubo porušil aj zásadu rovnosti účastníkov konania,
keď na dôkaz predložený ním (odborné vyjadrenie W.. D.) vôbec neprihliadol, avšak akceptoval na účely
určenie výšky majetkovej ujmy posudok znalca Y., ktorý je rozporuplný, nehovoriac o tom, že sa s jeho

relevantnými námietkami nevysporiadal.

10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal potvrdenie napadnutého rozsudku s priznaním
mu náhrady trov aj odvolacieho konania. Poukázal na to, že mu nie je zrejmé, na základe čoho
žalovaný dospel k záveru, že by mali byť ustanovenia zák. č. 364/2004 Z. z. v rozpore s Ústavou

SR, keď z právneho názoru prvoinštančného súdu a jeho rozhodnutia vyplýva, že nedospel k záveru,
že by v rozpore s ústavou boli; v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/8/2012 a sp. zn. 3Cdo/108/2012. Okrem uvedeného o obdobných nárokoch už rozhodovali aj
iné súdy, keď uplatnené nároky uznali a žalobe napokon vyhoveli, keď ani najvyššie súdne autority
nedospeli k záveru svedčiacemu o potrebe prerušenia konania za účelom iniciácie konania o súlade

právnych predpisov pred Ústavným súdom. Žalovaný mal z jeho obmedzenia v užívaní pozemkov v
ochranných pásmach vodárenských zdrojov nepochybne majetkový prospech (nižšie náklady na úpravu
pitnej vody) s tým, že ako vyplýva z vyjadrenia URSO, ktoré sa v tejto veci nachádza v súdnom
spise, kalkulácie cien vodného a stočného žalovaného, ktoré URSO schvaľoval, zahŕňali aj položky,
ktoré slúžia aj na uhrádzanie nákladov spojených s prípadnou povinnosťou nahrádzať majetkovú ujmu

podľa ust. § 32 ods. 6 Vodného zákona. Rovnako neobstojí ani opakovaná námietka žalovaného
ohľadomúdajnejnespôsobilostiideálnehospoluvlastníckehopodielubyťpredmetomprávnychúkonov,t.
j. nájomnej zmluvy. K tejto problematike sa sporové strany opakovane vyjadrovali, pričom prvoinštančný
súd na základe toho, ako aj na základe vlastnej úvahy dospel k záveru, že námietky žalovaného
v tomto smere neobstoja, čo napokon potvrdil aj odkazom na právnu úpravu zák. č. 504/2003 Z.

z., ktorá bola v tomto smere s účinnosťou od 01.02.2019 novelizovaná, keď z novelizácie nijako
bez ďalšieho nevyplýva, že by spoluvlastnícky podiel nemal byť pred týmto dátumom spôsobilým
predmetom nájmu, ako to žalovaný dovodzuje. Zákonodarca novelizáciou precizoval doterajšiu právnu
úpravu, ktorá bola bez problémov aplikovateľná, keď naviac spôsobilosť spoluvlastníckeho podielubyť predmetom právnych úkonov nepochybne vyplývala aj z doterajšej všeobecnej právnej úpravy
najmä Občianskeho zákonníka. Z ustanovení § 137 a nasl., resp. § 37 ods. 7 OZ je zrejmé, že
spoluvlastnícky podiel má charakter samostatnej veci, ktorá sa posudzuje samostatne, a tak vyjadruje

právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom, keď táto samostatnosť sa prejavuje v
tom, že ho možno, až na niektoré obmedzenia, samostatne prevádzať, vydržať, zaťažiť a podobne, keď
každýzospoluvlastníkovmôžesosvojimpodielomdisponovaťsamostatne,keďzároveňspoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo len na určitú
konkrétnu časť nehnuteľnosti, keď práva každého spoluvlastníka sú obmedzené právami ostatných

spoluvlastníkov. Z uvedeného teda je jednoznačne zrejmé, že aj spoluvlastnícky podiel je nepochybne
spôsobilým predmetom právnych úkonov jednotlivých, ale aj len niektorých podielových spoluvlastníkov
atedaajspôsobilýmpredmetomnájmu,čopotvrdilaajsúvisiacajudikatúra,napr.uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.10.2010 preskúmané a potvrdené aj uznesením Ústavného
súdu SR IV. ÚS 342/2012-19 zo dňa 03.07.2012, ktoré už uvádzal v predchádzajúcich vyjadreniach.
Nie je teda daný akýkoľvek dôvod na to, aby predmetné nájomné zmluvy boli neplatné a to najmä

vo vzťahu k tretím osobám a rovnako neznamená neplatnosť takej dispozície s tým, že najmä vo
vnútornom vzťahu podielových spoluvlastníkov zakladá spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania nárok
voči nadužívajúcemu spoluvlastníkovi, resp. nárok na podiel z úžitkov podľa jeho spoluvlastníckych
podielov. Je potrebné odmietnuť aj opakované námietky žalovaného ohľadom Nariadenia vlády SR
č. 438/2005 Z. z., z dôvodov ním už v spore uvedených, čo riešil aj odvolací súd v uznesení

25Co/237/2012-631 zo dňa 22.05.2013, ktorým riešil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
25C/39/2008-568 zo dňa 05.06.2012. Uvedené Nariadenie vlády je primárne vykonávacím predpisom
zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, keď konštrukcia oprávnenej osoby, povinnej osoby
a charakter náhrady je pritom úplne odlišné od náhrady, ktorú predpokladá vodný zákon. V predmetnej
veci je on oprávnenou osobou ako nájomca, ktorý na užívaných pozemkoch hospodári a nie je potrebné,

aby bol akokoľvek splnomocnený (spolu) vlastníkmi pozemkov na uplatnenie ujmy, ktorá je predmetom
tohto konania. Vlastníkovi, ktorý sám na vlastnej pôde nehospodári, nemôže ani vznikať majetková
ujma v dôsledku zníženej produkcie, teda neexistujú žiadne také jeho nároky, pre uplatnenie ktorých
by mohol alebo mal jeho splnomocniť, ako sa to nesprávne žalovaný domnieva. Nebolo ani zrejmé, na
základe čoho by mal popri užívacích tituloch - nájomných zmluvách predkladať aj doklady o vlastníctve

k pozemkom a je absurdným aj tvrdenie žalovaného, že predmetné pozemky neexistujú, keď okrem ich
zrejmej faktickej existencie na základe predložených dôkazov boli identifikované a ustálené, a to či už
odborným posudkom Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy zo dňa 13.01.2012, ktorého
súčasťou sú aj mapové podklady, ale aj napríklad Poľnohospodárskej platobnej agentúre a napokon
aj znaleckým posudkom K.. W.. G. Y.. Nedôvodná je aj námietka o neoveriteľnosti prenajímateľov na

jednotlivých nájomných zmluvách v súdnom konaní predložených. Ak žalovaný spochybňoval tú ktorú
nájomnú zmluvu bez toho, aby označil alebo predložil dôkazy o svojich spochybňujúcich tvrdeniach,
nemôže ísť o účinné popretie jeho skutkových tvrdení podľa ust. § 151 CSP a preto sú tieto skutočnosti
teraz v odvolaní žalovaným uvádzané podľa jeho názoru bezpredmetné, i s ohľadom na koncentráciu
konania a novoty v odvolacom konaní. Žalovaný mal dostatok priestoru predložiť vlastný znalecký

posudok, navrhnúť výsluch znalca alebo iný dôkaz, ktorým by relevantným spôsobom adekvátne vyvrátil
relevanciu znaleckého posudku K.. W.. G. Y.. W.. D. nie je kompetentný sa vyjadrovať k odbornosti K.. Y.,
keď pri zložitejších odborných otázkach sa preferuje znalecké dokazovanie namiesto nepostačujúceho
odborného vyjadrenia, pričom vo svojich predchádzajúcich podaniach vyslovil dôvodné pochybnosti o
adekvátnosti postupu W.. D., ktorý požadoval podklady prakticky pre vec irelevantné. Uvedený W.. D.

bol dozorovým orgánom uznaný vinným zo spáchania správnych deliktov v ním podaných znaleckých
posudkoch a preto ním namietané skutočnosti považuje za bezpredmetné a netýkajúce sa veci samej.
Právny zástupca žalovaného nie je odborníkom v príslušnom odbore a teda nie je spôsobilý akokoľvek
bez ďalšieho posudzovať alebo spochybňovať znalca riadne zapísaného v zozname znalcov.

11. Žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu jeho odvolaniu v podstate zotrval na svojich
argumentoch z podaného odvolania, ku ktorému vyjadreniu sa opäť vyjadroval žalobca, ktorý tiež v
podstate zotrval na svojich argumentoch z vyjadrenia k podanému odvolaniu.

12. Žalovaný učinil podaním zo dňa 23.05.2022 doplnenie podkladov predložením súdnych rozhodnutí,

na ktoré žiadal prihliadnuť ako na ustálenú súdnu prax. Išlo o rozsudok Okresného súdu Galanta č. k.
16C/546/2007-762 zo dňa 12.08.2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/186/2016-939,
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/185/2007-880 zo dňa 22.06.2018 a naň nadväzujúci
rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/68/2018-921 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Okresnéhosúdu Topoľčany č. k. 7C/116/2007-681 zo dňa 04.03.2019 a naň nadväzujúci rozsudok Krajského súdu
v Nitre č. k. 9Co/156/2019-788 zo dňa 20.08.2020.

13. Žalobca vo vyjadrení k uvedenému doplneniu podkladov žalovaným poukázal na to, že jednak
odporuje zákonnej koncentrácii konania a je tiež v rozpore so zákazom použitia novôt v odvolacom
konaní, keď zároveň ho považuje za účelové a zavádzajúce súd, nakoľko predložené rozhodnutia
súdov nezodpovedajú prejednávanej veci z hľadiska skutkového. Následne uvedený nesúlad podľa
jednotlivých rozhodnutí konkretizoval a žiadal na tieto rozhodnutia ako na nerelevantné pre vec

neprihliadnuť a vychádzať naopak z uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/237/2012-631 zo dňa
22.05.2013, ako aj na to, že žalovaný v prejednávanej veci neuniesol bremeno tvrdenia k účinnému
popretiu jeho tvrdení.

14.Žalovanýsanáslednevyjadrovalajkuvedenémuvyjadreniužalobcukjehodoplneniupodkladov,keď
zotrvalnatom,žežalobcavtomtokonaníkonkrétneobmedzeniavyplývajúcezkonkrétnehoochranného

pásma vodného zdroja nikdy relevantne netvrdil a nepreukázal, teda ide o identickú skutkovú a právnu
situáciu ako vyplýva z ním predložených súdnych rozhodnutí.

15. Podaním zo dňa 03.02.2023 učinil žalobca predloženie aktuálneho rozhodnutia v skutkovo a právne
identickej veci predložením uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/257/2019 zo dňa 26.10.2022.

Uvedené bolo odoslané žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu na vedomie.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na nariadenom odvolacom
pojednávaní viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného a nutne prihliadajúc na
vecnú legitimáciu strán sporu a možnosť potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie len ak je vo výroku

vecne správne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle
ust. § 388 CSP zmeniť (pre nesplnenie podmienok na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie) tak, ako
to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v spore, pričom súčasne rozhodol aj o trovách celého konania strán sporu v zmysle ust. § 396
ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP ako aj o trovách štátu tak, že nárok na náhradu trov sporu priznal v spore

úspešnej procesnej strane a neúspešnú procesnú stranu zaviazal k náhrade trov štátu v súvislosti v
spore vykonaným znaleckým dokazovaním.

17. Vecnú správnosť rozhodnutia treba chápať v širšom zmysle, teda nielen z hľadiska hmotnoprávneho,
ale aj z hľadiska procesnoprávneho, so zreteľom na skutočnosť, že len pri dôslednom a presnom

dodržiavaní procesných ustanovení môžu byť splnené predpoklady na vydanie rozhodnutia úplne
zodpovedajúceho zákonu. Potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie preto musí predchádzať
všestranné posúdenie veci odvolacím súdom, zhodnotenie tak procesného postupu prvoinštančného
súdu ako aj jeho úvah pri aplikácii predpisov hmotného práva, nemožno však ako vecne správne potvrdiť
rozhodnutie v zjavnom rozpore s vecnou legitimáciou strán sporu.

18. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana sporu subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom sporu, sa v
civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie
je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

stranou, resp. účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne
je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v
konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú

v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho

konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví neznamená, že sa s ňou v
konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).19. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd za to, že nebolo možné sa v tomto spore aj v
štádiu odvolacieho konania nezaoberať otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú mal súd
prvej inštancie vzhľadom na výsledok rozhodnutia v spore za preukázanú, keď v dôvodoch svojho

rozhodnutia aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z hľadiska základného posúdenia toho, či mu vôbec zo
zákona nárok ako nevlastníkovi vyplýva - s ohľadom na ustanovenia použité súdom prvej inštancie,
neposudzoval. Nakoľko uvedené predstavuje primárnu otázku pre rozhodnutie v spore, bolo podľa
názoru odvolacieho súdu nevyhnutne potrebné sa touto otázkou ako prioritnou pre posúdenie existencie
žalobcom uplatneného nároku zaoberať.

20. Posúdenie uvedenej prioritnej otázky vyžadovalo tiež posúdenie odvolacieho súdu k tomu, či táto
otázka už bola riešená v rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít a teda či k tejto otázke existuje
ustálená rozhodovacia prax, s ohľadom na ktorú je potrebné pre dosiahnutie právnej istoty v tomto
spore prihliadať. Žalobca ohľadom otázky uplatneného nároku, o ktorom nároku tvrdil, že mu patrí
aj ako nevlastníkovi - len ako nájomcovi pozemkov mal za to, že bola vyriešená v rozhodnutiach

Najvyššieho súdu SR v jeho prospech (teda že tento nárok ako nájomcovi mu patrí) v rozhodnutiach sp.
zn. 3Cdo/212/2015 a 3Cdo/257/2019, s čím sa však odvolací súd nestotožňuje z týchto dôvodov.

21. Predmetom dovolacieho konania a rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Cdo/212/2015 nebolo riešenie
dovolacej otázky spočívajúcej v tom, či nárok na náhradu majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie

užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov v zmysle ust. § 32 ods. 6 Zákona
o vodách č. 364/2004 Z. z. prináleží nielen vlastníkovi pozemkov uvedenému v zákone (v tomto
ustanovení) alebo aj ich nájomcovi (v zmysle definície vlastníka v ust. § 30 ods. 2 uvedeného zákona),
toto rozhodnutie riešilo otázku, kedy je nárok preukázaný, keď tento sa považuje za preukázaný iba
vtedy, ak je preukázané, že vlastník (nájomca) užíva pozemky v ochranných pásmach vodárenských

zdrojov (bod 30. odôvodnenia tohto rozhodnutia - uznesenia zo dňa 04.05.2017). Najvyšší súd SR
vo svojom uznesení sp. zn. 2Cdo/280/2018 zo dňa 31.07.2019, ktorého predmetom bolo riešenie
dovolacej námietky ohľadom odklonu výkladu (t. j. nepriznania nároku nevlastníkovi) z uvedeného
rozhodnutia 3Cdo/212/2015, v bode 15. odôvodnenia uviedol, že „rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.
3Cdo/212/2015, na ktoré žalobca poukazuje s tvrdením, že sa odvolací súd od neho odklonil, sa netýkalo

otázky používania legislatívnej skratky, ani otázky, či nárok na náhradu majetkovej ujmy v zmysle § 32
ods. 6 zák. č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom do 14.01.2015 patrí aj nájomcovi a nielen vlastníkovi, resp.
spoluvlastníkovi pozemkov“ Najvyšší súd SR sa v danom prípade zaoberal otázkami, či obmedzenia
pri hospodárení na pôde určenej na poľnohospodársku produkciu musia vychádzať z individuálneho
správneho aktu, či náhrada majetkovej ujmy patrí len za preukázané obmedzenie užívania pozemkov

v ochranných pásmach a či pri priznaní náhrady majetkovej ujmy nepostačuje, ak je povinnosť uložená
iba všeobecne pre všetky subjekty, ktoré môžu stav povrchových a podzemných vôd a vodných
pomeroch ovplyvniť. V rozhodnutí Najvyššieho súdu pod sp. zn. 3Cdo/257/2019 zo dňa 26.10.2022,
predmetom ktorého bola v rámci dovolania žalovaného namietaná tzv. aktívna vecná legitimácia
žalujúceho poľnohospodárskeho družstva - nájomcu pozemkov podľa uvedeného ustanovenia Zákona

o vodách, teda či prislúcha aj nájomcovi pozemkovej nehnuteľnosti (prvá dovolacia otázka, podľa
rovnakého žalovaného ako v tomto spore neriešená), odvolací súd dovolanie (rovnakého) žalovaného
(žalovanej) odmietol. Dovolací súd v bode 27. odôvodnenia rozporne so svojím predchádzajúcim
rozhodnutím (2Cdo/280/2018) uviedol, že rozhodnutie pod sp. zn. 3Cdo/212/2015 sa k tejto otázke
vyjadrilo, keď „z pohľadu stavu (ne) riešenia otázky pritom nemalo žiaden význam, že u tejto otázky

sa tak nestalo celkom explicitne (navzdory tomu však spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti
o tom, ktorú z oboch do úvahy prichádzajúcich a z povahy veci si konkurujúcich a nezlučiteľných
interpretácií dovolací súd považuje za správnu a že je to práve tá, ktorú si pred ním osvojili i oba
nižšie súdy)“. Podľa názoru odvolacieho súdu, že pokiaľ rozhodnutie najvyšších súdnych autorít má
predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax, potom z tohto rozhodnutia musí byť jasný výklad právnej

otázky, ktorá má predstavovať ustálenú rozhodovaciu prax, aj na uvedené rozhodnutie dovolacieho
súdu treba prihliadať z hľadiska jeho obsahových náležitostí (potrieb právnej argumentácie) ako na
rozhodnutia prvoinštančného i odvolacieho súdu. Pokiaľ však z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/212/2015 a 3Cdo/257/2019 vôbec nevyplýva právny výklad toho, prečo náhrada majetkovej
ujmy má prináležať okrem v zákone uvedeného vlastníka pozemku aj osobe nájomcu pozemku, prečo a

na základe čoho - akých konkrétnych ustanovení možno tento nárok vyvodiť, nemožno považovať tieto
rozhodnutia za ustálenú rozhodovaciu prax, keďže právnu argumentáciu k podstate sporu z hľadiska
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neuvádzajú a teda z uvedených rozhodnutí odvolací súd právnu
argumentáciu nespoznal, keď (len) zo slova v zátvorke „nájomca“ za slovom „vlastník“ v už uvedenombode 30. odôvodnenia rozhodnutia 3Cdo/212/2015 takýto názor vyvodiť nemožno. Odvolací súd mal
preto za to, že pre posúdenie uvedenej otázky neexistuje ustálená rozhodovacia prax a preto pristúpil
k jej posúdeniu samostatne výkladom právnej úpravy.

22. Vychádzajúc z ustanovení (starého) Zákona o vodách č. 184/2002 Z. z. platného do 30.06.2004 (§ 26
a § 28 ods. 6) ako aj z ustanovení (nového) Zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. platiaceho od 01.07.2004
dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom v tomto konaní uplatnený nárok za obdobie od 01.05.2004 do
31.12.2005 jemu ako (len) nájomcovi pozemkov neprináleží, nakoľko tento prináleží výlučne vlastníkovi

poľnohospodárskych pozemkov tak, ako to je upravené v ustanovení § 28 ods. 6 (starého zákona),
resp. § 32 ods. 6 (nového zákona). Pokiaľ starý i nový zákon v § 26 ods. 2, resp. v § 30 ods. 2 použili
(v zátvorke) legislatívnu skratku „vlastník“ pre vlastníka, správcu alebo nájomcu poľnohospodárskych
pozemkov a lesných pozemkov, učinili tak výlučne pre účely následného odseku a pre všeobecné
povinnosti, t. j. pre určenie subjektov, ktoré majú povinnosť (uvedené) pozemky obhospodarovať
spôsobom zachovávajúcim vhodné podmienky na výskyt vôd a napomáhajúci zlepšovaniu vodných

pomerov, teda súvisiacim s ochranou vôd a vodných pomerov. Použitím legislatívnej skraty len v
tomto ustanovení, nie pri definovaní základných pojmov na začiatku zákona (pre celý zákon), nemožno
podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že by sa v zátvorke uvedená legislatívna skratka „vlastník“
mala vzťahovať aj pre režim náhrady majetkovej ujmy z ust. § 28 ods. 6., resp. § 32 ods. 6 nového
zákona o vodách (vodného zákona). K tomuto záveru nedospel len odvolací Krajský súd v Nitre, ale k

rovnakému záveru dospeli aj iné odvolacie krajské súdy Slovenskej republiky, konkrétne Krajský súd
Košice v rozsudku sp. zn. 1Co/651/2014 zo dňa 18.03.2015, Krajský súd v Trnave v rozsudkoch sp.
zn. 21Cob/120/2017 zo dňa 18.12.2018 a 26Co/68/2017 zo dňa 29.05.2018, Krajský súd v Trenčíne
v rozsudku sp. zn. 27Cob/2/2013 zo dňa 04.12.2013 a Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudkoch
sp. zn. 15Co/200/2016 zo dňa 26.04.2018 a 17Co/1053/2013 zo dňa 11.02.2015, ktorý rozsudok bol

tiež (ako 15Co/200/2016 v 2Cdo/280/2018) predmetom rozhodovania dovolacieho súdu (s odmietajúcim
rozhodnutím pod sp. zn. 7Cdo/441/2015 zo dňa 23.06.2016). Vychádzajúc z toho, že výklad zákona
nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné (obdobne čl. 3 ods. 2 CSP)
mal odvolací súd za to, že právny základ žalobcom uplatňovaného nároku daný nie je, nakoľko ním
uplatňovaný nárok podľa zákona prináleží výlučne vlastníkovi nehnuteľnosti. Aj Ústava SR rieši len

obmedzenie vlastníka, nájomnému vzťahu ochranu neposkytuje, keď predmetné ustanovenia Zákona o
vodách sú práve premietnutím uvedenej ochrany vlastníckeho práva, resp. prináležiacich náhrad za jeho
obmedzenie. Rovnako aj samotný zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (§ 61) poskytuje
ochranulenvlastníkovi,keďpredmetnýnárokpodľaZákonaovodáchjevpodstatešpeciálnymprípadom
pre špeciálny predmet ochrany k uvedenému zákonu. Zákonnými obmedzeniami v zmysle Zákona o

vodách môže byť dotknutý len vlastník nehnuteľností, preto len on môže ujmu v súvislosti s uvedenými
obmedzeniami utrpieť, pričom ak by zákon mienil riešiť obmedzenia aj iných osôb ako vlastníkov, musel
by tomu tak učiniť buď v konkrétnom ustanovení paragrafu alebo na začiatku zákona pri definícii
(oprávnených) osôb, čo sa však nestalo. Ani z dôvodovej správy k uvedenému zákonu nevyplýva,
že zmyslom zákona bolo riešiť nároky iných osôb ako vlastníkov nehnuteľností. Právo nájomcu je

odvodené len od vlastníka, avšak zákon nárok na predmetnú náhradu inej osobe ako vlastníkovi
nepriznáva, keď nájomca nie je ani obmedzenou osobou, keďže obmedzenou osobou je primárne
vlastník nehnuteľností. Nájomca nehnuteľností má možnosť obmedzenia na prenajímanej nehnuteľnosti
riešiť výlučne v dohode o nájme pozemkov s vlastníkom dojednaním výšky nájomného zohľadňujúcej
reálne obmedzenia spojené s užívaním nehnuteľností. Pokiaľ by zákon sledoval priznanie nároku

viacerým osobám, potom by nevyhnutne musel riešiť aj hierarchiu nárokov jednotlivých (týchto) osôb a
vzťahy pri uplatňovaní nároku medzi nimi navzájom, čo sa však nestalo. Pokiaľ sa nájomca dohodne
s vlastníkom pozemkov, ktoré podliehajú obmedzeniam vyplývajúcim zo zákona o vodách, potom
akceptoval uvedené obmedzenia. Preto pri akceptácii prenájmu takýchto pozemkov do ochranného
pásma už pojmovo žiadnu ujmu utrpieť nemôže. Zákonodarca v prípade oboch zákonov o vodách

vedel, že poľnohospodárske pozemky ich vlastníci v prevažnej miere osobne neužívajú, napriek tomu v
zákonoch nepočítal s možnosťou náhrady pre iné osoby ako vlastníkov (zmocnením priamo v zákone).
Z ust. § 32 ods. 10 platného od 01.06.2010 tiež vyplýva neprípustnosť postúpenia nároku na náhradu
vlastníkom; s ohľadom na uvedené by tiež prípadné postúpenie pohľadávky vlastníkom v prospech
nájomcu bolo nutné považovať za neplatný právny úkon pre neprípustnosť zmeny v osobe oprávneného

subjektu. Výška nároku na náhradu sa odvíja od obmedzenia vlastníka, pokiaľ však tento predmetné
pozemky v ochranných pásmach niekomu prenajme, výšku ujmy treba riešiť podľa ujmy vlastníka a
nie nájomcu, keď v danom prípade žalobcom uplatňovaná ujma niekoľkonásobne presahuje výšku ním
platenéhonájomnéhovlastníkovipozemkov.Analogickymožnopoukázaťtiežnato,žeprávonanáhraduza zákonné vecné bremeno tiež patrí len vlastníkovi pozemku a že z práva nájmu poľnohospodárskych
a lesných pozemkov bez ďalšieho nevyplýva nájomcovi právo výkonu poľovníctva. Tiež z obmedzení
daných existenciou PHO bez ďalšieho ujma vzniknúť (vôbec) nemusí (nevyplýva), keď výška ujmy by

mala zohľadňovať aj nevynaložené (usporené) náklady na hnojenie (hnojivo + techniku + prácu) a
nemala by niekoľkonásobne prevyšovať hodnotu dosiahnutého/dosiahnuteľného nájomného.

23. Čo sa týka platnosti či neplatnosti nájomných zmlúv predložených žalobcom, odvolací súd poukazuje
predovšetkým na to, že napriek niekoľko rokov trvajúcemu súdnemu sporu žalobca neoznačil jednotlivé

nehnuteľnosti podľa ich stavu zápisu v katastri nehnuteľností a podľa jednotlivých katastrálnych území
v podanej žalobe, resp. v jej doplnení, keď následne ani z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
vôbecnevyplýva,ktorýchpozemkov(podľaparcelnýchčísel),vktorýchkatastrálnychúzemiachavakom
rozsahu (spoluvlastníckych podielov) sa predmetu sporu vlastne dotýkajú. V prípade nehnuteľností s
viacerými podielovými spoluvlastníkmi o hospodárení so spoločnou vecou - nehnuteľnosťou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa podielov, nie je preto zákonné a možné, aby o prenájme

nehnuteľnostiakocelkurozhodolaplatnýprávnyúkonvtomtosmerevykonallenniektorýzmenšinových
spoluvlastníkov nehnuteľnosti, keď rovnako spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, vzhľadom na jeho
charakter ideálneho podielu, nepredstavuje spôsobilý predmet prenájmu. Pokiaľ teda nájomnú zmluvu
za vlastníkov uzatvorí len menšinový podielový spoluvlastník, nemôže sa jednať o platnú nájomnú
zmluvu a de facto sa potom jedná len o určitý spôsob vyporiadania náhrady voči nemu za užívanie

nehnuteľnosti „nájomcom“ v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, nejde však o vzťah nájomný. V §
14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. od 01.02.2019 prijatá zmena predstavuje zmenu len do budúcnosti a
to výlučne len pre poľnohospodárske pozemky, keď potvrdzuje uvedený názor odvolacieho súdu. Treba
tiež dodať, že predmetný nárok je osobitný nárok a nájomcovi nehnuteľností nevzniká (neprináleží) len
na základe nájomnej zmluvy bez toho, že by nájomná zmluva vôbec tento nárok riešila, keď žalobca

ani netvrdil a nedokazoval, že by z predmetných nájomných zmlúv vyplývalo pre neho zmocnenie od
(spolu) vlastníka, aby si uvedený nárok za neho vo vlastnom mene ako svoj nárok uplatňoval.

24. Čo sa týka uplatnených nárokov treba tiež uviesť, že nároky za jednotlivé roky predstavujú
samostatné nároky, nebolo preto možné tieto nároky posudzovať ako nároky „v celku“, ako to nesprávne

učinil súd prvej inštancie, keď tiež žalobcom uplatnený nárok za rok 2005 nebol podľa znaleckého
posudku ani preukázaný čo do výšky, keď z uplatnenej sumy 430.115,95 eura podľa dodatku k
znaleckému posudku vyplýval tento nárok len vo výške 367.711 eur (ani znalecky nepreukázaných
41.213,82 eura), na čo žalobca zmenou žaloby nereagoval. Rovnako z podaného znaleckého posudku
vyplýva nižšia výmera pozemkov za jednotlivé roky oproti tej výmere, akú žalobca uvádzal v podanej

žalobe (1.497,2072ha za 2004 a 1.540,1409ha za 2005), pričom žalobca nejasne znížil nárok za
výmeruvrozsahu43,061ha,avšakbezšpecifikácierozsahupozemkovpatriacichdojednotlivýchpásiem
ochrany vôd a jednotlivých spôsobov užívania pozemkov podľa jednotlivých plodín. Dá sa teda zhrnúť,
že žalobca nepreukázal označenie a vlastníctvo jednotlivých pozemkov, na ktorých malo prísť k ujme
a teda samotný skutkový základ nároku. Preverovanie zmlúv tiež nebolo úlohou pre znalca (ZP nebol

ani ako kontrolný k špecifikácii INVEON - u s.r.o.), ale pre súd, vrátane preukázania stavu vlastníckeho.
Nebolo možné tiež omeškanie žalovaného - vzhľadom až k následnému dodatočnému preukazovaniu
žalobcom v spore - počítať už od prvotného uplatnenia nároku žalobcu u žalovaného.

25. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval žalobu za nedôvodnú, keď

vyjadrenie sa k ostatným odvolacím dôvodom nepovažoval za nevyhnutné.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).